Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-20-2021.pdf
PDF · 101.64 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/20/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H. U., J. XXX/XX, zast. D.. W. J., advokátom so sídlom v H. E., E. X, proti žalovanej: O.. A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., A. XXX/XX, zast. I. P. D.. J. Q., J., so sídlom v E., R. XXX/XX, o zaplatenie 10 900,- eur s prísl. a o vzájomnej žalobe žalovanej o zaplatenie sumy 380,- eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č. k. 12C/17/2020-151 zo dňa 30. novembra 2020 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaná m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 10 900,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 900,- eur od 01.12.2019 do zaplatenia. Výrokom II. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 380,- eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 380,- eur od 31.07.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. rozhodol, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol podľa § 48 ods. 1, 2, § 588, § 596, § 597 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Zo skutkových zistení súdu vyplynulo, že žalovaná ako predávajúca a žalobca ako kupujúci dňa 30.07.2019 uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu z predávajúcej na kupujúceho za podmienok uvedených v tejto zmluve. Žalobca sa tak v zmluve zaviazal žalovanej za motorové vozidlo zaplatiť kúpnu cenu v celkovej výške 11 280,- eur. Motorové vozidlo prevzal pri podpísaní kúpnej zmluvy a vyhlásil, že sa s jeho stavom riadne oboznámil. Deklaroval, že stav vozidla je adekvátny k odjazdenému počtu kilometrov a jeho veku. Vyhlásil, že si motorové vozidlo prihlási do 30-tich pracovných dní. V zmluve je uvedené, že prevzatím motorového vozidla kupujúci nadobudol k nemu vlastnícke právo. Listom zo dňa 18.11.2019 žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že motorové vozidlo značky F. H. nebolo pri jeho predaji nové a pri jeho prevzatí žalobcom „motor buchotal“, o čom mal žalobca vedomosť a napriek tomu sa rozhodol motorové vozidlo od žalovanej kúpiť. Súčasne sa strany dohodli, že v prípade, ak po ohliadke auta v autorizovanom servise bude zistená na motorovom vozidle vada, dá túto žalovaná odstrániť. Považoval za nesporné, že motorové vozidlo má vadu a túto vadu malo už v čase prevzatia žalobcom od žalovanej, čo vyplynulo aj zo znaleckého posudku O.. P.. Napriek tomu, že vozidlo malo evidentne v čase podpisu kúpnej zmluvy problémy s motorom, toto žalobca od žalovanej prevzal. Žalobca sa „stotožnil“ so stavom motorového vozidla, čo je preukázané aj tým, že toto vozidlo prihlásil do evidencie motorových vozidiel na dopravnom inšpektoráte. Pri odovzdávaní motorového vozidla žalobca nebol uzrozumený s tým, že motorové vozidlo má nejakú vadu, na ktorú je povinný
žalobcu (žalovanú) upozorniť. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy si strany boli dobre vedomé toho, že ide o ojazdené motorové vozidlo, čo v konečnom dôsledku zohľadnili aj v kúpnej cene motorového vozidla . Zo znaleckého posudku O.. P. predloženého žalobcom a jeho doplnku jednoznačne vyplynulo, že motorové vozidlo má problémy s motorom, pričom rozsah tohto poškodenia bude možné zistiť až po tom, čo bude motor motorového vozidla úplne rozobratý. Uviedol, že je logické, vychádzajú z tvrdení strán sporu, že až následne, po kompletnom rozobratí motora, bude možné zistiť, o akú vadu motora motorového vozidla v skutočnosti ide, z čoho vyplynulo, že až po zistení tejto vady a rozsahu nákladov potrebných na jej odstránenie bude možné vysloviť právny názor, či predmetná vec (motorové vozidlo) má vadu, ktorá ju robí upotrebiteľnou alebo neupotrebiteľnou. Uviedol, že uvedomujúc si tieto skutočnosti, na pojednávaní dňa 30.11.2020 žalobca navrhol doplniť znalecké dokazovanie za účelom zistenia rozsahu vád motorového vozidla, ktorým by aj podľa názoru súdu bolo možné vyvodiť jednoznačný záver, či predmetná vada motorového vozidla robí motorové vozidlo upotrebiteľným alebo nie, a teda aj to, či odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy bolo alebo nebolo dôvodné resp. či žalobca má nárok aspoň na zľavu z kúpnej ceny motorového vozidla. S prihliadnutím na zásadu obsiahnutú v § 153 CSP, súd takýto žalobcom navrhnutý dôkaz nepripustil a procesný návrh žalobcu o doplnení dokazovania zamietol. Uviedol, že žalobca si pred podpisom kúpnej zmluvy motorové vozidlo riadne ohliadol (interiér aj exteriér) a napriek tomu, že motor auta vykazuje nadmernú hlučnosť, kúpnu zmluvu podpísal, a to až následne po tom, ako sa s jej obsahom riadne oboznámil. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že ide o vadu motora vozidla, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, v dôsledku čoho by bolo dôvodné odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O vzájomnej žalobe žalovaného rozhodol podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalobca prevzal od žalovanej motorové vozidlo za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 11 280,- eur a zaplatil 10 900,- eur, žalobcovi zostala povinnosť zaplatiť žalovanej ešte časť kúpnej ceny vo výške 380,- eur, preto súd vzájomnej žalobe vyhovel a v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej z prisúdenej istiny aj úroky z omeškania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní akcentoval, že v čase prevzatia motorového vozidla od D. Z. len na základe klepotu motora o konkrétnych vadách, ich povahe a rozsahu vedomosť nemal. Namietal preto skutkové zistenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa žalobca „stotožnil“ so stavom motorového vozidla, čo súd vyvodil z toho, že si vozidlo prevzal a prihlásil do evidencie motorových vozidiel na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Uviedol, že tak, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca odovzdal motorové vozidlo späť D. Z. za účelom, aby D. Z. zaobstaral presné zistenie a odstránenie vád v zmysle ich predchádzajúcej dohody. Motorové vozidlo sa teda od toho času už nenachádzalo v držbe žalobcu, žalovaná s D. Z. prestali so žalobcom úplne komunikovať. Z dôvodu, že nadmernú hlučnosť (klepot) motora sa nepodarilo odstrániť ani prostredníctvom E. R., žalobca nedisponoval motorovým vozidlom a nebola mu vrátená ani ním zaplatená časť kúpnej ceny 10 900,- eur, žalobca listom z 18.11.2019 od kúpnej zmluvy odstúpil. Nesúhlasil preto s názorom súdu prvej inštancie, že znalecký posudok za účelom zistenia skutočnej povahy vady motora mohol žalobca zaobstarať už pred podaním žaloby, ak by bol konal s náležitou starostlivosťou. Z uvedených dôvodov žalobca považuje zamietnutie jeho návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania za účelom zistenia vád motora, ich povahy, rozsahu a tiež nákladov na jeho odstránenie jeho kompletným rozobratím, za neprimeranú tvrdosť a nesprávny procesný postup, ktorým súd znemožnil žalobcovi uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa názoru žalobcu vykonanie jeho návrhu na doplnenie dokazovania v danom prípade nemožno považovať za rozporný s požiadavkou rýchlosti a hospodárnosti konania. Uzavrel, že žalobca za motorové vozidlo, ktoré doposiaľ nemôže užívať, uhradil časť kúpnej ceny 10 900,- eur, zaplatil súdny poplatok za žalobu, zaplatil odmenu znalca a advokáta. Za predpokladu, že jeho návrhu na doplnenie dokazovania nebude vyhovené, bude žalobca v prípade potvrdenia rozsudku musieť znášať náklady odstránenia vád motora vo výške ďalších niekoľkých tisíc eur a následne si svoje práva voči žalovanej uplatňovať osobitnou žalobou.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. K uplatnenej zásade koncentrácie konania uviedla, že žalobca už v čase odstúpenia od kúpnej zmluvy nemal jasno v tom, či ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou. Od zmluvy odstúpil s vysvetlením, že celá situácia v ňom iba evokuje tú skutočnosť, že ide o vadu, ktorá
robí vec neupotrebiteľnou. Uviedla, že žalobca mal možnosť obhliadnuť si motorové vozidlo ešte pred odstúpením od kúpnej zmluvy. Pokiaľ by si žalobca obhliadol motorové vozidlo ešte pred odstúpením od kúpnej zmluvy, mal by dostatok času na to, aby vyhotovil znalecký posudok, prípadne si zadovážil iný dôkaz o tom, že motorové vozidlo má takú vadu, ktorá ho robí neupotrebiteľným. Poukázala na to, že aj v zmysle ust. § 132 CSP žalobca bol povinný už v žalobe označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca s odôvodnením, že ani laik by nebol schopný rozpoznať prípadnú vadu, ospravedlňuje svoju pasivitu a neunesenie dôkazného bremena. K údajným vadám motorového vozidla uviedla, že motorové vozidlo je pojazdné a slúži svojmu účelu. Na Slovensku prešlo STK, EK a KO, vadu spočívajúcu v odieraní ojničných ložísk, žalovaná prostredníctvom E. R. odstránila, žiadna iná vada, o ktorej by žalobca pred kúpou motorového vozidla nevedel, sa v konaní nepreukázala. Žalovaná umožnila žalobcovi, aby priamo s E. R. ohľadne opravy bol v kontakte, v neposlednom rade pán R. vyzval žalobcu na prevzatie motorového vozidla, k čomu doposiaľ nedošlo. Žalobca bol vo veci riešenia celej záležitosti pasívny. Zotrvala na svojich námietkach voči znaleckému posudku, nakoľko bol vypracovaný len na základe zvuku motora vozidla. Takýto znalecký posudok nie je spôsobilým dôkazom preukazujúcim neupotrebiteľnosť motorového vozidla.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zdôraznil, že motorové vozidlo odovzdal späť D. Z. - splnomocnencovi žalovanej v meste H., a to práve za tým účelom, aby D. Z. zaobstaral presné zistenie a odstránenie vád vozidla. Pokiaľ D. Z. vozidlo dobrovoľne prevzal od žalobcu za účelom zabezpečenia odstránenia vád na náklady žalovanej, sám si musel byť vedomý toho, že vozidlo nie je a ani v čase odovzdania žalobcovi nebolo bez vád. Keďže motorové vozidlo nebolo v držbe žalobcu a E. R. mu uviedol, že napriek snahe sa mu nadmernú hlučnosť motora odstrániť nepodarilo, a teda žalobca nedisponoval motorovým vozidlom, rozhodol sa od kúpnej zmluvy odstúpiť a uplatniť si svoje právo žalobou.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. Predmetom konania v danej veci bol nárok žalobcu voči žalovanej na vrátenie kúpnej ceny v sume 10 900,- eur s príslušenstvom zaplatenej žalovanej na základe kúpnej zmluvy o prevode hnuteľnej veci - motorového vozidla značky F. H. zo dňa 30.07.2019, od ktorej žalobca listom zo dňa 18.11.2019 odstúpil. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, keď dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že vada motorového vozidla robí vec (motorové vozidlo) neupotrebiteľnou a zároveň vyhovel vzájomnej žalobe žalovanej, ktorou od žalobcu žiadala doplatok kúpnej ceny. Odvolací súd sa s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožňuje, nakoľko je vo výroku vecne správny, avšak z odlišných dôvodov.
7. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
8. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
9. Podľa § 382 CSP, ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
10. Uvedené ustanovenie prichádza do úvahy v prípade, ak odvolací súd dospeje k záveru, že žalovaný nárok treba posúdiť podľa iného právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, alebo síce podľa toho istého právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, ale podľa iného ustanovenia s tým, že uvedené ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce.
11. Odvolací súd v súlade s ust. § 382 CSP vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust. § 457 Občianskeho zákonníka.
12. Žalobca s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/115/2008 zo dňa 26.02.2009 uviedol, že nakoľko žalobca predmetné motorové vozidlo žalovanej, resp. jej splnomocnencovi D. Z. vrátil v meste H., ktorá skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná, na uvedenie synalagmatickej povinnosti v petite žaloby nebol žiadny dôvod. Aj v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie dňa 30.11.2020 predmetné motorové vozidlo nebolo v držbe žalobcu, ale v držbe svedka E. R.. Žalobca bol nútený na vlastné náklady prostredníctvom odťahovej služby zaobstarať premiestnenie motorového vozidla z mesta U. na účely jeho uloženia do času vykonania opravy, resp. odstránenia vád. Motorové vozidlo tak otec E. R. dňa 17.12.2020 žalobcovi odovzdal, o čom žalobca predložil protokol o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla zo dňa 17.12.2020. Uviedol, že aktuálne sa predmetné motorové vozidlo nachádza v autorizovanom servise pre vozidlá značky F. v meste H., a to na základe dohody medzi servisom a žalobcom, podľa ktorej motorové vozidlo tam bude uložené do času, kým si žalobca zabezpečí dostatočné množstvo finančných prostriedkov na úhradu ceny jeho opravy.
13. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že aplikácia reštitučnej povinnosti strán sporu nie je dôvodná, nakoľko kúpna zmluva nie je neplatná a nedošlo ani k jej platnému zrušeniu. Zároveň poukázala na judikát B27/1975, podľa ktorého „súd môže vyhovieť takej žalobe iba vtedy, ak v samotnom žalobnom návrhu alebo v spojení so vzájomným návrhom odporcu je opora (§ 153 ods. 2 OSP) pre výrok, v ktorom možno vyjadriť vzájomnú viazanosť plnenia oboch účastníkov, ktorá by bola v zmysle § 43 EP rešpektovaná v prípade exekúcie.“ Nakoľko žalobca v žalobnom petite opomenul reštitučnú povinnosť, nie je možné takémuto návrhu vyhovieť.
14. Ust. § 457 Občianskeho zákonníka upravuje okrem spôsobu aj rozsah povinnosti účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy k vráteniu vzájomného plnenia, a uplatní sa v prípade, že na základe obojstranne zaväzujúcej zmluvy si obidve strany plnili. Typicky obojstranne zaväzujúcou zmluvou je kúpna zmluva, kde sú práva a povinnosti oboch účastníkov zmluvy vzájomne podmienené, a rovnako tak sú podmienené ich nároky na vrátenie už prijatých plnení, ak je ich zmluva neplatná alebo zrušená. Obidve zmluvné strany sú zároveň povinným i oprávneným z právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia získaného plnením podľa neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Tento synalagmatický vzťah vyplýva priamo zo zákona.
15. Synalagmatický záväzok sa v súdnom konaní prejavuje tak, že súd môže žalobe na plnenie vyhovieť iba vtedy, ak je v žalobnom návrhu podklad pre výrok, v ktorom bude vyjadrená vzájomná viazanosť plnení oboch účastníkov. Ak v žalobnom návrhu takýto podklad chýba, musí byť žaloba bez ďalšieho zamietnutá (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/115/2008 z 26.02.2009).
16. Z uvedeného pre preskúmavaný prípad potom plynie, že pokiaľ si sporové strany plnili podľa kúpnej zmluvy zo dňa 30.07.2019 (žalobca prevzal osobné motorové vozidlo značky F. H. a žalovaná prevzala kúpnu cenu 10 900,- eur - časť z dohodnutej kúpnej ceny 11 280,- eur), vznikol medzi nimi synalagmatický záväzok zo zákona podľa § 457 Občianskeho zákonníka a obe strany boli povinné si toto plnenie vzájomne vrátiť, keďže žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil listom zo dňa 18.11.2019 z dôvodu tvrdenia, že vozidlo je neupotrebiteľným, čo v konaní preukazoval znaleckým posudkom. Keďže žalobcom uplatnené právo na vrátenie kúpnej ceny zo zrušenej zmluvy (v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy) je vzájomne podmienené právom žalovanej na vrátenie predmetu kúpnej zmluvy - motorového vozidla, plnenia sa v takom prípade môže domáhať len ten, kto už sám svoj dlh splnil alebo je pripravený ho splniť (§ 560 Občianskeho zákonníka).
17. Žalobca vyvodzoval opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku na základe tvrdení, že od kúpnej zmluvy odstúpil z dôvodu, že motorové vozidlo sa stalo neupotrebiteľným a žalovaná mu po zrušení kúpnej zmluvy kúpnu cenu nevrátila. Takto vymedzenému skutkovému rámcu mal žalobca prispôsobiť svoju žalobu a pokiaľ od zmluvy odstúpil a zaniklo mu vlastnícke právo k predmetu kúpy, vznikol v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka medzi žalobcom a žalovanou právny vzťah z bezdôvodného obohatenia synalagmatickej povahy, obsahom ktorej je povinnosť účastníkov vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal, teda na jednej strane povinnosť žalobcu vrátiť žalovanej predmet kúpy, a na druhej strane povinnosť žalovanej vrátiť žalobcovi kúpnu cenu, ktorú na základe kúpnej zmluvy od žalobcu prijala.
18. So zreteľom na uvedené sa žalobca v prejednávanej veci mohol domáhať na súde vrátenia svojho plnenia bez toho, aby v žalobe vyjadril podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany, len ak by sám nebol povinný vrátiť plnenie žalovanej, teda len ak by podľa zrušenej zmluvy plnil výlučne on alebo ak by do vyhlásenia rozsudku splnil svoju povinnosť vrátiť žalovanej jeho plnenie. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktoré neboli sporné (viď zápisnica o pojednávaní zo dňa 28.09.2020), žalovaná súhlasila so zabezpečením predmetnej opravy a úhrady nákladov s tým súvisiacich, na základe čoho predmetné vozidlo (výlučne za účelom opravy) od žalobcu prevzala. Opravu vykonal E. R., ktorý žalovanú, resp. D. Z. informoval, že žalobca si vozidlo napriek jeho výzve na prevzatie neprevzal. Z výsluchu E. R. vyplynulo, že vozidlo opravil, vozidlo zostalo u neho, aj keď žalobcu vyzval, aby si pre vozidlo prišiel.
19. Podľa tvrdení žalovanej predmetné vozidlo bolo opravené, no toto už žalobca prevziať odmietol. Z uvedených tvrdení je nepochybné a medzi stranami nesporné, že žalobca žalovanej, resp. D. Z. odovzdal motorové vozidlo za účelom vykonania opravy (viď vyjadrenie žalobcu zo dňa 23.06.2021). O tom, že žalovaná, resp. jej splnomocnený zástupca, D. Z., nedisponuje doposiaľ motorovým vozidlom, vyplýva aj z tvrdení samotného žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 23.06.2021, v ktorom uvádza, že bezprostredne po pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 28.09.2020 oslovil svedka, E. R., u ktorého sa motorového vozidlo nachádzalo, prostredníctvom odťahovej služby žalobca zaobstaral premiestnenie motorového vozidla z mesta U. na účely jeho uloženia do času vykonania opravy, resp. odstránenia vád, ktoré mu bolo odovzdané otcom E. R. dňa 17.12.2020, o čom súdu predložil protokol o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla s tým, že v aktuálnom čase sa predmetné vozidlo nachádza v autorizovanom servise pre vozidlá značky F. v meste H. na základe dohody medzi servisom a žalobcom. Bez akýchkoľvek pochybností, bez potreby vykonania dokazovania odvolací súd jednoznačne konštatuje, že žalobca nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil, že svoju povinnosť vrátiť žalovanej plnenie - motorové vozidlo F. H., splnil.
20. Z uvedených dôvodov, keďže žalobca v petite žaloby túto vzájomnú viazanosť reštitučných povinností sporových strán nevyjadril, žaloba nemohla byť už z tohto dôvodu úspešná, a preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá.
21. Nakoľko žalobca nezaplatil žalovanej kúpnu cenu podľa uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 30.07.2019 v plnom rozsahu, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k vzájomnej žalobe, pričom v tejto časti sa s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).
22. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že svoje rozhodnutie založil na tej skutočnosti, že žalobca nesprávne formuloval žalobu, a preto nebolo možné žalobe vyhovieť. Vzhľadom na tzv. synalagmatický záväzok dospel v posudzovanej veci k názoru, že rozhodnutím súdu nie je možné uložiť povinnosť na plnenie iba jednej zmluvnej strane, ak takúto povinnosť má aj druhá zmluvná strana. To, že žalobca nesprávne formuloval petit, neznamená, že problematika toho, čo dostal od žalovanej, nemala byť predmetom konania. Práve povinnosť žalobcu je možné označiť ako povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá musí byť v žalobnom petite v prípade synalagmatického záväzku vyjadrená, keďže táto mu vyplýva z § 457 Občianskeho zákonníka (uznesenie Ústavného súdu SR, I. ÚS 360/2010). Vzhľadom na uvedené, odvolací súd sa nezaoberal odvolacou argumentáciou žalobcu, ktorou namietal predovšetkým zásadu sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP, v dôsledku čoho spochybňoval správnosť rozsudku súdu prvej inštancie.
23. Z týchto dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie i vo výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
25. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).