Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/123/2025

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. XXX/XX, XXX XX E. F. C. a 2/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. XXX/XX, XXX XX E. F. C., obaja zastúpení Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka, IČO: 44 465 203, so sídlom H. I. X, XXX XX E. F. C., proti žalovaným: 1/ J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. XXX/X, XXX XX G. a 2/ A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. XXX/XX, XXX XX G., o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -26 zo dňa 30. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zastavil konanie o určenie vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX pre katastrálne územie E. F. C. ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcelného čísla XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a k stavbe súpisného čísla XXX rodinný dom, postavenej na pozemku parcelného čísla XXXX majúc za to, že prejednaniu veci bráni prekážka veci rozsúdenej v zmysle (ďalej aj „“), keď o totožnom návrhu medzi tými istými stranami sporu na základe rovnakých skutkových tvrdení rozhodol Okresný súd Žiar nad Hronom právoplatným rozsudkom sp. zn. zo 16. augusta 2024 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu Banskej Bystrici sp. zn. z 23. apríla 2025. S poukazom na judikatúru najvyšších súdnych autorít súd prvej inštancie dôvodil, že pre posúdenie, či sú dané dôvody prekážky veci právoplatne rozhodnutej, sú podstatné tvrdené skutočnosti, z ktorých bol uplatnený nárok v jednotlivých konaniach. Nepodstatné je, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej. Ak však nový právny dôvod vyžaduje nové odlišné skutkové tvrdenia, ktoré neboli v predchádzajúcej veci ani naznačené, potom predmety nie sú totožné. Skutkové tvrdenia predložené v konaní sp. zn. spočívajú v tom, že žalobca 1/ je otcom žalovanej 1/, ktorá po smrti manželky žalobcu 1/, nachádzajúceho sa v náročnej životnej situácii využila jeho dôverčivosť, tieseň a rozrušenie a svojím konaním získala pre seba, resp. tretiu osobu značný prospech, žalobca bol pod vplyvom tlmiacich liekov, v dôsledku čoho bola znížená jeho schopnosť rozhodovania. Nedostatok finančných prostriedkov na strane žalobcu 1/ viedlo k finančnej závislosti. Splácanie pôžičky poskytnutej žalobcovi 1/ žalovanou 1/ bolo dohodnuté v mesačných splátkach po 100,- € od 20. septembra 2015. Na zabezpečenie pohľadávky z pôžičky bola zriadená záložná zmluva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území E. F. C.. Kúpna cena, za ktorú boli predané nehnuteľnosti podľa záložnej zmluvy, vo výške 29 000,- € je v hrubom nepomere k hodnote nehnuteľností a to na úkor jediného obydlia žalobcu. Podľa názoru súdu prvej inštancie obdobné skutkové tvrdenia boli predložené aj v konaní sp. zn. , kde žalobca 1/ tiež poukazoval na svoj blízky vzťah k dcére, žalovanej 1/ založený na dôvere, ktorá bola zneužitá získaním prospechu na úkor oslabeného žalobcu,

rozpoznávacie schopnosti žalobcu v čase uzavretia zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy so žalovanou 1/ boli znížené, u žalobcu existovali finančné problémy. Všetky tieto tvrdené skutočnosti, vrátane okolností pri splácaní pôžičky v splátkach, zriadenia záložnej zmluvy k rodinnému domu, výkon záložného práva a predaj nehnuteľností za 29 000,- € Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci sp. zn. posúdil. 1.1 Prekážka res iudicata (prekážka veci rozhodnutej) patrí k procesným podmienkam a jej existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Účastníci konania nemôžu byť nútení vystaviť sa ďalšiemu súdnemu konaniu a to ani vtedy, ak by sa žalobca snažil spor podradiť pod inú právnu kvalifikáciu. Žalobcovia nepredložili podľa názoru súdu prvej inštancie v spore sp. zn. tak rozdielne skutkové okolnosti oproti konaniu pod sp. zn. , z ktorých by bolo možné vyvodiť, že ide o iný, doposiaľ neprejednaný skutkový základ veci, preto konanie pre existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci zastavil. K právnemu posúdeniu veci samej odcitoval ustanovenia a 1.2 I keď žalobcovia zavinili zastavenie konania a žalovaným vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcom podľa , žalovaným nárok na náhradu trov konania priznaný nebol z dôvodu, že im žiadne trovy v konaní nevznikli.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ s návrhom, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie tomuto súdu alebo aby podľa rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcom nárok na náhradu trov konania. Z odvolacích dôvodov podľa v úvodnej časti odvolania označili za odvolacie dôvody tie, ktoré sú uvedené pod písm. a), b), d), f) a h), ale v textovej časti za odvolacie dôvody označili dôvody podľa ôvodnili tak, že skutkový dej opísaný žalobcami vo veci sp. zn. nie je totožný so skutkovým dejom, od ktorého odvodzujú nároky vo veci sp. zn. . Žalobcovia žalobu podanú vo veci sp. zn. odôvodnili najmä (nie však výlučne) naplnením hmotnoprávnych predpokladov ustanovenia tým, že kúpna zmluva z 23.09.2020 bola uzatvorená medzi fyzickými osobami. Fyzická osoba (bez označenia, o ktorú fyzickú osobu ide

- poznámka odvolacieho súdu) pri tejto kúpnej zmluve zneužila najmä finančnú závislosť žalobcu v kontexte na zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi žalobcom 1/ a žalovanou 1/ a táto osoba (opäť bez označenia) si dala sľúbiť, resp. poskytla plnenie (prevod vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti) tretej osobe, resp. žalovanému 2/, ktoré je vzhľadom na vzájomné plnenie (kúpnu cenu 29 000,- €) v hrubom nepomere. Žalovaná 1/, keď sa rozhodla realizovať výkon záložného práva, naplnila skutkovú podstatu ustanovenia – úžeru. Nesprávne je zistenie súdu prvej inštancie, že sa súd konajúci vo veci pod sp. zn. zaoberal primeranosťou kúpnej ceny. Žalobcovia v predošlom spore nikdy nenamietali, že žalovaná 1/ založila neplatnosť právneho úkonu (nekonkretizovaného - poznámka odvolacieho súdu) tým, že výkonom záložného práva naplnila skutkovú podstatu upravenú v – úžeru. Záložné právo bolo vykonávané v rozpore s , ktorého následkom je neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy z 23.09.2020. Príčinou neplatnosti kúpnej zmluvy z 23.09.2020 je konanie vzťahujúce sa k časovému momentu výkonu záložného práva, nie k momentu uzavretia zmluvy o pôžičke ani záložnej zmluvy. Výkon záložného práva je nevyhnutné subsumovať pod , preto je nesprávny záver súdu prvej inštancie, že prejednaniu veci bráni prekážka rozsúdenej veci podľa 2.1 Žalobcovia tvrdia, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie riadne, považujú ho za arbitrárne, zmätočné, nerozlišujúce medzi jednotlivými časovými okamihmi a jednotlivými dôvodmi spôsobujúcimi absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy z 23.09.2020, preto žalobcovia tvrdia, že napadnutý „rozsudok“ má vady, ktorými bolo porušené právo žalobcov na spravodlivý proces.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcov po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu nenaplnenia zákonných podmienok pre jeho nariadenie ustanovených v vyhodnotil odvolanie žalobcov ako nedôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne, ktoré podľa potvrdil.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

6. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

7. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci uznesením o zastavení konania podľa , čo je zrejmé z textu jeho odôvodnenia, i keď ustanovenie v dôvodoch rozhodnutia necitoval, pretože dôvodom pre zastavenie konania bola existencia negatívnej procesnej podmienky (prekážka rozhodnutej veci) brániaca opätovnému prejednaniu tej istej veci. Súd prvej inštancie nevydal vo veci rozsudok, ktorý navrhujú žalobcovia v odvolaní zmeniť a žalobe vyhovieť z dôvodu, že vec doteraz súdom prvej inštancie nebola meritórne prejednaná. Spôsoby rozhodnutia odvolacieho súdu prichádzajúce do úvahy v tomto štádiu konania boli len potvrdenie uznesenia súdu prvej inštancie podľa ako vecne správneho alebo zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa dôvodov uvedených v Žalobcovia dávajú v odvolaní porušenie ich práva na spravodlivý proces do súvisu s odôvodnením rozhodnutia, ktoré sa im javí nedostatočné a nepresvedčivé. Odvolací súd nezistil porušenie práva žalobcov na spravodlivý proces v dôsledku nedostatočného a nepresvedčivého odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu; porušenie práva na spravodlivý proces nevidel odvolací súd ani v prípadnom odmietnutí spravodlivosti rozhodnutím súdu prvej inštancie o zastavení konania podľa , keď na zastavenie konania boli splnené zákonné podmienky.

8. Žalobcovia v článku I. žaloby uviedli, že: „Explicitným spôsobom popierajú, že vlastníkom sporných nehnuteľností je žalovaný 2/. V dôsledku porušenia kogentných noriem je zmluva o prevode nehnuteľností uzavretá medzi žalobcom 1/ a žalovaným 2/ prostredníctvom žalovanej 1/ (ako záložného veriteľa) absolútne neplatným právnym úkonom.“. V článku II. žaloby žalobca 1/ opisuje svoj zdravotný a psychický stav po smrti manželky, keď si od žalovanej 1/ požičal finančné prostriedky, uvádza, že dňa 11.08.2020 doručila žalobcovi 1/ žalovaná 1/ oznámenie o výkone záložného práva, že v rámci výkonu záložného práva odpredala žalovaná 1/ nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 1/ žalovanému 2/ za 29 000,- €. Tvrdí, že hodnota predmetu záujmu bola v hrubom nepomere k výške dlhu „čo nasvedčuje, že došlo k zneužitiu tiesne, dôverčivosti a rozrušenia žalobcu. Žalovaná tak na úkor osoby, ktorá jej dôverovala a ktorá sa objektívne nachádzala v stave vážnej zdravotnej a psychickej krízy získala pre iného značný majetkový prospech“. Medzitým citovali žalobcovia ustanovenie s názvom „Úžera“. V hrubo vytlačenom a podčiarknutom texte žalobcovia ďalej uvádzali, že právny úkon, ktorým žalovaná 1/ previedla nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie E. F. C. na tretiu osobu, napĺňa všetky znaky úžery v zmysle občianskoprávnej úpravy z dôvodu hrubého nepomeru kúpnej ceny s hodnotou prevádzaných nehnuteľností, následne znovu opisujú, v akom stave tiesne spôsobenej vekom, zdravotným stavom a užívaným liekom, ktoré znižovali schopnosť žalobcu 1/ orientovať sa v právnych dôsledkoch konania a adekvátne chrániť svoje záujmy, sa žalobca nachádzal a túto tieseň žalobcu 1/ mala žalovaná 1/ vedome zneužiť s cieľom získať pre tretiu osobu plnenie, čo má napĺňať znaky úžery. V článku IV. žaloby sa žalobcovia vopred bránili, že nie je daná totožnosť predmetu konania s tým, ktoré na Okresnom súde Žiar nad Hronom prebiehalo pod sp. zn. z dôvodu, že v predchádzajúcom konaní absentujú skutkové a právne tvrdenia žalobcov smerujúce k preukázaniu naplnenia hmotnoprávneho ustanovenia . Až v odvolaní žalobcovia vysvetlili, že aj keď v predchádzajúcom spore sp. zn. poukazovali na zlý fyzický a psychický stav žalobcu, vzťahovalo sa to k okamihu podpisu zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy medzi žalobcom 1/ a žalovanou 1/ a v novej žalobe prejednávanej Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. spájajú konanie žalovanej 1/ (zneužitie tiesne žalobcu 1/) s následným časovým okamihom a to s okamihom, keď sa žalovaná 1/ rozhodla realizovať výkon záložného práva spôsobom, ktorým naplnila skutkovú podstatu ustanovenia , že príčina neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ sa nevzťahuje k časovému momentu uzatvorenia zmluvy o pôžičke ani záložnej zmluvy, ale sa vzťahuje

k výkonu záložného práva. Zdôrazňovali, že ide o doposiaľ nepoužitý dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy, ale súčasne aj o dôvod, ktorého časový moment je diametrálne odlišný od pôvodných skutkových tvrdení (nejde o zneužitie, tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany) vo vzťahu k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, resp. záložnej zmluvy, ale samotného výkonu záložného práva.

9. V odvolaciemu súdu predloženom základnom spise je pripojený rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -322 zo dňa 16. augusta 2024, ktorým rozhodol Okresný súd Žiar nad Hronom o žalobe žalobcov A. B. C. a A. G. proti žalovaným J. H. a A. M. o určenie vlastníckeho práva. Žalobou vo veci sp. zn. sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie E. F. C. a to k pozemkom CKN parcelám číslo XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a stavby rodinného domu súpisného čísla XXX postaveného na pozemku CKN parcely číslo XXXX tak, že žalobca 1/ je vlastníkom týchto nehnuteľností v podiele 2/3 a žalobkyňa 2/ v podiele 1/3. Z uvedeného v porovnaní so žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom 02.09.2025 je možné konštatovať, že totožnosť strán sporu a predmetu (vo význame, že sa žalobcovia 1/ a 2/ proti žalovaným 1/ a 2/ domáhajú určenia vlastníckeho práva k totožným nehnuteľnostiam) bola súdom prvej inštancie vyhodnotená správne. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. odvolací súd zistil, že Okresný súd Žiar nad Hronom v tomto konaní posudzoval platnosť zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom 1/ a žalovanou 1/, platnosť záložnej zmluvy uzavretej rovnako medzi žalobcom 1/ a žalovanou 1/, zaoberal sa dôvodmi, pre ktoré žalovaná 1/ pristúpila k výkonu záložného práva dňa 11.08.2020. Prvoinštančný súd posudzoval spôsob výkonu záložného práva žalovanou 1/ z hľadiska ustanovení ( a nasledujúce), či záložné právo vykonala žalovaná 1/ v rámci plynutia premlčacej doby podľa a podľa posudzoval aj konanie žalovaných 1/ a 2/ pri uzavretí kúpnej zmluvy dňa 25.09.2020, ale len z hľadiska žalobcami namietaného porušenia dobrých mravov. Vo veci sp. zn. sa súd nezaoberal (lebo neboli tvrdené) skutočnosťami, o ktoré žalobcovia v tomto konaní opierajú dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými 1/ a 2/ dňa 23.09.2020, v dôsledku čoho by žalovaný 2/ nemal nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, o ktoré v konaní ide.

10. Súd prvej inštancie v dôvodoch uznesenia uviedol, že rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. . Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 23.04.2025 nadobudol právoplatnosť a je uverejnený v systéme ASPI. Z neho odvolací súd zistil, že v odvolacom konaní tvrdili žalobcovia neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou 1/ ako záložnou veriteľkou a žalovaným 2/ ako kupujúcim s odôvodnením, že žalovaná 1/ nebola oprávnená konať v mene žalobcov z dôvodu, že platnosť záložnej zmluvy a pohľadávky, ktorú mala záložná zmluva zabezpečovať, je sporná. Tvrdili, že výkon záložného práva žalovanou 1/ bol právne neúčinný a nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaným 2/ nemožné. Len „nad rámec“ žalobcovia uvádzali, že kúpna cena nehnuteľností bola neprimerane nízka, čím mal byť porušený princíp ekvivalentnosti plnení a došlo k zjavnej disproporcii medzi hodnotou plnenia a kúpnej ceny, čo samo o sebe signalizuje rozpor s dobrými mravmi. Žalobcovia v odvolaní opakovane poukazovali na zjavné zneužitie práva zo strany žalovanej 1/, ktoré nemalo smerovať k vymoženiu existujúcej pohľadávky, ale „k preventívnemu zbaveniu žalobcu 1/ vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, čím mala chrániť strechu nad hlavou žalobcu 1/, avšak fakticky ho o túto strechu pripravila“. Krajský súd v Banskej Bystrici v bode 44 odôvodnenia rozsudku sp. zn. uviedol, že kľúčovým momentom odvolania žalobcov bolo tvrdenie, že žalobca 1/ nebol v čase podpisu zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy spôsobilý na právne úkony, resp. že si pre svoj zdravotný stav a psychickú indispozíciu v danom období neuvedomoval dôsledky právnych úkonov, ktoré vykonal. Odvolací súd hodnotil rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích námietok, ktoré nepovažoval za dôvodné a vo vzťahu k námietkam žalobcov o neprimeranosti kúpnej ceny, za ktorú došlo k výkonu záložného práva uviedol, že žalobcovia nenavrhli v konaní vykonanie znaleckého dokazovania k určeniu hodnoty predmetných nehnuteľností, ani takýto dôkaz súdu prvej inštancie nepredložili. Odvolací súd preto nemal podklad na konštatovanie, že by došlo k predaju za cenu výrazne nižšiu než trhovú. Z dôvodov rozhodnutí súdov vo veci Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. je možné konštatovať, že platnosť kúpnej zmluvy uzavretej záložnou veriteľkou žalovanou 1/ s kupujúcim žalovaným 2/ z hľadiska skutkovej podstaty posudzovaná nebola z dôvodu, že žalobcovia v predchádzajúcom konaní takto neargumentovali.

11. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia poukázal na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít riešiacich otázku prekážky veci rozsúdenej. Citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom R 39/1988, ktoré podľa záverov najvyššieho súdu vyjadrených v rozhodnutí publikovanom ako judikát R 71/2018 patrí do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu z dôvodu, že neskoršou judikatúrou najvyššieho súdu prekonané nebolo. Rovnaký záver ako z R 39/1988 vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. z 25. júna 2014 viažúceho sa k zodpovedajúceho v súčasnosti ustanoveniu , v ktorom dovolací súd vyslovil rovnaký názor, že ak sa v neskoršom konaní uplatňujú tie isté argumenty, ktoré boli použité v pôvodnom konaní a naviac len argumenty, ktoré v pôvodnom konaní nepovažovali žalobcovia za rozhodujúce ich uviesť, prípadne ich uviesť opomenuli, avšak ku dňu rozhodnutia v skoršom konaní existovali, nejde o nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé prelomiť zásadu viazanosti právoplatným rozhodnutím súdu v zmysle . Rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. prešlo testom ústavnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. z 1. apríla 2015 uviedol, že najvyšší súd ústavne udržateľným spôsobom argumentoval tým, že sťažovateľmi odvádzané skutočnosti pre nové posúdenie platnosti kúpnej zmluvy nie je možné považovať za skutočnosti nové, t. j. také, ktoré by nastali až po právoplatnom rozhodnutí veci v skoršom konaní, ktoré by sťažovatelia kvalifikovane právne zastúpení mali a mohli uplatniť už v skoršom konaní. Ak sťažovatelia určité skutočnosti nepovažovali za potrebné uviesť v skoršom konaní alebo ich uviesť opomenuli, nemá to za následok, že by sa tieto už skôr známe skutočnosti mohli považovať za skutočnosti nové, kvôli ktorým by bolo potrebné vecne revidovať skoršie rozhodnutie. Za neprípustné a v rozpore s princípom právnej istoty ústavný súd označil, aby sa pomimo riadneho zákonného inštančného postupu prieskumu súdnych rozhodnutí v konaní neúspešný účastník domáhal zjednania nápravy, či už svojich vlastných pochybení (napr., že v konaní či už nevedomky neuviedol alebo opomenul uviesť argumenty, ktoré mu v tom čase boli alebo mohli byť známe) alebo pochybenia konajúceho súdu (napr. chyby vo vyhodnotení rozhodnutia) podaním novej žaloby s identickým predmetom konania a tak sa snažili revidovať skoršie rozhodnutie súdu, pretože žaloba s identickým predmetom konania, o ktorom už bolo meritórne právoplatne rozhodnuté v inom konaní, nemôže byť „maskovaným odvolaním“ a ani samotná skutočnosť, že napriek veci už právoplatne meritórne rozhodnutej môže existovať aj iný pohľad na túto identickú vec, nie je dostatočným dôvodom na nové rozhodnutie o tejto veci, pretože aj tento iný pohľad na tú istú záležitosť mal byť a mohol byť predmetom prieskumu v rámci už právoplatne skončeného konania, takže nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil.

12. Pre prejednávanú vec to znamená, že žalobcami tvrdené konanie žalovanej 1/ datované ku dňu uplatnenia záložného práva a uzavretia kúpnej zmluvy so žalovaným 2/ mohlo byť namietané v skoršom konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. , keď k tomuto konaniu podľa tvrdení žalobcov malo dôjsť v období od 11. augusta 2020, kedy žalovaná 1/ doručila žalobcovi 1/ oznámenie o začatí výkonu záložného práva do 23. septembra 2020, kedy bola uzavretá kúpna zmluva žalovanou 1/ so žalovaným 2/, keď rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom vo veci sp. zn. bol vyhlásený 16. augusta 2024 a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. dňom 23.04.2025. Ak žalobcovia opomenuli v skoršom konaní argumentovať proti platnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/ dňa 23.09.2020 spôsobom, ako to činia v žalobe doručenej Okresnému súdu Žiar nad Hronom 02.09.2025, v podstate sa domáhajú revízie skoršieho právoplatného rozhodnutia, čo je v rozpore s , pre ktorú nebolo prípustné vec prejednávať znovu a bolo nevyhnutné pre nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, konanie podľa zastaviť.

13. Odvolanie žalobcov posudzoval odvolací súd podľa jeho celkového obsahu, keď zmätočne v ňom bolo uvedené, že uplatňujú odvolacie dôvody podľa , čo je päť odvolacích dôvodov podľa zákona a vzápätí rozpísali len „odvolací dôvod č. 1“, pod ktorý zase zahrnuli odvolacie dôvody podľa í text označili ako „odvolací dôvod č. 2“. Z celkového obsahu odvolania vyplynulo, že súd mal podľa názoru žalobcov porušiť ich právo na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením rozhodnutia, ktorý nepovažuje odvolací súd za naplnený, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa formálne aj obsahové náležitosti vymedzené v v spojení s , nesprávne skutkové zistenia boli tvrdené vo vzťahu k predmetu skôr prebiehajúceho konania pod sp. zn. ohľadne toho, aké skutočnosti boli v tomto konaní súdom prvej a druhej inštancie posudzované a

nesprávne právne posúdenie veci zdôvodňovali žalobcovia neexistenciou prekážky veci rozsúdenej a dôvodom na zastavenie konania. Súd prvej inštancie správne zistil, čo bolo predmetom konania pod sp. zn. , medzi akými stranami spor prebiehal, aké skutkové a právne otázky súdy v tomto konaní riešili a podriadil zistený skutkový stav pod správne ustanovenie v spojení s , keď konanie pre existenciu neodstrániteľnej procesnej podmienky zastavil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto bolo odvolacím súdom potvrdené.

14. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrili. V odvolacom konaní im podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania by žalovaným voči žalobcom vznikol podľa vzhľadom na úspech žalovaných v odvolacom konaní. Ak žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli, v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. (R 72/2018) bolo namieste rozhodnúť tak, že sa žalovaným náhrada trov odvolacieho konania voči žalobcom nepriznáva.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak neboli splnené podmienky podľa , resp. dovolanie má vady podľa napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne ( v spojení s ).