Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/18/2025

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, právne zastúpený JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou so sídlom Nám. M. R. Štefánika 1, Žilina, za účasti subjektov: 1/ E. F., zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 2/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, 3/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva, na základe odvolania navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. -103 zo dňa 13.12.2024 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho rozhodnutia o potvrdení nadobudnutia vlastníctva (vo svoj prospech) vydržaním nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území obce C. D., evidovanej na liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra C-KN č. 112 - trvalý trávny porast o výmere 371 m2 a to v podiele 1/1 ku dňu 1.1.1991. 2. Východiskovo súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že spolu so svojou nebohou matkou G. B. a nebohým otcom G. B. dlhodobo užívali predmetný pozemok, a to na základe dohody napísanej na Miestnom národnom výbore v C. D. medzi odpredávateľom G. H. a kupiteľom G. B. s manželkou (rodičmi navrhovateľa) ešte v roku 1980, pričom majetkovoprávne usporiadanie pozemku malo byť dodatočne prevedené na Štátnom notárstve v Žiline. Nakoľko zrejme kúpna zmluva nemala potrebnú právnu formu, nedošlo ani k zápisu zmeny vlastníctva v evidencii KN. Navrhovateľ spolu s rodičmi, keďže za predmetnú nehnuteľnosť v zmysle dohody zaplatili, vstúpili (od roku 1980) do úžitku predmetného pozemku a tento v dobrej viere užívali ako svoje vlastníctvo pokojne, nerušene, bez nárokov iných osôb ako svoj vlastný, a teda sa považovali za jeho dobromyseľných držiteľov. Predmetný pozemok má navrhovateľ ohradený spolu s priľahlými pozemkami parc. registra C-KN č. 111/1 a 111/2, na ktorých má postavený so svojím bratom rodinný dom súp. č. XXX. Svedčia o tom aj priložené čestné vyhlásenia dvoch svedkov - susedov I. J. a K. L. zo dňa 9.11.2022. Vlastníčku E. F. vedenú na liste vlastníctva navrhovateľ nepozná, nemá vedomosť o tom, prečo je vedená na tomto liste vlastníctva. V zmysle vyjadrenie Obce C. D. táto nemá v obci vedený pobyt, nachádza sa na neznámom mieste a obec nemá vedomosť ani o jej právnych nástupcoch.

3. Vyzývacím uznesením č. k. -69 zo dňa 30.8.2023 okresný súd vyzval príslušné subjekty na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti. Námietky v konaní predostrel Slovenský pozemkový fond.

4. Súd prvej inštancie v rámci dôvodov svojho rozhodnutia vymedzil pojmové znaky inštitútu vydržania s dôrazom na dobromyseľnosť držiteľa a v osobitostiach posudzovanej veci dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť, nakoľko navrhovateľ neosvedčil, že on alebo jeho právni predchodcovia vstúpili do držby spornej nehnuteľnosti oprávnene, teda na základe konkrétneho nadobúdacieho právneho titulu (od vlastníka spornej nehnuteľnosti). Navrhovateľ svoj nárok odvodzuje od listiny označenej ako dohoda, ktorá podľa jeho vyjadrenia bola spísaná v roku 1980. Z predmetnej listiny však nevyplýva žiaden dátum spísania tejto listiny, t. j. uvedená listina nemá náležitosti, z ktorých možno vyvodiť začiatok plynutia vydržacej doby. 5. Ťažiskovým dôvodom zamietnutia návrhu je však podľa súdu prvej inštancie skutočnosť, že navrhovateľ v konaní neosvedčil právny titul nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti. Slovenský pozemkový fond totiž správne v predložených námietkach poznamenal, že dohoda medzi G. H. a rodičmi navrhovateľa nielenže neobsahuje dátum, ale v konaní ani po námietkach navrhovateľ nepreukázal právny titul nadobudnutia spornej nehnuteľnosti domnelým prevádzateľom - G. H.. Zo žiadnej listiny súd nemal za preukázané, že táto osoba bola oprávneným vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Vlastníctvo G. H. nevyplýva ani z historického výpisu z listu vlastníctva a ani z vyjadrenia Okresného úradu Žilina

- katastrálneho odboru, ktorý výslovne uviedol, že od roku 1966 bola na liste vlastníctva zaevidovaná ako vlastníčka F. E. a následne došlo k zápisu komasačného hárku 096/980/66 s poznámkou „Pozemky združené v JRD“. Zápis v prospech G. H., prípade iný právny titul nadobudnutia týchto nehnuteľností touto osobou po roku 1966, súd nemal preukázaný. 6. Okresný súd s poukazom na aplikáciu ,c,f,h,i (ustanovenia citované v napadnutom uznesení) zhrnul, že nemožno osvedčiť vlastnícke právo v prospech navrhovateľa, nakoľko tento súdu nepreukázal relevantný právny titul nadobudnutia spornej nehnuteľnosti. Na účely vyhovenia návrhu nepostačuje nim tvrdená „dlhodobá dobromyseľná držba, užívanie pozemkov, či ich oplotenie“ navrhovateľom a jeho právnymi predchodcami. V katastri nehnuteľností je ako vlastník nehnuteľnosti zapísaná E. F. a v konaní nebol preukázaný prevod vlastníckeho práva na ďalšieho vlastníka. Navrhovateľom predložená dohoda z roku 1980 je preto listinou, na základe ktorej nemožno konštatovať ani domnelý/putatívny titul nadobudnutia nehnuteľnosti, nakoľko tieto mal v úmysle prevádzať ich nevlastník (opak preukázaný nebol). 7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol súd prvej inštancie podľa , keďže nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení až , pričom ustanovenia až upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovujú inak.

8. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9. Zopakoval, že dohoda napísaná na Miestnom národnom výbore v C. D. medzi odpredávateľom G. H. a kupiteľom G. B. s manželkou (rodičmi navrhovateľa) bola podľa vyjadrenia jeho nebohých rodičov napísaná a uzavretá cca ešte v roku 1980, pričom je v nej uvedené, že majetkoprávne usporiadanie pozemku bude dodatočne prevedené na Štátnom notárstve v Žiline. Uvedené skutočnosti na dohode potvrdil svojou pečiatkou a podpisom MsNV v C. D.. 10. Z uvedenej dohody podľa odvolateľa jednoznačne vyplýva, že existovala dobrá vôľa a úmysel G. H. odpredať kupiteľom G. B. a jeho manželke predmetné nehnuteľnosti. V zmysle tejto dohody bol navrhovateľ a predtým aj jeho rodičia jednoznačne presvedčení, že sa stali vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľ nemá vedomosť, prečo nebola zmluva registrovaná na štátnom notárstve, neinformovali ho o tom ani jeho rodičia, pretože títo mali za to, že im nehnuteľnosť vlastnícky patrí, nakoľko dohodu o prevode uzatvorili pred Miestnym národným výborom v C. D. a aj za nehnuteľnosť riadne zaplatili. Keďže dohodu uzatvárali pre Miestnym národným výborov boli presvedčení a mali za to, že G. H. bol vlastník nehnuteľnosti. Nebolo v tom čase žiadnej pochybnosti a ani nikto to nespochybnil, že G. H. nie je vlastníkom. 11. Ak by došlo k platne uzatvorenej zmluve o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vrátane registrácie na štátnom notárstve, boli by právny predchodcovia navrhovateľa zapísaní na príslušnom liste vlastníctva ako vlastníci a nebol by dôvod domáhať sa teraz v prospech ich právneho nástupcu vydania uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Veď práve preto, že nedošlo v jeho prospech k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, sa domáha tohto návrhu. 12. Za dôležité tiež navrhovateľ považoval, že až na dedičskom konaní po neb. matke G. B. sa od notárky dozvedel, že pozemok nie je zapísaný na liste vlastníctva

v prospech jeho neb. matky, ale na meno E. F.. Preto v tejto veci začal konať podaním návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva, aby pozemok vlastnícky vysporiadal. 13. Čo sa týka skutočnosti, že nebolo preukázané, že G. H. bol oprávnený nakladať s dotknutou nehnuteľnosťou, uviedol, že jeho rodičia kúpili predmetný pozemok na základe vyššie uvedenej dohody, boli na základe nej presvedčení, že im vlastnícky patrí, a aj za ňu riadne zaplatili. Je však pravdepodobné, ako to vyplýva z praxe, že v minulosti vo väčšine prípadoch si ľudia prevádzali/zamieňali pozemky bez toho, aby to aj právne dotiahli zápisom do listov vlastníctva, príp. pozemnoknižných vložiek, v dôsledku čoho potom v budúcnosti vznikali a vznikajú nezhody a súdne konania. Aj v tom prípade je viac než pravdepodobné, že G. H. nehnuteľnosť nadobudol, ale nedošlo k jeho zápisu do evidencie nehnuteľností. 14. Predmetnú nehnuteľnosť navrhovateľ užíva nepretržite, stará sa o ňu, udržuje ju spolu so svojím bratom. Vstúpil do jej úžitku a túto v dobrej viere užíva ako svoje vlastníctvo pokojne, nerušene, bez nárokov iných osôb, v dôsledku čoho sa považoval a považuje sa za ich dobromyseľného držiteľa. Užíval ju spolu so svojou rodinou dobromyseľne a nerušenie ako svoju vlastnú až dodnes, bez zásahu iných osôb, za celú dobu užívania im v úžitku nikdy nikto nebránil, do výkonu ich vlastníckeho práva nik nezasahoval a nezasahuje a ani im nijak neprekáža v užívaní. Dohodu jeho rodičia uzatvorili, ale z objektívnych dôvodov, ktoré neboli na jeho strane ani na strane jeho rodičov a ani nevznikli ich zavinením, nebolo možné následne zosúladiť stav skutočný so stavom právnym. 15. Odvolateľ tiež poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 14.11.2018, v zmysle ktorého: „Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu veci patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí by posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú veci poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie“. 16. Navrhovateľ tak má za to, že splnil zákonné podmienky vydržania, ktorými sú spôsobilý predmet držby, oprávnená držba (dobromyseľnosť držiteľa), trvanie držby 10 rokov a nepretržitosť trvania držby. Predložil dohodu, ktorú je potrebné považovať za domnelý právny dôvod k tomu, aby navrhovateľ mohol mať za to, že on sám je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že navrhovateľ užíva predmetnú nehnuteľnosť po zákonom stanovenú dobu, vyplýva aj z čestného vyhlásenia dvoch svedkov, keď navrhovateľ so svojimi rodičmi užíval spornú nehnuteľnosti nepretržite, dobromyseľne a nerušenie po dobu viac ako 10 rokov. Navrhovateľ a jeho právni predchodcovia boli jednoznačne na základe dohody presvedčení o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudli, a preto nie je rozhodujúce, že pritom nesplnili zákonné podmienky. Navyše pozemok je súčasťou oplotenia spolu s priľahlými pozemkami par. registra „C“ KN č. 111/1 a 111/2, na ktorých má postavený so svojím bratom rodinný dom, tak sú spolu užívané už desaťročia. Je preto nesporné, že navrhovateľ je objektívne dobromyseľným držiteľom nehnuteľnosti nepretržite a nerušene, a že to nie je len z jeho subjektívnych predstáv

17. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu Slovenský pozemkový fond navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť. 18. Konštatoval, že navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by menili skutkový a právny stav, preto zotrvávajú na doterajších vyjadreniach. Zdôraznil, že tvrdenia navrhovateľa, že G. H. mal nadobudnúť nehnuteľnosť od vlastníčky E. F. na základe zmluvy, ktorá nebola zaevidovaná v katastri nehnuteľností, zostávajú len v rovine nepodložených tvrdení.

19. Krajský súd, ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie podal subjektívne legitimovaný účastník konania ( v spojení

s a ), v zákonom stanovenej lehote ( v spojení s ), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia (v spojení s ) a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia (v spojení s ) a contrario toto rozhodnutie v zmysle v spojení s potvrdil.

20. Odvolateľ náležite tvrdí, že „Ak by došlo k platne uzatvorenej zmluve o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vrátane registrácie na štátnom notárstve, boli by právny predchodcovia navrhovateľa zapísaní na príslušnom liste vlastníctva ako vlastníci a nebol by dôvod domáhať sa vydania uznesenia o potvrdení vydržania“. Opak (t. j. nemožnosť akceptovať imperfektný nadobúdací titul) by totiž v podstate znamenal obsolentnosť právnej úpravy inštitútu vydržania. 21. Uvedené však nič nemení na tom, že predpokladom pre úspešné uplatnenie dotknutého nároku (o potvrdenie vydržania) je preukázanie naplnenia podmienok umožňujúcich konštatovanie dobromyseľnosti, a to práve/presne v zmysle východísk, na ktoré poukazuje aj samotný navrhovateľ (bod 15. tohto odôvodnenia). Z tohto hľadiska potom ale v osobitostiach súdenej veci bez ďalšieho nepostačuje navrhovateľom zdôrazňovaná skutočnosť, že z predloženej dohody „jednoznačne vyplýva, že existovala dobrá vôľa a úmysel G. H. odpredať kupiteľom G. B. a jeho manželke predmetné nehnuteľnosti“. 22. Navrhovateľ totiž fakticky predostrel/opísal skutkový dej (pozri bod 2. tohto odôvodnenia), v zmysle ktorého nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou jeho rodičia. Tomu by následne zodpovedala žaloba o určenie (pozemku) do dedičstva po nich. Práve a len im by totiž mohol potenciálne/hypoteticky svedčať predložený putatívny titul, keďže oni sú označení ako zmluvná strana nadobúdajúca vlastnícke právo. Navrhovateľ sa však návrhom žalobného petitu domáha určenia svojho vlastníckeho práva, hoci v texte celej žaloby neoznačil titul, od ktorého odvodzuje svoje vlastníctvo. 23. Pokiaľ navrhovateľ v žalobe uvádza, že „začiatok oprávnenej držby navrhovateľa je teda odvodený od horeuvedeného právneho nadobúdacieho titulu“, týmto označeným titulom je dohoda, ktorá sa, ako už bolo argumentované vyššie, týka nadobudnutia pozemku rodičmi navrhovateľa (nie navrhovateľom). A práve v tom tkvie kvalifikovaná absencia putatívneho nadobúdacieho titulu (ako základnej podmienky dobromyseľnosti) na strane navrhovateľa. Relevantný nadobúdací titul totiž nevyplýva z tvrdenia, že navrhovateľ užíval pozemok s rodičmi, o to viac, že sám navrhovateľ tvrdí, že na pozemku má postavený rodinný dom jeho brat (a teda nie je jasné ani to, prečo by malo ísť o výlučné vlastníctvo navrhovateľa).

24. Okrem konštatovaného, z šetrenia okresného súdu vyplýva ďalší samostatný dôvod zamietnutia návrhu, a to zistená okolnosť kúpy od nevlastníka. V rámci hodnotenia (založenia) dobromyseľnosti skutočne možno od kupujúceho spravodlivo očakávať (ako súčasť bežnej opatrnosti/starostlivosti) overenie si skutočnosti, či vec (tu navyše nehnuteľnosť) kupuje od vlastníka (ktoré zistenie/overenie z údajov evidencie nehnuteľností bolo možné/dostupné aj v danom období). 25. V tejto spojitosti potom platí (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho Súdu SR sp. zn. zo dňa 23. februára 2022), že „posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (právnemu titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera znamená presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Pri skúmaní existencie dobrej viery treba preto zohľadniť konkrétne právne, ale aj skutkové okolnosti prípadu spojené s prevodom nehnuteľnosti - viažuce sa k nadobúdaciemu titulu. Treba pritom vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávanej veci po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí“. 26. V danej veci je takýmto objektívnym hľadiskom otázka existencie vlastníckeho práva predávajúceho. Navrhovateľ uviedol, že nakoľko dohodu uzatvárali pred Miestnym národným výborom, boli presvedčení, že G. H. bol vlastník nehnuteľnosti, resp., že „je viac než pravdepodobné“ (bez bližšieho vysvetlenia tejto pravdepodobnosti), že G. H. nehnuteľnosť nadobudol. Ako však bolo uvedené vyššie, vo vzťahu k nehnuteľným veciam existovala osobitná evidencia preukazujúca vlastnícky vzťah a faktické „spoľahnutie sa“ na to, že prevod bol učinený pred úradom bez náležitého (vlastného) overenia si vlastníctva (predávajúceho) vykazuje kvalifikované deficity z pohľadu možného založenia dobrej viery. Inými slovami, za takejto situácie nie je možné bez ďalšieho konštatovať, že nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný.

27. Opísané tak vo svojom súhrne viedlo ku konštatovaniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu.

28. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania má svoj základ v ustanovení v spojení s a .

29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné