Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-38-2021.pdf
PDF · 126.9 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/38/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Vision IT Solutions, a. s., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 36 815 799, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava 811 07, IČO: 35 951 087 proti žalovanému: MPPB s.r.o., so sídlom Gen. M. R. Štefánika 7263/6, Trenčín 911 01, IČO: 48 272 469, právne zastúpenému: JUDr. Michal Hoffmann, advokát so sídlom Nám. Sv. Anny 20A, 911 01 Trenčín, IČO: 37 914 375, o zaplatenie 10.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 22Cb/49/2020-81 zo dňa 9. novembra 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. a III. p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu 10.000 Eur, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 10.000 Eur od 07.02.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 Eur. Výrokom II. v časti o zaplatenie 8 % ročného úroku z omeškania zo sumy 10.000 Eur od 08.01.2019 do 06.02.2019 žalobu zamietol. Výrokom III. žalobcovi proti žalovanému priznal 100 % náhradu trov konania.
1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 10.000,- Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 08.01.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.03.2018 ako uchádzač v elektronickej aukcii vo verejnom obstarávaní na zákazku „Software, programovanie a aplikácie nabíjacích staníc pre elektromobily“, ref. číslo MP_VAI_SU_2018 (zverejnené na 2935- MST, Vestník č. 41/2018 - 27.02.2018, Vestník č. 46/2018 - 06.03.2018) (ďalej len „Zákazka“), zložil žalovanému ako obstarávateľovi na účet vedený v P. banka, a. s., IBAN: D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zábezpeku vo výške 10.000,- Eur, čím zabezpečil viazanosť svojej ponuky vo verejnom obstarávaní. Dňa 18.04.2018 bola na oficiálnej stránke Úradu pre verejné obstarávanie zverejnená informácia o výsledku vyhodnotenia ponúk na Zákazku, na základe ktorej sa žalobca dozvedel, že sa stal úspešným uchádzačom. Žalobca žalovaného následne niekoľkokrát kontaktoval prostredníctvom
žalovaným uvedenej kontaktnej e-mailovej adresy, a to za účelom ďalšieho riešenia realizácie Zákazky, avšak k samotnej realizácii Zákazky do podania žaloby nedošlo. Dňa 31.12.2018 uplynula lehota viazanosti ponúk na Zákazku. Dňa 16.01.2019 žalobca prostredníctvom žalovaným poskytnutého kontaktného e-mailu žiadal žalovaného o vrátenie zloženej zábezpeky vo výške 10.000,- Eur. Kontaktná osoba žalovaného C.. G. G. odporučil žalobcovi kontaktovať priamo štatutárny orgán žalovaného a to pána B. V. s tvrdením, že žalovaný nekomunikuje ani s ním. Následne žalobca dňa 17.01.2019 zaslal priamo na adresu žalovaného písomnú žiadosť o vrátenie zloženej zábezpeky. Nakoľko sa zásielka dňa 06.02.2019 vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, žalobca e-mailom zo dňa 14.08.2019 a následne e-mailom zo dňa 03.09.2019 opätovne žiadal p. V., ako štatutárny orgán žalovaného o vrátenie zábezpeky. Žalovaný však na žiadosti nereagoval a pretože dlžnú sumu v celkovej výške 10.000,- Eur v lehote splatnosti žalobcovi neuhradil, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poslednou výzvou na zaplatenie pred podaním žaloby zo dňa 22.11.2019 vyzval žalovaného k bezodkladnej úhrade jeho splatného peňažného záväzku vo výške 10.000,- Eur spolu s úrokmi z omeškania. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, ktorý namietal, že mu nevznikla povinnosť vrátiť predmetnú zábezpeku či už na základe súťažných podmienok, alebo zákona, žalobca poukázal na to, že žalovaný sám spochybnil priebeh verejnej súťaže pre podozrenie, že spoločnosť C., s.r.o., prostredníctvom ktorej zabezpečoval priebeh verejnej súťaže, konala v rozpore so zákonom a napriek tomu nevykonal žiadne právne kroky k tomu, aby bola verejná súťaž zrušená. Žalobca bol názoru, že námietka žalovaného, že nemá takúto povinnosť, nemôže požívať v právnom štáte žiadnu právnu ochranu, nakoľko je v priamom rozpore so zásadou poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka. K tvrdeniu žalovaného, že jeho povinnosť vrátiť zábezpeku žalobcovi je podmienená zrušením verejnej súťaže, žalobca uviedol, že žalovaný svojím nekonaním a prístupom k veci splnenie tejto podmienky absolútne vedome zmaril. Preto sa podľa žalobcu na takýto právny úkon, teda na povinnosť žalovaného vrátiť požadovanú zábezpeku hľadí, ako keby bol nepodmienený. Podľa žalobcu žalovaný ako obstarávateľ mal postupovať s odbornou starostlivosťou, pričom mal množstvo právnych prostriedkov, aby od obchodnej spoločnosti C., s.r.o. vymohol súčinnosť, avšak počas uplynulých dvoch rokov žalovaný nevykonal žiadne právne kroky, resp. tieto nepreukázal. Žalobca tiež poukázal na vyjadrenie žalovaného, podľa ktorého s obchodnou spoločnosťou C., s.r.o. už mal nepriaznivé predchádzajúce skúsenosti. Preto žalobca považoval za zvláštne, že žalovaný napriek tomu s touto spoločnosťou opätovne uzavrel ďalšiu zmluvu o manažmente na zabezpečenie projektu.
1.3. Z dokazovania vykonaného oboznámením listinných dôkazov založených v spise a oboznámením sa s vyjadreniami strán sporu prostredníctvom právnych zástupcov súd prvej inštancie zistil, že vo vestníku č. 41/2018 zo dňa 27.02.2018 bolo zverejnené oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, podľa ktorého žalovaný ako verejný obstarávateľ vyhlásil verejnú súťaž s predmetom verejného obstarávania: Software, programovanie a aplikácie nabíjacích staníc pre elektromobily“, ref. číslo MP_VAI_SU_2018. Zo zmluvy o manažmente projektu uzavretej dňa 23.02.2017 medzi obchodnou spoločnosťou C. s.r.o. ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom vyplynulo, že zhotoviteľ sa zaviazal odplatne pre objednávateľa zabezpečiť a vykonať v súvislosti s Projektom objednávateľa manažment projektu za podmienok, v rozsahu a spôsobom uvedeným v tejto zmluve. Zo zverejnených súťažných podkladov, časť III. bod 16. vyplynulo stanovenie podmienky účasti uchádzača vo verejnej súťaži a to zloženie zábezpeky vo výške 10.000 Eur na určený bankový účet alebo prostredníctvom bankovej záruky, na zabezpečenie viazanosti predložených ponúk uchádzačov. Zo zverejnených súťažných podkladov časť III., bod 16.5 vyplynuli podmienky vrátenia alebo uvoľnenia zábezpeky nasledovne: 16.5.1 Vrátenie zložených finančných prostriedkov, a to tým spôsobom že verejný obstarávateľ vystaví banke prevodný príkaz na prevod finančných prostriedkov, ktoré slúžili ako zábezpeka, vrátene prípadných prislúchajúcich úrokov, ak je bankový účet úročený; 16.5.1.1 najneskôr do 7 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na doručenie námietky, ak verejný obstarávateľ vylúčil uchádzača z verejného obstarávania; 16.5.1.2 najneskôr do 7 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na doručenie námietky, ak verejný obstarávateľ zrušil verejné obstarávanie; 16.5.1.3 najneskôr do 7 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy. Z potvrdenia o platbe súd prvej inštancie zistil, že žalobca uhradil na účet IBAN: D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený u P. banka, a.s. sumu 10.000 Eur s popisom transakcie Zabezpeka XXXX/S XXX-XXXXXX. Listom zo dňa 17.01.2019 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie zloženej zábezpeky v sume 10.000 Eur.
Z priloženej obálky vyplynulo, že zásielka sa vrátila žalobcovi ako žalovaným neprevzatá dňom 06.02.2020.
1.4. Na skutkový stav veci zistený na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie aplikoval ust. § 1 ods. 1, § 187e ods. 1, § 46 ods. 1, 5, zák. č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.12.2018, ďalej ust. § 261 ods. 1, § 265, § 340 ods. 1, 2 § 369 ods. 1, 2 Obch. zák. Po právnom posúdení veci uviedol, že medzi stranami nebolo sporné zloženie zábezpeky v sume 10.000 Eur žalobcom ako uchádzačom žalovanému ako obstarávateľovi v elektronickej aukcii vo verejnom obstarávaní na zabezpečenie viazanosti ponuky. Ako nespornú vyhodnotil tiež skutočnosť, že verejné obstarávanie nebolo formálne ukončené, hoci žalovaný ako obstarávateľ dal obchodnej spoločnosti C. s.r.o., ktorá na základe Zmluvy o manažmente projektu pre žalovaného verejné obstarávanie realizovala, pokyn na zrušenie verejného obstarávania, a že žalovaný doposiaľ nevrátil žalobcovi ním zloženú zábezpeku dôvodiac tým, že pohľadávka vzhľadom na absenciu zákonných či zmluvných dôvodov pre jej vrátenie nie je splatná. Súd prvej inštancie sa síce stotožnil s argumentáciou žalovaného, že nárok žalobcu nie je možné odvodzovať z ustanovenia § 46 ods. 7 písm. a) zák. č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a to s poukazom na prechodné ustanovenia k novele citovaného zákona účinnej od 01.01.2019, keď uvedené zákonné ustanovenie s poukazom na § 187e nie je možné aplikovať na verejné obstarávania začaté pred 31.12.2018, teda ani na predmetné verejné obstarávanie. Tiež sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že doposiaľ nenastala žiadna zo zákonom predvídaných skutočností, následkom ktorých je obstarávateľ povinný vrátiť zábezpeku, pretože nebolo sporné, že nenastala situácia uvedená v § 46 ods. 5 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.12.2018 (márne uplynutie lehoty na doručenie námietky, ak ho verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúčil z verejného obstarávania, alebo ak verejný obstarávateľ zruší použitý postup zadávania zákazky), že nedošlo ani k uzavretiu zmluvy s úspešným uchádzačom a že nenastali ani skutočnosti predvídané vo zverejnených súťažných podmienkach, ktoré vrátenie zloženej zábezpeky upravujú. Súd prvej inštancie však napriek uvedenému konštatoval, že za situácie, kedy žalovaný sám dal pokyn na ukončenie, resp. zrušenie verejného obstarávania, hoci bez následnej adekvátnej reakcie zo strany jeho zmluvného partnera, je potrebné v danej veci aplikovať ustanovenie § 265 Obch. zák., v zmysle ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Stav, kedy následkom tzv. patovej situácie je zložená zábezpeka napriek nespornému úmyslu žalovaného ako verejného obstarávateľa zrušiť verejné obstarávanie, naďalej zadržiavaná, súd prvej inštancie označil za výkon práva v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ktorý by nemal požívať právnu ochranu. Pohľadávku žalobcu uplatnenú voči žalovanému v predmetnom spore preto vyhodnotil ako oprávnenú a preukázanú. Nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca žalovaného vyzval na vrátenie ním zloženej zábezpeky v sume 10.000 Eur výzvou doručenou žalovanému s účinkami doručenia ku dňu 06.02.2020, žalovaný sa so splnením záväzku dostal do omeškania, preto v zmysle § 369 ods. 1, ods. 2 Obch. zák. s poukazom na § 340 ods. 1 Obch. zák. žalobcovi patrí aj uplatnený úrok z omeškania, avšak až od 07.02.2019, teda odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy na vrátenie zábezpeky žalovanému. Za obdobie od 08.01.2019 do 06.02.2019 úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 10.000 Eur žalobcovi nepatria. Okrem toho súd prvej inštancie priznal žalobcovi v zmysle § 369c Obch. zák. aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur. Výrok o náhrade trov konania tým, že žalobca bol v spore neúspešný len v nepatrnej časti, preto mu proti žalovanému patrí nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozsudok súdu prvej inštancie označil za nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opätovne poukázal na skutočnosť, že sumu 10.000 Eur, ktorej vrátenia sa žalobca domáha, žalobca zložil na bankový účet ako podmienku účasti pre uchádzačov vo verejnom obstarávaní vedenom formou verejnej súťaže, vyhlásenej žalovaným ako verejným obstarávateľom s názvom „Software, programovanie a aplikácie nabíjacích staníc pre elektromobily“. Ako úspešný uchádzač oslovil žalobca žalovaného za účelom realizácie zákazky, avšak k nej samotnej nedošlo. Následne žalobca, odvolávajúc sa na to, že viazanosť ponúk, časovo limitová do 31.12.2018, uplynula
a s poukazom na § 46 ods. 7 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov, podľa ktorého verejný obstarávateľ uvoľní alebo vráti uchádzačovi zábezpeku do siedmich dní odo dňa uplynutia lehoty viazanosti ponúk, žiadal o vrátenie ním zloženej zábezpeky 10.000 Eur. Žalovaný poukázal na znenie ust. § 46 ods. 7 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.01.2019 a tiež na obsah súťažných podkladov vzťahujúcich sa k predmetnej verejnej súťaži, ktoré v časti III. upravovali podmienky vrátenia alebo uvoľnenia zábezpeky a vymedzovali dôvody, lehoty a spôsob vrátenia zloženej zábezpeky. Uviedol, že takto stanovené podmienky vrátenia alebo uvoľnenia zloženej zábezpeky vychádzali z právnej úpravy zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. decembra 2018, ktorý v § 46 ods. 5 stanovil, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvoľnia alebo vrátia uchádzačovi zábezpeku do siedmich dní odo dňa a) márneho uplynutia lehoty na doručenie námietky, ak ho verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúčil z verejného obstarávania, alebo ak verejný obstarávateľ zruší použitý postup zadávania zákazky, b) uzavretia zmluvy. Zdôraznil, že zákonná úprava účinná do 31.12.2018, vzťahujúca sa vzhľadom na ustanovenia § 187e zákona o verejnom obstarávaní, ktorými sú prechodné ustanovenia k zmenám účinným od 1. januára 2019, podľa ktorých sa verejné obstarávanie začaté do 31. decembra 2018 dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018, na predmetné verejné obstarávanie, výslovne upravovala len dva dôvody pre povinné vrátenie zábezpeky obstarávateľom a uplynutie lehoty viazanosti ponúk nebolo ani jedným z nich. Ani zákon ani súťažné podklady, teda neviazali nárok na vrátenie zloženej zábezpeky na okamih skončenia doby viazanosti ponúk, s čím sa stotožnil aj súd prvej inštancie, a to v odôvodnení svojho rozhodnutia v bodoch 44 a 45. Pokiaľ však napriek tomu vyhovel žalobe s poukazom na ust. § 265 Obch. zák., s týmto záverom sa žalovaný nestotožnil, lebo mu nevznikla povinnosť vrátiť zloženú zábezpeku žalobcovi, nakoľko splatnosť pohľadávky žalobcu, ktorej sa v tomto spore žalobca domáhal, je viazaná na skutočnosti, ktoré doposiaľ nenastali. Žalovaný nesúhlasil s odôvodnením súdu prvej inštancie, podľa ktorého nevyplatenie zábezpeky po lehote viazanosti ponúk je konaním v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obch. zák. Zdôraznil, že mu nemôže byť na ťarchu nesplnenie povinnosti, ktorá mu nevyplývala ani zo zákona ani zo záväzkového vzťahu. Uviedol, že ust. § 265 Obch. zák. predstavuje korektív konania a právnych úkonov umožňujúci súdu zasiahnuť do inak slobodných a nezávislých obchodných vzťahov a zabrániť či naopak vynútiť určité správanie, ktoré by bez tohto zásahu znamenalo „neférové obchodné konanie“. Avšak vzhľadom na svoju povahu pripadá do úvahy len ako posledná a krajná možnosť aplikovateľná len vo výnimočných prípadoch, kedy hrozí ujma zjavnej nespravodlivosti. Pri aplikácií tohto korektívu treba vziať na zreteľ špecifickosť podnikateľského prostredia a postavenia jeho subjektov. Podnikateľský subjekt pri vstupe do obchodných vzťahov vždy znáša finančné riziko, ktoré je finančnou záťažou, čoho si musí byť podnikateľ vedomý. Existencia tohto rizika nemôže byť na ťarchu druhému obchodnému partnerovi a ani nemôže byť vyhodnotená ako nerovnosť práv a povinností zmluvných strán. Profesionalita v obchodnom vzťahu predpokladá, že miera hodnotenia férovosti a spravodlivosti nie je tak vysoká ako je tomu v občianskoprávnej rovine. Žalobca vstúpil do verejného obstarávania ako podnikateľský subjekt, a nie ako slabšia strana právneho vzťahu. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že podmienky verejnej súťaže, tak ako boli nastavené, ktorých následkom je nevrátenie zábezpeky po uplynutí viazanosti ponúk, nenesie známky nerovnosti a nevyváženosti postavenia žalobcu a žalovaného, a on ani nemal úmysel takúto nerovnosť vytvoriť. Upozornil, že podmienky vrátenia zábezpeky boli jasne definované v súťažných podkladoch, s ktorých obsahom žalobca prihlásením sa do verejnej súťaže vyslovil súhlas. Žalobca preto musel vedieť, že mu bez ďalšieho, samotným uplynutím lehoty viazanosti ponúk, nebude zábezpeka vrátená. Ak s uvedeným nastavením pravidiel verejnej súťaže nesúhlasil, nemusel sa do nej zapojiť. Žalovaný preto odmietol tvrdenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého by bolo potrebné vyvažovať vzťahy medzi ním a žalobcom. Tým, že on vopred oboznámil žalobcu so všetkými podmienkami verejnej súťaže, zabezpečil, že žalobca ako uchádzač nebol v rámci obchodného vzťahu so žalobcom znevýhodnený. Zdôraznil, že nie je a nikdy nebolo jeho cieľom bezdôvodne zadržiavať vyplatenie finančnej zábezpeky zloženej žalobcom, avšak bez jeho zavinenia nesprávne vedenie verejného obstarávania spôsobilo nezákonnosť verejného obstarávania, jeho neukončenie v právnom slova zmysle a zároveň neisté právne postavenie žalovaného ako verejného obstarávateľa. Opätovne poukázal na to, že celé verejné obstarávanie bolo na základe Zmluvy o managemente projektu zo dňa 23. februára 2017 riadené spoločnosťou C. s.r.o., ktorá však nepostupovala v súlade
so zákonom. Nezákonný postup spoločnosti C. s.r.o. spočívajúci najmä v neumožnení žalovanému zostaviť komisiu na vyhodnocovanie ponúk, k čomu bol žalovaný oprávnený, spôsobilo neplatnosť vyhodnotenia ponúk, nezákonnosť celej verejnej súťaže a jej zdržanie, čo vo výsledku viedlo k zmareniu celého podnikateľského zámeru žalovaného. Nezákonné verejné obstarávanie nebolo do dnešného dňa, bez zavinenia žalovaného, formálne ukončené podpisom zmluvy s úspešným uchádzačom, resp. iným zákonným spôsobom čo spôsobilo, že žalovaný nemohol zloženú zábezpeku žalobcovi vyplatiť. Nezákonný postup spoločnosti C., s.r.o. v rámci vyššie uvedeného verejného obstarávania má za následok, že žalovaný hoci v postavení verejného obstarávateľa avšak nie priameho vykonávateľa verejného obstarávania, nevie za súčasnej situácie spoľahlivo vyhodnotiť právny stav veci a ani do dôsledkov domyslieť následky pristúpenia k vyplácaniu finančných zábezpek. Žalovaný nemá v úmysle neoprávnene zadržovať finančné prostriedky žalobcu, avšak je presvedčený, že žalobca nemá na žalovanú pohľadávku za súčasného štádia verejného obstarávania nárok, nakoľko k splatnosti pohľadávky viazanej na doteraz nenastalé skutočnosti nedošlo. Žalovaný zastával názor, že napadnutý rozsudok je nesprávny, nakoľko jeho konanie spočívajúce v nevyplatení nesplatnej pohľadávky je konaním v medziach zákona, a nie konaním v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. K argumentácii žalovaného uvedenej v odvolaní, podľa ktorej nemôže byť na ťarchu žalovanému nesplnenie povinnosti, ktorá mu nevyplývala ani zo zákona ani zo záväzkového vzťahu, a teda nevyplatenie zábezpeky po lehote viazanosti ponúk nemôže byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obch. zák., žalobca uviedol, že takáto obrana žalovaného neobstojí, nakoľko samotný § 265 Obch. zák. predpokladá, že výkon práva nie je protiprávny. Tak, ako uviedol žalovaný v jeho odvolaní, ust. § 265 Obch. zák. umožňuje súdu vynútiť určité správanie, ktoré by bez tohto zásahu znamenalo „neférové obchodné konanie“, a to napriek tomu, že povinnosť takéhoto správania nie je uložená zákonom ani osobitnou dohodou. Práve v dôsledku uvedeného dochádza k postihnutiu tzv. šikany pri výkone práva v obchodných vzťahoch, cieľom ktorej je snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. V napádanom rozsudku v rámci uplatnenia § 265 Obch. zák. súd prvej inštancie preto správne bral do úvahy všetky okolnosti daného prípadu, a nielen skutočnosť, či žalovaný má alebo nemá zákonnú alebo zmluvnú povinnosť zábezpeku vrátiť. Podľa vyjadrení žalovaného nebolo predmetné verejné obstarávanie „len formálne ukončené“, a to údajne z dôvodu nečinnosti spoločnosti C. s.r.o., ktorá na základe zmluvy so žalovaným verejné obstarávanie zabezpečovala. Túto nečinnosť žalovaný ako obstarávateľ vedome akceptoval a nepodnikol voči nej žiadne právne kroky viac ako 2 roky. Z uvedeného je teda zrejmé, že hoci žalovaný považoval ukončenie verejného obstarávania len za formalitu, nečinnosť jeho zmluvného partnera - spoločnosti C., s.r.o. napriek tomu naďalej účelovo využíval na zadržiavanie zábezpeky žalobcu v hodnote 10.000 Eur. Pripustenie argumentácie žalovaného založenej len na tom, že až do momentu „len formálneho ukončenia verejného obstarávania“ právo žalovaného na zadržiavanie zábezpeky trvá, by spôsobilo žalobcovi časovo neobmedzenú právnu neistotu. Takýto prístup žalovaného ako obstarávateľa, spočívajúci vo vedomom využívaní nedostatočnej, resp. nedôslednej právnej úpravy, je v právnom štáte absolútne neprípustný a v priamom rozpore s poctivým obchodným stykom, k čomu správne dospel aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.
4. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu písomne nereagoval.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v napadnutej časti a jemu predchádzajúceho konania. Po preskúmaní rozsahu odvolania odvolací súd konštatuje, že proti výroku II. odvolanie podané nebolo, v tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
7. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach.
8. Odvolací súd skúmal splenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku SR okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
9. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne v súlade so zásadami v § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 07.02.2019 do zaplatenia a žalobcovi proti žalovanému priznal 100 % náhradu trov konania s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia.
10. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP. V súlade so závermi uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/2005, odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
11. Žalovaný založil dôvody svojho odvolania na tvrdeniach totožných s tými, ktoré prezentoval v konaní pred súdom prvej inštancie, a to že neboli splnené zákonné dôvody na vrátenie zloženej zábezpeky upravené v ust. § 46 ods. 5 z.č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.12.2018, ani časti III. bod 16.5.1., 16.5.1.1-3 Súťažných podkladov vzťahujúcich sa k predmetnej verejnej súťaži, ktoré vymedzovali dôvody, lehoty a spôsob vrátenia zloženej zábezpeky. Dôvodil, že jeho konanie, keď nevrátil zloženú zábezpeku, nemôže byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle ust. § 265 Obch. zák., pretože táto povinnosť mu nevyplývala ani zo zákona, ani zo záväzkového vzťahu. Žalobca mal vedomosť o podmienkach verejného obstarávania, ako aj o možnostiach vrátenia zábezpeky, je podnikateľských subjektom, ktorý musí znášať aj podnikateľské riziko, preto nebolo potrebné súdom prvej inštancie vyvažovať vzájomné vzťahy strán sporu. Stav a vedenie verejného obstarávania nezavinil žalovaný, ale jeho zmluvný partner, spoločnosť MP profit PB, s.r.o., ktorá nepostupovala v súlade so zákonom. Uvedené odvolacie námietky nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
12. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a ktorý nepožíva právnu ochranu, môže nastať aj vtedy, keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona. Každé porušenie zásad poctivého obchodného styku je zároveň v rozpore s dobrými mravmi, ale nie každý rozpor s dobrými mravmi je tiež porušením zásad poctivého obchodného styku. Pokiaľ teda pri uskutočnení právnych úkonov dôjde k rozporu s dobrými mravmi, použije sa ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka a dôsledkom bude absolútna neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ však pri výkone práva dôjde k rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, pôjde o aplikáciu § 265 Obchodného zákonníka a súd výkon takéhoto práva odmietne.
13. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolacie námietky žalovaného sú totožné s jeho tvrdeniami pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa prvoinštančný súd podrobne a presvedčivo vysporiadal v odsekoch 46. až 49. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorého závermi a právnym posúdením sa odvolací súd plne stotožňuje. Po preskúmaní obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k zhodnému záveru so súdom prvej inštancie, a to v tom smere, že konaním žalovaného ako verejného obstarávateľa, ktorý odmieta vrátiť žalobcovi zloženú zábezpeku v sume 10.000,- Eur po uplynutí lehoty viazanosti ponúk v predmetnej verejnej súťaži (po 31.12.2018) a jej nevrátením žalobcovi na základe jeho žiadosti by došlo zo strany žalovaného k výkonu práva v rozpore so zásadami poctivého styku, ktorý v zmysle § 265 Obch. zák. nepožíva právnu ochranu, a to aj za právneho stavu, kedy ust. § 46 zák. č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.12.2018 výslovne neupravovalo uplynutie lehoty viazanosti ponúk ako dôvod pre vrátenie zábezpeky.
14. Ako právne bezvýznamnú vyhodnotil odvolací súd argumentáciu žalovaného o tom, že predmetné verejné obstarávanie realizovala spoločnosť MP profit PB, s.r.o., ktorej postupom bola spôsobená nezákonnosť celej verejnej súťaže a jej zdržanie. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný bol s uvedenou obchodnou spoločnosťou v zmluvnom vzťahu na základe vlastného rozhodnutia a následky porušenia povinností zo zmluvy svojho zmluvného partnera žalovaný nemôže prenášať na úkor žalobcu zadržaním ním zloženej zábezpeky.
15. Pre úplnosť a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na to, že v ust. § 46 ods. 4 zák. č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní účinného do 31.12.2018, ktoré znenie bolo zakotvené do časti III. Súťažných podkladov, boli stanovené aj podmienky, kedy zábezpeka prepadne v prospech verejného obstarávateľa - a to ak uchádzač podľa bodu 16.8.1 odstúpi od svojej ponuky v lehote viazanosti ponúk, alebo podľa bodu 16.8.2, ak úspešný uchádzač neposkytne súčinnosť alebo odmietne uzavrieť zmluvu podľa § 56 ods. 10 až 15 zákona o verejnom obstarávaní. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania vyplýva, že ani jedna z týchto pomienok nenastala, teda žalovaný nemá žiaden zákonný, zmluvný ani iný racionálny dôvod, ktorý by nebol v rozpore s poctivým obchodným stykom, pre ktorý by bol oprávnený ďalej zadržiavať žalobcom zloženú finančnú sumu ako zábezpeku
- o to viac, že tieto finančné prostriedky svojim charakterom nie sú vlastníctvom žalovaného, sú len dočasne v jeho dispozícii ako záruka za dodržiavanie nastavených zákonných a zmluvných pravidiel verejného obstarávania, ktorého súčasný stav v konečnom dôsledku zapríčinil žalovaný s jeho zmluvným partnerom. 16. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd vychádza aj zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého, pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia
súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
17. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky náležitosti ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, zdôvodnil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočne argumentačne presvedčivé a vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu.
18. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne posúdenie. Žalobcom uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny vrátane závislého výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).