Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Ek/207/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/ XX, XXXXX D., zast.: JUDr. Zuzana Nespalová, advokát, so sídlom: Saratovská 6/D, 841 02 Bratislava, proti povinnému: 1/ E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: A. XX/XX, XXXXX D., 2/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: H. XXXX/XX, XXX XX I., zast.: AKAIS, s.r.o., IČO: 53864611, so sídlom: Miletičova 5/B, 82108 Bratislava o vymoženie nepeňažného plnenia, vedenej pod sp. zn. XXXXX XX/XX u súdneho exekútora JUDr. Hana Cibulková, so sídlom exekútorského úradu: Opletalova 96, 84107 Bratislava, o návrhu na zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.01.2025 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného plnenia, a to na základe exekučného titulu – Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 28.11.2024, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 01.01.2025.

2. Poverením zo dňa 24.02.2025 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Hana Cibulková, so sídlom exekútorského úradu: Opletalova 96, 84107 Bratislava, ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXXXX XX/XX.

3. Súdny exekútor predložil dňa 18.07.2025 Okresnému súdu Banská Bystrica návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 05.05.2025, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 06.05.2025 pričom povinný prevzal Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 22.04.2025, t. j. návrh bol podaný v zákonnej lehote podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), z uvedeného je zrejmé, že tento návrh mal odkladný účinok na výkon exekúcie.

4. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že: „týmto v zmysle ods. (2) Exekučného poriadku (ďalej ako„ “) navrhujú prostredníctvom svojho právneho zástupcu bezodkladné zastavenie exekúcie z dôvodov uvedených nižšie: Vzhľadom na fakt, že upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 15.04.2025 označuje ako vykonateľný exekučný titul súdne rozhodnutie vydané Okresným súdom Nitra dňa 28.11.2024, ktoré sa stalo vykonateľné dňa 01.01.2025 v konaní vedenom pod sp. zn.: XXX/XX/XXXX (ďalej ako „Exekučný titul“), v ktorom absentuje označenie sporových strán ako oprávnených resp. povinných platí, že exekučný súd v danom prípade pochybil, keď pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie neskúmal, či sú Oprávnený a Povinní osobami označenými v Exekučnom titule ako oprávnený a povinní. Exekučný titul neuvádza ako povinných pri zrušení podielového spoluvlastníctva iba dvoch z troch bývalých spoluvlastníkov – v zmysle Exekučného titulu sú všetci traja vlastníci tretinových podielov spornej nehnuteľnosti zároveň oprávnenými aj povinnými. V zmysle uvedeného je možné exekúciu viesť výlučne voči všetkým trom vlastníkom súčasne, nie iba voči Povinným. Postavenie Oprávneného a Povinných v exekučnom konaní

nemožno dôvodiť tým, že Oprávnený podal žalobu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keďže výrok Exekučného titulu nie je v prospech ani neprospech ktorejkoľvek zo sporových strán. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že konajúci súd vyhovel žalobnému návrhu Oprávneného a zrušil podielové spoluvlastníctvo Oprávneného a Povinných. Povinní nijakým spôsobom nespochybňujú právo Oprávneného podať žalobu na zrušenie podielového spoluvlastníctva, avšak ani výrok súdneho rozhodnutia, ktorým súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo a nariaďuje predaj nehnuteľnosti nezbavuje Oprávneného (navrhovateľa) jeho právneho postavenia povinnej osoby v zmysle Exekučného titulu. Pokiaľ sa Oprávnený neoznačil v návrhu na vykonanie exekúcie ako povinný, ide o vadu návrhu, ktorú mal konajúci súd napraviť resp. vyzvať Oprávneného k náprave pred tým, než vydal poverenie na vykonanie exekúcie príslušnej súdnej exekútorke. Exekučný titul neuvádza označenie Povinných ako osôb povinných z Exekučného titulu, rovnako neuvádza označenie Oprávneného ako osoby oprávnenej z exekučného titulu. K uvedenej problematike sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, keď v uznesení zo dňa 12.09.2012 v konaní vedenom pod sp. zn.: uviedol nasledovné: „Účastníkmi exekučného konania sú teda predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia) Z uvedenej časti uznesenia Najvyššieho súdu SR vyplýva jednoznačný záver o tom, že vzhľadom na absenciu aktívnej exekučnej legitimácie Oprávneného a tiež vzhľadom na absenciu pasívnej exekučnej legitimácie na strane Povinných mal exekučný súd postupovať v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) v zmysle ktorého platí: „Súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.“ Konajúci súd mal v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu zamietnuť, keďže medzi návrhom a exekučným titulom je rozpor spočívajúci v absencií aktívnej exekučnej legitimácie na strane Oprávneného a pasívnej exekučnej legitimácie na strane Povinného/Povinných. Nemenej podstatným dôvodom, pre ktorý mal súd návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku je fakt, že exekúciu nemožno v zmysle Exekučného titulu viesť spôsobom uvedeným v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 15.04.2025. V zmysle výroku I. Exekučného titulu došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva Oprávneného a Povinných, pričom v zmysle výroku II. Exekučného titulu nariadil konajúci súd predaj spornej nehnuteľnosti. V zmysle výroku III. Exekučného titulu majú Oprávnený a Povinní nárok na rozdelenie výťažku z predaja v zmysle ich spoluvlastníckych podielov. Exekučný titul vo výrokovej časti nezaviazal k úhrade trov konania žiadnu zo strán sporu. K úhrade trov exekučného konania Povinní uvádzajú, že tieto by mal v celom rozsahu znášať Oprávnený, keďže procesne zavinil ich vznik. Exekučný titul síce disponuje prvkami formálnej vykonateľnosti, avšak absentuje v ňom jeho materiálna vykonateľnosť. Pod materiálnou vykonateľnosťou exekučného titulu odborná právna literatúra rozumie: „súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého v exekučnom titule. Pod materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia rozumieme predovšetkým taký enunciát súdneho rozhodnutia, ktorý umožňuje exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku.“ (Exekučný poriadok, 3. vydanie, 2018, s. 183 - 206: M. Števček). „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ (R 58/1997). V zmysle vyššie uvedeného súdneho rozhodnutia platí, že exekúcia XXX J. XX/XX by vzhľadom na absenciu materiálnej vykonateľnosti musela byť zastavená aj bez tohto návrhu na zastavenie exekúcie, čo len zvyšuje potrebu predmetnú exekúciu zastaviť. V zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku platí: „Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.“ Z dikcie uvedeného ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekúciu v zmysle návrhu Oprávneného nie je možné vykonať a to z toho dôvodu, že v danom prípade absentuje (dobrovoľné) nesplnenie povinnosti v zmysle Exekučného titulu. Povinnému 1 nie je zrejmé, akým spôsobom sa mal konania spočívajúceho v nesplnení povinnosti uvedenej v Exekučnom titule dopustiť, keďže Exekučný titul Povinným nijakú povinnosť neukladá. Povinní uvádzajú, že sú kedykoľvek pripravení na dobrovoľné plnenie povinností v zmysle Exekučného titulu. Oprávnený nevykonal žiadne úkony smerujúce k plneniu povinností v zmysle Exekučného titulu a Povinných nijakým spôsobom neoslovil s ponukou za účelom predaja spoločnej nehnuteľnosti. V zmysle uvedeného teda platí, že obligatórna podmienka vykonania exekúcie uvedená ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku (dobrovoľné nesplnenie povinnosti)

absentuje, v dôsledku čoho musí byť predmetná exekúcia zastavená. Odborná právna literatúra k uvedenej problematike uvádza: „Exekučné konanie môžeme definovať ako právnymi normami upravený postup súdneho exekútora a exekučného súdu pri nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí (exekučných titulov) ukladajúcich povinnosť, ktoré povinné subjekty neplnia dobrovoľne. Cieľom procesu je uspokojiť peňažnú alebo nepeňažnú pohľadávku oprávneného (najmä veriteľa), pokiaľ ju povinný (najmä dlžník) neplní dobrovoľne.“ (Exekučný poriadok, 3. vydanie, 2018, s. 210 - 226: D. Ivanko). V zmysle vyššie uvedeného právneho názoru platí, že Exekučný titul vzhľadom na jeho výrokovú časť neumožňuje exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku. V zmysle ustanovenia Exekučného poriadku platí: „Exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto zákone.“ Spôsoby vykonania exekúcie upravuje v ustanovení , kde sa uvádza: „Ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku.“ Zo znenie uvedeného ustanovenia Exekučného titulu síce vyplýva možnosť vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti, avšak výlučne za predpokladu, že ide o exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný titul neukladá povinnosť zaplatiť žiadnu peňažnú sumu, nie je spôsobilý byť podkladom pre vedenie exekúcie akýmkoľvek spôsobom v zmysle Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného platí, že exekučné konanie vedené pod č. k. XXX J. XX/ XX sa nikdy nemalo začať a musí byť v zmysle Exekučného poriadku zastavené. Táto skutočnosť implicitne vyplýva aj zo znenia ustanovenia Exekučného poriadku, kde je uvedené: „Spôsob vykonania exekúcie vedenej na podklade exekučného titulu ukladajúceho inú povinnosť ako zaplatenie peňažnej sumy sa spravuje povahou uloženej povinnosti a možno ju vykonať vyprataním a vykázaním, odobratím veci a cenných papierov, rozdelením spoločnej veci, odstránením stavby alebo uskutočnením inej činnosti, splnením negatórnych a iných povinností.“ V zmysle uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku platí, že v prípade exekučných titulov, ktoré ukladajú inú povinnosť ako zaplatenie peňažnej sumy nie je možné vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti v zmysle . Súdna exekútorka JUDr. Hana Cibulková postupovala v rozpore s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a to tým, že v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 15.04.2025 uviedla, že exekúcia na nepeňažné plnenie sa vykoná predajom nehnuteľnosti. Takýto postup je nezákonný z toho dôvodu, že umožňuje vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti výlučne v prípade exekučného titulu ukladajúceho povinnosť na peňažné plnenie, čo nie je prípad Exekučného titulu. K vedeniu exekúcie predajom nehnuteľnosti Povinní uvádzajú, že súdna exekútorka nie je v zmysle poverenia na vykonanie zo dňa 24.02.2025 oprávnená k predaju celej nehnuteľnosti, ale len k predaju podielov vo vlastníctve Povinných. V upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 15.04.2025 však súdna exekútorka v rozpore s uvedeným uvádza, že „exekúcia na nepeňažné plnenie sa vykoná predajom nehnuteľnosti“, čo je v priamom rozpore s uvedeným v ustanovení Exekučného poriadku. Z dôvodov vyššie uvedených považujú Povinní predmetnú exekúciu za nezákonnú a potrebu jej zastavenia za naliehavú. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby v prípade, ak Oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor bezodkladne vydal upovedomenie o zastavení exekúcie podľa 61k ods. 5 Exekučného poriadku, alebo aby Okresný súd Banská Bystrica vydal nasledovné u z n e s e n i e : Okresný súd Banská Bystrica zastavuje exekúciu vedenú súdnou exekútorkou JUDr. Hanou Cibulkovou, so sídlom exekútorského úradu Opletalova 96, 841 07 Bratislava proti Povinným, vedenú pod sp. zn. XXX J. XX/XX, a to v celom rozsahu.“

5. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že: „Z vyššie uvedeného ustanovenia jasne vyplýva, že v prípade exekučného titulu akým je rozsudok OS Nitra XXX/XX/XXXX je možné, bez akýchkoľvek pochybností vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti. Rovnako z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že označenie oprávnený a povinný je v súlade so zákonom. Tvrdenie, že v exekučnom titule absentuje označenie oprávnený a povinný je úplne irelevantné, pretože označenie účastníkov v súdnom konaní vyplýva z príslušných ustanovení – žalobca a žalovaný a nikdy nemôžu byť sporové strany v exekučnom titule (rozsudku) označené ako oprávnený alebo povinný. Označenie účastníkov v exekučnom konaní vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku a ako je z ustanovenia Exekučného zrejmé, aj v prípade predaja spoločnej veci ráta s označením účastníkov „oprávnený a povinný“. Povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu „zrušenie podielového spoluvlastníctva predajom veci a rozdelenia výťažku“ sa vzťahuje na všetkých účastníkov súdneho konania. Ak jedna zo sporových strán odmieta povinnosť z exekučného titulu splniť bude v konaní o výkon daného exekučného titulu vystupovať ako povinný a tá sporová strana, ktorá návrh podá bude vystupovať ako oprávnený. Už len samotné znenie ustanovenia Exekučného poriadku

neguje dôvody Povinných uvedené vo vyššie uvedenom zhrnutí pod č. 1, 2 a 4. Pokiaľ ide o dôvod uvedený pod bodom 3 – teda dobrovoľné splnenie/nesplnenie povinnosti. Ak by Povinní s predajom nehnuteľnosti súhlasili, čo im Oprávnený navrhoval už dávno pred začatím samotného súdneho konania, nedospeli by účastníci konania až do tohto štádia. Keďže obaja povinní odmietali akýkoľvek spôsob vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, Oprávnený podal návrh na začatie konania, v ktorom navrhol zrušenie podielového spoluvlastníctva predajom a jeho návrhu súd v plnom rozsahu vyhovel. S ohľadom na to, že komunikácia medzi účastníkmi je komplikovaná, resp. žiadna (pretože Povinní si zablokovali Oprávneného), nie je žiadny reálny predpoklad, že by sa dohodli na spoločnom postupe pri predaji nehnuteľnosti a nič na tom nemení ani skutočnosť, že došlo k vydaniu rozsudku, ktorý im túto povinnosť uložil. Pretože stanovisko Povinných k predaju nehnuteľnosti je Oprávnenému známe, po nadobudnutí vykonateľnosti exekučného titulu, podal návrh na výkon exekúcie. Z celú dobu, od nadobudnutia právoplatnosti do podania návrhu na výkon exekúcie, povinní neprejavili žiadnym spôsobom svoj záujem „dobrovoľne“ a spoločne postupovať pri predaji nehnuteľnosti. Povinný v 1. rade si ani riadne neplní svoje povinnosti týkajúce sa úhrad za byt, čo je predmetom konania, ktoré bolo začaté na OS BB sp. zn.: XXXX/XXX/XXXX v súčasnosti postúpené na OS BA IV. O blokovaní telefónneho čísla informoval Povinný 1. rade Oprávneného ešte v roku 2024 a následne sa o tom vyjadril v rámci podaného odporu vo vyššie uvedenom XXXX/XXX/XXXX , v ktorom sám uviedol, že má číslo Oprávneného zablokované. Zároveň Povinný v 1. rade nereagoval ani na písomnú výzvu z 2.2.2025, ktorú mu Oprávnený ohľadom vyššie uvedeného sporu zasielal poštou na jeho adresu. Pokiaľ ide o námietku Povinných ohľadom trov exekučného konania (bod 5). Skutočnosť, či v súdnom konaní súd účastníkom náhradu trov priznal alebo nepriznal, nemá žiadny vplyv na vznik trov a povinnosť ich náhrady v exekučnom konaní. Exekučné konanie je samostatných procesným postupom riadiacim sa osobitným právnym predpisom, kde sa ustanovenia použijú v otázkach, ktoré neupravuje vôbec. Otázka trov exekučného konania a ich náhrady je riešená v Exekučnom poriadku a na exekučné trovy nemá žiadny vplyv skutočnosť, či boli trovy v súdnom konaní priznané alebo nie. (analógiou môže byť rozhodnutie vo vplyv skutočnosť, či boli trovy v súdnom konaní priznané alebo nie. (analógiou môže byť rozhodnutie vo veci výživného na mal. deti, kde sa náhrada trov v súdnom konaní nepriznáva, ale v exekučnom konaní má oprávnený nárok na náhradu trov exekučného konania). A zároveň pre tento prípad Exekučného poriadku ustanovuje: „Ak v tejto hlave nie je ustanovené inak, na exekúciu vedenú na podklade rozhodnutia ukladajúceho inú povinnosť ako zaplatenie peňažnej sumy sa primerane použijú ustanovenia o exekúcii, ktorej podkladom je rozhodnutie ukladajúce zaplatenie peňažnej sumy. Trovy oprávneného, ako aj trovy exekúcie vymôže exekútor spôsobmi určenými na uspokojenie práv na peňažné plnenie. Pri opätovnom návrhu na zastavenie exekúcie, Povinní uvádzajú, že žiadajú zastaviť exekúcie opätovne s poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku , avšak tentokrát má byť dôvodom protiprávne vydanie exekučného príkazu, pretože exekútor nepostupoval v súlade s ustanovením Exekučného poriadku a prvotný návrh na zastavenie exekúcie nepredložil súdu a vydal exekučný príkaz. K uvedenému došlo nie v dôsledku protiprávneho konania exekútora, ale v dôsledku technickej chyby pri elektronickom doručovaní. Je faktom, že táto skutočnosť, nemôže byť na ujmu Povinných, ale zároveň nejde o skutočnosť, na ktorú by mal exekútor vplyv. Ide o procesnú vadu, ktorá však bola odstránená rozhodnutím exekútora o zrušení exekučného príkazu. Keďže došlo k zrušeniu exekučného príkazu je možné v ďalšom postupe riešiť návrh na zastavenie exekúcie podaný Povinnými dňa 6.5.2025. Zároveň s ohľadom na zrušenie exekučného príkazu exekútorom nie je opätovne podaný návrh na zastavenie konania relevantný. Záverom Oprávnený uvádza, že v prípade, na ktoré sa odvolávajú Povinní v oboch svojich podaniach je možné zastaviť exekúciu exekútorom len v prípade, ak Oprávnený s návrhom na zastavenie exekúcie súhlasí. Oprávnený teda týmto deklaruje svoj nesúhlas s návrhom na zastavenie exekúcie z dôvodov uvedených v podaní Povinných zo dňa 6.5.2025 a takisto nesúhlasí so zastavením exekúcie z dôvodu uvedeného v opätovnom podaní návrhu na zastavenie exekúcie. S ohľadom na všetko vyššie uvedené má Oprávnený za to, že návrh na zastavenie exekúcie a aj opätovný návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný a navrhuje, aby súd oba návrhy na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamietol.“

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

9. Podľa § 63 ods. 5 písm. c) Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie vedenej na podklade exekučného titulu ukladajúceho inú povinnosť ako zaplatenie peňažnej sumy sa spravuje povahou uloženej povinnosti a možno ju vykonať rozdelením spoločnej veci.

10. Podľa § 188 Exekučného poriadku, ak exekučný titul ukladá, aby sa spoločná vec predala a jej výťažok sa rozdelil medzi spoluvlastníkov, exekúcia sa vykoná predajom podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí alebo o predaji nehnuteľnosti.

11 Exekúcia sa vykonáva na podklade exekučného titulu – Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 28.11.2024, ktorým súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu (oprávneného v exekučnom konaní), žalovaného 1/ (povinného 1/ v exekučnom konaní) a žalovaného 2/ (povinného 2/ v exekučnom konaní) k nehnuteľnosti (bližšie špecifikovanej vo výroku exekučného titulu) a vyporiadal ho nariadením predaja nehnuteľnosti s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi žalobcu, žalovaného 1/ a žalovaného 2/ v pomere k ich spoluvlastníckym podielom t. j. každému 1/3 z výťažku predaja.

12. Základným predpokladom vedenia exekučného konania je existencia spôsobilého exekučného titulu. Nevyhnutnou vlastnosťou exekučného titulu je jeho vykonateľnosť. Vykonateľnosť rozhodnutia znamená vynútiteľnosť v titule obsiahnutej povinnosti zákonom stanoveným spôsobom. Materiálna vykonateľnosť predstavuje súhrn obsahových náležitostí exekučného titulu umožňujúcich bezproblémové identifikovanie subjektov i rozsahu judikovanej povinnosti. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Výrok rozsudku o zrušení podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľnosti a rozdelením výťažku neukladá povinnosť, ale postihuje majetok, teda v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku sa považuje za spôsobilý exekučný titul, ktorý je vykonateľný tak po formálnej ako aj materiálnej stránke, keď z jeho obsahu je zrejmé kto sú účastníci konania a súčasne obsahuje jasnú identifikáciu majetku, ktorý má byť postihnutý exekúciou. Napriek absencii lehoty na plnenie (keďže rozhodnutie neukladá povinnosť) sa jedná o vykonateľný exekučný titul, ktorý postihuje majetok povinného. Výroku rozsudku zodpovedá aj osobitý spôsob vykonávania exekúcie - rozdelením spoločnej veci (§ 63 ods. 5 Exekučného poriadku, § 188 Exekučného poriadku), ktorý sa uplatňuje pri exekučných tituloch, ktorými bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo k veci a ako spôsob vyporiadania spoluvlastníkov bol určený predaj.

13. Vo vzťahu k spôsobu vedenia exekúcie súd ďalej poukazuje na § 188 ods. 1 Exekučného poriadku podľa ktorého, ak exekučný titul ukladá, aby sa spoločná vec predala a jej výťažok sa rozdelil medzi spoluvlastníkov, exekúcia sa vykoná predajom podľa ustanovení o predaji nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o predaj nehnuteľnosti výťažok získaný predajom sa musí (v zmysle zákona i exekučného titulu) rozdeliť všetkým spoluvlastníkom (účastníkom exekučného konania) podľa výšky ich podielov po odpočítaní trov exekúcie. Teda zákon všetkým spoluvlastníkom v tomto zmysle de facto priznáva postavenie oprávnených (hoci procesne vystupujú ako oprávnený a povinný).

14. Vo vzťahu k vecnej legitimácie súd uvádza, že po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia mohol podať návrh na vykonanie exekúcie ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov. S ohľadom na povahu sporu o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva (iudicium duplex) nie je pritom rozhodné aké postavenie v základnom konaní zastával, pretože účastníkmi v exekúcii musia byť všetci spoluvlastníci, čo vyplýva z hmotnoprávnej úpravy spoluvlastníctva. V takom prípade sa spoluvlastník, ktorý návrh na vykonanie

exekúcie podal, stal oprávneným v exekučnom konaní a ostatní spoluvlastníci sú z procesného hľadiska považovaní za osoby povinné, pretože proti nim návrh na vykonanie exekúcie smeruje. Otázka procesnej pozície toho-ktorého spoluvlastníka je v podstate len otázkou „predstihu“.

15. Za nedôvodnú súd považoval aj obranu povinného o „dobrovoľnosti plnenia“, pretože z podstaty exekučného titulu, ktorým je nariadený predaj spoločnej veci, nemožno objektívne hovoriť o možnosti dobrovoľného plnenia v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku. V prípade osobitosti takého exekučného titulu vyplýva, že podmienkou dôvodného návrhu na vykonanie exekúcie nie je predchádzajúce nesplnenie povinnosti určenej exekučným titulom, nakoľko ani nie je objektívne možná.

16. Vo vzťahu k trovách exekučného konania súd uvádza, že trovy v exekúcií môže hradiť tak povinný ako aj oprávnený (§ 199c a § 199d Exekučného poriadku). Podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku platí v ostatných prípadoch trovy exekútora povinný a to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho exekúcií. Vzhľadom na osobitosť tohto exekučného konania, kde je exekúcia realizovaná v prospech všetkých účastníkov konania (podielových spoluvlastníkov) platí, že rovnako ako sa výťažok rozdelí podľa ich podielov, aj trovy exekúcie znášajú podľa výšky svojho podielu.

17. Vzhľadom na vyššie prijaté závery preto súd rozhodol tak, že návrh povinných na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v plnom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že exekučné konanie je vedené naďalej na podklade vykonateľného rozhodnutia, ktoré nebolo zrušené, pričom povinným uvedená argumentácia nemá za následok existencie tých okolností, ktoré by viedli k zániku vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu či inak bránili jeho vymáhateľnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.