Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cpr/4/2021

Potvrdené rozhodnutím 15CoPr/7/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX J., právne zast.: Advokátska kancelária Krnáč s. r. o., IČO: 47 232 293, so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: E. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. B. XXXX/X, XXX XX G., občan SR, právne zast. JUDr. Martin Landl, advokát, Rázusova 47/4825, 984 01 Lučenec, o zaplatenie mzdových nárokov vo výške 2.780,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18Cpr/4/2021-119 zo dňa 14. júla 2021, takto rozhodol: I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobkyne: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX J., právne zast.: Advokátska kancelária Krnáč s. r. o., IČO: 47 232 293, so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: E. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z.. B. XXXX/X, XXX XX G., občan SR, právne zast. JUDr. Martin Landl, advokát, Rázusova 47/4825, 984 01 Lučenec, o zaplatenie mzdových nárokov vo výške 2.780,62 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.780,62 Eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy:

- 464,22 Eur od 01. 07. 2020 do zaplatenia,

- 484,21 Eur od 01. 08. 2020 do zaplatenia,

- 1.832,19 Eur od 01. 09. 2020 do zaplatenia,

- náklady spojené s uplatnením pohľadávky 146,20 Eur, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II/ Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala na Okresnom súde Banská Bystrica - upomínací súd žalobu dňa 12. 11. 2020, ktorou žiadala, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť jej mzdové nároky a to nevyplatenú mzdu za kalendárne mesiace máj, jún, júl 2020 a odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku. Rovnako žalobkyni nebola vyplatená náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku, ktorú si z dôvodu skončenia pracovného pomeru nemohla u zamestnávateľa čerpať. Jej celkový nárok podľa dokladov doručených žalobkyni žalovaným činí 2.780,62 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Žalobkyňa si uplatnila aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 146,20 Eur a to odmena za úkon právnej služby - predžalobná výzva z 29. 09. 2020.

2. Okresný súd Banská Bystrica žalobe žalobkyni v celom rozsahu vyhovel platobným rozkazom č. k. zo dňa 28. 12. 2020, ktorý bol žalovanému spolu so žalobou doručený do vlastných rúk dňa 11. 01. 2021. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odôvodnený odpor.

3. Žalovaný poprel žalobkyňou uplatnený nárok, považoval ho za nedôvodný, neopodstatnený a v celom rozsahu ho neuznal. Poukázal na to, že žalobkyňa si uplatňuje svoj nárok v rozpore s princípom reciprocity plnení v občianskoprávnych vzťahoch a teda aj v rozpore s dobrými mravmi ako jeden zo základných princípov práva. Žalovaný potvrdil, že žalobkyňa bola jeho zamestnankyňou od 09. 03. 2003, spolupráca prebiehala vždy nekonfliktne. Problém nastal v marci v roku 2020, keď opatrením Úradu verejného zdravotníctva SR z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území SR Vládou SR

bolo nariadené v súlade s uznesením Vlády SR z 15. 03. 2020 uzatvorenie všetkých maloobchodných prevádzok a prevádzok poskytujúcich služby a to odo dňa 16. 03. 2020 na 14 dní. Opatrením ÚVZ SR zo dňa 29. 03. 2020 bolo nariadené uzavretie všetkých maloobchodných prevádzok a prevádzok poskytujúcich služby od 30. 03. 2020 do odvolania. Keďže miestom výkonu práce žalobkyne bol Motorest u Gáboríkov, z dôvodu rešpektovania prijatých opatrení bola prevádzka uzavretá a zamestnanci zostali doma, zamestnávateľ im nemal možnosť prideľovať prácu a nebolo možné nariadiť ani prácu z domu vzhľadom na druh dojednanej práce. Situácia okolo pandémie sa postupne zhoršovala a žalovaný sa dostal do štádia, kedy to bolo pre neho neudržateľné a bol nútený pristúpiť k ukončeniu pracovných pomerov svojich zamestnancov. Zákonným dôvodom výpovede bolo zrušenie zamestnávateľa, t. j. výpoveď podľa , pretože z dôvodu zlej situácie v gastro prevádzkach bol žalovaný nútený ukončiť svoju podnikateľskú činnosť. Nebolo to pre neho ľahké rozhodnutie, ale vzhľadom na nariadenia zo strany štátnych orgánov inú možnosť nemal. Dovtedy prevádzka fungovala v normálnom režime, svoje povinnosti týkajúce sa miest si žalovaný riadne plnil. Nárok, ktorý si žalobkyňa uplatňuje v tomto konaní nie je nárokom na odmenu za vykonanú prácu. Je to aj nárok na odstupné, pričom tieto nároky žalobkyne nie sú kryté žiadnou reálnou produktivitou z jej strany a to v období, keď už prevádzka z dôvodu jej uzavretia nemohla produkovať žiadne ekonomické výsledky. Z tohto dôvodu žalobkyňa nemá nárok na odstupné. Do tejto situácie sa žalovaný nedostal vlastným zavinením a nemal možnosť vzniknutú situáciu ovplyvniť. Mimoriadna udalosť akou je pandémia Corona vírusu v zmysle občianskeho práva je tzv. vis maior, t. j. vyššou mocou a žalovaný by nemal byť za ňu zodpovedný a nemal by znášať ekonomické dopady. Jedná sa o nepredvídateľnú udalosť, ktorú ani pri všetkej starostlivosti nebolo možné predvídať. Rovnako sa jedná o neodvrátiteľnú udalosť, t. j. ani pri všetkom možnom úsilí túto mimoriadnu udalosť žalovaný nemohol odvrátiť. Pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky je primárnou ústavnou bázou , ktorého obsahom je aj zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je porušením zaručeného práv na súdnu ochranu. K odňatiu práva na súdnu ochranu dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom. Keďže v tomto konaní bol vydaný platobný rozkaz bez toho, aby sa žalovaný mohol relevantne vyjadriť ku všetkým okolnostiam prípadu, došlo k porušeniu jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Ďalej žalovaný v tomto smere poukázal aj na článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a nález ÚS SR sp. zn. . Z tohto dôvodu žiadal, aby súd platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil ako nedôvodný, nariadil vo veci pojednávanie a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

4. Odpor žalovaného spolu s výzvou Okresného súdu Banská Bystrica v zmysle o upomínacom konaní, v ktorej bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie k odporu a podanie návrhu na pokračovanie v konaní v súdom stanovenej lehote, boli doručené právnemu zástupcovi žalobcu do vlastných rúk dňa 19. 04. 2021. V ustanovenej lehote žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu požiadala o pokračovanie v konaní, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu. K podanému odporu žalobkyňa uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného. Žalobkyňa dňa 13. 07. 2020 zaslala žalovanému predžalobnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, kde žalovaný listom zo dňa 17. 09. 2020 sa okrem iného vyjadril, že nemá možnosť splniť požiadavky žalobkyne a zároveň vyslovil, že ho celá situácia mrzí. Následne žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu zaslala žalovanému dňa 29. 09. 2020 predžalobnú výzvu, na ktorú reflektoval právny zástupca žalovaného JUDr. Martin Landl a nikdy nepoprel, že by žalobkyňa nemala daný nárok na žalovanú sumu, znovu uvádzal, že žalovaný nie je v dobrej finančnej situácii. Preto je pre žalobkyňu nepochopiteľná argumentácia žalovaného, kedy poprel jej nárok a argumentácia žalovaného sa javí len ako účelová s cieľom oddialiť povinnosť plniť si svoje finančné záväzky voči žalobkyni. Žalobkyňa poukázala na to, že jej nárok je uplatnený v súlade so zákonom, poukázala na ustanovenia , , . Nárok žalobkyne pozostáva zo mzdy za kalendárne mesiace máj, jún, júl 2020, odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku a zároveň z náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, ktorú si žalobkyňa z dôvodu skončenia pracovného pomeru nemohla ako zamestnanec u zamestnávateľa vyčerpať. Žalobkyňa pri vyčíslení svojho nároku vychádzala výlučne z výplatnej pásky, ktorá jej bola na základe predžalobnej výzvy doručená zo strany žalovaného. V zmysle výplatných pások má žalobkyňa celkovo nárok na sumu 2.780,62 Eur (netto). Vzhľadom na argumentáciu žalovaného je zrejmé, že tento si nectí zákony, keď vo svojom odpore rozporuje nárok, ktorý žalobkyni vyplýva priamo zo . Poukaz na situáciu súvisiacu s pandémiou ochorenia Covid19 žalobkyňa chápe, pretože sa bytostne dotkla zrejme každého v danom čase, avšak argumentácia žalovaného, ktorú uviedol v odpore je neprípustná, nemá žiaden právny základ a je v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný ako zamestnávateľ mal nárok požiadať o príspevky poskytované zo strany štátu týkajúce sa pomoci podnikateľom a živnostníkom pri znižovaní negatívnych dopadov vyplývajúcich z prijatých štátnych opatrení a ak žalovaný o uvedené príspevky nepožiadal, nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu žalobkyne. Argumentácia žalovaného o porušení práva na súdnu ochranu nemá žiadnu oporu v slovenskom právnom poriadku, pretože konanie o platobnom rozkaze je zrýchlené konanie, upravené aj v o upomínacom konaní. Cieľom upomínacieho konania je dosiahnutie rýchleho konania bez prieťahov, pričom zákonodarca umožňuje žalovanému, aby podal voči platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor, čím je zachované právo žalovaného na súdnu ochranu. Z uvedených dôvodov žalobkyňa zotrvala na podanom návrhu.

5. Vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 23. 04. 2021 ako súdu miestne príslušnému.

6. Vyjadrenie žalobcu spolu s uznesením tunajšieho súdu zo dňa 28. 04. 2021, v ktorom bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, bolo doručené žalovanému do vlastných rúk dňa 27. 05. 2021. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom zotrval na svojom postoji a žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť. Žalovaný nepoprel, že ho žalobkyňa kontaktovala a mal záujem o mimosúdnu dohodu, avšak očakávaný konsenzus dosiahnutý nebol. Žalovaný sa nikdy nevyjadroval v tom zmysle, že uznáva nároky žalobkyne čo do dôvodu a výšky. Ďalej poukázal na to, že na Slovensku naďalej pretrváva mimoriadna situácia, núdzový stav, sú obmedzené tisícky podnikateľov, podľa žalovaného došlo k porušeniu práva na podnikanie zo strany štátnych orgánov. Žalovaný vyslovil nárok, že uvedené je v rozpore s princípom spravodlivosti a reciprocity, pretože štát a jeho orgány obmedzili podmienky pre výkon podnikateľskej činnosti, pričom štát nijakým spôsobom nezohľadnil, aký dopad toto obmedzenie bude mať v budúcnosti. Žalovaný zdôraznil, že k uzavretiu jeho prevádzky došlo bez akéhokoľvek pričinenia z jeho strany, prevádzku uzavrel na pokyn kompetentných orgánov štátu v súvislosti so šírením Corona vírusu. Túto situáciu nebolo možné vopred predvídať, žalovaný nebol vystavovaný žiadnu tlaku zo strany štátnych orgánov, aby ako zamestnávateľ pripravil konkrétny „bussines continuity“ plán, teda správanie sa pre prípad krízovej situácie a zabezpečenie čo najrýchlejšej obnovy bežnej prevádzky. K prvému opatreniu zo strany štátu došlo až po veľkej novele , ktorá umožnila zamestnávateľom jednostranne rozhodnúť o vážnych prevádzkových dôvodoch aj bez súhlasu zástupcov zamestnancov, kedy zamestnávateľ nemôže zamestnancom prideľovať prácu a v takom prípade zamestnancom prináleží náhrada mzdy vo výške 80 % priemernej mzdy. Toto zvýhodnenie však prišlo v čase, keď žalovaný už reálne nemal dostatok peňažných prostriedkov na vyplatenie finančných nárokov žalovanej. Opatrenia zo strany štátnych orgánov prišli až neskoro a nepokryli celý rozsah výpadku tržieb prevádzok a v niektorých prípadoch sa väčšina prevádzok k príspevku doposiaľ nedostala. Poukázal na to, že Iniciatíva v platformy „stále máme chuť“ vypracovala Šesť opatrení na záchranu sektora gastro služieb, kde sa uvádza, že poskytovanie príspevkov zo strany štátu je príliš byrokratické, necielené. Žalovaný teda ani týmto spôsobom nemohol preklenúť obdobie obmedzení zo strany štátu. Poukázal na to, že v prvej vlne pandémie počas marca a apríla 2020 ukazoval vývoj tržieb stravovacích zariadení zaznamenaných v e-kase prepad o 80 %. Žalovaný tak zotrval na svojom tvrdení, že pandémia Corona vírusu je vyššou mocou, za ktorú by on nemal niesť zodpovednosť a nemal by znášať jej ekonomické dopady.

7. Písomné vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobkyni prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý vo svojom elektronickom podaní poprel tvrdenia žalovaného, považuje ich za nedôvodné, účelové, právne bez základové. Žalobkyňa uviedla, že pokiaľ žalovaný poukazuje na mimoriadnu udalosť - pandémiu Corona vírusu, ani z jej strany túto situáciu žiadnym spôsobom nezľahčuje a je nespochybniteľné, že v dôsledku pandémie bola a stále je zlá ekonomická situácia v mnohých odvetviach, nielen v gastro segmente. Žalovaný vo svojich vyjadreniach však neuviedol ani jediný krok, ktorý urobil on sám ako prevádzkovateľ gastro prevádzky, aby odvrátil nepriaznivý vplyv pandémie na jeho prevádzku a pri následnom prepúšťaní zamestnancov, aby zabezpečil vyplatenie svojich záväzkov. Žalobkyňa uviedla, že prevádzka žalovaného bola pred vypuknutím pandémie vysoko navštevovaná s dlhoročnou tradíciou, ktorá žalovanému prinášala dlhodobo zisky. Poukázala na to, že rok po prepuknutí pandémie väčšina gastro prevádzok stále bojuje o svoje prežitie, či už otvorením výdajných okienok alebo dovozom jedál k zákazníkom. Žalovaný nepreukázal žiaden spôsob, ktorým by sa pokúsil zachovať prevádzku a v čase, keď sa gastro prevádzky spájali a hľadali riešenia na vzniknutú situáciu, on dal svojim zamestnancom výpovede. Žalobkyňa poukázala na to, že práve naopak, disponuje informáciami, že od mája 2020 sa žalovaný začal systematicky zbavovať svojho majetku a to konkrétne nehnuteľnosti v jeho vlastníctve a s poukazom na výpisy z katastra nehnuteľností

je zrejmé, že žalobca previedol od mája do júla 2020 na svoju manželku nehnuteľnosti. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že žalovaný dňa 21. 02. 2020 založil obchodnú spoločnosť Expedition Guides.SK, s. r. o., ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom. Rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 04. 05. 2020 žalovaný previedol 100 % obchodného podielu na svoju manželku, ktorá sa stala jediným spoločníkom a konateľom uvedenej obchodnej spoločnosti. Žalobkyňa tak nadobudla dôvodné podozrenie, že žalovaný sa zbavoval svojho majetku, aby sa vyhol plneniu záväzkov voči svojim bývalým zamestnancom. Z tohto dôvodu žalobkyňa s niekoľkými ďalšími zamestnankyňami podali na žalovaného trestné oznámenie kvôli podozreniu zo spáchania trestných činov nevyplatenia mzdy a odstupného ako aj zvýhodňovania veriteľa. Preto žalobkyňa konanie žalovaného, ktorý namiesto hľadania riešenia vyrovnať sa so zlou ekonomickou situáciou sa začal zbavovať svojho majetku, čo možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaným prezentovaný názor v tom, že žalobkyňa nemá nárok na zákonom garantované plnenie z dôvodu jeho zlej finančnej situácie súvisiacej z dôvodov vis maior, považuje rozporné s právom na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, ktoré sú upravené v , v ako aj v ďalších pracovno-právnych predpisoch, v medzinárodných dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná (Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, dohovory Medzinárodnej organizácie práce, ktorými je Slovenská republika viazaná a podobne).

8. Žalovaný doručil súdu dňa 13. 07. 2021 dodatočné vyjadrenie, v ktorom poukázal na existenciu Združenia pri prevádzkovaní Motorestu u Gáboríkov s tým, že dňa 31. 12. 2014 ako zmluvná strana v prvom rade uzavrel s pánom E. F. ako zmluvnou stranou v druhom rade Zmluvu o vzájomnej spolupráci, predmetom ktorej bolo dosiahnutie spoločného účelu - prevádzkovanie Motorestu u Gárobíkov a Potravín u Gáboríkov. Zmluva napriek svojmu označeniu má charakter Zmluvy o združení podľa a nasl. . Žalovaný zdôraznil, že žalovaná (pozn. súdu správne žalobkyňa) o existencii združenia vedela. S poukazom na úpravu v sú zo záväzkov voči tretím osobám účastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne. Žalovaný uviedol, že pána E. F. vyzval Listom z 15. 12. 2020 na zaplatenie na neho pripadajúcej časti dlhu, avšak pán F. časť dlhu pripadajúcu na neho odmietol uhradiť. Je zrejmé, že žalovaný spolu s pánom F. by každý mal zaplatiť 50 % z požadovanej sumy žalobkyňou a vyslovil názor, že medzi ním a pánom E. F. sa jedná o nerozlučné procesné spoločenstvo, kedy sa rozhodnutie súdu musí vzťahovať na oboch účastníkov združenia. Keďže žalobkyňa si svoj nárok uplatňuje výlučne voči žalovanému a žalovaným nie je aj druhý účastník združenia, z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 14. 07. 2021 a to v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí boli predvolaní na pojednávanie riadne a včas, svoju neúčasť ospravedlnili, pričom nepožiadali o odročenie pojednávania, čím boli splnené podmienky ustanovenia Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci stav veci.

10. K dodatočnému písomnému vyjadreniu žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že ak by aj tento právny výklad pripustili, na strane žalovaného a E. F. sa nejedná o nerozlučné spoločenstvo s poukazom na článok 5 zmluvy, kde sú zaviazaní vo vzťahu k tretím osobám spoločne a nerozdielne, to znamená, že ide o solidárnych dlžníkov a veriteľ môže žiadať celý nárok od ktoréhokoľvek z nich. Žalobkyňa pojednávaní potvrdila, že u zamestnávateľa pracovala prakticky od začiatku otvorenia prevádzky asi 18 a pol roka. Po vypuknutí pandémie boli naposledy 15. 03. 2020 v práci, dňa 16. 03. im zamestnávateľ poslal SMS-ku, že prevádzka je uzavretá a následne si ich pozval na pracovisko, kde bol spolu s právnikom a žiadali, aby rozviazali pracovný pomer dohodou, že ich nemá z čoho vyplácať. Odmietli takúto dohodu, následne jej bola doručená na pracovisku výpoveď zamestnávateľa. Zamestnávateľ neurobil žiadne kroky na to, aby prevádzku zachránil, či už napr. výdaj cez okienko, tak ako to robili iní. Ešte spočiatku chodili na pracovisko upratovať, vždy im písal SMS-ky, kedy majú prísť, to mohlo byť až do mája, júna. V tom čase už rozpredával zariadenie, balili sa veci, potom tam už nechodili. Ešte spočiatku zamestnávateľ nejaké nároky aj vyplácal, v máji vyplatil mzdu za apríl 2020, potom už nevyplatil nič. Preto sa obrátili na právneho zástupcu, ani na jeho výzvy žalovaný nič neuhradil, preto sa obrátili so žalobou na súd.

11. Podľa Pracovnej zmluvy z 09. 03. 2003 uzavreli strany sporu pracovný pomer, predmetom bola dohoda o druhu práce, obsluha vo výčape s miestom výkonu práce Motorest u Gáboríkov. Nástup do zamestnania bol dojednaný na 10. 03. 2003, zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú so skúšobnou

dobou 3 mesiace. Mzda bola dojednaná 6.800,--Sk/mesiac so splatnosťou do 15. dňa mesiaca. Bola dojednaná dĺžka pracovného času 40 hodín týždenne, s nárokom na dovolenku v rozsahu 4 týždňov.

12. Podľa Výpovede zo dňa 28. 04. 2020 žalovaný ako zamestnávateľ adresoval žalobkyni výpoveď zamestnávateľa z pracovného pomeru podľa , v zmysle ktorého v súlade s citovaným ustanovením jej bola daná výpoveď z pracovného pomeru s tým, že pracovný pomer končí 31. 07. 2020. Dôvodom výpovede bolo zrušenie zamestnávateľa, výpovedná doba 3 mesiace. Dohodnutá výška odstupného: trojnásobok mesačnej priemernej mzdy. Výpoveď bola opatrená pečiatkou a podpisom zamestnávateľa a vlastnoručným podpisom zamestnanca.

13. Podľa výplatných pások vystavených žalovaným ako zamestnávateľom prináležala žalobkyni mzda za mesiac 5/2020 vo výške 464,22 Eur v čistom, za mesiac 6/2021 vo výške 484,21 Eur, za mesiac 7/2020 vo výške 1.832,19 Eur v čistom (v čom bola vyplatená aj jednorazová odmena a čerpanie dovolenky 21 dní). Podľa rekapitulácie výplatných pások - počet výplat 3, bol celkový nárok 2.780,62 Eur v čistom.

14. Listom z 29. 09. 2020 vyzval právny zástupca žalobkyne predžalobnou výzvou žalovaného na úhradu nevyplatenej mzdy za obdobie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku a odstupného vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku s tým, že si predbežne vyčíslila svoj nárok na 2.880,-- Eur a to 6x po 480,-- Eur. S poukazom na to, že v rozpore s ustanovením , zamestnávateľ neposkytol zamestnávateľovi výplatné pásky, presnú sumu klientka vyčísli po obdržaní príslušných dokladov. K výzve bola pripojená doručenka s prevzatím zásielky žalovaným dňa 05. 10. 2020.

15. Listom zo 13. 07. 2020 žalobkyňa vyzývala žalovaného na úhradu mzdy za máj 2020. Listom zo dňa 17. 09. 2020 žalovaný oznámil žalobkyni, že jeho podnikanie skončilo neslávne a nemá možnosť splniť jej požiadavky. Zároveň uviedol, že nechce, aby si myslela, že jej výzvu ignoruje, faktom je, že sám nevie uviesť, kedy by sa jeho situácia mohla zmeniť.

16. Podľa e-mailu zaslaného právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 12. 10. 2020 právnym zástupcom žalovaného, tento reagoval na predžalobné výzvy bývalých zamestnankýň na úhradu pohľadávok. Vo vyjadrení právny zástupca poukázal na to, že podnikanie žalovaného definitívne položilo uzavretie gastro prevádzok na jar, pričom žalovaný uhrádzal zo svojich záväzkov všetko čo mohol, ale všetky záväzky nebolo možné uhradiť. V súčasnej dobe nemá žiadne aktívum a má značné neuhradené záväzky. Ďalej poukázal na zdravotné problémy žalovaného s tým, že z objektívnych príčin nemá možnosť uvedenú situáciu inak vyriešiť. Vyjadril záujem o nadviazanie konštruktívneho dialógu, ktorý by viedol k zmysluplnému riešeniu pre klientky a zároveň realizovateľné zo strany žalovaného.

17. Podľa uznesenia OR PZ Zvolen, ČVS: ORP-801/3-VYS-ZV-2020 zo dňa 10. 01. 2021 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zákona, kedy podnikateľ s obchodným menom E. H., IČO: 40 144 151, miesto podnikania Detva, Ľ. Zelienku 1673/2 ako fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, nevyplatil svojim zamestnancom mzdy a náhradu mzdy za obdobie máj až júl 2020, kde medzi poškodenými bola uvedená aj žalobkyňa so svojim nárokom vo výške 2.780,62 Eur. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne uviedol, že trestné stíhanie bolo zastavené, voči rozhodnutiu bola podaná sťažnosť, ktorej nebolo vyhovené.

18. Podľa Zmluvy o vzájomnej spolupráci uzavretej podľa zo dňa 31. 12. 2014 došlo medzi zmluvnými stranami na jednej strane žalovaný ako fyzická osoba, na druhej strane E. F. k uzavretiu zmluvy s poukazom na predchádzajúcu Zmluvu o združení podľa a nasl. zo dňa 10. 12. 2002 s tým, že sa zmluvné strany dohodli na uzavretí zmluvy za účelom upraviť práva a povinnosti zmluvných strán rovnakým spôsobom ako bolo v Zmluve o združení dodatku č. 1 zo dňa 27. 05. 2013 a dodatku č. 2 zo dňa 24. 10. 2013. Zmluvné strany sa pri svojej spoločnej činnosti venujú vykonávaniu činnosti a prevádzkovaniu Motorestu u Gáboríkov a Potraviny u Gáboríkov. Podľa článku 3 bod 1 bolo deklarované, že napriek ukončeniu Zmluvy o združení zostávajú vzájomné aktivity zmluvných strán bezo zmien, zmluvné strany sa dohodli, že pri plnení všetkých povinností a uplatňovaní všetkých práv a oprávnených záujmov si budú poskytovať súčinnosť. V článku 4 boli upravené vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. V článku 5 boli upravené práva a povinnosti voči tretím osobám, kde podľa bodu 1 pohľadávky práva a oprávnenia,

najmä na finančné plnenie z ich spoločnej činnosti patria zmluvným stranám spoločne a nerozdielne. Podľa bodu 2, záväzky a pasíva, najmä finančné plnenie z ich spoločnej činnosti sú povinné zmluvné strany plniť spoločne a nerozdielne. V ďalšom bolo upravené, akým spôsobom si toto zmluvné strany môžu voči sebe uplatniť. V článku 6 boli dojednané spoluvlastnícke podiely a majetkové vyporiadanie, podľa ktorého vlastnícke podiely každá zmluvná strana vlastnila v 1. V článku 7 bod 3 bolo dojednané, že právne pomery touto zmluvou a jej prílohami výslovne neupravené sa riadia ustanoveniami a ostatnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Podpis žalovaného bol úradne overený dňa 18. 01. 2017, podpis druhej zmluvnej strany úradne overený dňa 31. 05. 2016. Výzvou zo dňa 15. 12. 2020 vyzýval právny zástupca žalovaného pána E. F. s poukazom na Zmluvu o vzájomnej spolupráci a to s poukazom na , aby si splnil podiel vo výške 50 % na uplatnených pohľadávkach, ktoré zároveň vyčíslil - jednalo sa o pohľadávky bývalých zamestnancov na náhradu mzdy a odstupného. V odpovedi zo dňa 27. 05. 2021 E.Á. F. (spolu s E. F. a H. F.) žalovanému uviedli, že vypovedajú Zmluvu o vzájomnej spolupráci a poukázali na to, že pracovno-právne nároky bývalých zamestnancov sú v celom rozsahu v zodpovednosti žalovaného.

19. Podľa , zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň.

19.1 Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ), pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

19.2 Podľa v znení neskorších predpisov, zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie.

19.3 Podľa , zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

19.4 Podľa , odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

19.5 Podľa , zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Podľa ods.2, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

19.6 Podľa v znení neskorších predpisov, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Podľa ods. 3, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru,

ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

19.7 Podľa veta prvá , mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Podľa ods, 5, pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná.

19.8 Podľa , ustanovenia až 131 sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

19.9 Podľa , ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

19.10 Podľa , ako výkon práce sa posudzuje aj doba, keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci, ak tento zákon neustanovuje inak.

19.11 Podľa bod. 1 , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje.

19.12 Podľa , ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Podľa ods. 3 písm. b/, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.

19. Podľa , zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov.

19.14 Podľa , odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

19.15 Podľa v znení neskorších predpisov, za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

19.16 Podľa , zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.

19.17 Podľa v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch.

19.18 Podľa 1 ods. 2 v znení neskorších predpisov, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Podľa ods. 3, závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

19.19 Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

19.20 Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

19.21 Podľa , ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.

19.22 Podľa (ďalej aj Obč.Z.). v znení neskorších predpisov, niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu.

19.23 Podľa § 829 ods.1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.

19.25 Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Obč. Z.), príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

19.26 Podľa Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „Advokátska tarifa“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

19.27 Podľa § 10 ods. 1 Advokátskej tarify (Tarifná odmena advokáta za zastupovanie v občianskom konaní a iné úkony právnej služby), ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6. 638,78 eura je 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

19.28 V zmysle § 13a ods. 1 Advokátskej tarify (Úkony právnej služby v občianskom konaní a iné úkony právnej služby), odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom.

19.29 Podľa § 16 ods. 3 Advokátskej tarify, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

19.30 Podľa § 18 ods. 3 Advokátskej tarify, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

19.31 Podľa § 517 ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19.32 Podľa Nariadenia Vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19.33 Výška úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za obdobie od 16.03.2016 je 0,00 %.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu dôvodná. Bolo nesporné, že žalobkyňa bola zamestnancom žalovaného na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 09. 03. 2003. Rovnako bolo nesporné, že k ukončeniu jej pracovného pomeru došlo výpoveďou zamestnávateľa v zmysle zákonného dôvodu ustanovenia , vo výpovedi bol uvedený dôvod: zrušenie zamestnávateľa. Vo svojich písomných vyjadreniach žalovaný potvrdil, že sa rozhodol ukončiť svoju podnikateľskú činnosť a to z dôvodu, že pre pandémiu boli vyhlásené opatrenia Vlády a Úradu verejného zdravia, v zmysle ktorých nemohol prevádzkovať svoje podniky služieb a to Motorest u Gáboríkov, ktoré bolo miestom výkonu práce žalobkyne. V súlade s právnymi predpismi došlo k ukončeniu pracovného pomeru žalovanej uplynutím výpovednej doby k 31. 07. 2020. Rovnako nebolo sporné, že žalobkyni nebola vyplatená mzda počas trvania pracovného pomeru za obdobie máj, jún, júl/2020, rovnako jej nebola vyplatená náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku, ktorú si žalobkyňa z dôvodu skončenia pracovného pomeru u zamestnávateľa nemohla vyčerpať a nebol jej vyplatený ani nárok vo forme odstupného ako trojnásobok priemerného mesačného zárobku. Pri vyčíslení svojich nárokov žalobkyňa vychádzala zo mzdových podkladov - výplatné pásky za obdobie 5, 6, 7/2020, z ktorých vyplynul celkový mzdový nárok vo výške 2.780,62 Eur (netto). Výšku mzdového nároku žalovaný nijako nespochybnil, súd preto uvedené považoval za nespornú skutočnosť. Žalovaný rozporoval nárok žalobkyne v prvom rade preto, že by vyplatením nárokov došlo k porušeniu ústavnej zásady reciprocity, čo v konečnom dôsledku znamená, že nárok žalobkyne možno považovať za rozporný s dobrými mravmi. Žalobca poukázal na to, že si žalovaná uplatňuje svoj nároky bez toho, aby poskytla adekvátne protiplnenie vo forme výkonu práce. Poukázal na to, že od marca 2020 nemohol prevádzkovať svoju činnosť a teda žalobkyňa ako zamestnanec nevykonával svoju prácu podľa pracovnej zmluvy. K uvedenej situácii súd uvádza, že táto námietka zo strany žalovaného nie je dôvodná. V danom prípade, pokiaľ došlo na základe záväzných právnych predpisov a nariadení orgánov verejnej moci k uzavretiu prevádzky žalovaného, uvedená okolnosť sa považuje v zmysle za prekážku na strane zamestnávateľa, pričom zamestnancovi počas uvedeného obdobia patrí náhrada mzdy ( ). Okrem toho z výpovede žalobkyne vyplynulo, že v danom období čiastočne dochádzala do zamestnania a na základe pokynov zamestnávateľa vykonávala upratovacie práce (napriek tomu, že to nebolo náplňou jej práce). Aj samotný rozlišuje medzi mzdou a náhradou mzdy (viď ). Obdobnú povahu má aj ďalší nárok a to odstupné, kedy sa nejedná o mzdu, ktorá sa poskytuje zamestnancovi za vykonanú prácu. Pokiaľ si žalobkyňa uplatňuje svoje zákonné nároky, ktoré jej priznáva , nemôže v takom prípade dôjsť k porušeniu princípu reciprocity a rozhodne pokiaľ sa žalobkyňa domáha svojich zákonných nárokov, nemožno hovoriť o konaní v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ zákon sám takéto nároky žalobkyni priznáva.

21. Žalovaný sa proti žalobe bránil poukazom na prebiehajúcu situáciu v súvislosti s pandémiou Corona vírusu. Je pravdou, že k pozastaveniu činnosti a prevádzky žalovaného došlo v súvislosti so vznikom pandémie a s ňou súvisiacimi prijatými opatreniami zo strany Vlády a ďalších orgánov verejnej moci, kedy bola postupne vyhlásená mimoriadna situácia, následne núdzový stav, s čím súviseli opatrenia prijaté na ochranu verejného zdravia, okrem iných aj uzavretie prevádzok, ktoré poskytovali služby a to aj v oblasti gastro sektora. Žalovaný tvrdil, že uvedenú situáciu mu nemožno klásť za vinu, ani to, že sa na takúto situáciu vopred nepripravil, pretože sa jednalo o novú výnimočnú situáciu, ktorú nikto nemohol predpokladať. Preto odmietal niesť hospodárske následky za vzniknutú situáciu. Poukázal pri tom na kroky zo strany štátu, kedy pomoc živnostníkom v oblasti gastro sektora považoval za nedostatočné a oneskorené. K uvedenému súd uvádza, že v danom prípade súd prejednáva individuálny pracovno- právny spor a pokiaľ na žalovaného uvedená situácia mala mať likvidačný dopad, žalovaný o tejto skutočnosti nepredložil súdu žiaden dôkaz. Žalovaný len vo všeobecnosti uviedol, že pod vplyvom

uvedenej situácie sa dostal do nepriaznivej finančnej situácie, kedy nebol schopný plniť svoje záväzky a rozhodol sa ukončiť podnikanie. Naopak, žalobkyňa poukázala na kroky žalovaného, ktorý v danom období prevádzal nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve na svoju manželku, ako aj prevodom svojho obchodného podielu a konateľstva na manželku žalovaného. Žalobkyňa vyslovila dôvodné podozrenie, že sa takto žalovaný zbavuje disponibilného majetku, z ktorého by mohol uspokojiť svoje pohľadávky aj voči nej a ďalším zamestnancom, ktorí si voči žalovanému uplatňovali obdobné nároky (súdu je známe z vlastnej činnosti, že voči žalovanému sú na tunajšom súde podané viaceré žaloby zamestnancov o vyplatenie mzdových nárokov). Okrem toho, postoj žalovaného nemožno považovať ani za spravodlivý, pretože nepriznaním žiadneho nároku žalobkyni z pracovno-právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným by nebola táto uspokojená vôbec na svojich zákonných nárokoch a uvedené by bolo výlučne v prospech žalovaného, ktorý by nijakým spôsobom neparticipoval na následku vo vzťahu k žalobkyni. Súd poukazuje, že pracovno-právne predpisy ako aj právna teória zdôrazňujú ochrannú funkciu pracovného práva a to ochranu slabšej zmluvnej strany, t. j. zamestnanca, ktorá je základným a najdôležitejším cieľom sledovaným pracovným právom a práve pri ukončovaní pracovného pomeru je potrebné rešpektovať platné ustanovenia ako aj iných predpisov, ktoré chránia zamestnanca za účelom umožnenia preklenúť mu nepriaznivú situáciu spôsobenú stratou zamestnania. Žalovaný v rámci tejto obrany neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenie o dopade opatrení prijatých v súvislosti s pandémiou Corona vírusu na finančnú situáciu jeho podnikania a to konkrétne vo vzťahu k prevádzke Motorest u Gáboríkov, ktorá bola miestom výkonu práce žalobkyne, čím neuniesol bremeno tvrdenia, a nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie akýchkoľvek skutočností, čím neuniesol ani bremeno dôkazu. Preto uvedenú obranu súd vyhodnotil ako neúčinnú a nepreukázanú. Je treba prisvedčiť žalobkyni, že žalovaný prakticky necelé 2 mesiace po vzniknutí mimoriadnej situácie ukončil podnikanie a rozviazal pracovný pomer so žalobkyňou, ako aj s ďalšími svojimi zamestnancami, pričom nepreukázal, či tento krok bol skutočne nevyhnutným.

22. V poslednom vyjadrení žalovaný žiadal zamietnuť žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného s poukazom na predloženú Zmluvu o združení, kedy podľa jeho názoru účastníci združenia mali byť v tomto konaní žalovaní obaja na strane žalovaných, pretože na strane žalovaného sa z tohto dôvodu jedná o tzv. nerozlučné spoločenstvo ( ). Pri nerozlučnom spoločenstve ide o také spoločné práva alebo povinnosti, kedy sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalovaný. Napriek tomu, že túto námietku vzniesol žalovaný po uplynutí lehoty sudcovskej koncentrácie, súd je povinný ex offo skúmať, či žaloba smeruje voči všetkým účastníkom konania, ktorých sa žaloba musí týkať, inak (aj bez vznesenia námietky) by bol nútený žalobu zamietnuť práve z tohto dôvodu. Pri nerozlučnom spoločenstve sa vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. V tomto prípade si žalobkyňa uplatňovala svoj nárok z pracovno-právneho vzťahu, ktorý bol uzavretý výlučne medzi sporovými stranami. Súd nezistil, že by žalobkyňa bola v akomkoľvek vzťahu k účastníkom združenia, bez ohľadu na to, či sa má jednať o združenie v zmysle ustanovení (súd sa prikláňa k posúdeniu záväzkového vzťahu - Zmluva o vzájomnej spolupráci v zmysle ustanovení v súlade so zmluvnými dojednaniami k zmluve) alebo podľa ustanovení občianskeho práva tak, ako tvrdil žalobca. Žalobca sám vo výzve adresovanej druhému účastníkovi zmluvného vzťahu poukázal správne na znenie , kedy v prípade, že sú dlžníci zaviazaní spoločne a nerozdielne, veriteľ si môže uplatniť svoj nárok od ktoréhokoľvek z nich a to nárok v celom rozsahu. Následne sa dlžníci medzi sebou vysporiadajú v zmysle svojho záväzkového vzťahu podľa jednotlivých podielov. V tomto prípade však žalobkyňa nevystupovala ako veriteľ vo vzťahu k účastníkom predmetného Združenia, preto svoj nárok správne uplatnila výlučne voči žalovanému a jedine žalovaný ako zamestnávateľ je v tomto spore pasívne legitimovaný. Súd preto konštatuje, že aj uvedená námietka žalovaného bola právne nedôvodná.

23. Nárok žalobkyne na úhradu mzdy, odstupného a náhrady za nevyplatenú dovolenku vo vyčíslenej čiastke 2.780,62 Eur súd považoval za plne dôvodný. Rovnako súd priznal žalobkyni aj príslušenstvo pohľadávky a to úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne a to z jednotlivých súm mesačnej náhrady mzdy, nakoľko náhrada mzdy za máj 2020 bola splatná podľa pracovnej zmluvy do 15. 06. 2020, mzda za mesiac jún 2020 bola splatná do 15. 07. 2020 a mzda za mesiac júl 2020 vrátane odstupného a náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku bola splatná najneskôr do 15. 08. 2020. Žalobkyňa si nárok na úrok z omeškania uplatnila od prvého dňa nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k splatnosti mzdových nárokov, preto jej súd takto uplatnený nárok v celom rozsahu priznal. Ďalej si žalobkyňa uplatnila aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky a to predžalobnú výzvu, ktorú zaslal žalovanému jej právny zástupca, ktorý si vyčíslil odmenu za úkon právnej pomoci a to 1x 111,21 Eur, režijný paušál 10,62 Eur

a DPH 20 %, čo je 24,36 Eur, spolu vo výške 146,20 Eur. Súd po preskúmaní takto uplatneného nároku konštatuje, že tento bol vyčíslený v súlade s advokátskou tarifou, preto súd aj v tejto časti považoval nárok žalobkyne za dôvodný a preukázaný. Žalovaný bude povinný celý nárok žalobkyne uhradiť v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením

24. O trovách konania rozhodoval súd podľa a priznal žalobkyni, ktorá bola v konaní plne úspešná, náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.