Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-240-2025.pdf
PDF · 194.55 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/240/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, so sídlom Námestie slobody 9, Ružomberok, IČO: 30 794 536, deti rodičov - matka: D. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., zastúpená splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so sídlom Dončova 1451/21, Ružomberok, IČO: 36 862 304 a otec: D. C. B., G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, F., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Anton Tabačák, PhD., advokát so sídlom Oravský Biely Potok 82, o zvýšenie výživného a zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20P/29/2024-406 zo dňa 24. septembra 2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 20P/29/2024-483 zo dňa 19. septembra 2025, takto
r o z h o d o l :
rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výrokoch I., II., III. a V. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Liptovský Mikuláš, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“), rozsudkom č. k. 20P/29/2024-406 zo dňa 24. septembra 2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 20P/29/2024-483 zo dňa 19. septembra 2025 rozhodol tak, že I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Ružomberok zo dňa 16.09.2019, č. k. 3P/32/2019-44 v časti o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 900,- eur mesačne a na výživu maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 800,- eur mesačne, počnúc od 07.03.2024, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí. II. Zameškané výživné za obdobie od 07.03.2024 do 30.08.2024 na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 3.648,60 eur a na maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 2.968,10 eur, súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 150,- eur mesačne na každé dieťa, splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky v plnej výške má za následok splatnosť celého dlhu. III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným určeným na tvorbu úspor vo výške 200,- eur mesačne a na výživu maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX výživným určeným na tvorbu úspor vo výške 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred na osobitné účty maloletých zriadených matkou, ktorá je povinná zriadiť maloletej A. B. a maloletej C. B. osobitné účty do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a čísla účtov bezodkladne oznámiť otcovi.
IV. Návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa zamieta. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka sa návrhom doručeným dňa 07.03.2024 domáhala zvýšenia výživného na maloletú A. zo sumy 200 eur na sumu 2.700 eur a na maloletú C. zo sumy 200 eur na sumu 2.400 eur a zároveň určenia výživného na tvorbu úspor na každé maloleté dieťa po 1.000 eur mesačne. Otec podaním doručeným súdu dňa 11.04.2024 s návrhom matky nesúhlasil a navrhol, aby boli deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti bez určenia výživného. 1.2 Pri posudzovaní návrhu matky súd s poukazom na ust. § 78 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej lej „Zákona o rodine“ skúmal, či došlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane rodičov alebo maloletých detí od posledného rozhodnutia o výživnom, aby boli splnené podmienky na zvýšenie výživného. 1.3 Mal zistené, že naposledy o výživnom rozhodoval súd v r. 2019 (právoplatným rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 9P/32/2019-44 zo dňa 16.09.2019 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu výživným vo výške 200 eur mesačne na každé dieťa pričom styk s maloletými deťmi podľa dohody rodičov nebol upravený). Maloletá A. mala v čase posledného rozhodovania 11 rokov, bola v 1. ročníku osemročného gymnázia (prima) a venovala sa krasokorčuľovaniu a tancovaniu spoločenských tancov. Maloletá C. mala v čase posledného rozhodovania 9 rokov, bola žiačkou 4. ročníka základnej školy a tiež sa venovala krasokorčuľovaniu a tancu. Rodičia detí nemali ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka bola v tom čase zamestnaná v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP – FN v Ružomberku a dosahovala čistý príjem priemerne vo výške 2.168 eur mesačne. Otec vykonával činnosť vo svojej gynekologickej ambulancii, podnikajúc pod obchodným menom B., s. r. o., so sídlom v F., spoločne so svojou matkou D. B. B. a D. I. B.. Podľa jeho tvrdení dosahoval čistý príjem priemerne vo výške 2.000 eur mesačne. 1.4 Odvtedy uplynula doba 5 rokov. Aktuálne má maloletá A. 16 rokov a maloletá C. 14 rokov. Už samotné uplynutie takejto doby predstavuje zmenu pomerov na strane maloletých detí. Významným spoločenským faktorom pre posúdenie výšky výživného je nepochybne aj vývoj životných nákladov, ktorý je v poslednej dobe markantný, najmä s ohľadom na infláciu a podstatný rast cien základných tovarov a služieb. Naposledy rozsudkom upravená výška výživného už nie je spôsobilá reflektovať prirodzený vývin maloletých detí a najmä ich zvýšené požiadavky na stravné, ošatenie, obuv, školské či mimoškolské aktivity, ktoré svojou intenzitou a úrovňou presahujú rámec bežnej krúžkovej činnosti pri oboch deťoch. Súd mal na základe vyššie uvedeného preukázanú podstatnú zmenu pomerov na strane maloletých detí. Pri posudzovaní výdavkov na oprávnené potreby maloletej A. vychádzal z výsluchu matky a jej písomného vyčíslenia pravidelných mesačných, ako aj nepravidelných ročných výdavkov. Tieto výdavky neboli zo strany otca spochybnené. Ako priemerné mesačné náklady na maloletú A. ustálil sumu 1.300 eur. Tieto náklady pozostávajú z výdavku na pomernú časť mesačných nákladov na úhrady spojené s užívaním bytu, v ktorom žije matka s priateľom a oboma maloletými deťmi vo výške 60,15 eur (240,60 eur /elektrina 157 eur, ByPo 69,80 eur, internet 13,80 eur/ : 4 = 60,15 eur). Náklady maloletej predstavujú voľnočasové aktivity tvoriace krasokorčuľovanie a spoločenský tanec vykonávajúce na profesionálnej úrovni. Výdavky na krasokorčuľovanie matka vyčíslila na sezónu od 1/2023 do 4/2024 (16 mesiacov) odzrkadľujúc tak zimnú ako aj letnú sezónu, na sumu 8.531,33 eur (členské v krasokorčuliarskom klube Ruža F. 120 eur, šaty na krátky program po 250 eur, šaty na voľné jazdy sólových disciplín po 160 eur, pančuchy 60 eur, choreografie na krátky program 200 eur, poplatky za užívanie ľadu počas tréningov choreografií krátkeho programu po 75 eur, choreografie na voľné jazdy sólových disciplín 250 eur, poplatky za užívanie ľadu počas tréningov choreografií voľných jázd po 88 eur, výdavky na trénera choreografií na ubytovanie cez víkendy 163,09 eur, na sústredenie (Krásno nad Kysucou) v septembri 2023 celkovo vo výške 1.949,50 eur (2x 540 eur tréningový proces, ubytovanie 2x 84 eur, strava na zimnom štadióne 2x 62 eur, individuálne tréningy a trénerka 260 eur, ubytovanie trénerky a strava 200 eur, vreckové 100 eur na sústredenie a cestovné 17,50 eur), výdavky na sústredenie v Prešove v máji 2023 celkovo 993 eur (550 eur tréningový proces, ubytovanie 168,50 eur, strava na zimnom štadióne 62 eur + individuálne tréningy 130 eur), vreckové 50 eur a cestovné 34,50 eur), na víkendové sústredenia v Liptovskom Mikuláši v júni 2023 celkové náklady vo výške 261,62 eur (200 eur tréningový proces, tréner 40 eur, strava 100 eur a cestovné 11,56 eur). K týmto výdavkom bolo potrebné zahrnúť výdavky na zakúpenie nových korčúľ približne každú druhú sezónu na krátky program v cene 250 eur, na voľné jazdy v cene 300 eur. Náklady na krasokorčuľovanie tak predstavujú sumu priemerne mesačne vo výške 530 eur (8.531,33 eur : 16 mesiacov). Výdavky na spoločenské tance, ktorými sa maloletá A. venuje rovnako na profesionálnej úrovni, matka vyčíslila na sezónu od 1/2023
do 4/2024 (16 mesiacov) na sumu 4.240,85 eur (náklady na šaty na štandardné tance 550 eur, šaty na latinskoamerické tance 586,14 eur, topánky na štandardné tance 94 eur, topánky na latinskoamerické tance 349,21 eur, tréningové topánky 137,50 eur) a výdavky na letné sústredenie na Šírave v júli 2023 vo výške 260 eur, vreckové 50 eur, zimné sústredenie v Ružomberku v decembri 2023 vo výške 40 eur a v Rožňave vo výške 200 eur, vreckové 30 eur. Ďalej sú to náklady na tanečné súťaže celkovo vo výške 964 eur (štartovné 16x 320 eur, 8x 120 eur vstupné pre sprievod a cestovné 284 eur do Nových Zámkov, Prešova, Kežmarku, Bratislavy, Nitry) a k tomu výdavok na stravu počas výjazdov na súťaže 240 eur. Na tanec je to ďalej výdavok na školné Maestro 80 eur ročne a individuálne tréningy Maestro 650 eur ročne a tréningové oblečenie na sezónu vo výške 250 eur. Náklady na spoločenské tance tak predstavujú sumu priemerne vo výške 265 eur (4.240,85 eur : 16 mesiacov). K týmto výdavkov bolo potrebné pripočítať aj pravidelné mesačné výdavky na stravu pre dospievajúce dievča minimálne vo výške 150 až 200 eur, školskú stravu vo výške 55 eur, základné hygienické potreby a kozmetiku 30 eur, oblečenie 50 eur, výživové doplnky z dôvodu športových výkonov 45 eur, fitnes 25 eur, mobilný paušál 15 eur a Spotify 5 eur. Taktiež aj výdavky na školské potreby, školské výlety, sporenie stužková, koncoročný výlet a poznávacie zahraničné školské výlety priemerne vo výške 75 eur. Matka tieto výdavky vyčíslila za 16 mesiacov na celkovú sumu 1.214 eur. V týchto výdavkoch na maloletú nie sú zahrnuté nepravidelné ročné výdavky najmä na sezónne oblečenie, sezónne športy, najmä lyžovanie, ktorému sa maloletá počas zimy venuje. Tiež letná dovolenka, aquaparky aj z dôvodu potrebnej regenerácie po športovej sezóne, ani iné výdavky spojené s trávením voľného času ako návšteva kina, kultúrnych podujatí a podobne. Pri posudzovaní výdavkov na oprávnené potreby maloletej C. súd tiež vychádzal z výsluchu matky a jej písomného vyčíslenia pravidelných mesačných, ako aj nepravidelných ročných výdavkov. Tieto výdavky neboli zo strany otca spochybnené. Ako priemerné mesačné náklady na maloletú ustálil sumu 1.060 eur. Tieto náklady pozostávajú z výdavku na pomernú časť mesačných nákladov na úhrady spojené s užívaním bytu, v ktorom žije matka s priateľom a s oboma maloletými deťmi vo výške 60,15 eur (240,60 eur : 4 = 60,15 eur). Náklady maloletej predstavujú voľnočasové aktivity tvoriace krasokorčuľovanie a spoločenský tanec tiež na profesionálnej úrovni. Výdavky na krasokorčuľovanie matka vyčíslila na sezónu od 1/2023 do 4/2024 (16 mesiacov) odzrkadľujúc tak zimnú ako aj letnú sezónu, na sumu 7.521 eur (náklady na členské v krasokorčuliarskom klube Ruža F. vo výške 120 eur, šaty na krátky program po 270 eur, pančuchy 60 eur, choreografie na voľné jazdy sólových disciplín 200 eur, výdavky na trénera choreografií 338 eur, výdavky na preteky 690 eur (štartovné 430 eur v Martine, Žiline, Trnave, Novom Meste nad Váhom, Vranove nad Topľou, Liptovskom Mikuláši, 160 eur tréner, ubytovanie, cesta a strava rovnaká suma ako pri maloletej A.. Ďalej výdavok na korčule Edea Ice Fly v sume 477,42 eur a nože Edea Chorus, montáž spolu 1.199,85 eur. K tomu výdavok na brúsenie korčúľ približne 10 eur mesačne a cestovné do Hamuliakova. Náklady na krasokorčuľovanie tak predstavujú sumu priemerne mesačne vo výške 470 eur (7.521 eur : 16 mesiacov). Výdavky na spoločenské tance matka vyčíslila na sezónu od 1/2023 do 4/2024 (16 mesiacov) na sumu 2.699 eur a pozostávajú z nákladov na šaty na štandardné tance 360 eur, šaty na latinskoamerické tance 180 eur, topánky na štandardné tance 94 eur, topánky na latinskoamerické tance 149,90 eur, tréningové topánky 137,50 eur a výdavky na tanečné súťaže - štartovné 305 eur, 7x 140 eur a 60 eur vstupné pre sprievod a cestovné 300 eur do Nových Zámkov, Prešova, Kežmarku, Bratislavy, Nitry a k tomu výdavok na stravu počas výjazdov na súťaže 100 eur. Ďalej výdavky na letné sústredenie na Šírave v júli 2023 vo výške 260 eur a vreckové 50 eur. Na tanec je to ďalej výdavok na klub Galaxy školné 287 eur ročne, súťažné oblečenie 23 eur, súťaže Galaxy v Košiciach 40,50 eur, celodenná strava 20 eur, vreckové 15 eur a súťaže v Topoľčanoch 63,10 eur, strava na 2 dni - 40 eur, vreckové 30 eur. K tomu výdavok na tréningové oblečenie v klube Galaxy 250 eur na jednu sezónu. Náklady na spoločenské tance tak predstavujú sumu priemerne vo výške 168 eur (2.699 eur : 16 mesiacov). K týmto výdavkov bolo potrebné pripočítať aj pravidelné mesačné výdavky na stravu pre dospievajúce dievča minimálne vo výške 150 až 200 eur, základné hygienické potreby 30 eur, kozmetické ošetrenie 40 eur, oblečenie 50 eur, výživové doplnky z dôvodu športových výkonov 45 eur, fitnes 25 eur, mobilný paušál 20 eur a Spotify 5 eur. Taktiež aj výdavky na školské potreby, školské výlety, sporenie stužková, koncoročný výlet a poznávacie zahraničné školské výlety priemerne vo výške 4 eurá, keď matka tieto výdavky vyčíslila za 16 mesiacov na celkovú sumu 65 eur. V týchto výdavkoch na maloletú C. rovnako ako na maloletú A. nie sú zahrnuté nepravidelné ročné výdavky najmä na sezónne oblečenie, sezónne športy, letná dovolenka, aquaparky aj z dôvodu potrebnej regenerácie po športovej sezóne, ani iné výdavky spojené s trávením voľného času ako návšteva kina, kultúrnych podujatí, volejbalu ktorému sa maloletá C. venuje. Ďalej súd poukázal na to, že okrem vyživovacej povinnosti od rodičov je výživa maloletých detí pokrytá aj štátnou dávkou v podobe prídavkov na dieťa, ktoré poberá matka v sume 120 eur.
1.5 V súvislosti s plnením vyživovacej povinnosti súd mal za to, že matka sa o maloleté deti osobne stará. Osobná starostlivosť sa kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy (podľa uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 10.11.2011 sp. zn. IV. ÚS 489/2011). Matka poskytuje deťom osobnú starostlivosť, ktorej miera intenzity je síce nižšia ako v útlom veku detí, keď sú úplne závislé na starostlivosti inej osoby. Výchova dospievajúcich detí však vyžaduje iný druh starostlivosti, najmä motiváciu ku štúdiu, prípravu na budúce povolanie a vyplnenie voľného času, motiváciu k záujmovej činnosti a podporu týchto oblastí, aby deti neskĺzli k protispoločenským aktivitám, či činnosti, ktorá má negatívny vplyv na ich vývoj. Otec počas konania starostlivosť matky o maloleté deti nespochybňoval. Potvrdil, že s deťmi je v sporadickom kontakte a chcel by, aby to bolo lepšie a vzťahy medzi ním a dcérami sa zlepšili. Súd poskytol otcovi priestor počas letných prázdnin na obnovenie komunikácie a stretávania sa s deťmi, avšak k zlepšeniu vzťahov nedošlo. Maloleté deti netrávia s otcom čas, nestýkajú sa a stretávajú sa len príležitostne. 1.6 Od posledného rozhodovania o výživnom matke ani otcovi nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Matka býva s maloletými deťmi v mezonetovom byte, ktorý nadobudla po rozvode manželstva a je jej výlučným vlastníctvom. Matke sa zvýšil príjem, ktorý dosahuje v sume 3.867,37 eur. Má príjem aj z prenájmu bytu na ulici J. K. L. F. vo výške 360 eur mesačne. Poberá tiež prídavky na deti vo výške 120 eur mesačne. 1.7 Otec aktuálne býva v rodinnom dome, ktorý je po vyporiadaní BSM jeho výlučným vlastníctvom. Čo sa týka otca finančná situácia na jeho strane sa taktiež podstatne zmenila. Od posledného rozhodovania súdu sa zamestnal v obchodnej spoločnosti B., s. r. o., so sídlom H. XX, F., J.: XX XXX XXX kde je jedným z dvoch spoločníkov a konateľov a dosahuje mzdu priemerne vo výške 1.056,84 eur. Dňa 05.02.2021 založil obchodnú spoločnosť C. B., s. r. o., so sídlom H. XX, F., J.: XX XXX XXX v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Prostredníctvom tejto obchodnej spoločnosti vykonáva otec pracovné odborné činnosti v rámci ústavnej pohotovostnej služby ako lekár – gynekológ v Dolnooravskej nemocnici s poliklinikou Dolný Kubín, ktoré fakturuje mesačne priemerne vo výške 1.700 eur. Dňa 27.10.2020 sa otec stal jedným zo spoločníkov a konateľov obchodnej spoločnosti G. C., s.r.o., so sídlom M. XXXX, F., J.: XX XXX XXX a dňa 22.01.2022 jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti H., s.r.o., so sídlom H. XXXX/XX, F., J.: XX XXX XXX. Od 19.04.2023 je členom dozornej rady obchodnej spoločnosti A. F., s.r.o., so sídlom N. O. X, F., J.: XX XXX XXX. Od 29.11.2022 je tiež poslancom mestského zastupiteľstva Mesta F., z ktorej funkcie poslanca mu plynie príjem priemerne mesačne vo výške 66,72 eur a od 19.12.2022 poslancom zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja s príjmom priemerne mesačne vo výške 683,92 eur. Z výsluchu otca a písomného vyčíslenia jeho výdavkov mal súd preukázané, že jeho výdavky predstavujú celkovú sumu 2.300,14 eur (elektrina 74 eur, plyn 54 eur, voda 9 eur, pohonné hmoty mimo obchodných záležitostí 80 - 90 eur, úver 746,14 eur, úroky 94 eur, poistenie úveru 80 eur, osobné životné poistenie v NN poisťovňa 80 eur, mobil 33 eur, strava 350 eur, výživné 600 eur, vreckové deťom cca 100 eur a ošatenie v bežnej výške). Otec v konaní tvrdil príjem vo výške 1.869 eur a teda nižší než aký mal dosahovať naposledy, kedy tvrdil príjem na úrovni 2.000 eur. Tieto tvrdenia otca o jeho zníženom príjme súd považoval za účelové a nezodpovedajúce jeho pracovnému zaradeniu (lekár – gynekológ) a jeho súčasným podnikateľským aktivitám. Otec tvrdil, že z obchodnej spoločnosti B., s. r. o. mu plynie jediný príjem, a to mzda zamestnanca vo výške 1.062 eur. Svedok J. D. P. pri výpovedi uviedol, že predmetná spoločnosť zamestnáva 4 zamestnancov, otca, upratovačku a 2 zdravotné sestry, pričom mzda zdravotnej sestry je na úrovni 1.100 eur brutto. Je evidentné, že mzda, ktorú otec dosahuje, nie je adekvátna úrovni jeho vzdelania a odbornosti. Otec je súčasne spoločníkom a konateľom spoločnosti B., s. r. o. Hoci mu z tejto spoločnosti okrem mzdy na minimálnej úrovni neplynú žiadne oficiálne príjmy (odmena konateľa, dividendy), súd poukázal na skutočnosť, že hlavným predmetom činnosti tejto spoločnosti je činnosť špeciálnej lekárskej praxe a táto spoločnosť za posledné zdaňovacie obdobie (2023) dosiahla výnosy 393.976,73 eur, pri nákladoch 300.145,31 eur, s výsledkom hospodárenia 93.831,42 eur. Podľa účtovnej závierky zostavenej ku dňu 31.12.2023 bol výsledok hospodárenia spoločnosti po zdanení 71.345 eur. K 31.12.2023 mala spoločnosť v pokladni 80.000 eur a na účtoch 13.000 eur. Na výsledku hospodárenia spoločnosti sa lekárskou činnosťou podieľa otec i jeho matka D. B. B., pričom nebolo preukázané, aký objem výnosov vyprodukuje ambulancia otca a aký objem výnosov vyprodukuje ambulancia jeho matky, keď aj svedok J. D. P. potvrdil, že obe ambulancie účtujú spoločne a faktúry voči poisťovniam vystavujú spoločne pod menom obchodnej spoločnosti, pričom ani interne sa nevedie v spoločnosti evidencia, kde by sa rozlišovalo z hľadiska príjmov jednotlivých spoločníkov. Z uvedeného hľadiska súd posudzoval produkovanie príjmov spoločnosti zo strany jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Na lekársku činnosť otca preto pripadajú výnosy po zdanení minimálne na úrovni 35.672,50 eur (71.345 eur : 2), čo predstavuje sumu 2.972 eur mesačne. Súd navyše poukázal na to, že nerozdelený zisk spoločnosti B., s. r. o. je 489.000 eur a tieto prostriedky rozdelené na rovnaké polovice predstavujú
244.500 eur pripadajúce na jedného z dvoch spoločníkov. I keď oficiálne zisk nie je rozdelený, všetky tieto skutočnosti poukazujú na životnú úroveň otca a na to, že nie je možné sa objektívne stotožniť s tvrdením, že z obchodnej spoločnosti B., s. r. o. otcovi plynie iba príjem na úrovni 1.062 eur. Ide totiž o hlavnú lekársku činnosť, ktorú otec vykonáva prevažnú časť pracovného týždňa, ako sám uviedol, ordinačné hodiny jeho ambulancie sú štandardne od 07:00 hod. do 15:00 hod. v pracovných dňoch. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že otec je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti C. B., s. r. o., ktorej súčet výnosov za posledné zdaňovacie obdobie (2023) bol na úrovni 11.594 eur, pri nulových nákladoch s výsledkom hospodárenia 11.594 eur. Podľa účtovnej závierky zostavenej ku dňu 31.12.2023 bol výsledok hospodárenia spoločnosti po zdanení 9.855 eur. K 31.12.2023 mala obchodná spoločnosť v pokladni 5.000 eur a na účtoch 10.000 eur. Na výsledku hospodárenia spoločnosti sa svojou lekárskou činnosťou podieľa výlučne otec. Podľa súdu bolo preukázané, že obchodná spoločnosť má uzavretú nepomenovanú zmluvu s Dolnooravskou nemocnicou s poliklinikou MUDr. L. Nádaši-Jégeho Dolný Kubín, ktorej predmetom je vykonávanie odbornej lekárskej činnosti – ústavná pohotovostná služba na gynekologicko-pôrodníckom oddelení nemocnice. Za obdobie od januára 2024 do júna 2024 obchodná spoločnosť vyúčtovala objednávateľovi (nemocnici) výkon zdravotnej starostlivosti celkovo vo výške 10.200 eur, čo je priemerne vo výške 1.700 eur mesačne. Ďalšie podnikateľské aktivity otca sú vykonávané prostredníctvom obchodnej spoločnosti H., s.r.o. Otec bol jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti do 22.08.2024, kedy svoj obchodný podiel rozdelil a previedol na dve ďalšie osoby (J. I. A. a G. K.). Uvedené skutočnosti sa však netýkajú posledného zdaňovacieho obdobia roku 2023. Za toto zdaňovacie obdobie obchodná spoločnosť dosiahla výnosy 159.980,93 eur, pri nákladoch 170.587,74 eur, s výsledkom hospodárenia -10.606,81 eur. Obchodná spoločnosť síce za posledné účtovné obdobie vykázala stratu, avšak venuje sa výrobe piva a sladu, prevádzkuje tzv. 1. ružomberský pivovar v M. H. G. F. a vlastní nehnuteľný majetok (budova pivovaru) v obstarávacej cene 200.000 eur a hnuteľný majetok (technológie) v obstarávacej cene 290.000 eur. K 31.12.2023 mala obchodná spoločnosť v pokladni 5.000 eur a na účtoch 18.000 eur. Otec je napokon jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti G. C., s.r.o. Spoločnosť prevádzkuje C. Q. H. G. – penzión a reštaurácia, ktorá ponúka reštauračné služby spojené s ubytovaním v troch kolibách – A. C., F. a R.. Táto spoločnosť za posledné zdaňovacie obdobie (2023) dosiahla výnosy 37.476,69 eur, pri nákladoch 73.585,28 eur, s výsledkom hospodárenia -36.108,59 eur. Spoločnosť za rok 2023 dosiahla tržby 25.500 eur a disponuje investičným majetkom za obstarávaciu cenu 100.000 eur a zostatkovú hodnotu 66.600 eur a jej finančný majetok je 22.000 eur. Nerozdelený zisk spoločnosti G. C., s.r.o. je 81.786 eur. Súd poukázal na to, že o použití nerozdeleného zisku rozhoduje výlučne otec, keďže je jediným spoločníkom spoločnosti. Napokon uviedol, že otec, ako sám uviedol, je členom hudobného zoskupenia S. N., ktoré sa venuje hudobnej produkcii. Pokiaľ otec tvrdil, že ide o čisto amatérsku záležitosť, z ktorej mu neplynie žiadny príjem, toto tvrdenie je podľa súdu objektívne vyvrátené frekvenciou a rozsahom, v ktorom hudobné zoskupenie uskutočňuje svoje vystúpenia. Z facebookového profilu tejto hudobnej skupiny je zrejmé, že v mesiaci september 2024 svoju produkciu prezentovala na rôznych podujatiach – fúzia gynekológov, kongres, pivný sviatok v C. R., pričom dňa 01.10.2024 avizuje ďalšie podujatia, na ktorých bude prezentovať svoju hudobnú produkciu – Katarínska zábava, Štefanská zábava a Silvestrovská zábava 2024. Nie je preto uveriteľné, že by otec nemal z tejto činnosti žiadny príjem, keď je na facebookovom profile navyše označovaný priamo za „vedúceho“, ktorému ostatní členovia ďakujú za dohodenie „kšeftu“. 1.8 Podľa súdu všetky uvedené okolnosti svedčia o vysoko nadštandardnej životnej úrovni otca, na ktorej majú právo sa podieľať aj jeho deti. Mesačný príjem otca ustálil minimálne na úrovni 6.500 až 7.000 eur, pozostávajúci zo mzdy 1.062 eur, príjmu poslanca mestského zastupiteľstva 70 eur, príjmu poslanca Žilinského samosprávneho kraja 735 eur, výkonu činnosti pre Dolnooravskú nemocnicu s poliklinikou Dolný Kubín 1.700 eur, z podielu na výsledku hospodárenia (zisku) obchodnej spoločnosti B., s. r. o. 2.972 eur, bez toho, aby bolo prihliadané na nerozdelené zisky obchodných spoločností (B., s. r. o., G. C., s.r.o.) na úrovni viac ako 300.000 eur a tiež príjem, ktorý otcovi plynie z hudobnej produkcie jeho hudobnej skupiny, hoci tento nepriznal, resp. neuviedol. Životná úroveň otca tomuto umožňuje platiť výživné na maloleté deti v súdom určenej výške, ako aj výživné určené na tvorbu úspor. Samotný otcom deklarovaný príjem totiž nemôže byť pri určení výšky výživného smerodajný, keď napriek nižšiemu príjmu ostatná majetková situácia výživou povinného rodiča odôvodňuje určenie vyššej vyživovacej povinnosti. Súd pri určovaní výšky výživného zároveň bral do úvahy, že otec prispieval do decembra 2023 vyššou čiastkou uvedomujúc si zvýšené výdavky vzhľadom na voľnočasové aktivity, ktorým sa maloleté deti venujú na profesionálnej úrovni, avšak od januára 2024 sa na týchto nákladoch nepodieľa vôbec. Maloletým deťom uhrádza paušál na mobilné telefóny (maloletej A. vo výške 15 eur mesačne
a maloletej C. vo výške 20 eur mesačne), ďalej poplatky za Netflix a Spotify asi 5 eur mesačne. D. C. mesačne prispieva na jazdy na koni vo výške 200 eur. 1.9 Otec sa vyjadril, že si nechce kupovať lásku detí vyšším výživným, preto navrhol striedavú osobnú starostlivosť bez určenia výživného. Z dokazovania však podľa súdu vyplynulo, že vzťahy medzi otcom a deťmi sú narušené. Maloletá A. s ním nekomunikuje vôbec. Počas letných prázdnin sa deti snažili s otcom dohodnúť na stretnutí. On navrhol nejaký termín, avšak keď mu oznámili, že vtedy majú tanečné sústredenie, otec o iný termín už nemal záujem a začal písať dlhšie správy. Z rozhovoru s deťmi vyplynulo, že otec si predstavuje s nimi trávenie času tak, že by išli spolu na výlet v sobotu a podobne. Nedokáže akceptovať, že v súvislosti s krasokorčuľovaním a spoločenskými tancami majú takmer každý víkend tréningy a súťaže. Preto sa nikdy nevedia dohodnúť na stretnutí a otec ich dôvody neprijíma. Maloletá C. je s otcom v častejšom kontakte, avšak naposledy s ním osobne bola na Vianoce a potom už len pri náhodných stretnutiach. Maloleté deti odmietli striedavú osobnú starostlivosť, keďže s otcom ani reálne nie sú, či už pravidelne alebo nepravidelne. Majú vo svojom veku svoj režim, školu, tréningy, voľnočasové aktivity, ktoré otec ťažko akceptuje. Vzhľadom na zistený názor maloletých detí súd návrh otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti zamietol. 1.10 Vzhľadom na všetky vyššie preukázané skutočnosti súd usúdil, že je v možnostiach a schopnostiach otca uhrádzať na maloletú A. výživné vo výške 900 eur a na maloletú C. výživné vo výške 800 eur. Rovnako považoval za dôvodný návrh na určenie výživného na tvorbu úspor majúc za primeranú výšku po 200 eur na každé dieťa. Podľa súdu, deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Životná úroveň tak matky, ako aj otca je v posudzovanom prípade vyššia v porovnaní s populáciou s bežnými príjmami, pričom na tejto životnej úrovni sa majú právo podieľať aj maloleté deti. V posudzovanom prípade výživné pokrýva nielen bežné a nevyhnutné potreby maloletých detí, ale najmä odôvodnené výdavky v súvislosti s ich športovou činnosťou, ktorej sa obe deti aktívne venujú – krasokorčuľovanie a spoločenské tance. Nepochybne ide o vyššie náklady, ktoré vznikajú v dôsledku toho, že charakter a rozsah tréningov a potrieb nevyhnutne potrebných na ich realizáciu začal so stúpajúcim vekom maloletých detí presahovať rámec bežnej voľnočasovej aktivity. Svedčí o tom aj skutočnosť, že maloletá A. vo veku 16 rokov má nastavený individuálny študijný plán v škole, keďže absolvuje aj individuálne tréningy mimo bydliska, ktoré sú nielen časovo, ale aj finančne náročné. Súd poukázal na to, že otec výdavky maloletých detí nespochybňoval, v zásade si je vedomý finančnej náročnosti aktivít detí, avšak ochotný by bol na ne prispievať vtedy, kedy by mohol aj on o nich rozhodovať. Súd na tomto mieste uviedol, že v rámci konania o výživnom nemá priestor prekonávať komunikačnú bariéru medzi matkou a otcom, prípadne medzi deťmi a otcom navzájom. Deti sú vo veku, kedy komunikujú s otcom priamo, matka o tomto prehľad nemá, ani do toho nezasahuje. Pokiaľ však otec chce limitovať napr. počet sústredení, kempov, či tréningov, ktoré deti absolvujú, len preto, že by chcel mať svoj vstup do aktivít detí, toto podľa názoru súdu nie je možné vo vzťahu k určeniu výšky výživného akceptovať. Deti sú vo veku, kedy je mimoriadne prospešné a chvályhodné, že majú záujem sa venovať zmysluplným činnostiam na rozdiel od bežných rovesníkov a majú záujem v tomto smere napredovať, zlepšovať sa. V tomto prípade nejde o vynaloženie finančných prostriedkov na nejaké rozmary, ale na opodstatnené a účelné výdavky, ktoré významným spôsobom pozitívne formujú maloleté deti. Otec nie je v žiadnom smere nápomocný vo vzťahu napr. k zníženiu nákladov na strane matky aspoň na cestovné, pokiaľ by počas mesiaca odviezol a doviezol deti na víkendové súťaže a podobne. Rovnako deti neprestravuje napr. počas víkendu, keďže vzťahy sú v takej rovine, že styk s deťmi prakticky neprebieha. Výživné na úrovni 900 eur na maloletú A. a na úrovni 800 eur na maloletú C. kryje približne 2/3-tiny aktuálnych súdom ustálených nákladov na maloleté deti. Súd zároveň uviedol, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu. 1.11 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 62 ods. 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“). 1.12 Keďže došlo k zvýšeniu výživného, otcovi vzniklo zameškané výživné od podania návrhu, t.j. od 07.03.2024 do 30.09.2024, a to v celkovej sume 4.464,50 eur (5 mesiacov x 700 eur + alikvotná časť za mesiac marec 2024 v rozsahu 25 dní /700 eur : 31 dní x 25 dní = 564,50 eur/ a 1 mesiac x 400 eur, keďže otec v auguste uhradil výživné vo výške 500 eur). Od sumy zameškaného výživného súd odpočítal plnenia, ktoré otec po podaní návrhu poskytol nad rámec výživného, a to celkovo vo výške 815,90 eur. Zameškané výživné na maloletú A. tak predstavuje sumu 3.648,60 eur. Pokiaľ ide o maloletú
C., keďže došlo k zvýšeniu výživného, otcovi vzniklo zameškané výživné od podania návrhu, t.j. od 07.03.2024 do 30.09.2024 v celkovej sume 3.783,75 eur (5 mesiacov x 600 eur + alikvotná časť za mesiac marec 2024 v rozsahu 25 dní /600 eur : 31 dní x 25 dní = 483,75 eur/ a 1 mesiac x 300 eur, keďže otec v auguste uhradil výživné vo výške 500 eur). Od sumy zameškaného výživného odpočítal plnenia, ktoré otec po podaní návrhu poskytol nad rámec výživného, a to celkovo vo výške 815,65 eur. Zameškané výživné na maloletú A. v sume 3.648,60 eur a na maloletú C. v sume 2.968,10 eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 250 eur (správne po 150 eur – poznámka odvolacieho súdu) spolu s bežným výživným počnúc od právoplatnosti rozsudku pod podmienkou straty výhody splátok. Splátky zameškaného výživného určil tak, aby bolo zameškané výživné splatené čo možno najskôr, pričom pri splátke 250 eur (správne 150 eur mesačne – poznámka odvolacieho súdu) je to u maloletej A. doba 14 mesiacov a u maloletej C. doba 12 mesiacov. 1.13 Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“ a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanoveniach § 53 a nasl. CMP.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie zo dňa 08.11.2024. 2.1 V úvode odvolania mal za to, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých nesprávne určil výšku výživného na maloleté deti. Výdavky uvádzané matkou sú zjavne tendenčné a jednotlivé položky sú iba v rovine tvrdení. Majetkové pomery sa zmenili aj na strane matky, pričom jej mesačný príjem sa zmenou zamestnania zvýšil o 1.700 eur mesačne, čo podmienilo aj vyššiu úroveň maloletých detí. 2.2 Ďalej otec uviedol, že po podaní návrhu na súd, kedy matka žiadala zvýšenie výživného na maloleté deti o viac ako 100 % na každé dieťa, a to úplne bez predchádzajúcej mimosúdnej komunikácie, on vo svojom protinávrhu navrhol striedavú osobnú starostlivosť, aby mal od rozvodu manželstva možnosť realizovať aj rodičovské práva a nielen plniť rodičovské povinnosti. Matka s ním prestala ohľadom výdavkov na maloleté deti komunikovať, pričom všetky rozhodnutia, nákupy a platby realizovala sama, a to bez jeho možnosti sa minimálne k tomu vyjadriť. Aj toto je dôvod, prečo otec trvá na tom, aby bol zo strany matky informovaný o účele spotrebovaného výživného na maloleté deti. 2.3 Podľa otca matkou navrhované výživné bolo absolútne nadhodnotené. Aj aktuálna výška výživného, ktorá bola určená rozsudkom je, podľa jeho názoru, absolútne neadekvátna. Stanovené výživné má primárne zohľadňovať odôvodnené potreby maloletých detí, okrem toho však je nutné prihliadať aj na jeho výchovnú funkciu. Ani v prípade výnimočne vysokých príjmov sa nemôže ísť mechanicky podľa pravidla, že životná úroveň rodičov a detí má byť v zásade rovnaká. Za dôležité považoval uviesť, že tak ako rodičom, aj deťom prináležia nielen práva ale aj povinnosti. Jemu sú jeho rodičovské práva upierané. Deti si vzhľadom na to, že kontakt s nimi je len v rovine jeho priania, svoje povinnosti neplnia. 2.4 V ďalšej časti odvolania otec uviedol, že v rámci pojednávaní poukázal aj na tú skutočnosť, že ako bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) manželov. Nie je pravdou, že matka otcovi ustúpila, čo sa týka rodinného domu. Dohoda o vyporiadaní BSM deklaruje skutočnosť, že matka bola riadne vyplatená, a to tak za odstupujúci podiel na nehnuteľnostiach, ako aj za odstupujúci podiel v obchodných spoločnostiach. Ako rodičia sa vzájomne dohodli aj ohľadom stavebného sporenia maloletých detí, pričom nasporené financie budú darom rodičov pre nich. Rovnako tak otec v priebehu konania poukázal na všetky nehnuteľnosti, ktoré vlastní matka, pričom je to práve on, ktorý si musel zobrať úver, aby matku vyplatil. Aj touto formou, kedy sa otec zadĺžil a vyplatil matku maloletých detí, zabezpečil nielen bývanie, ale aj to, aby maloletým deťom nič nechýbalo. Pre úplnosť otec uviedol aktuálne nehnuteľnosti matky, ktorých je výlučnou vlastníčkou (byt č. X – LV č. XXXXX k.ú. F., byt č. XX – LV č. XXXXX k.ú. F., byt č. X – LV č. XXXX k.ú. F., byt č. X – LV č. XXXXX k.ú. F., pozemok p.č. 1035/15 a p.č. 1035/28 – LV č. XXXXX k.ú. F., garáž s.č. XXXX – LV č. XXXX k.ú. F.). 2.5 Otec po vzhliadnutí výdavkov na maloleté deti, ktoré boli predložené zo strany matky, považuje tieto výdavky za absolútne nadštandardné. Či sa už napríklad jedná o návštevy aquaparkov, alebo all inclusive dovolenky v zahraničí. Na rozdiel od otca, matka nemá žiadne pôžičky ani úvery, teda je zrejmé, že tento nastavený nadštandard je schopná hradiť. Úspechy maloletých detí naviac neboli žiadnym spôsobom preukázané, preto reprezentačný potenciál považuje len za subjektívne hodnotenie matky. Otec naviac v minulosti absolvoval vyšetrenia s maloletou A. v dôsledku preťaženia a bolesti chrbta, preto primárne vníma potrebu vzdelávania maloletých detí, a to s poukazom na možné zdravotné riziká do budúcna.
2.6 Ďalej otec uviedol, že skutočnosť, že je členom hudobného zoskupenia má pre neho len čisto dobrovoľnícky a emocionálny prínos. Všetkých členov tejto skupiny spája výlučne spoločný humor a zámer, ktorým je stretnúť sa a zabaviť bezodplatne. Preto považuje za absolútne irelevantné brať uvedené na zreteľ pri výpočte výživného. Súd naviac nebral do úvahy skutočnosť, že funkcie poslanca, ktoré zastáva, sú len dočasné a volené. Nie je možné s nimi počítať fixne. S účasťou v obchodných spoločnostiach sa nespájajú len aktíva, ale aj pasíva, čo je zrejmé aj z jednotlivých účtovných závierok. Na otca aj v rámci vyporiadania BSM neprešli len aktíva, ale aj všetky pohľadávky, pričom v rámci vyporiadania sa sa zmluvné strany dohodli, že otec nadobúdacími obchodnými podielmi k spoločnostiam nadobúda aj všetky práva spoločníka, ktoré ku dňu podpisu prislúchali matke. V zmysle uvedeného je zrejmé, že matka sa vzdala akejkoľvek účasti v spoločnostiach B., s. r. o. a H., s.r.o., pričom za jej odstupujúci obchodný podiel a vzdanie sa nároku na zisk bola v rámci vyporiadania BSM riadne vyplatená. Otec preto považuje akékoľvek snahy a poukazovanie na jeho príjmy zo spoločností zo strany matky za nemorálne a scestné, keďže otec si na vyplatenie účasti matky musel zobrať úver vo výške 207.000 eur, ktorý dodnes spláca. Naviac v spoločnosti H., s.r.o. sa mu zmenšil o polovicu obchodný podiel. Rovnako zmluva s Dolnooravskou nemocnicou s poliklinikou Dolný Kubín je na dobu určitú. Zároveň príjmy spoločnosti B., s. r. o. nie sú priamo príjmami spoločníkov. Gynekologická ambulancia má aj podstatne vyššie náklady na samotný chod. Nie je možné opomenúť skutočnosť, že hodnota kmeňa kapitalizovaných pacientov spoločnosti B., s. r. o. je primárne daná ešte z čias, kedy spoločnosť patrila otcovi a matke otca maloletých detí. Práve matka otca D. B. B. a D. I. B. priniesli tento vklad spoločnosti. Nie je možné ísť tou cestou, že zisk by sa mal deliť medzi spoločníkov rovným dielom, resp. pomerom tržieb a už vôbec nie, že príjem otca je príjmom gynekologickej ambulancie. Zároveň krátka účasť matky v tejto spoločnosti bola predmetom vyporiadania BSM, kde sa výplatou za účasť v spoločnostiach matka vzdala akéhokoľvek ďalšieho zisku. Otec mal za to, že aj dôsledkom vyporiadania BSM, kedy matke v podstate prenechal takmer celý hnuteľný a nehnuteľný majetok, vyplatil ju z účasti v obchodných spoločnostiach, aj touto formou zabezpečil maloletým deťom komfort a bývanie, pričom matke bol prenechaný ďalší príjem vo forme nájomných vzťahov na jednotlivých nehnuteľnostiach. Zostal mu len rodinný dom, zaťažený záložným právom, nakoľko sa musel zadĺžiť, aby dokázal matku vyplatiť ešte aj finančnou hotovosťou vo výške 250.000 eur. Nadobudnuté nehnuteľnosti, pozemok v centre mesta, osobný automobil a finančná hotovosť predstavujú reálnu sumu za vyporiadací podiel vo výške 600.000 eur. 2.7 Ďalej otec uviedol, že v auguste 2024, uzatvoril manželstvo a onedlho mu pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť s ohľadom na tehotenstvo manželky. Je preto v jeho záujme zo svojich aktivít na základe uvedených skutočností len uberať. 2.8 Kategoricky nesúhlasil s tým, aby sa vychádzalo len z jeho údajných a potencionálnych príjmov, pričom bolo preukázané, že finančná kondícia matky je na vysokej úrovni. Výživné v zmysle rozsudku spolu so sporením otec považuje za úplne nadhodnotené. Suma bežného výživného spolu so sporením vo výške 1.100 eur mesačne na maloletú A. a suma bežného výživného spolu so sporením vo výške 1.000 eur mesačne na maloletú C. je, podľa jeho názoru, vysoko nad rámec reálnych potrieb maloletých detí. S vedomím, že obidvaja rodičia sa majú spolupodieľať na vyživovacej povinnosti, sú spolu s prídavkami a daňovým bonusom mesačné sumy poukázané na výživné 14 a 16 ročných detí evidentne aj vysoko nad rámec platu inej bežnej rodiny, kde z uvedenej sumy štandardne musí vyžiť viacčlenná rodina. V zmysle rozsudku by na výživné maloletých detí mala byť poukázaná zo strany povinného rodiča spolu s dávkami zo štátu vrátane sporenia suma vo výške 2.500 eur. Ak sa majú rovnakou finančnou účasťou spolupodieľať na výživnom obidvaja rodičia, nemá to nič spoločné s výchovným charakterom výživného. Naviac, maloleté deti nie sú vo veku, kedy sa musí brať ohľad na osobnú starostlivosť, nakoľko sú samostatné. V zmysle odôvodnenia rozsudku súd poukázal na skutočnosť, že zvýšením príjmu matky sa zvýšila jej životná úroveň, čím došlo aj k zvýšeniu životnej úrovne detí. 2.9 V bode V. odvolania otec uviedol, že súd ustálil výdavky na maloletú A. vo výške 1.300 eur a na maloletú C. v sume 1.060 eur. V prípade, že by on reflektoval na ustálené mesačné výdavky zo strany súdu, následne samotný rozsudok neodzrkadľuje stanovenú výšku výživného povinnému rodičovi, ktorú otec považuje za neprimerane vysokú. Poukázal na to, že prídavky na deti sú určené na úhradu výdavkov detí, matka ich poberá vo výške 120 eur mesačne a k tomu si uplatňuje daňový bonus v sume 280 eur a teda na zvyšnej časti výdavkov detí sa majú podieľa obaja rodičia. Stanovená výška výživného v zmysle rozsudku v konečnom dôsledku pokrýva spolu s prídavkami na deti a daňovým bonusom, ktoré sú vyplácané matke v celom rozsahu, súdom ustálené mesačné výdavky, čo otec vzhľadom aj na rezervovaný postoj maloletých detí voči nemu považuje za absolútne neadekvátne, nedôvodné a neobjektívne. Mal za to, že ním navrhovaná výška výživného, a to 500 eur mesačne na každé dieťa, reflektuje na odôvodnené potreby maloletých detí. Súd preto dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). 2.10 Otec navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku I. zmenil tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 500 eur mesačne a na výživu maloletej C. výživným vo výške 500 eur mesačne vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí počnúc od 07.03.2024. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia žiadal, aby odvolací súd nanovo vyčíslil aj nedoplatok na zameškanom výživnom vyčíslený vo výroku II.. Výrok III., týkajúci sa tvorby úspor, navrhol zrušiť s tým, že výroky IV. a V. zostávajú bezo zmien resp. vydaný rozsudok zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Kolízny opatrovník detí vo vyjadrení zo dňa 19.11.2024 uviedol, že sa s podaným návrhom matky na zvýšenie výživného na maloleté deti počas konania riadne oboznámil a mal za to, že bol podaný opodstatnene. Na základe vykonaného dokazovania na konaní, kde súd zohľadňoval príjmy a výdavky obidvoch rodičov a odôvodnené potreby maloletých detí s prihliadnutím na ich aktívne športové aktivity, sa stotožnil s preukázanou podstatnou zmenou pomerov na strane maloletých detí, nie však v plnom rozsahu podaného návrhu matkou. K predmetu konania sa vyjadroval na pojednávaniach na súde, kde navrhol na základe vykonaného dokazovania zvýšiť výživné na maloletú A. zo sumy 200 eur na 1.300 eur a na maloletú C. zo sumy 200 eur na 1.200 eur. Sporiacu zložku výživného ponechal na úvahe súdu. S autoritatívnym rozhodnutím súdu v predmete konania sa kolízny opatrovník stotožnil, pričom do úvahy vzal aj nesporné informácie o prispievaní nad rámec výživného (napr. na úhradu paušálu maloletých detí, Netflixu, Spotify) zo strany otca. Trval tak na svojich vyjadreniach prezentovaných v celom konaní a navrhol, aby bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako správny. Zároveň súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
4. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení doručenom súdu dňa 06.02.2025 nesúhlasil so stanoviskom kolízneho opatrovníka k výške navrhovaného výživného. V uvedenom prípade primárny návrh kolízneho opatrovníka, prezentovaný v doručenom vyjadrení, ešte prevyšuje výživné v zmysle vydaného rozsudku pričom podľa neho nepredstavuje reálne a odôvodnené potreby maloletých detí a je v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí. Uviedol, že sa opakovane dostával do situácie, kedy predstavoval len zdroj peňazí bez možnosti sa k čomukoľvek vyjadriť a mať dosah na to, čo bude maloletým deťom zakúpené. Aktuálnym určením výživného v zmysle rozsudku, v nadväznosti aj na súhlasné stanovisko s daným rozsudkom zo strany kolízneho opatrovníka, otec stratil akúkoľvek šancu na to, aby sa mohol spolupodieľať na rozhodovaní o tom, čo sa maloletým deťom zadováži. Zároveň maloleté deti nemajú už žiadnu potrebu sa v uvedenom prípade snažiť formovať a udržiavať s ním zdravý vzťah, keďže v zmysle aktuálneho rozsudku je povinný poukázať na výživu maloletých detí neprimerane vysokú sumu. Naviac otec uviedol, že športové aktivity maloletých detí, na ktoré vo vyjadrení poukazuje aj kolízny opatrovník, nie sú deklarované avizovaným reprezentačným potenciálom, jedná sa len o subjektívny názor matky. Podľa jeho vedomostí maloletá A. už ukončila tréningy v Bratislave, s ktorými mali byť spojené aj možné zvýšené náklady, prezentované zo strany matky a preto možný prezentovaný dôvod na zvýšenie výživného zo strany matky ohľadom maloletej A. práve z titulu poskytnutia úhrad za danú činnosť pominul. Tiež kolízny opatrovník opomenul skutočnosť, že v zmysle zákona sa majú spolupodieľať na vyživovacej povinnosti obaja rodičia. Uviedol, že stanovené výživné má primárne zohľadňovať odôvodnené potreby maloletých detí, okrem toho však je nutné prihliadať aj na jeho výchovnú funkciu.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 13.02.2025 mal za to, že v rámci konania bolo uskutočnené rozsiahle dokazovanie a jeho vyjadrenie vychádzalo z preukázaného skutkového stavu, kde boli zohľadnené príjmy a výdavky na strane obidvoch rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletých detí. Trval preto na svojich vyjadreniach prezentovaných v celom konaní, ako aj na písomnom vyjadrení zo dňa 19.11.2024 k odvolaniu otca.
6. Matka sa prostredníctvom splnomocneného zástupcu v podaní zo dňa 10.03.2025 vyjadrila k odvolaniu otca. 6.1 V prvom rade vyjadrila názor, že podané odvolanie otca je nedôvodné a neopodstatnené. Rozsudok okresného súdu je podľa nej možné považovať za súdne rozhodnutie vydané na podklade správneho postupu konania, úplne a správne zisteného skutkového stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia zhromaždených dôkazov. Mala za to, že aj s poukazom na nesplnenie si povinnosti otca
preukázať jeho príjmy a zjavné zamlčanie časti jeho príjmov a ich odkláňanie na otcom vlastnené spoločnosti, vytváralo podmienky aj na určenie vyššieho bežného výživného a sporiaceho výživného, než ako bolo súdom týmto rozhodnutím určené. Ďalej uviedla, že je nepravdivým tvrdenie otca, že s ním nebolo komunikované. Naopak, ona prejavila vždy dostatok vlastnej iniciatívy, aby otca zapojila a oboznámila so životom maloletých, a to aj pokiaľ ide o ich voľnočasové aktivity a aj v smere informovania o zvýšených finančných nákladoch na ich športovú činnosť. Potvrdením tejto okolnosti je v konečnom dôsledku jej elektronická komunikácia, na ktorú otec reagoval vždy doslova výsmešne a argumentujúc, že predsa svoju vyživovaciu povinnosť určenú súdom si plní (v tom čase 200 eur + 200 eur), z ktorých má matka vykryť náklady spojené s krasokorčuľovaním a tancom + bežné výdavky na dospievajúce dcéry. V tom čase mu matka zasielala ako dôkaz aj fotky nových šiat s cenami, faktúry z korčúľ a iné doklady dokumentujúce náklady na maloleté, aby otec videl, že peniaze si neodkladá ale používa na uspokojovanie potrieb spoločných dcér. Maloletá C. otcovi dokonca posielala lyžiarsku súpravu, ktorá sa jej páčila, otec jej prosbu o jej prefinancovanie zavrhol s odôvodnením, že ju údajne vybrala matka a kúpi len to, čo on uzná za vhodné. Nakoniec však dcére nekúpil nič. Maloletej A. sľúbil otec úhradu šitia šiat na latinskoamerické tance, avšak keď boli šaty hotové, odmietol zaplatiť ich cenu. Už z týchto príkladov je evidentné, že otec o rôznych nákladoch na dcéry a ich potrebách bol podrobne informovaný, a to nad rámec informačnej povinnosti z jej strany. Ďalej matka uviedla, že sa nikdy nebránila mimosúdnej dohode s otcom, ale akékoľvek jej snahy v tomto smere zlyhali pre ultimatívne postoje otca, ktorý problematiku plnenia výživného vníma spôsobom nesúladným s obsahom Zákona o rodine a stále si chce zachovať pocit akejsi moci nad ňou a jej životom, a to prostredníctvom kontroly výdavkov na dcéry. To, že pokusy o dohodu zlyhali a že príčinou bol postoj otca, preukazuje v konečnom dôsledku aj jeho správanie sa na súde, keď ani len na otázku súdu, aké sú jeho návrhy ohľadom výživného, buď neodpovedal, alebo odpovedal nezrozumiteľne a vyhýbavo a následne sa sústredil na dosiahnutie striedavej osobnej starostlivosti bez platenia výživného. Uvedené dokazuje, že jeho jediným cieľom bolo dosiahnutie neplnenia výživného maloletým deťom. Postoj maloletých detí k otcovi je preto pochopiteľný a pramení zo strany dôvery voči nemu. Ďalej matka uviedla, že otec po rozhodnutí súdu ohľadom zvýšenia výživného poslal do hodiny od ukončenia pojednávania maloletým SMS správu o vyňatí ich telefónnych čísel zo svojich úhrad s tým, že dievčatá zostali bez telefónov zo dňa na deň. Tiež dcéram zrušil Netflix, hoci v rámci konania argumentoval, že toto sú jeho výdavky mimo dovtedy stanoveného výživného. Čo sa týka aktuálnych nákladov na dievčatá, došlo k zmene v dochádzaní maloletej A. do Bratislavy. Na jeseň 2024 dostal bratislavský tréner výpoveď z KK Slovan z ich interných dôvodov. Nakoľko partner maloletej A. v tancoch na ľade žije v Českej republike, možnosť ďalšieho trénovania prichádzala do úvahy v Brne v Českej republike. Dochádzanie do zahraničia bolo však veľmi náročné a pokračovanie spoločného trénovania vyžadovalo presťahovanie dcéry do Českej republiky. Po dôslednom zvážení, aj vzhľadom na dôležitosť školských povinností, na ktoré poukazuje aj otec, sa matka s dcérou rozhodli, že zostane v F.. Naďalej ale pokračuje v intenzívnych tréningoch v F., pokračuje ako sólistka v krasokorčuľovaní. Aktuálne dostala dokonca aj dve ponuky na nového partnera, hľadá sa však niekto, s kým by mohla trénovať na Slovensku. Čo sa týka nákladov na tanečný šport, k žiadnej zmene v zmysle zníženia výdavkov nedošlo. Ďalšia zmena je vo financovaní krasokorčuľovania v F.. Po odchode bývalej trénerky v apríli 2024 aktuálne tréningy vykonávajú dvaja ukrajinskí tréneri, čo znamená zvýšené náklady na tréningy v F., ktoré matku mesačne na jednu dcéru vyjdú v priemere na 230 eur bez individuálnych tréningov. Čo sa týka reprezentačných ambícií, maloletá C. sa po celosezónnej snahe a práci na sebe prebojovala medzi top krasokorčuliarky a postúpila na Majstrovstvá Slovenskej republiky vo svojej kategórii. Podľa matky zo strany otca neboli spochybnené náklady na športovú činnosť, napríklad kempy, ktoré dievčatá absolvovali pravidelne aj pred rozvodom. Nakoľko maloleté sa prepracovali do vyšších výkonnostných a vekových kategórií a chcú byť konkurencieschopné, vyžaduje si to vyššie náklady a nároky na tréningovú činnosť. Ohľadom rozhodovania výberu, napr. oblečenia na preteky a súťaže, matka uviedla, že dievčatá si ich vyberajú samé podľa toho, čo sa im páči, vždy v rámci rozumného finančného stropu. Nie to, čo sa páči vyslovene matke a už vôbec nie ich otcovi. Podľa matky, je pochopiteľné a prirodzené, že podobné záležitosti maloleté riešia skôr s matkou, ako s otcom. Matka si stojí za tým, že maloleté chápu hodnotu peňazí, sú vedené ku skromnosti, ona im nekupuje predražené oblečenie ani zbytočnosti. Aj to málo voľného času, ktorý majú, maloletá A. využila na brigádu počas minulého leta, dokonca počas sporadických voľných víkendov a prázdnin chodí aj počas roka do T. N. robiť animátorku. Maloletá C. už taktiež plánuje letnú brigádu, aby si mohla našetriť. Matka však odmieta maloleté ukracovať v potrebách, snoch a ambíciách, ktoré prispievajú k zmysluplnému využívaniu voľného času a s čím sú zžité posledných 12 rokov len preto, že otec odmieta plnohodnotne prispievať na ich výživu. Podľa matky okolnosti vyporiadania BSM nemajú a ani podľa rozhodovacej praxe súdov nemôžu mať vplyv na určenie vyživovacej povinnosti.
V rámci rozdelenia spoločného majetku totižto nedošlo k žiadnemu majetkovému úbytku na strane otca, ale len k spravodlivému podeleniu nadobudnutých majetkových hodnôt v rozsahu predpokladanom zákonom, teda v rozsahu 50 % otec a 50 % matka. Považovala za právne irelevantné, že otec musel matke poskytnúť vyrovnací podiel, pretože to bol odraz toho, že nadobudol nehnuteľnosti v oveľa vyššej hodnote ako matka. To, že sa otec, podľa jeho vyjadrenia, zadĺžil, je navyše dôsledok jeho rozhodnutia, nakoľko si chcel ponechať pôvodne spoločný rodinný dom, v ktorom dovtedy rástli jeho dcéry a ďalšie jemu blízke nehnuteľnosti. Matka pritom navrhovala aj inú alternatívu delenia BSM, ktorá by nebola spojená s potrebou úhrady vyrovnacieho podielu, ktorú sám otec odmietol. Na záver matka uviedla, že otec stále neplatí výživné podľa rozsudku, neuhrádza financie na sporenie ani spätné dorovnanie výživného stanovené súdom. Vzhľadom na potrebu a dôležitosť štúdia obidvoch dievčat, na ktoré poukazuje aj otec, by rada zdôraznila, že tieto plánujú štúdium na vysokých školách, uvažujú aj nad zahraničným štúdiom. 6.2 K vyjadreniu otca reagujúceho na stanovisko kolízneho opatrovníka matka uviedla, že sa plne stotožňuje aj so stanoviskom kolízneho opatrovníka. 6.3. Matka preto navrhla, aby odvolací súd v zmysle ust. § 387 CSP rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 CMP), účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, § 7 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario), postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III. a V. ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Vo výroku IV. ostal nedotknutý nakoľko nebol napadnutý odvolaním.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a rozhodnutia okresného súdu, ktorý uložil otcovi prispievať zvýšeným výživným na maloletú A. z doterajšej sumy 200 eur mesačne na sumu 900 eur mesačne a maloletú C. zvýšeným výživným z doterajšej sumy 200 eur mesačne na sumu 800 eur mesačne s účinnosťou od 07.03.2024 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Taktiež výživné na tvorbu úspor a to u maloletej A. v sume 200 eur mesačne a maloletej C. v sume 200 eur mesačne. 9. Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery, možno vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže nastať zmena pomerov tak na strane detí v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na zabezpečenie ich odôvodnených potrieb ako aj na strane rodičov a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadne existenciou okolností, ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane či už rodičov alebo dieťaťa došlo. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania.
10. Zákon o rodine neurčuje konkrétnu výšku výživného (okrem minimálneho, ktoré je každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti a schopnosti povinný platiť), stanovuje iba kritériá, z ktorých má súd rozhodujúci o vyživovacej povinnosti povinného rodiča vychádzať. V § 62 ods. 1 Zákona o rodine je určený základ nároku dieťaťa na výživné od svojho rodiča až do doby, kým nie je schopné samé sa živiť a v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je určená rodičom povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov s výslovným zakotvením, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd prihliadať podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V § 62 ods. 5 prikazuje Zákon o rodine súdu, aby nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výšku výživného reguluje Zákon o rodine aj v § 75 ods. 1 odôvodnenými potrebami oprávneného. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojenie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv atď.) ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné
potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoje vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine môže byť tvorba úspor považovaná za odôvodnenú potrebu dieťaťa, ak to majetkové pomery umožňujú. 11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a oboznámením sa s odvolaním otca dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav veci, porovnal pomery detí a rodičov v čase posledného rozhodovania o výživnom a čase jeho rozhodovania. Zdieľa i právny záver súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Nenachádza dôvod pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť.
12. Ani odvolací súd nemal v prejednávanej veci pochybnosti o dôvodnosti zvýšenia výživného na maloleté deti od rozhodnutia ktorého uplynula doba 5 rokov (v súčasnej dobe už 6 rokov). Maloleté deti sú vo veku 17 a 15 rokov (predtým 11 a 9 rokov), vzrástli potreby spojené s ich vekom, dospievaním, štúdiom (navštevujú gymnázium), voľnočasovými aktivitami a hlavne aktívnou športovou činnosťou predstavujúcou krasokorčuľovanie a spoločenský tanec. Nastala aj relevantná zmena pomerov spočívajúca vo zvýšení príjmov a majetkových pomerov na strane matky ako i otca. Odvolací súd v napadnutom výroku o výživnom nezistil okolnosti, ktoré by viedli k záveru o nesprávnosti rozhodnutia o určení sumy bežného výživného, nakoľko je povinnosťou oboch rodičov venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Majetkové pomery otca umožňujú aj určenie výživného na tvorbu úspor, ktoré zaistia deťom v budúcnosti zvýšené potreby v súvislosti s ich vzdelaním. Súd prvej inštancie rešpektoval preto zákonné kritériá rozhodujúce pre stanovenie rozsahu vyživovacej povinnosti a správne učil vyživovaciu povinnosť otca s ohľadom na ich vek, aktuálne životné náklady a tendenciu zvyšovania životných nákladov v budúcnosti.
13. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca je potrebné v prvom rade uviesť, že samotný otec súhlasil so zvýšením výživného v sume 500 eur mesačne na každé dieťa čím teda nespochybňoval, že došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom. Pokiaľ v úvode odvolania namieta matkou uvádzané výdavky detí je potrebné uviesť, že v konaní pred okresným súdom tieto nespochybňoval. V odvolaní len uvádza, že aktuálna výška výživného je absolútne neadekvátna, pritom bližšie nekonkretizuje, ktoré jednotlivé položky sú iba v rovine tvrdení matky. V tejto súvislosti sa ho viac dotýka správanie detí k nemu ktoré s ním nekomunikujú a nestretávajú sa s ním podľa jeho predstáv. Podľa odvolacieho súdu však uvedená situácia nemôže mať vplyv na výšku výživného. Pokiaľ ide o príjmové a majetkové pomery matky, je pravdou, že sa tieto zmenili a vzrástli, čo však konštatoval aj okresný súd. Ním označené listy vlastníctva ohľadom nehnuteľností preukazujú nadobudnutie majetku matkou, ktorého titulom je aj dohoda o vyporiadaní BSM (LV č. XXXXX ohľadom bytu č. X, LV č. XXXXX ohľadom bytu č. X). Podľa odvolacieho súdu okolnosť vyporiadania BSM je len prerozdelením spoločného majetku rodičov. Vyplatenie vyrovnacieho podielu matke zo zaniknutého BSM, na ktoré otec v odvolaní poukazuje, nemá z hľadiska výšky výživného právny význam. BSM je špecifickým druhom spoluvlastníctva, kde sa podľa zákona vychádza z právnej fikcie, že každý z manželov vlastní celú vec patriacu do BSM. Pre žiadneho z bývalých manželov nejde totiž o príjem, ani o zisk, ale len o ekvivalent (o zníženie majetku oproti stavu pred vyporiadaním BSM) toho, čo pri vyporiadaní BSM každý z bývalých manželov stráca. Preto možno súhlasiť s vyjadrením matky v tom, že je právne irelevantné, že otec musel matke poskytnúť vyrovnací podiel a že sa v dôsledku toho zadĺžil. Niet však pochýb, že značné výdavky detí najmä s ich športovou činnosťou (okresný súd ich podrobne uviedol v rozhodnutí - bod 1.4 odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu) musia byť hradené aj matkou
a to aspoň vo zvyšnej jednej 1/3-tine (okresný súd v rozhodnutí konštatoval, že výživné určené otcovi kryje približne 2/3-tiny aktuálnych súdom ustálených nákladov na maloleté deti). Skutočnosť vyššieho príjmu matky a majetkových pomerov však nedosahuje status otca ako odvolací súd uvádza nižšie. Okrem toho nárast príjmu matky rozhodne neodôvodňuje záver, že výživné stanovené otcovi je neprimerané, nezodpovedajúce, resp. presahujúce potreby detí. Nezbavuje to preto otca platením výživného pri rešpektovaní zásady uvedenej v ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine podľa ktorej obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa odvolacieho súdu sa od posledného rozhodnutia pomery na strane otca výrazne zmenili. Kým v čase posledného rozhodnutia o výživnom bol „len“ spoločníkom, konateľom a zamestnancom spoločnosti B., s. r. o., poslancom (Žilinského samosprávneho kraja a Mesta F.) a zamestnancom (s nepravidelným príjmom u Slovenskej lekárskej komory, Bratislava, Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta Banská Bystrica a pracujúcim na dohodu o pracovnej činnosti u ISCARE, a., so sídlom Bratislava) ako vyplýva z odpovede na lustráciu v SP zo spisu Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 3P/32/2019, teda v čase posledného rozhodnutia o výživnom. V súčasnom období je otec naďalej spoločník, konateľ a zamestnanec spoločnosti B., s. r. o., dňa 05.02.2021 založil obchodnú spoločnosť C. B., s. r. o., v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom, dňa 27.10.2020 sa stal jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti G. C., s.r.o. (spoločnosť prevádzkuje C. Q. H. G. – penzión a reštaurácia, ktorá ponúka reštauračné služby spojené s ubytovaním v troch kolibách – A. C., F. a R.) a dňa 22.01.2022 jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti H., s.r.o. (prevádzkuje tzv. 1. ružomberský pivovar v M. H. G. F. a vlastní nehnuteľný majetok (budova pivovaru) a hnuteľný majetok (technológie)), od 19.04.2023 je členom dozornej rady obchodnej spoločnosti A. F., s.r.o., od 29.11.2022 poslancom mestského zastupiteľstva Mesta F., od 19.12.2022 poslancom zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja, je členom hudobného zoskupenia S. N., ktoré sa venuje hudobnej produkcii. Okresný súd finančné hospodárenie jednotlivých spoločností v rozhodnutí podrobne vyjadril a z toho plynúce príjmy a majetkové hodnoty zdôvodnil (viď bod 1.7 odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu). Aj keby odvolací súd uveril tvrdeniu otca o dobrovoľníckej činnosti hudobného zoskupenia, nič to nemení na tom, že zo všetkých vyššie uvedených činností predstavujúcich prevažne podnikateľskú činnosť je táto zdrojom zvýšených príjmov otca a majetkových pomerov v porovnaní s pomermi v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Poukazovanie otca na to, že príjmy z funkcií poslanca sú dočasné nebolo rozhodujúce ale to, že v čase rozhodnutia súdu jeho funkcie trvajú. Otec v odvolaní poukazoval aj na to, že v auguste 2024 uzatvoril manželstvo a onedlho mu pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť s ohľadom na tehotenstvo manželky. Aj keď otec v odvolacom konaní skutočnosť pribudnutia ďalšej vyživovacej povinnosti nepreukázal, odvolací súd zistil a to z registra obyvateľov (č.l. 492 spisu), že má vyživovaciu povinnosť k maloletej J. B., nar. XX.XX.XXXX. S ohľadom na pomery na strane otca ani táto skutočnosť nemala vplyv na okresným súdom určené zvýšené výživné.
14. Posúdiac zistené skutočnosti jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach odvolací súd sa identifikuje so záverom súdu prvej inštancie, že boli splnené hmotnoprávne podmienky na zmenu (zvýšenie) vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v rozsahu, aký ustálil súd prvej inštancie, ktoré výživné zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie jeho najzákladnejších potrieb ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa spojených s jeho záujmovou činnosťou, ktorú je dôvodné podporovať. Preto otcom uvádzané výhrady v odvolaní nie sú takými, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.
15. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu a to vrátane určenia začiatku poskytovania zvýšeného výživného vychádzajúceho z ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine (od podania návrhu na začatie konania) ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP. Aj výška zameškaného výživného bola okresným súdom určená správne. Za súladný s ust. § 52 CMP považoval aj výrok o trovách konania, ktorým bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 57, § 58 ods. 1, § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko návrh na náhradu trov konania nebol podaný. Neboli zistené ani dôvody pre aplikáciu ust. § 55 CMP.
17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).