Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-76-2025.pdf
PDF · 128.93 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/76/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Ingrid Radomskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci manželov H.. H. L., X.. XX.XX.XXXX, V. L. J. XXXX/XX, XXX XX L., právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Sarakovou advokátkou so sídlom v Bardejove, Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, IČO: 52 163 971 a A.. K. L., X.. XX.XX.XXXX, V. L. J. XXXX/XX, XXX XX L., právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Ondrušekom advokátom so sídlom v Bardejove, Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov, za účasti kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L., v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 16P/22/2024
- 97 zo dňa 04.02.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III., IV. a V.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Manželka podaným návrhom zo dňa 28.02.2024 sa domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým U. H.Á. L., X.. XX.XX.XXXX C. K. L., X.. XX.XX.XXXX, ktorých navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti, styk maloletých s manželom neupraviť a určiť zo strany manžela výživné na maloletú U. 540 eur mesačne a na maloletého K. 480 eur mesačne. Manžel najskôr nesúhlasil s rozvodom, pričom v priebehu konania svoj názor zmenil a s rozvodom súhlasil, zároveň navrhol maloletých zveriť do spoločnej starostlivosti oboch manželov, nakoľko manželia s deťmi žijú v spoločnej domácnosti a obaja sa o deti starajú, pričom výživné žiadnemu z rodičov neurčiť.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom pod č. k. 16P/22/2024
- 97 dňa 04.02.2025 tak, že: I.Konanie o úpravu práv a povinností k plnoletej U. H. L.U., X.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva jej rodičov z a s t a v u j e .
II. R o z v á d z a manželstvo A.. K. L., X.. XX.XX.XXXX C. H.. H. L., K. R., X.. XX.XX.XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX, a ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu L. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX.
III. Na čas po rozvode z v e r u j e maloletého K. L., X.. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude realizovať v pravidelných týždňových intervaloch, a ktorá sa začína výkonom osobnej starostlivosti o maloletého zo strany matky v prvý piatok bezprostredne nasledujúci po právoplatnosti tohto rozsudku od 18.00 hod. a bude trvať do nasledujúceho piatka do 18.00 hod., kedy začne výkon osobnej starostlivosti o maloletého zo strany otca.
IV. Počas trvania výkonu striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloletého K. L. , X.. XX.XX.XXXX sa výživné žiadnemu z rodičov n e u r č u j e .
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o rodine, konkrétne § 24 ods. 1 až 5, § 25 ods. 1, 2, § 28, ako aj § 62, § 65, § 75 ods. 1, ako aj ustanovenie § 52 CMP o trovách konania.
4. Rozhodnutie súd prvej inštancie skutkovo odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželia žijú v spoločnej domácnosti, spoločne sa starajú o uspokojovanie potrieb spoločných detí a o ich výchovu. Obaja žijú v spoločnej domácnosti a právo na osobnú starostlivosť o syna si vyslovene uzurpovala matka, ktorá sa stará o všetky jeho potreby, pričom otec ako uviedol, sa stará o voľnočasové záujmy syna. Manžel s účinnosťou k 30.12.2024 odišiel do výsluhového dôchodku a je ochotný sa po všetkých stránkach starať o maloletého syna osobne, rovnako ako manželka, pričom súd prvej inštancie mal v tomto prípade za to, že obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva, u ktorých nie je dôvod na obmedzenie výkonu ich rodičovských práv ani na osobnú starostlivosť o maloletého. Zákon o rodine a v ustanovení § 36 obsahuje, keďže rodičia maloletého dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti, v tomto prípade je namieste zveriť maloletého do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov, avšak si to vyžaduje spoločný súhlas oboch manželov, čo v danom prípade takýto súhlas manželka nedala. Súd preto takúto formu starostlivosti obidvoch rodičov nemohol v rozsudku určiť, a preto nakoľko obaja rodičia majú záujem vychovávať maloletého K. zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti s tým, že určil týždňové intervaly a výživné zo strany rodičov neurčil. Súd prvej inštancie vzal v úvahu aj názor maloletého. Pritom argumentoval tým, že názor maloletého, že chce byť s matkou je podľa súdu emocionálne matkou vynútený, nakoľko maloletý vychádza rovnako dobre s oboma rodičmi a navyše žije spolu so sestrou, s ktorou má veľmi dobrý vzťah. Súd prvej inštancie dôvodil v odôvodnení svojho rozhodnutia tým, že ak by matka mala rovnako rada obe deti ako tvrdí, tak by na dcéru prispievala oveľa viac a nenechávala ju výlučne iba v starostlivosti manžela. Tvrdenie manželky súd považoval za účelové a spolu s návrhom na zverenie oboch detí do jej výlučnej starostlivosti, ako aj snahu získať výživné od manžela, prípadne v budúcnosti si takto vylepšiť pozíciu pri vysporiadaní BSM vyhodnotil súd prvej inštancie zo strany manželky za účelové konanie. Rovnako jej tvrdenie o tom, že o dcéru sa rovnako stará, ako aj o syna v konaní preukázané nebolo. V prípade maloletého K. súd zvolil striedavú starostlivosť oboch rodičov, pretože práve matka, ktorá si vybrala jedno dieťa, venuje celú svoju pozornosť práve maloletému, čo v danom prípade nepovažuje súd prvej inštancie za vhodné. Dieťa má právo na oboch rodičov, ktorí obaja majú právo vychovávať maloletého K.. To naplní prakticky striedavá starostlivosť o dieťa, nie výlučná starostlivosti zo strany matky. Rovnako súd prvej inštancie argumentoval tým, že boli preukázané ako nepravdivé tvrdenia manželky, že manžel jej na syna nedáva nič, naopak, výsluchom samotného manžela na pojednávaní bolo zistené, že manžel na syna prispieva podľa potreby. Aj keď matka prispieva na maloletého viac ako na dcéru, navyše vzájomný vzťah medzi súrodencami je veľmi dobrý a prakticky striedavá starostlivosť oboch rodičov nad maloletým bude do budúcna práve vhodná s poukazom na ich vzájomný vzťah ako súrodencov. Keďže v súčasnosti je príjem oboch rodičov približne rovnaký, navyše manžel platí náklady na byt, inkaso, úver na byt a zároveň výlučne prispievať na potreby plnoletej dcéry, na rozdiel od manželky, čo vyžaduje vyššie množstvo financií na uspokojenie týchto potrieb, teda manžel zo svojho príjmu vynakladá na potreby detí a domácnosti viac ako manželka, neurčil súd prvej inštancie výživné. Navyše je potrebné vychádzať z príjmov oboch manželov ku dňu vyhlásenia rozsudku, pretože tento stav je pre súd záväzný a rozhodujúci.
III. Odvolanie manželky a vyjadrenia účastníkov
5. Proti výroku III. a IV. rozsudku podala odvolanie manželka - matka maloletého K. a dospelej dcéry U. a navrhla, aby odvolací súd rozsudok v časti výrokov III. a IV. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne zveril maloletého K. do jej osobnej starostlivosti, ak sa preukáže, že je to v záujme maloletého K., tak nech je zverený do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
6. Z odvolania vyplýva, že matka maloletého K. odôvodnila odvolanie proti výrokom III., a IV. tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože súd neúplne zistil skutočný stav veci. Matka považuje rozhodnutie súdu za nedostatočne odôvodnené a zmätočné. Súd rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti odôvodnil tak, ako je uvedené v odôvodnení rozhodnutia, pričom s uvedenými závermi matka nesúhlasí, ide o závažné tvrdenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. K argumentácii súdu o spoločnej domácnosti a spoločnom uspokojovaní potrieb uviedla, že zhodné tvrdenia oboch účastníkov a detí o tom, že každý z rodičov zabezpečuje výlučne svoje potreby a potreby jedného dieťaťa čo sa týka stravy, školy a upratovania, pričom naplnenie podmienky, že rodičia dieťaťa spolu nežijú, nie je závislé od okolností, či sú alebo nie sú manželia ani od okolností, či spolu bývajú alebo nie. Preto splnenie tejto podmienky treba posudzovať podľa odvolateľky a zisťovať, či existuje medzi rodičmi vôľa tvoriť rodinu, resp. vôľa spoločne zabezpečovať jej potreby, pričom je toto potrebné skúmať. Dcéra, ktorá je dospelá, finančne je podporovaná zo strany manžela. Matka od začiatku konania upozorňuje na vznikajúce rozdiely v životnej úrovni detí, ktoré už sama vzhľadom na svoj príjem nestačí korigovať. Hlavný dôvod prečo matka nesúhlasila so zverením maloletého do spoločnej osobnej starostlivosti je to, že nič by sa totiž nezmenilo na spôsobe, akým otec na maloletého prispieva na jeho výživu a výchovu. V konaní bolo pritom preukázané, že otec na maloletého K. pravidelne finančne neprispieva. Matka tvrdí, že rozhodnutím o striedavej osobnej starostlivosti nie sú splnené hmotnoprávne podmienky, predovšetkým súd nezisťoval, či striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletého. Nezisťoval ani názor maloletého K., pričom tento sa vyjadril jednoznačne pred kolíznou opatrovníčkou a pred súdom, že v prípade rozvodu rodičov chce zostať s matkou. Súd konštatoval, že názor maloletého, že chce byť s matkou je emocionálne matkou vynútený, čo nie je podľa odvolateľky pravda. Striedavá osobná starostlivosť podľa odvolateľky K. mala byť riadne vysvetlená, čo to preňho znamená, čo nebolo urobené a nestačí konštatovať, že sa vlastne nič nezmení, pretože rodičia aj naďalej žijú v jednom byte. Táto úprava bude platiť, aj keď sa rodičia od seba odsťahujú a striedavá starostlivosť sa bude musieť realizovať. Obaja rodičia sa vyjadrili, že po rozvode spolu žiť nechcú a súd nezisťoval dôvody, pre ktoré syn nechce byť sám s otcom. Ďalej čo sa týka striedavej osobnej starostlivosti z dôvodu zachovania súrodeneckého vzťahu odvolateľka poukazuje na to, že súd opomenul výpoveď maloletého K., ktorý sa vyjadril, že pre prípad rozvodu chce byť s matkou. Plnoletá U. plánuje štúdium na vysokej škole v L. alebo v Č. K., to znamená, že zo spoločnej domácnosti rodičov odíde. Odvolateľka poukazom na bod 20. rozsudku namietala a obsah tohto bodu sa matky dotkol, pričom obaja rodičia, ako aj dcéra jednoznačne vo svojich výpovediach vyjadrili, že aj matka prispieva na dcéru na kaderníka, nechty, hygiena, darčeky a prispeje jej vždy, keď ju o to požiada. Matka poukázala, že takýto režim zaviedol manžel a rodina funguje podľa pravidiel, ktoré nastavil. Odvolateľka nerozumie prečo súd neposudzuje podľa takýchto kritérií aj otca a nevytýka mu, že sa nestará o obidve deti, ale výlučne o dcéru. Matka nesúhlasí so záverom súdu, že takto koná ona účelovo v snahe získať výživné od otca a pozíciu pri vyporiadaní BSM. Záver súdu je, že je to práve matka, ktorá si vybrala jedno dieťa a tomuto sa venuje, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ako aj, že výchovný vplyv matky smeruje k odňatiu maloletého K. z výchovy a vplyvu otca. Matka pritom žiadala zveriť deti do osobnej starostlivosti, rovnako tak žiadal aj otec zveriť deti do osobnej starostlivosti, hoci chodieval na týždňovky do L.. Za účelové konanie pritom treba považovať aj to, že otec až po podaní návrhu na rozvod požiadal o výsluhový dôchodok s tým, že sa bude starať na dôchodku o deti. Súd opakovane vytkol matke, že zabezpečuje výlučnú starostlivosť o syna, pričom otec takisto zabezpečuje výlučnú starostlivosť o dospelú dcéru. Súd viaceré svoje závery opiera o výpoveď dcéry na pojednávaní, pričom jej výpoveď v mnohých bodoch v rozpore s predchádzajúcimi výpoveďami. Súd vyhodnotil rozdielnu starostlivosť o domácnosť v neprospech matky. Matka chápe, že spoločná osobná starostlivosť sa v tomto prípade javí najvhodnejšou, ak súd zistí, že je v záujme maloletého. Rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti vyžaduje dôslednejšie skúmanie podmienok, predovšetkým zo strany maloletého. Z týchto dôvodov preto považuje rozhodnutie súdu za nesprávne, nedostatočne zdôvodnené a predčasné. Naviac poukazuje na to, že súd prakticky totožne v tomto prípade podľa skutočností na strane oboch rodičov vyhodnotil rozdielnu starostlivosť o deti a všetky skutočnosti v neprospech matky. Súd nebral do úvahy názor 12-ročného rozumovo vyspelého syna, o ktorého ďalšom živote sa rozhodlo v rozpore s jeho prejavenou vôľou. Vzhľadom na vyššie uvedené matka navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie, eventuálne, aby zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, resp. do spoločnej starostlivosti oboch rodičov, čo je v záujme maloletého syna. Nad rámec uvádza, že otec maloletého je už na výsluhovom dôchodku a zdržiava sa celodenne doma, pričom sa nepodieľa na starostlivosti o maloletého K. takým spôsobom, ktorý by sa čo len približoval k spoločnej, či striedavej starostlivosti.
7. K podanému odvolaniu matky sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 03.06.2025 otec maloletého K., ktorý argumentoval tým, že odvolanie nepoukazuje na také vady rozsudku, ktoré by boli spôsobilé privodiť dôvodnosť zmeny tohto rozsudku. S ohľadom na skutočnosť, že za vadu rozsudku nemožno považovať to, že súd nerozhodol a neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv matky, vyvodzuje manžel len to, že len nesúhlas matky nie je odvolacím dôvodom. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že matka sa s právnym názorom súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nesprávnosti, či zjavnej nedôvodnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu. Poukazuje pritom na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 188/06. Čo sa týka dôvodnosti striedavej starostlivosti, poukazuje na to, že v konaní vyšlo najavo, že obaja rodičia majú záujem o starostlivosť o maloletého K., a teda najvhodnejším spôsobom vyriešenia starostlivosti o maloletého bolo určenie striedavej osobnej starostlivosti. Avšak matka majúc na zreteli výlučne svoje záujmy, nie záujem maloletého, argumentuje spoločnou osobnou starostlivosťou obidvoch rodičov, s ktorou nesúhlasila. Preto, aby bol dosiahnutý najlepší záujem maloletého súd správne zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. S ohľadom na skutočnosť, že rodičia spolu žijú v jednej domácnosti a najlepším záujmom maloletého je to, aby mal oboch rodičov, aby sa nepretrhli väzby so staršou sestrou, súd využijúc tú skutočnosť, že pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti nie je limitovaný zištným osobným záujmom matky, určil práve striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloletého K.. Zároveň poukázal na správnosť odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie, pričom aplikoval súd ustanovenia Zákona o rodine a vychádzal z článku 4 Civilného mimosporového poriadku. V zmysle uvedeného je osobitný dôkaz kladený na taký postup súdu a subjektov zúčastnených v procese prejednávania a rozhodovania, aby sa naplnilo uplatnenie právno-ochranných mechanizmov na tých prípadoch a vo vzťahu k tým subjektom, kde ich postavenie vyplýva možnosťou deformity prístupu k spravodlivému prejednaniu veci. Z pohľadu dieťaťa ako jedného z takýchto subjektov to zakladá príslušným orgánom povinnosť zabezpečenia zvýšenej ochrany jeho práv. Poukázal pritom na Dohovor o ľudských právach.
8. Otec maloletého upriamil pozornosť na rozhodnutie Krajského súdu Košice 7CoP/152/2016, na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 421/2019, na nález ÚS SR I. ÚS 322/2019, rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/255/2019. Zdôrazňuje, že 12-ročný syn doposiaľ spí s matkou na jednej posteli a nie je sporné, že dieťa má právo sa vyjadriť ku tomu, kde a u ktorého rodiča bude prebývať, avšak v prejednávanom prípade je zrejmé, že rodina žije v spoločnej domácnosti, a teda najlepším záujmom K. je byť s oboma rodičmi. Rovnako obom rodičom prináleží právo tráviť so synom čas. Preto pokiaľ matka žiada o zverenie syna do výlučnej osobnej starostlivosti tak je zrejmé, že daným návrhom sa snaží matka vedome oddeliť syna od otca, čo je v zmysle vyššie citovanej zákonnej judikatúry v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Dôvodnosť striedavej osobnej starostlivosti popísal presne súd v odôvodnení svojho rozsudku bode 20., s ktorým sa stotožňuje otec maloletého. K samotnému odvolaniu matky ako celku sa vyjadril s poukazom na príslušné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku a argumentoval tým, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd v konaní sa vysporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré boli vyhodnotené v zmysle uvedeného ustanovenia, a preto považuje odôvodnenie rozhodnutia za správne.
9. Ďalej sa vyjadril k jednotlivým bodom odvolania, pričom argumentoval tým, že na potvrdenie tohto tvrdenia súdu, že si matka vybrala jedno dieťa, ktorému sa venuje, dosvedčila aj dcéra na pojednávaní. Starostlivosť o dcéru je výlučne na strane otca, pričom mimo domova pracoval v L. 9 mesiacov, avšak v súčasnej dobe je na výsluhovom dôchodku, takže sa môže venovať synovi. Otec nie je si vedomý toho, že syna o niečo materiálne ukrátil. Nevie, čo tým matka chce dosiahnuť. Argumentuje, že brával syna na spoločné výlety, ako aj obidve deti, chodil s obidvoma deťmi, pričom má za to, že nie je všetko o peniazoch. Pripustil, že sú nejaké rozdiely v životnej úrovni detí. Synovi pravidelne platí poistku, mobilný paušál a kupuje mu oblečenie počas spoločných výletov a taktiež stravu. Otec je toho názoru, že synov názor je matkou emocionálne vynútený, nakoľko syn ešte do dnešného dňa spáva s matkou. Súhlasí, že nebolo synovi vysvetlené, čo je striedavá osobná starostlivosť, avšak otec mu chce byť naďalej mužským vzorom, odovzdať mu aj rôzne zručnosti a schopnosti. Dcéra na základe vzťahu, aký má s matkou sa
viacej uprela naňho. Otec pravidlá nenastavoval, ale boli nastavené matkou. O syna sa stará príkladne, rieši s ním jeho problémy, hlavne vonku so staršími chlapcami, pomáha mu s učením, s úlohami. Čo sa týka zdravotného stavu detí, nie si je vedomý nejakých zásadných problémov. Vo výpovediach matka uvádza, že vzťah nefunguje približne päť rokov, čo nie je pravda. Otec požiadal o odchod do výsluhového dôchodku, aby sa mohol venovať rodine, a teda deťom. Vo vykonanom dokazovaní nie je, ale vo vzťahu matky s dcérou je očividné, nakoľko nemá žiadne vedomosti o jej ambíciách, o trávení voľného času ani o nej ako takej. Ohľadom pokazeného kúrenia uviedol, že on ho nepokazil. Prispieva aj na dcéru, aj na syna podľa ich požiadaviek. Nerozumie matke, ktorá žiada o výživné na syna, ktorému prispieva ako otec a dcére matka neprispieva. Na základe uvedených skutočností navrhol napadnutý rozsudok vo výrokoch III. a IV. ako vecne správny potvrdiť.
10. K vyjadreniu otca sa prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrila manželka, matka maloletého podaním zo dňa 24.06.2025, ktorá zotrvala na svojich odvolacích námietkach a argumentovala tým, že vyjadrenia otca sú nepravdivé, skreslené. Stále argumentuje tým, že súd neskúmal, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme maloletého dieťaťa, rezonuje právo maloletého prejaviť svoj názor na jeho rešpektovanie, čo v tomto prípade sa vôbec neprihliadalo. Je nepravdepodobné, že by takýto režim zaviedla matka v domácnosti. S takýmto režimom výlučne prišiel otec. Otec tvrdí, že dcéra pravdepodobne nebude matku navštevovať. Vyjadrovala sa k jednotlivým argumentom zo strany otca, pričom dôvodila tým, že odôvodneným záujmom by malo byť zachovanie vzťahu oboch detí k obom rodičom, k čomu súd dcéru ani jej otca neviedol. Otec s dcérou si vyčlenili každý jednu izbu v byte pre seba a ona so synom zostala v jednej izbe, čo je aj izba na spanie. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby otec prispieval pravidelne finančne na maloletého K.. V priebehu celého konania aj pred kolíznym opatrovníkom strany zhodne tvrdili, že starostlivosť o deti majú rodičia rozdelenú. Opakovane uvádza, že rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti si vyžaduje dôsledné skúmanie podmienok, predovšetkým na strane maloletého. Na základe uvedeného trvá na podanom odvolaní a napadnutý rozsudok navrhuje odvolaciemu súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
11. K podanému vyjadreniu k vyjadreniu otca sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu otec maloletého podaním zo dňa 30.07.2025, v ktorom opätovne sa vyjadril k námietkam matky a argumentuje tým, že s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona o rodine má dieťa právo sa vyjadriť samostatne, slobodne svoj názor, čo aj maloletý na pojednávaní, teda pred sudkyňou aj kolíznom opatrovníčkou urobil. Poprel všetky skutočnosti, ktoré uvádza vo vyjadrení matka maloletého a zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu a navrhol rozsudok Okresného súdu Bardejov ako vecne správny potvrdiť.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
12. Krajský súd v Prešove (ďalej ako odvolací súd) po zistení, že odvolanie matky bolo podané ako oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné s poukazom na ustanovenie § 127 a § 363 CSP a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom s poukazom na ustanovenie § 65 CMP a dôvodmi odvolania s poukazom na ustanovenie § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako bol vyvesený na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch III., IV., ako aj vo výroku V. ohľadom trov konania, nakoľko jeho argumentácia vo všetkých častiach samotného rozhodnutia rozsudku bola vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd má za to, že dôvody, ktoré uviedla odvolateľka v odvolaní ohľadom samotnej zmeny striedavej osobnej starostlivosti na výlučnú osobnú starostlivosť matky, ako aj určenie výživného, nepovažuje odvolací súd za dôvodné, pretože k všetkým námietkam, ktoré vlastne použila odvolateľka v odvolaní sa vyslovene v odôvodnení svojho rozhodnutia venoval a odôvodnil uvedené skutočnosti súd prvej inštancie.
13. Súd prvej inštancie uviedol konkrétne dôvody, prečo rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti maloletého K., ako aj o tom, že neurčil výživné zo strany rodičov. Na základe tohto prakticky odvolací súd nemal dôvod na zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pridáva uvedené argumenty.
14. K odvolacím námietkam matky odvolací súd argumentuje tým, že výchova dieťaťa sa považuje za úlohu a osobné právo rodičov. Je súčasťou rodičovských práv a povinností. Ústava Slovenskej republiky poskytuje rodičovstvu zákonnú ochranu, pri súčasnej garancii osobitnej ochrany detí a mládeže s poukazom na článok 41 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky. Rodičovské práva a práva detí upravuje Ústava Slovenskej republiky paralelne v článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, keď zakotvuje právo rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu a právo detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
15. Je potrebné zdôrazniť, že dieťa má právo poznať svojich rodičov a má právo na ich starostlivosť s poukazom na článok 7 o ods. 1 Dohovoru o ochrane práv dieťaťa. Práva a povinnosti rodičov vznikajú priamo zo zákona, pričom ich úprava je kogentná. Rodičovské práva a povinnosti sú upravené v ustanovení § 28 Zákona o rodine, pričom predstavuje súhrn práv a povinností, ktoré patria rodičom vo vzťahu k ich maloletému dieťaťu. Osobitný charakter má tiež právo rodiča na styk s dieťaťom. Ide o právo, ktoré nie patrí len do obsahu rodičovských práv a povinností, ale jeho realizáciou sa totiž uspokojujú základné ľudské potreby rodiča a tiež samotného dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti sú teda budované na rovnocennom postavení otca aj matky pri ich výkone, pričom musia byť vykonávané v záujme dieťaťa. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že medzi rodičmi musí byť rovnosť, a to od momentu narodenia dieťaťa. Rozdelenie rodiča a dieťaťa má nenapraviteľný negatívny efekt na ich vzťah. K takémuto rozdeleniu by malo dochádzať iba na základe rozhodnutia súdu vo výnimočných prípadoch, keď by mohlo dôjsť k vážnemu ohrozeniu záujmu dieťaťa. Škodlivé správanie však jedného z rodičov, to znamená škodlivý výkon rodičovských práv a povinností, tak môže viesť k závažným zásahom do práv a povinností druhého rodiča, ako aj do práv samotného dieťaťa. Tu odvolací súd poukazuje na najlepší záujem dieťaťa, ktorý je vždy prvoradou zásadou, resp. hodnotou, v súlade s ktorou musí súd konať a rozhodovať. Rozhodnutie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej veci. Každé jedno rozhodnutie je individuálne pre daný prípad a nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady i keby formálne vykazovali rovnaké skutkové okolnosti. Preto odvolací súd argumentáciu matky ako odvolateľky, ako aj otca na určité rozhodnutia súdov, teda na judikatúru súdov nepovažuje za smerodajné v tomto konaní, pretože konanie o starostlivosti nad maloletým K. je individuálne pre túto danú vec. Ďalej poukazuje odvolací súd na dôležitosť názoru dieťaťa, ktorý nie je však vždy možno považovať za rozhodný a smerodajný. Je preto úlohou súdu ho v každom jednotlivom prípade vyhodnotiť, prihliadnuť na vek, rozumovú a psychickú vyspelosť dieťaťa, jeho komunikačné schopnosti a zobrať do úvahy aj konkrétnu situáciu dieťaťa, napríklad, či jeho názor nie je ovplyvnený pôsobením a vplyvom niektorého z rodičov. Práve možnosť ovplyvnenia názoru dieťaťa rodičom je narušenie lojality, ktorá je veľmi významným faktorom a ktorý nesmie byť prehliadnutý a musí sa nevyhnutne čo najskôr riešiť. Na názor maloletého dieťaťa súd prihliadne práve vzhľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť. Nemožno pripustiť, aby sa prihliadalo výlučne na názor maloletého bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti. Je nevyhnutné vo veci získať objektívne podklady a poznatky, ktoré pri rozhodovaní všeobecných súdov umožnia dosiahnuť spravodlivú rovnováhu.
16. Odvolací súd zdôrazňuje, že striedavá starostlivosť je štandardná forma starostlivosti o maloleté dieťa, ktorá je upravená v Zákone o rodine. Za predpokladu, že rozhodnutie súdu o tejto forme starostlivosti sú splnené všetky podmienky, predstavuje druh starostlivosti, ktorý je najviac šetrný k základným právam rodičov a detí. Pokiaľ striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa, práve táto forma osobnej starostlivosti zaručuje dieťaťu právo na zachovanie vzťahu ku obidvom rodičom, právo na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov, na udržanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho styku s oboma rodičmi.
17. Striedavá osobná starostlivosť má tak pozitívnu, ako aj negatívnu stránku, a preto záleží na konkrétnych okolnostiach prípadu, či ju bude možné považovať za také usporiadanie vzťahov, ktoré bude korešpondovať z najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Pokiaľ však jeden z rodičov má snahu vytláčať druhého rodiča zo života dieťaťa, môže byť práve striedavá osobná starostlivosť cestou, ktorá umožní rodičovi opäť prijať úlohu a dôležitosť aj druhého rodiča v živote ich dieťaťa. Súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, ak sú obaja rodičia spôsobilí vychovávať dieťa v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine.
18. Nesúhlas rodiča so striedavou starostlivosťou nie je dôvodom automatického vylúčenia striedavej osobnej starostlivosti, pokiaľ so striedavou starostlivosťou nesúhlasí rodič, ktorý žiada svoju osobnú starostlivosť o dieťa. Tu je dôležité, aby súd skúmal, aký dôvod vedie rodiča k nesúhlasu so striedavou starostlivosťou. Dôvodom nemôžu byť na vylúčenie striedavej starostlivosti bez ďalšieho preskúmania ani konflikty medzi rodičmi, resp. ich narušená komunikácia.
19. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj z judikatúry ESĽP rovnako vyplýva, že nesúhlas rodiča so striedavou starostlivosťou nie je relevantný dôvod pre vylúčenie striedavej osobnej starostlivosti. Striedavá osobná starostlivosť je nielen právom, ale zároveň aj povinnosťou rodičov. Pritom odvolací súd zdôrazňuje, že kvalifikovaným dôvodom na vylúčenie vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti sú len opodstatnené individuálne okolnosti, ktoré musia byť preukázané. Žiadne takéto okolnosti odvolací súd v predmetnom konaní nezistil.
20. Odvolací súd preto v danom prípade kladie dôraz na samotné vyjadrenie maloletého K. pred kolíznou opatrovníčkou, ako aj pred sudkyňou, avšak s poukazom na uvedené skutočnosti, ktoré zdôraznil odvolací súd vyššie, je len samotné vyjadrenie maloletého K. v celom kontexte rozhodnutia o striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov viac ako povážlivé a v tomto prípade aj na samotný výsledok jeho vyjadrenia skôr by odvolací súd charakterizoval ako ovplyvnený matkou. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd je toho názoru s poukazom na celé dokazovanie, ktoré bolo pred súdom prvej inštancie vykonané. Pritom odvolací súd zdôrazňuje, že nie každý názor, resp.. vyjadrenie dieťaťa však možno považovať za rozhodný a smerodajný. Práve možnosť ovplyvňovania názoru dieťaťa rodičom, narušenie lojality je veľmi významným faktorom, ktorý nemôže súd prehliadnuť. Vyjadrenie maloletého K. súd vyhodnotil v súlade s jeho vekom a situáciou v rodine.
21. Odvolací súd pri tejto príležitosti poukazuje na ustanovenie § 220 v spojení s § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého vyhodnotil dôkazy, pričom odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvaha súdu prvej inštancie vychádza zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, ktoré zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (tzn. ani odvolací súd), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa zverenia do striedavej osobnej starostlivosti maloletého, ako aj s námietkami rodičov, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a dodáva, že len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným. Preto odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky matky maloletého ako nedôvodné a rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny a zákonný potvrdil.
22. Odvolací sú nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku práve preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty matky maloletého v odvolaní v súlade s § 387 ods. 3 CSP.
23. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd
v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok (poukaz na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa 18.07.2018.
24. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozsudku preštudovaním celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie v konaní postupoval precízne, zistil dostatočne skutočný stav veci, pričom počas konania prihliadal k námietkam manželky - matky maloletého K. smerovaných predovšetkým k starostlivosti otca o dospelú dcéru a starostlivosti otca o maloletého K., ako aj o matkinu starostlivosť voči obidvom deťom. Sám súd prvej inštancie si overil uvedené skutočnosti jednak výsluchom účastníkov konania, výsluchom dospelej dcéry, ako aj výsluchom maloletého K.. V konaní takto zistil skutočný stav veci a zároveň súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.
25. Odvolací súd zároveň argumentuje ustanoveniami Zákona o rodine, konkrétne § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 veta prvá, ktoré zakotvujú povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma komplexne jeho majetkové pomery, ako i to, či rodičia ako matka a otec sú podľa finančných a majetkových pomerov na rovnakej úrovni.
26. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je možno zistiť, že súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal so všetkými skutočnosťami, ktoré sú predmetom odvolacích námietok matky. Súd argumentoval aj tým, že neurčil výživné zo strany otca ani matky, nakoľko ide o striedavú osobnú starostlivosť vo výchove maloletého K. a majetkové pomery na jednej aj na druhej strane čo sa týka rodičov sú približne rovnaké. Nebude odvolací súd argumentovať opätovne tými istými dôvodmi ako uviedol súd prvej inštancie, ale v prvom rade vzal v úvahu, že otec platí hypotéku, platí poplatky za byt, ako aj poistné na obidve deti. Vo vzťahu k samotnému neurčeniu výživného je odvolací súd bezpochyby rovnakého názoru, ako uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie viedli k samotnému určeniu striedavej osobnej starostlivosti k maloletému, aj odvolací súd je toho istého názoru, že je v najlepšom záujme maloletého K., ktorý je pomerne v nízkom veku a v dohľadnej dobe bude prechádzať určitým období puberty, kedy je veľmi dôležité, aby mal ako vzor nielen matku ako rodiča, ale predovšetkým otca ako rodiča mužského pohlavia. Odvolací súd pri tejto príležitosti dáva do pozornosti právny názor z nálezu ÚS ČR II. ÚS 212/25 zo dňa 12.3.2025, v ktorom sa súd zaoberal stykom rodičov s dieťaťom nižšieho veku, kedy sa rozhoduje o úprave styku do budúcna, na dlhšiu dobu, preto je potrebné prihliadať na vek dieťaťa a vízie do budúcna.
27. Odvolací súd preto preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci, čo sa týka samotného konania pred súdom prvej inštancie, pričom nenašiel dôvod prečo by sa mal odchýliť od záverov, ktoré sú uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne v napadnutých výrokoch III. a IV. Odvolací súd po uvedení jednak citácie príslušných ustanovenia Zákona o rodine dospel k jednoznačnému záveru, že odvolacie námietky navrhovateľky - matky maloletého nie sú dôvodné, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP ako vecne správne a zákonné potvrdil, pričom odvolací súd s poukazom na všetky skutočnosti, ktoré boli preukázané v konaní súdu prvej inštancie sa stotožnil s dôvodmi, ktoré uviedol v rozhodnutí súd prvej inštancie. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP so závermi súdu prvej inštancie, čo sa týka samotného určenia striedavej osobnej starostlivosti maloletého K., ako aj neurčenia výživného odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil a má za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne a v súlade so Zákonom o rodine a najmä v súlade s najlepším záujmom maloletého K..
28. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania a to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 52 CMP.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).