Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-36-2026.pdf
PDF · 108.43 KB
Case nature
Subarea
2Cob/36/2026
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a sudcov JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Igora Ragana, v spore navrhovateľa: monstill, s.r.o., so sídlom Strojárenská 3426/11, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 238 039, proti odporcovi: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E. - A. F. G. C., v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo 4. novembra 2025, č. k.: 30Cb/88/2025 - 55, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje uznesenie Mestského súdu Košice zo 4. novembra 2025, č. k.: 30Cb/88/2025 – 55.
II. Odporcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.) a odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ návrhom, ktorý doručil dňa 9.10.2025 súdu, sa domáhal, aby súd uložil odporkyni zákaz akéhokoľvek nakladania s finančnými prostriedkami na bankovom účte spoločnosti monstill, s.r.o., so sídlom Strojárenská 3426/11, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 238 039, IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to priamo alebo prostredníctvom inej osoby; resp. alternatívne, aby žalovanej sa zakázalo akékoľvek nakladanie s finančnými prostriedkami na bankovom účte spoločnosti monstill, s.r.o., so sídlom Strojárenská 3426/11, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 238 039, IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to v súvislosti s plnením z nájomnej zmluvy označenej ako Nájomná zmluva 10102025/A uzatvorenej medzi spoločnosťou monstill, s.r.o., so sídlom Strojárenská 3426/11, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 238 039 a spoločnosťou Poliklinika pri Radnici s.r.o., so sídlom Lupkovská 2, 040 22 Košice - mestská časť Dargovských hrdinov, IČO: 51 750 490.
3. Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že odporkyňa je konateľom a spoločníkom navrhovateľa - obchodnej spoločnosti, v ktorej disponuje obchodným podielom o veľkosti 33,33 %. Druhým konateľom a spoločníkom navrhovateľa je A. I. J., ktorý disponuje obchodným podielom o veľkosti 66,67 %. Obaja konatelia sú oprávnení konať za spoločnosť samostatne. Odporkyňa je tak pasívne vecne legitimovaná v tejto veci a navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaný. Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorá má dvoch konateľov, ktorí sú oprávnení konať v mene navrhovateľa samostatne. Hlavným predmetom podnikateľskej činnosti navrhovateľa je prevádzka verejnej lekárne s názvom Lekáreň pri Radnici, ktorá sa nachádza na adrese: ul. Strojárenská 3426/11, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto.
4. Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa ako konateľka spoločnosti konala v rozpore so záujmami firmy a spôsobovala jej finančnú škodu. Podľa tvrdenia navrhovateľa v návrhu, uzatvárala bez vedomia druhého
konateľa nevýhodné nájomné zmluvy so spoločnosťou Poliklinika pri Radnici s.r.o., so sídlom Lupkovská 2, 040 01 Košice - mestská časť Dargovských hrdinov, IČO: 51 750 490 (ďalej len „PPR“), ktorá bola podľa navrhovateľa personálne prepojená s rodinou odporkyne. Osobitne poukazoval na nájomnú zmluvu z roku 2023, ktorá mala takmer rovnaký predmet nájmu ako staršia zmluva, no cena nájmu bola približne o 12.000,- eur vyššia. Túto zmluvu vraj spoločnosť neevidovala v účtovníctve ani vo vnútornej evidencii a navrhovateľ sa o nej dozvedel až počas iného súdneho konania. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že z firemného účtu boli vykonané platby v prospech manžela odporkyne v celkovej výške 33.500,- eur, pričom časť z nich bola označená ako vrátenie pôžičky. Podľa navrhovateľa však pohľadávka odporkyne voči spoločnosti bola nižšia, iba 29.000,- eur, takže malo dôjsť k neoprávnenému prevodu vyššej sumy. Namietal aj ďalšie platby v prospech rodinných príslušníkov manžela odporkyne, údajne za energie, ku ktorým však podľa navrhovateľa neexistovali faktúry ani iné doklady. Tvrdil preto, že išlo o účelové „odlievanie“ peňazí zo spoločnosti v prospech odporkyne a jej rodiny. Na základe toho navrhovateľ žiadal, aby súd odporkyni dočasne zakázal nakladať s firemným účtom, pretože podľa neho hrozilo, že bude pokračovať v ďalších prevodoch a spôsobí firme ďalšiu škodu.
5. V návrhu ďalej navrhovateľ uviedol, že aktuálne, podľa jeho vedomosti, je nájomný vzťah medzi navrhovateľom a PPR vo vzťahu k nebytovým priestorom nachádzajúcim sa v Poliklinike pri Radnici upravovaný nájomnou zmluvou č. 10102025/A, na základe ktorej dochádza k prenájmu vonkajších parkovacích miest v totožnom rozsahu, aký bol uvedený v nájomnej zmluve č. 10102021/E a výhradne spoločných priestorov polikliniky, a to za 20.703,60 eur. Uvedená zmluva je opatrená iba podpisom odporkyne, bez súhlasu a vedomia druhého konateľa a spoločníka navrhovateľa.
6. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia právne posúdil podľa ustanovenia § 324 ods. 1, 2 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 C.s.p., ktoré upravujú nariadenie neodkladného opatrenia, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Ďalej podľa § 133 ods. 1 až 4 a § 134 Obchodného zákonníka.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t. j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
8. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia konštatoval, že pokiaľ ide o osvedčenie právneho vzťahu medzi stranami a osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana neodkladným opatrením, navrhovateľ tvrdil existenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou na základe toho, že navrhovateľ je spoločnosťou s ručením obmedzeným a odporkyňa je jedným z jeho konateľov. Navrhovateľ neosvedčil, že by v rámci Spoločenskej zmluvy spoločnosti bola niekde zakotvená povinnosť odporkyne ako konateľa, konaním v mene a na účet spoločnosti napríklad od určitej sumy žiadať súhlas, či už druhého konateľa, alebo valného zhromaždenia a podobne. Z výpisu z obchodného registra predloženého aj samotným navrhovateľom vyplýva, že v mene spoločnosti koná každý konateľ samostatne, preto tu súd prvej inštancie nepovažoval za splnenú ani podmienku osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov a ohrozenia výkonu exekúcie. V uvedenom prípade navrhovateľ odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia najmä z dôvodu právnej istoty a predchádzania vzniku škôd, ktoré by mohli byť spoločnosti spôsobené pokračovaním konania odporkyne v neprospech spoločnosti, aby táto navrhovateľa do budúcna nezaťažila neúnosnými nákladmi z uzatvorených možných obchodných a iných zmlúv, ktoré by mali vážny dopad na podnikanie navrhovateľa.
9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že samotný spor medzi konateľmi sám o sebe nie je dôvodom na obmedzenie konania jedného z nich. Ak by súd vyhovel návrhu, ktorý by podali teoreticky obaja konatelia vzájomne proti sebe, spoločnosť by sa dostala to patovej situácie, a nemohol by nikto za ňu konať. V prípade, ak konateľ spoločnosti koná v rozpore so záujmami spoločnosti, spoločnosť môže si voči nemu uplatňovať nároky v súlade so zákonom (napríklad § 135a Obchodného zákonníka). K ďalším podmienkam pre nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie poukázal na výrazný nepomer a tým nesplnenie podmienky proporcionality vo vzťahu k samotnému petitu návrhu. Súd mal za to, že navrhované neodkladné opatrenie by obmedzilo odporkyňu neprimeraným spôsobom - nenakladať s
bankovým účtom spoločnosti, čím nie je splnená ani ďalšia z podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Na podporu svojej argumentácie súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/96/2002 zverejnené v časopise Zo súdnej praxe 2002, č. 4 podľa ktorého: „Súd nemôže predbežným opatrením zakázať konateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným podať návrh na zápis zmeny zapisovaných údajov registrovému súdu.“
11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže úspešnému odporcovi žiadne trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie mu ich nepriznal.
12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./.
13. Navrhovateľ poukázal, že ak súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/96/2002, tak toto je už vývojom judikatúry prekonané, pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 165/2020 zo dňa 28.04.2020. Podstatou uvedeného uznesenia Ústavného súdu SR je akceptácia argumentácie všeobecného súdu v súvislosti s obmedzením konateľského oprávnenia, ktoré nemusí nevyhnutne nastať len ako dôsledok rozhodnutia valného zhromaždenia, ale je možné obmedziť konateľské oprávnenie aj rozhodnutím súdu, v podobe rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Na podporu svojej argumentácie navrhovateľ v odvolaní citoval ešte ďalšie súdne rozhodnutia rôznych súdnych inštancií a aj tie, ktoré sú uvedené už v spomínanom uznesení Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 165/2020 zo dňa 28.04.2020. Podľa názoru navrhovateľa, aplikáciou prekonaného právneho názoru došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, v dôsledku čoho došlo k založeniu odvolacieho dôvodu - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu ku skutočnostiam uvedeným ohľadom podmienky proporcionality zároveň navrhovateľ uviedol, že v prípade, ak mal súd ostatné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia za osvedčené (čo podľa jeho názoru v tejto veci mal) a problematickou sa javila len proporcionalita, mohol nariadiť neodkladné opatrenie aj len na určitý čas alebo do podania žaloby vo veci samej, a to aj bez osobitného návrhu navrhovateľa.
14. Odporkyňa, ktorej bolo podľa druhej vety § 329 ods. 1 C.s.p. umožnené vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. Poukázala, že je neudržateľný a nevykonateľný petit samotného podania, nakoľko jej práva nie je možné upraviť neodkladným opatrením navždy a bez časového obmedzenia, resp. neodkladné opatrenie nemôže nahrádzať spoločenskú zmluvu a rovnako zákonné ustanovenia Obchodného zákonníka. Táto skutočnosť vedie k ďalšiemu bodu jej argumentácie a to, že navrhovateľ sa doposiaľ ani raz nepokúsil o zmenu spôsobu konania v spoločnosti, nezvolal valné zhromaždenie, nedomáhal sa predmetných skutočností v súlade so zákonnými ustanoveniami.
15. Odporkyňa ďalej vo vyjadrení uviedla, že navrhovateľ sa obrátil aj na Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 19Up/889/2025, kde predmetné platby vymáhal od spoločnosti Poliklinika pri Radnici s.r.o., v danom prípade predmetná spoločnosť doložila všetky podklady k tomu, že tieto platby boli vykonané v súlade s dokumentáciou a preto predmetné platby obdŕžala v súlade so zákonom. Následne navrhovateľ nepodal návrh na pokračovanie v konaní a akceptoval argumentáciu predmetnej spoločnosti. Vzhľadom na uvedené je to ďalším ukazovateľom, že absentuje v predmetnej veci naliehavý právny záujem. Ďalej vo vyjadrení uviedla, že v neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že povinnému z neodkladného opatrenia (odporcovi, žalovanému) môže byť uložená povinnosť len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie povinnosti. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (napr. Scollo proti Taliansku z 28. septembra 1994 a iné). Navrhovateľ neosvedčil žiaden nárok a rovnako žiadne protiprávne konanie odporkyne, ktoré by nasvedčovalo akýmkoľvek pochybnostiam v otázke iného než zákonného konania.
16. Listom vo forme repliky sa vyjadril navrhovateľ k vyjadreniu odporkyne. Uviedol, že súd je povinný skúmať aj materiálnu stránku výkonu konateľských oprávnení, t. j. či žalovaný konal pri
výkone svojich práv a povinností v súlade so zákonom, so záujmami spoločnosti a s povinnosťou konať s odbornou starostlivosťou výkon konateľských oprávnení, hoci formálne zodpovedajúci zápisu v obchodnom registri, nemôže požívať právnu ochranu v prípade, ak je vykonávaný v rozpore so zákonom alebo so záujmami spoločnosti, prípadne, ak vedie k bezprostrednému ohrozeniu jej majetku. Navrhovateľ vo vyjadrení opäť poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 165/2020 zo dňa 28.04.2020, že neodkladné opatrenie môže smerovať aj k obmedzeniu výkonu určitých konateľských oprávnení konateľa spoločnosti. Taktiež poukázal (popísal chronológiu a okolnosti uzatvárania nájomných zmlúv) na správanie odporkyne, ktoré potvrdzuje jej účelové a neseriózne konanie, čo podľa názoru navrhovateľa odôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.
17. V súvislosti s konaním na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 19Up/889/2025 navrhovateľ v replike uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením odporkyne, že späťvzatie žaloby v uvedenom konaní, by malo akýmkoľvek spôsobom ospravedlňovať alebo legitimizovať konanie navrhovateľa. Práve naopak, k späťvzatiu žaloby došlo až po tom, čo bola v uvedenom konaní zo strany odporkyne, resp. subjektu s ním personálne a majetkovo prepojeného, po prvýkrát spolu s odporom predložená tzv. „novoobjavená“ nájomná zmluva č. 10102023/E, o existencii ktorej druhý konateľ navrhovateľa ani navrhovateľ nemali do tohto momentu žiadnu vedomosť. Ohľadom princípu subsidiarity navrhovateľ uviedol, že konateľ spoločnosti navrhovateľa A. I. J., K. sa v roku 2025 riadne a v súlade so zákonom pokúsil o zvolanie valného zhromaždenia spoločnosti, ktoré sa konalo dňa 21.1.2025 a na ktoré sa odporkyňa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavila, čím znemožnila prijatie akýchkoľvek rozhodnutí, smerujúcich k náprave vzniknutého stavu.
18. Listom zo dňa 23.2.2026 sa vyjadrila odporkyňa vo forme dupliky, pričom zotrvala v doterajšej argumentácii, ktorú preložila súdu skoršími podaniami.
19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
20. Z hľadiska procesnej ekonómie odvolací súd primárne upriamuje pozornosť navrhovateľa na zodpovednosť odvolateľa za vymedzenie svojich odvolacích dôvodov a na to nadväzujúcu principiálnu viazanosť odvolacieho súdu takto formulovanými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd nemôže (princíp rovnosti sporových strán a princíp kontradiktórnosti súdneho konania) za odvolateľa (resp. za sporovú stranu) z vlastnej iniciatívy dotvoriť/vymyslieť právnu argumentáciu, slúžiacu na spochybnenie záverov súdu prvej inštancie.
21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na odvolanie navrhovateľa, odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom spisu, bolo posúdiť, či v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.
23. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
24. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej len vtedy, ak sa konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby naň nadväzovala žaloba. Takéto rozhodnutie nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej meritórnej ochrany, vyžadujúcej ďalšie konanie o žalobou uplatnenom procesnom nároku, v ktorom sa vec vyrieši s konečnou platnosťou. Samotné neodkladné opatrenie tak konzumuje vec samu (stáva sa vecou samou). Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok stanovených § 325 ods. 1 C.s.p.) a v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktoré nie sú a nemajú byť nasledované žalobou podľa § 336 ods. 1 C.s.p. (t. j. pri ktorých absentuje bezprostredná väzba na konanie o procesnom nároku, uplatnenom na základe žaloby a konanie sa končí samotným rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia).
25. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav - zistenia podľa obsahu spisu, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na danú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Súd prvej inštancie primerane vysvetlil, z akých úvah a dôkazov vychádzal pri závere o neosvedčení splnenia podmienok pre dočasnú úpravu pomerov sporových strán navrhovaným neodkladným opatrením. Odôvodnenie rozhodnutí v prípade neodkladných opatrení má určité špecifiká, ktoré vyplývajú z dočasnosti tohto prostriedku súdnej ochrany, rýchlosti - neodkladnosti rozhodovania súdu o návrhu, a to aj bez vypočutia sporových strán a bez preukazovania skutkového stavu, keď sa vychádza z okolností, ktoré sú dostatočne osvedčené. Ide o zistenia a závery predbežné, ktoré netvoria prekážku pre možné odlišné skutkové a právne závery súdu po vykonanom dokazovaní v prípadnom konaní vo veci samej.
26. Odvolací súd konštatuje správnosť skutkových zistení, ako aj prijatých právnych záverov uvedených súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré viedli k vecne správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu navrhovateľovi, ktorý v odvolaní navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorý správne skúmal splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a správne dospel k záveru, že tieto v prejednávanej veci nie sú splnené, čo aj správne odôvodnil. Odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
27. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu navrhovateľa a k podstatným tvrdeniam v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
28. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
29. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti, umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych
vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t. j. či ide o zásah primeraný.
30. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd zistil, že navrhovateľ žiada vydať neodkladné opatrenie z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery strán, a to tým spôsobom, aby súd nariadil odporkyni zákaz akéhokoľvek nakladania s finančnými prostriedkami na bankovom účte spoločnosti, resp. v súvislosti s plnením z nájomnej zmluvy označenej ako Nájomná zmluva č. 10102025/A. Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil v podstate tým, že odporkyňa konala v rozpore so záujmami firmy a spôsobovala jej finančnú škodu. Podľa tvrdenia navrhovateľa uzatvárala bez vedomia druhého konateľa nevýhodné nájomné zmluvy so spoločnosťou a uskutočňovala účelové platby, ktoré poškodzovali spoločnosť. Neodkladné opatrenie navrhoval najmä z dôvodu právnej istoty a predchádzania vzniku škôd, ktoré by mohli byť spoločnosti spôsobené pokračovaním konania odporkyne v neprospech spoločnosti, aby táto navrhovateľa do budúcna nezaťažila neúnosnými nákladmi z uzatvorených možných obchodných zmlúv.
31. Odvolací súd považuje za potrebné sa najskôr vyjadriť k citovanému uzneseniu Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 165/2020 zo dňa 28.04.2020. Uvedené uznesenie síce potvrdilo správnosť argumentácie krajského súdu o použiteľnosti inštitútu neodkladného opatrenia aj na čiastočné obmedzenie žalovanej, ktorá bola jednou z dvoch konateľov spoločnosti, avšak procesná situácia bola odlišná od posudzovaného prípadu. Z pohľadu procesnej stránky sa jednalo o prípad, kedy bolo nariadené neodkladné opatrenie počas konania o nároku na náhradu škody a taktiež bolo časovo ohraničené do skončenia tohto konania. Táto skutočnosť v posudzovanom prípade absentuje. Z uvedeného dôvodu potom možno uviesť, že aplikáciu navrhovaného neodkladného opatrenia v tomto súdnom konaní nemožno porovnávať s aplikáciou popísanou v spomínanom uznesení Ústavného súdu SR, čím však nie je povedané, že nie je možné použiť inštitút neodkladného opatrenia aj na čiastočné obmedzenie odporkyne.
32. Vo vyššie zmienenej súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie explicitne nevyjadril právny názor o nemožnosti súdnym rozhodnutím obmedziť konateľské oprávnenia v konaní o neodkladnom opatrení, avšak citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/96/2002, ktoré k takémuto právnemu záveru smeruje. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie imanentne vyplýva, že neodkladné opatrenie nebolo nariadené z dôvodu absencie bezprostrednej väzby na konanie o procesnom nároku uplatnenom na základe prípadnej žaloby. Ako bolo vyššie spomínané (bod 17. tohto uznesenia), v súvislosti s konaním na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 19Up/889/2025, navrhovateľ v replike uviedol, že k späťvzatiu žaloby došlo až po tom, čo bola v uvedenom konaní zo strany odporkyne, resp. subjektu s ňou personálne a majetkovo prepojeného, po prvýkrát spolu s odporom predložená tzv. „novoobjavená“ nájomná zmluva. Túto nájomnú zmluvu zrejme navrhovateľ nepovažoval za neplatnú, nakoľko bola podpísaná jedným zo štatutárov spoločnosti, čo je v súlade so zápisom v obchodnom registri a spoločenskou zmluvou. Práve tento argument prevážil a tak súd prvej inštancie argumentáciou, že nešlo o rozporné konanie so zápisom v obchodnom registri a spoločenskou zmluvou, nevidel na nariadenie neodkladného opatrenia splnené podmienky. S týmto právnym názorom súvisí aj citované známe rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (viď. bod 15. uznesenia), ktoré poukazuje na to, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Keďže navrhovateľ neosvedčil žiaden nárok a rovnako žiadne protiprávne konanie odporkyne vo vzťahu k bezprostrednej väzbe na konanie o procesnom nároku, ktoré by nasvedčovalo akýmkoľvek pochybnostiam v otázke iného než zákonného konania.
33. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/35/2021 zo dňa 31.03.2022 uviedol, že „Navrhovaným neodkladným opatrením nemožno trvalo upraviť pomery medzi stranami sporu, t. j. nemožno prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia trvalo obmedziť oprávnenie konateľa konať za spoločnosť, prípadne upraviť spôsob konania menom spoločnosti.“ Odvolací súd zastáva názor, že navrhované neodkladné opatrenie by bez väzby o tvrdenom nezákonnom konaní odporkyne, neprimeraným spôsobom obmedzilo jej konateľské oprávnenie v podstate natrvalo. Táto premisa platí aj vo vzťahu k § 135a Obchodného zákonníka, nakoľko nemožno bez ďalších známych (preukázaných
- osvedčených) okolností tvrdiť, že došlo k takému konaniu odporkyne, ktoré by naplnilo skutkovú podstatu nároku na náhradu škody. Tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa uzatvárala bez vedomia druhého konateľa nevýhodné nájomné zmluvy a pod. sú tvrdenia, ktoré nemajú oporu v zákone, nakoľko
existencia takejto povinnosti nebola v konaní tvrdená stranami sporu a taktiež nezakladá bez ďalších zistených okolností prípadný nárok na náhradu škody.
34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadal navrhovateľ, neboli splnené, a to z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť nároku a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľ má samozrejme možnosť brániť sa iným spôsobom, zásah súdu do tohto vzťahu navrhovaným neodkladným opatrením nie je za danej situácie však opodstatnený.
35. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celom rozsahu, vrátane rozhodnutia o trovách konania.
36. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že odporcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný navrhovateľ. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie, samostatným uznesením.
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p. V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).