Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28CoEk/30/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr. Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, Bratislava, proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, B.. C. XXXX/ XX, D., o vymoženie 66,38 € s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 18.04.2018, č. k. -29, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie súdneho exekútora sa odmieta.

II. Oprávnenému a povinnému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (výrok I) a súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému (výrok II).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) v znení účinnom do 31.03.2017 a o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 tým, že exekučný titul - právoplatné a vykonateľné rozhodnutie (blok na pokutu) Krajského riaditeľstva PZ v Trnave z 03.03.2008, č. AA 2395245, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo možné vykonať len do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jeho zaplatenie, teda do 18.03.2011. V dôsledku márneho uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie sa exekučný titul stal neúčinným, preto súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil odkazom na , a (ďalej len „“) tak, že súdnemu exekútorovi priznal voči povinnému nárok na náhradu trov exekúcie, keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

3. Včas podaným odvolaním sa súdny exekútor domáha zrušenia napadnutého uznesenia pre nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne zistenie skutkového stavu. Nestotožnil sa s názorom súdu, že exekúcia sa mala zastaviť na základe , namiesto súdnym exekútorom zisteného dôvodu na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, následkom čoho bolo nesprávne rozhodnuté aj o náhrade trov exekúcie. Mal za to, že v danom prípade nejde o preklúziu. Exekúcia bola nariadená pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty tak ako to vyžaduje platná legislatíva a vymáhané právo teda nezaniklo. Súdny exekútor tiež spochybnil postúpenie pohľadávky na súčasného oprávneného za predpokladu stotožnenia sa s názorom súdu prvej inštancie o prekludovaní pohľadávky.

4. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu súdneho exekútora navrhol odvolanie súdneho exekútora ako neprípustné odmietnuť. Uviedol, že súdny exekútor nesúhlasí len s dôvodom, pre ktorý súd exekúciu zastavil, pričom navrhuje iný dôvod zastavenia.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario ), skôr, ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu veci, zistil, že odvolanie súdneho exekútora smerujúce proti zastaveniu exekúcie je podané neoprávnenou osobou a proti výroku o trovách exekúcie je neprípustné, v dôsledku čoho je nevyhnutné ho odmietnuť.

6. Pokiaľ ide o odvolanie súdneho exekútora proti výroku I o zastavení exekúcie, odvolací súd odkazuje na v znení účinnom do 31.03.2017, podľa ktorého účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Keďže ust. upravuje okruh osôb, ktoré sú účastníkmi konania a z ktorého výslovne vyplýva, že súdny exekútor je účastníkom konania iba ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, odvolací súd dospel k záveru, že súdny exekútor nebol oprávnený na podanie odvolania voči výroku o zastavení exekúcie. Odvolanie podané neoprávnenou osobu musí odvolací súd podľa odmietnuť.

7. Oprávnenie súdneho exekútora na podanie odvolania proti zastaveniu exekúcie nie je možné vyvodiť ani z nálezu Ústavného súdu SR z 27.04.2022, č. k. -38, podľa ktorého, ak je prípustné odvolanie proti rozhodnutiam o zastavení exekúcie podľa í účinnom do 31.03.2017 za predpokladu podania subjektom na jeho podanie oprávneným, využitím argumentu argumentum a maiori ad minus je potrebné dospieť k záveru, že súčasne je prípustné odvolanie aj proti rozhodnutiu o trovách exekúcie, ktoré je od rozhodnutia o zastavení exekúcie závislé. Ústavný súd už v minulosti skonštatoval, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (porov. nález Ústavného súdu SR z 23.05.2013, č. k. -36). Súdny exekútor ako bolo už vyššie zdôvodnené totiž nie je oprávneným subjektom na podanie odvolania proti výroku o zastavení exekúcie.

8. Pokiaľ ide o tú časť odvolania súdneho exekútora, ktorá smeruje proti výroku II o trovách exekúcie, voči tomuto výroku odvolanie prípustné tiež nie je.

9. Podľa , ktoré sa použije aj v tomto exekučnom konaní ( ), proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, sú taxatívne vymenované v . Právna úprava v Exekučnom poriadku je koncipovaná na výslovne stanovenej prípustnosti odvolania proti konkrétnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

10. V prejednávanej veci bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora 27.11.2009, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31.10.2013 (porov. ). Výnimkou je však ustanovenie , podľa ktorého sa o odvolaní proti výroku o trovách pri zastavení exekúcie rozhodne podľa týchto predpisov len vtedy, ak bolo odvolanie podané pred 01.11.2013, inak sa naň použijú predpisy účinné od 01.11.2013. Novela Exekučného poriadku účinná od 01.11.2013 () zrušila prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa . V dôsledku zmeny vykonanej v účinnej od 01.11.2013 tak žiadne ustanovenie Exekučného poriadku ani iného predpisu nepripúšťa podať odvolanie len proti výroku o trovách exekúcie.

11. Odvolací súd len dodáva, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa a nasl. nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa a nasl. . Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať ani , ktorý upravuje prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie totiž predstavujú osobitný inštitút upravený v Exekučnom poriadku odlišný od trov konania, ktorý predstavuje procesný nárok súdneho exekútora ( v znení účinnom do 31.03.2017) a je identifikovaný ako odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatenie odmeny súdneho exekútora v zmysle . je pritom

možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené komplexne. Právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku komplexná a v tomto smere niet priestoru na použitie . Z tohto dôvodu nemožno na rozhodnutie súdu o trovách exekúcie aplikovať ani primerane (porov. uznesenie Ústavného súdu SR z 25.05.2021, sp. zn. ).

12. Keďže uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané 18.04.2018 a odvolanie súdneho exekútora bolo podané 07.05.2018, podľa už citovaných ustanovení odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné. Samotné nesprávne poučenie prvoinštančného súdu o prípustnosti odvolania pritom jeho prípustnosť nezakladá (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

13. Odvolací súd preto odvolanie súdneho exekútora odmietol v časti smerujúcej proti zastaveniu exekúcie podľa ako podané neoprávnenou osobu a v časti smerujúcej proti náhrade trov exekúcie podľa ako neprípustné (výrok I).

14. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo 18.03.2011 a týmto dňom vznikol zákonný dôvod na zastavenie exekúcie ex offo podľa . Pretože podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného bol súdu prvej inštancie doručený až 21.12.2017, súd prvej inštancie správne exekúciu zastavil podľa , keďže tento zákonný dôvod nastal skôr ako zákonný dôvod zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa . Odvolaciemu súdu sa javí logickým a správnym určenie dôvodu zastavenia exekúcie z časového hľadiska, teda uprednostnenie toho dôvodu, ktorý nastal ako prvý.

15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , , v spojení s . neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách odvolacieho konania v prípade, ak je odvolanie odmietnuté, preto aplikoval o náhrade trov konania pri zastavení konania, ktoré je čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci. Výsledok tohto odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinil súdny exekútor podaním neprípustného odvolania, v zásade by preto patrila náhrada trov konania protistrane (v tomto prípade oprávnenému a povinnému). V prejednávanej veci si však oprávnený ani povinný trovy konania neuplatnili a v odvolacom konaní im ani žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, preto im odvolací súd v súlade s judikatúrou (R 72/2018) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok II).

16. Senát odvolacieho súdu prijal toto uznesenie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok až . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady .