Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Co-144-2025.pdf
PDF · 143.16 KB
Case nature
Subarea
16Co/144/2025
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v konaní o návrhu navrhovateľky: U. R., W.. XX.X.XXXX, V. XX, F. Š., zastúpenej: ius aegis s. r. o., Trnavská cesta 100, Bratislava, IČO: 36 857 203, proti povinnému: DANUBIUS spol. s r.o., Albína Brunovského 4, Bratislava, IČO: 17 643 732, zastúpenému: MINAT Law s. r. o., Prievozská 6A, Bratislava, IČO: 53 204 786, na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 2C/64/2025-88, zo dňa 3.10.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e.
II. Povinnému priznáva proti navrhovateľke plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.); povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.); a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť na účet Mestského súdu Bratislava IV súdny poplatok vo výške 25 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (výrok III.).
2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 12.9.2025 domáhala, aby súd uložil povinnému povinnosť (i) umožniť a znášať na požiadanie navrhovateľky na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere a v prítomnosti povinného vstup navrhovateľky do nebytového priestoru s označením Budova obchodu a prevádzky rýchleho občerstvenia, nachádzajúci sa na prízemí nehnuteľnosti so súpisným č. XXXXX na parcele č. XXXXX/XX v katastrálnom území W. Y., obce F. - C., okres F. K., zapísaná na liste vlastníctva vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, list vlastníctva č. XXXX, za účelom vykonania obhliadky a kontroly stavu nebytového priestoru.“ a (ii) povinnosť umožniť a znášať na požiadanie navrhovateľky na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere a v prítomnosti povinného vstup navrhovateľky do nebytového priestoru s označením predajňa H., nachádzajúci sa na prízemí nehnuteľnosti so súpisným č. XXX, na parcele č. XXXX/X, v katastrálnom území V. U., obce F. - V. U., okres F. K., zapísaná na liste vlastníctva vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, list vlastníctva č. XXXX, za účelom vykonania obhliadky a kontroly stavu nebytového priestoru.“ Návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa: v katastrálnom území W. Y., okres F. K., súpisné č. XXXXX, na parcele č. XXXXX/XXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava (ďalej aj ako „Nehnuteľnosť 1“), ktorej súčasťou je nebytový priestor s označením Budova obchodu a prevádzky rýchleho občerstvenia nachádzajúci sa na prízemí Nehnuteľnosti 1 s rozlohou 234 m2 (ďalej aj ako „Predmet nájmu 1“) a v katastrálnom území V. U., okres F. K., súpisné č. XXX, na parcele č. XXXXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava (ďalej aj ako „ Nehnuteľnosť 2“),
ktorej súčasťou je nebytový priestor s označením predajňa H. nachádzajúci sa na prízemí Nehnuteľnosti 2 s rozlohou 354 m2 (ďalej aj ako „Predmet nájmu 2“). Navrhovateľka na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.2020 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako prenajímateľkou a povinným ako nájomcom (ďalej aj ako „Nájomná zmluva“) odovzdala predmety nájmu do dočasného odplatného užívania povinnému a odovzdala povinnému aj kompletné vybavenie - zariadenia slúžiace na realizáciu účelu nájmu - predaju mäsa a mäsových výrobkov. V rámci predmetu nájmu ide o kompletne technológiou vybavené prevádzky, ktorých funkčnosť sa žalovaný ako nájomca v predmetnej Nájomnej zmluve ale aj v Zmluve o nájme hnuteľných vecí zo dňa 30.12.2020, ktorú za DELIKATESS s.r.o so sídlom pôvodne Suchohradská 1, Bratislava, IČO: 47 700 998 (ďalej aj ako „Zmluva o nájme hnuteľných veci“) podpísala navrhovateľka, ktorá detailne poznala prevádzkyschopnosť a vybavenosť predmetov nájmu. Navrhovateľka na dodržaní účelu nájmu trvala aj s ohľadom na fakt, že spolu so zosnulým manželom prevádzkovali identické prevádzky v Predmete nájmu 1 a Predmete nájmu 2 a navrhovateľka sa plánovala sa do prevádzok vrátiť. Aby bolo zachované dobré meno a povesť navrhovateľky prenechala povinnému technológie aj svoju stabilnú klientelu, zazmluvnených odberateľov výrobkov s vierou, že povinný výkonom svojej podnikateľskej činnosti nadviaže na dobrú povesť Y.L. R.. Uviedla, že povinný sa ako nájomca výslovne a nespochybniteľne zaviazal, že predmety bude užívať výlučne za účelom „predaja mäsa a mäsových výrobkov“ tak, že v predmete nájmu budú v súlade s predmetom podnikania nájomcu vykonávané výlučne obchodné činnosti, ktoré predstavujú účel nájmu (čl. III. bod 1. Nájomnej zmluvy) ako aj na riadne platenie nájomného ako odplaty za užívanie predmetov nájmu. Ale od januára 2024 podľa navrhovateľky svojvoľne porušoval povinnosť platenia nájomného ani iných platieb v zmysle Nájomnej zmluvy, ktoré následne na základe výkonu rozhodnutia súdu, zväčša vydaním platobného rozkazu na konkrétnu splatnú sumu uhradil. Zároveň uviedla, že nič neavizovalo stav, že by povinný v činnosti prevádzkovania predajní mäsa a mäsových výrobkov stagnoval, alebo že by nemal záujem v tomto segmente ďalej pokračovať. Uvedenému nasvedčujú aj články zverejnené v tlači, kde sa prostredníctvom konateľa povinného M. L. prezentuje ako „U. Q. U. L. Y. U.“. Podľa navrhovateľky je badateľné špekulatívne konanie povinného, nakoľko z listu vlastníctva na meno povinného ako vlastníka nehnuteľností v katastrálnom území Komárno je zaznamenaných množstvo exekúcií a je preto dôvodné sa domnievať, že povinný nie je v dobrej finančnej kondícii a snaží sa vyhýbať peňažnému plneniu, čo by zodpovedalo aj jeho účelovej argumentácii o zániku Nájomnej zmluvy, čím sa snaží zbaviť sa záväzku na platenie nájomného do roku 2027. Povinný listom zo dňa 14.2.2025 teda v čase, kedy si ako nájomca platobné povinnosti voči navrhovateľke neplnil riadne, oznámil navrhovateľke, že Nájomná zmluva zanikla v dôsledku odstúpenia od Zmluvy o nájme hnuteľných vecí pre podstatné porušenie povinnosti prenajímateľa. Keďže podľa jeho vyjadrenia, Nájomná zmluva je uzatvorená ako zmluva závislá so Zmluvou o nájme hnuteľných vecí, zaniká odstúpením od Zmluvy o nájme hnuteľných veci. Navrhovateľka uviedla, že ide o špekulatívne konanie povinného tým, že v rámci obrany voči platobnému rozkazu na platenie nájomného podľa Zmluvy o nájme hnuteľných vecí, povinný klamlivo zavádzajúco a špekulatívne uvádza, že Zmluva o nájme hnuteľných vecí nikdy platne nevznikla, pre absenciu podstatnej náležitosti a to určenie predmetu nájmu - zoznam hnuteľných vecí. Podľa navrhovateľky na ťarchu tvrdení povinného vyznieva, že na základe uvedenej Zmluvy o nájme hnuteľných vecí povinný riadne plnil 4 roky za užívanie hnuteľných vecí, ktorých absenciu namieta. Uviedla, že povinný listom zo dňa 13.2.2024 písomne odstúpil do Zmluvy o nájme hnuteľných vecí, o ktorej tvrdí, že nikdy nevznikla kde si protirečí ak platí, že je možné platne odstúpiť len od platnej uzatvorenej zmluvy, a zdôraznila, že úkony a prejavy vôle, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi nepožívajú právnu ochranu. Navrhovateľka trvá na plnení Nájomnej zmluvy, ktorú považuje za platnú a účinnú a žiada povinného riadne plnenie svojich povinnosti nájomcu v predmetného nájomného vzťahu, ako to uviedla aj v liste adresovaného povinnému zo dňa 12.3.2025. Podľa čl. VII. Nájomnej zmluvy sa povinný ako nájomca zaviazal umožniť prenajímateľovi kontrolu využívania predmetu nájmu 1 a predmetu nájmu 2 a sprístupniť prenajímateľovi predmet nájmu za účelom vykonania prehliadok“ (čl. VII. bod 1. nájomnej zmluvy), nájomca prevzal zodpovednosť za škodu, ktorú v predmete nájmu spôsobil, nájomca sa zaviazal, že si bude zabezpečovať povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych noriem v oblasti požiarnej ochrany, BOZP, hygieny a iných špecializovaných oblastí sám na vlastné náklady a nebezpečenstvo, nájomca sa zaviazal dodržiavať pri užívaní predmetu nájmu príslušné hygienické, veterinárne, bezpečnostné, požiarne a iné predpisy, zaviazal sa zabezpečiť si samostatnými dodávateľskými zmluvami prívod všetkých energií, služieb a médií do predmetu nájmu, pričom úhrady za dodávky a spotrebu energií služieb a médií bude uhrádzať priamo dodávateľom oproti čomu sa prenajímateľ zaviazal poskytnúť nájomcovi súčinnosť pri prehlasovaní dodávok vody, elektriny a plynu, čo sa podľa navrhovateľky sa aj stalo, a ako nový odberateľ energií sa v súlade s Nájomnou zmluvou stal nájomca a mohol aj odhlásiť z odberu týchto energií, čo dodávatelia museli
akceptovať. Navrhovateľka sa od iného nájomcu nebytového priestoru susediaceho s Predmetom nájmu 1 dozvedela, že v priestoroch Nehnuteľnosti 1 je výpadok elektrickej energie a dodávky tepla v mesiaci júl 2025. Navrhovateľka sa snažila situáciu riešiť ako technickú poruchu s povinným, ktorý bol nekontaktný, v dôsledku čoho navrhovateľka šetrením u prevádzkovateľov ZSE a SPP zistila, že došlo v Predmete nájmu 1 k odpojeniu dodávok elektriny, plynu a vody na základe žiadosti žalovaného. Navrhovateľke nie je zrejmé v akom stave sa nachádza Predmet nájmu 1 a analogicky ani Predmet nájmu 2, a navrhovateľke sa javí, že povinný neužíva ani Predmet nájmu 1 ani Predmet nájmu 2. Uviedla, že povinný ju nevyzval na protokolárne prevzatie predmetu nájmu, platne nájomný vzťah neukončil a navrhovateľka bez svojho zavinenia ako vlastníčka predmetu nájmu, v ktorom sa nachádzajú aj hnuteľné veci a technologické zariadenie špecifickej povahy a teda adekvátnej hodnoty pre svoju špecifickosť, nemá vedomosť v akom stave sa predmety nájmu nachádzajú. Poukázala na to, že ako vlastník predmetu nájmu zodpovedá za bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a je povinná prechádzať verejnému ohrozeniu a nezabezpečením predmetov nájmu môže dôjsť k ohrozeniu z hľadiska požiarnej a hygienickej ochrany, ale aj ochrany majetku, ak nie je zabezpečená ochrana voči tretím osobám ako uzamknutie, alebo funkčnosť zvukovej signalizácie ochrany objektov. Listom zo dňa 15.8.2025 vyzvala povinného na umožnenie kontroly Predmetu nájmu 1 a Predmetu, nájmu 2; list bol povinnému doručený dňa 27.8.2025, avšak povinný obratom neodpovedal, neumožnil jej kontrolu predmetu nájmu, povinný odpovedal listom zo dňa 2.9.2025, doručenom navrhovateľke dňa 9.9.2025 tak, že Nájomná zmluva ako aj Zmluva o nájme hnuteľných vecí zanikli, v dôsledku čoho zaniklo aj postavenie povinného ako nájomcu a povinnosťami nájomcu nie je viac viazaný. Navrhovateľka s uvedenou argumentáciou povinného nesúhlasí a podľa nej povinný opätovne neuvádza pravdu a prekrúca skutočnosti. Navrhovateľka listom zo dňa 12.3.2025 vo vzťahu k odstúpeniu od Zmluvy o nájme hnuteľných vecí zo dňa 13.2.2025 a listom zo dňa 12.3.2025 vo vzťahu k oznámeniu o zániku Nájomnej zmluvy jednoznačne trvala na neplatnosti ukončenia predmetných zmluvných vzťahoch a vyzvala povinného na riadne plnenie si povinností v zmysle platných a účinných zmluvných vzťahov. Uviedla, že podľa Nájomnej zmluvy je nájomca povinný na vlastné náklady uviesť predmet nájmu do stavu, v akom ho prevzal od prenajímateľa, pričom v deň vrátenia podpíšu zmluvné strany odovzdávací protokol. Navrhovateľka čestne vyhlásila, že do dňa podania tohto návrhu nebola povinným na prevzatie predmetov nájmu vyzvaná a povinný neučinil žiadny platný úkon, smerujúci k ukončeniu nájomného vzťahu, majúc vedomosť, že navrhovateľka oznámenie o zániku Nájomnej zmluvy namietala a prejavila vôľu zotrvať na platnosti a existencii záväzku nájomcu z Nájomnej zmluvy.
2.1 Navrhovateľka tvrdila, že sa ako prenajímateľka nevie zákonným spôsobom pre nečinnosť povinného domôcť ochrany svojho majetku a splnenia prevenčnej povinnosti predchádzania vzniku škody alebo verejného ohrozenia a mala zato, že z hľadiska naliehavosti je opodstatnené domáhať sa nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia umožňujúcim vstup a kontrolu predmetov nájmu. S ohľadom na skutočnosť, že v Predmete nájmu 1 a Predmete nájmu 2 (navrhovateľka predpokladá, že uvedená prevádzka je zatvorená) nie je možné zistiť skutkový stav a povinný neumožnil výkon kontroly využívania predmetu nájmu podľa čl. VII. bod 1. Nájomnej zmluvy, podľa ktorého sa nájomca zaväzuje umožniť prenajímateľovi kontrolu užívania predmetu nájmu a sprístupniť prenajímateľovi predmet nájmu za účelom vykonania prehliadok, avšak iba v sprievode nájomcu, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak.“ Povinný svojím konaním, resp. nekonaním zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľky a navrhovateľka sa obávala, že takéto zásahy v rámci popierania povinností z Nájomnej zmluvy zo strany povinného budú pokračovať aj v budúcnosti. Uviedla, že vlastnícke právo je jedným zo základných práv, ktoré je chránené nielen vnútroštátnymi zákonmi, ale presahuje rámec medzinárodných dohovorov a podľa navrhovateľky je nevyhnutné, aby sa neodkladným opatrením domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva voči tomu, kto ruší a zasahuje do výkonu jej vlastníckych práv a je nevyhnutné napraviť nežiadúci stav a nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia sa docieli ochrana vlastníckeho práva navrhovateľky tak, že povinný bude povinný umožniť kontrolu nebytových priestorov, ktoré má v nájme od navrhovateľky, čím sa odstráni stav právnej neistoty navrhovateľky o stave jej majetku a povinný nebude nijakým negatívnym spôsobom zasahovať do majetku navrhovateľky vrátane zásahov pro futuro. Potreba nariadenia neodkladného opatrenia je podľa navrhovateľky umocnená skutočnosťou, že je sporné trvanie Nájomnej zmluvy a plnenia povinností dojednaných na základe Nájomnej zmluvy, čo je predmetom konania o zaplatenie dlžnej sumy vedenej na konajúcom súdu pod sp. zn. 4C/27/2025 a navrhovateľka sa obávala, že povinný neplnením si povinností vo vzťahu k predmetom nájmu spôsobí navrhovateľke škodu a škodlivé následky. Zákaz neoprávneného rušenia vlastníka veci podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné uplatniť tam kde neoprávnené rušenie vlastníka zo strany rušiteľa trvá, resp. pokračuje, alebo tam kde síce už prestalo, avšak
existuje konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2Cdon/1626/96). Navrhovateľka mala za to, že neodkladné opatrenie môže byť nariadené tak, že jej nemusí súd uložiť podať žalobu vo veci samej a to s poukazom na § 336 ods. 1 C. s. p.. Mala za to, že podstatou neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu za účelom okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Neodkladným opatrením môže súd na návrh strany sporu uložiť druhej strane sporu širokú škálu povinností či obmedzení ak: existuje obava z ohrozenej exekúcie, predmetom ktorej je uspokojenie peňažnej pohľadávky; účel sledovaný neodkladným opatrením - ktorým je urýchlená ochrana ohrozeného práva - je možné v tomto prípade dosiahnuť zabezpečovacím opatrením; zabezpečovacím opatrením nie je možné zabezpečiť nároky klienta. Uviedla, že nemá žiadny iný zákonný prostriedok zistenia stavu svojho majetku - Predmetu nájmu 1 a Predmetu nájmu 2, preto môže substituovať práve nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľka považovala za osvedčenú existenciu nároku, ako aj skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj že neodkladným opatrením možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha (princíp efektívnosti); spočívajúci vo formulácii povinnosti konať vo vzťahu ich umožneniu kontroly stavu Predmetu nájmu 1 a Predmetu nájmu 2, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality a umožnením vstupu do nebytových priestorov nie je neprimerane zasiahnuté do práva povinného, ktorý zo samotného dojednania v Nájomnej zmluve je povinný umožniť výkon kontroly využívania predmetu nájmu (čl. VII. bod 1.) a mala za to, že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, teda navrhovateľka nežiada povinnosti povinného tak, že by už nemohol s predmetom nájmu nakladať.
3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie po ozrejmení procesnoprávnych súvislostí týkajúcich sa neodkladných opatrení, skonštatoval, že navrhovateľka v návrhu neuviedla v rámci opisu rozhodujúcich skutočností potrebu nevyhnutnej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré by neodkladnosť navrhovanej úpravy pomerov aspoň osvedčovali. Zdôvodnenie navrhovaného neodkladného opatrenia navrhovateľkou, ktorej tvrdenie, že sa ako prenajímateľka nevie zákonným spôsobom pre nečinnosť povinného domôcť ochrany svojho majetku a splnenia prevenčnej povinnosti predchádzania vzniku škody alebo verejného ohrozenia a má za to, že z hľadiska naliehavosti je opodstatnené domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia s petitom umožňujúcim vstup a kontrolu predmetov nájmu, je v rámci skutočností opísaných v návrhu navrhovateľom na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačujúce a pre jeho nariadenie nedostatočné vzhľadom na absenciu opísania neodkladnosti navrhovanej úpravy a to uvedením možnej konkrétnej ujmy alebo určitej škody alebo iného konkrétne uvedeného nenapraviteľného možného dôsledku, ktorý by reálne mohol bezprostredne vzniknúť nenariadením navrhovateľkou formulovaného neodkladného opatrenia. Navrhovateľkina obava, že povinný neplnením si povinností vo vzťahu k predmetom nájmu spôsobí navrhovateľke škodu a škodlivé následky je v kontexte opisu skutkových okolností a priložených listinných dôkazov, ktoré navrhovateľka viac menej zúžila na konfrontáciu strán sporu v otázke zániku Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi ňou a odporcom, bez uvedenia a osvedčenia reálnej hrozby vzniku škody, len konštatovaním všeobecným a hypotetickým, ktoré nemôže byť dôvodom na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Tvrdenie navrhovateľky, že ako vlastníčka predmetu nájmu, v ktorom sa nachádzajú aj hnuteľné veci a technologické zariadenie špecifickej povahy a teda adekvátnej hodnoty pre svoju špecifickosť, nemá bez svojho zavinenia vedomosť v akom stave sa tieto predmety nájmu nachádzajú, nie je dôvodné pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to vzhľadom na absenciu opísania a osvedčenia možnej konkrétnej ujmy na strane navrhovateľky, ktorá v návrhu neopísala reálnu hrozbu ujmy alebo určitej škody, ktorá by jej mohla hroziť bez bezodkladného nariadenia navrhovanej úpravy. Navrhovateľka ničím neosvedčila naliehavosť navrhovanej úpravy a možná ujma na jej právach alebo škoda na jej hnuteľných veciach či nehnuteľnostiach sú len hypotetické bez osvedčenia aspoň možnosti ich vzniku a preto sa jej nárok nejaví pravdepodobným, tobôž, keď z návrhu vyplýva, že nemieni podať voči povinnému žalobu vo veci samej na splnenie si povinnosti vyplývajúcich z daného zmluvného vzťahu. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadne konkrétne tvrdenie alebo argumentáciu, skutočne odôvodňujúcu potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán neuviedla, a to napriek tomu, že je ako navrhovateľka neodkladného opatrenia povinná tvrdiť a zároveň aj osvedčiť dôvody, pre ktoré je naliehavo a bezodkladne potrebné upraviť pomery strán sporu (§ 326 ods. 1 a 2 C. s. p.). Navrhovateľka v podstate navrhla nariadenie neodkladného opatrenia súdom len za účelom odstránenia jej pochybností o
stave častí nehnuteľností - nebytových priestorov, ktoré sú predmetom nájmu, ako aj o stave hnuteľných vecí, ktoré by sa mali v predmete nájmu nachádzať, čo však na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje, vzhľadom na nenaplnenú zákonnú podmienku osvedčenia bezodkladnosti navrhovanej úpravy. Navrhovateľkou uvedený popis rozhodujúcich skutočností nie je dostatočný na to, aby z neho bolo možné vyvodiť nejaký konkrétny nárok, ktorý by sa aspoň javil pravdepodobný a dôvody, z ktorých by mala vyplývať naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sú len všeobecné a bez akejkoľvek špecifikácie, pričom priložené listinné dôkazy k návrhu naliehavosť navrhovanej bezodkladnej úpravy nijak neosvedčujú. Navrhovateľka má zákonné možnosti kontroly svojho majetku za účelom zabezpečenia výkonu svojho vlastníckeho práva, pokiaľ by išlo o reálnu hrozbu škôd v zmysle ústavnoprávnej ochrany vlastníckeho práva a obmedzení súvisiacich s jeho výkonom (Čl. 20 ods. 3 Ústavy SR). Navrhovateľka sama v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že ako vlastníčka predmetu nájmu zodpovedá za bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a je povinná prechádzať verejnému ohrozeniu a nezabezpečením predmetov nájmu môže podľa navrhovateľky dôjsť k ohrozeniu z hľadiska požiarnej a hygienickej ochrany, ale aj ochrany majetku, ak nie je zabezpečená ochrana voči tretím osobám ako uzamknutie, alebo funkčnosť zvukovej signalizácie ochrany objektov.
4. Zhrnul, že ak navrhovateľka navrhla voči povinnému nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sledovala dosiahnutie úpravy pomerov sporových strán, mala povinnosť osvedčiť nárok, ktorý vyžaduje neodkladnú úpravu, a tiež, že bez takejto úpravy pomerov jej vzhľadom na konkrétne konanie odporcu reálne a bezprostredne hrozí konkrétna ujma, ktorej môže zabrániť len navrhnutým neodkladným opatrením. Navrhovateľka mala povinnosť tvrdiť a zároveň osvedčiť, že úprava pomerov strán je z nejakých konkrétnych dôvodov naliehavo potrebná. Túto povinnosť si však podľa názoru súdu nesplnila. Navrhovateľka neosvedčila, že bez navrhovaného neodkladného opatrenia, súdom uloženej navrhovanej povinnosti odporcovi bude naplnená podmienka nevyhnutnosti navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov a podmienka nevyhnutnosti zabezpečenia dočasnej ochrany navrhovateľky alebo jej právom chránených záujmov navrhovaným neodkladným opatrením.
5. Na uvedenom základe za použitia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 C. s. p.; súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že hoci mal povinný vo veci plný úspech, v dôsledku čoho by mal voči navrhovateľke právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ale nakoľko mu žiadne trovy preukázateľne nevznikli, súd prvej inštancie mu nepriznal nárok na náhradu trov konania. V zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov je navrhovateľ povinný z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaplatiť súdny poplatok vo výške 25 eur [§ 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a položka 1 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s položkou 1 písm. a) o minimálnej sadzbe súdneho poplatku]. Navrhovateľka s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zákonom stanovený súdny poplatok nezaplatila, a preto súd prvej inštancie uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť na účet Mestského súdu Bratislava IV súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného elektronicky vo výške 25 eur.
6. Proti uzneseniu v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podala navrhovateľka odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vadnosť napadnutého rozhodnutia vyplýva z viacerých závažných arbitrárnych pochybení súdu prvej inštancie pri interpretácii a aplikácii na prejednavaný prípad aplikovateľných právnych predpisov, ako aj z ďalších skutočností, ktoré spôsobujú, že predmetné uznesenie je nevyhnutné považovať za rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení veci, ako aj za arbitrárne a nepreskúmateľné. Mala za to, že preukázala skutkový stav, ako podklad pre nariadenie neodkladného opatrenia a to vlastníckeho právo k nehnuteľnostiam do ktorých žiadala nariadiť vstup; existenciu zmluvného (nájomného) vzťahu s povinným tak vo veciach hnuteľných ale aj nehnuteľných; porušovanie povinnosti povinného ako nájomcu; neodovzdanie predmetu nájmu do dispozície navrhovateľky ako vlastníčky nehnuteľností; z obsahu nájomných zmlúv je zrejmé, že nehnuteľnosti mali charakter výrobnej a predajnej prevádzky, teda logicky boli vybavené zariadením, ktoré môže byť nebezpečné a ktoré je nechránené, keďže kontrolu nad predmetom nájmu povinný nevykonáva; povinný na výzvu na splnenie povinnosti umožniť
kontrolu predmetov nájmu nereagoval, napriek vykázanému doručeniu výzvy. Povinný svojím konaním/ nekonaním zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľky, ktorá sa obáva, že takéto zásahy v rámci popierania povinností z Nájomnej zmluvy zo strany povinného budú pokračovať aj v budúcnosti. S poukazom na § 325 ods. 1, ods. 1 písm. d) C. s. p., § 126 Občianskeho zákonníka, Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, Čl. I Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; sa domnievala, že vzhľadom na okolnosti uvedené v návrhu je nevyhnutné napraviť nežiadúci stav, ktorý ak neexistuje, zaručene hrozí. Povinný ignoruje svoje povinnosti, nechráni majetok navrhovateľky, neumožňuje jej stav majetku skontrolovať. Potreba nariadenia neodkladného opatrenia je umocnená skutočnosťou, že je sporné trvanie Nájomnej zmluvy a plnenia povinností dojednaných na základe Nájomnej zmluvy, čo je predmetom konania o zaplatenie dlžnej sumy vedenej na konajúcom súdu pod sp. zn. 4C/27/2025 a navrhovateľka sa obávala, že povinný neplnením si povinností vo vzťahu k predmetom nájmu jej spôsobí škodu, resp. jeho nekonanie na čo je povinný môže vyvolať také zásahy, ktoré by mali škodlivý následok. Mala zato, že v danom prípade neodkladné opatrenie môže byť nariadené bez uloženia povinnosti podať žalobu vo veci samej. Podľa § 336 ods. 1 prvej vety C. s. p. totiž súd môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, teda súd toto právo využiť nemusí. Súd túto povinnosť podľa § 336 ods. 1 druhej vety C. s. p. neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Mala za to, že osvedčila existenciu nároku, ako aj skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, a taktiež osvedčuje: neodkladným opatrením možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha (princíp efektívnosti); spočívajúci vo formulácii povinnosti konať vo vzťahu ich umožneniu kontroly stavu Predmetu nájmu 1 a Predmetu nájmu 2; právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality); umožnením vstupu do nebytových priestorov nie je neprimerane zasiahnuté do práva povinného, ktorý zo samotného dojednania v Nájomnej zmluve je povinný umožniť výkon kontroly využívania predmetu nájmu podľa čl. VII. bod 1. (podporne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.12.2012, sp. zn. 5Obdo/33/2012); navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, teda navrhovateľka nežiada/neformuluje povinnosti povinného tak, že by už nemohol s predmetom nájmu nakladať dokonca ide len o výkon kontroly vlastníka nad svojou vecou. Vyčítala súdu prvej inštancie, že vec nesprávne právne posúdil, keď svojím rozhodnutím poprel zásadu „iura novit curia“ tým, že neposkytol ochranu legitímnemu ústavnému právu vlastníka za preukázania ohrozenia záujmov navrhovateľky, pričom platí, že neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. predmetné uznesenie vykazuje známky arbitrárnosti, nespravodlivosti, nepreskúmateľnosti, svojvoľnosti a nezákonnosti, a to najmä z dôvodu zjavného porušenia kogentných procesných ustanovení Civilného sporového poriadku, ktorými sa mal súd prvej inštancie riadiť v rámci rozhodovania, avšak nerešpektoval v celom rozsahu právo navrhovateľky na riadne odôvodnenie a predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). Mala zato, že naliehavosť je preukázaná samotnou existenciou nájomného vzťahu, ako aj tvrdením, že povinný ako nájomca prenajímateľovi - navrhovateľke Predmet nájmu 1 ani Predmet nájmu 2 riadne neodovzdal, odmieta s ňou komunikovať s odkazom, že už nie je nájomcom a teda nie je povinný plniť zmluvné dojednania (list zo dňa 2.9.2025). Takáto kontrola možná nie je nakoľko povinný ako nájomca odmieta konať. Keďže iná zákonná forma akou by došlo ku kontrole Predmetu nájmu nie je, obrátila sa na súd, nakoľko daný stav je naliehavý a nie je v jej moci vykonať kontrolu bez nariadenia tejto povinnosti nájomcovi, ktoré je nájomcom nakoľko predmet nájmu riadne neodovzdal a je viazaný povinnosťami zo Nájomnej zmluvy. Navrhovateľka oznámila svoj nesúhlas s odstúpením od Nájomnej zmluvy. Škodu definovať, resp. popísať nie je v jej možnostiach. Predmetom nájmu sú
nebytové priestory - prevádzky, užívané na výrobu a predaj, zariadené hnuteľnými vecami, napojené na vodu, elektrinu; predstava škody je takto imanentná na presný popis, a preto ju ani neuviedla, ale trvala na tom, že je bez pochýb, že škoda na majetku hrozí stavom „opustených, zanechaných“ nebytových priestorov.
7. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia potvrdiť, a zmeniť vo výroku o trovách konania tak, že mu prizná nárok na náhradu trov konania. V celom rozsahu sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v napadnutom uznesení, v rámci ktorého súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil, prečo navrhovateľka nesplnila zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na čo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolanie ako celok považoval za nezrozumiteľné už z hľadiska označených zákonných odvolacích dôvodov, z ktorých nie je zrejmé, prečo práve z uvedených odvolacích dôvodov považuje napadnuté uznesenie za nesprávne. Z odvolania sa javí, že je prejavom subjektívnej nespokojnosti navrhovateľky s uznesením a neobsahuje žiadne relevantné odôvodnenie, ktoré by zakladalo potrebu zmeniť napadnuté uznesenie. Povinný výslovne poprel skutkové (a navyše ničím nepodložené) tvrdenia navrhovateľky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj v odvolaní. V tejto súvislosti sa paradoxne práve konanie navrhovateľky javí ako špekulatívne, keď sa v tomto konaní domáha nariadenia neodkladného opatrenia na absurdnom skutkovom i právnom základe, tvrdiac že jej hrozí škoda (ale vlastne nevie aká), tvrdiac, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery (nevedno aké pomery), hoci ako vlastník nebytových priestorov má oprávnenie i povinnosť zabezpečiť svoj majetok tak, aby sa vzniku škôd predchádzalo, resp. aby žiadne nevznikli. Medzi stranami sporu ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani v súčasnosti neexistuje žiaden nájomný vzťah. Navrhovateľka ešte na začiatku roka 2025 nesplnila svoju povinnosť ako prenajímateľa zabezpečiť, v súlade § 664 Občianskeho zákonníka udržiavanie predmetu nájmu na svoje náklady v stave spôsobilom na obvyklé užívanie, resp. mu výslovne deklarovala, že vady na predmete nájmu odstraňovať nebude, a preto povinný následne v súlade s § 679 Občianskeho zákonníka od Zmluvy o nájme hnuteľných vecí odstúpil v dôsledku čoho zanikla i Zmluva o nájme nebytových priestorov, nakoľko sa jednalo o vzájomné závislé zmluvy, t. j. vznik a zánik jednej zo zmlúv bol podmienkou vzniku a zániku druhej zo zmlúv. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že neexistuje žiaden nájomný vzťah medzi stranami a povinný žiadnym spôsobom nebráni v realizácii vstupu, resp. neobmedzuje vlastnícke právo navrhovateľky na vstup do nebytových priestorov, rovnako povinný nebránil v realizácii vstupu do nebytových priestorov ani nikdy predtým. Nepravdivým je i tvrdenie navrhovateľky, že povinný na bezdôvodnú a ničím nepodloženú výzvu na splnenie povinnosti umožniť kontrolu predmetov nájmu nereagoval; práve naopak navrhovateľku upozornil, že kontrolu nad nebytovými priestormi nemá s poukazom na neexistenciu nájomného vzťahu medzi stranami. Povinný žiadnym spôsobom nezasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľky a nemá žiadnu kontrolu nad nebytovými priestormi označenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Opakovane navrhovateľku informoval, že nájomný vzťah neexistuje a v dôsledku odstúpenia od Zmluvy o nájme hnuteľných vecí a Oznámenia o zániku Zmluvy o nájme nebytových priestorov povinný dňa 28.2.2025 ukončil užívanie nebytových priestorov. V tejto súvislosti neobstoja ani tvrdenia navrhovateľky o akomkoľvek „preukázanom skutkovom stave“, nakoľko ňou tvrdený skutkový stav sa nezakladá na pravde a nemá oporu ani v ňou predložených dôkazoch. V tejto súvislosti je absurdná rovina úvah navrhovateľky o potrebe ochrany jej vlastníckeho práva, nakoľko povinný žiadnym spôsobom nebráni v realizácii kontroly nebytových priestorov. Bez ohľadu na uvedené i v prípade, existencie zmluvného vzťahu medzi stranami, by mal predsa navrhovateľ tak ako i správne konštatuje súd prvej inštancie penzum možností, ako potenciálnej škode na nebytových priestorov predchádzať, resp. ako ju odvracať. Ako príklad okrem ústavného rámca, ktorý uviedol súd prvej inštancie možno uviesť napr. i všeobecnú prevenčnú povinnosť navrhovateľky podľa § 415 Občianskeho zákonníka ako aj zakročovaciu povinnosť Žalobcu podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nezrozumiteľné je i zdôvodnenie potreby neodkladnej úpravy pomerov s odkazom na zákonné ustanovenia o ochrane vlastníckeho práva. Opätovne zdôraznil, že navrhovateľke nijakým spôsobom nebráni vo výkone jej vlastníckeho práva, jej vlastnícke právo nijako neohrozuje/neruší, ani do neho žiadnym spôsobom nezasahuje a navrhovateľka plne disponuje s hnuteľnými vecami i nebytovými priestormi. Skutočnosť, že povinný žiadnym spôsobom nebráni v realizácii vlastníckeho práva navrhovateľky vyplýva paradoxne i z dôkazov predložených navrhovateľkou. V tejto súvislosti konštatoval, že navrhovateľka bráni realizovať ochranu vlastníckeho práva sama sebe, pretože sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, pričom môže kedykoľvek a akokoľvek vykonať kontrolu nebytových priestorov a realizovať svoje práva a povinnosti, ktoré jej vyplývajú z relevantných zákonných ustanovení upravujúcich ochranu vlastníckeho
práva. V tejto súvislosti je nepravdivé i to, že s navrhovateľkou kedykoľvek odmietal komunikovať a uvedené nemá oporu ani v predložených dôkazoch zo strany navrhovateľky, ktorá nepreukázala žiadne naliehavé alebo bezprostredné ohrozenie jeho vlastníckeho práva (a už vôbec nie zo strany povinného), samotné spory medzi sporovými stranami o plnenie z nájomných zmlúv pred ukončením zmlúv, resp. ničím nepodložené riziko budúcej nevedno akej škody (ktorá neexistuje a aj keby existovala alebo hrozila môže, resp. i musí jej zabrániť navrhovateľka ako vlastníčka nebytových priestorov a povinný by nedisponoval akoukoľvek pasívnou vecnou legitimáciou) nepreukazujú predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia. Nezrozumiteľná je i konštatácia navrhovateľky, v zmysle ktorej neodkladné opatrenie môže byť vydané tak, že súd neuloží povinnosť podať žalobu vo veci samej. V tejto súvislosti považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že v posudzovanom prípade, keď navrhovateľka vlastne tvrdí, že nevie, či vôbec a aká škoda jej hrozí, tak je týmto tvrdením výslovne vylúčené, aby neodkladným opatrením bola dosiahnutá trvalá úprava pomerov medzi stranami. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z odvolania sa javí, že navrhovateľka nielenže nedokáže zdôvodniť konkrétne dôvody potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, ale zároveň neosvedčuje (lebo nevie osvedčiť) žiaden tvrdený nárok, ktorému by sa nariadením neodkladného opatrenia mala poskytnúť ochrana. Konštatoval, že akokoľvek inak by i navrhovateľka zdôvodnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nepochybné, že samotným jej vstupom do prevádzky za prítomnosti povinného by sa nezabezpečila akákoľvek trvalá úprava pomerov medzi sporovými stranami, tak ako to vyplýva z § 336 ods. 1 C. s. p.. Za absurdnú považoval tiež časovú rovinu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď si je navrhovateľka vedomá, že povinný s ňou ukončil spoluprácu a s tým súvisiace užívanie nebytových priestorov vo februári 2025, následne o pol roka neskôr podá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, tvrdiac, že jej na nebytových priestoroch hrozí škoda a že do nebytových priestorov de facto vstúpiť odmieta lebo nemôže, aj keď jej to povinný nijakým spôsobom nebráni, tak ako nepravdivo tvrdí navrhovateľka. V tejto súvislosti konštatoval, že takéto konanie považuje nielen v rozpore s relevantnými ustanoveniami o zákonnej prevenčnej povinnosti, ale aj v rozpore s odbornou starostlivosťou. V dôsledku vyššie uvedených skutočností ako aj s poukazom na závery Uznesenia súdu prvej inštancie súhrnne konštatujeme, že neexistuje žiadna potreba neodkladnej úpravy pomerov. Napokon povinnému nebolo zrejmé ani to, ako sa má navrhovateľke zhoršiť právna pozícia bez neodkladného opatrenia, nakoľko tú si zhoršuje sama pokiaľ tvrdí, že jej hrozí určitá škoda a nevykoná ako vlastníčka nebytových priestorov žiadne zákonné kroky na to, aby proti vzniku takejto škody zakročila. Záverom dodal, že aj petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je neurčitý, nevykonateľný a nesplniteľný, pretože neobsahuje presné časové, obsahové ani riadne vymedzenie povinnosti povinného a je naviazaný na bližšie nešpecifikovanú ľubovôľu navrhovateľa bez akejkoľvek konkretizácie, čo samo o sebe vylučuje potrebu a prípustnosť neodkladného opatrenia.
8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C. s. p.).
9. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C. s. p. je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
15. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z čoho, t. j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej, alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva.
16. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má teda povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie a zároveň má dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a v nadväznosti na odvolaciu argumentáciu žalobcu, poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že neodkladné opatrenie, ako už názov tohto procesného inštitútu napovedá, slúži na rýchle a pružné riešenie situácie, kedy je potrebný okamžitý (bezprostredný) zásah súdu. Niektoré životné situácie vyvolávajú nutnosť v záujme právnej bezpečnosti fyzických alebo právnických osôb zaistiť okamžitú procesnú ochranu, ktorú by nebolo možné so zreteľom na bezprostredne hroziacu ujmu zaistiť v potrebnom čase obvyklým stanoveným spôsobom. Nariadenie neodkladného opatrenia má svoje opodstatnenie v prípadoch, ak je obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia jeho navrhovateľa alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd teda nariadi neodkladné opatrenie spravidla v situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie reálnej škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
18. Odvolací súd ďalej pripomína, že pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ je potrebné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, aj keď súd nemá náležite zistený skutkový stav, pričom musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Je treba vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane, prípadne hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že by sa jej viac neoplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa; tieto tvrdenia sa musia osvedčiť, a to aspoň do tej miery,
že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Tomu zodpovedá povinnosť navrhovateľa osvedčiť, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, ktorá mu hrozí. Predpokladom toho je, že navrhovateľ preukáže existenciu takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane.
20. V zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka neosvedčila potrebu neodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami; vo vzťahu k Nehnuteľnostiam 1 a 2, ktorých je vlastníčkou, a ktoré sú predmetom Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.2020, totiž navrhovateľka netvrdila ani neosvedčila žiadnu konkrétnu ujmu, resp. stav, v dôsledku ktorého sa možno dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Ak navrhovateľka dôvodila tým, že jej ide o zabezpečenie možnosti ako vlastníčky zistiť, v akom stave sa nachádza predmet nájmu, keďže zodpovedá za bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a je povinná predchádzať verejnému ohrozeniu a nezabezpečením predmetov nájmu môže dôjsť k ohrozeniu z hľadiska požiarnej a hygienickej ochrany, ale aj ochrany majetku, ak nie je zabezpečená ochrana voči tretím osobám ako uzamknutie, alebo funkčnosť zvukovej signalizácie ochrany objektov; odvolací súd poukazuje na medzi stranami sporu nespornú skutočnosť, že povinný už v liste zo dňa 2.9.2025, ktorý bol odpoveďou na žiadosť navrhovateľky o sprístupnenie Nehnuteľností 1 a 2 oznámil navrhovateľke, že Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.2020 zanikla vo februári 2025 odstúpením povinného od tejto zmluvy, v dôsledku čoho povinný už nie je nájomcom Nehnuteľností 1 a 2. So zreteľom na uvedené, pokiaľ povinný opakovane vyhlásil, že nemá postavenie nájomcu Nehnuteľností 1 a 2, absentuje na strane navrhovateľky potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami v podobe autoritatívneho súdneho rozhodnutia spočívajúceho v uložení povinnosti povinnému umožniť a znášať na požiadanie navrhovateľky na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere a v prítomnosti povinného vstup navrhovateľky do Nehnuteľností 1 a 2, pretože za danej situácie je oprávnená vstupovať do Nehnuteľností 1 a 2 bez ohľadu na zmluvné dojednania (čl. VII. bod 1.), ako ich vlastníčka.
21. Z uvedeného je potom potrebné vyvodiť záver, že dôvody podaného odvolania navrhovateľky nevyvrátili skutkový a právny záver súdu prvej inštancie, že navrhovateľka neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. V nadväznosti na uvedené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky navrhovateľky v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie; preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému povinnému priznal proti navrhovateľke plný nárok náhradu trov odvolacieho konania.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).