Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-93-2025.pdf
PDF · 135.78 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/93/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Adriána Pažúra v spore žalobcu: Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, proti žalovanému: ESALEX s.r.o., Varšavská 2492/19, Košice - mestská časť Sídlisko Ťahanovce 040 13, IČO: 52 136 761, právne zastúpený: HUDÁK & partners, s.r.o., so sídlom Alžbetina 41, Košice - mestská časť Staré Mesto 040 01, IČO: 52 796 418, o zaplatenie 1.920,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice z 26. februára 2025, č.k.: 95Cb/4/2024 - 177, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice z 26. februára 2025, č.k.: 95Cb/4/2024 – 177 v napadnutom výroku I. a III.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.569,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 960,- eur od 16.1.2022 do 20.8.2024, zo sumy 609,90 eur od 21.8.2024 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 960,- eur od 16.1.2023 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. III. Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 63,54 %.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť 1.920,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 960,- eur od 16.1.2022 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 960,- eur od 16.1.2023 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, titulom dlžného nájomného za rok 2022 a 2023. Žalobca uviedol, že dňa 1.6.2021 uzavrel so žalovaným Zmluvu o nájme pozemku č. 1s/2021 (ďalej len „zmluva o nájme pozemku“). Nájomné bolo stanovené dohodou na sumu 64,- eur/ m2/ročne, t.j. 960,- eur/rok. Žalovaný uhradil nájomné za rok 2021, pričom nájomné za roky 2022 - 2023 neuhradil. V zmysle zmluvy bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania žalovaného s platením nájomného.
3. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Potvrdil, že strany uzatvorili Zmluvu o nájme pozemku, predmetom ktorej bol prenájom pozemku parc. č. KNC 9310/532 o výmere 13 m2, zastavaná plocha a nádvorie a pozemku parc. č. KNC 9310/530 o výmere 2 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. A., za účelom majetkovoprávneho usporiadania pozemku pod stánkom
na prevádzkovanie služieb a reklamy, v lokalite Ul. Prostějovská v Prešove. Namietal, že cena nájmu vo výške 960,- eur/rok bola určená žalobcom nesprávne, nakoľko iba časť prenajatého pozemku o výmere 2 m2 slúži na podnikateľské účely a zvyšná časť je využívaná ako skladový priestor. Sadzba pre výpočet ceny nájmu mala byť zohľadnená podľa spôsobu jeho využitia žalovaným (správna cena ročného nájmu mala byť 280,10 eur/rok). Uvedené potvrdzuje aj Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve (ďalej len „Dodatok č. 1“), kde je uvedená výška nájomného 280,10 eur/rok, ktorý žalobca predložil žalovanému a tým uznal nesprávny výpočet ročného nájmu. Žalovaný zvýraznil, že požiadal žalobcu o prehodnotenie výšky nájmu aj za spätné obdobia, z dôvodu zjavného nadhodnotenia nájomného a zároveň zaplatil žalobcovi alikvótnu časť nájomného vo výške 554,96 eur za obdobie do 5/2023.
4. Žalobca dôvodil, že žalovaný zaslal žalobcovi žiadosť z 31.3.2023 o úpravu nájomného z dôvodu zmeny podnikateľskej činnosti na predmete nájmu, ktorú doplnil dňa 7.6.2023. Žalobca pripravil Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, ktorý reflektoval požiadavky žalovaného týkajúce sa úpravy predmetu nájmu a nájomného. K podpísaniu Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve však nedošlo.
5. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii o nesprávne určenej sadzbe pre výpočet ceny nájmu v zmluve, ktorá mala byť zohľadnená podľa spôsobu jeho využitia žalovaným. Poukázal, že správna cena ročného nájmu mala byť určená na základe žalobcom vypracovaného Odborného stanoviska č. 68/2021 pri zohľadnení spôsobu využitia prenajímanej plochy, t.j. 2 m2 plocha pod automatmi (63,80 eur/m2) a 13 m2 za pozemok slúžiaci na skladové účely (5,30 eur/m2). Výška nájomného uvedená v Dodatku č. 1 je odvodená od Odborného stanoviska č. 79/2024, vypracovaného na základe objednávky žalobcu pre rok 2024 a využitia prenajatej plochy t.j. 2 m2 plochy pod automatmi (2 x 150,- eur/m2/rok) a 13 m2 určenej na skladové účely (13 x 8,60 eur/m2/rok). Je nesporné, že žalovaný má prenajatých od žalobcu 15 m2, z toho 2 m2 plochy pod automatmi a 13 m2 na skladové účely. Výška nájmu uvedená v samotnej zmluve bola v rozpore s komunikáciou strán, ako aj odborným stanoviskom aktuálnym v čase podpisu zmluvy o nájme pozemku. Nesprávne vypočítaná výška nájmu nezohľadnila komunikované využitie prenajatej plochy, t.j. pri výpočte nájmu bola použitá nesprávna sadzba na celú plochu (15 m2 x 63,80 eur/m2/rok, namiesto 2 x 63,80 eur/m2/rok a 13 x 5,30 eur/m2/rok). V Dodatku č. 1 žalobca síce správne upravil výšku ceny nájmu, ale odmietol riešiť ním nesprávne zaúčtovaný nedoplatok, ktorý vznikol z nesprávne vypočítanej ceny nájmu. Zároveň do Dodatku č. 1 žalobca zapracoval absolútne neprimeranú zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- eur (v rozpore s dobrými mravmi) za nejasne a všeobecne formulované porušenie podmienok zmluvy, čo žalovaný rozporoval.
6. Uviedol súd prvej inštancie, že zo Zmluvy o nájme pozemku č. 1s/2021 uzatvorenej stranami sporu dňa 1.6.2021 vyplýva, že jej predmetom je prenechanie pozemku par. č. KNC 9310/532 o výmere 13 m2, zastavaná plocha a nádvorie a pozemku parc. č. KNC 9310/530 o výmere 2 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. A. za účelom majetkovoprávneho usporiadania pozemku pod stánkom na prevádzkovanie služieb a reklamy, v lokalite Ul. Prostějovská v Prešove (ďalej len „predmet nájmu“). Celková výmera predmetu nájmu je 15 m2. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. V zmysle čl. III zmluvy, cena nájmu je stanovená dohodou na 64,- eur/m2/ročne v súlade s VZN mesta Prešov č. 9/2011, ktorým sa určujú Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom mesta Prešov v znení neskorších predpisov. Nájomné predstavuje 960,- eur ročne, ktoré uhradí nájomca do 15.1. bežného roka na účet žalobcu. Alikvotnú čiastku nájomného za rok 2021 uhradí nájomca do 15 dní od účinnosti zmluvy na účet prenajímateľa s tým, že za nedodržanie termínu úhrady výšky nájomného prenajímateľ účtuje úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania nájomcu s platením nájomného. Zmluvné strany môžu meniť obsah tejto zmluvy, prípadne prijímať dodatky k tejto zmluve len písomne, po vzájomnej dohode.
7. Z návrhu Dodatku č. 1, ktorý bol zaslaný žalovanému 7.6.2023 a nebol zmluvnými stranami podpísaný vyplýva, že cena nájmu je stanovená dohodou na 7,70 eur/m2/ročne za pozemok slúžiaci na skladové účely a 90,- eur/m2/ročne za pozemok pod výdajným automatom v súlade s VZN mesta Prešov č. 9/2011, ktorým sa určujú Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom mesta Prešov, v znení neskorších predpisov.
8. Žalovaný žiadosťou zo dňa 30.3.2023 v znení jej opravy zo dňa 7.6.2023 požiadal o úpravu výšky nájmu z dôvodu zmeny podnikateľskej činnosti na predmetnom pozemku a navrhol, aby parcela pod automatmi predstavovala 2 m2 - aktuálne hradená osobitná daň za umiestnenie výdajných automatov na mestskom pozemku a zvyšok parcely 13 m2 využívaných ako sklad osobných vecí nesúvisiacich
s podnikateľskou činnosťou navrhol klasifikovať ako nebytový/skladový priestor a k tomu prispôsobiť aj primeranú výšku nájomného.
9. Žalovaný dňa 28.8.2023 požiadal žalobcu o odpustenie časti pohľadávky za nájomné zo roky 2022 a 2023 a navrhol spätne za celé toto obdobie uplatniť cenu nájmu podľa Dodatku č. 1, čo odôvodňoval tým, že bola nesprávne určená výška nájmu za predmetný pozemok za roky 2022 – 2023, vzhľadom na to, že aj podnikateľská činnosť je vykonávaná iba na ploche 2 m2 a ostatná plocha je využívaná len ako skladový priestor.
10. Z odborného stanoviska č. 68/2021 vyplýva, že v lokalite Prostějovská bola výška nájomného za pozemok stanovená na sumu 5,30 eur a pri podnikateľskej činnosti v oblasti obchodu a služieb pri jednoduchých stavbách (stánky) a provizória v zóne 1 vo výške 70,93 eur/m2 a v zóne 2 vo výške 63,80 eur/m2.
11. Z odborného stanoviska č. 201/2023 vyplýva, že v lokalite Prostějovská bola výška nájomného za pozemok stanovená na sumu 8,60 eur/m2 a pri podnikateľskej činnosti v oblasti obchodu a služieb pri jednoduchých stavbách - stánky a terasy v zóne 1 vo výške 121,- eur/m2 a v zóne 2 vo výške 98,- eur/m2.
12. Z potvrdenia o platbe a listiny „Obraty – Prehľad“ vyplýva, že dňa 19.8.2024 bola žalovaným realizovaná bezhotovostná platba vo výške 350,10 eur, ktorá bola dňa 20.8.2024 prijatá na účet žalobcu.
13. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ďalej podľa § 663, § 664, § 665 ods. 1, § 671 ods. 1, § 673 Občianskeho zákonníka.
14. Súd prvej inštancie poukázal, že cena nájmu za prenajatý pozemok v celkovej výmere 15 m2 bola medzi zmluvnými stranami stanovená na základe ich vzájomnej dohody, čo vyplýva jednak zo samotnej zmluvy, v zmysle ktorej zmluvné strany prehlásili, že si zmluvu pred jej podpísaním prečítali, že bola uzatvorená po vzájomnom prerokovaní podľa ich slobodnej vôle, určite, vážne a zrozumiteľne, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ale aj z vyjadrení strán spočívajúcich v tom, že žalovaný cenu 64,- eur/m2/rok za prenájom pozemku navrhol v rámci ponuky v súvislosti s pripravovaným zámerom mesta na priamy prenájom nehnuteľnosti. Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného vyjadrenia žalovaného, ktorý uviedol, že dobrovoľne poslal ponuku na 64,- eur/m2/rok, pretože spodnú hranicu mal určenú na 63,80 eur/m2/rok. Súd prvej inštancie neuveril tvrdeniu žalovaného, že keby mal spodnú hranicu určenú na 5,50 eur/m2/rok, tak by zaslal ponuku na sumu 6,- eur/m2/rok. Z e-mailovej komunikácie strán z 21.4.2021, teda pred podpisom zmluvy o nájme pozemku, je zrejmé, že žalovaný mal vedomosť o cene nájmu za pozemok v danej lokalite vo výške 5,30 eur/m2/rok, ako aj o cene nájmu za pozemok pod stánkom vo výške 63,80 eur/m2/rok, pričom tieto ceny za prenájom pozemkov vychádzali z Odborného stanoviska č. 68/2021. Žalovaný mal jednoznačne vedomosť o cenách za prenájom pozemkov v danej lokalite, jednak o cene nájmu za pozemok a jednak o cene nájmu za pozemok pod stánkom.
15. Zvýraznil súd prvej inštancie, že pozemok bol prenajatý za účelom prevádzkovania služieb a reklamy, bez bližšej špecifikácie toho, aká časť pozemku je využitá na podnikateľské účely a aká časť na skladové priestory. Až listom z 30.3.2023, po splatnosti nájomného za rok 2022 - 2023 žalovaný požiadal žalobcu o úpravu zmluvy o nájme pozemku a pozemok v celkovej výmere 15 m2 rozdeliť na pozemok slúžiaci na skladové účely nesúvisiace s podnikateľskou činnosťou (13 m2) a pozemok pod výdajným automatom (2 m2) a upraviť tak výšku nájmu z dôvodu zmeny podnikateľskej činnosti na predmetnom pozemku, resp. vzhľadom na zmenu pôvodného účelu nájmu v zmluve. Na základe tejto žiadosti bol následne vypracovaný návrh Dodatku č. 1 tak, aby zohľadnil skutočný stav, nakoľko došlo k zmene využitia pozemku, ktorá nastala až po uzatvorení pôvodnej zmluvy.
16. Súd prvej inštancie platbu žalovaného vo výške 350,10 eur započítal na úhradu dlžného nájomného za rok 2022 (960,- eur - 350,10 eur), nakoľko vychádzal z toho, že žalovaný má voči žalobcovi niekoľko splatných záväzkov a keďže poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, mal byť splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Z vyjadrenia žalovaného ako dlžníka možno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť, že jeho zámerom bolo splniť záväzok na dlžnom nájomnom. Nakoľko však žalovaný presne neuviedol, ktoré dlžné nájomné má byť uhradené (keďže vychádzal z toho, že pri správnom
výpočte nájomného by bolo uhradené nájomné až do obdobia k 31.8.2024), súd prvej inštancie aplikoval § 330 Obchodného zákonníka a započítal túto platbu na dlžné nájomné za rok 2022 ako najskôr splatné.
17. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba o zaplatenie dlžného nájomného vo výške 1.569,90 eur je dôvodná, a to v súlade s princípom „pacta sunt servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať), nakoľko cena nájmu bola stanovená na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Ide sa o dlžné nájomné za rok 2022 vo výške 609,90 eur (po zohľadnení platby žalovaného vo výške 350,10 eur) a dlžné nájomné za rok 2023 vo výške 960,- eur. Zároveň je dôvodné aj uplatnené príslušenstvo, po zohľadnení platby žalovaného, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 960,- eur od 16.1.2022 do 20.8.2024, zo sumy 609,90 eur od 21.8.2024 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 960,- eur od 16.1.2023 do zaplatenia, ktorého výška bola dohodnutá v článku III. bod 4 zmluvy (výrok I.) a vo zvyšku uplatnenej istiny 350,10 eur s príslušenstvom žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok II.).
18. K námietkam žalovaného, že zmluva o nájme pozemku je neplatný právny úkon z dôvodu, že je v nej nesprávne uvedená výmera pri parc. č . KNC 9310/532, a to konkrétne 15 m2 (článok I., bod 1.), pričom správne malo byť uvedené 13 m2, ako aj z dôvodu nesprávneho označenia parcely č. 9310/530 ako zastavaná plocha a nádvorie namiesto ostatná plocha, súd prvej inštancie uviedol, že tieto nepresnosti nemajú vplyv na platnosť zmluvy o nájme pozemku ako takej, nakoľko predmet nájmu je presne vymedzený v článku I. bod 2 s uvedením účelu, na ktorý má tento pozemok slúžiť, ktoré vymedzenie predmetu nájmu uvedením parcelného čísla a výmery v spojení s číslom listu vlastníctva v katastrálnom území je postačujúce, čím je dostatočne zabezpečené presné určenie predmetu nájmu, resp. konkrétneho pozemku.
19. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 C.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu v spore. Keďže žalobca bol úspešný v rozsahu 81,77 % a neúspešný v rozsahu 18,23 %, pomer úspechu žalobcu predstavuje 63,54 % (výrok III.).
20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to proti jeho vyhovujúcemu výroku I. a výroku III. o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol alebo zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./.
21. Žalovaný namietal, že parcely č. KN-C 9310/532 a KN-C 9310/530 sú v zmluve o nájme pozemku zlé identifikované. V bode 1. článok I. je parcela č. KN-C 9310/532 vymedzená vo výmere 15 m2, pričom táto parcela má výmeru 13 m2. Zároveň parcela č. KN-C 9310/530, je označená ako druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, pričom samotná plocha je druhom „ostatná plocha“ s tým, že spôsob využitia pozemku by mal byť okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň. Žalovaný v konaní poukazoval na nesprávne vymedzený predmet a účel nájmu, čo samo o seba mohlo mať pri kreovaní zmluvy o nájme pozemku vplyv aj na nesprávne určenie výšky nájmu. Žalovaný mal už v predzmluvnej komunikácii od počiatku záujem o prenájom pozemku pod výdajnými automatmi na teplé nápoje a pochutiny o výmere 2 m2 a časť priľahlého pozemku. Nesprávne vymedzený predmet a účel nájmu, tak ako je uvedený v zmluve o nájme pozemku, sa od počiatku míňa skutkovému a reálnemu využívaniu prenajatej plochy. Samotný odkaz uvedený v článku III. bod 1 zmluvy na súlad so Všeobecne záväzným nariadením mesta Prešov č. 9/2011 je v príkrom rozpore so znením a podmienkami upravenými v žalobcom prijatými Zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom mesta Prešov, na ktoré sa predmetné ustanovenie zmluvy pri určení výšky nájomného odvoláva. Vzhľadom na nejasné a zmätočné určenie predmetu nájmu a z tohto dôvodu aj nesprávne vymedzenú výšku nájmu, je zmluva o nájme pozemku neplatná. Dôvodom neplatnosti zmluvy je aj jej rozpor s dobrými mravmi, nakoľko dojednané nájomné je v hrubom rozpore so Všeobecne záväzným nariadením mesta Prešov č. 9/2011, ktorým sa určujú Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom mesta Prešov v znení neskorších predpisov, a na ktoré sa samotná zmluva odvoláva. Pri samotnom nájomnom vzťahu a jeho predzmluvnej komunikácií bol účel nájmu zle zadefinovaný a žalovaný bol uvedený do omylu. Samotný zámer na priamy prenájom nehnuteľnosti zverejnený žalobcom je zmätočný
a zavádzajúci, nakoľko vyzýva na predloženie ponuky ceny nájmu za 1 m2/ročne s uvedením ceny nájmu výlučne iba vo výške od 63,80 eur/m2 (odvolávajúc sa na VZN žalobcu a Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom), ktorá prislúcha cene prenájmu pozemku tej časti (2 m2), na ktorom sa nachádza stánok (bod 3./ Odborného stanoviska č. 68/2021: „Pri podnikateľskej činnosti v oblasti obchodu a služieb pri jednoduchých stavbách (stánky) a provizória; zóna 2 platí cena nájmu 63,80 EUR/ m2“). V zmysle žalobcom vypracovaného odborného posudku je pritom cena za prenájom pozemkov diferencovaná podľa účelu ich využitia. Žalovaný od počiatku mal za to, že iba časť prenajatého pozemku o výmere 2 m2 slúži na podnikateľské účely a zvyšná časť prenajatého pozemku je využívaná ako skladový priestor. Z tohto dôvodu mal žalovaný za to, že sadzba pre výpočet ceny nájmu mala byť zohľadnená podľa spôsobu jeho využitia žalovaným. Správnosť vyššie uvedených vznesených námietok žalovaného potvrdzuje aj žalobcom predložený Dodatok č. 1. Žalobca v Dodatku č. 1 síce správne upravil výšku ceny nájmu, ale zároveň odmietol riešiť ním nesprávne vyúčtovaný nedoplatok, ktorý vznikol z nesprávne vypočítanej ceny nájmu. Žalobca zároveň do Dodatku č. 1 zapracoval absolútne neprimeranú zmluvnú pokutu. Napokon zvýraznil, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom a z tohto dôvodu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Zároveň bol povinný v rozsudku jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie, zaoberať sa najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov.
22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Dôvodil, že napriek jednotlivým administratívnym nepresnostiam je v predmete nájmu uvedenom v článku I. ods. 2 zmluvy správne vymedzená výmera predmetu nájmu, a to 13 m2. Predmet nájmu je teda stále zrejmý a nezameniteľný. Navyše parcelné číslo v kombinácii s katastrálnym územím a listom vlastníctva je v praxi považované za dostatočné na jednoznačnú identifikáciu pozemku. Tieto tri údaje spolu zabezpečujú presné určenie konkrétneho pozemku, a to aj napriek prípadnej nepresnosti vo výmere alebo označení druhu pozemku. Nepresnosti v označení parciel neovplyvnili reálne využitie pozemku a teda nezakladajú dôvod na neplatnosť zmluvy. Nepresnosti v technickom označení parciel (napr. výmera alebo druh pozemku) nepredstavujú dostatočný dôvod na spochybnenie platnosti zmluvy. Tieto nepresnosti nemali žiadny vplyv na schopnosť strán plniť zmluvné záväzky a ani nezakladali žiadne praktické pochybnosti o predmete zmluvy. Zmluva o nájme pozemku jednoznačne definovala účel, miesto a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. V čase uzatvárania zmluvy o nájme pozemku sa na predmete nájmu (príslušnom pozemku) nachádzal stánok. Z tohto dôvodu bol účel nájmu stanovený ako prenájom pozemku pod stánkom. Tento fakt bol známy obom zmluvným stranám a zodpovedal realite. Žalovaný od predchádzajúceho nájomcu pozemku kupoval stánok, čo ďalej potvrdzuje, že účel nájmu bol jasný a konkrétny. Zmluva o predaji stánku potvrdzuje, že žalovaný mal plnú vedomosť o tom, že pozemok je prenajímaný práve pre umiestnenie tohto stánku. Tieto skutočnosti opätovne ukazujú, že účel nájmu bol od začiatku zrejmý a obom stranám známy. Žalovaný dostal návrh zmluvy, v ktorom bol jasne definovaný účel nájmu. Keby podľa neho účel zmluvy nebol správny, ako tvrdí, mal možnosť tento nesúlad namietať ešte pred podpisom zmluvy. Žalovaný však nevyjadril žiadne námietky týkajúce sa účelu nájmu v čase, keď mal možnosť vyjadriť sa k návrhu zmluvy. Žalovaný neoznačil účel za nesprávny, čo podporuje záver, že zmluva v čase jej uzatvorenia bola v súlade s reálnym stavom a oboma stranami akceptovaná. Vyjadrenie žalovaného o nesprávnosti účelu nájmu je preto irelevantné, keďže k tejto námietke sa mal vyjadriť už pri uzatváraní zmluvy, nie až po uplynutí určitého času. Navyše, ak žalovaný s uvedeným účelom nájmu nesúhlasil, nemusel zmluvu vôbec podpísať, čím by sa vyhol neskoršiemu spochybňovaniu jej účelu. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého nikdy neprišlo k zmene účelu prenajatého pozemku, je nepravdivé. Po uzatvorení zmluvy totiž došlo k zmene reálneho využitia pozemku, pričom žalovaný túto zmenu neoznámil žalobcovi a neinformoval ho včas o zmene účelu využitia. Následná zmena v spôsobe využitia pozemku bola riadne ošetrená až prostredníctvom dodatočného právneho vysporiadania zo strany žalobcu, ktorý následne predložil návrh Dodatku č. 1. Tento dodatok bol navrhnutý tak, aby zohľadnil skutočný stav, keďže došlo k zmene využitia pozemku v súlade s realitou, ktorá nastala po uzatvorení pôvodnej zmluvy. Neskoršie snahy o spresnenie údajov v dodatkoch nijako nemenia skutočnosť, že účel nájmu bol od začiatku zrejmý a v súlade s reálnym využívaním prenajímanej plochy. Nájomné bolo určené na základe ponuky žalovaného, ktorú predložil v reakcii na vyvesený zámer žalobcu na priamy prenájom pozemku, a to v súlade s ustanoveniami § 9a a nasl. zákona č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí. Tento zákonný rámec ukladá obciam povinnosť dodržiavať pri nakladaní s majetkom princípy transparentnosti a účelnosti a stanovuje, že výška nájomného nesmie klesnúť pod minimálnu sadzbu, ako ju určuje odborné stanovisko. Žalovaný podal ponuku na prenájom pozemku s plným vedomím týchto podmienok, ako vyplýva aj z jeho
vyjadrenia, že ponuku podal dobrovoľne. Týmto akceptoval podmienky a bol si vedomý minimálnej výšky nájomného, stanovenej odborným stanoviskom. Tvrdenie žalovaného o nesprávnom určení nájomného nemá oporu ani v zákone, ani v dôkazoch predložených v konaní, keďže žalobca stanovil nájomné plne v súlade s odborným stanoviskom a v reakcii na žalovaným podanú ponuku. Žalovaný poukazuje na návrh Dodatku č.1 k nájomnej zmluve, kde vyjadril súhlas so sumou nájomného. Predmetom jeho výhrad sa stala výlučne výška zmluvnej pokuty. Avšak otázka, či je zmluvná pokuta neprimeraná a či je v súlade s dobrými mravmi, je v konečnom dôsledku na posúdení súdu. Ide o špekulatívne správanie sa žalovaného, ktorý sa snaží spochybniť ustanovenie o pokute ešte predtým, než vôbec došlo k uzatvoreniu dodatku a k akémukoľvek porušeniu zmluvy. Žalovaný uzavrel nájomnú zmluvu dobrovoľne a v plnom vedomí všetkých podmienok, ktoré boli v zmluve stanovené, vrátane účelu nájmu, výšky nájomného a výmery prenajímaného pozemku. Poukázal, že v podnikateľských vzťahoch platí zásada zmluvnej slobody, ktorá umožňuje zmluvným stranám slobodne si dohodnúť obsah a podmienky zmluvy. Žalovaný bol povinný konať s náležitou starostlivosťou, ak mal akékoľvek výhrady. Tým, že zmluvu podpísal, prejavil súhlas so všetkými jej ustanoveniami. V súlade s princípom pacta sunt servanda (zmluvy sa majú dodržiavať) je žalovaný povinný plniť záväzky, ktoré z tejto zmluvy vyplývajú. Tvrdenia žalovaného o nesprávnom určení výšky nájomného nemajú oporu v príslušných právnych predpisoch ani vo vykonanom dokazovaní. Nájomné bolo stanovené v súlade s odborným stanoviskom, pričom žalovaný podal svoju ponuku na prenájom pozemku s plným vedomím minimálnej sadzby nájomného.
23. Žalovaný v odvolacej replike a žalobca v odvolacej duplike zotrvali na svojej argumentácii uvádzanej v konaní na súde prvej inštancie a odvolacom konaní.
24. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
25. Rozsudok odvolacieho súdu bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
26. Žalobca odvolanie voči zamietavému výroku (výroku II.) súdu prvej inštancie nepodal. Tento nadobudol právoplatnosť a preto jeho vecná správnosť nepodlieha odvolaciemu prieskumu.
27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu, pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu sa javí byť nespravodlivým celé konanie. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
28. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
30. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť uhradiť 1.569,90 eur s príslušenstvom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
nemožno preto považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Skutočnosť, že žalovaný mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.
31. Odvolací súd pritom udáva, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní (občianskoprávnom spore).
32. Žalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie okrem iného z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho vyhodnotenia uskutočneného súdom prvej inštancie. Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení prvoinštančného súdu uvádza, že ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie súdu prvej inštancie v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strany sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.
33. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vo vyhovujúcej časti, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
34. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
35. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
36. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 1.6.2021 Zmluvu o nájme pozemku č. 1s/2021 (ďalej len „zmluva o nájme pozemku“), kde si dohodli výšku nájomného 64,- eur/m2/ročne, t.j. 960,- eur/rok.
37. Žalovaný v konaní namietal jej neplatnosť z dôvodu, že v zmluve bol nesprávne vymedzený predmet a účel nájmu.
38. Odvolací súd udáva, že podstatnými náležitosťami, ktoré sa vyžadujú na platnosť všeobecnej nájomnej zmluvy podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, sú určenie predmetu nájmu a odplatnosti.
39. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva o nájme pozemku je platný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže obsahuje podstatné náležitosti pre uvedený zmluvný typ a zároveň nie je neurčitá.
40. Z článku I. bod 2 predmetnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že predmetom nájmu je prenájom pozemku parc. č. KNC 9310/532 o výmere 13 m2 a pozemku parc. č. KNC 9310/530 o výmere 2 m2, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. A., teda vymedzenie predmetu nájmu nie je možné zameniť s iným predmetom nájmu, je dostatočne a určite vymedzený, ktorý strany v čase uzatvorenia zmluvy nespochybňovali. Taktiež bolo medzi zmluvnými stranami zrejmé a nespochybniteľné, čo je predmetom počas trvania nájmu. To, že v článku I. bod 1 predmetnej zmluvy je pri parcele č. KNC 9310/532 uvedená nesprávna výmera 15 m2 pri deklarovaní vlastníckeho práva žalobcu k tejto parcele, resp. v zmluve je pri parcele č. KNC 9310/530 uvedený nesprávny údaj o druhu parcely, nespôsobuje neurčitosť predmetu nájomnej zmluvy, tak ako to správne uvádzal aj žalobca.
41. Z uzatvorenej zmluvy o nájme pozemku zároveň jednoznačne vyplýva aj jej účel, a to prenájom pozemkov na prevádzkovanie služieb a reklamy, čo vyplýva z článku II. bod 2 zmluvy, teda zmluva bola uzatvorená na podnikateľský zámer žalovaného. Z obsahu spisu a to jednotlivých listinných dôkazov vyplýva, že došlo k prenajatiu celej parcely č. KNC 9310/532, ktorá má výmeru 13 m2, keďže je na nej umiestnený novinový stánok žalovaného a časti parcely č. KNC 9310/530 o výmere 2 m2, za účelom umiestnenia výdajných automatov žalovaným a to podľa grafického znázornenia mapy z 12.4.2021 /č.l. 147 spisu/. Podnikateľský účel nájmu predmetných pozemkov vyplýva aj z ďalších listinných dôkazov a to žiadosti o zaujatie stanoviska z 29.3.2021, kde je uvedený účel nájmu prevádzkovanie služieb a reklám /č.l. 145/, resp. stanoviska z 12.4.2021, kde je uvedené, že žalovaný ako žiadateľ má zámer v novinovom stánku a na ploche pozemku č. KNC 9310/530 umiestniť automaty na predaj bagiet, nealko nápojov a kávy a reklamnú tabuľu /č.l. 146 spisu/. Žalovaný až po uzatvorení zmluvy o nájme pozemku, žiadosťou z 30.3.2023, v znení jej opravy z 7.6.2023 /č.l. 29 spisu/ deklaroval žalobcovi zmenu podnikateľskej činnosti a to využívanie parcely č. KNC 9310/532 o výmere 13 m2 (na ktorej je umiestnený stánok žalovaného) ako sklad osobných vecí nesúvisiacich s podnikateľskou činnosťou, teda v čase uzatvorenia zmluvy o nájme pozemku bol účel využívania predmetných parciel medzi stranami jednoznačne ustálený, že predmet nájmu je určený na podnikateľskú činnosť žalovaného, pričom to, že pôvodný zámer žalovaného sa po jej uzatvorení zmenil, nemá vplyv na samotnú platnosť zmluvy, keďže účel nájmu nepredstavuje ani podstatnú náležitosť samotnej nájomnej zmluvy. Zároveň odvolací súd zvýrazňuje, že nájomca je oprávnený a nie povinný užívať predmet nájmu, preto bolo iba na žalovanom, či predmet nájmu bude skutočne využívať na podnikateľské účely, resp. na nepodnikateľské účely.
42. Z uvedených dôvodov neobstojí ani námietka žalovaného, že v zmluve o nájme pozemku uzatvorenej medzi stranami bol nesprávne uvedený jej účel, ktorý mal vplyv aj na nesprávne určenie výšky nájomného. Odvolací súd pritom dáva žalovanému do pozornosti, že výška nájomného v zmluve predstavuje konsenzus zmluvných strán a skutočnú vôľu oboch zmluvných strán v čase uzavretia zmluvy. V súkromnom práve sa aplikuje zásada pacta sunt servanda (zmluvy musia byť dodržané) - a to aj v prípadoch, keď je to pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné. Zmluvná strana si musí byť vedomá svojej zodpovednosti v zmluvných vzťahoch a nemôže zmluvy uzatvárať, a neskôr namietať ich neplatnosť podľa svojej vlastnej vôle. V súkromnoprávnej sfére platí zásada, že čo nie je zakázané, je povolené. Platná zmluva je záväzná pre obe strany a túto záväznosť môže stratiť len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo zákona. Navyše to bol žalovaný, ktorý navrhol žalobcovi výšku nájomného 64,- eur/m2/rok v rámci ponuky v súvislosti s pripravovaným zámerom žalobcu na priamy prenájom nehnuteľnosti a to v čase, keď mu už žalobca informačne oznámil cenu nájmu v danej lokalite 5,30 eur/ m2/rok, resp. 63,80 eur/m2/rok, v prípade pozemku pod stánkom /e-mailová komunikácia z 21.4.2021/.
43. Nenáležitá je aj argumentácia žalovaného, že zmluvne dohodnutá cena nájmu je v rozpore so žalobcom prijatými Zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom žalobcu uvedenými vo VZN
žalobcu č. 9/2011, na ktoré sa samotná zmluva o nájme pozemku odvoláva v článku III. bod 1 a preto je v rozpore s dobrými mravmi, keďže to z obsahu spisu nevyplýva. Žalovaný ani len nepredložil text VZN č. 9/2011, teda nepreukázal svoje tvrdenia o rozpore uzatvorenej zmluvy o prenájme pozemku zo samotnými Zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom žalobcu. Pokiaľ žalovaný poukazoval na Odborné stanovisku o č. 68/2021 /č.l. 11 – 113 spisu/ a tam uvádzanú výšku nájomného za pozemky vo vlastníctve žalobcu, odvolací súd udáva, že žalovaný výšku nájomného za užívanie pozemku č. KNC 9310/530 o výmere 2 m2 nerozporoval, rozporoval iba výšku nájomného za využívanie parcely č. KNC 9310/532 o výmere 13 m2 (na ktorej je umiestnený stánok žalovaného). V Odbornom stanovisku č. 68/2021 je uvedená výška nájomného pri podnikateľskej činnosti v oblasti obchodu a služieb pri jednoduchých stavbách (stánky) a provizória pre zónu 2: 63,80 eur/m2, čo zodpovedá výške uvedenej v zmluve o nájme pozemku, ktorú žalovaný uzatvoril za účelom výkonu svojej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd pritom opätovne zvýrazňuje, že cena nájmu bola stranami sporu dohodnutá priamo v uzatvorenej zmluve, teda zodpovedala ich zmluvnej voľnosti. Zároveň zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva pre žalobcu zákaz uzatvorenia nájomnej zmluvy, kde by musela byť výška nájmu dohodnutá výlučne vo výške tak ako to je uvedené v Odbornom stanovisku č. 68/2021, keďže z jeho povahy vyplýva, že ide o stanovenie tzv. minimálnych súm nájomného, čo však nevylučuje, aby žalobca ako prenajímateľ dohodol s nájomcom výšku nájomného, ktoré tieto sumy prevyšuje. Existenciu takejto dohody preto nemožno považovať ani ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.
44. K argumentačnej línii žalovaného, ktorý poukazoval na návrh Dodatku č. 1, kde je výška nájomného uvedená v nižšej sume, odvolací súd udáva, že návrh Dodatku č. 1 zohľadňoval žalovaným až následne deklarovaný stav o využívaní parcely č. KNC 9310/532 o výmere 13 m2 na nepodnikateľské účely, teda došlo k jeho prekvalifikácii z užívania na podnikateľské účely, na užívanie na nepodnikateľské účely. Navyše samotný text návrhu Dodatku č. 1 je pre účely tohto sporu právne irelevantný, keďže tento Dodatok č. 1 nebol zmluvnými stranami podpísaný, nenadobudol platnosť a preto nevyvoláva žiadne právne účinky. Pre účely tohto konania pritom nie je významné, prečo nedošlo k jeho uzatvoreniu a preto odvolací súd sa už nezaoberal polemikou strán v tomto smere.
45. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že ak by mal spodnú hranicu výšky nájomného určenú na 5,50 eur/ m2/rok, tak by zaslal ponuku na 6,- eur, odvolací súd poukazuje na § 49a poslednú vetu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého omyl v pohnútke, nerobí právny úkon neplatným. Vnútorné presvedčenie účastníka právneho úkonu nijakým spôsobom neovplyvňuje otázku platnosti právneho úkonu.
46. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak žalovaného zaviazal na úhradu pohľadávky 1.569,90 eur, uplatnenej titulom dlžného nájomného za užívanie predmetných pozemkov žalovaným na základe platnej nájomnej zmluvy. Keďže sa žalovaný s úhradou nájomného dostal do omeškania, súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi aj zmluvne dohodnutý úrok z omeškania, tak ako to vyplýva z výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorého výšku a dobu omeškania žalovaný ako taký nerozporoval.
47. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. ako vecne správny. Taktiež potvrdil ako vecne správny výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (výrok III.), ktorým žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 63,54 % a to pomerne podľa čiastočného úspechu žalobcu (§ 255 ods. 1 C.s.p.).
48. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).