Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BA-6S-17-2023.pdf
PDF · 138.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-6S/17/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
file_0.png
file_1.wmf
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, advokát vykonávajúci advokáciu ako konateľ C. & E. F., advokátska kancelária, so sídlom G. XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, zastúpenému: JUDr. Evou Bušovou, advokátkou, so sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, zapísanou v zozname SAK pod reg. č. 26, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, III. odvolacieho disciplinárneho senátu, sp. zn. III.ODS-18/2022:1480/2018 zo dňa 25.10.2022, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Slovenskej advokátskej komory, III. odvolacieho disciplinárneho senátu, sp. zn. III.ODS-18/2022:1480/2018 zo dňa 25.10.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia
1. Rozhodnutím žalovaného, II. disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie, sp. zn. DS.II.-2/2019:1480/2018 zo dňa 13.12.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bol žalobca ako advokát uznaný vinným, že
„ako právny zástupca účastníkov konania v konaní vedenom pred Protimonopolným úradom SR pod spis. zn. 009/OKT/2017, dňa 13.03.2018 z dôvodu, že mu zo strany Protimonopolného úradu SR nebolo umožnené bez vopred dohodnutého termínu okamžité nahliadnutie do spisovej dokumentácie vedenej k predmetnému konaniu pred Protimonopolným úradom (spis. zn. 0009/OKT/2017), privolal príslušníkov Policajného zboru SR s cieľom zabezpečiť za asistencie týchto od zamestnancov Protimonopolného úradu SR sprístupnenie spisovej dokumentácie aj napriek skutočnosti, že mu spisová dokumentácia v čase od 09.06.2017 do 13.03.2018 opakovane zo strany Protimonopolného úradu SR na základe prechádzajúcich žiadostí disciplinárne obvineného advokáta sprístupnená bola a zo strany disciplinárne obvineného advokáta nebolo potrebné v konaní vykonať žiaden neodkladný úkon, ktorý by neodkladné nahliadnutie do spisu vyžadoval, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 Zákona o advokácii, pretože porušil povinnosti advokáta uložené mu v ustanovení:
- § 18 ods. 3 Zákona o advokácii, podľa ktorého advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu; v záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory;
- § 38 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého advokát vystupuje voči súdom a úradom tak, aby nenarušil svoju nezávislosť. Správa sa k nim slušne a korektne. Obsahom svojich písomných, ústnych a iných prejavov a svojím vystupovaním vrátane celkovej úpravy zovňajšku prispieva k dôstojnosti a vážnosti úkonov, na ktorých sa zúčastňuje, ako aj k vážnosti advokátskeho povolania“,
za čo mu bolo uložené podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v relevantnom znení (ďalej len „zákon o advokácii“) disciplinárne opatrenie - peňažná pokuta vo výške 500,- Eur.
2. V prvostupňovom rozhodnutí žalovaný uviedol, že po skutkovej stránke zistil, že disciplinárne obvinený ako právny zástupca účastníkov konania vedeného pred Protimonopolným úradom SR dňa 13.03.2018 z dôvodu, že mu nebolo umožnené po telefonickom rozhovore so zamestnancami Protimonopolného úradu SR bez vopred dohodnutého termínu okamžité nahliadanie do spisovej dokumentácie v ním požadovanom termíne, opakovane privolal hliadku príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej aj „Policajného zboru SR“), a to z dôvodu, aby si takýmto spôsobom zabezpečil potvrdenie o tom, že mu zo strany Protimonopolného úradu SR nebolo umožnené nahliadnuť do spisu v daný deň a v danú chvíľu. Žalovaný mal za preukázané porušenie povinností disciplinárne obvineného advokáta v zmysle § 18 ods. 3 zákona o advokácii a § 38 Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory v relevantnom znení (ďalej len „Advokátsky poriadok“), nakoľko konanie advokáta vo forme opakovaného privolania príslušníkov Policajného zboru SR po neúspešnom nahliadnutí do spisovej dokumentácie na Protimonopolnom úrade SR nekorešponduje so zásadami profesijnej etiky a povinnosťami advokáta v zmysle citovaných ustanovení predpisov.
3. Žalovaný tiež uviedol, že prisvedčil argumentácii Revíznej komisie SAK (navrhovateľovi), že privolanie hliadky Policajného zboru SR, za účelom vynútenia advokátom predpokladaného konania zamestnanca štátneho úradu, nie je prostriedkom ochrany účastníka správneho konania tak, ako to predpokladá
zákon a nejde o nástroj, prostredníctvom ktorého sa uplatňujú práva a právom chránené záujmy klienta zákonným a dôstojným spôsobom. Uviedol, že každý advokát je povinný zachovávať pri zastupovaní klienta v komunikácií s verejnými orgánmi slušnosť a korektnosť, vystupovať vecne, a to aj v prípade, ak by orgán verejnej moci postupoval spôsobom, s ktorým advokát nesúhlasí alebo ho považuje za nesprávny alebo neadekvátny. V takých prípadoch je advokát oprávnený, resp. povinný zvoliť právne prostriedky na obranu práv a právom chránených záujmov jeho klienta a v súlade so zákonom namietať nesprávnosť či iné vady postupu orgánu verejnej moci, v danom prípade napríklad sťažnosť alebo žalobu na nečinnosť. Poznamenal, že v danom prípade privolanie hliadky Policajného zboru SR neslúžilo ako nahlásenie spáchania trestného činu a s tým spojené vykonanie neodkladných úkonov, naopak, disciplinárne obvinený uvádza, že išlo iba o zabezpečenie dôkazu, že mu zo strany Protimonopolného úradu nebolo umožnené nahliadnuť do spisu v ním požadovanom čase, čo bolo možné dosiahnuť aj iným spôsobom, napríklad osvedčením notára alebo účasťou svedkov na tomto úkone. Podľa názoru žalovaného išlo o šikanózny výkon práva, ktorého cieľom bolo vytvoriť nátlakovú situáciu vo vzťahu k zamestnancom Protimonopolného úradu SR, ktorá v konečnom dôsledku mohla znížiť dôstojnosť advokátskeho stavu a prekročiť hranice vecného, korektného a zákonom predpokladaného uplatňovania práv a právom chránených záujmov klienta zo strany jeho advokáta, ktoré je v rozpore so zásadami profesijnej etiky. Takéto konanie podľa neho narušuje nezávislosť a vážnosť advokátskeho povolania a nie je možné ho zdôvodniť a ospravedlniť záujmom klienta.
4. K rozhodovaniu o druhu disciplinárneho opatrenia žalovaný uviedol (s citovaním § 26 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory v relevantnom znení, ďalej len „Disciplinárny poriadok“"), že prihliadol na všetky okolnosti prípadu, postoj disciplinárne obvineného ku skutku kladenému mu za vinu, na rozsah a povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, následok disciplinárneho previnenia, mieru zavinenia ako aj na osobu disciplinárneho obvineného. Uloženie disciplinárneho opatrenia vo forme peňažnej pokuty vo výške 500,- EUR považoval za primerané zavineniu disciplinárne obvineného, aj k následkom disciplinárneho zavinenia, pričom nevzhliadol u disciplinárne obvineného žiadnu priťažujúcu ani poľahčujúcu okolnosť a prihliadol aj na skutočnosť, že ide o prvé disciplinárne previnenie disciplinárne obvineného advokáta.
5. Na podklade žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodoval v odvolacom konaní a vydal rozhodnutie žalovaného, III. odvolacieho disciplinárneho senátu, sp. zn. III.ODS-18/2022:1480/2018 zo dňa 25.10.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona o advokácii s použitím § 43 Disciplinárneho poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že dospel k záveru, že disciplinárne obvinený spáchal skutok, ktorý mu je kladený za vinu a tento je disciplinárnym previnením tak, ako to ustálil prvostupňový disciplinárny senát v napadnutom rozhodnutí.
6. K dôvodom uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí, s ktorými sa stotožnil, žalovaný navyše uviedol, že v rámci opätovného preverenia obrany disciplinárne obvineného doplnil dokazovanie a požiadal o listinu, o ktorej disciplinárne obvinený tvrdil, že je tým dôkazom, ktorý je spôsobilý preukázať jeho tvrdenie o slušnom a dôstojnom priebehu situácie na Protimonopolnom úrade SR, u ktorého sa domáhal nahliadnutia do správneho spisu svojich klientov bez predchádzajúceho ohlásenia, pričom z odpovedí Krajského súdu v Bratislave sa dozvedel, že sa tam takáto zápisnica nenachádza a o jej existencii okrem tvrdenia disciplinárne obvineného aj napriek snahe konajúcich senátov nebol získaný žiaden dôkaz. Konštatoval, že opakovane bol doručený len záznam Protimonopolného úradu SR z 13.03.2018, podpísaný D. I., z ktorého nevyplývajú skutočnosti tvrdené disciplinárne obvineným, a ktorý preukazuje len skutočnosť, že 13.03.2018 predpoludním disciplinárne obvinený ako právny zástupca účastníkov správneho konania telefonicky požiadal Protimonopolný úrad SR o okamžité zaslanie znaleckého posudku, alternatívne o okamžité nahliadnutie do predmetného správneho spisu. Uviedol, že z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že následne sa disciplinárne obvinený dostavil osobne na Protimonopolný úrad SR a žiadal okamžité umožnenie nahliadnutia do správneho spisu klientov. Jeho správanie, vyhrážky trestnými oznámeniami (ktoré následne aj podal), ako aj privolanie dvoch hliadok PZ SR nesvedčia o pokojnom a dôstojnom priebehu úkonu advokáta, ako to ukladá zákon o advokácii a Advokátsky poriadok.
7. S návrhom žalobcu na výsluch štatutárnych zástupcov klientov pánov A. a J. G. sa vysporiadal tak, že na uvedenom závere nemôžu nič zmeniť a ich čestné vyhlásenia sa nachádzajú v disciplinárnom spise, pričom spornou ani právne významnou nebola otázka, či disciplinárne obvinený konal/nekonal na
pokyn klientov. Rovnako vyhodnotil ako nepotrebný pre rozhodnutie výsluch členov privolanej hliadky Policajného zboru SR, keďže spornou nie je otázka privolania či neprivolenia hliadok Policajného zboru SR ani dôvod ich privolania. Uviedol, že na preukázanie a kvalifikáciu skutku považoval za rozhodujúci postup a vystupovanie disciplinárne obvineného na Protimonopolnom úrade SR pri jeho žiadosti o nahliadnutie do správneho spisu bez predchádzajúceho ohlásenia. Zhodnotil, že otázku, či existoval alebo neexistoval interný predpis Protimonopolného úradu SR na úpravu nahliadania do spisov, považoval za bez významnú, pričom z listiny „prehľad žiadostí o nazeranie do spisov A. C.“, je zrejmé, že disciplinárne obvinený do 13.03.2018 postupoval aj voči tomuto úradu tak, že v prípade potreby nahliadať do správneho spisu zaslal žiadosť o nahliadanie do správneho spisu a na jej základe mu následne vždy v krátkom termíne bolo umožnené nahliadnutie.
8. Uložené disciplinárne opatrenie, peňažnú pokutu vo výške 500,- Eur, považoval žalovaný za dostatočné a primerané s ohľadom na závažnosť konania, správanie disciplinárne obvineného počas konania a skutočnosť, že ide o prvé disciplinárne previnenie.
II. Správna žaloba
9. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.01.2013, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinného do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“, v nadväznosti na § 493e SSP v aktuálnom znení), a aby vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. V úvode označil Slovenskú advokátsku komoru, Revíznu komisiu ako ďalšieho účastníka konania, keďže táto podala návrh na začatie disciplinárneho konania s uvedením, že nekonanie so všetkými normatívne ustanovenými účastníkmi konania zakladá vo veci vydanému rozhodnutiu vadu zmätočnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP.
10. V rámci argumentácie o vadách napadnutých rozhodnutí dal žalobca do pozornosti povinnosť rešpektovať ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít a § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), z ktorého vyplýva, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie zákona o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku). S odkazom na § 2 ods. 2 a 3 zákona o advokácii poukázal tiež na nezastupiteľné postavenie advokáta, pretože existencia slobodného a nezávislého advokátskeho povolania je základným prostriedkom ochrany ľudských práv a slobôd proti moci štátu. Ako aj na to, že pri poskytovaní právnych služieb je prvoradý záujem klienta, pričom advokát musí využiť všetky právne prostriedky a v záujme klienta musí uplatniť všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné, čo žalovaný vôbec nebral na zreteľ a nedôvodne favorizoval dôstojnosť advokátskeho stavu, ktorá reálne dotknutá či porušená zo strany žalobcu nebola.
11. Žalobca namietal, že skutková veta odporuje zisteniam, ktoré mali byť učinené a vyhodnotené ako disciplinárne previnenie advokáta. Poukázal na to, že vo výroku napádaného uznesenia je uvedené, že privolal príslušníkov Policajného zboru SR s cieľom zabezpečiť za asistencie týchto od zamestnancov Protimonopolného úradu SR sprístupnenie spisovej dokumentácie pričom dôvodom, pre ktorý bol žalobca uznaným vinným je dôvod, že z jeho strany došlo dňa 13.03.2018 k privolaniu policajnej hliadky za účelom zabezpečenia potvrdenia, že nebolo možné nahliadnuť do spisového materiálu klientov. Zdôraznil, že žalobca poprel, že privolanie policajnej hliadky bolo za účelom vynútenia si práva nahliadnuť do spisovej dokumentácie, čo je skutkovo dej odlišný, s čím sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Došlo teda k obvineniu na skutkovom základe, ktoré sa nezhoduje s odôvodnením, a teda nie je možné priznanie viny na skutkovom základe, ktoré odporuje výrokovej časti rozhodnutia, a to minimálne z absencie riadneho odôvodnenia. Dodal, že nedostatok jedného znaku skutkovej podstaty sa rovná nedostatok skutkovej podstaty. Mal za to, že bol nesprávne identifikovaný úmysel žalobcu. Tvrdil, že konaním žalobcu došlo výlučne k zabezpečeniu potvrdenia, ktoré mu bez bližšieho bolo odmietnuté vydať, pričom sa jedná o jednoduchý administratívny úkon. Uviedol, že skutok,
správanie a okolnosti konania žalovaného, nie je disciplinárnym previnením, nejedná sa ani o konanie v rozpore s dobrými mravmi, ako sa nejedná ani o konanie, ktoré by sa priečilo zákonným ustanovenia. Naopak, jednalo sa o efektívne a promptné konanie žalobcu, ktorý v záujme klientov chránil ich záujmy vo vedenom konaní, kde vzniklo u klienta podozrenie na manipuláciu so spisom vedeným Protimonopolným úradom SR, čo sa dalo overiť iba neodkladným nahliadnutím do vedeného spisu.
12. Podľa žalobcu ide o jeho právo, odvodené od práva jeho klientov, ako ich právneho zástupcu, privolať hliadku policajného zboru a podať trestné oznámenie, a toto nie je kauzalitou, ktorú možno sankcionovať. Žalobca bol v konečnom dôsledku žalovaným uznaným za vinného z aprobovaného a prostého dôvodu využitia práva, ktoré podľa orgánov žalovaného napĺňalo správanie nevhodné advokátskeho povolania. Poukázal na nález Ústavného súdu II. ÚS 121/2015, v zmysle ktorého podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným spôsobom sa takýmto podnetom, resp. opakovaným podnetom zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Odmietol, že by išlo o šikanózny výkon práva, pretože skutočný skutkový stav nebol prvostupňovým orgánom náležite zistený a celá situácia bola dôstojná, nijako nevybočovala z rámca slušného správania a mala pokojný priebeh. Zo samotnej skutočnosti, že žalobca privolal hliadku Policajného zboru SR teda nemožno na ťarchu žalobcu vyvodzovať žiadne skutkové a ani právne závery, nakoľko je právom každého občana SR (bez ohľadu na to, či oznamovateľ je advokát alebo nie) a je úlohou OČTK preveriť pravdivosť uvedených tvrdení, objasniť skutkový stav a vyšetriť, či došlo k spáchaniu trestného činu alebo nie (Oznámenie SAK o odložení sťažnosti zo dňa 28.10.2019 sp. zn. 226/1800/2019).
13. Ďalej žalobca namietal nevykonanie dôkazov žalovaným, ktoré žalobca označil a žiadal vykonať na svoju obranu za účelom riadneho zistenia skutkového stavu, a to najmä výsluch zúčastnených osôb, ktoré by opísali priebeh inkriminovanej udalosti, čo by umožnilo žalovanému posúdiť, či došlo alebo nedošlo k zníženiu či ohrozeniu dôstojnosti advokátskeho stavu. Napádal aj nezabezpečenie dôkazu, ktorým bola zápisnica Protimonopolného úradu SR zo dňa 13.03.2018 a skutočnosť, že nedošlo k zabezpečeniu výpovede navrhovaných svedkov, a to predsedu a podpredsedu Protimonopolného úradu SR, ktorí túto zápisnicu podpísali a ktorí sa zúčastnili predmetnej udalosti. Žalobcom bolo namietané, že nedošlo k vypočutiu zasahujúcich policajtov, ako aj nebol zabezpečený prepis hovoru žalobcu, ktorým by bolo možné identifikovať stav situácie a skutkovú argumentáciu žalobcu na privolanie pohotovostnej motorovej jednotky. Taktiež namietal nevykonanie výsluchu klientov p. G. a p. A., ktorých čestné vyhlásenia boli predložené do disciplinárneho spisu, a následne výsluchu disciplinárne obvineného
- žalobcu, aby sa mohol vyjadriť k tvrdeniam vyššie uvedených svedkov. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na nedostatok zisteného skutkového stavu, ktorý má vplyv na konečné rozhodnutie vo veci. Uviedol, že uvedený stav potom v konaní generuje existenciu tzv. opomenutých dôkazov (s poukazom na tzv. „Perna test“, v zmysle ktorého sa posudzuje, či bola žiadosť o doplnenie dokazovania dostatočne odôvodnená a či sa týkala podstaty konania, či v tejto súvislosti boli súdom poskytnuté dostatočné dôvody, prečo dôkaz nebol vykonaný v priebehu súdneho konania a či toto rozhodnutie nenarušilo celkovú spravodlivosť konania). Namietal, že žalovaný nijakým spôsobom v prvostupňovom rozhodnutí a ani v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil dôkazy, ktoré sú plne v prospech žalobcu. Podľa názoru žalobcu arbitrárnosť rozhodnutia má za následok aj absenciu riadneho odôvodnenia rozhodnutia, z akého dôvodu je vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov neúčelné, ak sa tým mohol jasne preukázať skutkový stav veci. Tým bolo porušené žalobcove ústavné a zákonné právo na spravodlivý proces, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo účastníka konania na náležité, riadne, a presvedčivé odôvodnenie každého rozhodnutia orgánu verejnej moci.
14. Poukázal na to, že ku dňu 13.03.2018 neexistoval žiaden interný predpis Protimonopolného úradu SR, ktorý by upravoval spôsob nazerania do spisov. Namietal posúdenie a závery žalovaného, ktorý na základe konania na všeobecných súdoch, bez bližšieho uvedeného aplikoval ako povinnosť totožného postupu aj v prípade Protimonopolného úradu SR, ktorý v danom čase nemal internú smernicu na nazeranie do spisov.
15. Žalobca ďalej poukázal na nezávislosť a slobodu advokáta vyplývajúcu z právnych predpisov, ako aj z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Foglia v. Švajčiarsko č. 35865/04 zo
dňa 13.12.2007 a podľa neho naopak došlo disciplinárnym konaním k zásahu do nezávislosti výkonu advokátskeho povolania žalobcu.
16. Čo sa týka ukladania pokuty, žalobca namietal, že oba disciplinárne orgány v napadnutých rozhodnutiach len všeobecne uviedli odôvodnenie výšky pokuty, ktoré však z hľadiska možného ďalšieho prieskumu v rámci správneho súdnictva nepostačuje. Len formálne konštatovanie, že pri uložení pokuty sa prihliadalo na závažnosť previnenia, ako aj na okolnosti, za ktorých bolo previnenie spáchané, je bez bližšieho odôvodnenia nepostačujúce a z pohľadu správneho súdu nepreskúmateľné. Nepostačí preto len uviesť, že výška pokuty bola stanovená v dolnej hranici výmery, bez zaoberania sa všetkými hľadiskami, ktoré zákon ako predpoklad takej úvahy stanovuje. Podľa názoru žalobcu uvedené nespĺňa požiadavky na ukladanie disciplinárneho opatrenia podľa § 26 ods. 2 Disciplinárneho poriadku. Zo strany správnych orgánov nedošlo ani k možnosti zváženia postupu podľa § 56 ods. 6 zákona o advokácií, a teda upustenia od potrestania. Namietal, že zo strany prvostupňového orgánu, ako aj druhostupňového orgánu, absentuje správna úvaha nielen vo vzťahu k samotnému rozhodovaniu o druhu sankcie, ale aj vo vzťahu k určeniu výšky pokuty.
17. Napokon žalobca namietal, že zo strany žalovaného v prvostupňovom konaní došlo aj k prevzatiu názorovej línie navrhovateľa, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia. Podľa žalobcu v konaní nedošlo k preukázaniu, že sa stal skutok, ktorý je predmetom disciplinárneho konania, ani to, že ho spáchal žalobca, ako ani to, že skutok je disciplinárnym previnením. Výrok napadnutého rozhodnutia v spojení s jeho odôvodnením (a tiež aj výrok prvostupňového rozhodnutia) je podľa žalobcu v celosti nezrozumiteľný, neurčitý, nejasný, vágny a ako taký zmätočný, a tak arbitrárny, a preto nedôvodný a nezákonný.
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania
18. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.03.2023 zotrval na záveroch uvedených v napadnutých rozhodnutiach, tieto považoval za zákonné a vecne správne. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo svojom vyjadrení popísal priebeh administratívneho konania, pričom zopakoval, že v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaný poukázal okrem iného na to, že išlo o šikanózny výkon práva, ktorého cieľom bolo vytvoriť nátlakovú situáciu vo vzťahu k zamestnancom Protimonopolného úradu SR, ktorá v konečnom dôsledku mohla znížiť dôstojnosť advokátskeho stavu a prekročiť hranice vecného, korektného a zákonom predpokladaného uplatňovania práv a právom chránených záujmov zo strany jeho advokáta, ktoré je v rozpore so zásadami profesijnej etiky.
19. V replike zo dňa 23.03.2023 žalobca uviedol, že žalovaný sa vo vyjadrení bližšie nevyjadruje k žalobcom uvádzaným dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, len udáva, že posúdenie o disciplinárnom posúdení disciplinárneho previnenia považuje za správne. Zopakoval svoju argumentáciu o nevykonaní navrhovaných dôkazov žalovaným (výsluch klientov žalobcu, výsluch príslušníkov polície, pridal aj výsluch koncipienta žalobcu, ktorý bol na mieste). Poukázal na to, že žalovaný oproti napadnutým rozhodnutiam tvrdí, že správanie žalobcu len mohlo znížiť dôstojnosť advokátskeho stavu, z čoho je evidentné, že podľa samotného žalovaného a jeho vyjadrenia v skutočnosti zo strany žalobcu vôbec nedošlo k zníženiu dôstojnosti advokátskeho stavu, teda žalobca neporušil svoje povinnosti ako advokát. Upriamil pozornosť na to, že šikanózny výkon práva nie je legálnym pojmom, pričom jeho obsah je upravený len na úrovni judikatúry. Konanie žalobcu, pre ktoré bol uznaný za vinného v disciplinárnom konaní v žiadnom prípade nemožno kvalifikovať ako šikanózny výkon práva, keďže žalobca na ochranu práv svojho klienta využil zákonom dovolené prostriedky, pričom žalobca nimi chcel dosiahnuť iba zákonom dovolený výsledok. Uviedol, že skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo k šikanóznemu výkonu právu, by musela byť v disciplinárnom konaní spoľahlivo preukázaná a dokázaná, k čomu žalobca namietal, že nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že niekto bol dotknutý či poškodený správaním žalobcu v zmysle zníženia dôstojnosti advokátskeho stavu. Rovnako v disciplinárnom konaní neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalobca sa správal neslušne či nekorektne. Zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.
20. Žalovaný sa k replike žalobcu na výzvu súdu nevyjadril.
IV. Relevantná právna úprava
21. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v aktuálne účinnom znení, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
22. Podľa § 194 ods. 1 SSP: „Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
23. Podľa § 195 SSP, „Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.“
24. Podľa § 197 SSP, „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.“
25. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP: „(1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.“
26. Podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii (platného a účinného v čase spáchania skutku, t. j. ku dňu 13.03.2018), „Disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory.“
27. Podľa § 56 ods. 2 zákona o advokácii, „Za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie a) písomné napomenutie, b) verejné napomenutie, c) peňažnú pokutu až do výšky stonásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom, d) pozastavenie výkonu advokácie uložené od šiestich mesiacov do troch rokov, e) vyčiarknutie zo zoznamu advokátov, zoznamu advokátskych koncipientov, zoznamu euroadvokátov, zoznamu zahraničných advokátov alebo zoznamu medzinárodných advokátov.“
28. Podľa § 18 ods. 3 zákona o advokácii, „Advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.“
29. Podľa § 38 Advokátskeho poriadku (platného a účinného v čase spáchania skutku, t. j. ku dňu 13.03.2018), „Advokát vystupuje voči súdom a iným orgánom verejnej moci tak, aby nenarušil svoju nezávislosť ako aj nezávislosť súdu a iného orgánu verejnej moci. Správa sa k nim slušne a korektne. Obsahom svojich písomných, ústnych a iných prejavov a svojím vystupovaním vrátane celkovej úpravy
zovňajšku prispieva k dôstojnosti a vážnosti úkonov, na ktorých sa zúčastňuje, ako aj k vážnosti advokátskeho povolania.“
30. Podľa § 26 ods. 2 Disciplinárneho poriadku SAK, „Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia disciplinárny senát prihliadne na závažnosť konania disciplinárne obvineného, rozsah a povahu porušenej povinnosti, následok disciplinárneho previnenia, na primeranosť a účelnosť disciplinárneho opatrenia, na okolnosti, za ktorých bolo disciplinárne previnenie spáchané, na osobu disciplinárne obvineného a na jeho osobné a rodinné pomery a vezme do úvahy poľahčujúce a priťažujúce okolnosti.“
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci súdom
31. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 4S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025 bola náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 10S správneho súdu.
32. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP, § 49 ods. 2 písm. b/ SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov napadnuté rozhodnutia, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, zohľadňujúc § 195 SSP, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 197 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal dňa 28.11.2025 na pojednávaní v prítomnosti zástupcu žalovaného a v neprítomnosti žalobcu (ktorý zaslal ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní e-mailom dňa 28.11.2025) a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
33. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov a v prípadoch podľa § 195 SSP aj nad ich rámec, a teda preskúmať zákonnosť výrokov i odôvodnenia napadnutých rozhodnutí o konštatovanom disciplinárnom previnení žalobcu, zistenia skutkového stavu a právnej kvalifikácie žalovaného, ako i zákonnosť ukladania pokuty. Žalobca navrhoval zrušiť napadnuté rozhodnutia a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, nenavrhoval zmeniť alebo upustiť od sankcie, preto nie sú dané predpoklady na postup podľa § 198 SSP o sankčnej moderácii.
34. Správny súd prisvedčil námietkam žalobcu ohľadom nedostatočne odôvodnených niektorých skutkových zistení, resp. rozporu skutkovej vety s odôvodnením. Žalovaný jednak v popise skutku (skutkovej vete) v napadnutých rozhodnutiach uvádzal ako cieľ konania žalobcu, t. j. privolania príslušníkov Policajného zboru SR – zabezpečiť za ich asistencie od zamestnancov Protimonopolného úradu SR sprístupnenie spisovej dokumentácie. V odôvodneniach napadnutých rozhodnutí žalovaný uvádzal viaceré alternatívy toho, čo bolo cieľom konania žalobcu, a to či už vynútenie advokátom predpokladaného konania zamestnanca štátneho úradu alebo zabezpečenie dôkazu za účelom následného podania trestného oznámenia, alebo zadokumentovanie celej situácie a teda zabezpečenie potvrdenia o neumožnení nahliadnuť do spisu v daný deň ako dôkazu pre budúce správne konanie a budúci súdny spor. S každou z týchto alternatív by sa spájalo aj vždy v niečom odlišné hodnotenie skutkového stavu a s tým súvisiace právne závery. Hoci v danom prípade vyplývali z odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovanému viaceré ciele konania žalobcu, do skutkovej vety bol uvedený iba jeden - zabezpečiť za ich asistencie od zamestnancov Protimonopolného úradu SR sprístupnenie spisovej dokumentácie, a to ten, ktorý žalobca poprel, pričom žalovaný v napadnutých rozhodnutiach nevysvetlil, prečo tento považoval za hlavný či jediný skutočný cieľ ani na základe čoho bol preukázaný. Súd dáva do pozornosti, že skutkový stav je potrebné zistiť čo najspoľahlivejšie nad akékoľvek rozumné pochybnosti. Taktiež v popise skutku (skutkovej vete) je potrebné skutok špecifikovať konkrétne
(uvedením miesta, času, spôsobu jeho konania a iných relevantných skutočností) tak, aby tento okrem iného nebol zameniteľný s iným, čo v prípade spomínaného cieľa konania žalobcu nie je jasné.
35. S uvedeným súvisí potom aj právna kvalifikácia skutku urobená žalovaným vo výroku o disciplinárnom previnení, namietaná aj žalobcom, ktorá spočívala v konštatovaní dopustenia sa disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii, a to porušenia povinností advokáta uložených mu v ustanovení § 18 ods. 3 zákona o advokácii, podľa ktorého advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu; v záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory; a § 38 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého advokát vystupuje voči súdom a úradom tak, aby nenarušil svoju nezávislosť, správa sa k nim slušne a korektne, obsahom svojich písomných, ústnych a iných prejavov a svojím vystupovaním vrátane celkovej úpravy zovňajšku prispieva k dôstojnosti a vážnosti úkonov, na ktorých sa zúčastňuje, ako aj k vážnosti advokátskeho povolania. V rámci zmienených ustanovení právnych predpisov, ktorých porušenia sa mal žalobca dopustiť, sú uvedené povinnosti ako neznižovať dôstojnosť advokátskeho stavu, dodržiavať pravidlá profesijnej etiky, nenarušiť svoju nezávislosť pri vystupovaní voči súdom a úradom, správať sa k nim slušne a korektne, úpravou svojho zovňajšku prispievať k dôstojnosti a vážnosti úkonov a pod. Správny súd má z uvedeného za to, že žalovaný jednak nekonkretizoval, pod ktorú z uvedených porušených povinností subsumoval predmetný skutok a za ďalšie žalobcovi dáva za porušenie aj povinnosti, ktoré ani neboli predmetom dokazovania v administratívnom konaní, ako napr. aké bolo v danej situácii správanie advokáta, či bolo slušné, korektné, či dodržiaval pravidlá etiky, aký bol jeho zovňajšok a pod. Pritom výrok o disciplinárnom previnení má obsahovať konkrétnu právnu kvalifikáciu daného skutku (právnu vetu); nepostačuje odcitovať dve ustanovenia právnych predpisov obsahujúce viaceré skutkové situácie, z ktorých nie je automaticky zrejmé, ktorých z nich sa mal disciplinárne obvinený dopustiť.
36. Právna kvalifikácia porušenej povinnosti absentuje nielen vo výroku o disciplinárnom previnení, ale ani zo samotného odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nevyplýva jednoznačne. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa uvádza, že podľa názoru žalovaného privolanie hliadky PZ žalobcom v danom prípade predstavuje šikanózny výkon práva, ktorého cieľom bolo vytvoriť nátlakovú situáciu vo vzťahu k zamestnancom Protimonopolného úradu SR, ktorá v konečnom dôsledku mohla znížiť dôstojnosť advokátskeho stavu a prekročiť hranice vecného, korektného a zákonom predpokladaného uplatňovania práv a právom chránených záujmov klienta zo strany jeho advokáta, ktoré je v rozpore so zásadami profesijnej etiky a takéto konanie podľa neho narušuje nezávislosť a vážnosť advokátskeho povolania. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia je uvedené, že správanie, vyhrážky trestnými oznámeniami žalobcom (ktoré následne aj podal), ako aj privolanie dvoch hliadok Policajného zboru SR nesvedčia o pokojnom a dôstojnom priebehu úkonu advokáta, ako to ukladá zákon o advokácii a Advokátsky poriadok; a tiež že na preukázanie a kvalifikáciu skutku považoval žalovaný za rozhodujúci postup a vystupovanie disciplinárne obvineného na Protimonopolnom úrade SR pri jeho žiadosti o nahliadnutie. V tejto súvislosti musí súd konštatovať, že vystupovanie, správanie, vyhrážky disciplinárne obvineného na Protimonopolnom úrade SR či atmosféra danej situácie nebola v rámci hodnotenia dôkazov v napadnutých rozhodnutiach zo strany žalovaného nijako vyhodnotená, resp. k takýmto konštatovaniam nebol riadne zisťovaný skutkový stav. Je potrebné povedať, že z predmetného skutku, zjednodušene povedané, spočívajúceho v privolaní príslušníkov Policajného zboru SR žalobcom pri neumožnení okamžitého nahliadnutia do spisu správneho orgánu, nevyplýva automaticky, že priebeh bol nepokojný, nedôstojný, s nevhodným správaním žalobcu a pod. Podobne čo sa týka uvedeného šikanózneho výkonu práva a možnosti znížiť dôstojnosť advokátskeho stavu - možnosť nestačí na konštatovanie porušenia povinnosti. Šikanózny výkon práva sa zase spája s dôvodmi na privolanie hliadok Policajného zboru SR a s tým, ako žalobca s týmto úkonom ďalej pracoval, čo z neho získal a či mal nejaké opodstatnenie a pod., na čo sa žalovaný v rámci zisťovania skutkového stavu nezameriaval.
37. Súd netvrdí, že by konanie žalobcu predstavovalo alebo malo predstavovať bežnú prax advokátov, dáva však do pozornosti, že na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti musí postup aj rozhodnutie žalovaného spĺňať zákonnom stanovené kritériá a judikatúrou ustálené štandardy rozhodnutí v správnom trestaní (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/38/2011 z 01.12.2011, sp. zn. 4Sžfk/18/2018 z 13.05.2019).
38. Ďalej s vyššie uvedeným súvisí aj samotné zisťovanie skutkového stavu, keď v kontexte na žalobcu kladené porušenie viacerých povinností, ako už bolo uvedené, žalovaný nevykonal dokazovanie
za účelom zistenia priebehu, atmosféry, správania žalobcu napr. výsluchom osôb zúčastnených na danej situácii a to či už z vlastného podnetu alebo na návrh žalobcu. Každopádne čo sa týka vyhodnocovania vykonaných dôkazov, správny súd v napadnutých rozhodnutiach postrádal popis vyhodnotenia jednotlivých dôkazov a záverov z nich plynúcich, a ich vyhodnotenie každého jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach. Čo sa týka samotného privolania policajnej hliadky žalobcom pri neumožnení okamžite nahliadnuť do spisu správneho orgánu, toto samé osebe ešte nepredstavuje porušenie povinností advokáta, a pre účely vyvodenia disciplinárnej zodpovednosti sú kľúčové práve jednotlivé špecifiká a okolnosti tohto konania.
39. V neposlednom rade súd vyhodnotil ako dôvodnú aj žalobnú námietku o chýbajúcej konkretizácii odôvodnenia ukladanej výšky pokuty a len formálnom všeobecnom konštatovaní žalovaného, na čo všetko prihliadol pri ukladaní disciplinárneho opatrenia. Správny súd dáva do pozornosti, že pri ukladaní disciplinárneho opatrenia nestačí len vymenovať podľa právneho prepisu, na čo všetko žalovaný prihliadol, ale jednotlivé skutočnosti, na ktoré má prihliadať, je potrebné vyhodnotiť v kontexte predmetného konania žalobcu a to konkrétne jeho závažnosť, rozsah, následok, primeranosť, okolnosti, osobu atď. Formálne skonštatovanie, že správny orgán prihliadol na všetky skutočnosti, ako to uviedol žalovaný, nie je postačujúce.
40. Súd dáva do pozornosti, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
41. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude vysporiadať sa s vyššie uvedenými nedostatkami vytýkanými správnym súdom, najmä ako prvé si ustáli skutkový stav, ak je to potrebné, vykoná ďalšie dôkazy na zistenie priebehu, atmosféry, správania žalobcu napr. výsluchom osôb zúčastnených na danej situácii tak, aby bol skutkový stav zistený riadne, spoľahlivo nad akékoľvek rozumné pochybnosti. Hodnotenie dôkazov vykoná jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a svoje závery hodnotenia v rozhodnutí uvedie a riadne odôvodní. Čo sa týka právnej kvalifikácie, tú je potrebné vykonať na tento konkrétny prípad a už vo výroku priamo pomenovať konkrétne porušené povinnosti, zároveň v rozhodnutiach zosúladí výrok s odôvodnením. V prípade ukladania disciplinárneho opatrenia žalovaný jednotlivé právnym predpisom stanovené kritéria vyhodnotí v nadväznosti na konanie a osobu disciplinárne obvineného s svoje závery zrozumiteľne odôvodní.
42. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vykazuje známky nedostatočnej odôvodnenosti, čo sa týka uvádzaných skutkových záverov i právnych záverov žalovaného ako aj ukladania disciplinárneho opatrenia. Skutková veta a právna veta sú v rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, hodnotenie dôkazov nebolo vykonané riadne, a to jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, na základe čoho došlo k podstatnému porušeniu ustanovení zákona, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Z uvedených dôvodov správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP. Súd vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania (§ 59 zákona o advokácii) nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť prvostupňové rozhodnutie.
43. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v zmysle zásady úspechu v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
44. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozsudku má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.