Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Co-73-2025.pdf
PDF · 100.32 KB
Case nature
Subarea
15Co/73/2025
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: Nitra Invest, s. r. o., so sídlom Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, zastúpený: AK Šranko s. r. o., so sídlom Mostná 29, Nitra, IČO: 50 485 601, proti žalovanému: MH Invest, s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený: Chrenek, Toman, Kotrba advokátní kancelář spol. s r. o., so sídlom Těšnov 1/1059, Praha 1, Česká republika, IČO: 285 05 913, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: Chrenek, Toman, Kotrba advokátska kancelária spol. s r. o., organizačná zložka, so sídlom Palisády 56, Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 650 441, v konaní o zaplatenie 4 678 391,32 eura s príslušenstvom, o prerušení konania, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 16C/150/2018 – 1514 zo dňa 24. 04. 2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 16C/150/2018 – 1514 zo dňa 24. 04. 2025 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/150/2018 tak, že predmetné konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. NR-15S/33/2021.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 164 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom v odôvodnení argumentoval tým, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť jeho zvýšenie náhrady za vyvlastnenie nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci A., kat. úz. A., vyvlastnených na základe rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 17. 08. 2017 sp. zn. OU-NR-OVBP2-2017/026358-017 vo výške 4 678 391,32 eura s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4 678 391,32 eura od 08. 11. 2018 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznať jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol čiastočným rozsudkom č. k. 16C/150/2018 –1368 zo dňa 29. 11. 2023 tak, že konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4 678 391,32 eura od 08. 11. 2018 do 14. 06. 2019 a v časti úrokov z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 4 678 391,32 eura od 15. 06. 2019 do zaplatenia zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3 877 889,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 877 889,70 eura od 15. 06. 2019 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy. Na základe odvolania podaného žalovaným odvolací súd rozhodol rozsudkom č. k. 11Co/55/2024 – 1459 zo dňa 26. 02. 2025 tak, že čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku v časti priznanej istiny v sume 3 877 889,70 eura potvrdil a v časti úroku z omeškania zmenil tak, že žalobu zamietol. Čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie v III. výroku o trovách konania zrušil. Súd prvej inštancie čiastočným rozsudkom rozhodol o väčšine nároku s výnimkou parcely č. XXXX/ XX vo výmere 6 602 m2, keďže výsledok tohto konania závisí od výsledku konania o správnej žalobe.
Predmetom konania bol nárok žalobcu na doplatenie ceny za vyvlastnené nehnuteľnosti, pričom v prípade parcely registra „C“ č. XXXX/X vo výmere 90 839 m2, prišlo k jej rozčleneniu, keď bolo vytvorených niekoľko samostatných parciel. Parcela č. XXXX/XX (ako novovytvorená z parc. č. XXXX/ X) - ostatná plocha o výmere 9 398 m2 bola opätovne rozdelená, pričom vznikla parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha vo výmere 6 602 m2. Vo vzťahu k tejto parcele je vedené konanie o správnej žalobe, ktorá bola vedená pôvodne na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/33/2021. Aktuálne sa konanie vedie na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. NR-15S/33/2021, v ktorom sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 19663/2021/SSSVP/40065 zo dňa 06. 04. 2021. Týmto rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2021/007988-006 zo dňa 12. 02. 2021, ktorým správny orgán zamietol návrh spoločnosti Nitra Invest, s. r. o. na zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení, a to v rozsahu územia o rozlohe 6 602 m2 (t. j. 4,72 % územia vyvlastneného z celkového vyvlastneného územia 139 787 m2). Nejedná sa o konanie, ktorým by bola ovplyvnená právoplatnosť a zákonnosť samotného rozhodnutia o vyvlastnení. Prerušenie konania bolo dôvodné, keďže v konaní NR-15S/33/2021 sa rieši otázka, predmetom ktorej je právna skutočnosť, ktorá má zásadný význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní.
3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým navrhol, aby súd prvej inštancie formou autoremedúry napadnuté uznesenie zrušil a aby návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol, resp. v konaní pred Krajským súdom v Nitre navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení podaného odvolania ďalej uviedol, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Tento účel je možné dosiahnuť len právoplatným rozhodnutím (porov. II. ÚS 26/95). Porušenie princípu procesnej ekonómie zakladá zodpovednosť štátu za nedodržanie práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Imanentnou súčasťou práva na spravodlivý proces je totiž právo na rozhodnutie v primeranej lehote, teda bez zbytočných prieťahov v konaní. Žalobca sa ohľadne zostávajúceho predmetu konania nachádza v stave právnej neistoty. Rozhodnutie o vyvlastnení zásadným spôsobom zasiahlo do ekonomického života žalobcu, kedy jeho strata na majetku nebola kompenzovaná náhradou za vyvlastnenie v adekvátnej výške, čo bolo v konečnom dôsledku potvrdené právoplatnosťou čiastočného rozsudku. Žalobca je tak obmedzený vo svojich možnostiach, kedy mu nie je umožnené zhodnocovať náhradu za vyvlastnenie, ktorý mal v ideálnych podmienkach obdržať už v roku 2017 a mohol ju tak použiť na ďalší rozvoj investičných aktivít spoločnosti. Na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/204/2017 prebiehalo konanie o správnej žalobe žalobcu voči Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorej predmetom bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Podaním zo dňa 01. 08. 2019 vzal žalobca žalobu v konaní 11S/204/2017 v celom rozsahu späť, na základe čoho bolo dané konanie zastavené uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/204/2017 zo dňa 26. 09. 2019, právoplatným dňa 16. 10. 2019. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie o vyvlastnení v súčasnosti nemožno napadnúť žiadnym riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom. Z dôvodu uplynutia procesných lehôt nemožno podať návrh na obnovu konania, v ktorom bolo rozhodnutie o vyvlastnení vydané, ani nemožno navrhnúť preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Nie je možné po späťvzatí žaloby v konaní Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/204/2017 opätovne podať správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia. Je ho teda potrebné považovať za nezmeniteľný podklad preukazujúci jeden z predpokladov uplatnenia nároku žalobcu uplatňovaného v tomto konaní 16C/150/2018 (ak by rozhodnutie o vyvlastnení nebolo právoplatné, nebol by právoplatný ani výrok určujúci výšku náhrady za vyvlastnenie a žalobca by sa nemohol domáhať ani zvýšenia tejto náhrady). Žiadnym rozhodnutím vydaným zo strany ktoréhokoľvek súdu v Slovenskej republike nebol žiadnej správnej žalobe voči rozhodnutiu o vyvlastnení priznaný odkladný účinok, keďže žiadne konanie, ktorého predmetom by bol prieskum rozhodnutia o vyvlastnení, ani neprebieha. Nejestvuje žiadne rozhodnutie, ktorým by bola odložená právoplatnosť alebo vykonateľnosť rozhodnutia o vyvlastnení. Na Správnom súde v Bratislave prebieha pod sp. zn. NR-15S/33/2021 konanie, v ktorom sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 19663/2021/SSSVP/40065 zo dňa 06. 04. 2021. Týmto rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2021/007988-006 zo dňa 12. 02. 2021, ktorým správny orgán zamietol návrh spoločnosti Nitra Invest, s. r. o. na zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení, a to v rozsahu územia o rozlohe 6 602 m2 (t. j. 4,72 % územia vyvlastneného
z celkového rozhodnutím o vyvlastnení vyvlastneného územia 139 787 m2). Nejedná sa o konanie, ktorým by bola ovplyvnená právoplatnosť a zákonnosť samotného rozhodnutia o vyvlastnení. Rozhodnutie o vyvlastnení je právoplatné a žalovaný vyvlastnené nehnuteľnosti užíva od roku 2017 v celom ich rozsahu. Žalobca má teda za to, že má rovnaké právo, aby takisto užíval náhradu za vyvlastnenie určenú v zákonnej výške za celé vyvlastnené územie, keďže právoplatnosť rozhodnutia o vyvlastnení ako základného predpokladu pre uplatnenie žalovaného nároku už nie je možné spochybniť. Konanie vedené na Správnom súde v Bratislave pod č. konania NR-15S/33/2021 tak nie je konaním, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá má zásadný význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní (keďže nemá vplyv na právoplatnosť samotného vyvlastnenia), čím nie sú splnené procesné podmienky na vydanie rozhodnutia o prerušení konania.
4. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. V obsahu podaného vyjadrenia uviedol, že predmetom tohto súdneho konania je uplatnený nárok na doplatenie ceny za vyvlastnené nehnuteľnosti, pričom v prípade parcely registra „C“ č. XXXX/X vo výmere 90 839 m2, prišlo k jej rozčleneniu, keď bolo vytvorených niekoľko samostatných parciel. Parcela č. XXXX/XX (ako novovytvorená z parc. č. XXXX/X) - ostatná plocha o výmere 9 398 m2 bola opätovne rozdelená, pričom vznikla parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha vo výmere 6 602 m2, vo vzťahu ku ktorej sa vedie správne súdne konanie o správnej žalobe, pôvodne na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/33/2021, v súčasnosti na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. NR-15S/33/2021. V tomto súdnom správnom konaní sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby SR, č. 19663/2021/SSSVP/40065 zo dňa 06. 04. 2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR- OVBP2-2021/007988-006 zo dňa 12. 02. 2021, ktorým správny orgán zamietol návrh spoločnosti Nitra Invest, s. r. o. na zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení, a to v rozsahu územia o rozlohe 6 602 m2 (t. j. 4,72 % územia vyvlastneného z celkového vyvlastneného územia 139 787 m2). V konaní vedenom pred Správnym súdom v Bratislave sp. zn. NR-15S/33/2021 by v prípade úspechu žalobcu došlo k zrušeniu vyvlastňovacieho rozhodnutia, a to v rozsahu územia o rozlohe 6 602 m2. Konkrétne vyvlastňovacieho rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky, zo dňa 17. 08. 2017, č. OU-NR-OVBP2-2017/026358-017, na základe ktorého sa žalobca domáha v tomto konaní doplatenia vyššej náhrady za vyvlastnenie. A v takom prípade by nebolo možné priznávať ani teoreticky vyššiu náhradu za vyvlastnenie, keďže v rozsahu 6 602 m2 by vyvlastnenie zaniklo, resp. by bolo zrušené. Z uvedeného dôvodu podľa právneho názoru žalovaného nie je teda možné pokračovať v tomto súdnom konaní vo vzťahu k časti vyvlastneného pozemku o rozsahu 6 602 m2, pretože v prípade, ak dôjde k zrušeniu vyvlastnenia tohto pozemku a teda de facto k vráteniu vlastníctva k tomuto pozemku žalobcovi, bude žalobca disponovať aj pozemkom a zároveň aj vyššou náhradou za vyvlastnenie (ak by mu bola súdom priznaná), čo je neprípustné. Navyše, ak správny súd rozhodne o zrušení vyvlastňovacieho rozhodnutia, civilný súd (Okresný súd v Nitre) by už nemohol ďalej pokračovať v konaní o vyššej náhrade za vyvlastnenie, pretože žalobca by stratil aktívnu procesnú legitimáciu. Správne súdne konanie vedené pred Správnym súdom v Bratislave sp. zn. NR-15S/33/2021 je teda jednoznačne konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať (a aj má) význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, čím sú podľa žalobcu naplnené dôvody podľa ust. § 164 CSP o prerušení konania.
5. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, pričom v obsahu svojho vyjadrenia uviedol, že žalobca zdôrazňuje, že keď žalovanému titulom vyvlastnenia už viac ako 7 rokov svedčí vlastnícke právo k 100 % výmery vyvlastnenej nehnuteľnosti, žalobcovi synalagmaticky patrí právo disponovať zákonnou a riadne určenou náhradou za vyvlastnenie za 100 % výmery vyvlastnenej nehnuteľnosti, zahŕňajúc zvýšenie náhrady, dôvodnosť ktorého bola v tomto konaní preukázaná. Je nesporné, že žalobca už teraz disponuje náhradou za vyvlastnenie za 100 % výmery vyvlastnenej nehnuteľnosti vo výške určenej v rozhodnutí o vyvlastnení zo dňa 17. 08. 2017; nejestvuje teda žiaden zákonný ani logický dôvod, pre ktorý by žalobca nemal a nemohol (v prípade priznania nároku tak, ako bol vykonaným dokazovaním preukázaný) disponovať aj doplatkom/zvýšením tejto náhrady za vyvlastnenie, a to až do doby, kým nenastane právna situácia, s ktorou bude spojené právo žalovaného na vydanie časti náhrady za vyvlastnenie. Vydaním rozhodnutia v tomto konaní zahŕňajúc zvýšenie náhrady za vyvlastnenú výmeru 6 602 m2 len dôjde k zosúladeniu stavu, ktorý by nastal (a ktorý mal nastať) za predpokladu riadneho zistenia výšky náhrady za vyvlastnenie v administratívnom vyvlastňovacom konaní.
Nemôže byť na ťarchu žalobcu fakt, že v inom konaní sa domáha svojich nárokov vzniknutých z dôvodu, že časť vyvlastnenej nehnuteľnosti sa nepoužila na účel uvedený v rozhodnutí o vyvlastnení. Vedenie iného konania nemá vplyv na skutočnosť, že žalovaný naďalej (aj v čase spísania tohoto vyjadrenia) zostáva vlastníkom 100 % výmery vyvlastnenej nehnuteľnosti. Táto skutočnosť je jedinou a podstatnou pre to, aby mohlo byť rozhodnuté aj o zvýšení náhrady za vyvlastnenie takisto v rozsahu 100 %, a to aj počas prebiehajúceho iného konania. Keď žalovaný nadobudol nehnuteľnosti, hodnota ktorých bola preukázaná znaleckým dokazovaním v súdnom konaní, pričom však rozdiel v skutočnej hodnote a hodnote stanovenej vo vyvlastňovacom konaní zaplatil žalobcovi (v časti, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté) až o viac ako 6 rokov od podania žaloby, dostal sa do neprimeranej výhody, kedy od momentu vyvlastnenia požíval výhody vlastníckeho práva k 100 % rozsahu vyvlastnenej nehnuteľnosti (napríklad aj spočívajúce v zvyšovaní hodnoty nehnuteľnosti v čase). Táto výhoda však nebola na strane žalobcu žiadnym spôsobom kompenzovaná, keďže žalobca nielen nedisponoval náhradou za vyvlastnenie vo výške zodpovedajúcej vzniknutej ujme, ale aj výška doplatku náhrady za vyvlastnenie bola devalvovaná vplyvom inflácie, keďže bola určená len vo výške hodnoty majetku stanovenej ku dňu vyvlastnenia a nie ku dňu vyplatenia. V nadväznosti na plynutie času nebola poskytnutá ani len základná kompenzácia vo forme úrokov z omeškania. Nejestvuje žiaden dôvod, pre ktorý by sa mala „bežná“ žaloba na plnenie, vrátane žaloby titulom zvýšenia náhrady za vyvlastnenie, považovať za rozhodnutie konštituujúce nový právny stav. Nejde o rozhodnutie, ktorým by sa zakladali, menili alebo rušili subjektívne práva a povinnosti medzi stranami (takéto rozhodnutia by zároveň mali byť výnimkou), keďže právny stav, z ktorého sa vychádza, je jasne daný, preukázaný a nemenný - žalobcovi bol vyvlastnený majetok a z toho sa odvíja potreba zaplatiť/ doplatiť náhradu vo výške zistenej dokazovaním.
6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, pričom v obsahu podaného vyjadrenia uviedol, že ak dôjde na základe podanej správnej žaloby k zrušeniu rozhodnutia o vyvlastnení, resp. k zrušeniu rozhodnutia o odvolaní v rámci vyvlastňovacieho konania, tak toto civilné konanie stratí podklad, keďže vyvlastnené nehnuteľnosti sa vrátia do vlastníctva žalobcu. V prípade úspechu správnej žaloby žalobca stratí aktívnu vecnú legitimáciu v tomto civilnom konaní. Žalovaný si preto dovoľuje poukázať na právnu úpravu zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V prípade zrušenia vyvlastnenia správnym súdom by civilné konanie stratilo svoj právny podklad, keďže bez právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení by nebolo čo odškodňovať, resp. poskytovať vyššiu náhradu. Tieto konania sú vecne a právne prepojené. Pokiaľ správny súd zruší rozhodnutie o vyvlastnení, zanikne tým aj povinnosť vyvlastniteľa poskytnúť náhradu (a teda zanikne dôvod civilnej žaloby o náhradu). Otázky využitia vyvlastnenej nehnuteľnosti a dôsledkov jej prípadného nevyužitia na účely vyvlastnenia sú práve predmetom konania vedeného pred správnym súdom. Rozhodnutie tohto správneho súdu môže mať za následok zmenu právnych pomerov medzi stranami, pričom nie je možné vylúčiť ani čiastočnú alebo úplnú revíziu právneho stavu vyplývajúceho z rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 17. 08. 2017. Argumentácia žalobcu, že žalovaný vlastní vyvlastnenú nehnuteľnosť už viac ako 7 rokov, nie je relevantná z pohľadu otázky, či náhrada za vyvlastnenie má byť v tomto čase zvýšená bez ohľadu na výsledok súvisiaceho správneho súdneho konania. Žalovaný dôrazne upozorňuje, že práve otázka, či žalobcovi vôbec bude patriť náhrada vo výške, ktorú požaduje, alebo či dôjde k revízii vyvlastňovacieho rozhodnutia a s tým spojenej náhrady, je predmetom uvedeného správneho súdneho konania. Žalovaný má za to, že daný prípad sa odlišuje v mnohých veciach, pričom najzásadnejšou je tá, že odňatím vlastníckeho práva vznikol žalobcovi nárok na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie, avšak táto náhrada mu bola priznaná rozhodnutím správneho orgánu, ktorú povinnosť si žalovaný splnil v stanovenej lehote. Z uvedeného vyplýva, že sa nemohol dostať do omeškania voči žalobcovi. Navyše táto náhrada mu bola vyplatená vo výške, ktorú ustálil vyvlastňovací orgán ku dňu odňatia vlastníctva. Rozdiel v žalobcom predložených rozhodnutiach spočíva v tom, že v prípade nezákonného rozhodnutia a väzby, nedochádza k okamžitému správnemu alebo súdnemu konaniu hneď po prepustení neprávom obvineného z väzby. Rozdiel spočíva teda v skutočnosti, kedy došlo k právnej skutočnosti (vyvlastnenie/ nezákonné rozhodnutie – väzba) a vyplatenie čiastky (pri vyvlastnení podľa rozhodnutia orgánu, čiže hneď po vyvlastnení (až keď o tom rozhodne príslušný orgán – súd).
Žalovaný vystupuje v postavení súkromnoprávneho subjektu, ktorý v rámci konania s odbornou starostlivosťou a riadneho hospodára iba rešpektoval autoritatívne rozhodnutie vyvlastňovacieho orgánu a teda nemohol žalobcovi poskytnúť viac, ako bolo stanovené v rozhodnutí.
7. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca následne písomne nevyjadril.
8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), byť viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrené zrušiť z dôvodov podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
9. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami porušuje ústavnoprávne princípy.
10. Podľa § 162 ods. 1 CSP, súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť; b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania; c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
11. Podľa § 162 ods. 2 CSP, môže súd konanie prerušiť aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.
12. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
13. Právna úprava v civilnom sporovom konaní rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania. Obligatórne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 162 CSP a osobitný prípad obligatórneho prerušenia konania v ustanoveniach § 163 a § 445 CSP. Fakultatívne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 164 CSP. Ohľadom fakultatívneho rozhodnutia o prerušení konania podľa tohto ustanovenia je potrené uviesť, že na rozdiel od obligatórneho prerušenia podľa § 162 ods. 1 písm. a/ CSP, tu ide o otázky, ktoré by súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne. Je však na vôli súdu, či tak urobí alebo či počká na vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní, ak takéto konanie už prebieha, alebo môže dať na takého konanie aj sám podnet a následne konanie preruší. Proti rozhodnutiu o prerušení konania podľa § 164 CSP je prípustné odvolanie. Prerušenie má dva základné účinky, a to, že sa nevykonávajú procesné úkony, a tie procesné lehoty, ktoré už začali plynúť, sa prerušujú. Ak odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, súd pokračuje v konaní aj bez návrhu, pričom ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.
14. Prerušenie konania teda prichádza do úvahy vtedy, ak počas konania nastane prekážka postupu konania, ktorá je zásadne odstrániteľná procesným postupom. Hlavnými kritériami pre posúdenie vhodnosti prerušenia konania podľa § 164 CSP sú vhodnosť, dĺžka konania, právo sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu aj v intenciách článku 17 CSP, zamedzenie prípadných odlišných rozhodnutí súdov o tej istej otázke na podklade zhodných skutkových okolností a hospodárnosť konania.
15. Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je do značnej miery nepreskúmateľné pre absenciu dostatku dôvodov. Odvolací súd dodáva, že v prípade rozhodnutia súdu o prerušení konania do právoplatného skončenia iného konania, je súd povinný riadne odôvodniť aký vzťah má konanie k tomuto inému konaniu, a je povinný vždy uviesť dôvody pre ktoré bolo konanie potrebné prerušiť. Taktiež je preto potrebné, aby súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu ohľadne ďalšieho konania, pre ktoré sa žiada prebiehajúce konanie prerušiť. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj argumentáciu žalobcu v podanom odvolaní a argumentáciu žalovaného v podaných vyjadreniach, nebolo možné odvolacím súdom, vo vzťahu k odôvodneniu
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, vyhodnotiť takúto argumentáciu strán sporu, a preto odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom opätovne posúdi a dostatočným spôsobom vyhodnotí dôvodnosť, resp. nedôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, a to vo vzťahu ku konaniu vedenom na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. NR-15S/33/2021.
16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).