Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/26/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcov: 1. Q. O., K.. XX.XX.XXXX, O. XXX XX Q. XXX, X. Ľ. O., K.. XX.XX.XXXX, O. XXX XX Q. XXX, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov zo dňa 07.06.2021, č. k. -70 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.:

„I. Nariaďuje neodkladné opatrenie v znení:

Žalovanému u k l a d á zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 01.03.2013 uzavretou medzi záložným veriteľom Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., Bajkalská 30, Bratislava a záložcami X. O., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX s Q. O., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX a to k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom O., katastrálny odbor, obec Q., katastrálne územie Q. a to: -stavba so súp. č. XXX nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X RODINNÝ DOM, -parcela registra „C“ č. XXXX/X vo výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, -parcela registra „C“ č. XXXX/X vo výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súdu Bardejov pod sp.zn. .

II. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konaní vo veci samej vedenej na Okresnom súdu Bardejov pod sp.zn. .“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. , , , , , , (ďalej len „“).

3. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali, aby súd uložil žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva na súbor nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom O., katastrálny odbor, Obec Q., k.ú. Q. a to: stavba so súp. č. XXX nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X - rodinný dom; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere XX

m2 - zastavané plochy a nádvoria. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že žalovaný žalobcom doručil dňa 23.03.2021 Oznámenie o začatí výkonu záložného práva na nehnuteľný majetok predajom vyššie uvedených nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe v prospech Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. na základe zmluvy o zriadení záložného práva, ktorou bola zabezpečená pohľadávka postupcu. Žalobcovia majú za to, že právny predchodca žalovaného, Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. postúpil na žalovaného premlčanú pohľadávku, ktorá po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXX X XX a XXXXXXX X XX zo dňa 01.03.2013 sa stala splatná dňa 15.08.2018 vo výške 48.917,67 € a dvojročná subjektívna premlčacia doba v danom prípade uplynula 15.08.2020. Žalobcovia mali za dostatočne preukázané, že ich zákonné právo je konaním žalovaného ohrozované, resp. porušované, teda je tu potreba neodkladnej úpravy právnych vzťahov medzi stranami konania s dôrazom na konkrétne právo, lebo žalovaný započal s výkonom záložného práva z premlčanej pohľadávky a v danom prípade ide o jediný prostriedok, ako zabrániť pokračovaniu nezákonného výkonu záložného práva na predmetný súbor nehnuteľností. Súd lustráciou v elektronickom súdnom registri zistil, že na Okresnom súde Bardejov je vedené konanie pod sp.zn. , a to na základe žaloby zo dňa 04.0.2020 podanej žalobcom Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., proti žalovaným Q. O., nar. 03.06.1971, bytom Q. XXX a I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 45.917,67 € s príslušenstvom a to titulom vrátenia poskytnutého medziúveru na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX a Zmluvy o úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 01.03.2013, na základe ktorých poskytol žalobca žalovaným medziúver. Z Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 11.03.2021 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcom, že pristupuje k výkonu záložného práva, ktoré vzniklo na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorou bola zabezpečená pohľadávka Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX X XX a XXXXXXX X XX zo dňa 01.03.2013. Predmetom zálohu je nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, okres O., k.ú. Q. a to parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie; parcela č. XXXX/X o výmere XX m2 - zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXXX/X. Nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve: X. O., nar. XX.XX.XXXX a Q. O., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Q. XXX v podiele X/X.

4. Súd mal za preukázané, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, kat.úz. Q., a to predajom na dražbe podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. o dobrovoľných dražbách (odseky 9. a 10.6. odôvodnenia). Vymožiteľnosť pohľadávky záložného veriteľa je pritom sporná, nakoľko žalobcovia ako dlžníci vzniesli v konaní vedenom pod sp. zn. námietku premlčania práva (záložného) veriteľa na zaplatenie nesplateného a zosplatneného úveru, pričom samotná výška pohľadávky je spochybnená. Súd konštatoval, že výkon záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a záložca môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany záložného veriteľa. Samotný výkon záložného páva je postavený na subjektívnej predstave záložného veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalovaným navrhovaný výkon záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe spôsobuje medzi účastníkmi zmluvy o úvere ako aj zmluvy o zriadení záložného práva hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach, a to v neprospech dlžníkov, ako aj záložcov, keďže umožňuje záložnému veriteľovi postihovať majetok záložcu bez súdnej kontroly a dlžníci ani záložcovia nemôžu jeho výkon nijako korigovať a ani zastaviť. Súd postupom podľa nariadil neodkladné opatrenie v znení ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia, keďže mal osvedčenú potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. O trovách konania rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté vo veci samej vedenej na súde prvej inštancie pod sp.zn. .

5. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že žalobcovia nie sú vlastníkmi nehnuteľností, ktorých sa výkon záložného práva týka a ani vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam nedisponujú inými vecnými právami. Namietal ich aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o zdržanie sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam. Žalobcovia nie sú ani zmluvnou stranou zmluvy, ktorou sa zriadilo predmetné záložné právo. Súd sa nevysporiadal s podmienkami vyžadujúcimi nariadenie neodkladného opatrenia, a to ohrozenie alebo porušenie práv žalobcov. Pre nedodržanie zmluvných povinností z úverovej zmluvy došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru

právnym predchodcom žalovaného. Je zrejmé, že najskôr dňom nasledujúcim bolo možné pristúpiť k výkonu záložného práva. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti nemôže dôjsť k odstúpeniu od zmluvy, ani k vypovedaniu zmluvy, ale týmto dochádza k strate výhody splátok podľa ust. . Samotná pohľadávka žalovaného nie je premlčaná, nakoľko si ju uplatnil v trojročnej premlčacej dobe a v zmysle ust. nemôže dôjsť ani k premlčaniu záložného práva. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

6. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že sa stotožňujú s výrokom napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a navrhujú, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil. Nesúhlasia s tvrdením žalovaného, podľa ktorého, ak nie sú vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom záložného práva, nie sú aktívne legitimovaní na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Naopak, ich aktívna legitimácia vyplýva z titulu zániku záložného práva zabezpečovacej pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobcami a žalovaným. Záložné právo ako zabezpečovací právny vzťah predpokladá existenciu iného právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý podmieňuje jeho vznik a trvanie, čo vyplýva z jeho akcesorickej povahy. Záložné právo sa teda viaže na pohľadávku. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia dostatočne preukázali, že konaním žalovaného je porušované platné právo medzi účastníkmi, teda je tu potreba neodkladne úpravy právnych vzťahov medzi stranami konania s dôrazom na konkrétne právo. Žalovaný započal výkon záložného práva z pohľadávky, ktorá je predmetom iného konania a voči ktorej bola zo strany žalobcov ako dlžníkov vznesená námietka premlčania. V konaní vo veci samej pod sp. zn. je výška pohľadávky záložného veriteľa, ktorá má byť zabezpečená zálohom, spochybnená a nevykonateľná. Navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

9. Neodkladné opatrenie obmedzené dobou trvania konania vo veci samej je neodkladným predovšetkým v tom zmysle, že k jeho nariadeniu môže dôjsť len vtedy, pokiaľ nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie. Neodkladné opatrenie obmedzené tak, ako v tomto prípade, dobou skončenia konania vo veci samej zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov. Stráca svoje opodstatnenie ihneď po tom, čo súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Neodkladné opatrenie, ktorého trvanie je časovo obmedzené, nie je opatrením konečným, ale jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie exekúcie.

10. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby žalobca jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (uznesenie NS SR sp. zn. , ). Zároveň odvolací súd poznamenáva, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.

11. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej - ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení pritom prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania uplatneného nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na jednej strane sporu vzniká druhej strane škoda, či iná ujma, prípadne jej takáto ujma hrozí.

12. Úprava výkonu záložného práva umožňuje veriteľovi výrazným spôsobom zasiahnuť do majetkových práv dlžníka bez súdnej alebo akejkoľvek inej štátnej kontroly. Výkon záložného práva je natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych okolností v žiadnom prípade nemal odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha.

13. Dobrovoľná dražba je proces bez obligatórnej preventívnej kontroly zmluvných podmienok. Otázka, či pohľadávka existuje a v akej výške je spravidla na posúdení podnikateľov. Súdne konanie pred vykonaním dobrovoľnej dražby (ex ante) je akýmsi fakultatívnym filtrom vykonania dražby s cieľom garantovať minimálnu súdnu ochranu, akej by sa dostalo v konaní podľa druhej časti . Za osobitne dôležité pritom treba uviesť, že únijné právo predpokladá ochranu už pri hrozbe vzniku ujmy; teda nie až keď ujma vznikne. Ak je ale tomu tak, potom je opodstatnená predchádzajúca súdna ochrana (ex ante; porov.Pl ), pričom postačí hrozba vzniku ujmy. Odsunutie spotrebiteľov len na ex post súdnu ochranu t.j. podávanie žalôb o neplatnosť dražieb by pri naplňovaní čl. 6 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách odporovalo únijnému princípu efektivity. Nadmerné sťaženie procesnej pozície súvisí najmä so zmenou údajov v katastri a povinnosťou draženú nehnuteľnosť po dražbe vypratať. Pritom mohlo ísť o dražbu na plnenie z nečestnej podmienky. Preto je úplne legitímne považovať za neprijateľnú nielen zmluvnú podmienku o neprijateľnom plnení, ale aj podmienku, ktorá za nedostatočne transparentných podmienok takéto plnenie umožní vymôcť. A tou podmienkou je práve klauzula o spôsobe mimosúdneho procesu výkonu záložného práva hoci in abstracto tento inštitút môže v právnom poriadku obstáť (rozsudok ). Preto, ak veriteľ neodstránil stav neistoty, ktorý vyplýva zo zmluvnej podmienky umožňujúcej dosiahnutie nečestného plnenia, potom je vo svetle čl. 4 smernice neprijateľnou aj samotná zmluvná podmienka priamo umožňujúca dosiahnutie takéhoto v demokratickej spoločnosti neželateľného výsledku.

14. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 24.09.2014, ktorým síce odmietol návrh Okresného súdu Pezinok, avšak vyslovil názor, že: „Nad rámec uvedeného ale ústavný súd pripomína, že sa už vyslovil, že podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 zákona o dobrovoľných dražbách) a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu sp. zn. z 30. apríla 2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci.“

15. Výkon záložného práva sa nepochybne môže dotknúť obydlia žalobcov. Právo na obydlie je priznané aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor a to v zmysle čl. 8), ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle SR má prednosť pred zákonom. „Strata domova je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Ktokoľvek, komu hrozí zásah takéhoto rozsahu, by v zásade mal mať možnosť nechať posúdiť primeranosť tohto opatrenia nezávislým súdom z hľadiska relevantných zásad podľa článku 8 Dohovoru, a to aj vtedy, ak podľa vnútroštátnej legislatívy právo na držbu nehnuteľnosti zaniklo“ (porovnaj McCann proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.05.2008 sp.zn. ). „Každopádne, garancie, ktoré poskytuje Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd („Dohovor“) požadujú, aby zásah do sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia nebol iba legálny, ale taktiež primeraný podľa odseku 2 článku 8 k cieľu sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti prípadu. Následne, žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva by nemalo byť vkladané a aplikované spôsobom nezlučiteľným so záväzkami Chorvátska vyplývajúcimi z Dohovoru (pozri Stanková v. Slovensko, citovaný vyššie, , 9. október 2007).“ (Rozsudok Paulić v. Chorvátsko z 1. marca 2010 (Sťažnosť3572/06).

16. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora z 10. septembra 2014 vo veci C 34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s.. Podľa článkov 60 až 67 tohto rozhodnutia, „Pokiaľ ide o účinnú a odrádzajúcu povahu, na jednej strane písomné pripomienky, ktoré Súdnemu dvoru predložila slovenská vláda, spresňujú, že v priebehu tohto konania o mimosúdnom výkone záložného práva môže príslušný vnútroštátny súd na základe a prijať predbežné opatrenia zakazujúce pokračovanie v uskutočnení tohto predaja. (61) Na druhej strane, ako bolo pripomenuté v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku, je zjavné, že prijatý 1. apríla 2014, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2014 a je uplatniteľný na všetky zmluvy o zriadení záložného práva platné od tohto dňa, zmenil procesné pravidlá uplatniteľné na zmluvnú podmienku, ako je podmienka dotknutá vo veci samej. Konkrétne zákona o dobrovoľných dražbách v platnom znení umožňuje súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne, a teda v prípade protiprávnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu. (62) Pokiaľ ide o primeranú povahu sankcie, osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie a jeho rodiny. (63) Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa (rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 61), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez Morcillo a Abril García, EU:C:2014:1388, bod 11). (64) V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, , ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, ). (65) V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. (66) Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v prípade, keď je prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 59). (67) V prejednávanej veci možnosť príslušného vnútroštátneho súdu prijať predbežné opatrenie, ako je uvedené v bode 60 tohto rozsudku, môže zjavne predstavovať primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí overiť vnútroštátny súd.“

17. K odvolacej námietke žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov odvolací súd dodáva, že v uvedenej veci žalobcovia osvedčili obavu z možného ohrozenia vlastníckeho práva záložcov k nehnuteľnostiam, v ktorých bývajú žalobcovia aj záložcovia, realizáciou záložného práva žalovaným formou dobrovoľnej dražby. Touto nehnuteľnosťou je rodinný dom záložcov, teda nehnuteľnosť určená na bývanie. Ako vyplýva z listu vlastníctva č. XXX (č.l. 69), vlastníkmi predmetu záložného práva, rodinného domu, sú záložcovia X. O. a Q. O., ktorí v ňom bývajú spolu so žalobcami. Vlastnícke právo záložcov sa bezprostredne dotýka základných práv a slobôd, pričom ochranu týchto práv ukladá aj základný zákon štátu, v a 21. Naviac v zásade platí, že záložné právo ako zabezpečovací právny vzťah, predpokladá existenciu iného právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom (vzťah zaisťovaný), ktorý podmieňuje jeho vznik a trvanie, čo vyplýva z jeho akcesorickej povahy. Slúži na zabezpečenie pohľadávky s tým, že ak zabezpečená pohľadávka nie je splnená riadne a včas, záložný veriteľ sa môže domáhať jej uspokojenia zo zálohu. Jedným z prípadov zániku záložného práva podľa ust. je zánik zabezpečenej pohľadávky. Záložné právo je vždy viazané na existenciu pohľadávky, to znamená, že jeho vznik a zánik sa odvíja od vzniku alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky. Ak pohľadávka, ktorá bola zabezpečená záložným právom zanikne, zaniká aj záložné právo, ktoré sa viaže na pohľadávku.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia osvedčili, že je potrebné a nevyhnutné zabrániť tomu, aby nedošlo k výkonu záložného práva. Inštitút neodkladného opatrenia má za svoj cieľ rýchle a pružne riešiť situácie, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému stavu. Bez akýchkoľvek pochybností teda možno uzavrieť, že vzhľadom na účel neodkladného opatrenia, ktorým je poskytnúť ochranu ohrozeným alebo porušeným právam, a v štádiu

výkonu dražby, kedy ešte nedošlo k vydraženiu nehnuteľností, je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia jediným právnym nástrojom, aby nedošlo k predaju obydlia.

19. Za daných okolností sa preto javí, že nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého žalobcami môže splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie ochrany práv, ktorých pravdepodobnosť žalobcovia osvedčili (vlastníctvo a obydlie záložcov, zároveň obydlie žalobcov), a zásah do ktorých zo strany žalovaného je reálny (dobrovoľná dražba), keď na druhej strane žalovaný nebude neprimerane obmedzený na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia práv žalobcov.

20. Na základe uvedeného mal odvolací súd bez akýchkoľvek pochybností preukázanú existenciu práva záložcov a ich rodiny, teda i žalobcov na obydlie, ktoré je vážne ohrozené (začatie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou) a bezodkladne je potrebné poskytnúť tomuto právu ochranu.

21. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že žalobcovia dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov strán dostatočným spôsobom osvedčili, keď je zrejmé, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby.

22. Neodkladné opatrenie je za daného stavu jediným efektívnym prostriedkom ochrany pred pozbavením záložcov ich vlastníckeho práva k zálohu. Inštitút neodkladného opatrenia má za svoj cieľ rýchlo a pružne riešiť situácie, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému stavu. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť ani fakt, že výkon záložného práva sa v podmienkach Slovenskej republiky realizuje bez ingerencie súdu.

23. V prejednávanej veci bola osvedčená existencia práva na účinný prostriedok nápravy, čo je nepochybne v súlade s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. ako vecne správne potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešným žalobcom v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a neúspešný žalovaný nemá nárok na ich náhradu.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).