Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-118-2023.pdf
PDF · 135.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B2-52C/77/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu, v sporovej veci žalobcu: Rehoľa menších bratov - Františkánov, so sídlom v Bratislave, Františkánska 439/2, IČO: 00 586 862, zast. JUDr. Jozefom Zámožíkom, PhD., advokátom v Trnave, Hlavná 31, proti žalovanému: MH Invest, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 44/A, IČO: 36 724 530, zast. JUDr. Allanom Böhmom, advokátom v Bratislave, Jesenského 2 a Chrenek, Toman, Kotrba advokátní kancelář spol. s.r.o. so sídlom Těšnov 1/1059, 110 00 Praha, Česká republika, konajúci na Slovensku prostredníctvom Chrenek, Toman, Kotrba, advokátska kancelária spol. s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Palisády 56, 811 06 Bratislava, o zaplatenie 190.708,74 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu i žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17. marca 2023 č.k. 52C/77/2019-999 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e . V napadnutom výroku III. týkajúceho sa nároku na náhradu trov konania, rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1/Súd prvej inštancie výrokom I. rozsudku zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.443,92 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. rozsudku rozhodol o trovách konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2/Svoje rozhodnutie právne odôvodnil článkom 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ustanoveniami § 4a ods. 1, ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z., ustanoveniami § 4 ods. 1 a 3 zákona č. 282/2015 Z.z., ustanoveniami § 1 ods. 1 a 2, § 2 písm. g) vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z., prílohou č. 3 písm. A bod 1 a písm. E vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. a ustanoveniami § 162 od. 3 a § 164 Civilného sporového poriadku. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V konaní mal za preukázané, že rozhodnutím Okresného úradu Nitra, č. OU-NR-OVBP2-2018/007924-22 zo dňa 09.05.2018 bolo rozhodnuté o vyvlastnení pozemkov KN-C parc. č. 4829/13, 4832/5, 4837/24, 4837/21, 4837/22, 4832/6, 4829/15, 4829/22 a 4832/7 evidovaných na LV č. 3423, k.ú. Zobor (ďalej len „pozemky žalobcu“) odčlenených od pôvodnej parcely KN-E č. 3094, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a to podľa ust. § 4a zákona č. 175/1999 Z.z. za účelom „Vybudovania strategického parku“, k. ú. Mlynarce, Zobor, Dražovce, Lužianky, Zbehy, Čakajovce, Jelšovce, v prospech žalovaného. Primeraná náhrada za vyvlastnené pozemky bola určená v zmysle znaleckého posudku č. 110/2017 zo dňa 23.10.2017 vypracovaného znaleckou spoločnosťou ÚEOS - Komercia (ďalej len „znalecký posudok č. 110/2017“) vo výške 69.500,88 Eur. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra bolo na odvolanie žalobcu potvrdené rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa 19.10.2018, č. 19649/2018/SV/79412 ako nadriadeným správnym orgánom a v ten istý deň
bolo žalobcovi doručené. Žalobca z dôvodu nesúhlasu s výškou určenej primeranej náhrady podal včas v rámci zákonnej jednoročnej prekluzívnej lehoty žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 190.708,74 Eur spolu s príslušenstvom v prospech žalobcu. Výšku žalovanej sumy vyčíslil ako rozdiel medzi sumou, ktorá mala predstavovať skutočnú trhovú cenu pozemkov určenú znaleckým posudkom Č.. XX/XXXX Ing. Petra Villanta (260.209,62 Eur) a sumou, ktorá bola určená ako primeraná náhrada znaleckým posudkom č. 110/2017 (69.500,88 Eur). Sumu určenú v znaleckom posudku Č.. XX/XXXX Ing. Petra Villanta považoval za objektívnu a správne určenú, odrážajúcou reálnu hodnotu zodpovedajúcu skutočnej trhovej cene pozemkov. Metódy, ktoré boli použité v znaleckom posudku Č.. XXX/XXXX nepovažoval za objektívne. Žalovaný s uvedeným nesúhlasil a zotrval na tom, že správne určená primeraná náhrada bola znaleckým posudkom Č.. XXX/XXXX. 3/Vzhľadom na diametrálne odlišné znalecké posudky predložené sporovými stranami (znalecký posudok č. 110/2017 a znalecký posudok č. 25/2018 vrátane jeho doplnenia zo dňa 20.08.2019), nariadil súd prvej inštancie znalecké dokazovanie, ktorým poveril znalecký ústav STU v Bratislave. Súd prvej inštancie uložil znaleckej organizácii určiť všeobecnú hodnotu pozemkov žalobcu ako aj odborne posúdiť predložené znalecké posudky. Znalecký ústav STU doručil súdu prvej inštancie dňa 13.10.2021 znalecký posudok č. 25/2021 (ďalej aj „znalecký posudok č. XX/XXXX“), v ktorom pomocou metódy polohovej diferenciácie stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 87.155,22 Eur a pomocou porovnávacej metódy na sumu 80.944,80 Eur. Za vhodnú metódu pritom určil metódu porovnávaciu z dôvodu objektívnejšieho vystihnutia hodnoty ohodnocovaných pozemkov v danom mieste a čase, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že znalecký ústav STU mal k dispozícii zrealizované kúpne ceny porovnateľných pozemkov, ktoré boli uzatvorené v porovnateľnom čase. Všeobecná hodnota vyvlastnených pozemkov bola preto stanovená na sumu 80.944,80 Eur. Vo vzťahu k odbornému posúdeniu sporných dvoch znaleckých posudkov uviedol, že znalecký posudok č. XXX/XXXX stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností len podľa metódy polohovej diferenciácie, pričom pri niektorých koeficientoch mala byť podľa názoru znaleckého ústavu udelená vyššia hodnota koeficientov. Vo vzťahu k odbornému hodnoteniu správnosti znaleckého posudku č. 25/2018 uviedol, že znalec pri metóde polohovej diferenciácie použil vyššie hodnoty koeficientov, aké mali byť použité a pri metóde porovnávacej použil inzerované ponuky na predaj pozemkov s neporovnateľným účelom využitia, a to bez zrážok z inzerovaných cien ako ekonomického faktoru. Závery výnosovej metódy považoval za odborne neprijateľné. Vzhľadom na nesúhlas so závermi znaleckého ústavu STU, predložil žalobca ďalší znalecký posudok vypracovaný Ing. Hodúlom Č.. XXX/XXXX zo dňa 09.12.2021 (ďalej aj „znalecký posudok Č.. XXX/XXXX“), v ktorom bola všeobecná hodnota nehnuteľností určená pomocou metódy polohovej diferenciácie na sumu 310.102,32 Eur a pomocou porovnávacej metódy na sumu 335.606,91 Eur, ktorá bolo zvolená za vhodnejšiu. Súd prvej inštancie pre odstránenie rozporov vykonal aj výsluch znalkyne zo znaleckého ústavu STU a znalca Ing. Hodúla, počas ktorého došlo k vysvetleniu rozdielnych súm všeobecnej hodnoty nehnuteľností znalcami v znaleckých posudkoch. Ing. Hodúl porovnával kúpne zmluvy na pozemky aj z iných lokalít katastrálneho územia Zobor, pričom niektoré neboli dotknuté verejnoprospešnou stavbou, čo malo vplyv aj na výšku kúpnych cien. 4/Súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia v správnom súdnom konaní zamietol, a to vzhľadom na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu Nitra, sp. zn. 26S/43/2018-204 zo dňa 29.10.2019 o odmietnutí správnej žaloby. 5/Na základe vykonaného dokazovania sa stotožnil so závermi znaleckého posudku č. 25/2021 znaleckého ústavu STU, v ktorom bola na základe vhodnejšej porovnávacej metódy stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností žalobcu na sumu 80.944,80 Eur a rozhodol o povinnosti žalovaného doplatiť žalobcovi sumu 11.443,92 Eur, čo malo predstavovať rozdiel medzi sumou stanovenou porovnávacou metódou v znaleckom posudku Č.. XX/XXXX a sumou, ktorá mala byť vyplatená žalobcovi vo vyvlastňovacom konaní. Vo zvyšku žalobu zamietol. 6/V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vychádzal zo záveru znaleckého posudku č. 25/2021, podľa ktorého bola ako vhodnejšia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností určená porovnávacia metóda. Uvedenú metódu za vhodnejšiu určil pritom aj znalecký posudok Ing. Hodúla, ktorý predložil žalobca. Znalecký ústav STU vychádzal pri vyhotovení znaleckého posudku Č.. XX/XXXX zo zrealizovaných kúpnych cien porovnateľných (takmer identických) pozemkov s vysokou zhodou posudzovaných parametrov. Stotožnil sa aj so závermi znaleckého posudku č. 25/2021 o nerelevantnosti znaleckých posudkov Č.. XXX/XXXX a Č.. XX/XXXX, ktoré predložili sporové strany. Znalecký posudok Č.. XXX/XXXX znaleckej organizácie ÚEOS Komercia a.s. stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov na základe metódy polohovej diferenciácie. Vhodnejšia pre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov bola určená metóda porovnávacia, a preto súd z uvedeného znaleckého posudku nevychádzal. Znalecký posudok Č.. XX/XXXX v znení jeho doplnenia zo dňa 20.08.2019 síce využíval metódu porovnávaciu,
ale znalec používal podklady týkajúce sa predaja (inzercie) pozemkov s neporovnateľným účelom využitia a pri výpočte nezohľadnil ekonomické faktory (zrážky z inzerovaných cien) napriek tomu, že mal k dispozícii len ponukové a nie skutočne zrealizované kúpne ceny. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nevychádzal ani z uvedeného znaleckého posudku. 7/S námietkou žalobcu voči porovnávaným zmluvám v znaleckom posudku Č.. XX/XXXX, ktoré boli uzavreté so žalovaným ako kupujúcim, t.j. de facto so štátom a voči podkladom kúpnych cien, ktorými mali byť znalecké posudky ÚEOS Komercia použité ako podklad aj vo vyvlastňovacom konaní so žalobcom, sa súd prvej inštancie nestotožnil. Rovnako ako nedôvodné vyhodnotil námietky o nezohľadnení tzv. mimoriadnych okolností trhu, tak ako predpokladá vyhláška v prílohe 3 bod E1. V zmysle prílohy 3 bod E1 vyhlášky 492/2004 Z.z. sa pri porovnávacej metóde v znaleckom posudku musí použiť súbor aspoň troch pozemkov, čo bolo v prípade znaleckého posudku Č.. XX/XXXX splnené. Skutočnosť, že zmluvy (nie všetky) boli uzatvorené so žalovaným, ich ešte nijako nevylučuje z porovnávania, nakoľko právna úprava nevylučuje žiaden subjekt, ktorý zmluvu uzatvára. Znalkyňa znaleckého ústavu STU uviedla, že boli použité zmluvy z centrálneho registra zmlúv a jedna bola vyžiadaná od žalovaného, keďže o jej existencii vedeli, vylúčené boli hranične najlacnejšia a najdrahšia zmluva. Ostatné boli porovnávané v súlade s metodikou. V danej lokalite ďalšie zmluvy pre porovnávanie neboli nájdené. Oslovenie vlastníka vyvlastňovaných pozemkov nepovažoval súd prvej inštancie za stav tiesne, ktorý by mohol byť mimoriadnou okolnosťou trhu. Žalobca ničím nepreukázal, že by predmetné kúpne zmluvy boli uzatvorené vlastníkmi v stave tiesne a nie slobodne a dobrovoľne. Aj v prípade vyvlastňovacieho konania nemusí dotknutý vlastník akceptovať ponúknutú kúpnu cenu, môže ju odmietnuť bez hrozby nejakej sankcie alebo negatívneho následku. Naopak, pokiaľ neakceptuje ponúknutú cenu, má pri vyvlastnení možnosť domáhať sa určenia vyššej náhrady za vyvlastnenie. V prípade prijatia názoru žalobcu o tiesni pri uzatváraní týchto zmlúv, by boli vlastne všetky zmluvy uzatvorené v tiesni a teda de facto neplatné, čo je neakceptovateľný názor. 8/Súd prvej inštancie nevychádzal zo znaleckého posudku Č.. XXX/XXXX Ing. Hodúla z dôvodu, že jeho porovnávacia metóda porovnávala kúpne zmluvy na pozemky v inej lepšej lokalite katastrálneho územia Zobor, ktoré neboli nijako dotknuté verejnoprospešnou stavbou, tak ako ohodnocované pozemky žalobcu. Znalec pritom mal vedomosť, že na ohodnocovaných pozemkoch nebude možná občianska vybavenosť, ale križovatka, a to vzhľadom aj na geometrický plán GP číslo 36298387-35/17, ktorý je prílohou znaleckého posudku. Hodnota vyvlastňovaných pozemkov preto nemohla byť porovnateľná s hodnotou pozemkov (stavebné pozemky, zastavané plochy a dvor), ktoré porovnával znalec Ing. Hodúl. To isté platilo vo vzťahu k žalobcom predloženým kúpnym zmluvám. 9/Vzhľadom na odbornú presvedčivosť a riadne zdôvodnenie znaleckého posudku Č.. XX/XXXX znaleckého ústavu STU, ktorý stanovil výšku všeobecnej hodnoty pozemkov na sumu 80.944,80 Eur, sa súd prvej inštancie rozhodol nenariadiť ďalšie znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, tak ako to žiadal žalobca a pristúpil k rozhodnutiu vo veci samej. Žalovanému uložil povinnosť doplatiť žalobcovi 11.443,92 Eur, čo predstavovalo prevyšujúcu sumu, ktorá bola už žalobcovi vyplatená (69.500,88 Eur). Vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to z dôvodu plného úspechu v základe nároku. 10/Proti výroku III. rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% podal včas odvolanie žalovaný. Svoje odvolanie zdôvodnil odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) Civilného sporového poriadku. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí pochybil, keď priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom žalobca plne úspešný nebol. Žalobou sa domáhal zaplatenia sumy 190.708,74 Eur, pričom súd mu priznal iba sumu 11.443,92 Eur. Z uvedeného vyplynulo, že žalovaný bol úspešný v konaní v zamietnutej časti žaloby o zaplatenie sumy 179.264,82 Eur (94%) a žalobca bol úspešný len v časti žaloby o zaplatenie sumy 11.443,92 Eur (6%). Rozdiel medzi úspechom žalovaného a úspechom žalobcu je 88% (94% - 6%= 88%), a preto súd mal priznať nárok na náhradu trov konania žalovanému proti žalobcovi v rozsahu 88%. Nesprávne právne posúdenie veci, malo za dôsledok nesprávny a nezákonný výrok rozhodnutia. Koncepcia legislatívnej úpravy trov konania je v Civilnom sporovom poriadku upravená podľa zásady úspechu vo veci, a to bez umožnenia súdu brať do úvahy skutočnosť, či výška plnenia závisela od znaleckého dokazovania ako tomu bolo podľa Občianskeho súdneho poriadku. Medzi stranami nebol sporný základ sporu, ale výška nároku, preto žalobca pri rozhodnutí uplatniť si nárok podľa znaleckého posudku č. 25/2018 musel aj znášať následky svojho procesného neúspechu. Uvedené je spravodlivé, vzhľadom na riziko žalovaného spočívajúce v možnosti, že bude zaviazaný na zaplatenie celej žalobcovej sumy. V závere navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. tak, že žalovanému proti žalobcovi prizná nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 88%. Žalovaný si zároveň uplatnil proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 11/Proti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby (výrok II.) podal včas odvolanie žalobca, ktorý ho namietal z odvolacích dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) Civilného sporového poriadku. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym právnym záverom a nesprávne hodnotil skutkový stav veci. Nesúhlasil s názorom o rovnakom výklade pojmov trhová cena a všeobecná hodnota nehnuteľnosti. Poskytovanie objektívnej primeranej náhrady vo forme skutočnej trhovej ceny nehnuteľnosti pri vyvlastnení bolo potvrdené judikatúrou ESĽP a podľa nálezu Ústavného súdu SR PL. ÚS 37/95 by výška náhrady mala byť určená v porovnaní s trhovou cenou veci tak, aby v každom čase zohľadňovala mieru zásahu do vlastníckeho práva, ktorú možno od vlastníka spravodlivo požadovať. Poskytnutá náhrada by mala tvoriť ekvivalent skutočnej hodnoty vyvlastnenej nehnuteľnosti a mala by vyvlastnenému subjektu umožniť zaobstarať si obdobnú vec v danom čase a mieste.
12/Ďalej namietal, že súd prvej inštancie vychádzal len zo znaleckého K. Č.. XX/XXXX, ktorý vypracoval znalecký ústav STU. Nezohľadnil pritom námietky, ktoré voči nemu vzniesol žalobca. Znalecký posudok nebol komparovaný so znaleckým posudkom Ing. Hodúla Č.. XXX/XXXX, ktorý si nechal vypracovať žalobca a v ktorom znalec postupoval rovnako v súlade so znením vyhlášky č. 492/2004 Z.z. Žalobca nesúhlasil ani s názorom, že znalecký posudok Ing. Villanta vychádzal len z ponukových a nie skutočne zrealizovaných kúpnych cien. Uvedené v zmysle vyhlášky problémom nie je. V znaleckom posudku boli jasne identifikované použité ponuky realitných kancelárií, a preto nemožno považovať hodnotenie dôkazov zo strany súdu prvej inštancie za správne. Čo sa týka znaleckého posudku č. 25/2021, ten vychádzal len z kúpnych zmlúv uzavretých vždy s rovnakým kupujúcim - žalovaným, iné podklady a ponuky realitných kancelárii znalecký ústav neskúmal. Okrem uvedeného, porovnávané kúpne zmluvy boli až na jednu výnimku vždy uzatvárané medzi predávajúcim, ktorým bol subjekt verejného práva bez zámeru dosiahnutia zisku; jednalo sa o zmluvy uzavreté v rámci ponukového konania pred vyvlastňovacím konaním; kúpna cena v nich bola stanovená na základe znaleckých posudkov vypracovaných jednou znaleckou organizáciou a nie na základe dohody zmluvných strán. Nejednalo sa o zmluvy uzatvárané v rámci voľného trhu. V prípade neakceptovania kúpnej ceny zo strany predávajúcich, by následne došlo k vyvlastňovaciemu konaniu. Uvedené možno považovať za mimoriadnu udalosť, pre ktorú v zmysle bodu E.1. prílohy č. 3 k vyhláške 492/2004 Z.z. nebolo možné predmetné kúpne zmluvy ani použiť. Znalecké posudky, z ktorých boli stanovené kúpne ceny, boli tie, ktoré tvorili podklad aj pre určenie hodnoty pozemkov žalobcu v rámci ponukového konania pred začatím vyvlastňovacieho konania a ktoré boli použité ako právny a skutkový základ pre určenie náhrady za vyvlastnenie žalobcu (znalecký posudok Č.. XXX/XXXX zo dňa 23.10.2017, znalecký posudok XX/XXXX zo dňa 10.08.2018 a znalecký posudok XX/XXXX zo dňa 07.02.2018 vypracované spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s.). Žalobca v listinných dôkazoch doložených v reakcií na vypracovaný znalecký posudok poukázal na reálne hodnoty pozemkov, čo však zohľadnené zo strany súdu nebolo. Upozornil aj na fakt, že pri vypracovaní znaleckého posudku Č.. XX/XXXX boli použité okrem zmlúv uverejnených v centrálnom registri zmlúv aj kúpna zmluva vyžiadaná od žalovaného, keďže o jej existencii znalecký ústav vedel, čo vyvolalo pochybnosť o jeho nezaujatosti.
13/V závere upozornil na Zámer Šindolka Nitra - Súbor polyfunkčných bytových domov Nitra - Šindolka uverejnený na enviroportáli (https://www. enviroportal.sk/sk/eia/detail/subor-polyfunkcnych-bytovych- domov-nitra-sindolka) dňa 14.03.2023, ktorý nemohol bez svojej viny použiť pred súdom prvej inštancie a podľa ktorého majú byť bytové domy vystavané na dotknutých parcelách, ktoré susedia s pozemkami žalobcu. Uvedené mohlo mať vplyv aj na zvýšenie hodnoty pozemkov, ktoré boli vyvlastnené žalobcovi. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, žalobcovi priznať nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania, alternatívne zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že súd žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu vo výške 190.708,74 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznať 100% náhradu trov konania.
14/Ďalším podaním žalobca doplnil svoje odvolanie, v ktorom poukázal na personálne prepojenie autorov znaleckého posudku ÚEOS - Komercia a autorov ZP Č.. XX/XXXX znaleckého ústavu STU v Bratislave. Uviedol, že osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v odbore Stavebníctvo, podpísaná na znaleckom posudku Č.. XX/XXXX doc. Ing. Zora Petráková, PhD. bola v minulosti členka predstavenstva ÚEOS Komercia, ktorá vypracovala znalecké posudky, na základe ktorých bola určená kúpna cena v kúpnych zmluvách, ktoré boli porovnávané v znaleckom posudku Č.. XX/XXXX. Rovnako
boli vtedy členmi predstavenstva Ing. Mária Prelovská a Ing. Vladimír Lenko, ktorý posudok ÚEOS Komercia predloženého žalovaným vypracovávali. Členom dozornej rady v rokoch 2018 bol Doc. Ing. Michal Božík, PhD., ktorý v čase jún 2018 bol aj znalcom ÚEOS Komercia a súčasnosti pôsobí na Slovenskej technickej univerzite na katedre stavieb. V zmysle ustanovenia § 11 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch mal za to, že minimálne doc. Petráková mala byť vylúčená z vykonávania znaleckej činnosti.
15/K odvolaniu žalobcu využil právo vyjadriť sa žalovaný, ktorý nesúhlasil s jeho námietkami. Predmetom konania bolo určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, v súdnom spise sa nachádzali dva znalecké posudky, a preto súd prvej inštancie nariadil vyhotovenie znaleckého posudku renomovaným znaleckým ústavom, ktorý mal nielen určiť všeobecnú cenu nehnuteľnosti, ale aj sa vyjadriť k rozporom medzi predloženými znaleckými posudkami. Súd dal sporovým stranám možnosť sa ku všetkým trom posudkom vyjadriť. V nadväznosti na to si dal žalobca vypracovať ďalší znalecký posudok Ing. Hodúlom, čo súd akceptoval a pripustil aj konfrontáciu znalcov Ing. Hodúla a Ing. Masarykovej, ktorá vypracovala znalecký posudok za znalecký ústav. Z uvedeného je nepochybné, že súd prvej inštancie mal snahu zodpovedne pristúpiť k zisteniu skutkového stavu a vykonal všetky potrebné dôkazy. K námietke žalobcu, že rozhodnutie bolo založené len na záveroch znaleckého posudku XX/XXXX znaleckého ústavu, žalovaný uviedol, že znalecký posudok objektívne ocenil nehnuteľnosti, ktoré boli vyvlastnené, čo aj zdôvodnil či už v samotnom súdnom konaní alebo počas konfrontácie znalcov. Znalecký posudok Ing. Hodúla mal nedostatky spočívajúce v tom, že pri stanovení všeobecnej hodnoty nevychádzal z územného plánu na výstavbu celej infraštruktúry a účelu, na ktorý mali byť nehnuteľnosti použité - stavba prepojovacej komunikácie s protihlukovou bariérou. Záujem o tento typ pozemkov má iba štát. Kúpne zmluvy, z ktorých mal vychádzať Ing. Hodúl sa líšili účelom využitia a pri metóde polohovej diferenciácie stanovil koeficienty neadekvátne. Sám pritom na otázku žalovaného odpovedal, že za cenu, ktorú stanovil, by si nikdy pozemky nekúpil. Povolením výsluchu znalca Ing. Hodúla a Ing. Masarykovej či už vo vzťahu k vlastnému, alebo k druhému posudku, súd prvej inštancie vykonal komparáciu znaleckých posudkov. K žalobcovým námietkam voči znaleckému posudku Č.. XX/XXXX, konkrétne voči porovnávacej metóde pri určovaní ceny nehnuteľností uviedol, že znalecké predpisy nerozlišujú medzi subjektmi, ktoré zmluvu uzatvárajú a nekladú na inú rovinu ich verejnomocenský alebo súkromnoprávny charakter. Všetky relevantné predpisy kladú za podmienku primeranosť ceny, čím sa rozumie plná náhradu trhovej hodnoty vyvlastňovanej veci. Žalovaný zároveň upozornil, že Ing. Hodúl uviedol, že takmer všetky zmluvy, z ktorých vychádzal on, mu doložil žalobca. Výhrada žalobcu voči predloženiu jednej z kúpnych zmlúv znalkyni žalovaným je preto nedôvodná, keďže sám poskytol svojmu znalcovi takmer všetky zmluvy. Strany v súdnom konaní bežne spolupracujú so znalcami a poskytujú im informácie a súčinnosť. K mimoriadnym okolnostiam, ktoré nemali byť v znaleckom posudku Č.. XX/XXXX znaleckého ústavu zohľadnené uviedol, že bežne s pozemkami určenými na vybudovanie verejnoprospešnej cesty s protihlukovou stenou sa neobchoduje, preto pri porovnávaní kúpnych zmlúv tohto typu sa nemôže za mimoriadnu okolnosť považovať skutočnosť, že nadobúdateľom je právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu, žiadna iná osoba by o tento typ pozemkov nemala ani záujem. Väčšina zmluvných strán považovala kúpnu cenu za primeranú až veľkorysú, návrh kúpnej ceny akceptovali, pretože vedeli, že podobný finančný obnos by od nikoho nedostali. K námietke o personálnom prepojení žalovaný uviedol, že sa jedná o účelovú a irelevantnú námietku. Námietku možnej zaujatosti vzniesol až 16 mesiacov od vypracovania posudku a 28 mesiacov od ustanovenia znaleckého ústavu. Doc. Ing. Petráková, PhD. sa nepodieľala na vypracovaní znaleckého posudku Č.. XX/XXXX. Vypracovala ho Ing. Masaryková. Doc. Ing. Petráková, PhD. bola len osobou zodpovednou za výkon znaleckej činnosti znaleckého ústavu a z jej funkcie vyplýva aj povinnosť podpisovať všetky písomne podané znalecké úkony znaleckého ústavu STU Bratislava. Doc. Ing. Božík, PhD. sa nepodieľal rovnako na vypracovaní znaleckého posudku Č.. XX/XXXX a v súčasnosti je na starobnom dôchodku. V závere žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výroku II. potvrdil ako vecne správny a zároveň aby výrok III. zmenil v zmysle odvolania žalovaného.
16/V odvolacej replike žalobca uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného. Uviedol, že pri ustanovení znaleckého ústavu nemal pripomienky z dôvodu nevedomosti o nesprávnosti záverov, ku ktorým dospeje znalecký ústav. Nepovažuje za rozhodujúci počet znaleckých posudkov, keďže znalecký posudok Č.. XX/XXXX neodstránil rozpory, čo bola jeho úloha. K námietke žalovaného o nezohľadnených účeloch Ing. Hodúlom, pre ktoré mali byť pozemky vyvlastnené uviedol, že znalec zohľadňoval jednotlivé ekonomické, fyzické, polohové a ostatné faktory a podrobne uviedol ich vplyv na hodnotu pozemkov. Zároveň žalobca opätovne poukázal na zámer Šindolka Nitra, ktorý bol zverejnený
14.03.2023 a podľa ktorého majú byť na parcelách, ktoré susedia s pozemkami žalobcu, umiestnené bytové domy. Ďalej uviedol, že nerozlíšenie medzi verejnomocenským a súkromnoprávnym charakterom subjektov v prípade kúpnych zmlúv, na základe ktorých bola vykonaná porovnávacia metóda v znaleckom posudku č. 25/2021, malo podstatný vplyv na posúdenie daného skutkového a právneho stavu. V znaleckom posudku neboli zohľadnené ani mimoriadne okolnosti trhu, na čo poukazoval vo svojich prednesoch. K vysvetleniu žalovaného, že je bežnou praxou, aby strany sporu spolupracovali so znalcami a poskytovali im informácie a dokumenty, žalobca uviedol, že toto nie je možné zovšeobecniť, stotožniť a postaviť na jednu úroveň získavanie informácii a dokumentov od procesnej strany, bez ktorých by nebolo možné uskutočniť znalecké dokazovanie a získavanie zmluvy od žalovaného a následne na danom skutkovom základe založiť svoje znalecké posúdenie. Nesúhlasil ani s vyjadrením, že väčšina zmluvných strán kúpnych zmlúv by bola spokojná s kúpnou cenou, keďže ide o subjektívny názor žalovaného a žalobca opakovane uviedol, že ak by z ich strany nedošlo k akceptácii kúpnej ceny, nasledovalo by vyvlastnenie za náhradu rovnajúcu sa tejto kúpnej cene. V závere zopakoval, že v čase ustanovenia znaleckého ústavu nemal vedomosť o tom, kto bude znalecký posudok vypracovávať, a preto nemohol namietať personálne prepojenie. 17/Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu voči výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie dôvodné nie je. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 Civilného sporového poriadku) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného voči výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, dospel odvolací súd k záveru, že toto dôvodné je, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy. 18/V rozsahu potvrdeného rozsudku súdu prvej inštancie (výrok II.) sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením rozsudku a v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku na zdôraznenie vecnej a právnej správnosti považoval za potrebné doplniť nasledovné. 19/Podstatou sporu bolo určenie výšky primeranej náhrady za vyvlastnené pozemky. Právna úprava vyvlastnenia pozemkov a stavieb a núteného obmedzenia vlastníckeho práva k nim podľa zákona č. 282/2015 Z.z. účinného od 01.07.2016 určuje primeranú náhradu za vyvlastnenie ako náhradu za vyvlastňovaný pozemok alebo vyvlastňovanú stavbu spolu s náhradou účelne vynaložených nákladov, ktoré vzniknú v súvislosti s vyvlastnením alebo v dôsledku vyvlastnenia. Zákonodarca pritom za podklad pre určenie náhrady za vyvlastnenie určil všeobecnú hodnotu majetku, stavby alebo všeobecnú hodnotu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu určenú v znaleckom posudku podľa osobitného predpisu, ktorý predstavuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Predmetná vyhláška upravuje všeobecnú hodnotu majetku ako výslednú objektivizovanú hodnotu majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s náležitou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (§ 2 písm. g). Oproti predchádzajúcej právnej úprave, ktorú poskytoval zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v ktorom bola primeraná náhrada určovaná podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom, možno konštatovať, že došlo k zmene týkajúcej sa terminológie podkladu pre určenie primeranej náhrady za predmet vyvlastňovania. Zmena terminológie však nemala vplyv na účel primeranej náhrady, a to vyváženia ujmy zapríčinenej zásahom štátu do vlastníckych práv. Náhrada sa vyvlastnenému poskytuje ako vyrovnanie majetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v súvislosti s vyvlastnením a mala by predstavovať ekvivalent, ktorého hodnota umožňuje vyvlastnenému obstaranie obdobnej veci (majetkové pomery vyvlastneného by sa nemali vyvlastnením zmeniť).
20/Z obsahu spisu je nepochybné, že v sporovom konaní bol predložený každou sporovou stranou vypracovaný znalecký posudok opatrený znaleckou doložkou, s diametrálne rozdielnym záverom o všeobecnej hodnote pozemkov žalobcu. Súd prvej inštancie, pre správne určenie všeobecnej hodnoty pozemkov žalobcu, rozhodol v zmysle ustanovenia § 207 ods. 3 Civilného sporového poriadku o nariadení znaleckého dokazovania znaleckým ústavom, ktorý predstavuje špecializované, vedecké a odborné pracovisko plniace funkciu rezortného a metodického centra v oblasti znaleckej činnosti
zapísanej v zozname znalcov. Úlohou znaleckého ústavu bolo určiť všeobecnú hodnotu pozemkov ku dňu vyvlastnenia (19.10.2018) a zároveň odborne posúdiť sporné znalecké posudky Č.. XXX/XXXX M. Č.. XX/XXXX.
21/Znalecký posudok Č.. XX/XXXX znaleckého ústavu STU v Bratislave komplexným spôsobom poskytol odpovede na otázky, ktoré v súdnom konaní vyvolali potrebu nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania znaleckým ústavom. Dostatočným spôsobom sa zaoberal použitými metódami pre určenie všeobecnej hodnoty pozemkov, ako aj zdôvodnením výberu najvhodnejšej metódy pre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov ku dňu vyvlastnenia. V posudku boli jasne identifikované kúpne zmluvy, ktoré tvorili podklad porovnávacej metódy určenia všeobecnej hodnoty pozemkov ako aj faktory, ktoré ovplyvňovali porovnávanie. Porovnávané kúpne zmluvy boli dohľadané z centrálneho registra zmlúv s výnimkou jednej, ktorá bola doložená žalovaným, pričom vyhľadávacím kritériom boli porovnateľné pozemky a porovnateľné obdobie, v ktorom boli kúpne zmluvy uzatvorené. Znalecký ústav nepoužíval kúpne zmluvy uzatvárané na pozemky z iných lukratívnejších lokalít alebo na pozemky s iným neporovnateľným účelom využitia. Pre použitie porovnávacej metódy bol potrebný súbor aspoň troch pozemkov, čo znalecký ústav splnil. K námietke žalobcu o použitých kúpnych zmluvách pre účely stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov porovnávacou metódou sa dostatočne vyjadril súd prvej inštancie vo svojom rozsudku. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožnil, pre úplnosť považoval za potrebné zdôrazniť, že kúpne zmluvy boli uzatvárané v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti. Zmluvné strany nemali povinnosť ich uzatvoriť a v prípade nesúhlasu s kúpnou cenou im nehrozila žiadna sankcia v podobe následnej nižšej náhrady poskytnutej vo vyvlastňovacom konaní. Námietku žalobcu, že podkladom pre kúpnu cenu porovnávaných kúpnych zmlúv predstavovali znalecké posudky znaleckej organizácie ÚEOS Komercia, a.s. vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. K zmene vlastníckeho práva nedošlo vo vyvlastňovacom konaní, v ktorom musí byť všeobecná hodnota pozemkov určená na základe znaleckého posudku, kúpne zmluvy boli uzatvorené v rámci voľného trhu, v ktorom je možné rokovať o kúpnej cene, a to aj v prípade, že všeobecnú hodnotu stanovil znalecký posudok. Rovnako nebolo možné sa stotožniť s názorom žalobcu o uzavretí kúpnych zmlúv v tiesni. Samotná skutočnosť, že jednou zmluvnou stranou bola právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu ešte nezakladá dôvod existencie tiesne v zmluvných rokovaniach. Rovnako ani skutočnosť, že sa jednalo o ponukové konanie nezakladá tieseň, ktorá by ovplyvnila súhlas zmluvných strán s podmienkami kúpnych zmlúv. Žalobca zároveň spochybňoval jednotlivé zmluvné strany kúpnych zmlúv, ktoré s výnimkou jednej predstavovali subjekty verejného práva. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že vyhláška č. 492/2004 Z.z. ako ani žiaden iný právny predpis nevylučujú pre účely porovnávacej metódy použitie kúpnych zmlúv uzatvorených subjektmi verejného práva a zároveň dodáva, že kúpne zmluvy boli uzatvorené v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. V prípade, ak štát alebo verejné orgány vystupujú vo vzťahoch so súkromnoprávnou povahou, nemajú vrchnostenské oprávnenia, nesmú vnútiť svoju vôľu zmluvnému partnerovi a sú právnickými osobami. Na základe uvedeného sa odvolací súd nestotožnil ani s touto odvolacou námietkou žalobcu.
22/Ďalšie žalobcove námietky týkajúce sa znaleckého posudku Č.. XX/XXXX v odvolacom konaní kopírovali jeho procesný útok, ktorý použil v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ktorý bol už zo strany súdu prvej inštancie vecne správne vyhodnotený. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodujúce skutočnosti, ktoré útok žalobcu vyvrátili a urobil adekvátne skutkové závery ohľadne všeobecnej hodnoty pozemkov. Rozhodnutie dostatočným spôsobom poskytlo odpovede na otázky žalobcu, ktoré nastolil.
23/K odvolacím námietkam voči hodnoteniu dôkazov, odvolací súd poukázal na ustanovenie článku 15 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého nemá žiaden dôkaz predpísanú zákonnú silu. Súd sa pri hodnotení dôkazov riadi zásadou voľného hodnotenia dôkazov, každý dôkaz hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy hodnotí vo vzájomných súvislostiach. Váhu jednotlivým dôkazom pripisuje sám sudca, a to podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov vykonaných v konaní o nároku žalobcu vo veci samej. Pri hodnotení znaleckého posudku posudzuje súd jeho komplexnosť, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálno-logického uvažovania. Faktické (nie právne) obmedzenie spočíva v tom, že súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti. V prípade konfliktu odborných záverov znaleckých posudkov, ponúka Civilný sporový poriadok postup ako konflikt vyriešiť. Z dôvodu zrejmého rozporu v záveroch znalcov má súd možnosť nariadiť znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, ktorý ako erudovaná autorita predstavuje najkompetentnejší subjekt pre vyriešenie sporných otázok. Je potom logickým záverom, keď sa súd stotožní s odbornými závermi
najerudovanejšieho subjektu pre vyriešenie odbornej otázky. Je pravdou, že žalobca v súdnom konaní predložil ďalší znalecký posudok Ing. Hodúla, ktorý opätovne určil diametrálne vyššiu všeobecnú hodnotu pozemkov ako znalecký ústav, avšak z vykonaných výsluchov znalca Ing. Hodúla a Ing. Masarykovej mal súd prvej inštancie za preukázané, že kúpne zmluvy porovnávané Ing. Hodúlom (s výnimkou jednej) boli na pozemky v oveľa lukratívnejších oblastiach katastrálneho územia Zobor a neboli nijako dotknuté verejnoprospešnou stavbou, tak ako ohodnocované pozemky žalobcu, čo ho viedlo k záveru o jeho nerelevantnosti.
24/Odvolaciu námietku voči zaujatosti znalcov znaleckého ústavu vyhodnotil odvolací súd ako účelovú. Zaujatosť sa rozhodol žalobca namietať až v odvolacom konaní. Zároveň bolo potrebné uviesť, že Ing. Božík PhD., ktorého zaujatosť žalobca namietol a ktorý mal byť v čase vypracovania znaleckého posudku Č.. XXX/XXXX členom dozornej rady znaleckej organizácie ÚEOS Komercia, a.s. nebol v čase vypracovania znaleckého posudku Č.. XX/XXXX (12.10.2021) znalcom znaleckého ústavu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, a preto sa nemohol podieľať na vypracovaní znaleckého posudku. Jeho pôsobenie ako pedagóga na Slovenskej technickej univerzite nijakým spôsobom nepreukazuje zaujatosť znaleckého ústavu pri vypracovaní znaleckého posudku. K námietke voči osobe doc. Ing. Zory Petrákovej, PhD. odvolací súd uvádza, že uvedená osoba bola podpísaná na znaleckom posudku iba ako osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v odbore stavebníctvo, nie ako riešiteľka, ktorá by sa podieľala na vypracovaní znaleckého posudku.
25/Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalobcu o zverejnení Zámeru Šindolka Nitra - Súbor polyfunkčných bytových domov Nitra - Šindolka na enviroportáli dňa 14.03.2023, čo mohlo mať podľa žalobcu vplyv aj na zvýšenie hodnoty ohodnocovaných pozemkov. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že predmetom konania bola sporná výška primeranej náhrady za vyvlastnené pozemky, ktorá sa poskytuje ku dňu vyvlastnenia pozemkov, teda k 19.10.2018. Zverejnenie zámeru Šindolka Nitra dňa 14.03.2023 sa udialo po vyše štyroch rokoch odo dňa vyvlastnenia a týkalo sa iných pozemkov ako pozemkov žalobcových, ktoré pozemky neboli uvedeným ani dotknuté.
26/Súd prvej inštancie dostatočným a jasným spôsobom vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Odvolací súd sa nestotožnil so žiadnou z odvolacích námietok prezentovaných žalobcom, a preto posúdil jeho odvolanie ako nedôvodné.
27/Ako dôvodné však vyhodnotil odvolanie žalovaného voči výroku o trovách konania. Súd prvej inštancie priznal na základe plného procesného úspechu žalobcu v základe nároku aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 190.708,74 Eur a v súdnom konaní mu bolo priznaných iba 11.443,92 Eur. Aj napriek tomu, že právna úprava Civilného sporového poriadku neobsahuje ustanovenie obdobné § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého sa postupovalo v prípade, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, nemožno uvedené úplne ignorovať. Priznanie nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100% z pôvodne žalovanej sumy, ktorá niekoľkonásobne prevyšovala sumu priznanú súdom na základe znaleckého posudku by nebolo spravodlivým, a to ani s ohľadom na dikciu ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pri rozhodovaní o výške nároku na náhradu trov konania bolo nevyhnutné zohľadniť skutočnosť, že žalobca pri stanovení žalovanej sumy vychádzal zo sumy uvedenej v znaleckom posudku, ktorý si nechal vypracovať a výška nároku sa odvíjala od znaleckého dokazovania. Z uvedeného dôvodu nemožno žalobcu zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu na základe úvahy súdu a znaleckej činnosti. V uvedenom prípade sa javí ako najvhodnejšie a najspravodlivejšie riešenie priznanie práva na plnú náhradu trov konania procesne úspešnému žalobcovi z dôvodu procesného úspechu v základe sporu, avšak výlučne len z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej). „Priznanie plnej náhrady trov konania z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“ (§ 255 Civilného sporového poriadku), keďže ten skúma čo do právneho základu, a nie čo do výšky priznaného nároku“ (BARICOVÁ, Jana. § 255 [Náhrada trov podľa úspechu]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1027.) Z uvedeného dôvodu odvolací
súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy. 28/Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolaciemu súdu neostalo iné, než napadnutý výrok II. rozhodnutia súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti potvrdiť ako vecne správny (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a napadnutý výrok III. rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania zmeniť (§ 388 Civilného sporového poriadku) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 29/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 30/Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 Civilného sporového poriadku).