Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-20C/14/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Alžbety Beňákovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D. XX, proti žalovanému: E. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., G. X, zast.: Advokátska kancelária VIŠŇOVSKÁ, s.r.o., IČO: 51 284 731, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Radničné námestie 279/4, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 19. februára 2025 č.k. -356 vo výroku o trovách konania

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. o trovách konania.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy zamietol (I.) a zaviazal žalobcu k povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu (II.). Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa vo vylúčenom konaní žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú mu mal žalovaný ako otec žalobcu spôsobiť, pokiaľ ide o jeho psychické zdravotné problémy.

2. Súd vec právne posúdil podľa , konštatujúc, že v tomto konaní žalobca požaduje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50 000 Eur za spôsobenú ujmu na jeho duševnom zdraví v podobe závažných diagnóz majúcich podľa žalobcu pôvod v údajne veľmi nevhodnom správaní sa žalovaného k osobe žalobcu, spadajúceho do obdobia oddeleného spolužitia rodičov žalobcu od októbra 1993 a tiež obdobia ranného detstva žalobcu. Správanie sa žalovaného, spočívajúce v citovom chlade k žalobcovi, agresivite, vyhrážaní sa, malo na žalobcu veľmi neblahý vplyv a podľa jeho názoru viedlo k diagnózam paranoidnej schizofrénií, OCD (obsedantno-kompulzívnej poruche), špecifickej fóbii, autizmu, depresii, Chronovej chorobe, v dôsledku čoho skončil na invalidnom dôchodku a trpí ťažkými depresiami, pričom sa nevie zamestnať. Žalobca na preukázanie skutočností predložil len veľmi neurčitú lekársku správu E. G. E., psychiatričky z Psychosociálneho centra, kde sa okrem iného uvádza, že „vzhľadom na nepriaznivý duševný vývoj v detstve s predispozíciou perinatálnej záťaže a genetickej záťaže došlo k patologickému a disharmonickému vývinu osobnosti s emočnou labilitou a poruchami v myslení, s celoživotným dopadom na fungovanie a kvalitu života. Vo vývoji ochorenia sa postupne profilovala závažná duševná porucha z okruhu porúch afektivity a následne aj z okruhu psychotických porúch, s celoživotnou perspektívou potreby kombinovanej farmakologickej liečby a pravidelnej psychiatrickej starostlivosti.“ V tejto súvislosti je nepochybné, že ošetrujúca psychiatrička okrem nepriaznivého duševného vývoja v detstve poukazuje na predispozíciu perinatálnej záťaže a genetickej záťaže, čo znamená, že genetická záťaž je spôsobená genetickou predispozíciou. Zo správy však nijakým spôsobom nevyplýva, že by žalobcove početné diagnózy boli spôsobené nevhodným správaním sa otca voči žalobcovi v útlom detstve. V konaní nebol žiaden takýto dôkaz produkovaný. Na

základe uvedeného je možné dospieť k záveru, že zo strany žalobcu nebolo unesené dôkazné bremeno tvrdenia o tom, že jeho psychické problémy spôsobilo správanie žalovaného.

3. Voči uplatnenému nároku bola vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného, ktorú súd vyhodnocoval aj poukazom na a . V tejto súvislosti žalobca predložil súdu listinné dôkazy, prevažne lekárske správy z hospitalizácií od 1/2007 až do 7/2008, kde bol jeho zdravotný stav diferencovaný a boli stanovené spomínané diagnózy. V tom čase bol už žalobca plnoletý, nebol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Udalosti, ktoré podľa žalobcu mali viesť k jeho zdravotným problémom spadali do obdobia dávno pred stanovením diagnóz. Je teda možné uzavrieť, že žalobca najneskôr koncom roka 2008 poznal svoj zdravotný stav (viď odsek 10.) a mal aj vedomosť o (podľa jeho názoru) zrejmých dôvodoch, ktoré mali spôsobiť jeho duševné ochorenie. Žalobca sa tak mohol vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote domáhať náhrady nemajetkovej ujmy voči žalovanému. Nárok žalobcu sa premlčal vo všeobecne trojročnej premlčacej lehote najneskôr 31.12.2011 (v priebehu roka 2008 sa zdravotný stav diferencoval, premlčacia lehota začala plynúť 1.1.2009 + 3 roky 31.12.2011). Súčasne súd v prejednávanom prípade nezistil okolnosti, podľa ktorých by vznesenie námietky premlčania odporovalo dobrým mravom.

4. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnil po uplynutí všeobecnej premlčacej lehoty a v konečnom dôsledku základ uplatneného nároku ani nijakým spôsobom nepreukázal, čím v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Takto zistený skutkový stav veci súd považoval za dostatočný, nepovažoval za dôvodné vykonať dokazovanie výsluchom matky žalobcu, keďže pre posúdenie základu uplatneného nároku sú nevyhnutné odborné stanoviská.

5. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu. V konaní bol žalobca neúspešný, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho výroku II. (o trovách konania) podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov podľa hol odvolaciemu súdu napadnutý výrok o trovách konania zmeniť tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. S poukazom na dôvodil, že v danej veci sa žalobca ako syn žalovaného dovolával nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú ako dieťa pociťoval vo vzťahu medzi rodičmi, pri riešení konfliktov a vzájomných rodinných väzieb medzi príbuznými. V konaní bolo preukázané, že žalobca trpí od malička psychickými problémami. Žalobca od útleho detstva trpel tým, že svoje psychické problémy odvodzoval od správania sa otca voči nemu a tiež voči jeho matke. Je teda pochopiteľné, že žalobca vzhľadom na komplikovaný vzťah s otcom mal potrebu vyvodiť dôsledky voči otcovi nejakým spôsobom. Aj keď jeho duševná porucha nesúvisí priamo so správaním otca, žalobca si predsa len potreboval ujasniť, že nemá žiaden nárok v tomto čase voči otcovi. Okrem toho je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že žalobca potreboval aj časový priestor a určitú mieru dospelosti, aby vôbec vedel zadefinovať svoje pocity voči otcovi a vyvodiť voči otcovi nejakú mieru zodpovednosti. Zrejme mu otec svojím spôsobom chýbal a on to nevedel iným spôsobom prejaviť. Z toho možno usudzovať, že uplatnený nárok žalobca nepovažoval za zjavne neopodstatnený či špekulatívnej povahy, lebo pre jeho vnútorné presvedčenie a duševný stav bol pre neho podstatný a chcel, aby si otec uvedomil svoju zodpovednosť voči nemu. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že žalobca má pretrvávajúcu duševnú poruchu. Žalobca je trvale na invalidnom dôchodku a je zrejmé, že priznanie nároku by v tejto veci záviselo aj od rozsiahleho znaleckého dokazovania, čo žalobca nakoniec nepožadoval. Okrem toho poukázal na svoje postavenie a sociálne pomery, keďže je invalidný dôchodca so zníženou pracovnou schopnosťou 80 % a keď je zrejmé, že vzhľadom na duševnú poruchu pracovať už nebude. Otec mu finančne nepomáhal ani v minulosti a do budúcna ani pomáhať nebude, žalobca sa teda na svojho otca spoliehať nemôže, čo zrejme mohlo aj viesť k tomu, že podal túto žalobu a pripomenul sa ako dieťa, ktoré dlhodobo trpí psychickými problémami. Nepriaznivý zdravotný stav a sociálne pomery žalobcu boli v konaní preukázané. Žalobca má v súčasnosti príjmy iba z invalidného dôchodku vo výške 996 Eur mesačne. V súčasnosti nedisponuje majetkom vyššej hodnoty. Nie je ženatý, avšak finančne pomáha svojej sestre, ktorá má tiež dlhodobé zdravotné problémy. Matka tiež trpí dlhodobou psychickou poruchou, je na starobnom dôchodku a nemá majetok väčšej hodnoty.

7. Žalovaný k odvolaniu uviedol, že aplikácia predstavuje výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutiach náležite odôvodnený. Skutočnosť, že sa žalobca snažil podvodným spôsobom

a vyhrážaním získať od žalovaného - svojho otca finančné prostriedky, nemôže mať za následok, že žalovaný má znášať náklady konania, ktoré nezavinil. O tom, že celá žaloba bola účelová, svedčí aj sms, ktorú žalobca poslal na email právnej zástupkyni žalovaného v znení: Dobrý deň pani B.. Chcel by som navrhnúť mimosúdne vysporiadanie ohľadom sporu medzi vaším klientom a zároveň mojím otcom E. F. a mnou, jeho synom. Ak prepíše jednoizbový byt na mňa, ktorý má v Košiciach a ktorý neoprávnene získal, na čo mám aj písomné dôkazy, tak som ochotný stiahnuť obidva žaloby, ktoré sú na súdoch vedené. S pozdravom B.. A v znení: Čau otec. Chcem sa s tebou dohodnúť ohľadom našich sporov. Ak prepíšeš na mňa byt, tak som ochotný stiahnuť obidve žaloby, ktoré sú na súdoch a nebudeme sa ťahať po súdoch. Už som písal aj tvojej advokátke to isté a pod., samozrejme budeš mať pokoj aj odo mňa aj H.. Porozmýšľaj preto. Žalovaný mal za to, že napriek tvrdeniu odvolateľa, že sú negatívne dopady na jeho osobu hodné osobitého zreteľa a sú výnimočného charakteru, nezakladajú dôvody na to, aby súd nepriznal náhradu trov konania žalovanému. Aj na strane žalovaného sú dôvody osobitného charakteru, ktoré je potrebné zobrať do úvahy. V prvom rade nebol to žalovaný, kto sa začal so žalobcom súdiť a po dobu niekoľkých rokov bol nútený zúčastňovať sa súdnych konaní, v ktorých žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Skutočnosť, či má žalobca psychické problémy by bola buď preukázaná alebo vyvrátená súdnoznaleckým dokazovaním, ktoré síce žalobca požadoval, avšak nakoniec ho žalobca odmietol, aj keď bolo súdom nariadené. Tiež uviedol, že poberanie invalidného dôchodku nevylučuje možnosť pracovať, o čom svedčí aj posudok posudkového lekára E. I. z roku 2008, podľa ktorého žalobca môže pracovať v odbore, v ktorom sa vyučil s určitými obmedzeniami na výkon alebo ľahkú a manuálnu prácu. Okrem toho priznaný invalidný dôchodok žalobcu vo výške 995 Eur je vzhľadom na to, že nikdy nepracoval, vysoko nadštandardný. Okrem toho je žalobca výlučným vlastníkom dvojizbového bytu v Trenčianskych Tepliciach. Tiež dal do pozornosti vyjadrenie žalobcu v konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod sp.zn. , kde na pojednávaní dňa 31.1.2022 žalobca uviedol: Splatil som matkin úver vo výške cca 20.000 Eur. Zo všetkých uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu napadnutý výrok rozsudku o trovách konania potvrdiť.

8. Odvolateľ k vyjadreniu žalovaného poukázal na to, že nie je vlastníkom bytu v Trenčianskych Tepliciach a že v dôsledku jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť došlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na viac ako 70 %, a teda je zrejmé, že zamestnať sa nemôže. Jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok, ktorého výška je o 180 Eur vyššia ako výška minimálnej mzdy na Slovensku za rok 2025, preto vyjadrenie žalovaného o jeho nadštandardnom príjme považuje za irelevantné. Vo vzťahu k žalovanému uviedol, že tento pracuje v obci E. ako neštátny stomatológ, objednávanie pacientov je plne v jeho kompetencii a pri objednávaní pacientov mohol žalovaný prihliadať na termín súdnych pojednávaní, ktoré mu boli známe v dostatočnom predstihu a navyše výdavky spojené s cestovaním patria medzi daňové výdavky. Takisto žalobca dochádzal na súdne konania z oveľa väčšej vzdialenosti vlakom a nie autom ako žalovaný, čo bolo navyše v súvislosti s jeho dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom aj vyčerpávajúce. Nakoľko jeho mama je aj jeho opatrovateľkou, musela s ním za každým cestovať aj ona. K vyjadreniu zo dňa 31.1.2022, na ktoré žalovaný poukázal, uviedol, že údaje z neho boli účelovo vytiahnuté z kontextu. Jeho mama mu v roku 2016 dala sumu 20.000 Eur, ktoré mala z predaja vlastnej nehnuteľnosti na kúpu bytu v Košiciach. Po narodení jeho jediného synovca a jej jediného vnuka sa rozhodla prerobiť svoju starú nevyužívanú garáž v obce D. na malý domček, aby dieťa malo možnosť tráviť čas na dedine. Na zrealizovanie tohto projektu si vzala úver vo výške 20.000 Eur. V roku 2021 po predaji bytu v Košiciach on z peňazí získaných z predaja bytu vyplatil mamin úver, čím jej vlastne vrátil požičané peniaze z roku 2016 a kúpil byt v Trenčianskych Tepliciach. Všetky vyjadrenia žalovaného sú nepravdivé a zavádzajúce a prezentované v jeho neprospech. Za veľmi závažné pochybenie zo strany súdu považoval aj to, že jeho mama nemohla v tejto veci vypovedať, hoci sa toho dožadoval. Mal za to, že pomocou aj jej výpovede by bol preukázaný reálny, skutkový stav veci. Toto právo mu bolo odopreté a súd nakoniec rozhodol v prospech žalovaného. Navyše mu súd uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému, ktorý si voči nemu preukázateľne od 03/2010 neplnil základnú povinnosť rodiča – vyživovaciu povinnosť a ktorého priemerný mesačný príjem výrazne presahuje dvojnásobok výšky jeho jediného príjmu. Na záver podotkol, že sa nikdy žalovanému nevyhrážal, naopak, niekoľkokrát žalovanému navrhol zmier a mimosúdne vyriešenie problému na rozdiel od žalovaného, ktorý neprejavil absolútne žiadny záujem a ani snahu o komunikáciu, na jeho návrh neodpovedal a ani mu nedal vlastné návrhy. Z uvedených dôvodov na podanom odvolaní zotrval.

9. Odvolanie bolo podané proti rozsudku výlučne proti jeho výroku II. o trovách konania, na základe čoho výrok I., ktorým súd žalobu zamietol ako výrok nenapadnutý odvolaním nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, v rozsahu danom , adiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. Žalobca podstatu odvolania proti výroku o trovách konania učinil namietaním nesprávneho právneho posúdenia veci majúc zato, že v konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne nemal priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.

12. Úlohou odvolacieho súdu preto bolo posúdiť, či v prejednávanej veci je v časti výroku o trovách konania priestor pre aplikáciu .

13. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní ( ). Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom, alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii vyššie citovaného zákonného ustanovenia dochádza aj z aspektov sociálnych, kedy súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, pričom si vždy všíma aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

16. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočnosť okolností zákon bližšie nešpecifikuje. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenie NS SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti náhrady trov konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

17. Odvolateľ vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa jednak v okolnostiach, pre ktoré podal predmetnú žalobu, jednak v okolnosti, že ako žalobca trpí duševnou poruchou a napokon v okolnosti jeho majetkových pomerov. 18. Odvolací súd dospel k záveru, že žiaden z odvolateľom označených okolností nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa a ani výnimočnosť okolností, pre ktoré by bolo možné pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať a žalovanému buď vôbec nepriznať náhradu trov konania alebo iba v obmedzenom rozsahu.

19. Žalobca si predmetnou žalobou uplatnil proti žalovanému vo vylúčenom konaní náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v súvislosti s tvrdením, že žalovaný má svoj podiel na jeho psychických problémoch, ktorými žalobca dlhodobo trpí.

20. Výsledok predmetného konania nedáva podklad na to, aby bolo možné konštatovať, že v prejednávanom prípade išlo o úspešné uplatnenie práva, pretože aj keď žalobca v konaní preukázal, že trpí duševnou poruchou, posúdenie opodstatnenosti uplatneného nároku záviselo od znaleckého dokazovania, ku ktorému súd napokon nepristúpil z dôvodov na strane samotného žalobcu, ktorý potom, čo na jeho návrh súd nariadil znalecké dokazovanie, odmietol požiadavku znalkyne dostaviť sa k nej za účelom psychiatrického vyšetrenia a žiadal o vrátenie preddavku na trovy znaleckého dokazovania. Žalobca tak v konaní jednak svoj tvrdený nárok nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno) a navyše, jeho nárok súd posúdil ako oneskorene uplatnený v dôsledku dôvodne podanej námietky premlčania. V konečnom dôsledku žalobca bol v konaní neúspešný už čo do samotného základu uplatneného nároku.

21. Aj keď odvolateľ v odvolaní argumentoval dôvodmi, ktoré ho viedli k podaniu predmetnej žaloby, tieto na strane jednej sú síce odrazom komplikovaného vzťahu žalobcu so žalovaným ako vzťahu syna s otcom, ktoré ale, podľa názoru odvolacieho súdu na strane druhej predstavujú skôr morálny a etický aspekt predmetnej žaloby, ktorej podanie bolo pre žalobcu, ako tento sám v odvolaní uviedol, podstatné pre jeho vnútorné presvedčenie a jeho duševný stav. Práve to bol aj dôvod, pre ktorý žalobca uplatnený nárok proti žalovanému nepovažoval za zjavne neopodstatnený, či špekulatívny, čo ale právne nemôže obstáť. Uvedené platí o to viac, ak sám žalobca v podanom odvolaní pripustil, že jeho duševná porucha nesúvisí priamo so správaním otca, keď žalobca si potreboval, podľa jeho vlastných slov, zrejme ujasniť, že nemá žiaden nárok v tomto čase proti svojmu otcovi. Odvolateľom označené okolnosti, ktoré ho viedli k podaniu predmetného nároku, podľa názoru odvolacieho súdu nepredstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorých existenciu požaduje .

22. K argumentu majetkových pomerov na strane odvolateľa odvolací súd uvádza, že ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, ). Použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

23. Napokon za dôvod hodný osobitného zreteľa odvolací súd nepovažuje ani dušenú poruchu, ktorou žalobca trpí. Iba samotná okolnosť, že žalobca trpí duševnou poruchou bez toho, aby ohľadne tejto okolnosti žalobca produkoval ďalšie tvrdenia (napr., či a akým spôsobom sa psychické problémy žalobcu prejavili v súdnom konaní, či mohli ovplyvniť jeho vôľu, či úsudok v súvislosti s podanou žalobou, jeho pasivitu/aktivitu a postoj v súdnom konaní a pod.), neodôvodňovala bez ďalšieho, ju posúdiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa z hľadiska použitia . V tomto smere odvolaciemu súdu neprináleží domýšľať si bližšie ozrejmenie označenej okolnosti, ktoré v odvolaní absentuje.

24. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvod aplikovať v súvislosti s rozhodovaním o trovách prvoinštančného konania, pretože nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ani výnimočnosť predmetnej veci, iba pre ktorý prípad mohol súd pristúpiť k modifikácii nároku na náhradu trov konania cez spomínaný . Žalobca vyvolal spor podanou žalobou a bol v ňom neúspešný v celom rozsahu, pretože svoj nárok si uplatnil oneskorene a v konečnom dôsledku základ nároku ani nijakým spôsobom nepreukázal. Bolo by preto v rozpore s požiadavkou plnej a efektívnej súdnej ochrany a s princípom spravodlivosti, aby žalovaný, ktorý dôvodne hájil svoje právom chránené záujmy, nedostal príslušnú náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd preto potvrdil rozsudok vo výroku II. o trovách konania ako vecne správny ( ). 26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, 2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).