Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/25/2025

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Olivera Kolenčíka vo veci navrhovateľov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpených JUDr. Jarmilou Funtovou, advokátkou so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, a účastníkov konania: 1/ C. F., nar. XX.XX.XXXX, 2/ A. D., 3/ G. D., všetci zastúpení: Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 4/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, 5/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o potvrdení vydržania, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. -149 zo dňa 18.03.2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol návrh na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva navrhovateľov zo dňa 02.10.2023 a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na , , (ďalej len „“), , , (ďalej len „“). V odôvodnení uviedol, že navrhovatelia podali návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat. úz. D., zapísaným na LV č. XXXX ako parc. reg. „E“ č. 1179/2 orná pôda o výmere 2173 m2 a LV č. XXXX ako parc. reg. „E“ č. 1178 orná pôda o výmere 163 m2 a parc. č. 1179/1 orná pôda o výmere 101 m2 (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“) v podiele 1/2 k celku pre navrhovateľa 1/ a v podiele 1/2 k celku pre navrhovateľov 1/ a 2/ do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

2. Navrhovatelia návrh odôvodnili tým, že sporné nehnuteľnosti užívajú ako vlastné, pred nimi tieto pozemky mali v držbe právni predchodcovia navrhovateľa 1/; jeho otec A. B. starší, jeho starý otec E. B. a prastará matka E. B., H. D., ktorá bola právnou nástupkyňou A. D., zapísaného v pozemnoknižnej (ďalej len „PKN“) vložke č. 600 za vlastníka predmetného pozemku parc. reg. E č. 1179/2 a následne v LV č. XXXX pod B1. Tvrdili, že navrhovateľ 1/ nadobudol k sporným nehnuteľnostiam vlastnícke právo v podiele 1/2 dňa 09.04.2012, kedy uplynulo 10 rokov od vydania osvedčenia o dedičstve Okresným súdom Nové Zámky sp. zn. D 2491/01, po A. B. staršom, a navrhovatelia 1/, 2/ nadobudli spoluvlastnícky podiel 1/2 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 10.02.2022, kedy uplynulo 10 rokov od podpísania kúpnej zmluvy V 932/12 s predávajúcimi F. B. a E. B..

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že navrhovatelia neosvedčili žiadny právny titul na nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Poukázal na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám. Konštatoval, že na získanie vlastníckeho práva vydržaním je nevyhnutnou podmienkou preukázanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby, ktorá však u navrhovateľov absentuje. Právny predchodca navrhovateľa 1/, E. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, nadobudol do svojho vlastníctva od predávajúcej E. B., H. D. nehnuteľnosti v pôvodnej PKN vložke č. XXX v kat. úz. D., a to par. č. 1179/3 a par. č. 1180 v celkovej výmere 2711 m2. Podľa kúpnej zmluvy sa na pozemku nachádzal zrenovovaný hajloch a vysadené vinice. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.02.2012 nadobudli navrhovatelia ako kupujúci v podiele 1/2 od predávajúcich F. B. a E. B. nehnuteľnosti v kat. úz. D., zapísané na LV č. XXXX ako par. reg. CK- N č. 2334 záhrada o výmere 1858 m2, č. 2335 vinice o výmere 724 m2 a na LV č. XXXX par. C-KN č. 2332 zastavené plochy a nádvoria o výmere 293 m2 spolu s viničným domčekom súp. č. XXX v podiele 2/4 k celku. Navrhovatelia však žiadnym spôsobom v konaní podľa súdu prvej inštancie nepreukázali, že by nadobudli nehnuteľnosti v kat. úz. D. zapísané v pôvodnej PKN vložke č. XXX ako parc. č. 1178 o výmere 2611 m2 a parc. č. 1179/1 o výmere 161 m2, ktoré boli zapísané na meno I. F. v podiele 1/2 a C. F., H. J. v podiele 1/2 . Pri porovnaní výmer parciel zapísaných v PKN vložke č. XXX, a to parc. č. 1179/3 a č. 1180 zistil, že ich výmera činí 2711 m2. Výmera parciel č. 1179/2 a č. 1180, ktoré však boli zapísané v PKN vložke č. XXX, je 2711 m2, avšak spoločná výmera týchto pozemkov činí 5422 m2. Ak právny predchodca navrhovateľa 1/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, kúpil pozemok, ktorý mal výmeru 2711 m2, nemohol byť ani on v domnení, že užíva pozemky v celkovej výmere 5422 m2. Súd prvej inštancie poukázal na Nález Ústavného súdu SR z 14.11.2018, z ktorého vyplýva, že v každej veci je potrebné skúmať, či nie sú prítomné signály zneužitia inštitútu vydržania, napr. nedôveryhodné dokumenty či svedectvá.

4. Súd prvej inštancie z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. zistil, že E. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bol vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. D., zapísaných v PKN vložke č. XXX ako par. č. 1179/3 a par. č. 1180 (tieto nehnuteľnosti prevzali v podiele 1/2 F. B. a A. B.). Z rozhodnutia Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. D2491/01 po A. B., ktorý bol synom E. B. je zrejmé, že navrhovateľ 1/ zdedil nehnuteľnosti v kat. úz. D. zapísané na LV č. XXXX ako parc. reg. C č. 2332 zastavaná plocha o výmere 293 m2, spolu s viničným domčekom so súp. č. XXX, č. 2334 záhrada o výmere 1858 m2 a č. 2335 vinica o výmere 724 m2 v podiele 1/2. Podľa identifikácie pôvodnej parcely PKN č. 1179/2, zapísanej v PKN vložke XXX, tieto parcely boli identifikované a boli z nich vytvorené parcely C-KN č. 2333/1 o výmere 76 m2 zastavaná plocha a nádvorie, č. 2334/4 záhrada o výmere 46 m2, č. 2335/2 vinica o výmere 259 m2 a č. 2336 orná pôda o výmere 1792 m2. Z kópie katastrálnej mapy však vyplýva, že navrhovateľ 1/ je vlastníkom susediacej parcely C-KN č. 2334/2, č. 2332/1, pričom pozemky, ku ktorým žiadal určiť vlastnícke právo na základe vydržania, majú výmeru identickú s výmerou, ktorú kúpil jeho starý otec E. B. od E. B., na základe kúpnej zmluvy z 26.05.1980. To znamená, že keď jeho právny predchodca kupoval nehnuteľnosti, musel si všimnúť, že užíva raz toľko, ako kúpil. Navrhovateľ 1/ zdedil len susediace pozemky, teda nie len pri uzavretí tejto kúpnej zmluvy, ale aj pri vymeraní pozemkov v roku 2011, si musel byť navrhovateľ 1/, resp. jeho právni predchodcovia vedomí, že susedné nehnuteľnosti mu nepatria a nemá žiadny relevantný titul, na základe ktorého by mohol tvrdiť, že tieto nehnuteľnosti vydržal on alebo jeho právni predchodcovia.

5. Súd prvej inštancie sa priklonil k vyjadreniu správcu, ktorý namietal, že samotná držba nezakladá titul na vydržanie vlastníckeho práva, navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že predmetné pozemky vydržal. Nemožno tvrdiť, že osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi A. B. st. je domnelý titul nadobudnutia dotknutých pozemkov, pretože navrhovatelia nepredložili právny titul, z ktorého by mohli pri normálnej bežnej objektívnej opatrnosti nadobudnúť dôvodné presvedčenie, že im nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vydržania, patria. Z tohto dôvodu nie je možné hovoriť o tom, že navrhovatelia preukázali v konaní dobromyseľnosť držby, naopak, žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázali splnenie základných zákonných podmienok pre vydržanie, lebo neosvedčili, že by vstúpili do držby predmetných nehnuteľností oprávnene, teda na základe konkrétneho nadobúdacieho právneho titulu. Nepostačuje pri tom okolnosť, že predmetné nehnuteľnosti užívali; v návrhu nepreukázali žiadny dôvod, ktorý by bol relevantným právnym titulom na osvedčenie vydržania, ako je to uvádzané aj v rozhodnutí NS SR sp. zn. , pretože samotné užívanie a hospodárenie na dotknutých pozemkoch právnymi predchodcami navrhovateľa 1/ nezakladá vznik vlastníckeho práva. Takisto nevidel žiadny dôvod na osvedčenie vydržania vlastníctva navrhovateľov do BSM v podiele 1/2 k parc. reg. C zapísanej na LV č. XXXX, pretože ide o susediace pozemky, pričom

navrhovatelia v celom konaní neosvedčili, že by tieto pozemky užívali, ako svoje vlastné a že v konaní boli dobromyseľní. Súd prvej inštancie preto návrh navrhovateľov na potvrdenie vydržania k sporným nehnuteľnostiam v celom rozsahu zamietol.

6. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V súdenej veci si navrhovatelia nárok na náhradu trov konania neuplatnili a nežiadali priznať, pričom súd s poukazom na ust. nezistil také okolnosti v tomto prípade, pre ktoré by sa javilo spravodlivé navrhovateľom priznať nárok na náhradu trov konania.

7. Navrhovatelia podali voči tomuto uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie. Svoje odvolanie odôvodnili s poukazom na a (ďalej len „“). Navrhli, aby odvolací súd v súlade s napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a vydal uznesenie o potvrdení vydržania k sporným nehnuteľnostiam navrhovateľa 1/ v podiele 1/2, s dňom nadobudnutia jeho vlastníckeho práva 09.04.2012, kedy uplynulo 10 rokov od vydania osvedčenia o dedičstve OS Nové Zámky D2491/01 po A. B. staršom a v prospech navrhovateľov 1/, 2/ v podiele 1/2 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, s dňom nadobudnutia ich vlastníckeho práva 10.02.2022, kedy uplynulo 10 rokov od podpísania kúpnej zmluvy V932/2012 s predávajúcimi F. B. a E. B., a priznal im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Navrhovatelia považovali námietky Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „SPF“) za nedôvodné a neodôvodnené. Namietali, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. Vyčítali súdu, že neprihliadol na nimi predložené dôkazy – domnelé tituly nadobudnutia ich vlastníckeho práva a nesprávne, resp. vôbec nevyhodnotil nimi predložené písomné dôkazy, a to čestné prehlásenia svedkýň a písomné potvrdenie obce Nána, ktorá nemala k ich vlastníctvu žiadne námietky. V odvolaní ďalej namietali, že účastníci konania 1/ až 3/ sú v katastri nehnuteľností zapísaní len formálne a minimálne od roku 1964 nerealizovali svoje vlastnícke právo k pozemkom, preto žiadne ich vecné právo nie je vydržaním vlastníckeho práva navrhovateľov dotknuté. Poukázali na to, že nemajú právne ani geodetické odborné vzdelanie, v nehnuteľnostiach, ani v listoch vlastníctva sa nevyznajú, aj z toho dôvodu mali za to, že predmetom dedenia a kúpy boli aj sporné nehnuteľnosti. Podľa nich SPF a ani súdom zadovážené listiny nespochybňujú ich oprávnenú, dobromyseľnú, nerušenú, nepretržitú a dlhodobú držbu. Rozbor vlastníckych vzťahov a jednotlivých prevodov parciel v napadnutom rozhodnutí sa im javil ako neprehľadný a nezrozumiteľný, čo pokladajú za dôkaz, že im ako laikom bolo obtiažné vyznať sa v označení a výmere nadobúdaných pozemkov. Nie je ich povinnosťou preukazovať platný titul nadobudnutia vlastníckeho práva, ani riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia. V tejto súvislosti poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 14.11.2018, na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. a sp. zn. , ktoré sa týkajú domnelých titulov nadobudnutia. Podľa ich názoru nedostatok právneho titulu pre účely vydržania nemôže sám o sebe zapríčiniť nedobromyseľnosť držiteľa. Poukázali na bod 31. napadnutého rozhodnutia, konkrétne na vetu „Z toho dôvodu nie je možné hovoriť o tom, že navrhovatelia nepreukázali v konaní dobromyseľnosť držby, naopak, žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázali splnenie základných zákonných podmienok pre vydržanie...“. Uviedli, že napriek uvedenej vete, súd prvej inštancie návrh zamietol, a preto sa im zdá napadnuté uznesenie zmätočné. Trvali na tom, že navrhovateľ 1/ bol dobromyseľný v tom, že zdedil po otcovi A. B. podľa osvedčenia o dedičstve D 2491/01 zo dňa 25.04.2002 pozemky, ktoré poručiteľ zdedil na základe po E. B., a to parcely reg. C č. 2332, 2334, 2335, vedené na LV č. XXXX, obdobné ako pozemky reg. C, uvedené v identifikácii parcely E č. 1779/2 a v mapke ZBGIS: 2333/1, 2334/4, 2335/2, 2336, ktoré majú rovnaký základ. Takisto boli obdobné pozemky parc. C č. 2332, 2334, 2335, resp. parcely s rovnakým základom pred lomeno, predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy V932/2012 zo dňa 10.02.2012, ktoré navrhovatelia nadobudli do BSM od sestry otca navrhovateľa 1/ F. B. a od sestry navrhovateľa 1/ E. B.; t. č. sú tieto pozemky zapísané v prospech navrhovateľov v celosti ako parc. C č. 2334/1, 2335/1 v LV č. XXXX, kat. úz. D.. Na základe týchto istých titulov nadobudli aj susedné pozemky parc. C č. 2332/1 zastavanú plochu a nádvorie o výmere 283 m2 s viničným domčekom súp. č 154 a parc. C č. 2334/2 záhradu o výmere 77 m2, zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. D.. To sú okolnosti, ktoré podporujú ich dobrú vieru, že im predmetné pozemky patria, avšak súd prvej inštancie ich nesprávne posúdil a vyhodnotil. Pochybenie súdu prvej inštancie vidia v tom, že sa vôbec nezaoberal otázkou, či námietky SPF, zastupujúceho neznámych vlastníkov, obsahovali náležitosti podľa h ods. 3 , takže konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Námietky mali byť odmietnuté, pretože SPF v konaní nepreukázal, že bolo dotknuté vecné právo neznámych vlastníkov,

neopísal žiadne rozhodujúce skutočnosti okrem formálneho zápisu v listoch vlastníctva, ktoré osvedčujú, že neznámi vlastníci majú k nehnuteľnostiam vecné právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté.

8. K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadril Slovenský pozemkový fond, ktorý navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. K tvrdeniu navrhovateľov o potrebe odmietnutia ich námietok z dôvodu, že neobsahujú náležitosti podľa pre neopísanie žiadnych skutočností, ktoré osvedčujú, že účastníci 1/ - 3/, ktorých zastupuje, majú k nehnuteľnostiam vecné právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté, uviedli, že vecné právo neznámych vlastníkov k dotknutým nehnuteľnostiam je dostatočne preukázané zápisom na listoch vlastníctva, keďže platí zásada hodnovernosti (zásada materiálnej publicity) údajov obsiahnutých v katastri nehnuteľností. Podľa tejto zásady sú údaje v katastri nehnuteľností hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. V plnom rozsahu zotrvali na ich doterajšom vyjadrení obsiahnutom v podaných námietkach zo dňa 18.04.2024 a opätovne uviedli, že navrhovatelia pri vynaložení obvyklej opatrnosti nemali na základe akej skutočnosti nadobudnúť dôvodné presvedčenie, že im dotknuté nehnuteľnosti patria.

9. Navrhovatelia k vyjadreniu SPF uviedli, že zápis osôb neznámych vlastníkov v katastri nehnuteľností považujú za nepostačujúci k preukázaniu vlastníckeho práva a za formálny. Títo vlastníci boli vo výkone vecného práva nečinní, predmetné nehnuteľnosti neužívali, nedržali, nepožívali z nich plody, ani s nimi nedisponovali. Naopak, ich (navrhovateľov) v držbe nerušili, svojich práv sa nedomáhali. Zápis neznámych vlastníkov na listoch vlastníctva nepovažujú za dôkaz ich vecného práva k nehnuteľnostiam. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že je držba oprávnená.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( , ) bez viazanosti na rozsah a dôvody odvolania (, ) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v zmysle .

11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia žiadali potvrdiť vydržanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci D., okres Nové Zámky, kat. úz. D., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako parc. reg. „E“ č. 1179/2 orná pôda o výmere 2173 m2, a na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor ako parcely registra „E“ č. 1178 orná pôda o výmere 163 m2 a parc. č. 1179/1 orná pôda o výmere 101 m2, navrhovateľovi 1/ v podiele 1/2 a navrhovateľom 1/ a 2/ v podiele 1/2 do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Navrhovatelia uviedli, že sporné nehnuteľnosti užívali ako vlastné a pred nimi ich užívali predkovia navrhovateľa 1/. Navrhovateľ 1/ uviedol, že nadobudol vlastnícke právo v podiele 1/2 k sporným nehnuteľnostiam dňa 09.04.2012, kedy uplynulo 10 rokov od vydania osvedčenia o dedičstve Okresným súdom Nové Zámky sp. zn. D 2491/01 po A. B. staršom. Taktiež k nim nadobudli vlastnícke právo v podiele 1/2 do BSM dňa 10.02.2022, kedy uplynulo 10 rokov od podpísania kúpnej zmluvy V932/12 zo dňa 10.02.2012 s predávajúcimi F. B. a E. B..

14. Po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie uznesenia a vychádzajúc z obsahu spisu dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu záveru. Vzhľadnom na skutočnosť, že odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, ďalej poukazuje na odôvodnenie jeho rozhodnutia a následne už len uvádza ďalšie dôvody pre podporu správnosti napadnutého rozhodnutia.

15. Navrhovatelia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie mal námietky SPF odmietnuť z dôvodu, že neobsahujú náležitosti podľa , pretože SPF neopísal žiadne skutočnosti, ktoré osvedčujú, že účastníci konania 1/ - 3/, ktorých zastupuje, majú k nehnuteľnostiam vecné právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že vecné právo neznámych

vlastníkov je preukázané zápisom v PKN vložkách č. XXX E. XXX kat. úz. D., z ktorých vyplýva, že vlastníkom sporných nehnuteľností boli I. a C. F. a A. a G. D., ktorí sú (vyjmúc I. F.) zapísaní ako vlastníci sporných nehnuteľností v katastri nehnuteľností aj v súčasnosti. Navrhovatelia považujú osvedčenie o dedičstve vydané Okresným súdom Nové Zámky sp. zn. D2491/01 po neb. A. B. st. a kúpnu zmluvu č. V 832/2012, uzavretú s predávajúcimi F. a E. B., za domnelé tituly nadobudnutia sporných nehnuteľností.

16. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania v zmysle ust. a nasl. je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti (ust. ). Vydržanie je originárnym spôsobom nadobúdania vlastníckeho práva, ktorý môže nastať len v prípade kumulatívneho splnenia zákonom ustanovených predpokladov. Týmito sú oprávnenosť držby, uplynutie zákonom stanovenej doby oprávnenej držby, spôsobilosť predmetu držby a spôsobilosť subjektu držby. Na to, aby sa držiteľ považoval za oprávneného držiteľa, zákon vyžaduje, aby bol vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, a preto s ňou nakladá ako s vlastnou vecou. Posúdenie toho, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, ale nemôže vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera sa musí vzťahovať aj na objektívne okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva, nepostačuje nepretržitá, dlhodobá a nerušená držba. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka, ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, či kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.

17. Do úvahy je potrebné zobrať aj to, či by držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby. Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí, a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostal v presvedčení o svojom vlastníctve veci alebo oprávnenom výkone práva. V závislosti od konkrétneho prípadu takouto skutočnosťou môže byť oboznámenie sa s vlastníckym zápisom v katastri nehnuteľností alebo verejnou, či inou listinou, z ktorej vyplýva vlastníctvo v prospech inej osoby. Vo vzťahu k vydržaniu je nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby.

18. Navrhovatelia v odvolaní namietajú, že súdom zadovážené listiny nespochybňujú ich oprávnenú, nerušenú, nepretržitú a dobromyseľnú držbu. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že navrhovatelia ako už bolo uvedené aj vyššie, musia byť dobromyseľní v tom, že sporné nehnuteľnosti nadobudli do svojho vlastníctva, pre úspešné potvrdenie vydržania nepostačuje iba preukázanie držby, je potrebné aby držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. (viď Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14. novembra 2018)

19. Navrhovateľ 1/ odvodzoval svoj nárok na potvrdenie vydržania z osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi A. B. sp. zn. D 2491, , avšak z uvedeného osvedčenia o dedičstve nevyplýva, že by predmetom dedičského konania boli sporné nehnuteľnosti, navrhovateľ nemohol pri bežnej opatrnosti predpokladať, že na základe osvedčenia o dedičstve nadobudol aj sporné nehnuteľnosti, keďže sa nezhodovali číslami a ani rozlohami s parcelami, ku ktorým na základe dedičského konania nadobudol vlastnícke právo. Navrhovateľ 1/ na základe tohto dedičského konania nadobudol vlastnícke právo len k susedným pozemkom. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľ nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu na základe predmetného osvedčenia o dedičstve patria aj sporné nehnuteľnosti.

20. Ďalší titulom, z ktorého navrhovatelia 1/ a 2/ odvodzovali svoj nárok na potvrdenie vydržania, bola kúpna zmluva uzatvorená dňa 10.02.2012 medzi F. B. a E. B. ako predávajúcimi, a A. B. a E. B. ako kupujúcimi, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. D., parc. registra C-KN č. 2332/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 283 m2, parc. č. 2334/1 záhrady o výmere 1876 m2, parc. č. 2334/2 záhrady o výmere 77 m2, 2335/1 vinice o výmere 465 m2 a viničný domček so súpis. č. XXX na parcele registra C-KN č. 2332/1 do BSM

v podiele 1/2 , resp. 3/4 k celku. Navrhovatelia ani z predmetnej zmluvy nemohli predpokladať, že získali vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, keďže parcely uvedené v kúpnej zmluve číslom aj rozlohou presne zodpovedajú parcelám, ktoré nadobudli, a ktoré sú rovnakými identifikačnými údajmi aj zapísané v katastri nehnuteľností. Nedostatok právneho titulu pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť nedobromyseľnosť držiteľa, no posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Len subjektívny pocit navrhovateľov nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby; v danom prípade však okolnosti nasvedčujúce oprávnenosť držby neboli zistené. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené nemohol považovať predmetné tituly za preukazujúce dobromyseľnosť navrhovateľov pri užívaní, resp. držbe sporných nehnuteľností, a teda preukazujúce dobromyseľnosť v tom, že im sporné nehnuteľnosti patria.

21. Aj keď právni predchodcovia navrhovateľov a samotní navrhovatelia užívali aj sporné pozemky, vzhľadom na veľkosť nehnuteľností (ich výmeru), ktoré nadobudli a ktoré mali evidované na liste vlastníctva, v zmluve a v dedičskom osvedčení, im muselo byť zrejmé, že výmera nehnuteľností, ktoré reálne užívajú, nezodpovedá údajom o výmere vedeným v katastri nehnuteľností, v kúpnej zmluve a v osvedčení o dedičstve. Nejde totiž o zanedbateľnú výmeru 1-2 m2, ktorú by ani nebolo možné pri tak veľkej výmere postrehnúť, ale o rozdiel, ktorý je vzhľadom na to, že užívali dvojnásobnú výmeru, než reálne nadobudli, zrejmý voľným okom. Právny titul a dobromyseľnosť navrhovateľov v danom prípade absentuje, keďže vyššie uvedené skutočnosti museli objektívne vyvolať pochybnosť o tom, že im nehnuteľnosti v takej rozsiahlej výmere patria, a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostali v presvedčení o svojom vlastníctve veci, keďže nehnuteľnosti dlhodobo užívali.

22. Navrhovatelia považovali napadnuté uznesenie za zmätočné z dôvodu, že súd prvej inštancie v bode 31. odôvodnenia uviedol nasledujúcu vetu „Z toho dôvodu nie je možné hovoriť o tom, že navrhovatelia nepreukázali v konaní dobromyseľnosť držby, naopak, žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázali splnenie základných zákonných podmienok pre vydržanie...“, a napriek tomu ich návrh zamietol. Odvolací súd sa domnieva, že zrejme došlo k chybe v písaní a okresný súd namiesto slovného spojenia „že navrhovatelia nepreukázali v konaní dobromyseľnosť držby“ chcel uviesť, že „Z toho dôvodu nie je možné hovoriť o tom, že navrhovatelia preukázali v konaní dobromyseľnosť držby, naopak, žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázali splnenie základných zákonných podmienok pre vydržanie...“ Takéto znenie vety zodpovedá aj ďalšiemu obsahu odôvodnenia zamietnutia návrhu navrhovateľov, ako aj druhej časti vety, ktorá hovorí, že navrhovatelia nepreukázali splnenie základných zákonných podmienok pre vydržanie. Z odôvodnenia zamietajúceho uznesenia jednoznačne vyplýva, že samotná držba nezakladá titul na vydržanie vlastníckeho práva, a že navrhovatelia nepredložili žiadny dôkaz, právny titul, z ktorého by mohli pri normálne bežnej objektívnej opatrnosti nadobudnúť dôvodné presvedčenie, že im nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vydržania, patria.

23. Navrhovatelia v odvolaní tiež namietali, že súd prvej inštancie neprihliadol na písomné čestné prehlásenia svedkýň K. C. a F. F., ktoré prehlásili, že rodina B. už dlhodobo užíva sporné nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie sa síce v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyslovene nezaoberal posúdením čestných prehlásení, ale jasne uviedol, že na vydržanie sporných nehnuteľností nie je postačujúce, aby navrhovatelia sporné nehnuteľnosti iba dlhodobo užívali, ale je potrebné, aby pri takomto užívaní boli dobromyseľní v tom, že im sporné nehnuteľnosti patria, čo tieto čestné prehlásenia nepreukazujú. Taktiež skutočnosť, že obec Nána nemá námietky k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním navrhovateľmi k sporným nehnuteľnostiam, keďže nie sú dotknuté záujmy obce, nie je relevantným dôkazom v konaní o potvrdení vydržania, pretože tento dôkaz nepreukazuje splnenie žiadnej z podmienok vydržania.

24. Konanie o potvrdení vydržania v zmysle je konanie s procesným postupom odlišným od sporového konania vo veci určenia vlastníckeho práva, kde má súd (a aj strany sporu) k dispozícii väčší priestor a procesné prostriedky potrebné na zisťovanie skutkového stavu veci. Podľa dôvodovej správy k , ktorým sa s účinnosťou od 1. mája 2021 zmenil a doplnil práve o ustanovenia upravujúce konanie o potvrdení vydržania, je uvedené konanie pomerne formálne a má znaky skôr registrového konania. V konaní o potvrdení vydržania teda súd nenariaďuje pojednávanie, nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ale skúma osvedčenie relevantných skutočností navrhovateľom. V konaní o potvrdení vydržania podľa sa predpokladá jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2024, sp zn. ). Účelom vydržania je

uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Z dôvodu, že navrhovatelia neosvedčili, že nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil. Navrhovateľom však nič nebráni, aby sa určenia vlastníctva domáhali v sporovom konaní.

25. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil ( ). Odvolací súd nevzhliadol žiadne okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že priznanie trov konania niektorému z účastníkov konania je spravodlivé podľa . Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).