Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/76/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Krajňákovou, v spore žalobkyne: A. B. C. XX.XX.XXXX, D. D. C. E. XXX, XXX XX D. C. E., proti žalovaným: 1./ Farma na samote Sološnica, so sídlom Sološnica 408, 906 37 Sološnica, IČO: 52 028 101, 2./ F. G., s adresou miesta podnikania H. XXX, XXX XX H., IČO: 50 155 105, obaja právne zastúpení JUDr. Ľuboslav Linder, advokát so sídlom Družstevná 706, 908 80 Sekule, o žalobe na vydanie veci, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovaným 1./ a 2./ n á r o k na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12.07.2022 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť žalobkyni vydať a odovzdať kobylu C. I. J.:XXXXXXXXXXXXXXX, A. B. K., G. G.: XXX XXXXXXXXXXXX, narodenú dňa XX.XX.XXXX, farba jarná čierna, eventuálne, ak povinnosť vydať daného koňa nebude možné uložiť, povinnosť zaplatiť žalobkyni peňažné plnenie vo výške 4.000,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.000,- Eur od vykonateľnosti rozsudku do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovaným vydať a odovzdať žalobkyni kobylu F. L. L., farba sivá po matke H. M. F. N. E. O. L. narodená XXXX, výpal je na oboch stranách, eventuálne, ak povinnosť vydať daného koňa nebude možné uložiť, povinnosť zaplatiť žalobkyni peňažné plnenie vo výške 4.500,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.500,- Eur od vykonateľnosti rozsudku do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa sa tiež domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť vydať a odovzdať žalobkyni kobylu F. P. P., narodenú XX.XX.XXXX A. B. XXXXXXXXX, farba sivá, výpal ľavá strana 142 pravá strana, eventuálne, ak povinnosť vydať daného koňa nebude možné uložiť, povinnosť zaplatiť žalobkyni peňažné plnenie vo výške 4.000,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.000,- Eur od vykonateľnosti rozsudku do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť vydať a odovzdať žalobkyni Q., číslo pasu: XXXXXXXXXXXX, UELN identifikačné číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, narodený XX.XX.XXXX, farba hnedá, hlava hviezda, eventuálne, ak povinnosť vydať daného koňa nebude možné uložiť, povinnosť zaplatiť žalobkyni peňažné plnenie vo výške 3.500,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.500,- Eur od vykonateľnosti rozsudku do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Taktiež sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovaným vydať a odovzdať žalobkyni kobylu Q. R., J.: XXX XXX XXX XXX XXX, narodenú XX.XX.XXXX, farba čierna, eventuálne, ak povinnosť vydať daného koňa nebude možné uložiť, uloženia povinnosti zaplatiť žalobkyni peňažné plnenie vo výške 14.000,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 14.000,- Eur od vykonateľnosti rozsudku do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovaným povinnosť uhradiť trovy konania žalobkyne vo výške 100 %.

2. V žalobe žalobkyňa uviedla, že je fyzickou osobou, ktorá na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.2021 nadobudla ako kupujúca od predávajúcej pani P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX D., B., a to konkrétne: a) B. C. I. J.:XXXXXXXXXXXXXXX, A. B., G. G.: XXX XXXXXXXXXXXX, nar. XX.XX.XXXX, farba jarná čierná, b) B. F. L. L., farba sivá po matke H. M. F. N. E. O. L., nar. XXXX, výpal je na oboch stranách, c) B. F. P. P., nar. XX.XX.XXXX A. B. XXXXXXXXX, farba sivá, výpal ľavá strana 142 pravá strana, d) Q., číslo pasu: XXXXXXXXXXXX, UELN identifikačné číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, nar. XX.XX.XXXX, U. A., A. A., e) B. Q. R., J.: XXX XXX XXX XXXXXX, nar. XX.X.XXXX, farba čierna (ďalej zvieratá a) až e), spoločne len ako „kone“). V dobe prevodu vlastníckeho práva žalobkyne boli B. ustajnené na Farme na samote H., H. XXX, XXX XX H., IČO: 52 028 101 (ďalej aj ako „Farma“). Nakoľko v areáli farmy prevádzkuje živnosť „chov vybraných druhov zvierat“ aj pani F. G., žalobkyňa z procesnej opatrnosti označila aj tento subjekt ako žalovanú stranu. Žalobkyňa mala za to, že v prípade žalovaných sa jedná o personálne prepojené subjekty, čomu nasvedčovalo takmer totožné označenie miesta vykonávania činnosti (H. XXX M. U. C. H., resp. H. XXX pre F. G.), identický predmet činnosti, faktické vykonávanie činnosti v tom istom areáli farmy, rovnaké meno a priezvisko konajúcej osoby. Navyše, areál farmy je podľa zápisu v katastri nehnuteľností vo vlastníctve F. G.. Osoby konajúce za jednotlivých žalovaných je preto možné považovať za konajúce v zhode. Skutočnosť, že žalovaní nie sú ochotní ozrejmiť ani po výzvach žalobkyne, ktorý z nich je z právneho hľadiska ustajňovateľom, nie je možné pripísať na ťarchu žalobkyne. Je predovšetkým povinnosťou podnikateľa alebo neziskovej organizácie, aby riadne označili svoju prevádzku a oficiálne písomnosti, aby fyzické a právnické osoby, vstupujúce do právneho vzťahu so subjektom boli dostatočne informované, s ktorým subjektom majú jednať. Postup žalovaných je možné označiť za rozporný s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, ktorému je nutné odoprieť požívať právnu ochranu. Žalobkyňa ani pri bežnej obozretnosti nemohla predpokladať, že areál, kde umiestňuje svoj majetok, slúži viacerým subjektom. Žalobkyňa mala za to, že konanie v zhode na strane žalovaných zakladá nerozlučné spoločenstvo, z ktorého by mal súd vychádzať pri uložení povinnosti. Navyše, ak by žalobkyňa označila iba jeden zo subjektov, ten by sa mohol úspešne vyhnúť plneniu tvrdením, že nie je povinnou stranou, nakoľko zmluvným partnerom žalobkyne je práve ten druhý subjekt zo žalovaných. Nakoľko by sa žalovaní v prípade žaloby iba voči jednému z nich mohli brániť, že nie sú pasívne vecne legitimovaným subjektom a zmluvným partnerom žalobkyne, resp. by mohli argumentovať, že zmluvným partnerom žalobkyne je práve ten, koho žalobkyňa v žalobe neoznačila, žalobu podala žalobkyňa voči obidvom žalovaným.

Ďalej žalobkyňa uviedla, že ona sama je v právnej neistote, ktorý subjekt zadržuje jej kone. Dňa 31.08.2021 informovala žalobkyňa listom obidvoch žalovaných, že odkúpila kone od pôvodnej vlastníčky, pani S. a nemá záujem na ďalšom ustajnení koní na Farme na samote v Sološnici a plánuje kone odtransportovať. Žalobkyňa preto vyzvala farmu, aby jej kone vydala a pri odvoze koní z farmy poskytla súčinnosť. Zásielka bola vrátená s tým, že nebola adresátom prevzatá v odbernej lehote. Žalobkyňa sa opakovane pokúsila farmu kontaktovať telefonicky aj písomne za účelom dohodnutia konkrétneho termínu odvozu koní, bohužiaľ však bezvýsledne. S ohľadom na skutočnosť, že transport koní je nielen finančne, ale aj organizačne veľmi náročný (je potrebné si dohodnúť nové ustajnenie, zabezpečiť zdravotnú prehliadku koní, zorganizovať transport a pod.), upustila žalobkyňa od toho, že by všetko zorganizovala bez toho, aby jej farma potvrdila, že jej kone v dohodnutom termíne vydá. Okrem toho je žalobkyni známe, že sa aj predchádzajúci vlastník usiloval o vydanie koní a dokonca v roku 2020 zorganizoval transport koní z farmy. Farma však odmietla kone pôvodnej majiteľke vydať a transport koní tak zmarila, čím spôsobila pôvodnej majiteľke škodu. Ako ďalšiu dôležitú skutkovú okolnosť bolo podľa žalobkyne potrebné spomenúť, že na Farme uhynuli dva kone bývalej majiteľky v roku 2021, preto mala žalobkyňa dôvodnú obavu o stav svojho majetku. Hodnota jednotlivých koní sa pohybuje okolo 6.000,- Eur a ich hodnota závisí najmä od zdravotného a výživného stavu zvierat, čo žalobkyňa nemala možnosť skontrolovať z dôvodu odmietnutia žalovaného poskytnúť súčinnosť. Nakoľko žalovaný zadržuje celkovo päť (5) koní žalobkyne, celkovo nezákonne zadržuje majetok žalobkyne v hodnote 30.000,- Eur. Dňa 15.02.2022 poslal právny zástupca žalobkyne predžalobnú výzvu na vydanie špecifikovaných koní. Aj táto zásielka sa vrátila späť ako neprevzatá adresátom v odbernej lehote. V dôsledku vyššie uvedených skutočností sa žalobkyňa rozhodla o vopred neohlásenú návštevu farmy v prítomnosti notára a odborne spôsobilej osoby, pani C. T., ktorá má ukončené vzdelanie v odbore agropodnikania - chov koní a jazdectvo. Jednalo sa teda o odborne spôsobilú osobu, ktorá podľa priloženého obsahu jej vzdelania dokáže identifikovať zvieratá a vyhodnotiť ich zdravotný stav. Pani T. kone spoznala podľa vyhotovenej fotodokumentácie. K návšteve došlo dňa 28.03.2022. Zástupca žalovaného najprv odmietol poskytnúť súčinnosť a aj možnosť pozrieť zvieratá za účelom kontroly, či sa na Farme fakticky nachádzajú. Po

opakovaných výzvach napokon zástupca Farmy umožnil vstup na pozemok iba právnemu zástupcovi, ktorý vyhotovil fotodokumentáciu zvierat. Po komunikácii so žalovaným bolo právnemu zástupcovi oznámené, že kone nebudú vydané, nakoľko nie sú majetkom žalobkyne. Celý priebeh udalosti, ako aj vyhlásenie žalovaného bol zaznamenaný v zápisnici, ktorú žalobkyňa priložila k žalobe.

Podľa žalobkyne bolo nevyhnutné vysporiadať sa s tvrdením žalovaného, že kone nie sú vo vlastníctve žalobkyne. V segmente hospodárskych zvierat platí pravidlo, že vlastníkom zvieraťa je vždy tá osoba, ktorá má preukázateľne k dispozícii právny titul, na základe ktorého vlastnícke právo ku koňom nadobudla a zároveň disponuje taktiež pasmi alebo inými identifikačnými dokladmi koní. Takouto osobou je výhradne žalobkyňa, ktorá disponuje kúpnymi zmluvami na kone a taktiež ich pasmi alebo inými identifikačnými dokladmi. Pas koňa sa odovzdáva pri predaji, je to dokument, ktorý prakticky nikdy neopustí dispozičnú sféru vlastníka, nakoľko s týmto dokumentom osvedčuje svoje vlastnícke právo ku konkrétnemu zvieraťu. S ohľadom na túto skutočnosť je žalobkyňa ako jediná oprávnená s koňmi disponovať. Farma tak bez akéhokoľvek právneho dôvodu preukázateľne zadržuje kone proti vôli žalobkyne, ktorá je ich vlastníkom. Z vyššie uvedených skutočností je zjavné, že sa kone nachádzajú v dispozičnej sfére žalovaného, na U. C. H. S. H..

Žalobkyňa, aj jej právna predchodkyňa sa od roku 2020 opakovane domáhali vydania koní, pričom žalovaný nielenže zvieratá nevydal, ale dokonca zamedzil kontakt žalobkyne s koňmi, napriek tomu, že sú jej majetkom.

Žalobkyňa z verejne dostupných zdrojov zistila, že žalovaný nakladá s jej majetkom bez jej súhlasu. Ustajnenie koní na akejkoľvek farme totiž znamená výlučne umiestnenie zvieraťa a zabezpečenie vhodnej stravy, zdravotnej starostlivosti a prístrešia pre zviera. Ustajnenie nie je možné stotožniť s držbou, na základe ktorej by mohol ustajňovateľ (farma) disponovať so zvieraťom podľa vlastného uváženia. Farma ako ustajňovateľ by nemala využívať cudzie kone na vlastné aktivity, jej úlohou je výlučne zabezpečenie vhodného prostredia pre zvieratá. V tomto prípade však opak je pravdou. Žalovaný prostredníctvom sociálnych médií (Facebook, Instagram) verejne prezentoval kone žalobkyne ako vlastné a podľa fotiek zverejnených samotným žalovaným ich využíva v rámci vlastných aktivít (jazdiareň pre deti, výlety na koni k okolitým historickým pamiatkam). Z fotodokumentácie sú zjavné poznávacie črty koní žalobkyne. Na profile Instagram sú dokonca kone žalobkyne pod fotkami označené vlastným menom, čo opäť potvrdzuje, že kone sú v dispozičnej sfére žalovaných. Opísané skutočnosti bez akýchkoľvek pochybností nasvedčujú tomu, že žalovaní využívajú zvieratá vo svoj prospech bez výslovného súhlasu žalobkyne, prezentujú zvieratá ako vlastný majetok a s najvyššou pravdepodobnosťou majú zo svojich aktivít aj majetkový prospech.

Nad rámec protiprávneho nakladania s koňmi, je daná dôvodná obava, že o kone žalobkyne nie je vhodným spôsobom postarané a je zanedbaná ich výživa a zdravotná starostlivosť. Predchádzajúca vlastníčka koní totiž ustajnila na Farme u žalovaného celkom sedem (7) zvierat, z ktorých dva kone už uhynuli. Dôvodom úhynu bola zrejme nesprávne poskytnutá starostlivosť, nakoľko uhynuté kone neboli staré a ich stav bol v čase ustajnenia zodpovedajúci ich veku a doterajšieho chovu. Čo sa týka právneho vzťahu sporových strán, žalobkyňa sa nachádza v dlhodobej právnej neistote, keďže sa doteraz pokúšala pomocou mimosúdnych prostriedkov o vydanie koní, avšak bezúspešne. Konanie a komunikácia žalovaného nasvedčujú tomu, že záujmy žalobkyne sú reálne ohrozené, žalovaný dokonca explicitne uviedol do notárskej zápisnice, že kone nevydá.

Žalobkyňa zdôraznila, že svoje vlastnícke právo preukazuje priloženými zmluvami. Predchádzajúcou vlastníčkou bola informovaná, že kone sa nachádzajú u žalovaných. Notárskou zápisnicou bolo potvrdené, že kone sú v dispozičnej sfére žalovaných, ktorí ich odmietajú vydať. Kone samotní žalovaní prezentujú na sociálnych sieťach v rámci svojej činnosti. Držba koní žalovanými je tak neoprávnená a zadržiavajú veci protiprávne, t. j. bez existencie právneho vzťahu zakladajúceho oprávnenú držbu.

Záverom žalobkyňa uviedla, že vydaním neoprávnene zadržiavanej veci žalobkyni si žalovaní splnia svoju povinnosť vydať vec vlastníkovi. Žalobkyňa si uplatňuje nárok na peňažné plnenie, a to formou eventuálneho petitu pre prípad, ak v konaní vyjde najavo, že žalovaný už niektorou z hnuteľných vecí nedisponuje z dôvodu jej scudzenia, zničenia, straty alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, čím nastane nemožnosť plnenia (vydania veci) z objektívneho dôvodu, v dôsledku čoho nebude možné uložiť povinnosť žalovaným vec vydať. V súvislosti s určením výšky peňažnej náhrady, vychádzala žalobkyňa

z kúpnej ceny koní, ktorá podľa kúpnych zmlúv predstavuje celkovo 30.000,- Eur. Žalobkyňa vyčíslila výšku peňažnej náhrady vychádzajúc z podstaty eventuálneho petitu. Keďže žalobkyňa má primárny záujem na vrátení koní, peňažná náhrada prichádza do úvahy výlučne pre prípad nesplniteľnosti tejto povinnosti.

Prílohou žaloby bolo plnomocenstvo zo dňa 18.06.2022, kúpna zmluva V. I. XX.XX.XXXX – B. F. P. P. a W. Q., kúpna zmluva zo I. XX.XX.XXXX – B. F. L. L., kúpna zmluva zo I. XX.XX.XXXX – B. C. I., kúpna zmluva zo I. XX.XX.XXXX – B. Q. R., listinný dôkaz v jazyku anglickom P. I. N. O. Q. V. I. XX.XX.XXXX J.: XXX XXX XXX XXX XXX - Q. R., Osvedčenie Plemenárskej služby Slovenskej republiky, š. p., G. XX/XX V. I. XX.XX.XXXX, Osvedčenie Plemenárskej služby Slovenskej republiky, š. p., G. XX/XX V. I. XX.XX.XXXX, M. B. J.: XXXXXXXXXXXXXXX (I.), M. B. J.: XXXXXXXXXXXXXXX (Q.), snímka obrazovky - vjazd do areálu farmy, snímka obrazovky – kontaktné údaje farmy, podanie označené ako „Výzva na vydanie koní“ zo dňa 31.08.2021 spolu s kópiami vrátených neprevzatých zásielok zo dňa 17.09.2021 a 28.09.2021, podanie označené ako „Výzva na vydanie živých zvierat – predžalobná výzva“ zo dňa 15.02.2022 spolu s kópiami vrátených neprevzatých zásielok zo dňa 16.02.2022, fotodokumentácia aktivít s koňmi a samotných koní v počte 26 ks fotografií (č.l. 44 – č.l. 70), snímky obrazovky - fotografie zo sociálnych sietí v počte 5 ks fotografií (č.l. 70-74), kópia výpisu zo živnostenského registra žalovanej 2./ s dátumom vyhotovenia 11.07.2022, kópia výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H. s dátumom vyhotovenia 11.07.2022, Notárska zápisnica č. C. XXX/ XXXX, C. XXXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX spísaná notárom X. E. Y. dňa 27.05.2022, plnomocenstvo zo dňa 07.02.2022, doklady o vzdelaní pani C. T. (Vysvedčenie o maturitnej skúške zo dňa 22.05.2019, študijný odbor agropodnikanie – chov koní a jazdectvo, Dodatok k vysvedčeniu o maturitnej skúške zo dňa 22.05.2019).

3. Dňa 24.10.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaných 1./ a 2./ k žalobe, v ktorom žiadali, aby súd voči nim žalobu zastavil, resp. ju ako nedôvodnú zamietol. Vo vyjadrení žalovaní uviedli, že žalobkyňa odvodzuje svoju vecnú aktívnu legitimáciu od vlastníckeho práva k predmetným koňom, ktoré mala nadobudnúť kúpou od pani S., pričom za vlastníka koní sa vyhlasuje aj pán L. X., B. X, XXX XX D., ktorý mal taktiež nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným koňom Kúpnou zmluvou uzavretou s pani P. S., o čom bola žalobkyňa informovaná pánom M. L..

Žalovaní nepopierajú umiestnenie koní na adrese H. XXX, no popierajú svoju pasívnu legitimáciu. Žalovaný 1./ Farma na samote Sološnica, IČO: 52 028 101, so sídlom Sološnica 408 bola založená 25.10.2018 ako nezisková organizácia, zastúpená M. L.. Žalovaná 2./ F. G., IČO: 50 155 105, má miesto H. XXX. Predmetné kone boli ustajnené postupne na adrese H. XXX na základe dohody fyzickej osoby M. L., bytom H. XXX s ich vlastníčkou pani P. S.. Z toho dôvodu žalovaný 1./ ani žalovaná 2./ nevstúpili do žiadneho právneho vzťahu so žalobkyňou, ani jej právnym predchodcom.

Ďalej uviedli, že žalovaná (poznámka súdu: zrejme malo byť „žalobkyňa“) ani žiadnym dôkazom nepreukázala vecnú pasívnu legitimáciu žalovaných. Žalovaný 1./ z opatrnosti vyzval listom zo dňa 09.10.2022 v zmysle ustanovenia pána L. X. na vstup do tohto sporového konania vedeného na Okresnom súde Malacky sp. zn. v postavení intervenient.

Žalovaní priblížili, že žalobkyňa v minulosti podala na Okresný súd Malacky návrh na vydanie neodkladného opatrenia (poznámka súdu: konanie sa viedlo pod sp. zn. ), ktorý bol prvostupňovým súdom podľa zamietnutý. Na výzvu odvolacieho súdu sa žalovaný v 1./ rade vyjadril listom zo dňa 08.08.2022. Odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.

Žalovaní ďalej uviedli, že právna predchodkyňa žalobkyne, pani P. S., sa v auguste 2018 telefonicky skontaktovala s pánom M. L. a požiadala ho o ustajnenie kobyly B.. Dohodli sa na mesačnej odmene za ustajnenie 120,- Eur. Následne pani S. požiadala pána M. L., aby previezol kobylu v ten istý deň z U. S. R., Z. R., ktorej majiteľ je pán N. D.. Po dohode o finančnej odmene za prevoz 20,- Eur bola B. z Z. R. prevezená na U. C. H. H.. B. vydala pani C. T., ktorá na Z. R. pracuje. Odmenu za ustajnenie platila p. S. pravidelne v mesačných čiastkach 120,- Eur.

Koncom marca 2019 sa opäť telefonicky skontaktovala pani S. s pánom M. L. a uviedla mu, že si našla svoje odcudzené kone (6 kobýl - I., C., Q., R., L. L., P. P.) C. U. X. D. D. M. D., časť Bukovec. O ich

ustajnenie požiadala pána M. L., taktiež sa dohodli na cene za ustajnenie 120,- Eur za koňa. Došlo k dohode v ústnej forme a kobyly boli ustajnené na Farme na samote v H.. Pani S. uviedla pánovi L., že jej kone mal údajne odcudziť zo H. pán L. X.. V zapätí pána L. kontaktoval aj pán X. ohľadom ustajnenia rovnakých kobýl a informoval sa o cene a podmienkach ustajnenia. Dňa 18.04.2019 pán L. na žiadosť pani S. prevzal ďalšieho koňa zo stajne v ZOO Bratislava. Do ZOO sa pani S. nedostavila, ale koňa prevzala a odovzdala pánovi L. pani C. T.. B. S. bol určený na utratenie a na mäso pre zveri v ZOO z dôvodu jeho vysokého veku, 18 rokov. Pani S. si ho za hodnotu mäsa od ZOO odkúpila. Pani S. nikdy nepredložila žalovaným ani pánovi L. žiadne nadobúdacie doklady ku kobylám ani ich pasy. Z toho dôvodu neprišlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy o ustajnení. Za ustajnenie pani S. platila nepravidelne. Od apríla 2019 do súčasnosti jej vznikol dlh za ustajnenie všetkých koní vo výške nad 30.000,- Eur.

Dňa 25.07.2019 pán L. našiel B. C. ležať vo výbehu, nedokázala sa postaviť. Z toho dôvodu volal pani S. a L. [. U. z M., ktorý v tom čase pravidelne poskytoval zdravotnú starostlivosť všetkým koňom na farme. L. U. sa dostavil vo večerných hodinách toho dňa na farmu v H. a po vyšetrení kobyly Narcis konštatoval neurologické ochorenie, ktoré kobyle napadlo nervový systém a znemožnilo jej hybnosť zadných nôh. L. U. sa telefonicky skontaktoval s pani S., aby sa dostavila a rozhodla o jej osude. Odpovedala, že sa dostaviť nemôže a požiadala pána L., aby kobylu odviezol na kliniku do D.. Na základe toho pán L. zavolal sanitku, ktorá prišla cca do 1,5 hod. L. U. informoval pani S., že pokiaľ žiada prevoz koňa na kliniku do Brna, treba zložiť zálohu 500,- Eur a zaplatiť prevoz sanitkou a anestéziu pre koňa počas prevozu. Informoval ju aj o tom, že počas cesty bude potrebné opakované podanie anestézie a nezaručuje, že kobyla to v momentálnom zdravotnom stave prežije. Taktiež ju informoval, že považuje za potrebné, aby prišla a ako majiteľka zhodnotila danú situáciu sama. Pani S. uviedla, že nemá k dispozícii auto na to, aby sa do Sološnice dostavila. Dovoz pani S. zabezpečil následne pán L. na vlastné náklady. Keď pani S. prišla, L. U. a L. M., ktorý sa dostavil so sanitkou jej vysvetlili, ako bude prebiehať prevoz a aká je šanca úspešnej liečby na klinike v Brne a taktiež aké budú približné finančné náklady. Na to sa pani S. rozhodla kobylu Narcis utratiť. Ešte pred uspaním bola informovaná o tom, že je povinná utratenú kobylu odovzdať do kafilérie a o finančných nákladoch s tým spojených. Pani S. prevoz tela viac neriešila. Telesné pozostatky kobyly dňa 30.07.2019 na svoje náklady dal do kafilérie odviezť pán L.. Dňa 08.01.2020 bola na základe telefonického rozhovoru medzi pani S. a L. A. V. taktiež utratená B. U. B., po tom, čo jej kopnutím zlomila kobyla pani S. s menom Dáma nohu. Žalovaní uviedli, že k úhynu kobýl neprišlo z dôvodu nesprávneho poskytnutia starostlivosti ako zavádzajúco uvádza žalobkyňa v žalobe, ale utratením po vyjadrení súhlasu pani S.. Žalovaní dôrazne popierajú tvrdenia žalobkyne o nesprávnej starostlivosti o ustajnené kone.

Žalovaní ďalej uviedli, že dňa 28.01.2021 sa dostavil na Farmu na samote pracovník OKP OR PZ Malacky preveriť trestné oznámenie podané pani S. z dôvodu, že jej kone sú údajne na farme týrané, zle kŕmené a je s nimi zle zaobchádzané. Prešiel si celú farmu, vyhotovil fotodokumentáciu zvierat aj priestorov, vypočul žalovaných. Príslušníkovi OKP PZ dal pán L. telefonický kontakt na pána L. X. a vysvetlil mu údajnú vlastnícku situáciu ustajnených koní. Pán X. následne informoval pána L., že kriminálna polícia ho kontaktovala a vypočula. Pán X. sa následne prišiel osobne k pánovi L. informovať o situácii. Od toho času pravidelne kone navštevuje a zaujíma sa o ich stav, no za ustajnenie ani on neplatí. Polícia žalovaných následne nekontaktovala. Vo veci bolo vykonávané taktiež preverovanie trestného oznámenia podaného pánom X. pre podozrenie z prečinu sprenevery, ktoré bolo OO PZ Brezová pod Bradlom, OR PZ Nové Mesto nad Váhom G.: E./D. odmietnuté. V odôvodnení uznesenia je opísaný vlastnícky vzťah ku kobylám medzi pani S., právnou predchodkyňou žalobkyne a pánom X.. Dňa 20.10.2021 bol žalovanej 2./ doručený e-mail s výzvou na vydanie koní od X. L. B., D. X, XXX XX D., ktorá zastupovala žalobkyňu. X. B. informovala pani G., že žalobkyňa nadobudla Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 30.08.2021 s predávajúcou P. S. vlastnícke právo ku kobylám: L. L., P. P. N. X. W. Q., I., R. N. S. slovenský teplokrvník, farba A. D., narodený XXXX. Pani G. e-mailom odpovedala a ďalej ju X. B. nekontaktovala.

Nakoľko zložiteľ, pani S., neuhradila náklady za ustajnenie, pán L. odmietol pani S. a následne žalobkyni kone vydať z dôvodu uplatnenia si svojho zádržného práva v zmysle ustanovenia .

Dňa 28.03.2022 sa dostavili na Farmu na samote v Sološnici pani C. T., notár E. Y. a právny zástupca žalobkyne L. M. F.. Skontaktovali sa s pánom L.. L. F. bol umožnený vstup na pozemok a vyhotovenie fotodokumentácie koní. Pán L. informoval právneho zástupcu žalobkyne, že aj pán L. X. sa vyhlasuje

za vlastníka predmetných koní. Právny zástupca žalobkyne sa ihneď telefonicky skontaktoval s pánom X., ktorý ho informoval o situácii a o jeho právnom nároku na predmetné kobyly. Taktiež právnemu zástupcovi žalobkyne uviedol, že požičal pani S. peniaze na kúpu predmetných koní a iných vecí, na základe toho si medzi sebou spísali dohodu, že kone do vyplatenia dlhu pani S. sú vo vlastníctve pána X.. Taktiež pán X. dôrazne upozornil právneho zástupcu žalobkyne, že si želá, aby kone ostali na U. S. H., kde je o nich príkladne postarané a pánovi L. oznámil, že bez jeho vedomia nemá kone v žiadnom prípade vydať tretej osobe. Telefonickú komunikáciu ukončil pán X. a právny zástupca žalobkyne dohodou, že bude pána X. kontaktovať a dohodnú sa na osobnom stretnutí. Žalovaný 1./ má od pána X. informáciu, že ho právny zástupca žalobkyne následne nekontaktoval.

Žalovaní taktiež uviedli, že s kobylami sa pracuje len do tej miery, aby neboli divé a nezvládnuteľné, aby u nich zostali zachované návyky na ľudí. Nie pre obohatenie, ako sa žalobkyňa snaží zavádzajúco prezentovať. Pokiaľ by kone boli zavreté len v oplotku po dobu niekoľkých rokov, tak by ich nesocializáciou vznikla vlastníkovi oveľa väčšia a nezvratná škoda. M. L. vznikla ustajnením koní od roku 2018 škoda vo výške 30 000,- Eur, ktoré nikto z vlastníkov koní neuhradil.

K vyjadreniu k žalobe pripojili kópiu kúpnej zmluvy zo dňa 05.04.2017, výpisy zo štatistického registra organizácií týkajúce sa žalovaného 1./ a žalovanej 2./ vytvorené dňa 11.10.2022, vrátane plnomocenstiev zo dňa 11.10.2022.

4. Dňa 25.11.2022 bola súdu doručená replika žalobkyne, v ktorej sa vyjadrila k pasívnej vecnej legitimácii žalovaných. Žalovaní v úvode vyjadrenia odmietli svoju pasívnu vecnú legitimáciu, v zmysle ktorej síce ako subjekt majú vo svojej dispozícii kone, ktoré sú predmetom sporu, avšak napriek tomu sa necítia byť pasívne legitimovaní. Žalobkyňa dala do pozornosti súdu, že napriek výzvam od troch rôznych právnych zástupcov, adresovaných žalovanému, resp. F. G., žalovaný do podania predmetného vyjadrenia neobjasnil žalobkyni, že je povinným subjektom, v dôsledku čoho žalobkyňa ani nemohla mať vedomosť o tom, kto jej majetok zadržuje. Aj takýto postoj žalovaných v spojení s ďalšími skutočnosťami umocňuje záver, že žalovaným vyhovuje zmätočnosť právnej a faktickej situácie, s cieľom zavádzať súd, ako aj žalobkyňu, tvrdiac protichodné skutočnosti.

Kone vo vlastníctve žalobkyne sú umiestnené v areáli označenom ako U. C. H. S. H.. Areál nie je žiadnym spôsobom označený, bežný návštevník nevie identifikovať, aký subjekt poskytuje služby v areáli farmy. Právna predchodkyňa žalobkyne vedela, že umiestňuje kone na U. C. H.. Žalobkyňa až v čase domáhania sa vydania vecí zistila, že v areáli farmy fungujú dva subjekty, ktorých označila ako žalovaných. Za obidva subjekty pritom vystupuje jedna osoba, F. G.. Na webovom sídle farmy ako kontaktná osoba je uvedená pani F. G. a logicky za samostatne zárobkovo činnú osobu (podnikateľa) koná podnikateľ sám. Pani F. G. podľa výpisu zo živnostenského registra vykonáva okrem iného podnikateľskú činnosť: chov vybraných druhov zvierat a poskytovanie služieb súvisiacich so starostlivosťou o zvieratá. Predmet činnosti dvoch subjektov je tak identický. Napriek skutočnosti, že po umiestnení zvierat na farmu pôvodná vlastníčka žiadala ustajňovaciu zmluvu, tá jej nebola poskytnutá, a to ani potom, čo posielala platby na účet, ktorý jej bol oznámený prostredníctvom WhatsApp komunikácie. Na základe čísla účtu však nie je možné identifikovať subjekt právneho vzťahu. Právna predchodkyňa žalobcu komunikovala s pánom M. L. o podmienkach ustajnenia. Je však výslovne účelové, ak žalovaní tvrdia, že pán L. vstúpil do zmluvného vzťahu so žalobkyňou (s právnym predchodcom žalobkyne) ako fyzická osoba. Pán L. konal v rámci prevádzky subjektu, preto osoba, uzatvárajúca zmluvu v areáli prevádzky sa dôvodne domnieva, že vstupuje do právneho vzťahu s prevádzkou, a nie s fyzickou osobou, ktorá je zamestnancom alebo zástupcom prevádzky. V zmysle ustanovenia , podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

Žalobkyňa má za to, že v prípade žalovaných sa jedná o personálne prepojené subjekty, čomu nasvedčuje takmer totožné označenie miesta vykonávania činnosti (Sološnica 407 pre Farmu na Samote, resp. H. XXX pre F. G.), identický predmet činnosti, faktické vykonávanie činnosti v tom istom areáli, rovnaké meno a priezvisko konajúcej osoby. Navyše, areál farmy je podľa zápisu v katastri nehnuteľností vo vlastníctve F. G.. Osoby konajúce za jednotlivých žalovaných preto je možné považovať za konajúce v zhode. Skutočnosť, že žalovaní nie sú ochotní ozrejmiť ani po výzvach žalobcu, ktorý z nich je z právneho hľadiska ustajňovateľom, nie je možné pripísať na ťarchu žalobkyne. Je predovšetkým povinnosťou podnikateľa alebo neziskovej organizácie, aby riadne označili svoju

prevádzku a oficiálne písomnosti, aby fyzické a právnické osoby, vstupujúce do právneho vzťahu so žalovanými boli dostatočne informované, s ktorým subjektom majú jednať. Postup žalovaných je možné označiť za rozporný s poctivým obchodným stykom, ktorému je nutné odoprieť požívať právnu ochranu. Žalobkyňa ani pri bežnej obozretnosti nemôže predpokladať, že areál, kde umiestňuje svoj majetok, slúži viacerým subjektom. Žalobkyňa práve z procesnej opatrnosti označila obidva subjekty ako žalovaných. Pritom je v civilnom procese bežné, že strany vystupujú v pozícii procesného spoločenstva, pričom nerozlučné spoločenstvo v konaní je také procesné spoločenstvo, kde úkony jedného subjektu spoločenstva v zásade zaväzujú každý ďalší subjekt, ktorý je členom procesného spoločenstva. Nerozlučné spoločenstvo vzniká z povahy veci vždy tam, kde sa rozhodnutie v tejto veci musí vzťahovať na všetky subjekty tvoriace procesné spoločenstvo na jednej strane. Žalobkyňa má za to, že konanie v zhode na strane žalovaných zakladá nerozlučné spoločenstvo, z ktorého by mal súd vychádzať pri uložení povinnosti. Navyše, ak by žalobkyňa označila iba jeden zo subjektov, ten by sa mohol úspešne vyhnúť plneniu tvrdením, že nie je povinnou stranou, nakoľko zmluvným partnerom žalobcu je práve ten druhý subjekt zo žalovaných. Túto procesnú predvídavosť žalobkyne nie je možné pripísať na ťarchu žalobkyne, nakoľko žalobkyňa vysvetlila, že pri bežnej opatrnosti nemohla zistiť, u akého subjektu má ustajnené svoje kone.

Žalovaní argumentujú na viacerých miestach vyjadrenia, že vlastníkom koní, ktoré majú byť predmetom sporu, nie je žalobkyňa, ale pán L. X.. Ak by sme akceptovali argument žalovaných, potom tieto tvrdenia nie sú v súlade s ďalšími skutkovými okolnosťami prípadu, na ktoré sa žalovaný odvoláva v rámci procesnej obrany. Žalovaný totiž v ďalšej časti vyjadrenia podrobne rozpisuje náklady za ustajnenie koní a tiež tvrdí, že pán L. X. údajne pravidelne navštevuje kone. Ak teda žalovaný deklaruje vlastnícke právo pána X. a jeho vzťah ku koňom, z akého dôvodu si nárokuje náklady za ustajnenie od žalobkyne, resp. od jej právnej predchodkyne a z akého titulu odkazuje na zádržné právo. Predsa ak je žalovaný presvedčený, že vlastnícke právo ku koňom žalobkyni nesvedčí, dokonca má vedomosť o údajnom vlastníkovi pánovi L. X., ani nemôže žiadať od žalobkyne náklady za ustajnenie koní, ktoré sú vlastníctvom iného. Potom by mal náklady ustajnenia znášať pán L. X. a nie žalobkyňa, resp. jej právna predchodkyňa. Vyššie uvedená skutková nezrovnalosť je jasným dôkazom účelovej argumentácie žalovaného.

Ohľadom úhrady údajnej dlžnej sumy žalobkyňa uviedla, že podľa jej vedomosti služby spojené s ustajnením boli žalovanému ku dňu 07.05.2020 uhradené. K tomuto dňu mali byť kone pôvodnou vlastníčkou z farmy odvezené, čomu zabránil žalovaní. Akékoľvek ďalšie náklady, ktoré žalovanému z dôvodu ustajnenia vznikli po tomto dni, sú zapríčinené výslovne samotnými žalovanými, nakoľko, ak by povolili odvoz koní, žiadne ďalšie náklady by im nevznikli. Za účelom preukázania úhrady sú jednotlivé úhrady potvrdené práve zo strany žalovaného v rámci doloženej písomnej komunikácie. Aj keby sme akceptovali údajný dlh právnej predchodkyne žalobkyne, je nevyhnutné poukázať na hrubý nepomer medzi zadržovaným majetkom a výškou pohľadávky žalovaného. Keď žalovaný deklaruje vznik akéhokoľvek dlhu, hodnota koní výšku dlhu v roku 2020 značne prevyšovala. Žalobkyni je známa premisa, v zmysle ktorej hodnota zálohu môže prevyšovať pohľadávku, avšak v prejednávanom spore je nutné zdôrazniť, že predmetom zádržného práva je päť koní, z ktorých si žalovaný mohol ponechať v rámci výkonu údajného zádržného práva iba jedno zviera na zabezpečenie splatnej pohľadávky. Takéto konanie by bolo aj rozumné, nakoľko ponechaním všetkých zvierat žalovanému vznikali len ďalšie náklady na uchovanie koní, ktoré si následne uplatňuje voči žalobkyni. Žalobkyňa má za to, že konanie žalovaného nemôže podliehať právnej ochrane, nakoľko aktuálne náklady, ktoré žiada od žalobkyne uhradiť, sú spôsobené výlučne konaním žalovaného, ktorému bolo možné efektívne predísť.

Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný v čase plánovaného odvozu koní (máj 2020) žiadnym spôsobom nevyčíslil dlžnú sumu a nikdy dlžnú sumu právnej predchodkyni žalobkyne neoznámil. Z predloženej komunikácie je príznačné, že komunikácia sa viedla takmer v priateľskom duchu až do momentu, kedy mali byť kone odvezené. Akonáhle bol žalovaný o plánovanom odvoze informovaný, začal vykonštruovať údajný dlh, ktorý ho oprávňuje na zadržovanie majetku. Tomuto záveru nasvedčuje fakt, že od mája 2020 do začatia súdneho konania ani raz nežiadal úhradu ustajnenia, na žiadosti o vydanie koní nereagoval, neponúkal efektívne riešenie, preto je jeho argumentácia ohľadom neuhrádzania ustajnenia a výpočtu dlhu opäť výslovne účelová. Navyše, žalobkyňa sa obracala na žalovaného opakovanými výzvami na vydanie veci, pričom žalovaný jej ani raz neposlal vyčíslenie dlhu.

Čo sa týka ďalších skutkových tvrdení prezentovaných žalovaným, väčšia časť vyjadrenia, najmä okolnosti týkajúce sa vydania koňa menom S. a okolností úhynu dvoch zvierat, sú v predmetnom spore irelevantné, nakoľko týchto zvierat sa predmet sporu netýka. Dôležité je však podotknúť, že žalovaný potvrdil, že kone má vo svojej faktickej dispozícii a uznal úhyn dvoch koní. Skutková okolnosť úhynu dvoch koní z nejasných dôvodov nasvedčuje tomu, že majetok žalobkyne je v dispozícii žalovaného ohrozený. Žalovaný zjavne nevie zaručiť, že kone budú v dobrom zdravotnom a výživnom stave, schopné slúžiť ich obvyklému účelu. Žalovaný do spisu nedoložil ani správu veterinára, ani vyhlásenie odborne spôsobilej osoby k výživnému stavu zvierat. Navyše zo skutkového hľadiska je tvrdenie kopnutia jedného koňa druhým zo strany žalovaného zavádzajúce, nakoľko kone mali byť vypustené vo výbehu na 10 hektároch, kde si vzájomne nezavadzajú, nedostanú sa do konfliktu, čím je kopnutie prakticky vylúčené. Je nevyhnutné zdôrazniť, že v prípade predmetu sporu sa jedná o živé zvieratá, ktorých úžitková hodnota nie je trvalá. Táto okolnosť opodstatňuje vydanie veci, keďže, ak žalobkyňa nebude mať okamžitý prístup k zvieratám, jej majetok stratí hodnotu nielen v majetkovej, ale aj v morálnej sfére. Obzvlášť pri koňoch je potrebné starostlivo zvážiť spôsob ich využitia v tej ktorej etape ich života. Odňatím zvierat z dispozičnej sféry žalobkyne dochádza prakticky ku škodám na dennej báze, ktoré sú následne nevyčísliteľné. Kone majú svoju úžitkovú hodnotu prakticky aktuálne teraz, nie o roky neskôr, keď sa žalobkyňa dopracuje k právoplatnému rozsudku. Momentálny stav je taký, že žalovaný bráni čo i len prístupu ku koňom a bráni žalobkyni aj pri vstupe do areálu za účelom užívania vlastníctva, čo by bolo možné, aj keby zvieratá ostali v dispozičnej sfére žalovaných.

Žalovaní predložili do spisu kúpnu zmluvu medzi právnou predchodkyňou žalobcu a pánom L. X.. Podľa právnej predchodkyne predmetná zmluva je neplatná a nikdy sa z nej neplnilo, pričom ani zmluvné strany sa nedožadovali vzájomného plnenia. K protokolárnemu odovzdaniu koní ani ich príslušenstva podľa kúpnej zmluvy nedošlo. Pán L. X. právnej predchodkyni nikdy nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu. Nakoľko ani jedna strana zmluvu neplnila, ani sa plnenia nedomáhala, účel zmluvy nebol naplnený. V zmysle čl. IX. predloženej kúpnej zmluvy, kupujúci nadobudne vlastnícke právo k predmetu kúpy jeho prevzatím a uhradením kúpnej ceny na účet. Kúpna cena však uhradená nebola. Dôkazné bremeno úhrady kúpnej ceny zaťažuje toho, kto kúpnu zmluvu predložil, nakoľko žalobkyňa nevie preukázať neuhradenie kúpnej ceny (negatívna dôkazná teória), navyše ani nemá prístup k bankovým údajom právnej predchodkyne. Žalobkyňa však má k dispozícii všetky doklady ku koňom, ktoré v praxi patria tomu, kto je ich skutočným vlastníkom a odovzdávajú sa spolu s kúpnou zmluvou. Ak pán X. nedisponuje dokladmi ku koňom, zrejme nemôže byť ani ich vlastníkom.

Žalobkyňa ďalej podotkla, že súd bude musieť ako predbežnú otázku v spore vyhodnotiť platnosť kúpnej zmluvy medzi pánom L. X. a pani P. S., zo dňa 05.04.2017 (ďalej len „kúpna zmluva“). Pri hľadaní spravodlivého riešenia a v konkrétnom prípade pri posudzovaní platnosti právneho úkonu v zmysle a nasl. musí súd vziať do úvahy všetky okolnosti a súvislosti, ktoré sú mu známe. Vytváranie vôle a jej deformácia môže byť dlhodobým procesom. Preto je potrebné zohľadniť aj okolnosti, ktoré predchádzali vzniku právneho úkonu, platnosť ktorého je spochybňovaná, pohnútky zúčastnených strán, ich obozretnosť (v zmysle zásady „S. P.“), existenciu či, naopak, absenciu dobrej vôle a podobne. Všeobecný súd sa nemôže obmedziť len na skúmanie písomného prejavu vôle (textu zmluvy). V takom prípade je možné hovoriť iba o posúdení prejavu (podobne nález sp. zn. ). To však nevypovedá nič o náležitostiach vôle, medzi ktoré radí právna teória jej danosť (existenciu), vážnosť, slobodu a absenciu omylu (Luby Š. in Knapp, V., Luby Š. Československé občanské právo, svazek I, 2. vydání. Praha, 1997, s. 90). Podľa súdnej praxe nestačí, ak je zmluvným stranám jasné, čo je predmetom právneho úkonu, pokiaľ to objektívne nie je známe iným tretím osobám. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne určený [I. ÚS 640/2014]. Určitosť, resp. neurčitosť právneho úkonu je daná samotným obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou, a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb [Najvyšší súd SR, , 25. 2. 2021]. Rovnako žalobkyňa dala do pozornosti aj neurčitosť právneho úkonu s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. , podľa ktorého „za určitý právny úkon možno považovať taký, z ktorého obsahu je zrejmé, kto ho urobil, komu je adresovaný a čo bolo jeho predmetom, pričom tento predmet musí byť definovaný tak, aby nemohlo dôjsť k jeho zámene“. Vychádzajúc z citovanej judikatúry žalobkyňa bola názoru, že uzavretá kúpna zmluva je neplatná pre jej neurčitosť, ktorá spočíva vo viacerých ustanoveniach kúpnej zmluvy a ani pomocou výkladových pravidiel nie je možné neurčitosť odstrániť. Žalobkyňa vidí neurčitosť v nasledovných ustanoveniach: Článok II. definuje predmet zmluvy, ktorým má byť predaj koňa menom Q. R.. Následne v článku VI.

kúpnej zmluvy označenej ako povinnosti kupujúceho sú vymenované ďalšie kone, ktoré však nie sú zahrnuté pod predmet zmluvy, v dôsledku čoho je sporné, čo má byť presne predmetom kúpnej zmluvy. Nakoľko vymedzenie predmetu je jednou z podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, neurčitosť predmetu robí zmluvu neplatnou. Článok VI. bod 1 kúpnej zmluvy: Kupujúci je povinný zaplatiť a prevziať predmet zmluvy v určený deň a na určenom mieste, podľa čl. IV. a V. - v tejto súvislosti žalobkyňa podotýka, že článok V. v kúpnej zmluve vôbec nie je zaradený a článok IV. pojednáva o platobných podmienkach, preto nie je možné určiť, akým spôsobom a kedy má dôjsť k odovzdaniu predmetu kúpy. Ďalej žalobkyňa poukázala na nejasnosť spôsobu úhrady kúpnej ceny a prechodu vlastníckeho práva. Článok III. bod 3 kúpnej zmluvy ustanovuje: „Vlastnícke právo k predmetu zmluvy prechádza z predávajúceho na kupujúceho až po zaplatení celej kúpnej sumy na mieste". V rozpore s predmetným ustanovením článok IX. upravuje: „Kupujúci nadobudne vlastnícke právo k predmetu kúpy jeho prevzatím a uhradením kúpnej ceny na účet. V dôsledku rozporuplnej dohody o prevode vlastníckeho práva a spôsobe úhrady je dôvodné sa domnievať, že ide o neurčitú a ani dodatočne neurčiteľnú povinnosť a spôsob nadobudnutia, čo opäť vedie k neurčitosti zmluvy. V platobných podmienkach čl. IV. bod 2 je zakotvené: „Predávajúci je oboznámený s tým, že za odpredaný predmet zmluvy mu bude dohodnutá suma vyplatená až po uvedenom podpísaní zmluvy a vyplatení dohodnutej sumy." - predmetné ustanovenie je nejasné, zmätočné a ani logickým výkladom nie je možné určiť, aký mal byť obsah povinnosti jednej alebo druhej strany. Ak by sme aj akceptovali kúpnu cenu stanovenú vo výške 13.000,- Eur, tá sa zjavne vzťahuje na predmet kúpy v článku II. kúpnej zmluvy. Ostatné zvieratá vymenované v článku VI. nemajú dohodnutú cenu ani spôsob určenia ceny. Predmet zmluvy, ako aj dojednanie o kúpnej cene je neurčité a vzhľadom na to, že neurčitosť právneho úkonu sa týka kúpnej ceny a predmetu kúpy, teda podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, podľa názoru žalobkyne je uzavretá kúpna zmluva neplatným právnym úkonom v zmysle . Súdna prax vo vzťahu k určitosti dojednania kúpnej ceny v kúpnej zmluve už zaujala stanovisko vo viacerých prípadoch. Celkom zreteľné, vo vzťahu k prejednávanej veci je vyjadrenie uvedené v H. C. G. Q. XXXXXX H. V. XX Q. XXXX/XXXX „Ak je kúpna cena v kúpnej zmluve stanovená inak než uvedením peňažnej čiastky, musí sa tak stať spôsobom, ktorým bude možné túto cenu celkom nepochybne určiť už v dobe uzatvorenia zmluvy. Stanovenie kúpnej ceny púhym odkazom na znalecký posudok, ktorý bude vypracovaný v budúcnosti, činí toto dojednanie, a teda aj celú kúpnu zmluvu neplatným pre neurčitosť“.

Nakoľko je kúpna zmluva absolútne neplatná, hladí sa na ňu ako keby ani nikdy uzatvorená nebola. V dôsledku tejto skutočnosti v čase prevodu koní na žalobkyňu nič nebránilo predávajúcej (pani P. S.), aby svoj majetok previedla na žalobkyňu. Skutočnosti v tomto vyjadrení spolu s predloženými dôkazmi pred súdom prvej inštancie a v odvolaní dostatočným spôsobom osvedčujú, že v tvrdeniach žalovaného sú zjavné nezrovnalosti, v dôsledku čoho je žaloba v zmysle petitu opodstatnená.

K replike priložila obrazové snímky whatsApp komunikácie medzi osobami označenými ako „M.“ a „S.“ z obdobia od 17.05.2019 do 28.06.2019. Opakovane priložila prílohy, ktoré boli prílohou k žalobe, a to snímku obrazovky - vjazd do areálu farmy, kópiu výpisu zo živnostenského registra žalovanej 2./ s dátumom vyhotovenia 11.07.2022, kópiu výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H. s dátumom vyhotovenia 11.07.2022, snímku obrazovky - kontaktné údaje U. C. H..

5. Žalovaní 1./ a 2./ svoje právo dupliky nevyužili, hoci replika žalobkyne bola právnemu zástupcovi žalovaných 1./ a 2./ riadne doručená dňa 30.11.2022.

6. Na pojednávaní konanom dňa 23.04.2024 v prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne, žalovanej 2./ a právneho zástupcu žalovaných 1./ a 2./ a v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného 1./ došlo k otvoreniu pojednávania, k prednesu žaloby a vyjadrenia žalovaných k žalobe.

Právny zástupca žalobkyne v rámci prednesu žaloby uviedol, že sa predovšetkým chceli pokúsiť spor vyriešiť mimosúdne. Dali žalovanej strane ponuku, a to takú, že žalobca doplatí náklady spojené s ustajnením zvierat – koní, a to do konca roku 2020. Totiž v roku 2020, a to už niekedy v 1. štvrťroku toho roku mali byť kone odvezené z obce H., z U. C. H. H.. Žalobkyni nebolo však umožnené zvieratá odviezť. Sú preto toho názoru, že zvieratá sú na danom mieste zadržiavané protiprávne, nezákonne. Preto aj žalobkyňa ďalšie náklady na ustajnenie koní po roku 2020 už odmieta.

Právny zástupca žalovaných v rámci prednesu vyjadrenia k žalobe uviedol, že kone, ktoré sú predmetom sporu sa nachádzajú na U. S. H. od roku 2018, keď tam bol najskôr umiestnený jeden z koní, konkrétne

„B.“; toto zviera však nie je predmetom sporu. Neskôr, v priebehu roka 2019 boli ustajnené na farme v H. XXX ďalšie kone. Všetko, čo súviselo s týmito zvieratami, zastrešoval pán M. L., ktorý aj dohodol všetky podmienky ustajnenia koní. On tiež financoval ustajnenie týchto koní. Od začiatku ustajnenia koní v Sološnici žalovaní mali vedomosť o tom, že kone sú vlastníctvom pani P. S.. V ďalšom období pán L. X. začal tvrdiť, že je vlastníkom týchto koní a predložil o tom aj kúpnu zmluvu. Pani S. platila v určitom období náklady súvisiace s ustajnením koní a so starostlivosťou o ne. Právny zástupca žalovaných odkázal na vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedli, ako pani S. za ustajnenie platila. Od novembra 2019 už za ustajnenie koní neplatil nikto. Keď vychádzame z ceny za ustajnenie jedného koňa, a to vo výške 120,- Eur/mesiac, tak dlh za ustajnenie týchto koní predstavoval do júla 2022 sumu 29.879,- Eur. Žalovaní sú ochotní vydať predmetné kone. Doteraz však tak neurobili z 2 dôvodov. Za prvé preto, že nikto im neuhradil náklady za ustajnenie koní a starostlivosť o ne. Túto starostlivosť žalovaní poskytovali na vlastné náklady, a tým sa žalobkyňa bezdôvodne obohatila na ich úkor. Druhým dôvodom prečo žalovaní odmietali a odmietajú zvieratá vydať je to, že je tu obava z náhrady škody, ktorú by si mohol uplatňovať p. L. X., ktorý tiež tvrdí, že je vlastníkom týchto zvierat. Pokiaľ sa argumentuje tým, že súd by sa mal zaoberať neplatnosťou rôznych zmlúv, najmä a aj zmluvou medzi p. X. a p. S., tak súd v tomto konaní nemá žiaden dôvod sa touto zmluvou zaoberať, keďže uvedené osoby nie sú stranami sporu v tomto konaní. Potvrdil, že pred pojednávaním bol žalovanej strane uvedený určitý návrh na úhradu určitých nákladov, určitej ceny za doterajšie ustajnenie koní, avšak konkrétnejšie sa o predstave žalobkyne o vyporiadaní nedozvedeli. Podľa právneho zástupcu žalovaných bolo ešte treba k veci uviesť to, že v januári tohto roku (poznámka súdu: myslí sa január 2024) ušli z ohrady 3 kone, z toho 2 boli vo vlastníctve žalovanej 2./ a v jednom prípade sa jednalo o zviera, ktoré je predmetom tohto konania, a to kobylu uvedená v písomnej žalobe pod bodom I., písmeno e). Táto skutočnosť bola oznámená príslušnému OO PZ v Rohožníku. Predložil potvrdenie o tejto skutočnosti vedené na OO PZ Rohožník pod sp. zn. P.: XX.XX/XXXX. Tieto zvieratá sa zatiaľ nenašli. Právny zástupca žalovaných navrhol vypočutie svedka - p. M. L., ktorý sa mal v tom čase nachádzať vo výkone trestu v na výkon trestu a odňatia slobody, A. C. M..

Žalovaná 2./ sa vo svojom vyjadrení v celom rozsahu pridržala vyjadrení právneho zástupcu, ako aj písomného vyjadrenia k žalobe. Zdôraznila, že ona ani jej kolega nemajú záujem zadržiavať cudzí majetok, tiež by chceli, aby sa situácia vyriešila. Vznikajú im v súvislosti s ustajnením týchto koní náklady. Kone, ktoré mali vo vlastníctve už rozpredali. Starajú sa však naďalej o kone, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania.

Právny zástupca žalobkyne v rámci svojho ďalšieho prednesu na pojednávaní uviedol, že konkrétny návrh na výšku za ustajnenie odznel aj pred pojednávaním, aj v súdnej sieni, to je doplatenie za ustajnenie do konca roka 2020. Ak žalovaní argumentujú, že nevedia kto je vlastníkom zvierat, je to hrubé zavádzanie a zamotávanie skutkového stavu, lebo žalovaný sám uznáva, že prijímal plnenie od p. S. a uznáva, že vo veci ustajnenia koní komunikovali s p. S.. Ak do konania predložili kúpnu zmluvu, uzavretú medzi p. S. a p. L. X., nepredložili dôkaz, že by p. X. za ustajnenie uhrádzal finančné plnenie. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie, ktorú spochybňujú žalovaní, tak p. M. L. celý čas vystupoval ako zástupca Farmy na samote , ktorá má v predmete činnosti ustajňovacie služby, takisto žalovaná F. G., ktorá je SZČO má v predmete podnikania služby spojené s ustajňovaním živých zvierat, preto je málo pravdepodobné, že by p. M. L. vstupoval do zmluvného vzťahu ako fyzická osoba. Ak vznikli nejaké podlžnosti za ustajnenie, je potrebné poukázať na to, že žalovaní boli opakovane od roku 2020 písomne vyzývaní na vydanie zvierat. Žalovaní nijako nereagovali. Tu by som chcel poukázať jednak na všeobecnú náležitosť záväzkových vzťahov, že dlžník sa nedostáva do omeškania, ak veriteľ odmietne ponúknuté plnenie. Zároveň ako hovorí stará rímska zásada, „nikto nemôže ťažiť z vlastnej nepoctivosti“. Nepoctivý zámer žalovaného je možné vidieť v spochybňovaní pasívnej vecnej legitimácie, v spochybňovaní vlastníckeho práva žalobkyne, v odmietnutí plnenia a vo využívaní predmetných zvierat vo vlastný prospech. Napokon žalovaný sám prezentoval predmetné kone na svojich profiloch na sociálnych sieťach a zjavne používal tieto kone na vlastné aktivity. Ak vznikli nejaké dlhy za ustajnenie, žalovaní ich nikdy neuplatnili a navyše tieto pohľadávky neprihlásili ani do osobného konkurzu p. I. Vargovej, v dôsledku čoho tieto pohľadávky zanikli a v súčasnosti neexistujú, lebo osobný bankrot bol ukončený. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaní nemajú žiadnu pohľadávku, ktorú si môžu uplatniť. Predostrel aktuálnu ponuku pre žalovaných, a to, že žalobkyňa zaplatí žalovaným sumu cca 2.000,- Eur.

Právny zástupca žalovaných k tvrdeniu právneho zástupcu žalobkyne, že žalovaní odmietli ponúkané plnenie, a teda nemajú právo na úhradu, uviedol, že to nie je pravda, žalovaní nikdy konkrétnu ponuku od žalobkyne neobdržali a ani ju teda neodmietli. Žalobkyňa je naďalej v omeškaní s úhradou svojho záväzku. Ďalej poukázal na to, že stranou v tomto konaní je A. B. a nie P. S.. Právny zástupca žalobkyne v konaní vystupuje ako by bol zástupca p. S.. Žalovaní sú toho názoru, že zvieratá – kone boli p. S. účelovo predané žalobkyni, a to zrejme práve z toho dôvodu, aby sa nedostali do konkurznej podstaty p. S. ako úpadcu. Považoval za dôležité tiež uviesť, že žalobkyňa, ktorá mala kúpiť zvieratá rádovo za 10 tisíc Eur sa nikdy o stav týchto zvierat nezaujímala, nikdy ich nevidela. V prípade, ak by žalobkyňa žalovaným uhradila v hotovosti 4.000,- Eur, tak žalovaní zvieratá, ktoré sú v ich starostlivosti, vydajú.

Právny zástupca žalobkyne k ponuke právneho zástupcu žalovaných uviedol, že ju musí prekonzultovať so žalobkyňou. Požiadal žalovanú stranu o umožnenie prehliadky koní. Na to právny zástupca žalovaných reagoval, že to nie je problém.

Záverom právny zástupca žalobkyne požiadal súd o odročenie pojednávanie za účelom možnej mimosúdnej dohody. Keďže sa však jedná o pomerne komplikovanú situáciu, navrhol termín v mesiaci jún 2024. Súd následne pojednávanie odročil na 18.06.2024.

7. Dňa 17.06.2024 doručil právny zástupca žalobkyne žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu možnosti uzatvorenia dohody s protistranou. Pojednávanie nariadené na deň 18.06.2024 súd z uvedeného dôvodu odročil na 12.09.2024.

8. Dňa 12.09.2024 v dopoludňajších hodinách doručil právny zástupca žalobkyne žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu uzatvorenia dohody s protistranou. V ten istý deň oznámil súdu aj právny zástupca žalovaných, že strany dospeli k verbálnej mimosúdnej dohode, o ktorej budú po jej spísaní informovať súd. Preto tiež požiadal o odročenie pojednávania. Súd následne pojednávanie odročil na neurčito s tým, že vyčká na správu o prípadnom mimosúdnom ukončení sporu.

9. Súd výzvami zo dňa 14.04.2025 vyzval strany na oznámenie, v akom štádiu sú mimosúdne rokovania medzi nimi.

10. Právny zástupca žalovaných v reakcii na výzvu súdu zo dňa 14.04.2025 doručil súdu dňa 23.04.2025 podanie označené ako „Vyjadrenie“, v ktorom uviedol, že na ostatnom pojednávaní bolo dohodnuté, že žalobkyňa vyšle veterinára na kontrolu zdravotného stavu koní a následne si kone prevezme. Na niekoľko žalovanými zaslané žalobkyni sa dostavil pred Vianocami 2024 veterinár do stajní žalovanej v Sološnici a zdravotný stav koní skontroloval. Napriek tomu si žalobkyňa kone do dnešného dňa neprevzala. Právny zástupca žalovaných sa telefonicky viackrát spojil s právnym zástupcom žalobkyne a žiadal ho o zabezpečenie odvozu koní, nakoľko sa žalovaná 2./ nedokáže plnohodnotne o kone starať z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody pána L., ktorý osobne poskytoval starostlivosť o kone a ktorý sa dohodol na ustajnení koní na Farme na Samote, žalovaná 2./ žiadnu dohodu neuzatvorila. Žalovaní 1./ aj v 2./ nie sú pasívne legitimovaní. Do dnešného dňa sú kone umiestnené v stajni Farmy na samote v Sološnici a všetka starostlivosť ide na náklady žalovanej 2./. Navrhol súdu pripustiť vstup do konania pána L. na strane žalovaných. Ďalej vzhľadom na postoj žalobkyne navrhol vydať rozsudok, ktorým by súd žalobkyňu zaviazal na náhradu nákladov na ustajnenie koní pánovi L. podľa návrhu, vo zvyšku žalobu zamietol a priznal náhradu trov konania žalovaným.

11. Dňa 12.05.2025 doručila žalovaná 2./ súdu podanie označené ako „Žiadosť o pokračovanie súdneho pojednávania o vydanie veci sp. zn. “, v ktorom žiadala o pokračovanie súdneho pojednávania a rozhodnutie vo veci. Uviedla, že protistrana dohodu nedodržala. Priblížila, že súhlasila s navrhnutými 2.000,- Eur, ktoré navrhla protistrana na pojednávaní dňa 23.04.2024 a aj pri prehliadke, ktoré jej mala protistrana vyplatiť a následne kone odviezť. Po jej súhlase sa však protistrana odmlčala. Až v deň, kedy sa malo konať ďalšie súdne pojednávanie, a to 12.09.2024 prišli s návrhom, že nevyplatia nič, ale kone si čo najskôr odvezú. Nakoľko sa o kone treba neustále starať a nikto neplatí ustajnenie, čiže ide každým dňom s týmito koňmi do finančnej straty a dlh sa neustále navyšuje, s dohodou súhlasila. Kone mali odviezť do 31.10.2024 (sami si tento dátum stanovili). Do času písania predmetného vyjadrenia žalovanou 2./ sa tak neudialo a neplatia za nich ani ustajnenie. K podaniu priložila kópie e - mailovej komunikácie (e - maily žalovanej 2./ zo dňa 17.09.2024, 30.09.2024, 19.11.2024, 05.12.2024, 11.12.2024, 08.01.2025, 10.02.2025, e- maily právneho zástupcu žalobkyne

zo dňa 17.09.2024, 30.09.2024, 05.12.2024, 11.12.2024, 10.02.2025) s právnym zástupcom žalobkyne, kde sa ho žalovaná 2./ niekoľkokrát pýtala, kedy pre kone prídu a žiadala po nedodržaní termínu platenie ustajnenia. Na e-maily buď neodpovedal vôbec alebo po dlhej dobe. Žalovaná 2./ ďalej uviedla, že má za to, že žalobkyňa o kone nemá žiaden záujem a nedokáže sa o ne ani postarať. Prosila súd, aby kone boli zverené do jej osobného vlastníctva a žalobkyňa odovzdala pasy koní, vzhľadom na nezáujem žalobkyne o kone a ich starostlivosť a predchádzajúci a terajší dlh na ustajnení. Ak aj napriek daným skutočnostiam súd rozhodne zveriť kone žalobkyni, požiadala o ich odvezenie do 15 dní od súdneho rozhodnutia a vyplatenie ustajnenia od 01.11.2024 až do doby, kým kone neodvezú (200,- Eur/1 kôň/1 mesiac, čiže 800,- Eur za mesiac). Záverom uviedla, že X. F. ju vo veci už nezastupuje.

12. Ďalšie pojednávanie vo veci súd stanovil na deň 11.08.2025.

13. Dňa 11.07.2025 doručil súdu právny zástupca žalobkyne podanie označené ako „Oznámenie o ukončení právneho zastúpenia“, v ktorom uviedol, že právne zastúpenie žalobkyne bolo dňa 11.07.2025 ukončené výpoveďou plnomocenstva.

14. Dňa 07.08.2025 doručil právny zástupca žalovaných podanie označené ako „vyjadrenie, ospravedlnenie“, v ktorom súdu oznámil, že naďalej zastupuje pani G. v tomto konaní. Zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré sa malo uskutočniť dňa 11.08.2025. Upresnil, že pojednávania sa zúčastní pani G.. Ponechal na zváženie súdu odročenie termínu pojednávania. Uviedol, že žalovaní sa pridržiavajú všetkých doterajších písomných aj verbálnych vyjadrení a návrhov. Zo strany žalovanej bola snaha o uzatvorenie dohody, umožnila veterinárnemu lekárovi žalobkyne prehliadku koní a vyjadrila ochotu kone odovzdať už do konca roka 2024. No doposiaľ si žalobkyňa kone neprevzala ani neuhradila náklady za ich ustajnenie a veterinárnu starostlivosť. Je možné predpokladať, že žalobkyňa nemá možnosť si kone odviezť a ustajniť na inej farme. Z toho titulu sa javí žaloba zmätočnou. Preto navrhol súdu žalobu o vydanie koní zamietnuť a priznať náhradu trov konania žalovaným vo výške 100 %.

15. Dňa 11.08.2025 doručila súdu žalobkyňa podanie označené ako „Žiadosť o odročenie pojednávania a ospravedlnenie“ zo dňa 08.08.2025, ktorým žiadala ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 11.08.2025 a odročiť toto pojednávanie, a to vzhľadom na náhle vypovedanie právneho zastúpenia a neodkladnej pracovnej cesty. Žalobkyňa žiadala súd, aby vzal do úvahy dôležitosť súdneho sporu, kde je naozaj potrebná aj prítomnosť advokáta. Preto žiadala odročiť pojednávanie na iný termín, kde bude riadne a v plnom rozsahu zastúpená advokátom. K podaniu priložila „Vypovedanie plných mocí a vypovedanie zmluvy o poskytovaní právnych služieb“ zo dňa 11.07.2025.

16. Na pojednávaní konanom dňa 11.08.2025 sa osobne zúčastnila len žalovaná 2./, ktorá na otázku súdu, či je v kontakte so žalobkyňou, uviedla, že jej poskytovali v priebehu roku 2024 súčinnosť, aby si prišla prevziať kone, ale zdá sa jej zvláštne, že sa žalobou domáha vydania koní, ale nevie si ich reálne prísť prevziať. V priebehu roka 2025 so žalobkyňou neprebiehal žiaden kontakt. Pojednávanie súd odročil na deň 06.10.2025.

17. Na pojednávaní konanom dňa 06.10.2025 v prítomnosti žalovanej 2./, právneho zástupcu žalovaných 1./ a 2./ a v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného 1./ sa súd zaoberal ospravedlnením neprítomnosti žalobkyne na pojednávaní, ktoré uskutočnila doručením e-mailu do podateľne tunajšieho súdu dňa 06.10.2025 o 09:56; žalobkyňa požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu, že sa nemôže dostaviť pre zdravotný stav, a to pozitívny COVID test. Uviedla, že priloží lekárske potvrdenie. Ako prílohu poslala snímku obrazovky – 2 pozitívne COVID testy. Z predmetnej prílohy nevyplývalo, či bolo ospravedlnenie odoslané z adresy žalobkyne, pretože súd z odoslanej adresy nevedel posúdiť, či ide o schránku žalobkyne. Na COVID teste nebol uvedený dátum a čas vykonania testu, ani uvedená identifikácia osoby, ktorej bol test bol robený.

Súd ďalej zisťoval, či sa žalovaný 1./ naďalej nemôže zúčastňovať pojednávania. Právny zástupca žalovaných 1./ a 2./ spresnil, že stále prebieha výkon trestu za trestný čin, ktorý nesúvisí s prejednávanou vecou, žalovanému 1./ bol uložený trest vo výmere 5 rokov, zostávajúci trest je približne 3 roky.

Právny zástupca žalovaných 1./ a 2./ navrhol vzhľadom na nedostatočné ospravedlnenie žalobkyne žalobu zamietnuť a vydať rozsudok, ktorým sa zaväzuje žalobkyňa na náhradu neoprávneného obohatenia. Obohatila sa tým, že v priebehu niekoľkých rokov žalovaní poskytovali starostlivosť a ustajnenie vo výške ich písomného vyjadrenia. Pokiaľ by súd žalobu nezamietol, navrhol vydať uznesenie, ktorým zaviaže žalobkyňu na trovy tohto pojednávania. Právny zástupca žalovaných 1./ a 2./ zotrval na svojom vyjadrení, že kone nezadržiava a je pripravený kedykoľvek odovzdať kone žalobkyni. Žalovaná 2./ má vysoké náklady so starostlivosťou na kone, len seno na zimu stojí 5.000 Eur, celá starostlivosť je na žalovanej 2./. Poukázal tiež na vysoký vek koní, kedy môže prirodzene dôjsť k úhynu.

Pojednávanie súd odročil na deň 04.12.2025. 18. Súd žalobkyni podaním zo dňa 09.10.2025 podľa ustanovenia uložil povinnosť, aby sa na ďalšie pojednávanie dostavila osobne alebo si na toto pojednávanie ustanovila zástupcu (či už právneho zástupcu alebo iného zvoleného zástupcu), pretože súd v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením druhá veta vyhodnotil jej dôvod na odročenie pojednávania v dôsledku jej zdravotného stavu za taký dôvod, ktorý nemôže byť prekážkou uskutočnenia žiadneho ďalšieho pojednávania v danej veci. Súd žalobkyňu zároveň poučil, že ako strana v konaní bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná, pričom účasť strany na pojednávaní predstavuje jej právo a nie jej povinnosť, preto v prípade, ak opäť nevyužije svoje právo zúčastniť sa ďalšieho pojednávania, a to ani cestou právneho zástupcu alebo iného zvoleného zástupcu, súd pristúpi k prejednaniu a rozhodnutiu veci aj bez jej prítomnosti. Záverom súd žalobkyňu vyzval, aby doručila lekárske potvrdenie o tom, že jej zdravotný stav nedovoľoval zúčastniť sa na pojednávaní v deň 06.10.2025 o 10:00 hod.

19. Súd o žalobe rozhodol na pojednávaní konanom dňa 04.12.2025 v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného 1./ a v prítomnosti žalovanej 2./ a právneho zástupcu žalovaných 1./ a 2./. Žalobkyňa mala predvolanie na pojednávanie doručené riadne dňa 29.10.2025, svoje právo zúčastniť sa na pojednávaní nevyužila a ani sa riadne a včas z termínu pojednávania neospravedlnila. Právny zástupca žalovaných sa opätovne vyjadril k žalobe, súd uviedol, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ďalej uviedol, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd udelil stranám priestor na záverečné reči a pristúpil k rozhodnutiu.

Právny zástupca žalovanej 2./ uviedol, že dňa 11.11.2025 bol oslovený bývalým právnym zástupcom žalobkyne s požiadavkou o súčinnosť, či si môžu kone prísť prevziať, on odpovedal, že môžu, opýtal sa, kto zaplatí trovy, na čo právny zástupca žalobkyne (poznámka súdu: bývalý právny zástupca žalobkyne) odpovedal, že každá strana si bude hradiť svoje trovy. Podľa tvrdenia právneho zástupcu žalovanej 2./ komunikácia zo strany bývalého právneho zástupcu žalobkyne prebehla kvôli tomu, aby sa konanie dňa 04.12.2025 nekonalo. Následne si kone neprišiel prevziať a dňa 01.12.2025 kontaktoval právny zástupca žalovaných bývalého právneho zástupcu žalobkyne s otázkou, kedy chcú prísť prevziať kone, ale otázka zostala bez odpovede.

Právny zástupca žalovanej 2./ uviedol, že akékoľvek protinároky na finančnú náhradu za ustajnenie berie späť, netrvá na nich a nakoľko pozná finančnú situáciu žalobkyne, že i keby vynaložil značné úsilie na návrh na vydanie platobného rozkazu, nedostal by sa k uspokojeniu svojho nároku, plynúceho z vynaložených nákladov na ustajnenie koní.

Právny zástupca žalovaných 1./ a 2./ v rámci záverečnej reči vzhľadom na postoj žalobkyne a celý priebeh konania navrhol žalobu zamietnuť.

20. Súd zo skutkových tvrdení strán sporu a z listinných dôkazov predložených stranami zistil nasledovný skutkový stav:

21. Zo štyroch kúpnych zmlúv zo dňa 30.08.2021 súd zistil, že tieto boli uzatvorené medzi predávajúcou P. S., narodenou XX.XX.XXXX a žalobkyňou ako kupujúcou. Predmetom zmlúv bol odpredaj koní špecifikovaných v článkoch II.1 zmlúv, a to B. F. P. P. - B., narodená XX.XX.XXXX A. B. F. XXXXXXXXX N. X. W. Q., narodené XX.XX.XXXX, ktoré je jej súčasťou, ďalej C. I. J.: XXXXXXXXXXXXXXX, A. B. K., G. XXXXXXXXXXXXXXX, narodená XX.XX.XXXX, B. H. A. Q. R. - B., narodená XX.XX.XXXX, farba čierna, ďalej F. L. L., farba sivá po matke H. M. F. XXXXXXXXX a otcovi O. L. - XX narodená XXXX, výpal na oboch stranách. Podľa čl. X jednotlivých zmlúv kupujúci nadobudne vlastnícke právo k predmetu kúpy podpisom zmluvy a uhradením kúpnej ceny v hotovosti.

22. Z kúpnej zmluvy zo dňa 05.04.2017 súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi predávajúcou P. S., narodenou XX.XX.XXXX a kupujúcim L. X., bytom B. X, XXX XX D.. Predmetom zmluvy bol predaj a kúpa koní podľa odseku 1. zmluvy, pričom v odseku 1. predmetnej zmluvy je špecifikovaný len jeden B., N. [. H. A. Q. R. - B., narodená XX.XX.XXXX, U. G.. Ostatné kone sú špecifikované v čl. VI. zmluvy označenom ako „Povinnosti kupujúceho“, a to B. C. I., narodená XX.XX.XXXX, U. X. G., A. B. K., B. C. C., narodená XX.XX.XXXX, U. G., A. B. C. XXXXXXXXX, B. F. P. P., narodená XX.XX.XXXX, U. T., A. B. F. XXXXX XXXX, B. F. L. L., narodená XX.XX.XXXX, U. T.. Podľa čl. IX zmluvy kupujúci nadobudne vlastnícke právo k predmetu kúpy jeho prevzatím a uhradením kúpnej ceny na účet.

23. Výzvou na vydanie koní zo dňa 31.08.2021 zástupkyňa žalobkyne vyzvala žalovaného 1./ na poskytnutie súčinnosti pri odovzdaní koní a súčasne mu oznámila, že je novou majiteľkou koní. Predmetnú výzvu žalobkyňa podľa kópie poštových obálok (č.l. 35, 36 súdneho spisu) zaslala žalovaným 1./ a 2./, ani jeden si ich neprevzal.

24. Z výzvy na vydanie živých zvierat – predžalobná výzva zo dňa 15.02.2022 súd zistil, že zástupca žalobkyne vyzval žalovaných 1./ a 2./ na vydanie koní s tým, že v opačnom prípade bude nútený podať žalobu o vydanie veci, ušlého zisku a podať trestné oznámenie pre spreneveru. Podľa poštových zásielok ( na č.l. 42, 43 spisu) si žalovaní zásielky neprevzali.

25. Z notárskej zápisnice notára JUDr. Ondreja Ďuriača č. C. XXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX, C. XXXXX/ XXXX súd zistil, že táto bola spísaná na žiadosť žalobkyne dňa 28.03.2022. V zápisnici je uvedené, že dňa 28.03.2022 o 09:30 hod. sa dostavil na farmu označenú ako Farma na Samote so sídlom H. XXX, kde sa stretol so žalobkyňou a prítomnou osobou C. T., narodenou XX.XX.XXXX. Právny zástupca žalobkyne sa preukázal prítomnému pánovi plnomocenstvom a predstavil mu notára a C. T., ktorá má vzdelanie v príslušnom odbore a bola prizvaná na identifikáciu koní, nachádzajúcich sa na farme. Prítomný pán a dve dámy odmietli notárovi predložiť občiansky preukaz alebo iný doklad totožnosti. Na farme sa mal nachádzať aj kôň C. T., menom S.. Zástupca žalobkyne požiadal, aby mu prítomný pán ukázal kone uvedené v kúpnych zmluvách. Na pozemok bol zástupca žalobkyne vpustený sám, kde sa zdržal 20 minút. Po návrate z pozemku zástupca žalobkyne ukázal fotodokumentáciu, pričom pani C. T. sa vyjadrila, že kone spoznáva podľa ich identifikačných znakov a spoznala celkovo päť koní. Nakoľko sa na fotkách nenachádzal kôň S., prítomný pán sa vyjadril, že predmetný kôň bol transportovaný z farmy na iné miesto. Nevedel viac k nemu povedať. Prítomný pán odmietol vydať kone žalobkyni, pretože podľa neho sú majetkom pána L. X., ktorý ich chodí pravidelne pozerať.

26. Z výpisu zo živnostenského registra žalovanej 2./ s dátumom výpisu 11.07.2022 vyplývalo, že dňa 25.01.2016 žalovanej 2./ vzniklo oprávnenie podnikať v 25 predmetoch podnikania, okrem iného aj v predmetoch podnikania - chov vybraných druhov zvierat (predmet podnikania č. 2) a poskytovanie služieb súvisiacich so starostlivosťou o zvieratá (predmet podnikania č. 4).

27. Z e-mailovej komunikácie medzi žalovanou 2./ a právnym zástupcom žalobkyne z obdobia od 17.09.2024 do 10.02.2025 súd zistil, že žalovaná 2./ viackrát prejavila snahu byť súčinná pri odvoze koní z farmy. Právny zástupca žalobkyne dňa 17.09.2024 kontaktoval žalovanú 2./ za účelom dohodnutia postupu odvozu koní z farmy a za účelom preverenia umožnenia prístupu veterinárovi na farmu ku koňom zo strany žalovanej 2./. Ďalej žalovanú 2./ informoval, že najneskôr do 31.10.2024 si žalobkyňa kone z farmy odvezie (č.l. 187 spisu). Žalovaná 2./ súhlasila. Dňa 19.11.2024 sa žalovaná obrátila e– mailom na právneho zástupcu žalobkyne s tým, že prevzatie koní doposiaľ neprebehlo a jej vznikajú náklady v súvislosti so starostlivosťou o ne. Z následnej e-mailovej komunikácie vyplýva, že veterinárna prehliadka koní sa uskutočnila dňa 12.12.2024. Dňa 08.01.2025 kontaktovala žalovaná 2./ opätovne právneho zástupcu žalobkyne s otázkou, kedy prebehne odvoz koní z farmy. Na to reagoval právny zástupca žalobkyne, že je potrebné vyšetriť ešte jedného koňa, ktorý sa nenechal veterinárovi vyšetriť.

28. Okresný súd Malacky uznesením č.k. -136 zo dňa 27.06.2022 zamietol návrh navrhovateľky (poznámka súdu: v konaní vystupujúcej ako žalobkyňa) na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti odporcovi (poznámka súdu: v konaní vystupujúci ako žalovaní 1./ a 2./) zložiť kone do úschovy u uschovávateľa, a to a/ B. C. I. J.: XXXXXXXXXXXXXXX, A. B. K., G.: XXXXXXXXXXXXXXX, narodenú dňa XX.XX.XXXX, U. X. G., D./ B. F. L. L., U. H. po matke H. M. F. N. E. O. L. - XX narodená XXXX, výpal je na oboch stranách, c/

B. F. P. P., C. XX.XX.XXXX A. B. F. XXXXXXXXX, U. H., výpal Iava strana 142 pravá strana, d/ Q., číslo pasu: XXXXXXXXXXXX, J. P. G.: XXXXXXXXXXXXXXX, narodený XX.XX.XXXX, farba hnedá, hlava hviezda, B. Q. R., J.: XXX XXX XXX XXX XXX, narodená XX.XX.XXXX, farba čierna. Proti predmetnému uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -211 zo dňa 05.09.2022 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Uznesenie č.k. -136 zo dňa 27.06.2022 nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -211 zo dňa 05.09.2022.

29. Podľa a) (ďalej aj „“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

30. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

31. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

32. Podľa , predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

33. Podľa , veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.

34. Podľa , živé zviera má osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami a v občianskoprávnych vzťahoch má osobitné postavenie. Na živé zviera sa vzťahujú ustanovenia o hnuteľných veciach; to neplatí, ak to odporuje povahe živého zvieraťa ako živého tvora.

35. Prostredníctvom žaloby na vydanie veci sa vlastník veci (žalobca) môže domáhať vydania veci od toho subjektu (žalovaného), ktorý vec neoprávnene zadržiava. Z hľadiska úspešného uplatnenia žaloby na vydanie veci v súdnom konaní možno vymedziť niekoľko predpokladov: 1) preukázanie existencie vlastníckeho práva k veci, ktorá je predmetom sporu; 2) preukázanie skutočnosti, že vec sa nachádza vo faktickej moci subjektu, ktorý vlastníkovi bráni vo výkone jeho vlastníckeho práva tým, že mu odmieta vec vydať a 3) preukázanie neoprávneného zadržiavania veci. Žaloba na vydanie veci je žalobou na plnenie. Aktívna vecná legitimácia na jej podanie svedčí vlastníkovi (resp. spoluvlastníkovi) veci. Pasívna vecná legitimácia bude svedčať subjektu, ktorý vec neoprávnene zadržiava. Vec, ktorá je predmetom žaloby na vydanie, musí byť v žalobnom návrhu dostatočne identifikovaná. Dostatočná identifikácia veci má zásadný význam vo vzťahu k materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, resp. v tých prípadoch, keď žalobca bude iniciovať exekučné konanie v dôsledku toho, že nedôjde zo strany žalovaného k dobrovoľnému plneniu spočívajúcemu vo vydaní veci.

36. Žalobkyňa sa v danom prípade sporu žalobou domáhala od žalovaných 1./ a 2./ vydania celkom piatich koní a pre prípad, že vydanie koní nebude možné, žiadala od žalovaných 1./ a 2./ peňažné plnenie spolu v sume 30.000 Eur, vychádzajúc z kúpnej ceny koní. Zakúpené kone mali byť podľa žaloby tak v čase prevodu vlastníckeho práva, ako aj po ich kúpe ustajnené v areáli Farmy na samote Sološnica a žalovaní 1./ a 2./ žalobkyni ako novej vlastníčke odmietali zakúpené kone vydať. Žalobkyňa žalovala oboch žalovaných 1./ a 2./ z toho dôvodu, že v areáli Farmy na samote H. vykonávajú podnikanie so zhodným predmetom činnosti obaja žalovaní. Žalovaných 1./ a 2./ žalobkyňa vyzývala na vydanie koní predžalobnými výzvami, a nakoľko žalovaní 1./ a 2./ žalobkyni kone nevydali, uplatnila svoj nárok na vydanie v súdnom konaní. Predmetom konania tak bolo posúdenie, či žalovaní 1./ a 2./ zasahujú do vlastníckeho práva žalobkyne tým, že jej odmietajú vec (živé zvieratá, celkom päť) vydať a či toto zadržiavanie je alebo nie je neoprávnené. Súd pristúpil k vyhodnocovaniu jednotlivých predpokladov žaloby na vydanie veci podľa vyššie citovanej zákonnej úpravy a právnej teórie.

37. Žalovaní 1./ a 2./ v priebehu konania nesporovali umiestnenie koní na farme v Sološnici, naopak potvrdili, že kone sa nachádzali na farme minimálne od roku 2019. Všetky záležitosti ohľadne ustajnenia koní zastrešoval zástupca žalovaného 1./, pán M. L., ktorý aj dohodol všetky podmienky ustajnenia koní. Žalovaní 1./ a 2./ v priebehu konania odmietali kone žalobkyni vydať s odkazom na skutočnosť, že mali

pochybnosť o tom, kto je skutočným vlastníkom koní, pretože za vlastníka sa mal označovať aj pán L. X., ktorý žalovaným 1./ a 2./ predložil aj kúpnu zmluvu. Ďalej žalovaní 1./ a 2./ kone odmietali vydať aj z dôvodu, že im vznikli náklady za ustajnenie koní, ktoré od určitého obdobia neplatil ani jeden z možných vlastníkov koní, t. j. ani žalobkyňa a ani pán L. X.. Od prvého pojednávania vo veci žalovaná 2./ deklarovala, že ona a ani jej kolega nemajú záujem zadržiavať cudzí majetok, rovnako právny zástupca žalovaných 1./ a 2./ prezentoval postoj oboch žalovaných tak, že žalovaní sú ochotní predmetné kone vydať. Sporná medzi stranami ostávala otázka výšky náhrady nákladov za doterajšie ustajnenie koní, pričom však minimálne od 12.09.2024 existovala medzi stranami dohoda, že žalobkyňa nevyplatí na náklady za ustajnenie žiadnu sumu, ale kone si čo najskôr odvezie (žalobkyňa mala navrhnúť termín prevzatia do 31.10.2024). Žalovaní 1./ a 2./ boli pripravení odovzdať kone žalobkyni, ktorá si ich neprevzala, čím nedodržala dohodu. Na poslednom pojednávaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku súdu, právny zástupca žalovaných 1./ a 2./ ozrejmil, že na akýchkoľvek protinárokoch za ustajnenie koní už ďalej netrvá.

38. Za účelom právneho posúdenia nároku žalobkyne na vydanie koní sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobkyňa bola oprávnená sa danou žalobou domáhať vydania koní, t. j. či jej svedčalo vlastníckeho právo ku koňom. Súd sa v tejto súvislosti stotožnil s tvrdením žalobkyne, že ona je jedinou vlastníčkou koní, a to z dôvodu, že súd považoval kúpnymi zmluvami zo dňa 30.08.2021 za preukázané, že na žalobkyňu prešlo vlastnícke právo ku koňom. Uvedené súdu vyplývalo z dohodnutého spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva ku koňom (ku predmetu kúpy), keď vlastnícke právo malo na žalobkyňu ako novú vlastníčku prejsť podpisom zmluvy a uhradením kúpnej ceny. Uhradenie kúpnej ceny žalobkyňou predchádzajúcej vlastníčke, predávajúcej P. S., v priebehu konania žalovaní 1./ a 2./ nespochybňovali, preto súd uvedené nepovažoval ani za sporné a za vlastníčku spolu piatich koní (B. F. P. P. N. X. W. Q., B. C. I., B. Q. R. a B. F. L. L.) považoval žalobkyňu. Kúpnu zmluvu zo dňa 05.04.2017 medzi predchádzajúcou vlastníčkou, predávajúcou P. S. a kupujúcim pánom L. X. súd nepovažoval za právny úkon spôsobilý previesť vlastnícke právo ku koňom, o ktoré ide v predmetnom konaní, z pani P. S. na pána L. X., pretože túto kúpnu zmluvu súd považoval za neurčitý právny úkon, z ktorého nebolo zrejmé, ktoré zvieratá sa na kupujúceho majú prevádzať. Kúpna zmluva v rámci článku o predmete zmluvy obsahovala iba údaj o B. Q. R., v rámci článku povinnosti kupujúceho obsahovala údaje o ďalších štyroch koňoch, z toho jeden nebol predmetom tohto konania, pričom z celej zmluvy nebolo zrejmé, či je predmetom kúpy jeden kôň alebo spolu päť koní. Uvedenú nezrozumiteľnosť a neurčitosť súd vyhodnotil ako taký nedostatok zmluvy, ktorý nemohol spôsobiť prechod vlastníckeho práva ku koňom z pani P. S. na pána L. X., a preto súd túto kúpnu zmluvu zo dňa 05.04.2017 nepovažoval za prekážku pre neskôr uzavreté štyri kúpne zmluvy zo dňa 30.08.2021 medzi pani P. S. a žalobkyňou.

39. Súd sa ďalej nestotožnil s obranou žalovaných 1./ a 2./, spočívajúcou v tvrdení, že žalovaní 1./ a 2./ nie sú pasívne vecne legitimovanými subjektami žaloby na vydanie koní, nakoľko sa priklonil k tvrdeniu žalobkyne, ktoré považoval za správne. V čase začatia konania sa kone, ktoré sú predmetom sporu nachádzali v areáli farmy v H., v ktorom pôsobia dva subjekty, žalovaný 1./ ako združenie, nezisková inštitúcia slúžiaca domácnostiam a žalovaná 2./ ako samostatne zárobkovo činná osoba, pričom zvieratá (kone) sa v areáli farmy nachádzali pod dohľadom týchto žalovaných, ktorí výlučne rozhodovali o tom, kto má prístup do daného areálu, vykonávali kŕmenie zvierat, starostlivosť o ne a podobne, z čoho možno usúdiť, že kone sa nachádzali a nachádzajú sa (azda s výnimkou koňa, ktorý z farmy ušiel) vo faktickej moci žalovaných 1./ a 2./ tak, ako to má na mysli jeden z predpokladov žaloby na vydanie veci, a teda žalovaní 1./ a 2./ sú obaja pasívne vecne legitimovanými subjektami žaloby na vydanie veci v danom konkrétnom prípade.

40. Pokiaľ však išlo o otázku, či žalovaní 1./ a 2./ sú subjektami, ktorí zasahujú do vlastníckeho práva žalobkyne ku koňom tým spôsobom, že kone žalobkyni odmietajú vydať a kone zadržiavajú neoprávnene, daná skutočnosť v priebehu konania preukázaná nebola. Naopak, žalovaní 1./ a 2./ v priebehu konania, minimálne od 12.09.2024 boli pripravení žalobkyni kone vydať a odovzdať, žalobkyňa si však kone neprevzala. Žalovaní 1./ a 2./ boli aj v ďalšom období po 12.09.2024 kontinuálne pripravení kone odovzdať žalobkyni, žalobkyňa však ostala nečinná, kone si prevziať neprišla, ani nevykonala ďalšie úkony v súvislosti s plánovaním prípravy prevzatia koní a ich odvezenia na miesto určenia podľa svojho výberu. Toto konanie žalobkyne súd vyhodnotil ako celkovú nečinnosť žalobkyne, ktorú nemožno pričítať za vinu žalovaným 1./ a 2./. Pre úplnosť súd udáva, že, ak spočiatku žalovaní 1./ a 2./ odmietali žalobkyni kone vydať s odkazom na skutočnosť, že žalovaným 1./ 2./ vznikli náklady za ustajnenie koní, ktoré zostali neuhradené, tak tento postoj žalovaných 1./ a 2./ by súd hodnotil

ako nelegitímny prostriedok, resp. nástroj ich obrany voči žalobe žalobkyne na vydanie veci, nakoľko zadržiavanie vydania koní pre neuhradenie nákladov za ustajnenie by bol dôvod, pre ktorý by súd hodnotil zadržiavanie ako neoprávnené. Avšak, keďže žalovaní 1./ a 2./ v priebehu konania od svojho postoja na náhradu nákladov za ustajnenie celkom upustili, súd sa ďalej týmto dôvodom zadržiavania nezaoberal.

41. Keďže dôvod, pre ktorý do dnešného dňa nedošlo k vydaniu koní žalobkyni, nespočíva v konaní žalovaných 1./ a 2./, ale v postoji žalobkyni, ktorá pri prevzatí a odvezení koní z farmy zostáva sama nečinná, čím súd v konaní žalovaných 1./ a 2./ nevzhliadol odmietavý postoj pri vydaní koní a ani neoprávnené zadržiavanie, preto žalobu žalobkyne vo výroku I. tohto rozsudku ako nedôvodnú zamietol.

42. Súd o návrhu žalovaných 1./ a 2./ na pripustenie vstupu do konania pána L. na strane žalovaných, ktorý žalovaní 1./ a 2./ učinili v podaní doručenom súdu dňa 23.04.2025 nerozhodoval, pretože súd tento návrh vyhodnotil ako nespôsobilý vyvolať účinky návrhu podľa ust. , t. j. návrhu na pristúpenie ďalšieho subjektu na stranu žalovaných, pretože rozširovať okruh subjektov podľa tohto ustanovenia prináleží len žalobcovi, a nie žalovaným.

43. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. v spojení s ust. tak, že vo výroku II. tohto rozsudku priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % žalovaným 1./ a 2./ ako procesne úspešnej strane voči žalobkyni, ktorej žaloba bola týmto rozsudkom v celom rozsahu zamietnutá. O výške nároku žalovaných 1./ a 2./ na náhradu trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( Exekučného poriadku).