Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-98-2022.pdf
PDF · 159.66 KB
Case nature
Subarea
8Co/98/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľky: C. G., D.. XX.XX.XXXX, N. N. na P. XXX, zastúpená: LOVÁSZ LEGAL s.r.o., IČO: 54 626 048, sídlom Bratislava, Železničiarska 18, proti odporcom: 1/ Farma na samote Sološnica, Sološnica 408, IČO: 52 028 101, 2/ U. Č., O. A. Z. XXX, L.: XX XXX XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 27. júna 2022, č.k. 31C/63/2022-136, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konanie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti odporcovi zložiť kone do úschovy u uschovávateľa, a to a/ kobylu D. W. X.: XXXXXXQCXXXTAXX, C. G. E., Č.: XXXXXXXXXXXXXXX, D. W. XX.XX.XXXX, T. M. Č., N. G. U.Á. O. O., T. Z. po O. Z. A. U. V. P. I. O. - XX D. XXXX, S. M. na P. Z., Y. G. U. L. L., D. XX.XX.XXXX C. G. U. XXXXXXXXX, T. Z., S.A. L. Z. XXX A. Z., W. Y., Č. A.: XXXXXXXXXXXX, X. L. Č.: XXXXXXXXXXXXXXX, D. XX.XX.XXXX, T. C., C. C., G. Y. B., X.: XXX XXX XXX XXX XXX, D. XX.XX.XXXX, T. Č.. Uviedol, že zo štyroch kúpnych zmlúv zo dňa 30.08.2021 zistil, že tieto boli uzatvorené medzi predávajúcou L. S. a navrhovateľkou ako kupujúcou; predmetom zmlúv bol odpredaj koní špecifikovaných v článkoch II.1 zmlúv a podľa čl. X jednotlivých zmlúv kupujúci nadobudne vlastnícke právo k predmetu kúpy podpisom zmluvy a uhradením kúpnej ceny v hotovosti. Navrhovateľka predložila aj v listiny v anglickom jazyku bez úradného prekladu a tiež osvedčenia č. XX/ XX, XX/XX, A. Z. Z., Š..A.. o genotype potomkov koní s uvedením platiteľa za stanovenie genotypov L. S., Y. L. S., V. H. G. G. G. Y., G. L. L.. Výzvou zo dňa 31.08.2021 zástupkyňa navrhovateľky vyzvala odporcu 1/ na poskytnutie súčinnosti pri odovzdaní koní a súčasne mu oznámila, že je novou majiteľkou koní. Predmetnú výzvu navrhovateľka podľa kópie poštových obálok zaslala odporcom 1/ a 2/ a ani jeden si ich neprevzal. Z čestného vyhlásenia L. S. zo dňa 03.05.2022 zistil, že táto osoba vyhlásila, že kone ustajnila na farme na Samote v roku 2019, pričom z ustajnených koní dva uhynuli, a preto sa ich rozhodla odviesť z farmy. V máji 2020 zorganizovala transport, ktorý jej mala farma zmariť z neznámych dôvodov. Nahlásila túto skutočnosť na polícii s podozrením na zanedbanie starostlivosti. Následne kone v roku 2022 predala navrhovateľke, ktorú upozornila na to, že kone sa nachádzajú na problematickej farme a následne sa na ňu navrhovateľka obrátila, že jej kone nechcú vydať. K majetku sa nedopracovala ani prostredníctvom advokáta, či orgánov činných v trestnom konaní. Z výzvy na vydanie živých zvierat zo dňa 15.02.2022 zistil, že zástupca navrhovateľky vyzval odporcov 1/ a 2/ na vydanie koní s tým, že v opačnom prípade bude nútený podať žalobu o vydanie veci, ušlého zisku a podať trestné oznámenie pre spreneveru. Podľa poštových zásielok si odporcovia zásielky neprevzali. Z notárskej zápisnice notára JUDr. Ondreja Ďuriača č. D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX zistil, že bola spísaná na žiadosť navrhovateľky dňa 28.03.2022; je v uvedené, že dňa 28.03.2022 o 09:30 hod. sa dostavil na
farmu označenú ako Farma na Samote so sídlom Sološnica 408, kde sa stretol s navrhovateľkou a prítomnou osobou D. Š., D.. XX.XX.XXXX. Právny zástupca navrhovateľky sa preukázal prítomnému pánovi plnomocenstvom a predstavil mu notára a D. Š., ktorá má vzdelanie v príslušnom odbore a bola prizvaná na identifikáciu koní, nachádzajúcich sa na farme. Prítomný pán a dve dámy odmietli notárovi predložiť občiansky preukaz alebo iný doklad totožnosti. Na farme sa mal nachádzať aj kôň D. Š.H., O. S.. Zástupca navrhovateľky požiadal, aby mu prítomný pán ukázal kone uvedené v kúpnych zmluvách. Na pozemok bol zástupca navrhovateľky vpustený sám, kde sa zdržal 20 minút. Po návrate z pozemku zástupca navrhovateľky ukázal fotodokumentáciu, pričom pani D. Š. sa vyjadrila, že kone spoznáva podľa ich identifikačných znakov a spoznala celkovo päť koní. Nakoľko sa na fotkách nenachádzal kôň S., prítomný pán sa vyjadril, že predmetný kôň bol transportovaný z farmy na iné miesto; nevedel viac k nemu povedať. Prítomný pán odmietol vydať kone navrhovateľke, pretože podľa neho sú majetkom O. M., ktorý ich chodí pravidelne pozerať. Prílohou notárskej zápisnice je maturitné vysvedčenie D. Š. zo študijného odboru agropodnikanie - chov konaní a jazdectvo. Z čestného vyhlásenia zo dňa 03.05.2022 D. Š. zistil, že uviedla, že v roku 2019 ustajnila na farme koňa S.. Podľa dohody sa mala farma o neho starať, mala ho ustajniť, zabezpečiť mu prístrešok, kŕmiť a postarať sa o adekvátnu starostlivosť. Dňa 28.03.2022 prišla na farmu skontrolovať koňa a zistila, že sa tam nenachádza. Súdu boli predložené fotografie zo sociálnych sietí na ktorých sú fotografie ľudí pri jazde na rôznych koňoch v prírode a fotografie samotných koní uverejnené na sociálnych sieťach 19.09.2021. Taktiež boli súdu predložené fotografie koní vyfotené v exteriéri. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. b) C.s.p., § 122 ods. 1 a 2 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, § 119 ods. 3 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila ktorý z odporcov je v konaní pasívne legitimovaný a taktiež dostatočne neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Ide o dlhodobú spornú situáciu, kedy má jeden z odporcov brániť vydaniu koní navrhovateľke a predtým ich predchádzajúcej vlastníčke, a ktorá pretrváva minimálne už vyše dvoch rokov (kone sú ustajnené tri roky). Konštatoval, že nie je zrejmé, prečo si navrhovateľka ochranu vlastníckeho práva neuplatnila už dávno po neúspešných výzvach ihneď po kúpe koní. Nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné v prípadoch, keď je nevyhnutná okamžitá bezodkladná úprava pomerov medzi stranami, pričom v prejednávanej veci ide o viacročný sporný stav. Navrhovateľka poukazovala na úhyn dvoch koní pôvodnej majiteľky, avšak z návrhu vyplýva, o tejto skutočnosti navrhovateľka pred kúpou vedela a navyše úhyn zvierat nebol okrem čestného prehlásenia pôvodnej majiteľky žiadnym iným listinným dôkazom osvedčený. Z čestného prehlásenia D. Š.Á., vlastníčky iného koňa, nie je zrejmé, kedy malo dôjsť k strate jej koňa S., a ani ďalšie skutkové okolnosti veci, z predloženého trestného oznámenia nevyplýva, či bolo riadne podané alebo doručené príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní, avšak podľa jeho obsahu aj v tomto prípade ide o dlhodobý stav, keď kôň mal byť ustajnený na farme od roku 2019, pričom ďalšie vec objasňujúce skutočnosti, ktoré sa odohrali od ustajnenia do zistenia straty koňa nie sú uvedené. Nebolo osvedčené ani vlastníctvo predmetnej osoby k tomuto zvieraťu, nebol predložený žiaden dôkaz o jeho ustajnení na danom mieste, žiadna zmluva o ustajnení. Uviedol, že navrhovateľka ani neosvedčila, že existuje dôvodné podozrenie z úhynu koní z dôvodu zlej starostlivosti. Neboli tiež riadne a dostatočne vysvetlené a osvedčené zmluvné podmienky ustajnenia zvierat dohodnuté ešte predchádzajúcou majiteľkou s odporcom 1/, a teda za akých podmienok, akým spôsobom mali byť zvieratá ustajnené a nebolo ani osvedčené aktuálne riziko nakladania so zvieratami nad rámec povinností z uzatvorenej zmluvy. Samotná tvrdená skutočnosť, že zvieratá mali byť podľa fotografií z roku 2021 osedlané a využité na jazdu v prírode nemusí automaticky znamenať porušenie dohodnutých podmienok ustajnenia. Ďalej uviedol, že navrhovateľka nepredložila kúpnu zmluvu na kobylu uvedenú pod písmenom d/ v žalobnom petite, a ani osvedčenia o genotype všetkých žalovaných kobýl. Nie je zrejmé na ktorý listinný dôkaz poukazovala navrhovateľka, keď uvádzala, že vlastníctvo sa preukazuje pasom koňa odovzdaným pri jeho predaji, keď listinný dôkaz s takýmto názvom nebol súdu predložený. Uviedol, že prípadná žaloba o vydanie veci, by v prípade odovzdania koní do úschovy stratila zmysel, keďže táto má smerovať iba proti držiteľovi veci, ktorá sa má vydať. V danom prípade by prichádzala do úvahy pri odovzdaní koní do úschovy iba určovacia žaloba, pričom však nie je zrejmé kto vlastníctvo navrhovateľky popiera. Poukázal aj na to, že predmetom navrhovaného neodkladného opatrenia nie je zloženie bežnej veci do úschovy, ale viacero väčších zvierat - kobýl, ktoré vyžadujú osobitné zaobchádzanie pri prípadnom prevoze, a taktiež výrazne nákladné a osobitné podmienky ustajnenia. S poukazom na osobitné postavenie živého zvieraťa v občianskoprávnych vzťahoch konštatoval, že zviera nie je vhodné na bežnú úschovu, vyžaduje ďalšiu starostlivosť (zdravotnú, kŕmenie a ďalšiu starostlivosť spojenú s chovom) a z návrhu navrhovateľky nie je zrejmé, za akých podmienok žiadala u uschovávateľa kone ustajniť a u ktorého
uschovávateľa by boli zvieratám ponúknuté lepšie podmienky ustajnenia. Mohla by nastať situácia, že by sa zvieratá dostali k uschovávateľovi, ktorý ponúka obdobné alebo aj horšie podmienky ustajnenia. Sama navrhovateľka v návrhu neuviedla vhodného uschovávateľa. Vzhľadom na danú organizačnú a finančnú náročnosť prípadného transportu do úschovy a následné ďalšie značné trovy spojené s ustajnením u uschovávateľa, musí byť jeho nevyhnutnosť a najmä bezodkladnosť jeho potreby riadne osvedčená, čo sa v tomto prípade nenastalo. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že odporcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože im v konaní žiadne trovy nevznikli.
2. Proti tomu uzneseniu podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka, žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie v znení jej návrhu a priznať jej nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Odvolanie odôvodnila tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že kone v jej vlastníctve sú umiestnené v areáli označenom ako Farma na Samote v Sološnici, ktorý nie je žiadnym spôsobom označený a bežný návštevník nevie identifikovať, aký subjekt poskytuje služby v areáli farmy. Jej právna predchodkyňa vedela len označiť miesto, kde sú kone umiestnené; napriek tomu, že žiadala ustajňovaciu zmluvu, nebola jej poskytnutá. Navrhovateľka až v čase domáhania sa vydania veci zistila, že v areáli farmy fungujú dva subjekty, za ktoré vystupuje jedna osoba, U. Č., ktorá je uvedená na webovom sídle farmy ako kontaktná osoba. V jej vlastníctve je areál farmy podľa zápisu v katastri nehnuteľností. Podľa názoru navrhovateľky v prípade odporcov ide o personálne prepojené subjekty, čomu nasvedčuje takmer totožné označenie miesta vykonávania činnosti, identický predmet činnosti, faktické vykonávanie činnosti v tom istom areáli, rovnaké meno a priezvisko konajúcej osoby. Osoby konajúce za jednotlivých odporcov možno preto považovať za konajúce v zhode. Poukázala na povinnosti podnikateľa riadne označiť svoju prevádzku a oficiálne písomnosti, aby fyzické a právnické osoby, vstupujúce do právneho vzťahu s ním boli dostatočne informované, s ktorým subjektom majú jednať. Postup odporcov označila za rozporný s poctivým obchodným stykom, ktorému je nutné odoprieť požívať právnu ochranu. Súd prvej inštancie nedodržanie povinností zo strany odporcov vyhodnotil v neprospech navrhovateľky. Uviedla, že z procesnej opatrnosti označila obidva subjekty ako odporcov; podľa jej názoru konanie v zhode na strane odporcov zakladá nerozlučné spoločenstvo, z ktorého mal súd vychádzať. Ak by označila iba jeden zo subjektov, mohol by sa úspešne vyhnúť plneniu tvrdením, že nie je povinnou stranou, a že zmluvným partnerom je práve druhý subjekt. Túto procesnú predvídavosť navrhovateľky nesprávne súd interpretoval tak, že nevie označiť, s kým vstúpila do právneho vzťahu. Pri bežnej opatrnosti však nemohla zistiť, u akého subjektu má ustajnené svoje kone. Odmietnutie odporcov v pozícii nerozlučného procesného spoločenstva zakladá podľa jej názoru odvolací dôvod porušenia práva na spravodlivý proces, keďže súd ju zaťažuje takým dôkazným bremenom, ktoré nie je schopná uniesť, čím je jej znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Nesúhlasila s názorom súdu, že nepredložila kúpnu zmluvu na kobylu uvedenú pod písmenom d/ v žalobnom petite, keď ide o koňa menom Y., ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy spolu s koňom menom L.. Zdôraznila, že nie je účastníkom konania, ktoré sa týka kontroly ustajňovania, avšak prizvala na identifikáciu koní a ich zdravotného a výživného stavu odborne spôsobilú osobu, ktorá ukončila vzdelanie v odbore agropodnikanie - chov koní a jazdectvo a s týmto dôkazným materiálom sa súd nevysporiadal. Pokiaľ súd konštatoval, že doposiaľ predchádzajúca vlastnícka ani aktuálna vlastnícka nepodali na súd žalobu, ktorou by sa domáhali vydania koní od jedného z odporcov, poukázala na znenie § 324 ods. 1 C.s.p. a namietala, že neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by vyžadovalo obligatórnu požiadavku domáhať sa súdnej ochrany. Uviedla, že aktivita strán vyriešiť sporovú vec podľa možností v mimosúdnej rovine je vítaná, a za prekvapivý považuje záver súdu, že vec by mohla byť už ukončená, keď podľa jej názoru, aj pri najväčšej procesnej snahe, ukončenie veci v lehote kratšej ako sú dva roky je skôr nepravdepodobné. Zdôraznila, že ide o živé zvieratá, ktorých úžitková hodnota nie je trvalá a táto okolnosť opodstatňuje neodkladnú úpravu pomerov, keďže ak nebude mať okamžitý prístup k zvieratám, jej majetok stratí hodnotu nielen v majetkovej, ale aj v morálnej sfére. Odňatím zvierat z dispozičnej sféry žalobcu dochádza prakticky ku škodám, ktoré sú následne nevyčísliteľné. Kone majú svoju úžitkovú hodnotu aktuálne teraz, nie o roky neskôr, keď sa dopracuje k právoplatnému rozsudku. Zdôraznila, že už pri umiestnení koní na farmu mala byť uzavretá ustajňovacia zmluva, avšak odporca jej uzavretie odďaľoval a nakoniec odmietol. Pokiaľ jej súd vytkol nepreukázanie uzavretia ustajňovacej zmluvy s odporcom, vyžaduje v dôsledku toho preukázanie neexistencie vôle
uzavrieť zmluvu s navrhovateľkou na strane odporcu a tento právny názor je v rozpore s ustálenými názormi najvyšších súdnych autorít, podľa ktorých pri posudzovaní dôkazného bremena je potrebné rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej nemožno spravodlivo vyžadovať preukázanie reálnej neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Vo svojom odvolaní opätovne poukazovala na to, že odporca opakovane a v rozpore s jeho záväzkami využíva jej majetok a v tejto súvislosti ju zavádzal, nesplnil svoj záväzok vydať zvieratá na výzvu a obmedzoval a obmedzuje ju vo výkone vlastníckeho práva vo vzťahu k zvieratám. Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje za zarážajúci záver súdu, že bezodkladná potreba úpravy pomerov medzi stranami nie je daná. Ku konštatovaniu súdu, že neboli riadne a dostatočne vysvetlené a osvedčené zmluvné podmienky ustajnenia zvierat dohodnuté ešte s predchádzajúcou majiteľkou s odporcom 1/, uviedla, že súd ju postihuje za pasivitu žalovaného, ktorý na jej výzvu nereaguje. Tieto závery sú podľa jej názoru v rozpore s predloženým dôkazným materiálom, z ktorého vyplýva, že pôvodná vlastníčka koní aj navrhovateľka vyzvali na odovzdanie zvierat, teda chceli mať zvieratá vo vlastnej dispozičnej sfére, a keďže prejavila vôľu svoj majetok z farmy odviesť, je logický záver, že akákoľvek dispozícia odporcu s majetkom žalobcu je v rozpore so zákonom, resp. s akýmkoľvek zmluvným vzťahom. Nesprávny je preto názor súdu, že osedlanie a využívanie koní na jazdu nemusí automaticky znamenať porušenie dohodnutých podmienok ustajnenia. Absenciu ustajňovacej zmluvy súd vyhodnotil izolovane bez zohľadnenia ostatných priložených dôkazov, ktoré sú v prospech navrhovateľky. Už samotná skutočnosť, že odporca opakovane v rozpore so svojimi záväzkami odmieta navrhovateľke umožniť čo len prezrieť jej majetok postačuje na to, aby jej bola poskytnutá súdna ochrana, ktorá ďalšiemu takémuto konaniu zo strany odporcu zamedzí. Z obsahu spisu je zrejmé a preukázané, že odporca jej odmieta vydať majetok napriek výzve na vydanie veci a zrejmému ukončeniu akýchkoľvek zmluvných vzťahov medzi ňou a odporcom, kone neoprávnene užíva a bráni navrhovateľke v prístupe ku koňom a na farmu, bráni jej v akejkoľvek obhliadke majetku a toto protiprávne konanie odporcu preukazuje, že obavy ohľadne ďalšieho možného nakladania s majetkom, či hrozba úhynu z dôvodu nesprávnej starostlivosti sú namieste. Súd sa s predloženými dôkazmi nevysporiadal, čo zakladá odvolací dôvod nevykonania predložených dôkazov. Súd tiež dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vyžadoval od nej ustajňovaciu zmluvu, ktorá nebola uzavretá napriek predloženým dôkazom dospel k záveru, že kone neboli identifikované. Podľa jej názoru, nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné, čo osvedčuje konanie odporcu, z ktorého vyplýva dôvodná obava, že nechce vydať zvieratá, tieto využíva vo vlastný prospech, čím navrhovateľke spôsobuje škodu na majetku. Pokiaľ neodkladné opatrenie nebude nariadené, existuje dôvodná obava, že navrhovateľka stratí legitímne očakávané vlastníctvo. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím sankcionuje navrhovateľku neposkytnutím právnej ochrany napriek tomu, že vyvinula a aj v súčasnosti vyvíja maximálne možné úsilie na vyriešenie situácie dohodou. S poukazom na odbornú literatúru a právnu prax uviedla, že nemožno od nej požadovať preukázanie úmyslu odporcu vykonať právne úkony smerujúce k ohrozeniu jej vlastníckeho práva, konanie odporcu je protiprávne a nemôže požívať právnu ochranu. V takomto stave právnej neistoty, kedy odporca nerešpektuje zmluvné záväzky, navrhovateľka čelí celkom dôvodnej obave z možného nakladania s jej majetkom. Obava navrhovateľky je veľká a bezprostredne hroziaca. V zmysle rozhodovacej praxe súdov nie je dôvodné vyčkávať na akékoľvek ďalšie kroky odporcu. V čase absolútneho nerešpektovania práva zo strany odporcu je nevyhnutné nariadiť preventívne neodkladné opatrenia a zabrániť tak hroziacej škode. Bez súdnej ochrany je vystavená ďalšiemu riziku svojvoľnému konaniu odporcu, ktoré môže viesť k tomu, že sa nikdy nestane faktickým vlastníkom svojho majetku. Odporca sa správa neprípustným spôsobom, ignoruje jej práva, odôvodnené výzvy, nerešpektuje zánik záväzkov a jeho správanie obmedzuje nespochybniteľný výkon vlastníckeho práva navrhovateľky k zvieratám a zasahuje aj do legitímne očakávaného vlastníctva navrhovateľky. Tieto skutočnosti spolu s predloženými dôkazmi osvedčujú dostatočným spôsobom, že existuje dôvodná obava, že zámerom odporcu je znemožniť nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľky, alebo bez jej vedomia s jej majetkom ďalej disponovať.
3. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky a k jej návrhu na vydanie neodkladného opatrenia navrhol odvolanie navrhovateľky zamietnuť. K pasívnej legitimácii odporcov uviedol, že navrhovateľke a jej právnej predchodkyni pani S. bola známa skutočnosť, že celá komunikácia prebiehala len medzi A. O.-prezidentom a nie s U. Č., ktorá je členka neziskovej organizácie a má aj vydané Živnostenské oprávnenie, no nikdy žiadny záväzok neprevzala. Z toho dôvodu U. Č., ako odporkyňa 2/ nemá vecnú pasívnu legitimáciu. A. O. verbálne uzatvoril zmluvu s pani S., ktorá sa prezentovala ako vlastníčka predmetných koní. Podľa jeho názoru návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je neurčitý, keďže navrhovateľka neuviedla subjekt, ktorému sa majú predmetné kone vydať do úschovy a z toho dôvodu mal byť odmietnutý a nie zamietnutý. Prezident A. O. vo vyjadrení odporcu
1/ k skutkovým okolnostiam uviedol, že v auguste 2018 na základe telefonickej žiadosti L. S. ustajnil kobylu G. za dohodnutú mesačnú odmenu za ustajnenie 120,- eur, ktorú na základe žiadosti pani S. aj previezol z farmy v Gajaroch, F. B., ktorej majiteľ je pán V. N. (u ktorého pani D. Š. žije a pracuje), na Farmu na samote Sološnica za dohodnutú finančnú odmenu za prevoz 20,- eur; vydala mu ju pani D. Š.. A. S. pravidelne mesačne platila za ustajnenie odmenu v dohodnutej sume na účet, ktorý bol vedený na meno U. Č., v tom čase iný účet odporca 1/ nemal založený. Koncom marca 2019 mu pani S. opäť volala, že si našla svoje údajne odcudzené kone (6 kobýl - W., D., Y., B., O. O., L. L.) na JK Betty Brezová pod Bradlom časť Bukovec, na základe čoho sa dohodli na ich ustajnení za cenu 120,- eur mesačne za jedného koňa. Dohoda o ustajnení bola uzatvorená v ústnej forme a vzťahujú sa na ňu ustanovenia o úschove podľa § 747-753 OZ. Pani S. uviedla pánovi O., že kone mal údajne odcudziť zo Sobotišťa pán O. M.. V zapätí ho pán M. tiež kontaktoval ohľadom ustajnenia rovnakých kobýl a informoval sa o cene a podmienkach ustajnenia. Pani S. dala kone 3.4.2019 doviezť na farmu v Sološnici neznámou osobou. Po dvoch týždňoch (18.4.2019) bol na žiadosť pani S. pre ďalšieho koňa zo stajne v ZOO Bratislava, a to S., ktorého pani S. odkúpila a oznámila mu, že nestíha prísť, ale posiela kamarátku, pani D. Š.. Uviedol, že pani S. mu nikdy nepredložila žiadne nadobúdacie doklady ku kobylám, a ani ich pasy a z toho dôvodu neprišlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy o ustajnení. Ďalej uviedol, že odmenu za ustajnenie za mesiac apríl 2019 uhradila iba za kobylu G. a ustajnenia za apríl 2019 nových 7 koní neuhradila. Za mesiace máj 2019 a jún 2019 zaplatila ustajnenie za všetky kone, v júli 2019 zaplatila iba 6 koní (nezaplatila za G. V. S.), za august 2019 zaplatila za S. V. G. (nezaplatila ostatných 6 koní); za september, október, november 2019 zaplatila len za polovicu ustajnených koní, za december nezaplatila za žiadneho koňa, za január 2020 zaplatila odmenu za ustajnenie všetkých koní. Od toho času až doposiaľ nikto nezaplatil za ustajnenie ani za jedného z týchto koní. Dlh za neuhradenie nákladov za ustajnenie všetkých koní predstavuje do 31.7.2022 sumu 29.879,- eur. Rozpis priložil k vyjadreniu. Ako dôkaz o dohode hradenia nákladov za ustajnenie a ich neuhradenie priložil sms komunikáciu medzi ním a pani S.. Vydať kone odmietol pani S. a následne navrhovateľke z dôvodu uplatnenia si svojho zádržného práva v zmysle ustanovenia § 151s OZ. K úhynu koní uviedol, že dňa 25.7.2019 ráno našiel kobylu Narcis ležať vo výbehu, a keďže sa nedokázala sa postaviť, volal pani S. V. O.. H. T. z Pezinka, ktorý v tom čase pravidelne poskytoval zdravotnú starostlivosť všetkým koňom na farme, a ktorý konštatoval neurologické ochorenie, ktoré kobyle napadlo miechu a znemožnilo jej hybnosť zadných nôh. O.. T. telefonicky kontaktoval pani S., aby sa dostavila a rozhodla o jej osude. Na žiadosť pani S., aby kobylu odviezli na kliniku do Brna, A. O. zavolal konskú sanitku, pričom O.. T. informoval pani S. o nákladoch na prevoz sanitkou a anestézu pre koňa počas prevozu, ako aj o tom, že nezaručuje, že kobyla to v momentálnom zdravotnom stave prežije a tiež, že považuje za potrebné, aby prišla a ako majiteľka zhodnotila danú situáciu sama. Keďže pani S. uviedla, že nemá k dispozícii auto, A. O. poslal pre ňu auto so šoférom do Bratislavy a po jej príchode ju O.. A., ktorý prišiel s konskou sanitkou informoval, o tom a aká je šanca úspešnej liečby na klinike v Brne a aké sú približné finančné náklady; okolo polnoci sa pani S. rozhodla kobylu D. X.tratiť, pričom bola informovaná o tom, že je povinná utratenú kobylu odovzdať do kafilérie a o finančných nákladoch stým spojených. Na druhý deň A. O. A. S. napísala sms, že by kobylu rada pochovala, na čo ju upozornil, že je to nezákonné. Reagovala s tým, že ona tam má človeka a papier vybaví. Následne ju A. O. vyzýval, aby situáciu riešila, pretože v horúčavách telo na farme zapácha a nafukuje sa, pani S. to neriešila a kobylu až v utorok 30.7.2019 odviezla kafiléria. Dňa 8.1.2020 bola na základe telefonického rozhovoru a dohody medzi pani S., keďže osobne neprišla, a O.. C. R. utratená kobyla T. G. po tom, čo ju iná kobyla pani S. (W.) kopla vo výbehu a spôsobila jej zlomeninu zadnej nohy. Pani S. sa telefonicky informovala o možnostiach nakladania s uhynutým zvieraťom, na čo ju A. O. informoval, o možnosti odvozu utrateného koňa do Oázy sibírskeho tigra v Kostolnej pri Dunaji. A keďže takýto spôsob likvidácie je zadarmo, rozhodla sa pani S. odviezť pozostatky kobyly G. tam, pričom prevoz zabezpečil A. O. na vlastné náklady. Keďže pani S. naďalej neplatila za ustajnenie, kone nenavštevovala ani sa nezaujímala o ich zdravotný stav, či sú odčervené, zaočkované a podobne, opakovane ju vyzýval na zaplatenie nákladov za ustajnenie a veterinárnu starostlivosť s tým spojenú a tiež ju informoval, že kone potrebujú obrúsiť zuby, na čo mu pani S. napísala, že kone sú už v podstate predané a zuby im dá spraviť nový majiteľ. Pán O. ju upozornil, že kým kone odvezie z farmy je potrebné vyrovnať dlh za ustajnenie, čo v tej dobe predstavovalo 6.669,- eur. V septembri 2020 bol pani U. Č. doručený od M.. G. Š., ktorá zastupovala pani S. (aj v osobnom bankrote) Pokus o zmier a žiadosť o vydanie zvierat, na základe čoho právny zástupca odporcu 1/ a pani Č.U. M.. Ľ. U. informoval M.. Š.Í. o skutočnostiach, ktoré predchádzali jej návrhu o Pokusu o zmier a že k Zmieru bezodplatne nepríde. M.. Š. uviedla, že tušila nezrovnalosti a viac ich nekontaktovala. Dňa 28.1.2021 prišiel na Farmu na samote pracovník OKP OR PZ Malacky preveriť trestné oznámenie podané pani S. z dôvodu, že jej kone sú údajne na farme týrané, zle kŕmené a je s
nimi zle zaobchádzané. Prešiel celú farmu, vyhotovil fotodokumentáciu zvierat aj priestorov, vypočul A. O.I. V. U. Č. a pri odchode povedal, že prípadom sa ďalej bude zaoberať environmentálne oddelenie. Pán O. mu dal telefónny kontakt na pána O. M. a vysvetlil mu údajnú vlastnícku situáciu ustajnených koní. Pán M. ho následne kontaktoval, že kriminálna polícia ho kontaktovala a vo veci bol aj vypovedať. Pán M. od toho času pravidelne kone navštevuje a zaujíma sa o ich stav, no za ustajnenie ani on neplatí. Vo veci bolo vykonávané taktiež preverovanie trestného oznámenia podané pánom M. pre podozrenie z prečinu sprenevery, ktoré bolo OO PZ Brezová pod Bradlom, OR PZ Nové Mesto nad Váhom ČVS: ORP-148/BB-NM-2019 odmietnuté. V odôvodnení uznesenia je opísaný vlastnícky vzťah ku kobylám medzi pani S. V. A. M.. Pán M. mu doručil aj kúpnu zmluvu na predmetné kone uzatvorenú s pani L. S. overenú Notárom, z 5.4.2017, z ktorej vyplýva, že kone sú jeho vlastníctvom, Notársku zápisnicu o uznaní dlhu vo výške 295.000,- eur dlžníkom pani I. S. D.. S. F. XXXX S.P. A. M.. Tieto listiny priložil v prílohe. Dňa 20.10.2021 bol pani U. Č. doručený e-mail od M.. O. G., zástupkyni navrhovateľky s Výzvou na vydanie koní, na základe ktorého poslala pani Č. vyjadrenie s opisom udalostí a M.. G. sa následne neozvala. Poukázal na to, že S. slovenský teplokrvník, farba Hd Bay, narodený 2001 sa uvádza ako predmet kúpnej zmluvy zo dňa 30.8.2021 medzi predávajúcou L. S. a kupujúcou navrhovateľkou, z čoho vyplýva, že do 31.8.2021 bola jeho majiteľka pani L. S. V. D. A. D. Š., ako sa uvádza v jej Čestnom vyhlásení zo dňa 3.5.2022 a Trestnom oznámení zo dňa 27.5.2022, ktoré predložila navrhovateľka. K návšteve na Farme na samote v Sološnici dňa 28.3.2022 uviedol, že dostavila sa pani D. Š., D. P. Ď. V. V. O.. A. U., navrhovateľka neprišla. Pani D. Š. mu bola známa, keďže mu vydala na Ranči Gladis v Gajaroch, kobylu G., a tiež bola prítomná pri prevzatí koňa S. v ZOO, avšak tvrdila, že A. O. nikdy nevidela. O.. U. bol umožnený vstup na pozemok a vyhotovenie fotodokumentácie. A. O. ho informoval, že kone chodí navštevovať aj pán O. M., ktorý tvrdí, že je ich majiteľom, O.. U.Á. ihneď telefonicky kontaktoval pána M.Č. z telefónu A. O., telefonický hovor medzi nimi bol na hlasný odposluch za prítomnosti pani Č. V. A. R., pričom pán M. oboznámil O.. U. o celej situácii, aj o jeho právnom nároku aj na kobylu B., čo vie doložiť dokladom o bankovom prevode peňazí z jeho účtu na účet vo Veľkej Británii, kde bola kobyla kúpená; taktiež o tom, že požičal pani S. peniaze na kúpu predmetných koní a iných vecí, na základe toho si medzi sebou spísali dohodu, že kone do vyplatenia dlhu pani S. sú vo vlastníctve pána M.; z toho dôvodu bol práve on schopný vybaviť po narodení kobyly Y. jej doklady na svoje meno. Pán M. upozornil O.. U. na to, že kone ostávajú na Farme na samote, kde je o nich príkladne postarané a aj A. O. do telefónu za prítomnosti O.. U. zdôraznil, že bez jeho vedomia nemá kone v žiadnom prípade vydať tretej osobe. Telefonická komunikácia bola ukončená dohodou, že pán advokát bude pána M.V. kontaktovať a dohodnú sa na osobnom stretnutí, ku ktorému podľa informácii od pána M. nedošlo. A. O. informoval O.. U. o celej histórii ustajnenia predmetných koní, o výzvach predchádzajúcich právnych zástupcov, o komunikácii s nimi a A. Č. sľúbila, že celú komunikáciu s M.. Š. V. M.. G. O.. U. prepošle, čo aj urobila v ten istý deň mailom, ktorý predložil v prílohe. O.. U. videl Výzvu na vydanie koní od M.. G., v ktorej sa ako predmet kúpnej zmluvy medzi navrhovateľkou a pani S. X. S. slovenský teplokrvník, avšak súdu predložil listinný dôkaz, a to upravenú verziu tejto Výzvy, bez podpisu M.. G. a pečiatky, v ktorej sa kôň S. neuvádza. Originál výzvy priložil v prílohe. Pokiaľ sa v kúpnych zmluvách a v Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že prílohou týchto zmlúv sú lekárske správy koní, uviedol, že žiadne lekárske správy nemohli byť vyhotovené, pretože pani S. ani jej veterinár neboli na kone pozrieť od júla 2019 a navrhovateľka nebola na Farme na samote nikdy. Z podania nie je zrejmé, kto a na základe akého vyšetrenia či prehliadky určil, že kone sú podvýživené. Pán O. V. A. Č. nevedia kto je majiteľom koní, Pani S. ani po opätovných výzvach pána O. nikdy nedodala ani originály, ani fotokópie ani fotografie pasov koní, bez týchto dokumentov nebolo možné ani uzavrieť zmluvu o ustajnení koní a nemohli sa ani nahlásiť na Centrálnu evidenciu hospodárskych zvierat, že sú ustajnené na farme v Sološnici. Keďže pani S. prestala platiť za ustajnenie, vznikol ku dňu 30.8.2021 (dátum uzavretia kúpnej zmluvy medzi pani S. V. navrhovateľkou) dlh vo výške 16.129,- eur. Pokiaľ sa preukáže že navrhovateľka je vlastníčka predmetných kobýl od 30.8.2021, tak sa bezdôvodne obohatila podľa § 454 OZ tým, že neplatila za ustajnenie predmetných kobýl, pričom v danej lokalite sa cena za jedného koňa na mesiac pohybuje cena v rozsahu 250-300 eur. Keďže sa navrhovateľka prezentuje, že je od 30.8.2021 vlastníčkou koní a neuhradila nič za ich ustajnenie možno usudzovať, že jej vznikol dlh 13.750,- eur. Ďalej uviedol, že s predmetnými koňmi sa pracuje na Farme na samote len do tej miery, aby neboli divé a nezvládnuteľné, aby u nich boli uchované návyky na ľudí. Pokiaľ by boli kone zavreté len v oplotku po dobu niekoľkých rokov, tak by ich nesocializáciou vznikla vlastníkovi oveľa väčšia a nezvratná škoda. Sú to náklady, práca a záťaž navyše. Keď sa s danými koňmi dlhšie nepracovalo neustále ničili oplotky, kopali a hrýzli iné kone, ktoré boli v jednom výbehu, nedali sa chytiť a nedali si nasadiť ohlávku, nespolupracovali pri veterinárnom ošetrení, odčervení a kopali pri korektúrach. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou je zrejmé, že nerozozná vlastné
kone, ktoré kúpila, pretože na viacerých fotografiách za nenachádzajú jej kone, ale iba frízsky žrebec O. a frízsky žrebec S. vo vlastníctve odporkyne 2/. V ich záujme je, odovzdať kone ich skutočnému vlastníkovi, ktorý sa o ne dokáže plnohodnotne postarať, je finančne spôsobilý zabezpečiť im vyhovujúce podmienky pre život a tiež nahradí vzniknutú škodu, ktorá mu vznikla hradením nákladov spojených s ustajnením a veterinárnou starostlivosťou počas ostatných 4 rokov. Ďalej namietal nedostatok vecnej aktívnej legitimácie navrhovateľky na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to s poukazom na článok III ods. 3 Kúpnych zmlúv zo dňa 30.8.2021, z ktorého vyplýva, že vlastnícke právo k predmetu predaja prechádza na kupujúceho - žalobkyňu po podpísaní kúpnej zmluvy a zaplatení kúpnej ceny v hotovosti. Obdobne sa prevod vlastníckeho práva uvádza duplicitne aj v článku X zmluvy. Z článku IV ods. 1 vyplýva, že kupujúci zaplatí kúpnu cenu až po vykonaní povinnej vakcinácie a po predložení negatívneho výsledku testu EIA. Uvedené podmienky nemohli byť splnené, keďže žiadny veterinár povarený predávajúcou či kupujúcou kone nevakcinoval ani neodobral vzorky na test EIA. Kupujúca mohla uhradiť kúpnu cenu aj bez splnenia zmluvných podmienok, ale úhradu a prechod vlastníckeho práva v konaní žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala. Navrhovateľka taktiež nepreukázala, že by jej vznikla akákoľvek majetková ujma, alebo jej hrozil vznik majetkovej ujmy; nie je zrejmé, či vôbec uhradila kúpnu cenu. Nepreukázala ani opodstatnenosť bezodkladnosti úpravy pomerov. Prezentuje sa ako vlastníčka predmetných koní kúpnymi zmluvami bez osvedčenia pravosti podpisov.
4. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu odporcu 1/ uviedla, že vzhľadom na deklarovanie pasívnej vecnej legitimácie odporcom 1/ v úvode jeho vyjadrenia, v zmysle ktorého má vo svojej dispozícii kone, ktoré sú predmetom neodkladného opatrenia navrhuje vydať neodkladné opatrenia výlučne voči subjektu Farma na samote Sološnica a týmto považuje neurčitosť návrhu v časti označenia povinného subjektu za odstránenú. Uviedla, že sa pridržiava svojho odvolacieho návrhu. Uviedla, že ak je odporca presvedčený, že vlastnícke právo ku koňom navrhovateľke nesvedčí, dokonca má vedomosť o údajnom vlastníkovi pánovi O. M., nemôže žiadať od navrhovateľky náklady za ustajnenie koní, ktoré sú vlastníctvom iného. Potom by mal náklady ustajnenia znášať pán O. M. a nie navrhovateľka, resp. jej právna predchodkyňa. Táto nezrovnalosť je dôkazom účelovej argumentácie odporcu. Dlh deklarovaný odporcom v sume 6.669,- eur bol podľa jej vedomostí uhradený ku dňu 7.5.2020. K tomuto dňu mali byť kone pôvodnou vlastníčkou z farmy odvezené, čomu zabránil povinný z neodkladného opatrenia. Ďalšie náklady, ktoré mu z dôvodu ustajnenia vznikli po tomto dni, sú zapríčinené výslovne povinným, pretože ak by povolil odvoz koní, žiadne ďalšie náklady by mu nevznikli. Uviedla, že za účelom preukázania úhrady položiek za ustajnenie dokladá výpisy z bankových prevodov na účet určený povinným a tiež sú jednotlivé úhrady potvrdené práve zo strany povinného v rámci doloženej písomnej komunikácie. Aj v prípade akceptácie údajného dlhu právnej predchodkyne navrhovateľky, je nevyhnutné poukázať na hrubý nepomer medzi zdražovaným majetkom a výškou pohľadávky povinného z neodkladného opatrenia. Výška dlhu mala byť 6.669,- eur k 7.5.2020, hodnota koní však bola cca. 30.000,- eur, a teda povinný si mohol ponechať v rámci výkonu údajného zádržného práva iba jedno zviera na zabezpečenie splatnej pohľadávky. Ponechaním všetkých zvierat povinnému vznikali len ďalšie náklady na uchovanie koní, ktoré si následne uplatňuje voči navrhovateľke. Konanie povinného nemôže podliehať právnej ochrane, keďže aktuálne náklady, ktoré žiada od navrhovateľky uhradiť, sú spôsobené výlučne konaním povinného, ktorému bolo možné efektívne predísť. Poukázala na to, že povinný v čase plánovaného odvozu koní žiadnym spôsobom nevyčíslil dlžnú sumu a túto právnej predchodkyni navrhovateľky neoznámil. Podľa predloženej komunikácie, táto sa viedla takmer v priateľskom duchu až do momentu, kedy mali byť kone odvezené. Akonáhle bol žalovaný o plánovanom odvoze informovaný, začal vykonštruovať údajný dlh, ktorý ho oprávňuje na zadržovanie majetku. Nasvedčuje tomu fakt, že od mája 2020 do začatia súdneho konania ani raz nežiadal úhradu ustajnenia, na žiadosti o vydanie koní nereagoval, preto je jeho argumentácia ohľadne neuhrádzania ustajnenia a výpočtu dlhu účelová. Povinný navrhovateľke ani raz neposlal vyčíslenie dlhu. Ďalšie skutkové tvrdenia povinného, najmä okolností týkajúce sa vydania koňa S., sú irelevantné, keďže tohto koňa sa neodkladné opatrenie netýka. Za dôležité považuje, že žalovaný potvrdil, že kone má vo svojej faktickej dispozícii, a že uznal úhyn dvoch koní. Skutková okolnosť úhynu dvoch koní z nejasných dôvodov nasvedčuje tomu, že majetok navrhovateľky je v dispozícii odporcu ohrozený. Odporca zjavne nevie zaručiť, že kone budú v dobrom zdravotnom a výživnom stave, schopné slúžiť ich obvyklému účelu. Odporca do spisu nedoložil ani správu veterinára, ani vyhlásenie odborne spôsobilej osoby k výživnému stavu zvierat, na rozdiel od navrhovateľky. K tvrdeniu odporcu, že navrhovateľka nevie preukázať zdravotný a výživný stav zvierat uviedla, že povinný z neodkladného opatrenia ju k zvieratám nepustil. Videla však zvieratá na fotkách, z ktorých akákoľvek odborne spôsobilá osoba potvrdí výživný stav koní (sú vychudnuté, vidieť im rebrá). Zavádzajúce je aj tvrdenie, o kopnutí jedného koňa druhým, pretože mali byť vypustené
vo výbehu na 10 hektároch, kde si vzájomne nezavadzajú, nedostanú sa do konfliktu, čím je kopnutie prakticky vylúčené. Uviedla, že cieľom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zabrániť vzniku ďalším škodám; predmetné neodkladné opatrenie nesleduje finálne vydanie veci, ale ochranu majetku navrhovateľky pred poškodením. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nesleduje vydanie veci do jej dispozície, ale snahou je dostať kone z dispozičnej sféry odporcu na neutrálne miesto, kde bude o ne náležíte postarané, a nebudú využívané v rozpore so záujmami navrhovateľky. Ku kúpnej zmluve predloženej odporcom uviedla, že podľa vyjadrenia právnej predchodkyne navrhovateľky kúpna cena nikdy nebola uhradená a z danej zmluvy sa neplnilo. V zmysle čl. IX. predloženej kúpnej zmluvy, kupujúci nadobudne vlastnícke právo k predmetu kúpy jeho prevzatím a uhradením kúpnej ceny na účet. Kúpna cena však uhradená nebola. Dôkazné bremeno úhrady kúpnej ceny zaťažuje toho, kto kúpnu cenu predložil, a to s poukazom na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu. Navrhovateľka má k dispozícii všetky doklady ku koňom, ktoré v praxi patria tomu, kto je ich skutočným vlastníkom a odovzdávajú sa spolu s kúpnou zmluvou. Ak pán M. nedisponuje dokladmi ku koňom, zrejme nemôže byť ani ich vlastníkom a iba vlastník vie ustajniť kone, ktoré ustajňovateľ bez pasu ani nie je povinný ustajniť. I keď žiadne ustanovenie CSP neukladá navrhovateľovi úschovy označiť vhodného uschovávateľa, ktoré môže určiť súd podľa vlastnej prieskumnej činnosti, z procesnej opatrnosti označila subjekt, kam by mohli byť kone prevezené: M. Y., F.. Č.. XXXXXX, N. - A.É. N..
5. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 381 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
6. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že by konanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností, potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
7. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia, nie je pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potrebné vykonávať dokazovanie. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie však nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenie aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
8. Neodkladné opatrenie je tiež výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, tzn. ak bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené, a resp. by hrozilo podstatné zhoršenie právnej pozície navrhovateľa v danom občiansko-právnom vzťahu, pričom nebezpečenstvo ujmy musí hroziť bezprostredne. Navrhované neodkladné opatrenie musí byť primerané zabezpečovanému nároku, pričom potrebné je dbať aj na to, aby sa nevytvoril nenávratný stav v právnych vzťahoch medzi stranami, a aby sa neprimeraným spôsobom nezasiahlo do ich právnych vzťahov.
9. Odvolací súd po zhodnotení relevantných skutočností vzťahujúcich sa na vec, vyplývajúcich z návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, z vyjadrenia odporcu 1/, ako aj predložených listinných dôkazov, dospel k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie, že navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami navrhnutým neodkladným opatrením, ktorým sa domáhala uloženia povinnosť žalovanému, aby do troch dní od doručenia uznesenia zložil do úschovy u uschovávateľa kone špecifikované v petite jej návrhu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala proti dvom subjektom uvedeným na strane odporcu.
10. Z vyjadrenia odporcu 1/, že zmluvu o úschove s právnou predchodkyňou navrhovateľky pani S. uzatvoril verbálne on a odporkyňa 2/ nikdy žiadny záväzok neprevzala, ako aj z vyjadrenia navrhovateľky k tomu vyjadreniu odporcu 1/, v ktorom žiadala nariadiť neodkladné opatrenie výlučne proti odporcovi 1/ (avšak svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia proti odporkyni 2/ nezobrala späť) je zrejmé,
že odporkyňa 2/ nie je pasívne vecne legitimovaná v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a správne je preto uznesenie súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenie proti odporkyni 2/.
11. Súd prvej inštancie na základe skutkových tvrdení navrhovateľky správne konštatoval, že v danom prípade ide o dlhodobú spornú situáciu, kedy má jeden z odporcov označených navrhovateľkou brániť vydaniu predmetných koní navrhovateľke a predtým ich predchádzajúcej vlastníčke, keď z čestného vyhlásenia tvrdenej pôvodnej majiteľky koní L. S. vyplýva, že kone ustajnila v roku 2019 u odporcu 1/, pričom už v roku 2020 sa rozhodla kone z farmy odviesť, kedy jej bolo v ich odvoze zabránené a následne kone odpredala navrhovateľke v auguste 2021 s tým, že ju upozornila pred uzatvorením zmluvy na skutočnosť, že odvozu koní je bránené. Z uvedeného vyplýva, že ide o situáciu pretrvávajúcu vyše dvoch rokov, pričom kone sú na farme ustajnené tri roky. Navrhovateľka tvrdila, že je daná dôvodná obava, že o kone nie je vhodným spôsobom postarané a je zanedbaná ich výživa a zdravotná starostlivosť; poukázala na to, že predchádzajúca vlastníčka koní ustajnila na farme celkom sedem zvierat, z ktorých dva kone už uhynuli a dôvodom úhynu bola zrejme nesprávne poskytnutá starostlivosť, keďže uhynuté kone neboli staré a ich stav bol v čase ustajnenia zodpovedajúci ich veku a dovtedajšieho chovu. Navrhovateľka však existenciu dôvodnej obavy zo zanedbania výživu predmetných koní a zdravotnej starostlivosti o ne žiadnym spôsobom neosvedčila. Tvrdila, že kone sú dlhodobo podvyživené a nie je im poskytnutá dostatočná zdravotná starostlivosť, čo konštatovala na základe vyjadrenia pani Š., avšak takéto vyjadrenie D. Š. neobsahuje jej čestné vyhlásenie zo dňa 03.05.2022, v ktorom sa vyjadrovala k ustajneniu a strate jej koňa S., a ani notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, podľa ktorej sa pani D. Š. vyjadrila len k tomu, že podľa identifikačných znakov spoznala podľa fotiek celkovo päť koní. Sama navrhovateľka v návrhu uviedla, že sa nachádza v dlhodobej právnej neistote a aj podľa názoru odvolacieho súdu neuviedla a neosvedčila žiadnu takú konkrétnu skutočnosť, z ktorej by vyplývala potreba okamžitej úpravy pomerov medzi stranami, a to práve zložením predmetných koní do úschovy u uschovávateľa na základe nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením výnimočným. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňovala navrhovateľka nedostatočnou starostlivosťou odporcu o kone (napr. že nemajú prístrešok), rizikom nezákonnej dispozície s jej majetkom v dôsledku využívania jej majetku odporcom na jeho vlastné aktivity. V tejto súvislosti však súd prvej inštancie správne poukázal na to, že navrhovateľka nielen neosvedčila, ale dostatočne ani nevysvetlila, akým spôsobom a za akých podmienok dohodnutých ešte s predchádzajúcou majiteľkou s odporcom 1/, mali byť zvieratá na farme ustajnené a nemožno preto považovať za osvedčené ani riziko nakladania so zvieratami nad rámec povinností z uzatvorenej zmluvy.
12. Z vyjadrenia odporcu 1/ a sms komunikácie k nemu priloženej vyplýva, že právna predchodkyňa navrhovateľky neplatila odporcovi 1/ riadne dohodnutú odmenu za ustajnenie zvierat a v čase zorganizovania transportu koní z farmy právnou predchodkyňou navrhovateľky pani S. mal odporca 1/ voči nej splatnú pohľadávku, ktorú žiadal uhradiť pred odvozom koní, a keďže táto pohľadávka nebola pani S. uhradená, uplatnil si zádržné právo, z ktorého dôvodu nevydal predmetné kone právnej predchodkyni navrhovateľky, a ani navrhovateľke. Vzhľadom na uvedené nemožno považovať za osvedčené ani tvrdenie navrhovateľky, že odporca 1/ si nesplnil svoj záväzok vydať zvieratá na základe výzvy, a že akákoľvek jeho dispozícia so zvieratami je v rozpore so zákonom a zmluvným vzťahom.
13. Navrhovateľka tiež tvrdila, že odporca 1/ ju obmedzuje vo výkone jej vlastníckych práv; ak nebude mať prístup k zvieratám jej majetok stratí hodnotu v majetkovej aj morálnej sfére; odňatím zvierat z jej dispozície dochádza ku škodám a existuje obava, že stratí legitímne očakávané vlastníctvo. Tvrdenú hrozbu vzniku škody v dôsledku toho, že navrhovateľka nemôže disponovať svojím majetkom, neužíva ho, a to aj s poukazom na to, že kone práve teraz majú úžitkovú hodnotu a nie o roky neskôr, keď sa dopracuje k právoplatnému rozsudku, však nemožno odstrániť navrhnutým neodkladným opatrením. Ochranu pred vznikom škody v dôsledku nemožnosti výkonu vlastníckych práv navrhovateľkou nedosiahne navrhovateľka zložením predmetných koní, t.j. jej majetku do úschovy u uschovávateľa, keď takýmto opatrením jej nebude umožnené užívanie jej majetku a výkon jej vlastníckych práv k tomuto majetku. Správne súd prvej inštancie poukázal aj na to, že v prípade zloženia koní do úschovy u uschovávateľa, by stratila zmysel žaloba o vydanie veci, ktorú navrhovateľka podľa jej tvrdení mieni iniciovať, keďže takáto žaloba má smerovať iba proti držiteľovi veci, ktorá sa má vydať.
14. Z vyjadrenia odporcu 1/ a priloženej sms komunikácie tiež vyplýva, že odporca 1/ komunikoval s právnou predchodkyňou navrhovateľky počas ustajnenia predmetných koní na farme, a informoval
ju o zdravotnom stave týchto koní, o ich správaní, príp. potrebe vakcinácie, odčervenia, obrúsenia zubov a pod., mal zabezpečené poskytovanie zdravotnej starostlivosti koňom veterinárom, informoval ju o ochorení kobyly D., ku ktorej tiež privolal veterinára, ktorý konštatoval neurologické ochorenie znemožňujúce jej hybnosť zadných nôh, na žiadosť právnej predchodkyne navrhovateľky privolal konskú sanitku a umožnil pani S., ako majiteľke, dostaviť sa na farmu a rozhodnúť o jej ďalšom osude. Taktiež právnu predchodkyňu navrhovateľky informoval o úraze kobyly G., spôsobenom jej kopnutím inou kobylou vo výbehu s následkom zlomeniny zadnej nohy, ktorá kobyla bola následne utratená na základe dohody medzi pani S. a veterinárom. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení uviedla, že považuje tvrdené kopnutie kobyly druhým koňom za zavádzajúce a zo skutkového hľadiska za vylúčené, avšak žiadnym spôsobom neosvedčila, že príčinou či už ochorenia kobyly D. alebo úrazu kobyly G. bola nedostatočná starostlivosť žalovaného 1/. Z predloženej sms komunikácie nevyplýva, že by predchádzajúca majiteľka koní odporcovi 1/ vytýkala nedostatočnú výživu alebo veterinárnu starostlivosť o kone, ani že by takáto skutočnosť bola dôvodom ňou organizovaného transportu koní z farmy; dôvodom organizovania odvozu koní z farmy predchádzajúcou majiteľkou nebola nespokojnosť so starostlivosťou o kone poskytovanou odporcom 1/, ale jej záujem o predaj týchto koní a až po tom, čo odporca 1/ trval na úhrade jej dlhu voči nemu, požiadala ho právna predchodkyňa navrhovateľky o kompenzáciu za úhyn koní. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení tiež uviedla, že podľa jej vedomostí dlh deklarovaný odporcom 1/ v sume 6.669,- eur bol ku dňu 07.05.2020 uhradený, táto skutočnosť však z predloženej sms komunikácie nevyplýva, navrhovateľka ňou tvrdené výpisy z bankových prevodov k vyjadreniu nepriložila, a ani iným spôsobom túto skutočnosť neosvedčila.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov z dôvodu existencie hrozby vzniku škody v dôsledku nedostatočnej výživy a starostlivosti o zvieratá, poskytovanej odporcom 1/ , resp. hrozbu ich úhynu z dôvodu nedostatočnej starostlivosti.
16. Odporca 1/ k svojmu vyjadreniu priložil kúpnu zmluvu uzavretú medzi predávajúcou L. S. V. G. O. M.Č. zo dňa 05.04.2017, podľa ktorej sú predmetné kone vlastníctvom pána O. M.. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení namietala, že v zmysle čl. IX. predloženej kúpnej zmluvy, kupujúci nadobudne vlastnícke právo k predmetu kúpy jeho prevzatím a uhradením kúpnej ceny na účet, avšak kúpna cena uhradená nebola, pričom dôkazné bremeno úhrady kúpnej ceny zaťažuje toho, kto kúpnu zmluvu predložil. Tvrdila, že má k dispozícii všetky doklady ku koňom, ktoré v praxi patria tomu, kto je ich skutočným vlastníkom a odovzdávajú sa spolu s kúpnou zmluvou. Ak pán M. nedisponuje dokladmi ku koňom, nemôže byť ani ich vlastníkom. Navrhovateľka však taktiež nepreukázala zaplatenie kúpnej ceny za kone na základe kúpnych zmlúv uzavretých s predávajúcou L. S. dňa 30.08.2021, podľa ktorých taktiež vlastnícke právo k predmetu zmluvy prechádza z predávajúceho na kupujúceho pri podpísaní zmluvy a zaplatení kúpnej sumy v hotovosti (čl. III bod 3 kúpnej zmluvy) a zároveň kupujúci nadobudne vlastnícke právo k predmetu kúpy podpisom zmluvy a uhradením ním kúpnej ceny v hotovosti (čl. X. zmluvy). Navrhovateľka k návrhu priložila čestné vyhlásenie L. S., v ktorom uviedla, že v roku 2021 predala predmetné kone navrhovateľke, na základe ktorého však nemožno považovať za osvedčené aj nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľky k týmto koňom, keď v zmysle uvedených ustanovení uzavretých kúpnych zmlúv, podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľky k týmto koňom bolo okrem podpisu zmluvy aj uhradenie kúpnej ceny v hotovosti, splnenie ktorej podmienky navrhovateľka neosvedčila. Vzhľadom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za dostatočne osvedčené ani vlastnícke právo navrhovateľky k predmetným kobylám, ktorému vlastníckemu právu žiada poskytnúť ochranu nariadením navrhnutého neodkladného opatrenia, a v dôsledku toho nemožno považovať za osvedčenú ani aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľky v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Riadne osvedčenie nároku, ktorému navrhovateľka žiada poskytnúť ochranu, ako aj nevyhnutnosť a bezodkladnosť potreby úpravy pomerov medzi stranami je potrebné aj vzhľadom na organizačnú a finančnú náročnosť prípadného transportu viacerých koní do úschovy, ktorá je v prípade živých zvierat spojená s ďalšími značnými trovami na ustajnenie, výživu a veterinárnu starostlivosť týchto zvierat, na ktoré skutočnosti správne poukázal aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na navrhovateľkou predložené trestné oznámenie D. Š., v ktorom sa vyjadrila, že nevyhnutými dokladmi preukazujúcimi vlastníctvo koňa je kúpna zmluva a originál preukazu koňa, v ktorom je zapísaná ako posledný vlastník koňa. Navrhovateľka však nepredložila žiaden preukaz predmetných kobýl, na ktorom by bola zapísaná ako ich posledný vlastník. S prihliadnutím aj na túto skutočnosť avšak najmä vzhľadom na neosvedčenie splnenia jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľkou ako
kupujúcou k predmetným koňom, ktorou je uhradenie kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy, nemožno ani vlastnícke právo navrhovateľky k predmetným koňom považovať za dostatočne osvedčené pre účely nariadenia navrhnutého neodkladného opatrenia.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že odporcom 1/ a 2/, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im trovy v odvolacom konaní nevznikli.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerov hlasov 3:0.
Poučenie:
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).