Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoEk/27/2025

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXXX/X D., E. F. G., zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Marián Dobiš, advokát, Šípová 3, Nitra, IČO: 50 003 534, o vymoženie sumy 338,58 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. a u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, Zámocká 30, Bratislava pod sp. zn. EX 2194/23 (pôvodne vedená u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 1818/07), o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -38 zo dňa 06. 10. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie oprávneného proti výroku III. uznesenia súdu prvej inštancie o d m i e t a .

III. Povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú (výrok I.) a exekúciu zastavil (výrok II.). Zároveň uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 15,94 eur a to do 3 dní od doručenia uznesenia (výrok III.) a povinnému priznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).

2. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s citáciou a odkazom na ust. . písm. g), , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, , , , a , , Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. , o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že návrhom zo dňa 16. 06. 2007 sa oprávnený prostredníctvom pôvodného súdneho exekútora domáhal vykonania exekúcie vo svoj prospech. Exekučné konanie sa začalo dňa 22. 06. 2007 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo pôvodnému súdnemu exekútorovi udelené dňa 16. 07. 2007.

4. Dňa 31. 03. 2023 boli zo strany súdneho exekútora súdu postúpený podnet povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom poukázal na exekučný titul, ktorý nie je a ani nebol spôsobilým a vykonateľným exekučným titulom, nakoľko nárok oprávneného vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy o pôžičke, ktorá (okrem iného) podlieha právnej úprave na ochranu spotrebiteľa v zmysle a ďalších súvisiacich predpis. Povinný ďalej poukázal na rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul na podklade rozhodcovskej doložky, ktorý na rozdiel od všeobecných súdov nie je povinný skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, konanie pred rozhodcovským súdom je formalistické (spotrebiteľ je oproti dodávateľovi vždy v nevýhode). S poukazom na uvedené skutočnosti, kedy spotrebiteľovi nebola poskytnutá náležitá ochrana zaručená európskym právom, mal povinný za to, že exekučný titul nie je vykonateľným a spôsobilým titulom na nariadenie exekúcie, na základe čoho by mala byť exekúcia v zmysle Exekučného poriadku zastavená.

5. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie poukázal na zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde priamo na prednej strane je vo všeobecnosti uvedené vyhlásenie dlžníka, ktorým vyjadril súhlas so všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, zaväzuje sa ich dodržiavať, súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok a vyhlásil, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a ním uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Dlžník tak svojim podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavil vôľu byť viazaný aj VPPÚ, z čoho vyplýva, že uzavretie zmluvy o úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ neprichádza do úvahy. Predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ si oprávnený splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Oprávnený poukázal na časovú verziu účinnú v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ktorá nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky, ale táto doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinnou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Povinný mal teda kedykoľvek možnosť slobodne sa rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka) alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná). Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská doložka. Podľa ust. zákona o rozhodcovskom konaní má podanie žaloby rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom, čo znamená prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci a to aj v obrátenom procesnom postavení. Povinný má možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jej práv, alebo má možnosť brániť sa v rozhodcovskom konaní. Oprávnený svoju vyššie uvádzanú argumentáciu opieral o vybrané rozhodnutia českých súdov.

6. Súd následne skonštatoval, že vydal poverenie na vykonanie exekúcie aj v dôsledku nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku, ktoré sa vzťahujú k rozsahu jeho preskúmavacieho oprávnenia vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia. V dôsledku toho súd pristúpil k preskúmaniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu až po vydaní poverenia. Z dôvodu, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok, považoval za nevyhnutné zamerať sa na vyhodnotenie rozhodcovskej zmluvy, od ktorej, podľa jeho odôvodnenia, rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc (a to aj v čase po udelení poverenia na vykonanie exekúcie).

7. Zmluvu o úvere súd posúdil ako spotrebiteľskú, a to v súlade s a zákona o spotrebiteľských úveroch, kedy veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme, pričom povinný pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo podnikateľskej činnosti (nemal postavenie podnikateľa), ale konal ako fyzická osoba, preto súd na právne vzťahy aplikoval normy spotrebiteľského práva.

8. Ďalej súd prvej inštancie podrobil prieskumu súdny spis, z ktorého obsahu mal za zrejmé, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzatvorili dňa 15. 12. 2005 zmluvu o úvere č. 4031868, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej ako „VPPÚ)“ oprávneného a súhlas povinného, v zmysle ktorého nemá ku Všeobecným podmienkam poskytnutia úveru žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súd upriamil pozornosť na bod. 17 VPPÚ označený ako rozhodcovská doložka, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Z formulárového znenia zmluvy o úvere a VPPÚ vyplynulo, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, nakoľko ju povinný s oprávneným osobitne nevyjednal, mal možnosť iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej dojednaniam vrátane rozhodcovského konania. Podpis povinného na rozhodcovskej zmluve súd nevyhodnotil ako prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, pretože na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v danom prípade nebol dodržaný. Ďalej sú dodal, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že ho núti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a jeho začatie na rozhodcovskom súde iniciuje veriteľ. Spotrebiteľovi tak nebolo možné zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu, pričom táto možnosť bola výlučne na vôli navrhovateľa.

9. Podľa názoru súdu, v prípade ak spotrebiteľská zmluva alebo VPPÚ inkorporované do spotrebiteľskej zmluvy obsahujú podmienku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní a zároveň táto podmienka nebola individuálne spotrebiteľom dojednaná, ide o zmluvný vzťah spôsobujúci medzi stranami vzťah spôsobujúci medzi stranami stav nerovnovážny a pre spotrebiteľa nevýhodný. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedlo k tomu, že spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu, ktorú mu poskytujú ust. a nasl. . Z uvedených dôvodov súd dospel k záverom, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorou spotrebiteľ nie je viazaný a predložený exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom k tomu je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom, a to buď z hľadiska materiálneho alebo formálneho, exekúcia je neprípustná, na základe čoho súd v súlade s ust. v spojení s ust. Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

10. Záverom súd preskúmal súdnym exekútorom predloženú špecifikáciu trov (bod. 37 napadnutého uznesenia), exekučný spis a dospel k záveru, že súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v nesprávnej výške, keď návrh oprávneného na vykonanie exekúcie nebol spísaný do zápisnice. V zostávajúcej časti úkonov priznal súd odmenu podľa vyčíslenia súdneho exekútora a za 4 úkony odmenené paušálnou odmenou 3,32 eur, spolu 13,28 eur zvýšenú o 20 % DPH, teda celkovo vo výške 15,94 eur.

11. Zároveň súd priznal povinnému nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému, ktorý procesne zavinil zastavenie konania a o jej výške si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

12. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote a v celom rozsahu odvolaním oprávnený a to z dôvodov uvedených v , teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Uviedol, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 14. 12. 2005 zmluvu o úvere č. 4031868 podľa ust. a nasl. v znení neskorších predpisov, ktorá má v zmysle ust. tohto zákona povahu absolútneho obchodu. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej aj VPPÚ), kde priamo na prednej strane zmluvy o úvere je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy, vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlásil, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Ďalej oprávnený uviedol, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru boli teda neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a to nielen z formálneho hľadiska,

ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne, čím dlžník jednoznačne prejavil svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ si oprávnený splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere.

14. Oprávnený ďalej v odvolaní uviedol, že rozhodcovská doložka bola dojednaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Oprávnený poukázal na časovú verziu účinnú v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ktorá nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky, ale táto doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinnou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinný mal teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka), alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná). Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská doložka. Podľa ust. zákona o rozhodcovskom konaní má podanie žaloby rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom, čo znamená prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci a to aj v obrátenom procesnom postavení. Povinný má možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jej práv alebo má možnosť brániť sa v rozhodcovskom konaní.

15. Z vyššie uvedených dôvodov mal oprávnený preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného bol toho názoru, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach.

16. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd podľa ust. v platnom znení uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

17. K odvolaniu oprávneného sa podaním zo dňa 13. 11. 2025 vyjadril povinný (prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu) a uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami oprávneného, ktorý namietal, že vzhľadom na to, že zmluva o úvere bola uzatvorená v zmysle , v dôsledku čoho ide o absolútny obchod v zmysle , nemožno v danej veci aplikovať ust. o ochrane spotrebiteľa, keďže absolútne obchody sa spravujú výslovne iba ustanoveniami . Povinný nespochybňuje, že zmluva o úvere spadá do okruhu absolútnych obchodov, avšak uvedené neznamená, že sa na ňu nevzťahuje právna úprava ochrany spotrebiteľa. Ustanovenie síce má kogentný charakter a z tohto dôvodu sa od neho zmluvné strany nemôžu odchýliť, a to ani vzájomnou dohodou, no na druhej strane sa aj vo vzťahu k absolútnym obchodom a určeniu právneho režimu tohto druhu obchodov je v určitých prípadoch relevantná povaha účastníkov. Ide práve o situácie, kedy určitý záväzkový vzťah, ktorý síce predstavuje absolútny obchod napĺňa vzhľadom na povahu jeho účastníkov charakter tzv. spotrebiteľskej zmluvy. S ohľadom na povahu zmluvných strán zmluvy o úvere, kedy oprávnený zastáva postavenie podnikateľa a povinný fyzickej osoby (spotrebiteľa), je nutné tak na zmluvu o úvere aplikovať aj príslušné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv zakotvené v (svoju argumentáciu povinný oprel o uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. novembra 2020, sp. zn. ).

18. Povinný vo vyjadrení ďalej poukázal na ust. až 4 , definíciu dodávateľa a spotrebiteľa a dodal, že z ustanovení úverovej zmluvy jasne vyplýva, že je favorizovaný , ktorý však prioritne rieši vzťahy medzi podnikateľmi, čo podľa názoru Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR znevýhodňuje spotrebiteľa a považuje sa za neprijateľnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná. Vzhľadom na skutočnosť, že pri zmluve o úvere je nutné aplikovať primerane aj ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, je nutné tak aj rozhodcovskú doložku zakomponovanú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru oprávneného posudzovať z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok upravených v . Rozhodcovská doložka začlenená do formulárovej zmluvy, resp. do VPPÚ odopiera spotrebiteľovi možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, a to aj napriek tomu, že nejde o nevýhradnú rozhodcovskú doložku, pretože ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa musí podrobiť iba rozhodcovskému konaniu. Tým je spotrebiteľ de facto pripravený o ústavné právo na konanie pred nestranným a nezávislým súdom. V tomto smere povinný odkázal na a Dohovoru o ochrane ľudských práv. Rozhodcovská doložka, ktorá je vnútená spotrebiteľovi bez možnosti voľby, resp. ktorá nie je individuálne dojednaná predstavuje odopretie tohto práva. K vyššie uvedenej problematike zaujal postoj aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo dňa 11. 6. 2019, sp. zn. .

19. Zo všetkých vyššie uvádzaných dôvodov, kedy zmluvu o úvere (z dôvodu povahy jej zmluvných strán) je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a jej jednotlivé ustanovenia je potrebné skúmať aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa, povinný odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

20. Ďalšie vyjadrenia účastníkov podané neboli.

21. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. - ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým stavom (ust. , ) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 06. 10. 2025 podľa ust. rdil vo výrokoch I., II. a IV. ako vecne správne, pričom sa stotožnil i s jeho odôvodnením. Zároveň odvolací súd zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou a má všetky požadované náležitosti, či smeruje i proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Po zistení, že odvolanie oprávneného smeruje proti výroku III. uznesenia, ktorým súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie (odvolaním oprávnený napadol uznesenie súdu v celom rozsahu), odvolací súd podľa ust. / odvolanie vo vzťahu k výroku III. odmietol ako smerujúce voči rozhodnutiu, voči ktorému odvolanie nie je prípustné.

22. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 22. 06. 2007 bol pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Dňa 11. 07. 2007 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava ustanoveným rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, sp. zn. SR 1057/07 zo dňa 07. 03. 2007, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 16. 04. 2007 a vykonateľnosť dňa 19. 04. 2007. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 4031868 uzatvorenej dňa 14. 12. 2005, na podklade ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 663,88 eur (20.000,- SK), ktorý sa povinný zaviazal vrátiť o zvýšený poplatok v sume 634,67 eur (19.120,- SK), teda celkovo zaplatiť čiastku vo výške 1.298,55 eur (39.120 SK) a to v 12 mesačných splátkach po 108,21 eur (3.260,- SK), počnúc dňom 14. 01. 2006 a ktorej súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Súd poverením zo dňa 16. 07. 2007 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie.

23. Podaním zo dňa 17. 03. 2023 súdny exekútor postúpil súdu návrh povinného zo dňa 10. 03. 2023 na zastavenie exekúcie, ktorý povinný odôvodňoval s poukazom na charakter exekučného titulu v danom konaní, ktorý podľa jeho názoru nikdy nebol spôsobilým a vykonateľným exekučným titulom, nakoľko zmluva o pôžičke podlieha spotrebiteľskému režimu v zmysle ust. a nasl. .

24. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. bol dňa 31. 10. 2023 z funkcie odvolaný a jeho náhradníkom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, 81 101 Bratislava. Dňa 11. 04. 2025 bolo na Krajský súd v Nitre doručené oznámenie spoločnosti Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO : 36 865 141 o ukončení právneho zastúpenia a poskytovania právnych služieb pre oprávneného.

25. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 v ustanoveniach a novelizovaný o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ého poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . (2) Ustanovenia o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01. 04. 2017 () Exekučného poriadku ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

26. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“ alebo „EP“), exekúciu súd zastaví, ak: a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu.

27. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

28. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

29. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením a teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

30. V danej právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 14. 12. 2005 v spojení so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej ako „VPPÚ“). Svoju právomoc si odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17. VPPÚ, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere. Vo všeobecnosti, ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky. V tomto prípade povinný dlh riadne nesplácal, a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok. Proti rozsudku rozhodcovského súdu povinný odvolanie nepodal a nepodal ani žalobu na súd o jeho zrušenie.

31. , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, v ustanovení ádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

32. Z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je aj po štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie (po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie) bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý mal právomoc vec rozhodnúť, pretože ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade, ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky (zmluvy).

33. V prejednávanej veci bola právomoc rozhodcovského súdu založená rozhodcovskou doložkou, ktorá je súčasťou VPPÚ (bod 17.) a ktorá bola s povinným uzatvorená v rovnaký deň ako samotná zmluva o úvere na samostatnom liste papiera. Súd prvej inštancie podrobil prieskumu rozhodcovskú doložku a dospel k záverom, že ide o neprijateľnú a neindividuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ktorú vyhodnotil ako absolútne neplatnú. Odvolací súd konštatuje, že rozhodcovská doložka je súčasťou VPPÚ, z ktorej je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohol povinný ovplyvniť, ale naopak, rozhodcovskou doložkou bol povinný podrobiť sa rozhodnutiu, vopred veriteľom vo formulári pretlačenej zmluvy určeného rozhodcovského súdu, na základe čoho nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Individuálnosť dojednaní totižto nie je závislá od fyzického oddelenia, prípadne odčlenenia časti dojednaní od iných, ale musí tu byť preukázaná možnosť spotrebiteľa ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy, ktorá mu je predkladaná dodávateľom. V naznačenom smere odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16. 01. 2013, v zmysle ktorého, rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Predpokladom pre záver o neindividuálnom charaktere zmluvnej podmienky je stav, keď zmluvné podmienky v rozhodcovskej doložke boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Zmluva o úvere bola v danom prípade podpísaná povinným spoločne s rozhodcovskou doložkou, ktorá bola súčasťou VPPÚ, a to v ten istý deň, pričom zakotvenie rozhodcovskej doložky do VPPÚ sa skôr javí ako zámer oprávneného smerujúci k obchádzaniu zákonnej úpravy na ochranu spotrebiteľa a nie ako individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky. Povinný ako spotrebiteľ obsah rozhodcovskej doložky (formulárového charakteru) nemohol nijako ovplyvniť, a to i napriek tomu, že sa nachádzala na samostatnom liste papiera vo forme zmluvného dojednania tvoriaceho súčasť úverovej zmluvy. Dôkazné bremeno na preukázanie individuálneho charakteru zaťažuje toho, kto zmluvné dojednanie do zmluvy vložil. Oprávnený však v tomto prípade nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval opak, teda že by rozhodcovská doložka začlenená do VPPÚ bola individuálne dojednaná.

34. Poukazujúc na vyššie uvádzané skutočnosti o neindividuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, je táto absolútne neplatná, nevyvoláva žiadne právne účinky a možnosť spotrebiteľa (povinného) od nej odstúpiť nesvedčí o jej individuálnom dojednaní s poukazom na jej absolútnu neplatnosť. Od rozhodcovskej doložky možno odstúpiť iba v prípade, že je platná, absolútna neplatnosť v zmysle (platnom v čase uzatvorenia zmluvy) spôsobuje jej neplatnosť od počiatku (ex tunc) a teda nie sú splnené zákonné podmienky na jej dodatočné zrušenie. Nad rámec

uvedeného odvolací súd poukazuje na závery prijaté Ústavným súdom SR v jeho uznesení sp. zn. zo dňa 20. 06. 2018, v ktorom ústavný súd v obsahovo obdobnej veci uznal argumentáciu exekučného súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

35. Nad rámec uvedeného, čo sa týka odvolacej argumentácie oprávneného ohľadom postavenia povinného ako „nespotrebiteľa“ odvolací súd uvádza, že dôkazné bremeno pri otázke posudzovania postavenia povinného ako spotrebiteľa je na tej strane, ktorá uvedené namieta. Zmluvu o úvere uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. ), resp. oprávnený takéto konanie povinného dostatočne nepreukázal. Za použitia interpretačného pravidla v je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv uprednostniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím je potrebné dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda oprávneného. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, pričom podľa názoru odvolacieho súdu, bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, ktorý nepreukazuje konkrétny účel a konkrétnu súvislosť s podnikaním účastníka zmluvy, a navyše, ak je tento údaj v zmluve len súčasťou vopred pripraveného tlačiva. Podľa názoru odvolacieho súdu je označenie dlžníka v zmluve o úvere spravodlivé vykladať v prospech dlžníka - povinného, ktorý text tejto zmluvy vopred nevyhotovil. Za danej situácie teda možno nejasné označenie povinného hodnotiť ako pokus o vyňatie posudzovaného vzťahu spod ochranného spotrebiteľského režimu. Odvolací súd teda nemal pochybnosť o tom, že zmluva o úvere, (spoločne so VPPÚ) uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 14. 12. 2005, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle a nasl. aj s ohľadom na predmet podnikateľskej činnosti oprávneného a postavenie povinného.

36. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú (výrok I.) a jej zastavení (výrok II.) v zmysle ako vecne správne potvrdil.

37. Oprávnený napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj výrok IV., ktorým súd prvej inštancie priznal povinnému nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v obsahu odvolania vecná argumentácia žalobcu, prečo by náhradu trov žalovanému súd nemal priznať, absentuje, na základe čoho, podrobil odvolaciemu prieskumu výlučne výrok I. a II., ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

38. Záverom odvolací súd podotýka, že čo sa týka odvolania oprávneného proti výroku uznesenia, v rámci ktorého súd prvej inštancie uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie (III. výrok), odvolací súd uvádza, že procesná úprava účinná od 01. 07. 2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom, čo vyplýva z , avšak vo vzťahu k uzneseniam stanovila, až na prípady upravené v , neprípustnosť odvolania. V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým a v súčasnosti ), avšak kým do 30. 06. 2016 mohol výnimku, a teda prípustnosť odvolania ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01. 07. 2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný ( CSP v spojení s Exekučného poriadku). To však neznamená, že je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa Exekučného poriadku má totiž ísť len o primerané použitie ustanovení a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení ako lex generalis je v exekučnom konaní vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok ako lex specialis neobsahuje vlastnú úpravu.

39. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie . Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, ktorý je priamo upravený Exekučným poriadkom. Majú vlastnú definíciu v Exekučného poriadku v znení do 31. 03. 2017, vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie upravený v Exekučného poriadku, vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie v druhá a tretia veta Exekučného poriadku, ako aj presne stanovený spôsob ich uplatňovania.

V Exekučnom priadku je tiež upravený aj osobitný spôsob rozhodovania o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí, na rozdiel od rozhodovania v civilnom sporovom konaní, v ktorom sa rozhoduje zvlášť o nároku na náhradu trov a zvlášť o ich výške. Vo vzťahu k odmene súdneho exekútora pritom ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatenie odmeny súdneho exekútora - EP. Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak, než v súlade s , a to nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno preto ani primerane subsumovať pod rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa .

40. Odhliadnuc od vyššie uvádzaného, oprávnený bol o nemožnosti podania odvolania proti výroku III. súdom prvej inštancie osobitne v napadnutom uznesení i poučený. V dôsledku toho musel odvolací súd v zmysle odvolanie oprávneného voči výroku III. odmietnuť, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

41. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že povinný bol v odvolacom konaní úspešný ( v spojení s ustanovením a CSP), odvolací súd mu priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa .

42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).