Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_81Cb-42-2025.pdf
PDF · 94.71 KB
Case nature
Subarea
81Cb/42/2025
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa: Sport Performance s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava-mestská časť Rača, IČO: 52 621 901, právne zastúpený: KRASKO Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 539 891, proti odporcovi: ELIX Bratislava s.r.o., so sídlom Schaubmarova 15, 902 01 Pezinok, IČO: 53 755 898, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 06.11.2025 zamieta.
II. Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý bol doručený Okresnému súdu Pezinok dňa 06.11.2025 a následne postúpeným tunajšiemu súdu dňa 14.11.2025, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi hnuteľné veci, bližšie špecifikované v petite neodkladného opatrenia, a teda sa voči žalobcovi domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva, ktorý neoprávnene zadržiava predmetné hnuteľné veci. 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil nasledovne. Navrhovateľ je spoločnosťou v oblasti obchodu s posilňovacími strojmi, fitness vybavením, trenažérmi a cvičebnými pomôckami. Odporca je spoločnosťou s cieľom zriadiť a následne prevádzkovať fitness centrum. Navrhovateľ s odporcom sa na základe dlhoročných dobrých priateľských vzťahov dohodli, že budú spolu podnikať s prevádzkou fitness centra. Úlohou odporcu bolo zabezpečiť priestory s personálom a úlohou navrhovateľa bolo zabezpečiť do fitness centra vybavenie, vrátane posilňovacích strojov, cvičebných pomôcok, elektroniky a ďalšieho. Dohody ohľadne podmienok zriadenia a spôsobu prevádzky fitness centra boli medzi navrhovateľom a odporcom, s ohľadom na dlhoročné dobré vzťahy, hlavne neformálne a ústne. Výnimkou bola zmluva o tichom spoločenstve zo dňa 09.09.2022, podľa ktorej mal odporca uhrádzať navrhovateľovi 30% zisku. Obe strany svoju časť dohody dodržali, keď odporca zabezpečil priestory a personál a navrhovateľ z vlastných peňazí nakúpil a zabezpečil dodanie hmotného vybavenia do fitness centra, čo preukazujú dodacie faktúry, potvrdenia o bankových prevodoch a prepravné doklady. Odporca však nikdy nevyplatil navrhovateľovi vôbec žiadnu časť zo zisku vygenerovaného z prevádzky fitness centra, aj napriek tomu, že fitness centrum už zisk začalo generovať. Navrhovateľ nepovažoval za spravodlivé, aby si odporca ponechal všetok zisk z prevádzky, keďže hmotné vybavenie vysokej hodnoty zakúpil z vlastných peňazí práve navrhovateľ. Preto počas roka 2025 navrhovateľ a odporca rozviazali a ukončili spoluprácu a navrhovateľ požiadal odporcu o vrátenie hmotného vybavenia fitness centra, ktoré vlastní navrhovateľ a je v držbe odporcu. Odporca na výzvu na vrátenie nereagoval a hmotné vybavenie nevrátil a ani neprejavil ochotu ho vrátiť. Navrhovateľ následne prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal poštou výzvu z 24.09.2025 na vydanie vecí, na ktorú opätovne odporca nereagoval. Vzhľadom na to navrhovateľ zaslal odporcovi predžalobnú výzvu z 30.09.2025 a poslednú predžalobnú výzvu z 06.10.2025, ktorými sa bezúspešne domáhal vydania predmetného hmotného vybavenia fitness centra.
3. Navrhovateľ súčasne preveroval okolnosti súvisiace s prevádzkou fitness centra a zistil, že odporca začal rozpredávať tretím osobám niektoré posilňovacie stroje patriace do hmotného vybavenia fitness centra, a to i napriek tomu, že ich skutočným vlastníkom je navrhovateľ. Konkrétne navrhovateľ zistil, že odporca 1 kus posilňovacieho stroja značky VERTIMAX popis: ZV8 - Vertimax V8 System - V821 predal Športovému klubu Dracula MONACObet Gym z Banskej Bystrice, 1 kus fitness stroja 1080 Sprint označeného s unikátnym sériovým číslom MC461738 predal P. Z. do fitness centra Fit Factory Nemce, a 1 kus Rehabilitačného elektronického meracieho zariadenia značky KINVENT, popis: K- Deltas V3, číselné označenie: MP.33.03.FN predal K. A. do fitness centra PERFORMANCE Martin, a to napriek tomu, že si bol vedomý skutočnosti, že nie je vlastníkom uvedeného tovaru, čím týmto konaním spôsobil navrhovateľovi škodu vo výške 26.218,86 EUR. Navrhovateľ v kontexte týchto zistení nadobudol podozrenie, že existuje dostatočne odôvodnený záver, že konanie odporcu spočívajúce v protiprávnom prisvojení si cudzej veci, ktorá mu bola zverená, tak že ju predá tretej osobe bez súhlasu vlastníka, čím s ňou naloží v rozpore s účelom zverenia a zmarí tak základný účel zverenia takým spôsobom, že natrvalo znemožní navrátiť vec pôvodnému vlastníkovi, napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 Trestného zákona. Navrhovateľ preto podal 14.10.2025 na Okresnú prokuratúru Pezinok trestné oznámenie. Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Pezinku uznesením z 30.10.2025 začal trestné stíhanie sa prečin sprenevery, pretože podľa neho existuje dostatočne odôvodnený záver, že trestne zodpovedný páchateľ ako konateľ si od navrhovateľa vypožičal rôzne vybavenie do fitness centra, ktoré odporca nevrátil a spreneveril ich. Naviac, navrhovateľ dostal časovo limitovanú ponuku na predaj hmotného vybavenia, čím by mohol dosiahnuť aspoň čiastočnú sanáciu zmarenej investície. Potenciálny kupujúci však zlimitoval čas ponuky „do konca tohto roku“. Ak odporca nevydá hmotné vybavenie do konca roka 2025, tak navrhovateľovi zmarí šancu na dosiahnutie aspoň čiastočnej kompenzácie. 4. Potrebu neodkladnej úpravy medzi stranami navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca svojim konaním, a teda neplnením si povinnosti vydať hmotné vybavenie a zamedzovaním prístupu navrhovateľa k hmotnému vybaveniu, bráni navrhovateľovi v nakladaní s hmotným vybavením vo vysokej hodnote, ktoré by inak navrhovateľ mohol užívať, ďalej s ním nakladať a predať ho tretej osobe. Na strane odporcu tak vzniká bezdôvodné obohatenie sa z protiprávneho zadržiavania a užívania hmotného vybavenia, a na strane navrhovateľa vzniká škoda v podobe amortizácie hmotného vybavenia a aj ušlý zisk pre nemožnosť predať hmotné vybavenie tretej osobe. Súčasne odporca začal s protiprávnym prisvojovaním si niektorých častí hmotného vybavenia formou ich predaja tretej osobe, čím navrhovateľovi trvalo znemožňuje navrátiť scudzené veci vysokej hodnoty. Protiprávne konanie odporcu napĺňa znaky trestného činu sprenevery podľa § 213 Trestného zákona a zakladá dostatočne odôvodnený záver, že ak odporca scudzil časť hmotného vybavenia ich predajom tretej osobe, tak existuje reálne riziko, že rovnakým spôsobom scudzí aj iné časti hmotného vybavenia, čo zakladá potrebu bezodkladnej úpravy pomerov s cieľom predísť narastaniu škody navrhovateľa. Spoločnosť odporcu je pritom nemajetná, v dôsledku čoho je ohrozená aj exekúcia vo veci náhrady škody, ktorá vzniká rozpredaním strojov. Súčasne navrhovateľ poukázal na uznesenie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR z 27.04.2021, sp. zn. 1VObdo/2/2020, publikovaného v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod 56/2021, podľa ktorého ak odporca uzavrie kúpnu zmluvu podľa § 409 Obchodného zákonníka, ktorej predmetom je prevod hnuteľných vecí na iného podnikateľa, tak odporca platne prevedie vlastnícke právo k takej veci, hoci aj sám vie, že mu vlastníctvo nepatrí. Navrhovateľ mal preto za to, že existuje skutočná, hrozba, že odporca bude pokračovať vo svojom konaní a navrhovateľ sa už nikdy nedomôže vydania odporcom protiprávne predaného hmotného vybavenia. Súčasne existuje bezprostredná reálna hrozba, že dôjde k zmareniu exekúcie, nakoľko spoločnosť odporcu je relatívne nemajetná. Navrhovateľ má za to, že dostatočne osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov a navrhol, aby súd neuložil navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko navrhovaným neodkladným opatrením sa poskytne plnohodnotná súdna ochrana a dosiahne sa trvalá úprava pomerov. 5. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 10. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 11. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 12. Neodkladné opatrenie je výnimočným procesný inštitútom, ktorý možno použiť, ak je neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda ak existuje taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je vždy potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. 13. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán. Vzhľadom na špecifickosť inštitútu neodkladného opatrenia je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý, a či došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť znáša navrhovateľ, ktorý musí osvedčiť existenciu práva, ohrozenie alebo porušenie práva a súčasne preukázať potrebu ochrany práva neodkladným opatrením a nutnosť neodkladnej úpravy. Neodkladné opatrenie musí byť navrhované tak, aby súd nemal pochybnosť, či v dôsledku jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu, prípadne k vzniku neprimeranej ujmy na strane žalovaného. 14. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd teda poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí teda vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. 15. Pre účely rozhodnutia o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s návrhom navrhovateľa, ako aj s obsahom k nemu predložených listinných dôkazov a dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil existenciu základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Súd konštatuje, že navrhovateľ sa predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal trvalého vydania hnuteľných vecí špecifikovaných v petite neodkladného opatrenia. Od účinnosti Civilného sporového poriadku je priamo v § 330 ods. 2 CSP expressis verbis vyjadrené, že súd môže nariadiť aj také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Súd teda vždy individuálne vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. Z obsahu predmetného návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia je jednoznačne zrejmý účel navrhovateľa, ktorým je dosiahnutie vydania v petite návrhu identifikovaných hnuteľných vecí odporcom navrhovateľovi a rovnako je zrejmé, že v prípade navrhovaného neodkladného opatrenia nejde o neodkladné opatrenie dočasného charakteru, ale nesporne vykazuje znaky neodkladného opatrenia s trvalým charakterom a jeho obsah je totožný s výrokom vo veci samej, ktorý by v danom prípade zodpovedal výroku rozhodnutia súdu vo veci samej na základe žaloby o vydanie hnuteľných vecí, tzv. vindikačná, resp. reivindikačná žaloba, v prípade ktorej ide jednoznačne o žalobu na plnenie v zmysle § 137 písm. a) CSP. S poukazom na zrejmé sporné otázky súvisiace s uplatňovaným nárokom navrhovateľa, ktoré si vyžadujú dôsledné posúdenie konajúcim súdom a s poukazom na skutočnosť, že právoplatné rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje vec samú predstavuje procesnú prekážku res iudicata vo vzťahu k prípadnej žalobe, ktorou by sa navrhovateľ domáhal obsahovo totožnej súdnej ochrany, súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Jediným hmotnoprávnym prostriedkom ochrany, ktorým sa vlastník, resp. oprávnený držiteľ môže domáhať vydania veci od tretej osoby, je žaloba o vydanie veci. 17. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo veciach vlastníckych práv je preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je totiž navrhovateľ aktívne legitimovaným domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha. Z úspešného preukázania vlastníctva však ešte nevyplýva, že nárok navrhovateľa na požadovanú ochranu je už tým opodstatnený. Odporca totiž môže mať právo na užívanie veci, právo na zasahovanie do vlastníctva navrhovateľa, ktoré prevažuje nad vlastníckym právom navrhovateľa a spôsobí, že žaloba na ochranu vlastníckeho práva nebude mať úspech. Tak to môže byť najmä v prípadoch, ak odporca vykonáva oprávnenie vyplývajúce z vecných bremien, z platných zmlúv alebo z iných skutočností (R 65/1972). 18. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie zodpovedajúce procesným pravidlám v konaní o žalobe vo veci samej, ale v záujme flexibilného a rýchleho riešenia situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu rozhoduje spravidla len na základe osvedčenia najvýznamnejších skutočností podstatných pre jeho rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V danom prípade by vyhovením návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia došlo k navodeniu rovnakého faktického a právneho stavu, aký by nastal uložením povinnosti žalovanému vydať predmetné hnuteľné veci na základe meritórneho rozhodnutia vo veci samej na základe vindikačnej žaloby. Avšak v prípade rozhodnutia o neodkladnom opatrení by došlo k navodeniu rovnakého faktického a právneho stavu bez toho, aby bolo súdom dôsledne po skutkovej i právnej stránke posúdené naplnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok úspešnosti vindikačnej žaloby. Súd má v prejednávanej veci za to, že bez náležitého zistenia skutkového a právneho stavu nie je možné náležite osvedčiť, či odporca má právo na užívanie veci, prípadne na zasahovanie do vlastníctva navrhovateľa, ktoré prevažuje nad vlastníckym právom navrhovateľa. Súd má súčasne za to, že právny vzťah navrhovateľa a odporcu vyplýva z neformálnych a ústnych dohôd medzi navrhovateľom a odporcom, na základe ktorých nie je rovnako možné náležite osvedčiť vznik a zánik právneho vzťahu výlučne na základe tvrdenia navrhovateľa. Súd zastáva záver, že povaha danej prejednávanej veci nepripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia konzumujúceho vec samú, nakoľko by došlo k neprimeranému zásahu do práv a oprávnených záujmov odporcu, a to najmä vzhľadom na jeho následky jednoznačne nahrádzajúce konanie vo veci samej, v ktorom majú byť medzi stranami sporné skutočnosti riešené riadnym zistením skutkového a právneho stavu a vykonaním riadneho dokazovania v súlade s princípom kontradiktórnosti konania pred súdom. Súd v tejto súvislosti súčasne poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.07.2021, č.k. 3Cob/126/2021 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.11.2021, č.k. 1Cob/169/2021. 19. Súd ďalej po posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priložených listinných dôkazov nepovažoval za osvedčenú ani existenciu dôvodov v zmysle § 325 ods. 1 CSP. Navrhovateľ potrebu neodkladnej úpravy pomerov a hroziacu ujmu odôvodňoval tým, že odporca neoprávnene zadržiava hnuteľné veci vo vlastníctve navrhovateľa, ktorý by tieto mohol užívať alebo s nimi ďalej nakladať a predať ich tretej osobe. Navrhovateľ tiež potrebu neodkladnej úpravy odôvodňoval tým,
že odporca začal s protiprávnym prisvojovaním si niektorých častí hmotného vybavenia fitness strojov formou ich predaja tretej osobe, čím navrhovateľovi trvalo znemožňuje navrátiť scudzené veci a tým, že navrhovateľ dostal limitovanú ponuku na predaj hmotného vybavenia, čím môže odporca navrhovateľovi zmariť šancu na dosiahnutie aspoň čiastočnej kompenzácie. Po preskúmaní návrhu a predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil hrozbu alebo vznik, či rozširovanie škody alebo inej ujmy na strane navrhovateľa do takej miery, že by účinnú ochranu svojich práv nedocielil konečnou súdnou ochranou vo veci samej, teda neosvedčil potrebu takej úpravy pomerov, ktorá by musela byť okamžitá. Navrhovateľ neosvedčil, že prípadná škoda, resp. ujma, ktorá mu hrozí v prípade, že nebude súdnym rozhodnutím vo forme neodkladného opatrenia nariadená okamžitá úprava pomerov medzi stranami, by bola nenapraviteľná, resp. len ťažko napraviteľná v prípade úspechu navrhovateľa v konaní vo veci samej. 20. Súd s poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že navrhovateľ neosvedčil možnosť nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, neosvedčil existenciu potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, ani existenciu, resp. hrozbu vzniku ťažko napraviteľnej ujmy na strane navrhovateľa. Navrhovateľ teda neosvedčil rozhodujúce skutočnosti dostatočným spôsobom tak, aby bolo možné konštatovať splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. Nakoľko v danom prípade ide o neodkladné opatrenie týkajúce sa veci samej, súd musel rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Preto o trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že odporcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľ nebol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešný a súd s odporcom nekonal, v dôsledku čoho mu žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 357 písm. d) CSP podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doučenia, dvojmo na Mestskom súde Bratislava III. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).