Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

67Cb/179/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: STAVIVÁ-Garaj, s.r.o. IČO: 31592872, so sídlom Zvolenská cesta 31, 974 01 Banská Bystrica, právne zastúp.: Mgr. František Baraniak, advokát so sídlom M.R. Štefánika 1824/43, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 55980473, proti žalovanému: TUPA, s.r.o. so sídlom Majerská cesta 65, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 596 401, o návrhu nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.11.2025 podal žalobca na tunajší súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom žiadal zriadiť záložné právo k nehnuteľnosti zapísanej na meno žalovaného na LV č. XX pre k.ú. A. B., okres Senec za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 25.613,67 Eur s príslušenstvom. Predmetná pohľadávka vznikla titulom neuhradenej kúpnej ceny za dodaný tovar a v súčasnosti je uplatnená v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. . Žalobca na základe rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.2025 a jednotlivých kúpnych zmlúv dodal žalovanému stavebný materiál, za ktorý vystavil desať faktúr. Žalovaný uhradil len čiastku 5.914,61 Eur z faktúry č. XXXXXXXXXXXXXXXX, pričom zvyšná časť tejto faktúry vo výške 9 696,17 Eur a všetky ostatné faktúry zostali neuhradené. Pohľadávka žalobcu je pritom zabezpečená ručiteľským vyhlásením konateľa žalovaného zo dňa 21.02.2025. Žalobca v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že žalovaný vlastní len jednu nehnuteľnosť, zapísanú na LV č. XX pre k. ú. A. B., ktorá je už zaťažená existujúcim záložným právom. Žalovaný má zároveň ďalšie dlhy voči Sociálnej poisťovni a daňovému úradu. Z výpisu z listu vlastníctva žalobca zistil, že dňa 28.10.2025 bolo začaté vkladové konanie o prevode tejto nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy (C./XXXX), k čomu došlo po splatnosti žalobcom vystavených faktúr a po neúspešnej výzve žalobcu na poskytnutie dodatočného zabezpečenia pohľadávky. Žalobca na základe konania a majetkového správania žalovaného (najmä nereagovania na výzvy, neuhrádzanie splatných záväzkov, prevod nehnuteľností a ich zaťažovanie po splatnosti dlhu) nadobudol pocit, že žalovaný sa vyhýba plneniu svojich povinností a jeho majetkové pomery sú neuspokojivé. Tieto okolnosti nasvedčujú podľa názoru žalobcu tomu, že žalovaný sa vyhýba plneniu svojich záväzkov a svoje eventuálne finančné zdroje pravdepodobne smeruje do vlastných iných aktivít - v opačnom prípade by totiž žalovaný musel svoje záväzky voči žalobcovi už dávno splniť. Rovnako ide o okolnosti, ktoré osvedčujú pochybnosti o majetkovej, resp. kapitálovej bonite žalovaného, ktorá môže následne ohroziť exekúciu. Zároveň žalobca uviedol, že žalovaný v čase, kedy bol viac ako 1,5 roka po splatnosti pohľadávky voči žalobcovi, zvýhodnil iných svojich veriteľov, keď preukázateľne uzatvoril a dňa 29.07.2025 podal návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva na Okresný úrad Ružomberok a dňa 11.07.2025 podal návrh na vklad zmluvy o zabezpečovacom prevode práva na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor. Z týchto dôvodov žalobca tvrdí, že existuje reálna obava ohrozenia budúcej exekúcie jeho pohľadávky,

ktorá by mohla zostať sčasti alebo úplne neuspokojená. Vzhľadom na uvedené sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti žalovaného.

2. Žalobca za účelom osvedčenia svojich tvrdení predložil súdu nasledovné dôkazy: faktúry a dodacie listy podľa textu, saldokonto neuhradených faktúr, rámcová kúpna zmluva č. PO č. D. XX/XXXX/XX/ XX zo dňa 21.02.2025, Ručiteľské vyhlásenie zo dňa 21.02.2025, predžalobná upomienka zo dňa 07.10.2025 s poštovou doručenkou, elektronický podací hárok EPH458344221, sledovanie zásielky RG783485771SK, návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 14.11.2025, potvrdenie o odoslaní podania, doručenka k návrhu, úrokové sadzby ECB, indikatívna informácia z portálu index podnikateľa na žalovaného, detail konania C./XXXX z katastrálneho portálu.

3. Podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca doplnil dňa 24.11.2025 o ďalšiu prílohu – konkrétne o Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 24.11.2025, ktorým upomínací súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 25.613,67 Eur s úrokmi z omeškania, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 400 Eur. Súčasne súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi aj náhradu trov konania vo výške 2.372,31 Eur s tým, že vzhľadom na ručiteľské vyhlásenie konateľa žalovaného plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť ostatných povinných subjektov. Žalobca predložil predmetný platobný rozkaz za účelom preukázania, že jeho pohľadávka sa stala judikovanou (hoci doposiaľ neprávoplatne).

4. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

8. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, akú sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa prvej vety , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa ods. , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

13. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

14. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

15. Zabezpečovacie opatrenie je procesným inštitútom, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto

záložného práva, teda až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je tak posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo, alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo, že pohľadávka veriteľa nebude uspokojená. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s . Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. v ustanovení zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku a tiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne ( ). Navyše súd pri posudzovaní návrhu preskúmava splnenie zásady proporcionality.

16. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva podľa ) a nasl. , ktoré v prípade plurality záložných veriteľov garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná.

17. Z uvedeného výkladu súdu vyplýva, že by nebolo možné zasiahnuť do majetkových práv žalovaného zriadením záložného práva v prípade, ak by základ nároku nebol minimálne osvedčený. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by preto mala byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Súd preto v prvom rade skúmal, či žalobca dostatočne osvedčil dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáha počas prebiehajúceho konania vo veci samej zabezpečenia peňažnej pohľadávky, a to z obavy, že exekúcia bude ohrozená. Vecou samou je v danom prípade nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 25.613,67 Eur s príslušenstvom, uplatnený v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, pracovisko pre upomínacie konanie pod sp. zn. . Súd vydal dňa 24.11.2025 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovaným 1) a 2) , t.j. spoločnosti TUPA s.r.o. a jej konateľovi E. F. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25.613,67 Eur spolu s úrokmi a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 400 Eur, a taktiež trovy konania vo výške 2.372,31 Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Z uvedeného spôsobu plnenia v zmysle vydaného platobného rozkazu potom vyplýva, že záväzok voči žalobcovi je možné splniť jednak samotným žalovaným 1) ako obchodnou spoločnosťou, ale taktiež i plnením zo strany žalovaného 2) ako jej konateľa. Z obsahu spisu teda vyplýva, že peňažná pohľadávka žalobcu je dostatočne špecifikovaná, jeho peňažný nárok uplatnený v konaní trvá (bol priznaný v nateraz neprávoplatnom platobnom rozkaze Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. zo dňa 24.11.2025) a či bude dôvodný, ukáže až ďalší vývoj v predmetnej právnej veci.

18. Je potrebné pripomenúť, že pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd nevykonáva dokazovanie ako také, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (osvedčenie dôvodnosti, trvania nároku ako aj nebezpečenstva ohrozenia exekúcie), pričom osvedčenie rozhodujúcich skutočností nie je možné stotožniť s dokazovaním. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o zabezpečovacom opatrení a rozsudku. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd totižto zjavne nedôvodnému nároku nemôže poskytnúť predbežnú procesnú ochranu.

19. Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobca domáha obmedzenia dispozičných práv žalovaného s nehnuteľným majetkom, a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj

primeranosť ujmy žalovaného, ktorá by mu týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva (rozsudok KS v Banskej Bystrici sp. zn. ).

20. Podstata zabezpečovacieho opatrenia spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu a ako potencionálneho oprávneného v exekučnom konaní. Súd teda môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka s cieľom zabezpečiť výlučne peňažnú pohľadávku veriteľa, a k žalobca v návrhu preukáže, že je tu hrozba zmarenia exekúcie.

21. Žalobca podaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadal zriadiť na jedinej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného záložné právo za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky vyplývajúcej z faktúr vystavených na podklade rámcovej kúpnej zmluvy a ďalších kúpnych zmlúv v súvislosti s predajom stavebného materiálu žalovanému. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia (v súvislosti s ohrozením exekúcie jeho pohľadávky) žalobca osvedčoval najmä tým, že žalovaný nie je vlastníkom žiadnych iných nehnuteľností; žalovaný odmietol žalobcovi poskytnúť zabezpečenie jeho pohľadávky; žalovaný dotknutú nehnuteľnosť v čase po splatnosti pohľadávky žalobcu ako veriteľa zaťažil v prospech tretích osôb; na pracovisku Okresný úrad Senec, katastrálny odbor prebieha konanie C. - XXXX/XXXX; žalovaný má viacero pohľadávok voči tretím osobám; žalovaný okrem vyššie uvedenej nehnuteľnej veci nie je vlastníkom žiadnej inej veci vyššej hodnoty.

22. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX, pre k.ú. A. B. mal súd za osvedčené, že žalovaný je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorú nadobudol povolením vkladu kúpnej zmluvy C./XXXX zo dňa 13.01.2021. Súd mal teda za preukázané, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej žalobca žiada zriadenie záložného práva. Následne súd skúmal, či žalobca osvedčil existenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia jeho (toho času už judikovanej, avšak neprávoplatnej) pohľadávky bude ohrozená, resp. zmarená. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený patrí predovšetkým také konanie, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku povinnej osoby, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery povinnej osoby.

23. Súd má po zvážení celkových okolností prípadu za to, že predloženému návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemožno vyhovieť. V prvom rade je nutné zdôrazniť, že nariadením požadovaného zabezpečovacieho opatrenia a teda zriadením sudcovského záložného práva na označenú nehnuteľnosť v k.ú. A. B., vedenú na LV č. XX by nebolo možné dosiahnuť požadovanú ochranu žalobcu v zmysle možného budúceho uspokojenia jeho judikovanej pohľadávky voči odporcovi, pretože predložený návrh nereflektuje na zásadu tzv. priority zápisov práv k nehnuteľnostiam, ktorú uplatňujú správne orgány (konkrétne Kataster nehnuteľností) v súlade s § 41 ods. 2 Katastrálneho zákona. V zmysle tohto ustanovenia sa totiž práva k tej istej nehnuteľnosti zapisujú v poradí, v akom sa správe katastra doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra. To znamená, že Okresný úrad, katastrálny odbor prioritne podľa poradia doručených listín a návrhov zapíše najprv vklad vlastníckeho práva na podklade doručenej kúpnej zmluvy (ktoré konanie v súčasnosti prebieha pod sp.zn. ) a až následne by (v prípade nariadenia požadovaného zabezpečovacieho opatrenia) pristúpil k zápisu záložného práva. V čase zápisu záložného práva by však už žalovaný nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, preto by ani nebolo zo strany katastrálneho odboru možné vykonať záznam zabezpečovacieho opatrenia. V danom prípade by preto bolo, vzhľadom na okolnosti prípadu a prebiehajúce vkladové konanie ku kúpnej zmluve, účinnejšou ochranou nároku žalobcu nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by obmedzovalo žalovaného v práve nakladať s nehnuteľnosťou, pretože takúto skutočnosť je Okresný úrad, katastrálny odbor povinný v súlade s § 31 Katastrálneho zákona skúmať pred tým, než rozhodne o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z obsahu podaného návrhu pritom súd nemohol vyvodiť žiadosť žalobcu nariadiť okrem zabezpečovacieho opatrenia aj neodkladné opatrenie, ktoré by bolo v danom prípade práve tým efektívnym nástrojom na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorý by mohol zabrániť sfinalizovaniu zahájeného vkladového konania na katastri nehnuteľností. Účel, ktorý sledoval žalobca, a to zabezpečenie jeho nároku z dôvodu existencie obavy,

že exekúcia bude ohrozená, by tak bol v danom prípade dosiahnutý práve nariadením neodkladného opatrenia, paradoxne prednostne pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Súd však nemôže z vlastnej iniciatívy „dotvárať“ návrhy sporových strán a interpretovať text ich podania tak, aby bolo možné podanému návrhu vyhovieť. Je len zodpovednosťou strán, aby súdu predložili také podania, ktoré budú spĺňať všetky zákonné náležitosti a zároveň reflektovať na celkové okolnosti prejednávaného prípadu. Za danej situácie teda úvahy o tom, že zabezpečovacie opatrenie má (s poukazom na znenie ) vždy prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia, nie sú opodstatnené.

24. V danom prípade sa javí, že žalobca mal na podklade skutkových zistení v čase podania návrhu a vzhľadom na existenciu plomby evidovanej na dotknutej nehnuteľnosti, pristúpiť k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by v danom čase žiadal obmedzenie nakladania žalovaného s predmetnou nehnuteľnosťou a takýmto spôsobom by mohol zabrániť vkladovému konaniu na základe kúpnej zmluvy. Práve nariadenie neodkladného opatrenia by pritom bolo vhodným a účinným procesným nástrojom na ochranu práv žalobcu.

25. Nad rámec špecifických dôvodov, pre ktoré v tomto prípade súd nemohol vyhovieť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd dodáva, že medzi skutočnosti osvedčujúce, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého obava zo zmarenia exekúcie musí mať určitú kvalifikovanú intenzitu na to, aby odôvodnila tak závažný zásah do práv žalovaného, akým je zriadenie záložného práva na vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť. Obava zo zmarenia exekúcie musí byť aktuálna, naliehavá a reálna, odôvodňujúca potrebu okamžitého zásahu. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je iba také správanie dlžníka (žalovaného), ktoré nasvedčuje jeho úmyslu zmariť exekúciu pohľadávky veriteľa (žalobcu) takými zásahmi do svojho majetku, ktoré ovplyvnia pravdepodobnosť úspešného núteného výkonu rozhodnutia.

26. Záverom sa súdu prvej inštancie žiada doplniť, že pohľadávka žalobcu je od jej vzniku zabezpečená aj ručením konateľa obchodnej spoločnosti odporcu (E. F.), ktorý bol v zmysle vydaného platobného rozkazu v konaní pod sp.zn. taktiež zaviazaný k úhrade dlžnej sumy v prospech žalobcu, preto v prípade právoplatného priznania žalovanej pohľadávky z tohto konania má žalobca možnosť vymôcť si dlžnú sumu nielen od žalovaného ako obchodnej spoločnosti, ale taktiež od jej konateľa – ručiteľa.

27. S poukazom na všetko konštatované rozhodol súd tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosti žalovaného vedenej na LV č. XX v k.ú. A. B., zamietol.

28. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Rozhodnutie o zamietnutí podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Preto bolo povinnosťou súdu rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania ( ). Súd právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán. Žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho návrhu nebolo vyhovené, a pritom žalovanému v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, pretože sa mu zamietavé uznesenie súdu v súlade s nedoručuje a v tomto konaní teda nevynaložil žiadne náklady na právne služby a pod.. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. (II. výrok uznesenia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.