Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Cob-130-2025.pdf
PDF · 137.18 KB
Case nature
Subarea
42Cob/130/2025
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci žalobcu: STAVIVÁ-Garaj, s.r.o., Zvolenská cesta 31, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 592 872, právne zast. Mgr. František Baraniak, advokát, IČO: 55 980 473, M.R. Štefánika 43, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: TUPA, s.r.o. so sídlom Majerská cesta 65, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 596 401, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Cb/179/2025-100 zo dňa 8. decembra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Cb/179/2025-100 zo dňa 8. decembra 2025 potvrdzuje .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd okresný súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a v druhej časti výroku rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 14.11.2025 podal žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom žiadal zriadiť záložné právo k nehnuteľnosti zapísanej na meno žalovaného na LV č. XX pre k.ú. A. B., okres Senec (ďalej len Nehnuteľnosť“) za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky voči žalovanému vo výške 25.613,67 Eur s príslušenstvom. Uviedol, že predmetná pohľadávka vznikla titulom neuhradenej kúpnej ceny za dodaný tovar a v súčasnosti je uplatnená v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 18Up/1642/2025. 3. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že na základe rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.2025 a jednotlivých kúpnych zmlúv dodal žalovanému stavebný materiál, za ktorý vystavil desať faktúr. Žalovaný uhradil len čiastku 5.914,61 Eur z faktúry č. 2504010100000309, pričom zvyšná časť tejto faktúry vo výške 9 696,17 Eur a všetky ostatné faktúry zostali neuhradené. Pohľadávka žalobcu je pritom zabezpečená ručiteľským vyhlásením konateľa žalovaného zo dňa 21.02.2025. Žalobca v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že žalovaný vlastní len jednu nehnuteľnosť, zapísanú na LV č. XX pre k. ú. A. B., ktorá je už zaťažená existujúcim záložným právom. Žalovaný má podľa žalobcu aj ďalšie dlhy, a to voči Sociálnej poisťovni a daňovému úradu. Z výpisu z listu vlastníctva žalobca zistil, že dňa 28.10.2025 bolo začaté vkladové konanie o prevode tejto nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy (V-7834/2025), k čomu došlo po splatnosti žalobcom vystavených faktúr a po neúspešnej výzve žalobcu na poskytnutie dodatočného zabezpečenia pohľadávky. Žalobca na základe konania a majetkového správania žalovaného (najmä nereagovania na výzvy, neuhrádzania splatných záväzkov, prevodu nehnuteľností a ich zaťažovania po splatnosti dlhu) nadobudol pocit, že žalovaný sa vyhýba plneniu svojich povinností a jeho majetkové pomery sú neuspokojivé. Uvedené podľa žalobcu nasvedčuje tomu, že sa žalovaný vyhýba plneniu svojich záväzkov a svoje eventuálne finančné zdroje pravdepodobne smeruje do vlastných iných aktivít - v opačnom prípade by totiž žalovaný musel
svoje záväzky voči žalobcovi už dávno splniť. Tieto okolnosti podľa žalobcu osvedčujú pochybnosti o majetkovej, resp. kapitálovej bonite žalovaného, ktorá môže následne ohroziť exekúciu. Zároveň žalobca uviedol, že žalovaný v čase, kedy bol viac ako 1,5 roka po splatnosti pohľadávky voči žalobcovi, zvýhodnil iných svojich veriteľov, keď preukázateľne uzatvoril a dňa 29.07.2025 podal návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva na Okresný úrad Ružomberok a dňa 11.07.2025 podal návrh na vklad zmluvy o zabezpečovacom prevode práva na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor. Z týchto dôvodov žalobca odvodil reálnosť svojej obavy z ohrozenia budúcej exekúcie jeho pohľadávky, ktorá by mohla zostať sčasti alebo úplne neuspokojená. Vzhľadom na uvedené sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva na Nehnuteľnosti žalovaného. 4. Dňa 24.11.2025 žalobca predložil súdu Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Up/1642/2025 zo dňa 24.11.2025 (v texte aj „Platobný rozkaz“), ktorým upomínací súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 25.613,67 Eur s úrokmi z omeškania, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 400 Eur. Súčasne súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi aj náhradu trov konania vo výške 2.372,31 Eur s tým, že vzhľadom na ručiteľské vyhlásenie konateľa žalovaného plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť ostatných povinných subjektov. Žalobca predložil predmetný platobný rozkaz za účelom preukázania, že jeho pohľadávka sa stala judikovanou (hoci doposiaľ neprávoplatne). 5. Súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol. V odôvodnení vysvetlil význam a podstatu zabezpečovacieho opatrenia a uviedol podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol návrhu o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. Prvoinštančný súd skúmal dôvodnosť a trvanie nároku, poskytnutia ochrany ktorého sa domáhal podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Poukázal na žalobcom predložený Platobný rozkaz, ktorým súd uložil spoločnosti TUPA s.r.o. (žalovanému) a jej konateľovi C. D. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25.613,67 Eur spolu s úrokmi a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 400,- Eur a taktiež trovy konania vo výške 2.372,31 Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Z uvedeného spôsobu plnenia v zmysle vydaného platobného rozkazu potom vyplýva, že záväzok voči žalobcovi je možné splniť jednak samotným žalovaným 1) ako obchodnou spoločnosťou, ale taktiež i plnením zo strany žalovaného 2) ako jej konateľa. Z obsahu spisu teda vyplýva, že peňažná pohľadávka žalobcu je dostatočne špecifikovaná, jeho peňažný nárok uplatnený v konaní trvá (bol priznaný v nateraz neprávoplatnom platobnom rozkaze Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 18Up/1642/2025 zo dňa 24.11.2025) a či bude dôvodný, ukáže až ďalší vývoj v predmetnej právnej veci 6. Súd prvej tiež poukázal na to, že žalobca osvedčoval opodstatnenosť podaného návrhu najmä tým, že žalovaný nie je vlastníkom žiadnych iných nehnuteľností; žalovaný odmietol žalobcovi poskytnúť zabezpečenie jeho pohľadávky; žalovaný dotknutú nehnuteľnosť v čase po splatnosti pohľadávky žalobcu ako veriteľa zaťažil v prospech tretích osôb; na pracovisku Okresný úrad Senec, katastrálny odbor prebieha konanie V - 7834/2025; žalovaný má viacero pohľadávok voči tretím osobám; žalovaný okrem vyššie uvedenej nehnuteľnej veci nie je vlastníkom žiadnej inej veci vyššej hodnoty. 7. Súd prvej inštancie mal za osvedčené tvrdenie žalobcu, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX pre k.ú. A. B., ktorú nadobudol povolením vkladu kúpnej zmluvy V-11161/2020 zo dňa 13.01.2021. Následne súd skúmal existenciu dôvodnej obavy žalobcu zo zmarenia exekúcie. Poukázal na potrebu skúmania konania žalovaného, dôsledkom ktorého je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery povinnej osoby. 8. Primárne súd prvej inštancie konštatoval, že návrhu žalobcu nemožno vyhovieť z dôvodu, že zabezpečovacím opatrením nemožno dosiahnuť požadovanú ochranu žalobcu v zmysle možného budúceho uspokojenia jeho judikovanej pohľadávky voči žalovanému, pretože predložený návrh nereflektuje na zásadu tzv. priority zápisov práv k nehnuteľnostiam, ktorú uplatňujú správne orgány (konkrétne Kataster nehnuteľností) v súlade s § 41 ods. 2 Katastrálneho zákona, teda Okresný úrad, katastrálny odbor prioritne podľa poradia doručených listín a návrhov zapíše najprv vklad vlastníckeho práva na podklade doručenej kúpnej zmluvy (ktoré konanie v súčasnosti prebieha pod sp.zn. V-7834/2025) a až následne by (v prípade nariadenia požadovaného zabezpečovacieho opatrenia) pristúpil k zápisu záložného práva. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že po prevode vlastníckeho práva by katastrálny úrad tzv. sudcovské záložné právo nemohol zapísať, a preto efektívnym nástrojom na ochranu práv žalobcu by za danej situácie bolo neodkladné opatrenie, nie zabezpečovacie opatrenie. Z obsahu návrhu však nevyplýva, že by sa žalobca domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia a nakoľko súd nemôže z vlastnej iniciatívy „dotvárať“ návrhy sporových strán a interpretovať text ich podania tak, aby bolo možné podanému návrhu vyhovieť. Za danej situácie
mal teda žalobca podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v dôsledku ktorého by mohol dosiahnuť zmarenie predmetného vkladového konania. 9. Súd prvej inštancie tiež poukázal na nevyhnutnosť osvedčenia obavy zo zmarenia exekúcie, ktorá musí svojou intenzitou odôvodniť tak závažný zásah do práv žalovaného, akým je zriadenie záložného práva na vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť. Obava zo zmarenia exekúcie musí byť aktuálna, naliehavá a reálna, odôvodňujúca potrebu okamžitého zásahu. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je preto iba také správanie dlžníka (žalovaného), ktoré nasvedčuje jeho úmyslu zmariť exekúciu pohľadávky veriteľa (žalobcu) takými zásahmi do svojho majetku, ktoré ovplyvnia pravdepodobnosť úspešného núteného výkonu rozhodnutia. Súd poukázal na to, že pohľadávka žalobcu je od jej vzniku zabezpečená aj ručením konateľa obchodnej spoločnosti odporcu (C. D.), ktorý bol v zmysle vydaného platobného rozkazu v konaní pod sp.zn. 18Up/1642/2025 taktiež zaviazaný k úhrade dlžnej sumy v prospech žalobcu, preto v prípade právoplatného priznania žalovanej pohľadávky z tohto konania má žalobca možnosť vymôcť si dlžnú sumu nielen od žalovaného ako obchodnej spoločnosti, ale taktiež od jej konateľa – ručiteľa. 10. Žalobca sa včas podaným odvolaním proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvoinštančného súdu domáhal, aby súd podľa § 376 CSP v rámci autoremedúry zrušil uznesenie prvoinštančného súdu a návrhu na vydanie neodkladného zabezpečovacieho opatrenia vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného povinnosťou náhrady trov konania v rozsahu 100 % a v prípade, že sa s takýmto postupom nestotožní, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zmenil tak, že zriadi záložné právo k nehnuteľnostiam podľa návrhu žalobcu. 11. Žalobca v odvolaní označil závery súdu prvej inštancie za nesprávne a odkázal na odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a), b) d), f) a h) CSP. 12. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie vybočuje nielen z rozhodovacej praxe súdov, ale aj z rozhodovacej praxe toho istého senátu a poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Cb/22/2024 zo dňa 04.09.2024, ktoré priložil k odvolaniu. 13. Žalobca tiež namietol neodôvodnenosť rozhodnutia v časti tvrdení o nemožnosti dosiahnutia ochrany zabezpečovacím opatrením, pričom prejudikoval výsledok vkladového konania, hoci v zmysle § 329 ods. 2 CSP bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase vydania rozhodnutia žalovaný. Tiež poukázal na to, že pokiaľ by súd skúmal stav konania vedeného na Okresnom úrade Senec, katastrálnom odbore pod sp. zn. V - 7834/2025 aspoň cez systém ESKN dostupný na stránke https://kataster.skgeodesy.sk/eskn-portal/ services/info-stav-podania/info-stav-spracovania-ziadost tak by zistil, že ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia je konanie V-7834/2025 zo dňa 28.10.2025 na pracovisku Okresný úrad Senec, katastrálny odbor prerušené ku dňu 09.12.2025. Žalobca ako dôvody pre prerušenie konania uviedol nielen prebiehajúce konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ale aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorý tvorí predmet tohto vkladového konania z dôvodu, že bol uskutočnený v čase po tom, ako bolo žalovanému doručené upovedomenie o začatí exekúcie v rámci exekučného konania vedeného u súdneho exekútora - JUDr. Žofia Žabková pod sp. zn. 420EX 915/2025, s účinkami podľa ust. § 61d Exekučného poriadku. 14. Žalobca tiež poukázal na to, že ku dňu vydania napadnutého uznesenia oproti stavu ku dňu podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na LV č. XX k.ú. A. B., obec: A. B., okres: Senec pribudla poznámka, predmetom ktorej je upovedomenie o vykonaní exekúcie zriadením exekučného záložného práva v prospech: RBR Betón, a. s., (IČO: 36851574) na pozemok parc.č. 131/3, podľa 420EX 915/2025 zo dňa 20.11.2025, súdny exekútor - JUDr. Žofia Žabková, P-493/2025 č.z. 245/2025, ktorého súčasťou je aj zákaz povinného t.j. TUPA s.r.o. previesť alebo zaťažiť nehnuteľnosť. Z tohto dôvodu bolo konanie vedené na Okresnom úrade Senec, katastrálnom odbore pod sp. zn. V - 7834/2025 prerušené v súlade s § 31a písm. a) katastrálneho zákona až do doby ukončenia exekučného konania. Tieto skutočnosti oznámil žalobca telefonicky súdu prvej inštancie dňa 03.12.2025, kedy sa o nich sám dozvedel. 15. Žalobca tiež poukázal na to, že u súdneho exekútora - JUDr. Žofia Žabková je pod sp. zn. 420EX 999/2025 vedené aj ďalšie exekučné konanie pre vymoženie sumy 4.617.43 Eur s príslušenstvom v prospech oprávneného RAMIRENTspol. s r. o., IČO: 17321484, sídlo: Opletalova 65, 841 07 Bratislava- Dev.Nová Ves, čo vyplýva z Centrálneho registra exekúcií. 16. Na základe uvedeného má žalobca za to, že úvahy súdu prvej inštancie o tom, že vhodnejšou formou ochrany ohrozených a porušených práv žalobcu by malo byť neodkladné opatrenie nemôže obstáť. Tieto skutočnosti zároveň u žalobcu prehlbujú jeho obavy, že žalovaný zaťažovaním a pokusom o prevod svojho majetku marí vymoženie pohľadávky žalobcu. 17. Žalobca označil za právne bezvýznamnú skutočnosť o ručiteľskom vyhlásení konateľa žalovaného, nakoľko tento nedisponuje žiadnym nehnuteľným majetkom, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku
žalobcu. Žalobca v odvolaní poukázal aj na to, že prípadné vyhovenie jeho návrhu by malo za následok len zápis jeho práv ako druhej, príp. tretej osoby v poradí, nakoľko na predmetnom liste vlastníctva už je zapísané právo tretej osoby (V-340/2021 zo dňa 26.03.2021) 18. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie bolo založené na formálnych záveroch a nezohľadnilo skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného zabezpečovacieho opatrenia, či skutočnosti ohľadom účelového konania žalovaného, ktorý napriek tomu, že je v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny za dodaný tovar už viac ako 6 mesiacov sa systematicky zbavuje nehnuteľného majetku. 19. Žalobca v odvolaní uviedol, že má za to, že ochrana toho proti komu má navrhované neodkladné zabezpečovacie opatrenie smerovať nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany, pričom poukázal na rozhodnutie 5Obdo/33/2012 a na rozhodnutie 6 M Cdo/5/2012, ktorých časť odcitoval. 20. Žalobca ďalej uviedol, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia môže nastať situácia, kedy žalobcovi reálne spravodlivosť poskytnutá nebude z dôvodov ďalších prevodov, resp. zaťaženia nehnuteľnosti, ktoré jediné sú vo vlastníctve žalovaného a ktoré môžu byť postihnuté v rámci núteného výkonu rozhodnutia. 21. Žalobca vyčítal prvoinštančnému súdu, že neprihliadol na preukázané skutkové okolnosti, ktoré vyšli najavo z listín, ktoré žalobca priložil k návrhu na vydanie neodkladného zabezpečovacieho opatrenia, a síce neprihliadol na účelové konanie žalovaného, ktorý nesplnil svoj záväzok a žalobcovi ani neposkytol žiadne zabezpečenie jeho pohľadávky. Žalobca tiež namietol nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný sa účelovo nezbavuje svojho nehnuteľného majetku v úmysle poškodiť žalobu ako veriteľa z dôvodu, že nehnuteľnosti nielen predáva ale aj nakupuje. Žalobca vyčítal súdu prvej inštancie, že neskúmal, ani neporovnával masu nehnuteľného majetku, ktorým žalobca disponoval pri vstupe do zmluvného vzťahu so žalobcom a ktorým disponuje v súčasnosti, resp. disponoval v čase podania a rozhodovania o návrhu. Podľa žalobcu hodnota pozemku žalovaného zďaleka nedosahuje hodnotu jeho neuspokojenej pohľadávky, pričom už samotná výška tejto pohľadávky predstavuje dôvodnú obavu z jej vymoženia. Navrhované zabezpečovacie opatrenie označil vzhľadom na neúspešné mimosúdne rokovania ako aj dĺžku omeškania žalovaného za primerané. Tiež uviedol, že ochrana povinného nemôže prevyšovať ochranu žalobcu. 22. Žalobca označil napadnuté rozhodnutie za arbitrárne, keďže súd prvej inštancie záver o neosvedčení obavy o nevymožiteľnosti prijal na základe domnienok a dohadov, a nie na základe preukázaných skutočností. Dokonca rozhodol v rozpore s nimi. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore so skutkovým stavom vyplývajúcim z predložených listinných dokladov. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie porušuje aj princíp legitímnych očakávaní, a to s poukazom na rozhodovaciu činnosť Okresného súdu Banská Bystrica v iných veciach s rovnakým predmetom konania. 23. Žalobca v nadväznosti na uvedené poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS 499/2011, podľa ktorého obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I.ÚS 87/93, PL.ÚS 16/95 a II.ÚS 80/99, III.ÚS 356/06)...Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná. Podľa žalobcu odklon od ustálenej rozhodovacej činnosti Okresného súdu Banská Bystrica zo strany súdu prvej inštancie v tejto právnej veci nie je možné objektívne ani rozumne odôvodniť a na strane žalobcu takýto postup súdu zakladá odôvodnenú pochybnosť o zaujatosti vec prejednávajúceho sudcu. 24. Odvolací súd zaslal odvolanie žalobcu spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a napadnuté uznesenie žalovanému za účelom poskytnutia možnosti vyjadrenia. Žalovaný sa k doručeným listinám nevyjadril. 25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je vo výroku vecne správne. 26. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní, pričom v zmysle § 329 ods. 2 v spojení s § 344 CSP vychádzal zo stavu v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. 27. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáhal zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti žalovaného na tom základe, že má voči žalovanému pohľadávku v sume 25.613,67 Eur s príslušenstvom, ktorá bola v priebehu konania žalobcovi priznaná Platobným rozkazom. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalovaný je vlastníkom len nehnuteľnosti, ku ktorej žiada zriadiť záložné právo v jeho prospech, nakoľko je na liste vlastníctva zapísané záložné právo v prospech tretej osoby (V-340/2021
zo dňa 26.03.2021) a na liste vlastníctva je zapísaná plomba V-7834/2025 na základe návrhu zo dňa 28.10.2025, teda po splatnosti pohľadávky žalobcu. Tiež žalobca dôvodil, že žalovaný jeho záväzok voči žalobcovi neuhradil, neposkytol žalobcovi žiadne zabezpečenie pohľadávky a má viacero pohľadávok voči tretím osobám. 28. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 29. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 30. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 31. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 32. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 33. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 34. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 35. Žalobca v odvolaní všeobecne namietal, že ochrana žalovaného nesmie dosiahnuť takú intenzitu, aby znemožnila ochranu žalobcu s poukazom na rozhodnutia NS SR 5Obdo/33/2012 a 6MCdo/5/2012 s tým, že v dôsledku napadnutého uznesenia môže nastať situácia, že žalobca napriek úspechu v spore vo veci samej svoje právo nevymôže. Predovšetkým je potrebné k takýmto odvolacím námietkam uviesť, že žalobca obavy z ohrozenia exekúcie odvodil z tvrdení, že žalobca vlastní len jednu nehnuteľnosť, na ktorej už je zapísané záložné právo a plomba, ktorou sa snažil scudziť nehnuteľnosť počas prebiehajúcich exekučných konaní, preto sa domáhal prerušenia konania, čo podľa tvrdení žalobcu aj dosiahol. Ďalšou časťou argumentácie žalobcu sú tvrdenia o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného, ktorú osvedčoval len existenciou ďalších pohľadávok voči veriteľom a prebiehajúcim exekučným konaním, pričom predložil súdu o.i. aj prehľad majetkových pomerov žalovaného, podľa ktorého bol v roku 2024 index daňovej spoľahlivosti žalovaného „vysoko spoľahlivý“ (č.l. 63 a nasl.). 36. K námietke žalobcu o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že nestačí osvedčiť pravdepodobnosť existencie nároku žalobcu, ktorému požaduje poskytnúť ochranu zabezpečovacím opatrením, ale aj žalobcove tvrdenia o existencii obavy z ohrozenia exekúcie musia byť takej intenzity, aby odôvodňovali potrebu okamžitého zásahu. Aj keď možno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o nedostatočnosti argumentácia prvoinštančného súdu v tejto otázke, skutočnosti, ktoré žalobca uviedol, nestačia na to, aby súd mohol dospieť k záveru, že z nich dôvodne plynie dôvodná obava žalobcu z ohrozenia exekúcie. Samotná skutočnosť, že žalovaný sa snažil predať svoje nehnuteľnosti neosvedčuje tvrdené bezprostredné ohrozenie exekúcie, nakoľko zmena formy majetku podnikajúceho subjektu z nehnuteľností na peniaze nemusí nič meniť na hodnote aktív dlžníka, k čomu sa žalobca vôbec nevyjadril. Zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len za splnenia zákonných podmienok. Pravdepodobnosť existencie a trvanie nároku navrhovateľa je len jednou z dvoch podmienok, ktoré musia byť kumulatívne naplnené. Druhou je buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán, ktorá je vzhľadom na zriadené exekučné záložné právo a prerušené katastrálne konania nenaplnená, alebo že je osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená. Je na žalobcovi, aby tvrdil také skutočnosti, z ktorých je možné takúto obavu vyvodiť a aby takéto skutočnosti zároveň osvedčil. Nestačí naplnenie tejto podmienky tvrdiť. 37. Zabezpečovacie opatrenie a neodkladné opatrenie sú inštitúty procesného práva umožňujúce súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu sporových strán, a to v prípade zabezpečovacieho opatrenia vtedy, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená tak, ako to vyplýva z § 343 ods. 1 CSP a v prípade neodkladného opatrenia vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená tak, ako to vyplýva z § 325 ods. 1 CSP, pričom v súdenej veci sa žalobca domáhal zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. 38. Civilný sporový poriadok bližšie nešpecifikuje, čo presne znamená zákonná požiadavka „obava, že exekúcia bude ohrozená“. Exekúciou sa rozumie nútený výkon rozhodnutia, pričom ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno podľa § 63 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
vykonať o.i. prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľností, predajom podniku. Na základe uvedeného odvolací súd zastáva právny názor, že zo zákonnej formulácie „obava, že exekúcia bude ohrozená“ je potrebné dovodiť, že ide o také skutočnosti a okolnosti, ktoré vzbudzujú a opodstatňujú obavu navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený, teda že protistrana koná spôsobom, ktorého dôsledkom je zníženie majetku postihnuteľného exekúciou, alebo že inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje svoje majetkové pomery. 39. Súd prvej inštancie dospel v napadnutom rozhodnutí k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu začatého konania o zápis zmeny vlastníckeho práva, ktoré sa na liste vlastníctva prejavilo plombou a rovnako neosvedčil ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov z dôvodu zabránenia nezvratného stavu a ohrozenia budúceho výkonu exekúcie. 40. Aj keď sa možno stotožniť so závermi súdu o priorite zápisov do katastra nehnuteľností, odvolací súd musí prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu do tej miery, že súd viazaný skutkovým stavom v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa touto otázkou zaoberal nad rámec preskúmavania splnenia podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd sa však stotožnil s vyslovenými závermi súdu prvej inštancie ohľadom absencie bezodkladnej potreby zásahu do práv žalovaného s odôvodnením obavy z vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu. 41. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, alebo neodkladného opatrenia, súdy vždy rozhodujú podľa konkrétnych okolností tej - ktorej rozhodovanej veci. Konkrétne okolnosti danej veci pritom zásadne determinuje navrhovateľ neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia opísaním rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, prípadne odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď opísanie skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená a v prípade neodkladného opatrenia aj skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, je podľa § 326 ods. 1 v spojení s § 344 CSP aj osobitnou zákonnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. 42. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia rozhoduje súd v zmysle § 329 ods. 1 v spojení s § 344 CSP v zásade bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia je teda charakteristický zjednodušený procesný postup, pri ktorom súd vychádza z návrhu, zohľadňujúc obsah a výpovednú hodnotu pripojených listín a pri ktorom pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára priestor pre plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd z objektívnych dôvodov nemôže vykonať, a preto o návrhu rozhoduje na základe osvedčenia podstatných skutočností uvedených navrhovateľom neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia v návrhu na ich nariadenie. 43. V konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je to práve žalobca, ktorý do vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie mal uviesť a osvedčiť rozhodujúce skutočnosti umožňujúce prijať záver o dôvodnosti jeho nároku a zároveň aj o potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nárok žalobcu na zaplatenie predmetnej pohľadávky mal súd prvej inštancie za osvedčený. Ohrozenie exekúcie žalobca odvodzoval z nepriaznivých majetkových pomerov, ktoré tvrdenie založil len na tom, že žalovaný nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť okrem nehnuteľnosti, na ktorej už je zriadené záložné právo ( v priebehu odvolacieho konania aj ďalšie exekučné záložné právo), žalovaný svoju pohľadávku nesplnil a neposkytol žalobcovi ani žiadne zabezpečenie a žalovaný má ďalších veriteľov, pričom na jeho majetok sú vedené viaceré exekučné konania. Tieto tvrdenia však bez ďalšieho neodôvodňujú reálne a bezprostredné ohrozenie exekúcie, resp. hrozby úkonov žalovaného fakticky smerujúcich čo i len k čiastočnému zmarenia budúcej exekúcie. Odvolací súd poukazuje na to, že ani v prípade, že by sa osvedčilo účelové konanie žalovaného, ktoré žalobca tvrdí, toto bez ďalších okolností automaticky neosvedčuje splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému, nakoľko zo skutkových tvrdení žalobcu nevyplynulo, že by žalovaný robil také právne úkony a v nadväznosti na to bol v takej hospodárskej situácii, že by prevod jeho jedinej nehnuteľnosti znamenal ohrozenie alebo zmarenie exekúcie, pokiaľ by v budúcnosti voči žalovanému žalobca disponoval exekučným titulom. Znovu treba zdôrazniť, že prevod majetku je len transformáciou hmotnej časti majetku na finančné prostriedky, nakoľko prevádzané vlastnícke právo k nehnuteľnosti žalovaného je potrebné vnímať ako protihodnotu za poskytnuté plnenie - kúpnu cenu. Je nepochybné, že tak ako pri odplatnom nadobudnutí majetku spoločnosťou od tretích osôb, ako aj pri odplatnom nadobudnutí majetku od spoločnosti dochádza k transformácii aktív, a to buď k transformácii neobežného majetku, alebo naopak. Transformáciou
majetku (hmotný majetok na pohľadávku) na ekvivalentnú sumu v peňažnom vyjadrení nedošlo k zmene vlastného imania spoločnosti žalovaného, z čoho vyplýva, že hodnota vlastného imania sa predajom nehnuteľnosti nemení. Z uvedeného dôvodu skutočnosť, že žalovaný previedol nehnuteľnosť na tretiu osobu, samé o sebe reálne neodôvodňuje tvrdenie žalobcu o ohrození exekúcie. Na základe uvedeného preto nemožno právny úkon žalovaného smerujúci k prevodu jeho nehnuteľnosti na tretiu osobu, či bližšie neodôvodnené tvrdenie o zaťažovaní majetku žalovaného, bez ďalšieho vyhodnotiť ako účelové znižovanie hodnoty majetku žalovaného v snahe zmariť prípadnú exekúciu. 44. V nadväznosti na uvedené odvolací súd tiež poukazuje na to, že na otázku obavy z ohrozenia exekúcie nadväzuje aj otázka proporcionality zabezpečovacieho opatrenia, ktorej sa žalobca venoval len vo všeobecnej rovine bez poukazu na hodnotu majetku, ku ktorému žiada zriadiť sudcovské záložné právo a rovnako len s odkazom na existujúce iné záložné práva zriadené k nehnuteľnostiam žalovaného. Pre nariadenie zabezpečovacieho patrenia nepostačuje len tvrdenie žalobcu o primeranosti vo vzťahu k ním tvrdenému obmedzeniu v užívaní jeho nehnuteľností porušením zmluvných povinností žalovaného. Odvolací súd zdôrazňuje, že inštitút zabezpečovacieho opatrenia nie je prostriedkom na zaistenie si určitej výhody v postavení medzi inými prípadnými veriteľmi žalovaného, ale slúži na okamžité zabránenie zmareniu vymožiteľnosti práva v prípade bezprostrednej hrozby zmenšenia majetku žalovaného, ktorú žalobca v tomto konaní neosvedčil. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje ani samotná domnienka žalobcu, vyjadrujúca jeho obavu, že na strane žalovaného by hypoteticky mohlo v budúcnosti dôjsť k zmenšeniu majetku zvýšením jeho záväzkov z dôvodu žalobcom tvrdenej hrozby viacerých exekučných konaní vedených proti žalovanému. Odvolací súd tiež uvádza, že zásah do vlastníckeho práva žalovaného v prípade zabezpečovacieho opatrenia nielenže musí mať nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu nároku, ale zároveň musí byť odôvodnený akútnou potrebou takéhoto zásahu, a to s ohľadom na účel zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je účinná ochrana práv oprávnenej osoby. 45. Úkony žalovaného, na ktoré poukázal žalobca v návrhu preto nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť ako úkony smerujúce k ohrozeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky v takej intenzite, že by osvedčovali splnenie podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa má zasiahnuť do vlastníckeho práva žalovaného. Rovnako nemožno dospieť k záveru o účelovom znižovaní hodnoty majetku žalovaného len na základe neosvedčených tvrdení žalobcu o nepriaznivých majetkových pomeroch žalovaného. Žalobca neosvedčil, že by žalovaný nedisponoval dostatkom prostriedkov na uspokojenie jeho pohľadávky, prípadne, že by spoločnosť žalovaného bola v zlej platobnej a finančnej situácii. Pokiaľ ide o predložené výstupy Indexu podnikateľa (č.l. 63) primárne odvolací súd poukazuje na to, že žalobca neuviedol, prečo sú tieto dôkazy pre rozhodnutie relevantné, pričom základné ukazovatele finančnej kondície žalovaného za rok 2024 neosvedčujú tvrdenia žalobcu o nepriaznivých majetkových pomeroch žalovaného. 46. Žalobca v odvolaní uviedol skutkové tvrdenia, ktoré neboli uplatnené v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to tvrdenie o tom, že na majetok žalovaného je vedené ďalšie exekučné konanie (420EX 999/2025) a vkladové konanie č. V-7834/2025, v dôsledku ktorého je na liste vlastníctva č. XX pre k.ú. A. B. zapísaná plomba, bolo prerušené podľa § 31a písm. a) katastrálneho zákona až do doby ukončenia exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. Žofia Žabková, č. 420EX 915/2025 v prospech oprávneného RBR Betón, a.s.. Nielenže ide o novoty v odvolacom konaní (najmä pokiaľ ide o ďalšie exekučné konanie, hoci poverenie súdneho exekútora bolo vydané dňa 11.11.2025), ale tieto skutočnosti ani neosvedčujú účelové konanie žalovaného bezprostredne smerujúce k znižovaniu hodnoty majetku žalovaného v snahe zmariť exekučné konanie. Zároveň však odvolací súd poukazuje na to, že práve zriadené exekučné záložné právo a prerušené vkladové konanie sú efektívnymi zákonnými inštitútmi brániacimi žalovanému nakladať s jeho majetkom. 47. Pokiaľ žalobca zdôrazňuje údajné nebezpečenstvo zmarenia exekúcie poukazom na iné záväzky žalobcu a zdôrazňuje skutočnosť, že žalovaný nijak neprejavil snahu mimosúdneho usporiadania vzťahov k žalobcovi, je nutné pripomenúť, že nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáha vo vzťahu k pohľadávke, ktorá nie je právoplatne judikovaná a je potrebné ju považovať za spornú napriek tomu, že vo veci už bol vydaný platobný rozkaz. Ani samotná existencia údajnej pohľadávky žalobcu ani existencia iných dlhov žalovaného však nie sú bez ďalších skutočností dôvodom na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia, ale dôvodom na uplatnenie nároku v nachádzacom konaní a následne po získaní exekučného titulu dôvodom na exekúciu. Dôvodom na zabezpečenie majetku dlžníka neodkladným / zabezpečovacím opatrením by mohlo byť také konanie dlžníka, z ktorého je možné s vysokou pravdepodobnosťou vyvodiť, že svojimi úkonmi dosiahne stav, kedy získanie exekučného titulu stratí pre veriteľa zmysel, pretože exekúcia nebude môcť byť úspešná. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia však okrem domnienok o nepriaznivých
majetkových pomeroch žalovaného neobsahoval opis nezvrátiteľného konania žalovaného, obsahoval informáciu o prebiehajúcom vkladovom konaní, ktoré bolo prerušené a iných záväzkoch dlžníka a prebiehajúce exekučné konania. Ako vyplýva z tvrdení žalobcu vyplývajúcich priamo z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tak aj zo žalobcom predložených listín je zrejmé, že je dostatočne efektívne zabezpečená ochrana majetku žalovaného tak, aby sa zabránilo scudzovaniu, či znehodnocovaniu majetku žalovaného jeho konaním. Odvolací súd má za osvedčené, že zriadené exekučné záložné právo je spôsobilé zabrániť zaťaženiu majetku žalovaného inak, ako v súlade so zákonom, alebo na základe zákona. Pri skúmaní podmienok pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd posúdiac aj individuálne okolnosti tejto veci dospel k záveru, že zriadené záložné právo poskytuje dostatočnú ochranu pohľadávky uplatnenej žalobcom voči žalovanému, ktorý momentálne nemôže svojvoľne nakladať s Nehnuteľnosťou. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že zo žalobcom predložených dokladov nie je možné zistiť aktuálny stav majetku obchodnej spoločnosti žalovaného. Za situácie, že žalovaný disponuje dostatkom majetku na uspokojenie exekučného nároku, prípadná dispozícia s jeho vlastným majetkom prevyšujúcim hodnotu exekučného nároku je plne v jeho dispozícii, a vtedy nemôže byť ani takáto dispozícia s majetkom vyhodnotená ako dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 48. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdeniami žalobcu o účele zabezpečovacieho opatrenia. Zároveň je však potrebné znovu zdôrazniť, že zabezpečovacie opatrenie nie je nástrojom na zabezpečenie poradia a vymožiteľnosti pohľadávky ako predbežný inštitút do momentu judikovania pohľadávky žalobcu, ale ide o osobitný druh dočasného opatrenia, ktorým sa zasahuje do vlastníckeho práva povinnej osoby za splnenia zákonných predpokladov, medzi ktoré patrí o.i. aj preukázanie bezprostrednej hrozby nevymoženia osvedčeného nároku, resp. pohľadávky oprávnenej osoby- žalobcu. 49. Vo vzťahu k otázke opodstatnenosti ručiteľského záväzku odvolací súd poukazuje na zabezpečovaciu povahu inštitútu ručiteľského vyhlásenia, ktorú zrejme žalobca nepovažoval za irelevantnú v čase jeho zriadenia. Bez ohľadu na to odvolací súd uvádza, že žalobca neosvedčil svoje tvrdenia nielen o nepriaznivej finančnej situácii ručiteľa, ale ani žalovaného. Samotná skutočnosť, že povinná osoba nedisponuje nehnuteľným majetkom, či so svojím majetkom akokoľvek nakladá bez osvedčenia činnosti povinnej osoby smerujúcej výhradne k zmenšovaniu hodnoty majetku povinnej osoby nezakladá nárok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie má osobitnú povahu obmedziť dispozičné práva povinnej osoby za účelom zamedzenia znižovaniu hodnoty majetku povinnej osoby, nie na elimináciu podnikateľského rizika. Odvolací súd pripomína, že veriteľ vo vzťahu k dlžníkovi vždy znáša riziko, že dlžník nezaplatí. Zníženie miery tohto rizika môže veriteľ pri vzniku právneho vzťahu ovplyvniť zmluvne dohodnutými spôsobmi zabezpečenia (záložné právo, ručenie), čo v danom prípade aj urobil. Bolo teda na rozhodnutí veriteľa zabezpečiť si plnenie zo záväzkového vzťahu dostatočným spôsobom a nie v následne žiadať zásah do práv dlžníka zo strany súdu. Vstupom do záväzkového právneho vzťahu žalobca prijíma riziko nezaplatenia jeho prípadnej pohľadávky. Ide o vedomé rozhodnutie veriteľa, ktorý sa má s rizikami uspokojenia prípadne vzniknutej pohľadávky oboznámiť pri uzatváraní zmluvy. Zo strany veriteľa potom nie je opodstatnené požadovať od súdu, aby v jeho prospech pohľadávku preventívne fakticky a právne zabezpečil, a tým znižoval mieru rizika nezaplatenia pohľadávky. Ak si záložné právo na zabezpečenie pohľadávky nedohodli zmluvné strany, resp. veriteľ ho už považuje za nedostatočné, súd tak môže urobiť iba zo zákonných dôvodov a tým nie je všeobecné riziko veriteľa, ale akútne nebezpečenstvo zníženia majetku dlžníka, v dôsledku ktorého exekúcia nebude úspešná. Zásah do vlastníckeho práva žalovaného však musí mať nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu nároku a zároveň musí byť odôvodnený akútnou potrebou takéhoto zásahu, a to s ohľadom na účel zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je účinná ochrana práv oprávnenej osoby. 50. Nič na tom nemení ani argumentácia žalobcu, že na nehnuteľnosti už je zriadené záložné právo v prospech tretej osoby na zabezpečenie záväzku žalovaného zo zmluvy o pôžičke, nakoľko toto právo tretej osoby už bolo zapísané na liste vlastníctva v čase, keď žalobca vstúpil do záväzkového vzťahu so žalovaným, pričom nič mu v tom čase nebránilo rovnakým spôsobom zabezpečiť aj svoju prípadnú budúcu pohľadávku. 51. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti neúčelnosti vydania zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko súd prvej inštancie zrozumiteľne argumentoval zásadou tzv. priority zápisov, v dôsledku čoho poukázal na skutočnosť, že v čase zápisu prípadného sudcovského záložného práva by už nebol vlastníkom nehnuteľnosti žalovaný, ale tretia osoba, do vlastníckeho práva ktorej nemožno napadnutým rozhodnutím súdu zasiahnuť. Aj keď tvrdenia súdu prvej v tejto časti odvolací súd nepovažoval za relevantné vzhľadom na absenciu preukázania bezprostrednej hrozby z ohrozenia exekúcie, v konečnom dôsledku odvolací súd vyhodnotil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne.
52. Vo vzťahu k narušeniu princípu legitímnych očakávaní žalobcu odvolací súd poukazuje na to, že tvrdenia žalobcu o rozhodovacej činnosti prvoinštančného súdu vo veciach „s rovnakým predmetom konania“ neznamená, že tieto konania a následne aj rozhodnutia vychádzajú s identického skutkového základu, aj keď predmet konania môže byť vymedzený rovnako. Vzhľadom na kontradiktórnu povahu konania, na ktorú odkázal žalobca sám v podanom odvolaní, je súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho tvrdili, osvedčili či preukázali strany konania. V prípade neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia zvlášť treba individuálne pristupovať k splneniu zákonných podmienok na nariadenie zásahu do práv povinnej osoby, preto bez ďalších tvrdení nemožno dospieť k záveru, že ide o identickú vec, resp. skutkový stav. Z predloženého rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré poukázal žalobca v odvolaní jasne vyplýva iný skutkový stav ako v danom prípade, nakoľko zásadným rozdielom v danej veci je skutočnosť opakovaných úkonov smerujúcich k znižovaniu majetku povinnej osoby vrátane bezodplatných úkonov medzi spriaznenými osobami povinnej osoby. Žalobca v odvolaní neuviedol, v čom by mala byť skutková situácia, t. j. osvedčenie rozhodných skutočností, ktorými mali byť naplnené zákonné podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, v predmetnej veci rovnaké alebo analogické a v čom by malo spočívať rozdielne právne posúdenie. Uviedol len to, že zabezpečovacie opatrenie bolo vydané. Potom odvolací súd z takejto odvolacej námietky z dôvodu, že je viazaný dôvodmi odvolania, ktoré sám nemôže dotvárať, rozvíjať, dopĺňať, či z obsahu spisu vyhľadávať, nemohol dospieť k záveru o nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na znenie čl. 2 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít je v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/6/2017, vo vzťahu k NS SR možné považovať stanoviská alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR, do tohto pojmu je možné zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach NS alebo jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutie NS názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. Všeobecne za rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít je možné považovať aj rozhodnutia Ústavného súdu SR. 53. Záverom ešte odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o tom, že sa žalovaný účelovo nezbavuje majetku v úmysle poškodiť žalobcu z dôvodu, že nehnuteľnosti nielen predáva, ale aj nakupuje, odvolací súd konštatuje, že táto námietka nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Obdobné nedostatky vyplývajú aj z tvrdení samotného návrhu, keď žalobca tvrdil, že žalovaný viac ako 1,5 roka po splatnosti pohľadávky voči žalobcovi, zvýhodnil iných svojich veriteľov, keď preukázateľne uzatvoril a dňa 29.07.2025 podal návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva na Okresný úrad Ružomberok a dňa 11.07.2025 podal návrh na vklad zmluvy o zabezpečovacom prevode práva na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, prípadne, že žalovaný zaťažoval po splatnosti záväzku voči žalobcovi svoj majetok právami v prospech tretích osôb. 54. Na základe vyššie uvedeného posúdenia dôvodnosti odvolacích námietok žalobcu a preskúmaní napadnutého rozhodnutia z odvolateľom uplatnených dôvodov nesprávnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že odvolanie nebolo dôvodné. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 55. Nakoľko vydaním rozhodnutia o neodkladnom opatrení v tejto veci sa konanie končí, rozhodol odvolací súd aj o nároku na náhradu trov konania podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 56. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).