Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/88/2025

Uznesenie

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, C., zastúpený: Advokátska kancelária Horansky & Partners, s.r.o., so sídlom Staničná 2308/1, Piešťany, IČO: 56 023 499, proti žalovanej: D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.11.2025 bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17.11.2025, ktorým žalobca navrhol, aby bola žalovanej uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k scudzeniu, zaťaženiu alebo založeniu hnuteľných vecí patriacich do BSM, a to nábytku – skrinky, podstavce na kvety, jedálenského stolíka a stoličiek, robotického mixéru, koberca, dvoch televíznych prijímačov zn. Thomson, hojdacieho kresla, sedačky, postele a lustra, sódy streamu, teplovzdušnej fritézy, kávovaru, varnej kanvice, grilu a osobného motorového vozidla zn. Peugeot 308 s ŠPZ C., povinnosť odovzdať žalobcovi 1 x kľúčik od poštovej schránky patriacej k bytu č. XX na prvom poschodí nachádzajúci sa v bytovom dome na B. E. XX v Trnave a 1 x kľúč od pivničných priestorov patriacich k bytu č. 37 na prvom poschodí nachádzajúci sa v bytovom dome na B. E. XX F. C., povinnosť umožniť žalobcovi užívať motorové vozidla zn. Peugeot 308 s ŠPZ C. tak, že tento bude oprávnený predmetné motorové vozidlo užívať každý nepárny týždeň v mesiaci tak, že si predmetné vozidlo prevezme aj s dokladmi od vozidlá od žalovanej v mieste jej súčasného pobytu na ul. G. G. XXXX/ XX, C. v nedeľu o 18.00 hod. a vozidlo spolu s dokladmi od vozidlá odovzdá žalovanej v sobotu o 18.00 hod. na adrese jej súčasného pobytu na ul. G. G. XXXX/XX, C.. Žalobca zároveň navrhol, aby mu bola uložená povinnosť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a ÚPP k maloletej H. A. v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. podať žalobu o vyporiadanie BSM žalobcu a žalovanej. Tiež sa domáhal nároku na náhradu trov konania voči žalovanej.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že žalovaná podaním zo dňa 26.08.2025 doručila Okresnému súdu Trnava návrh na rozvod manželstva so žalobcom. Svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že manželstvo sa dostalo do vážnej a trvalej krízy, a to kvôli neustálemu užívaniu marihuany zo strany žalobcu. Taktiež dôvodom rozpadu manželstva je porušenie vernosti zo strany manžela, pretože manžel sa zapojil do mimomanželského vzťahu, čo spôsobilo nenapraviteľné narušenie dôvery a citového vzťahu medzi manželmi. K uvedenému návrhu sa žalobca vyjadril s tým, že žalovaná svojim konaním neustále spôsobuje žalobcovi psychickú ujmu a traumu, pričom žalobca má už z uvedeného konania problémy aj v zamestnaní, nakoľko týchto konaní (vstup do bytu, vyvŕtanie zámku, odnášanie vecí patriacich do BSM, ale aj osobných vecí žalobcu, úmyselné poškodzovanie osobných vecí žalobcu) sa žalovaná dopúšťa v čase keď je žalobca v práci, pričom spoločný byt žalovaná dobrovoľne opustila. Žalovaná dňa 22.08.2025 v čase medzi 17-18:00 hod. opustila spoločnú

domácnosť - byt č.37 na prvom poschodí nachádzajúci sa v bytovom dome na B. E. XX F. C., a to aj s dcérou H.. Zobrala bez súhlasu žalobcu so sebou všetko zlato, žalobcovu retiazku na krk (20g zlata) a retiazku na ruku (cca 5g zlata), mladomanželské obrúčky (dokopy cca 10g zlata), spoločné auto zn. Peugeot 308 s ŠPZ C., ako aj obidva kľúče a všetky doklady (technické preukazy) od tohto auta, pričom uvedené spoločné motorové vozidlo doposiaľ, bez súhlasu žalobcu, užíva výlučne žalovaná. Žalovaná taktiež zobrala kľúče od poštovej schránky, pričom žalobca z tejto schránky nemôže vyberať doručované písomnosti, a taktiež kľúče od pivnice, čím žalobcovi zamedzila vstup do týchto pivničných priestorov, pričom však od 22.08.2025 býva v predmetnom byte žalobca sám a sám taktiež uhrádza všetky náklady spojené s užívaním tohto bytu vrátane splácania hypotekárneho úveru poskytnutého práve na kúpu predmetného bytu. Žalovaná podľa jej tvrdenia a aj predloženej nájomnej zmluvy dňa 02.09.2025 v konaní o rozvod manželstva (sp.zn. ) býva a zdržuje sa v byte č.17 na 4 poschodí bytového domu na E. G. G. so súp.č. 6015/4 v Trnave. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam však chodila a chodí do bytu byt č. 37 na prvom poschodí nachádzajúcom sa v bytovom dome na B. E. XX F. C. a z predmetného bytu v podstate odniesla bez súhlasu žalobcu všetky hnuteľné veci patriace do BSM, ktoré následne opätovne bez súhlasu žalobcu ponúka tretím osobám, a to výrazne pod hodnotu (cenu) jednotlivých hnuteľných vecí patriacich do BSM, pričom navyše finančné prostriedky získané takýmto predajom používa na svoj osobný účel. Takto z bytu bez súhlasu žalobcu, aj za použitia kľúčovej služby SEZAM, ktorá dňa 10.11.2025 vyvŕtala opäť bez súhlasu žalobcu zámok na vchodových dverách, postupne z predmetného bytu poodnášala takmer všetky hnuteľné veci patriace do BSM, a to nábytok

- skrinky, podstavce na kvety, stolík jedálensky, stoličky, robotický mixér, koberec, 2 x televízny prijímač Thomson, hojdacie kreslo, kôš na prádlo, gauč – sedačku, posteľ, luster, spotrebiče - sóda stream, fritézu teplovzdušnú, kávovar, varnú kanvicu, gril a tiež osobné veci žalobcu. Žalovaná dňa 06.09.2025 zobrala z bytu jedlo, nádoby, 2 x televízny prijímač Thompson, hojdacie kreslo, jedálenský stôl, 2x stolička jedálenská, skrinka pod kvety 2x, mikrovlnnú rúru, dňa 08.11.2025 žalobcovi posprejovala mikinu, z mrazničky si prisvojila jedlo, taktiež si prisvojila a z bytu odniesla spotrebiče, a to sóda stream, teplovzdušnú fritézu, kávovar, varnú kanvicu a gril. Dňa 10.11.2025 dala vyvŕtať zámok na vchodových dverách a prisvojila si a z bytu odniesla gauč - sedačku a osobné oblečenie, to je bundy, mikiny, tričká, tepláky, súpravy a značkové oblečenie žalobcu, pričom ten musel dať namontovať nový zámok. Dňa 13.11.2025 si žalovaná prisvojila a z bytu odniesla posteľ a žalobcovi zároveň zobrala časť obuvi, a to z každého páru topánok a tenisiek jednu, pri odchode napchala do zámku na vchodových dverách zápalky, čím spôsobila žalobcovi ďalšiu psychickú traumu a škodu z dôvodu potreby výmeny zámku. Žalobca a žalovaná sú súčasne spoluvlastníkmi osobného motorového vozidla zn. Peugeot 308 s ŠPZ C., ktorý bez súhlasu žalobcu užíva výlučne žalovaná a odmieta predmetné motorové vozidlo poskytnúť k užívaniu žalobcovi. Podľa žalobcu žalovaná svojim konaním neustále spôsobuje žalobcovi psychickú ujmu a traumu, pričom žalobca má už z uvedeného konania problémy aj v zamestnaní, nakoľko vyššie uvedené konania (vstup do bytu, vyvŕtanie zámku, odnášanie vecí patriacich do BSM, ale aj osobných vecí žalobcu, úmyselné poškodzovanie osobných vecí žalobcu) sa dopúšťa v čase, keď je žalobca v práci a navyše spoločný byt žalovaná dobrovoľne opustila, je tu teda daný zákonný dôvod na vydanie neodkladného opatrenia.

3. K návrhu žalobca priložil fotografie bytu, fotografie komunikácie, inzeráty o ponuke na predaj spoločného majetku (č.l. 5 až č.l. 20), Potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ v Trnave o oznámení zo dňa 10.11.2025, Potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ v Trnave o oznámení zo dňa 09.10.2025.

4. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa ávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (2).

8. Podľa až 3 , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať (3).

9. Podľa môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (2).

10. Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

11. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

12. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy však musia byť aspoň osvedčené, nemusia byť zatiaľ dokázané. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Dôkazné bremeno však zaťažuje samotného navrhovateľa, t.j. žalobcu.

13. Podľa opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podmienkou pre vydanie takéhoto neodkladného opatrenia je osvedčenie nevyhnutnosti/bezodkladnosti dočasnej úpravy pomerov strán konania. Nariadením neodkladného opatrenia žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej; je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti ohrozenia jeho práva, a teda

potreby bezodkladnosti úpravy pomerov. Okrem existencie vzájomného vzťahu musí žalobca osvedčiť i to, že bez neodkladného opatrenia by mohol byť ohrozený na svojich právach, pričom táto hrozba musí reálne existovať, inak by nebolo potrebné dočasne upravovať pomery medzi žalobcom a žalovaným.

14. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia tak sú: osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity) (viď. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 29.07.2022).

15. Súd sa oboznámil s návrhom a prílohou, pričom zistil nasledujúci skutkový stav: Žalobca a žalovaná sú manželmi, pričom v súčasnosti prebieha rozvodové konanie medzi nimi, ktoré ešte dosiaľ nebolo (právoplatne) skončené. Žalovaná opustila spoločnú nehnuteľnosť patriacu do BSM. Z priložených fotografií je zrejmé, že žalovaná sa pokúša rozpredať spoločné hnuteľné vecí strán sporu, poškodila osobné veci žalobcu a vyvŕtala zámok na vchodových dverách spoločného bytu. Z Potvrdenia o oznámení zo dňa 09.10.2025 vyplýva, že žalobca vykonal oznámenie o priestupku proti majetku podľa – odcudzenie finančnej hotovosti vo výške 100,- Eur a to z čiernej koženej peňaženky, ktorá sa nachádzala v bunde na vešiaku na chodbe na adrese trvalého bydliska a zároveň z Potvrdenia o oznámení zo dňa 10.11.2025 vyplýva, že žalobca vykonal oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa s poukazom na písm. e) zo dňa 10.11.2025 v čase okolo 13:30 hod. na adrese trvalého pobytu zo strany manželky – žalovanej.

16. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu, po oboznámení sa s návrhom, ako aj obsahom spisu, súd dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ho zamietnuť.

17. Podstatnou v danej veci je otázka, či za takto osvedčeného stavu medzi stranami sporu možno vyvodiť existenciu skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd má za to, že skutočnosti, ktoré uviedol a osvedčil žalobca, nie sú skutočnosťami, ktoré by odôvodňovali potrebu upraviť pomery strán formou neodkladného opatrenia. Súd nemal za osvedčenú dôvodnosť a potrebu naliehavej a neodkladnej úpravy pomerov strán. Súd má síce za osvedčené, že žalovaná zobrala zo spoločnej nehnuteľnosti strán sporu hnuteľné veci patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej aj ako „BSM“) a tieto ponúka na rôznych bazárových fórach na predaj, avšak v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že tieto veci nepatria do výlučného vlastníctva žalobcu, patria do BSM strán sporu, teda ich vlastníčkou je i žalovaná, ktorá má rovnaké právo tieto veci užívať. Žalobca zároveň súdu nepreukázal, že uvedené hnuteľné veci žalovaná i reálne scudzila, zaťažila alebo založila, a preto nemožno hovoriť o naliehavosti situácie žalobcu, ktorá by si vyžadovala zásah súdu vydaním ním žiadaného neodkladného opatrenia.

18. Súd tak dospel k záveru, že v danom prípade zo skutočností uvedených v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nevyplývajú žiadne skutočnosti osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu navrhovaným spôsobom. Na Okresnom súde Trnava sa v súčasnosti vedie rozvodové konanie strán pod sp. zn. , ktoré nie je právoplatne skončené, teda bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ešte nezaniklo. Za zisteného stavu medzi žalobcom a žalovanou ako manželmi pre právny režim spoločného majetku platia ustanovenia o bezpodielovom spoluvlastníctve, t.j. a nasl. , preto je vo vzťahu k podanému návrhu potrebné zdôrazniť, že veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov a v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

19. Z návrhu žalobcu vyplýva návrh, aby bolo nariadením neodkladného opatrenia znemožnené žalovanej ním uvádzaným spôsobom nakladať so spoločným majetkom, teda aby žalovanej bolo upreté právo disponovania s jej vlastným majetkom priznané jej ustanoveniami .

Nakladaním sa rozumie disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (zmluva o nájme, zmluva o výpožičke, záložná zmluva, predaj, darovanie, zámenná zmluva, zriadenie vecného bremena, zabezpečovací prevod práva podobne), ale aj jednostranných (závet, opustenie veci), ba dokonca aj faktických činov, ako je zničenie veci. Predbežná ochrana spočíva v nenakladaní s vecami alebo právami, ale v takom rozsahu, aby súd mohol poskytnúť ochranu nielen proti nakladaniu právne aprobovanými spôsobmi, ale aj proti nakladaniu faktickými úkonmi. Nenakladanie s vecami alebo právami má svoje ústavné a zákonné limity. Ústavne sa vychádza z toho, že nenakladanie s vecami a právami (zákaz disponovania nimi) je nesporne zásahom do vlastníckeho práva ako aj do iných ústavne zaručených práv (nedotknuteľnosť osoby a súkromia v zmysle , právo brániť sa pred neoprávneným zásahom do rodinného, súkromného života SR). Z tohto dôvodu je treba pred nariadením neodkladného opatrenia venovať pozornosť tomu, či uložením zákazu nakladať s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych ako aj do iných práv strany sporu nad nevyhnutnú mieru, prípadne až k znemožneniu uspokojenia osobných potrieb povinnej strany ako aj plnenia povinnosti voči protistrane, ktorá podala návrh na neodkladné opatrenie alebo voči tretím osobám. Obsahom neodkladného opatrenia sa nesmie neprimerane zasiahnuť do základných práv a slobôd garantovaných SR a Listinou základných práv a slobôd (Ústavný ), ktorá je súčasťou Ústavného poriadku SR, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd (uvedený v Zbierke a ). Pokiaľ je navrhované neodkladné opatrenie svojim dopadom neprimerané tvrdenému zásahu do práv žalobcu, resp. pokiaľ neprimeraným spôsobom zasahuje do práv dotknutej strany, teda ak by protistrana bola obmedzená spôsobom neprimeraným k povahe veci, takémuto návrhu nemožno vyhovieť pre prekročenie medzí určených predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Podľa , nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, súd je preto povinný pred nariadením neodkladného opatrenia venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv povinnej osoby (v tomto prípade žalovanej) nad nevyhnutnú mieru. Nevyhnutná miera znamená, že žalovaný sa obmedzí v nakladaní s vecami alebo právami, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku na vydanie veci, určenie vlastníckeho práv a podobne. Formulácia, ktorú použil žalobca v návrhu (zákaz scudzenia, zaťaženia a založenia hnuteľných vecí), by však mohla vyústiť do zablokovania väčšiny práv žalovanej spojených s vlastníctvom k veciam patriacich do BSM. Neodkladné opatrenie nesmie mať takýto obsah, pretože by mohlo porušiť a zasahovať do súkromia žalovanej, ktoré je taktiež ako právo žalobcu ústavne chránené. K takémuto zásahu by došlo, ak by žalovaná v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia nesmela nakladať s vecami alebo právami, ktoré vytvárajú jeho súkromie.

21. V prejednávanej veci navrhovanému neodkladnému opatreniu nie je možné vyhovieť jednak z dôvodu, že žalobca neosvedčil naliehavosť a nutnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, nebezpečenstva mu bezprostredne hroziacej ujmy, žiadnym spôsobom neosvedčil, že žalovaná nakladá s majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva strán takým spôsobom, ktorý by zásadným spôsobom ohrozoval vlastnícke právo žalobcu (ktoré je rovnocenné s vlastníckym právom žalovanej) a ani neosvedčil žiadne také skutočnosti, ktoré by ohrozovali jeho majetkové a materiálne záujmy pri vyporiadaní BSM (existencia scudzovacích zmlúv, plomby na LV), ako aj z dôvodu, že by jeho nariadením bola porušená vyššie uvedená zásada primeranosti zásahu, t.j. primeranosti uložených povinností žalovanej vo vzťahu k právam žalobcu. Navyše ide o spoločný majetok žalobcu a žalovanej patriaci do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a navrhovaným neodkladným opatrením by došlo k zásahu aj do vlastníckeho práva žalovanej nad zákonom dovolenú a prípustnú mieru.

22. Z obsahu návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia tak nie sú podľa súdu žiadnym spôsobom osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver, že existuje bezprostredné nebezpečenstvo ujmy žalobcu, t.j. nepreukázal dôvodnú obavu, že by bol výkon rozhodnutia pri prípadnom vyporiadaní BSM ohrozený v jeho neprospech. BSM strán stále nezaniklo a ani nebolo zrušené, a teda na právny režim nakladania s týmito vecami platia ustanovenia o bezpodielovom spoluvlastníctve. Súd podotýka, že nariadenie neodkladného opatrenia má byť v prípade nakladania s majetkom manželmi hraničným prostriedkom na úpravu pomerov, zákon v tomto prípade uprednostňuje napr. inštitút relatívnej neplatnosti právnych úkonov z dôvodu absencie súhlasu druhého manžela. Žalobca má však aj počas manželstva možnosť využiť právne prostriedky za účelom

ochrany jeho práv súvisiacich s BSM v prípade ich ohrozenia, konkrétne už súdom uvádzané namietanie relatívnej neplatnosti právneho úkonu (, ) ako aj určenia, že vec patrí do BSM, ako aj rozhodovanie súdu o nezhodách medzi manželmi o právach a povinnostiach vyplývajúcich z BSM ( ). Uvádzané prostriedky možnej ochrany v prípade podania žaloby vo veci samej sú spôsobilé poskytnúť žalobcovi včasnú a účinnú ochranu práv z BSM, pričom uvedené už neplatí pri žalobe o vyporiadanie BSM, ktorá je za aktuálneho stavu veci stále iba hypotetická, keďže manželstvo strán nebolo právoplatne rozvedené, a nestačí len osvedčiť, že bol podaný návrh na rozvod.

23. Vyššie uvedené sa týka aj ďalšej časti návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia, a to vydania kľúča od schránky a pivnice patriace k bytu č. XX na prvom poschodí nachádzajúcom sa v bytovom dome na B. E. XX v Trnave. Uvedená nehnuteľnosť spolu s prislúchajúcou poštovou schránkou a pivnicou patria do BSM strán sporu, a preto prístup k poštovej schránke a k pivnici majú mať obaja, t.j. žalobca aj žalovaná. Skutočnosť, že žalovaná dobrovoľne opustila nehnuteľnosť patriacu do BSM, ju nezbavuje jej vlastníckych práv, do ktorých patrí nehnuteľnosť užívať, resp. mať do nej zabezpečený prístup. Výmenu zámku na vchodových dverách či už zo strany žalobcu alebo žalovanej neodôvodňuje ani údajné odnášanie veci patriacich do BSM žalovanou, alebo iné skutočnosti na strane žalobcu, keď na zabránenie takémuto konaniu sú iné občianskoprávne inštitúty ako zákaz vstupu do obydlia. Aj zo samotného návrhu podľa súdu vyplýva, že žalobca si neuvedomuje, že žalovaná má k predmetnej nehnuteľnosti ako aj k hnuteľným veciam v nej nachádzajúcich sa, pokiaľ boli nadobudnuté počas manželstva, užívacie právo v rovnakom rozsahu ako on. Teda žalovaná ako ich spoluvlastník môže nielenže užívať nehnuteľnosť, ktorú sama dobrovoľne opustila a ktorá jej ako spoluvlastníkovi tiež patrí, ale tiež nakladať so spoločnými hnuteľnými vecami, kde pokiaľ sa žalobca domnieva, že žalovaná odniesla hnuteľnú vec patriacu výlučne žalobcovi, nič mu nebránilo, aby sa obrátil na príslušné oddelenie Policajného zboru s trestným oznámením. Zároveň súd uvádza, že žalovaná môže túto nehnuteľnosť navštevovať bez toho, aby to oznamovala žalobcovi, t. j. pokiaľ žalobca uvádza, že do predmetného bytu žalovaná chodí bez toho, aby mu to oznámila a v čase, kedy je on v práci, neporušuje tým žalovaná žiaden právny predpis s tým, že opätovne súd zdôrazňuje, že ako spoluvlastník môže túto nehnuteľnosť užívať v rozsahu podľa svojho vlastného uváženia, bez potreby dohody so žalobcom. A v zmysle uvedeného je žalovaná oprávnená navštevovať aj pivnicu prislúchajúcu k bytu, ktorého vlastníčkou je aj žalovaná a rovnako aj vyberať poštu z poštovej schránky rovnako prislúchajúcej k bytu v BSM strán sporu. A preto i v tejto časti bol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nedôvodný.

24. Čo sa týka užívania motorového vozidla zn. Peugeot s ŠPZ C. súd má za to, že žalobca nepreukázal bezprostredné nebezpečenstvo ujmy na jeho právach konaním žalovanej, v ktorej situácií by bolo dôvodné zasiahnuť formou neodkladnej úpravy. V tejto časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné mať užívanie predmetného motorového vozidla výlučne žalovanou za osvedčené, keď žalobca tvrdené užívanie tohto motorového vozidla ničím nepodložil, a preto jeho tvrdenia zostali len v rovine ničím neosvedčených subjektívnych tvrdení. Žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz ohľadom ním tvrdených skutočností v tejto časti jeho návrhu.

25. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Osvedčenie tvrdených skutočností znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

26. Zároveň i v súvislosti s motorovým vozidlom platí právny stav uvádzaný súdom pre ostatné hnuteľné veci patriace do BSM strán sporu.

27. Súd zdôrazňuje, že len zo skutočností tvrdených žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyvodzovať naliehavosť a potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, pretože iba samotné narušenie vzájomných vzťahov strán sporu nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. -130 zo dňa 26.09.2024).

28. Súd zároveň poukazuje na to, že po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykoná jeho vyporiadanie. Vyporiadať možno iba zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, to znamená, že bezpodielové spoluvlastníctvo nemožno vyporiadať vopred ešte pred jeho zánikom. Podstata vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva spočíva v jeho likvidácii. Pod vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva sa rozumie komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, t.j. manželmi. Predmetom vyporiadania je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku ako spoločný majetok. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sa tiež môže vykonať ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj spoločné pohľadávky a záväzky manželov vzniknuté za trvania bezpodielového spoluvlastníctva; toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi vyporiadania. Vyporiadanie pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t. j. z usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov bývalých bezpodielových spoluvlastníkov na spoločnom majetku.

29. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov prichádza do úvahy aj dohodou. Dohoda musí spĺňať všetky náležitosti požadované pre právne úkony. Môže byť uzatvorená aj ústne alebo konkludentne, ak z takéhoto konania možno bezpečne usúdiť na to, že prejavy vôle účastníkov smerovali zhodne k tomu, aby bolo (a akým spôsobom) vyporiadané ich zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo. Rozhodovacia prax pripustila, že k dohode o vyporiadaní mohlo dôjsť aj tak, že bezpodieloví spoluvlastníci, hoci aj mlčky, zhodne vychádzali z toho, že do výlučného osobného vlastníctva každého z nich pripadnú tie veci, ktoré mal každý v dobe vyporiadania vo svojej dispozícii a vo svojom užívaní. Nemožno tiež vylúčiť, že v písomne uzavretej dohode o vyporiadaní bezpodieloví spoluvlastníci uvedú menovite iba niektoré veci a k dohode pripoja prehlásenie o tom, že nemajú voči sebe ďalšie nevyporiadané nároky z ich bezpodielového spoluvlastníctva (R 62/1974). Iba okolnosť, že si každý z manželov ponechal po zániku bezpodielového spoluvlastníctva niektoré veci zo spoločného majetku (hoci v približne rovnakej hodnote), však neodôvodňuje bez ďalšieho záver, že medzi nimi bola uzavretá dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (R 73/1968).

30. S poukazom na to, že k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže dôjsť aj dohodou strán sporu, resp. k vyporiadaniu nemusí dôjsť vôbec a vtedy sa uplatní nevyvrátiteľná právna domnienka, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach vtedy platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

31. Vzhľadom k uvedenému v situácii, kedy BSM strán sporu stále nezaniklo a ani nebolo zrušené a existuje len hypotetická možnosť, že by k zániku BSM strán sporu rozvodom došlo, nestačí táto možnosť zániku BSM pre uloženie povinnosti strane podať žalobu o vyporiadanie BSM a už vôbec nie samotnému žalobcovi. Podať žalobu o vyporiadanie BSM je možnosť jednej alebo druhej strany sporu a je výlučne na ich vôli, či k uvedenému dôjde, resp. si BSM vyporiadajú dohodou alebo nastane nevyvrátiteľná právna domnienka uvedená vyššie. Ani jedna strana sporu nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony a žalobca využíva i služby advokáta, preto súd nevidí akýkoľvek dôvod na ukladanie povinnosti neodkladným opatrením žalobcovi a o to viac ak ide o povinnosť podať žalobu o vyporiadanie BSM, kedy takýto výrok nie je ani vykonateľný. V tejto časti je tak návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia absurdný, absolútne nevykonateľný a už vôbec nepožívajúci charakter nevyhnutnosti. Je na žalobcovi a rovnako aj na žalovanej, aby si v prípade zániku BSM hájili svoje práva a záujmy a zákon im na to ukladá lehotu 3 rokov a je výlučne na ich rozhodnutí, či k vyporiadaniu BSM pristúpia a ak áno akým spôsobom.

32. Vzhľadom na všetko uvedené dospel súd k záveru, že žalobca ničím neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy zo strany žalovanej voči jeho právam, konkrétne vlastníckemu právu, a teda že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mu mohla vzniknúť ťažko napraviteľná ujma. Pretože predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené neboli, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vo výroku I. tohto uznesenia zamietol.

33. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa ároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (2).

35. Podľa , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

36. Podľa , ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

37. K rozhodnutiu o náhrade trov konania pri neodkladnom opatrení súd uvádza, že neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky ( ) použil ustanovenie , ktoré je v spojení s potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na je povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje napr. na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.zn. zo dňa 03.08.2017, Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 02.05.2017 a sp.zn. zo dňa 13.04.2017.

38. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia , podľa ktorého by mal priznať náhradu trov konania žalovanej, avšak možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že jej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. ). Takúto situáciu priamo neupravuje, preto súd za použitia základných princípov uvedených v (princíp racionálneho zákonodarcu) z dôvodu hospodárnosti konania priamo vo výroku II. rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa .