Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/23/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a Mgr. Mareka Janigloša v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ilava, so sídlom Mierové námestie 1, 019 01 Ilava, proti žalovaným: 1/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 811 09 Bratislava, 2/ Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. -870 zo dňa 29.11.2024 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ a 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 438.159,72 eura s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy vo výške 110.000 eur. Rozhodnutie odôvodnil s odkazom na , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, SR, (ďalej ako „“). V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca si uplatňuje majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom z dôvodu, že došlo k neoprávnenému zásahu do jeho fyzickej a psychickej integrity dňa 01.09.2001 v čase od 00:15 hod. do 12:00 hod. dňa 02.09.2001, kedy bol neoprávnene zadržaný z dôvodu, že v tom čase nebolo oficiálne vznesené obvinenie, za obdobie od 08.10.2001 do 28.01.2002. Žalobca uvádzal, že bolo porušené jeho právo na súkromie, ochranu osobnosti, nedotknuteľnosť osoby, na ochranu majetku a vlastníctva, že všetky úkony od momentu jeho zadržania - začatia stíhania, do doby vznesenia obvinenia, boli vykonané nezákonným spôsobom, čím došlo k neoprávneným zásahom do jeho fyzickej a psychickej integrity. Namieta tiež zákonnosť rozhodnutí z roku 2001 a 2002.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom majú tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení takýmto nezákonným rozhodnutím, alebo boli poškodení nesprávnym úradným postupom podľa Jedným z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, je splnenie základnej podmienky, a to jednak preukázanie takéhoto nezákonného rozhodnutia, ako aj preukázanie nesprávneho úradného postupu, jeho konkrétna špecifikácia, respektíve číslo a kto ho vydal. Nárok na náhradu škody ( zákon

) nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená pre nezákonnosť, nezrušil príslušný orgán. Podmienkou priznania nároku je tiež predbežné prerokovanie nároku, ktoré je obligatórne v prípade zodpovednosti za škodu. Možnosť poškodeného obrátiť sa so žalobou na súd, je podmienená , ktorý bráni súdu o žalobe konať, pokiaľ sa nárok predbežne neprerokuje medzi poškodeným a príslušným ústredným orgánom štátu. Prerokovanie nároku náhrady škody predstavuje zákonom stanovenú podmienku preto, aby tento nárok mohol poškodený uplatniť na súde.

3. Žalobca ako poškodený je povinný vznik škody preukázať, jeho zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že mu škoda vznikla. Až po preukázaní vzniku škody a existencie nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, môže byť skúmaná otázka príčinnej súvislosti medzi dvoma zákonnými podmienkami, z čoho vyplýva, že žalobca podmienky na uplatnenie si svojho nároku na náhradu škody v zmysle nepreukázal. Nešpecifikoval, ktoré konkrétne rozhodnutie považuje za nezákonné, neoznačil presne, čo považuje za nesprávny úradný postup zo strany Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, teda ohľadom ním tvrdených skutočností nepredložil súdu žiadny listinný dôkaz, ktorý by bol predmetom dokazovania a posudzovania v zmysle Nepreukázal, že voči konkrétnemu nesprávnemu úradnému postupu, alebo nesprávnemu úradnému rozhodnutiu vyčerpal všetky zákonom predpokladané opravné prostriedky v zmysle , čiže nevyužil možnosť podania v tomto ustanovení vymenovaných opravných prostriedkov, ako je odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť, pričom ide o vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov a nie všetkých zákonom predpokladaných opravných prostriedkov. Z uvedených dôvodov súd žalobu voči žalovanému 3/ (Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) zamietol.

4. Vo vzťahu k pôvodne žalovaným 1/ a 2/ (Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre a Ministerstvo vnútra SR) uviedol, že nie sú vo veci pasívne vecne legitimovaní z dôvodu, že za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím zodpovedá v zmysle štát, teda Slovenská republika, v mene ktorej koná príslušný štátny orgán ( ). Žalobu voči týmto žalovaným preto z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zamietol.

5. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatnený podľa a nasl. vyhodnotil súd ako premlčaný, keďže počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby na náhradu za nemateriálnu ujmu je podľa viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. V danej veci žalobca považoval za neoprávnený zásah deň 01.09.2001 v čase o 00:15 hod., kedy bol obmedzený na osobnej slobode, avšak voči žalovanému 3/ si žalobca uplatnil svoj nárok až po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť odo dňa, kedy tento nárok mohol byť uplatnený prvýkrát, t. j. odkedy bol podľa tvrdenia žalobcu neoprávnene zadržaný, čiže od 01.09.2001. Žalobu voči žalovanému 3/ súd zamietol z dôvodu nepreukázania nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu, na základe ktorého si uplatňoval nároky spojené so škodou a nemajetkovou ujmou, ako aj z dôvodu premlčania nároku. Úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa .

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alebo zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci (a rozsiahlu judikatúru EÚ ohľadom zlého zaobchádzania, riadneho a účinného vyšetrovania. Uviedol, že dňa 01.09.2001 o 00.15 hod. bol zadržaný a obmedzený na osobnej slobode zo strany zástupcov štátu, následne bol odvedený na KR PZ Nitra, kde bol odfotografovaný a odvedený do budovy so spútanými rukami, kde ho zvalili na zem a viac ako 6 hodín ho kopali do hlavy a celého tela, pričom sa mu vyhrážali, že ho zabijú, že „zdochne“ a pod. Takýmto mučením bol vystavený fyzickému a psychickému utrpeniu, pričom bol ohrozený jeho život. Voči uvedenému postupu podal trestné oznámenie, ktoré bolo odmietnuté. Orgány činné v trestnom konaní podľa neho neviedli vyšetrovanie riadne a účinne. Uviedli, že zranenia mohli vzniknúť pri jeho zadržaní, avšak žiadne odborné dokazovanie sa v tomto smere neviedlo. Jeho tvrdenia o 6-hodinovom mučení len popreli. Namietal, že jeho tvrdenia sú po celý čas konzistentné, že v čase zlého zaobchádzania sa nachádzal v moci zástupcov štátu, nebol predložený dôkaz, ktorý by vyvrátil či spochybnil jeho

tvrdenia, utrpel zranenia, ktoré pred zadržaním nemal, vo veci nebolo vykonané riadne a účinné vyšetrovanie, neboli identifikované a potrestané osoby, ktoré sú za to zodpovedné. Za viac ako 23 rokov mu nebolo poskytnuté primerané zadosťučinenie za zlé zaobchádzanie, ktorému bol vystavený, čím došlo k porušeniu jeho práv. Z uvedeného dôvodu sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy. Namieta, že by jeho nárok bol premlčaný, keďže k neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu došlo dňa 01.09.2001 a žalobu podal v roku 2003. Škoda zo strany štátu bola navyše spôsobená úmyselne, čo znamená, že premlčacia doba je 10 rokov. V jeho prípade došlo ku škode na zdraví a v takom prípade premlčacia doba neplynie. Nezákonným konaním a postupom orgánov štátu došlo k neoprávnenému zásahu do nedotknuteľnosti jeho osoby, do jeho súkromia či do jeho fyzickej, psychickej a morálnej integrity. Štát podľa neho postupoval nezákonne pri získavaní dôkazov v trestnom konaní vedenom proti jeho osobe a práve tento nezákonný postup je tým konaním, ktorým bolo neoprávnene zasiahnuté do nedotknuteľnosti jeho osoby, čím došlo k porušeniu jeho práva na súkromie a ochranu jeho osobnosti. Bola mu znemožnená prítomnosť obhajcu pri všetkých vyšetrovacích úkonoch vo veci vraždy D.. E. od začatia vyšetrovania až do doby vznesenia obvinenia, aby OČTK mohli „manipulovať dôkazmi“ v jeho neprospech. V prípade vraždy F. B. mu nebola umožnená prítomnosť obhajcu pri úkonoch prípravného konania. Rovnako bolo právo na obhajobu porušené aj v prípade vraždy G. D.. Za nezákonný postup považoval aj nesprávne poučenie, keď ho vyšetrovateľ poučil ako svedka, ale správne ho mal poučiť ako osobu podozrivú. OČTK postupovali nezákonne aj pri vykonávaní rekognícií, ktoré sa neviedli v súlade s procesnými predpismi. Nezákonný postup vyšetrovacích orgánov videl aj v tom, že dôkazy svedčiace v jeho prospech boli zatajené a neboli založené do spisu. Pri prehliadke auta a domovej prehliadke mu zástupcovia štátu odcudzili peniaze spolu vo výške 13 miliónov SK, zamenili jeho rybársku výbavu, ktorú mal vo vozidle za úplne bezcennú, z čoho mu vznikla majetková škoda 60.000 Sk. Domová prehliadka, pri ktorej mu bolo odcudzených 10 miliónov korún, bola vykonaná nezákonne, obhajobe nebolo umožnené, aby bola prítomná pri tomto úkone prípravného konania a nebol na ňu daný ani písomný príkaz súdu. Ďalej namietal, že odobratím odtlačkov prstov, dlane, odobratím vlasov a slín DNA v čase jeho nezákonného zadržania a zadržiavania, došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práv (nedotknuteľnosti jeho osoby, súkromia, jeho fyzickej a psychickej integrity), preto požadoval ich zničenie. Vytýkal súdu, že na pojednávaní dňa 29.11.2024 ho ponechal po celý čas spútaného, a preto nemohol náležite uplatňovať svoje práva a povinnosti, neumožnil mu vyjadriť sa. Žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podal na MV SR minimálne päťkrát za obdobie rokov 2001 až 2005, ale neprišla mu žiadna odpoveď. Jeho nárok na náhradu majetkovej a tiež nemajetkovej umy nemôže byť premlčaný, keďže bol uplatnený v roku 2003. V tom istom roku rozšíril aj okruh účastníkov o Slovenskú republiku zastúpenú MV SR. Úradne konajúce osoby mu odcudzili z vozidla peniaze v sume 3.000.000 Sk a rybársku výbavu, z rodinného domu peniaze v sume 10.000.000 Sk, čím došlo k zásahu do jeho vlastníckeho práva. Keďže podľa sa vlastnícke právo nepremlčuje, nemohlo dôjsť v jeho prípade ani k premlčaniu jeho nárokov, a preto je podľa neho irelevantné, kedy navrhol pristúpenie ďalších účastníkov do konania. Mučením, ktorému bol vystavený po zadržaní, dochádza najmä ku škode na zdraví. Podľa sa škoda na zdraví nepremlčuje, a preto nie je správny záver súdu o premlčaní ním uplatnených nárokov, a rovnako je preto nepodstatné, kedy navrhol pristúpenie ďalších účastníkov do konania. Okrem toho plynie 3-ročná premlčacia doba podľa až od momentu, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. On sa o tom, kto je za škodu zodpovedný, dozvedel až v roku 2012. Súd mu vytýka, že neuviedol konkrétne rozhodnutia, ktoré považoval za nezákonné. Jeho námietky však „smerovali nie výslovne k rozhodnutiam ako takým, ale k podstate veci“. „Konkrétne, že v žiadnej z predmetných vecí nebolo urobené riadne a účinné vyšetrovanie, ktoré by viedlo k identifikácii, stíhaniu a potrestaniu páchateľov a tých, ktorí sú za to zodpovední“. Má za to, že nejde ani tak o nezákonnosť rozhodnutí vyšetrovacích orgánov, ale skôr o nesprávny úradný postup, kde si štát a jeho orgány nesplnili svoju povinnosť riadneho a účinného vyšetrovania, čím porušili jeho práva obete, za čo mu súdy musia priznať odškodnenie.

7. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca sa podanou žalobou snaží revidovať úkony trestného konania, čo nie je v civilnom konaní možné. Súd nie je oprávnený preskúmavať postupy OČTK a následne konštatovať ich ne/správnosť alebo prijať záver o ne/splnení si povinností týmito orgánmi. Žalobca si v podanom odvolaní odporuje, keď na jednej strane poukazuje na povinnosť súdu ohľadne skúmania zákonnosti a správnosti rozhodnutí a postupov OČTK a následne tvrdí, že nie je povinnosťou súdu posudzovať tieto otázky. Ide však len o žalobcove domnienky, pretože súd v civilnom konaní je viazaný právoplatnými rozhodnutiami a závermi vyplývajúcimi z trestného konania. Žalobcove odvolanie považuje za nedôvodné, má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k s právnym skutkovým tvrdeniam, vec správne právne posúdil a rozhodol. V otázke premlčania

sa stotožňuje so závermi súdu. Akákoľvek neznalosť žalobcu ohľadom zodpovedného subjektu je právne irelevantná. To, že súd nerozhodol podľa predstáv žalobcu, neznamená, že rozhodnutie je nezákonné a svojvoľné.

8. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti a ani neoznačuje dôkazy, ktoré by boli spôsobilé zmeniť argumentáciu a závery žalovaných prezentované v ich doterajších vyjadreniach. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalovaného 1/ o absencii pasívnej vecnej legitimácii, a rovnako sa stotožnil s argumentáciou žalovaného 2/ o nepreukázaní nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu, ktoré žalobca spájal s údajnou škodou a nemajetkovou ujmou a s tvrdením o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu, aj z dôvodu vznesenej hmotno-právnej námietky premlčania predmetného nároku. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok potvrdiť.

9. Žalobca v reakcii na vyjadrenia žalovaných uviedol, že súd vo veci rozhodol na podklade nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu. Skutočnosti týkajúce sa posudzovania lehôt vyhodnotil v priamom rozpore so zákonom a rozhodnutiami ESĽP. Uviedol, že zákon rozlišuje medzi subjektívnou a objektívnou premlčacou dobou. Vytkol súdu, že sa vôbec nezaoberal tým, kedy mu škoda vznikla a kedy zistil, kto za škodu zodpovedá. Až následne mohol vysloviť záver o premlčaní uplatneného nároku. Nie je pravdou, že žiada preskúmať zákonnosť rozhodnutí OČTK. Rozhodnutia ÚIS nie sú až tak zákonné ako tvrdí žalovaný, lebo inak by prokuratúra „asi ťažko dala nanovo otvoriť veci, nanovo ich posúdiť a rozhodnúť“. OČTK vec stále vyšetrujú, a to už 24 rokov. Zopakoval tvrdenia o porušovaní jeho práv, ktoré uviedol už v odvolaní. Súd rozhodol o jeho podaniach z roku 2003 ohľadom rozšírenia okruhu účastníkov konania, až v roku 2012-2014. V ďalších podaniach žalobca uviedol, že dňa 01.09.2021 sa ho zástupcovia štátu pokúsili dvakrát vedome a úmyselne zabiť, že dochádzalo k porušovaniu jeho práva na súkromie, keďže orgány štátu pri vykonávaní úkonov trestného konania nepostupovali a nekonali v súlade so zákonom.

10. Podaním zo dňa 21.11.2025 žalobca žiadal v súvislosti so zlým zaobchádzaním podať návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a poukázal na rozsiahlu judikatúru EÚ.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (, , ) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a ako taký ho podľa potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie , podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Prioritne je k označeniu strán sporu súdom prvej inštancie potrebné uviesť, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v zmysle o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Nitre, pričom práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Keďže pôvodne žalovaný 1/ KR PZ Nitra ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom konania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (pôvodne označený ako žalovaný 2/) z titulu právneho nástupníctva. Pod všeobecným označením žalovaný 1/ v texte, je preto nutné rozumieť tak pôvodného žalovaného 1/ KR PZ Nitra, ako aj jeho právneho nástupcu MV SR, ktorý bol súdom prvej inštancie označený ako žalovaný 2/.

13. Vychádzajúc z obsahu spisu si žalobca žalobou uplatnil podľa náhradu škody vo výške 438.159,72 eura a nemajetkovú ujmu vo výške 110.000 eur, ktorá mu mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní pri jeho zadržaní, pri ktorom malo byť voči nemu použité fyzické a psychické násilie, mal byť kopaný do rôznych častí tela a nútený priznať sa k spáchaniu trestných činov. Svoje zadržanie dňa 01.09.2001 od 00.15 do 12.00 hod. dňa 02.09.2001 považoval za neoprávnené z dôvodu, že mu nebolo vznesené

obvinenie, čím bolo porušené jeho právo na súkromie, na ochranu osobnosti, nedotknuteľnosť jeho osoby. Majetkovú ujmu vo výške 438.159,72 eura predstavujú finančné prostriedky, ktoré mu mali byť odcudzené z motorového vozidla a pri domovej prehliadke, spolu vo výške 435.836,15 eura, a je tvorená aj škodou vo výške 2.323,57 eura, ktorá mu mala vzniknúť odcudzením rybárskej výbavy.

14. bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy ( ) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda, ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti s nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím. Rovnako tak nárok žalobcu uplatnený titulom náhrady nemajetkovej ujmy, možno priznať len vtedy, ak nemajetková ujma vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom nestačí len tvrdenie, že nemajetková ujma vznikla; nemajetková ujma a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci musia byť aj preukázané. Vedenie trestného stíhania na základe nezákonného uznesenia o jeho začatí bez ohľadu na to, či bolo vydané za účinnosti alebo za účinnosti odôvodňuje s ohľadom najmä na a listiny právo na náhradu nemajetkovej ujmy takto stíhanej osoby, pokiaľ jej táto v príčinnej súvislosti s vedením trestného stíhania vznikla (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 9. 2020, sp. zn. ).

15. V danom prípade dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nepreukázal, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo že sa tieto orgány dopustili nesprávneho úradného postupu, a taktiež nepreukázal, že v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím došlo u žalobcu k ujme - škode, a preto správne žalobu voči žalovanému 2/ (SR, v mene ktorej koná MV SR) zamietol. Rovnako postupoval správne, keď žalobu voči žalovanému 1/ (MV SR) zamietol z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie. Podľa je totiž za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom zodpovedný štát zastúpený príslušným orgánom, t. j. v danom prípade Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie však postupoval nesprávne, keď po 31.12.2012 konal ako s účastníkom konania s KR PZ Nitra, ktorý ako už bolo vyššie uvedené, ako právnická osoba zanikol ku dňu 31.12.2012, a preto mal súd po jeho zániku správne konať len s jeho právnym nástupcom, t. j. s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, keďže práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Odvolací súd preto v odvolacom konaní pokračoval len s právnym nástupcom KR PZ Nitra, t. j. s MV SR.

16. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého má strana sporu v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, neodôvodňujú odmietnutie žaloby pre jej vady, ale jej zamietnutie po vecnom prejednaní veci. Odvolací súd poznamenáva, že súd nemôže v konaní nahrádzať úlohu žalobcu, ktorého povinnosťou bolo riadne preukázať svoje tvrdenia a žalobu navrhnutými dôkazmi. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tieto skutočnosti tvrdiť a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak nemôže dosiahnuť v spore úspech. Pokiaľ sa v tomto prípade žalobca domáhal náhrady škody podľa , bol povinný uviesť tvrdenia a zároveň preukázať, že štát sa dopustil nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia, v príčinnej súvislosti ktorých, mu vznikla škoda.

17. Je potrebné uviesť, že žalobcom namietaný postup príslušníkov policajného zboru bol preskúmaný v trestnom konaní na základe trestných oznámení žalobcu vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a vec bola právoplatne skončená jej odložením (uznesenie ČTS : SKI – 350/IBA – PO – 2001 zo dňa 08.04.2002 (č. l. 100 spisu) na základe podnetu žalobcu zo dňa 04.09.2001, teda bezprostredne po jeho zadržaní, ku ktorému došlo dňa 01.09.2001, uznesenie ČTS : ÚIS – 126/IBA – PO – 2002 zo dňa 28.06.2002 (č. l. 14 spisu) na základe podnetu žalobcu zo dňa 26.01.2002 a 05.04.2002). Vykonaným preverovaním, vykonanými výsluchmi

zainteresovaných osôb, osobným šetrením na KÚV PZ Nitra nebolo zistené, že by konaním príslušníkov policajného zboru pri výkone služby dňa 01.09.2001 boli naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.

18. Súd v civilnom konaní nie je oprávnený preskúmavať postupy orgánov činných v trestnom konaní. Je viazaný právoplatnými rozhodnutiami a závermi, ktoré vyplynuli z trestného konania. Bolo na žalobcovi, aby preukázal predložením dôkazov nesprávny úradný postup, nezákonné rozhodnutie a vznik škody, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím orgánov štátu.

19. Žalobca rovnako nepreukázal vznik škody, ktorá mu mala vzniknúť odcudzením rybárskej výbavy a finančných prostriedkov. Ničím nepreukázal, že finančnou hotovosťou v takejto sume disponoval a že rybárska výbava sa nachádzala v jeho vozidle. Išlo len o žalobcove tvrdenia, ktoré neboli podložené žiadnymi dôkazmi. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobcom namietaný postup príslušníkov policajného zboru bol preskúmaný, keďže žalobca ho žiadal preveriť podnetmi zo dňa 26.01.2002 a 05.04.2002, pričom vec bola právoplatne skončená jej odložením (uznesenie ČTS : ÚIS – 126/IBA – PO – 2002 zo dňa 28.06.2002).

20. Žalobca v odvolaní namietal, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podal na MV SR minimálne päťkrát, a to v priebehu rokov 2001 až 2005, ale neprišla mu žiadna odpoveď. K tomu odvolací súd uvádza, že uvedené skutočnosti žalobca pred súdom prvej inštancie ničím nepreukázal. Nijako nereagoval na tvrdenie žalovaného 1/ prednesené na pojednávaní konanom dňa 27.01.2017, kde žalovaný 1/ uviedol, že žalobca nepreukázal, že svoj nárok uplatňovaný v konaní, predbežne prerokoval podľa Žalobca na uvedenú námietku o nepreukázaní prerokovania jeho nároku nezareagoval, nepredložil žiadne dôkazy svedčiace o podaní písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody tak, ako mu to ukladá ustanovenie Nebolo úlohou súdu, ako sa žalobca domnieva a namieta v odvolaní, aby ho súd vyzýval na preukázanie uvedených skutočností. Súd z vlastnej iniciatívy už nie je oprávnený vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení vna úprava v ustanovení zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania ( ). Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany ( ), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany ( ). Strana sporu má teda jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil.

21. Žalobca tiež namietal nesprávny záver súdu o premlčaní jeho nároku. Podľa názoru odvolacieho súdu je nadbytočné sa zaoberať otázkou premlčania žalobcom uplatnených nárokov, keďže posudzovanie plynutia premlčacej doby a prijatie záveru o prípadnom premlčaní nároku, sa viaže na existujúci nárok. Po prijatí záveru súdu prvej inštancie o nepreukázaní vzniku škody, sú akékoľvek úvahy o premlčaní neexistujúceho nároku žalobcu nadbytočné a je bezpredmetné sa otázkou premlčania neexistujúceho nároku vôbec zaoberať. Ak totiž nárok neexistuje, nie je čo premlčať.

22. Žalobca tiež vytýkal súdu, že na pojednávaní dňa 29.11.2024 ho ponechal po celý čas spútaného, a preto nemohol náležite uplatňovať svoje práva a povinnosti, a neumožnil mu vyjadriť sa. Zo zápisnice z uvedeného dňa (č. l. 863 spisu) odvolací súd zistil, že súd postupoval v zmysle vyhlášky č. MS SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, a žalobcovi na odporúčanie ZVJS ponechal donucovacie prostriedky. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia sa počas prítomnosti v pojednávacej miestnosti predvedenému donucovacie prostriedky na pokyn predsedu senátu snímu, ponechajú, prípadne znovu použijú. Pri rozhodovaní o takom opatrení prihliada predseda senátu na informácie Zboru väzenskej a justičnej stráže a zváži najmä to, či podľa dostupných informácií o predvádzanom alebo vzhľadom na správanie sa predvádzaného v priebehu súdneho pojednávania je dôvodné podozrenie z pokusu o

útek, napadnutia prítomných osôb alebo iného násilného konania. Spravovací a kancelársky poriadok teda umožňuje ponechať donucovacie prostriedky predvedenému, pričom treba zohľadniť správanie sa predvádzanej osoby, či je u nej dôvodné podozrenie z pokusu o útek, napadnutia alebo násilného konania. Predseda senátu vychádza z informácií ZVJS. V danom prípade príslušníci ZVJS odporúčali, aby boli žalobcovi ponechané donucovacie prostriedky. Zároveň súd už mal so žalobcom negatívnu skúsenosť z pojednávania konaného dňa 27.01.2017, keď po ukončení pojednávania pri nasadzovaní pút žalobca udrel príslušníka eskorty do tváre v oblasti nosa, pričom v zopnutých dlaniach mal neidentifikovateľný predmet a následne sa príslušníkovi eskorty spustila krv z nosa. Na to pristúpili k žalobcovi dvaja príslušníci eskorty a začali ho pacifikovať, žalobca kládol odpor, zároveň bola privolaná justičná stráž ako aj príslušníci eskorty. Z dôvodu tohto incidentu a obavy o bezpečnosť bola zrušená eskorta žalobcu na ďalšie pojednávanie (č. l. 485, 486 spisu).

23. Nie je pravdou ani tvrdenie žalobcu, že mu súd neumožnil vyjadriť sa k veci. Súd vyzval žalobcu, aby sa na pojednávaní vyjadril, avšak žalobca sa viackrát odmietol na pojednávaní vyjadriť z dôvodu, že mu boli ponechané putá na rukách. Rovnako odmietol predniesť záverečnú reč. Odmietnutie vyjadriť sa odôvodňoval tým, že je vystavený ponižujúcemu zaobchádzaniu. Postup súdu prvej inštancie bol podľa názoru odvolacieho súdu v súlade s vyhlášky č. , pretože citované ustanovenie umožňuje ponechať predvedenej osobe donucovacie prostriedky za určitých podmienok v nej stanovených, čo v danom prípade bolo splnené, keďže žalobca už aj v minulosti na pojednávaní zaútočil na príslušníka ZVJS a súd tiež prihliadol aj na odporúčanie ZVJS, ktorý odporučil ponechanie donucovacích prostriedkov.

24. K návrhu žalobcu ohľadom prejudiciálneho konania odvolací súd uvádza, že na Súdny dvor EÚ sa spravidla vnútroštátne súdy obrátia vtedy, ak v konkrétnom konaní vznikne otázka výkladu či hraníc aplikácie úniového práva a vyriešenie tejto otázky je spôsobilé podstatným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. Ide o tzv. konanie o predbežnej otázke (prejudiciálne konanie). Žalobca nenaformuloval žiadnu otázku, ktorú by mal Súdny dvor zodpovedať a ktorá by mohla ovplyvniť záver súdu o neunesení dôkazného bremena ohľadom vzniku škody, nesprávneho úradného postupu, nezákonného rozhodnutia a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím štátu. Odvolací súd má za to, že v prejednávanej veci nevznikla žiadna otázka výkladu či hraníc aplikácie úniového práva, ktorej vyriešenie by bolo spôsobilé podstatným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej, keďže návrh žalobcu bol zamietnutý z dôvodu neunesenia dôkazného bremena a z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie jedného zo žalovaných. Odvolací súd preto nevidel žiadny dôvod prerušiť konanie a obrátiť sa na Súdny dvor EÚ.

25. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia odvolací súd uvádza, že uvedené právo patrí medzi základné atribúty spravodlivého súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Ani judikatúra ESĽP však nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Higgins c. Francúzsko z 19.02.1998). Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (, ) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“. Rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Za nedostatok vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba považovať predovšetkým absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej závisela opodstatnenosť uplatneného nároku. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky strany, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami (). Odvolací súd teda konštatoval, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol všetky relevantné dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, arbitrárne a zjavne neodôvodnené. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že odvolateľ sa

s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti daného rozhodnutia.

26. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v civilnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov priznaných jej na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov, a to aj z hľadiska práv na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Odvolací súd neuznal žalobcom namietané porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Vo všeobecnosti totiž rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia, pričom musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.

27. Podľa v odôvodnení rozsudku súd musí uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd v odôvodnení musí jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax, a to tak, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odôvodnenie rozsudku súdu teda musí obsahovať uvedené zákonné náležitosti, t. j. musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s odkazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s odkazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť. Ak rozsudok takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, v dôsledku čoho dochádza k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v civilnom sporovom konaní.

28. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, a vzniknutú situáciu zhodnotil komplexne. S ohľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky podstatné námietky žalobcu opísané v odvolaní, jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám upraveným v ustanovení , pričom toto rozhodnutie odvolací súd nezhodnotil ako arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné, a preto v odôvodnení bližšie reagoval len na skutočnosti namietané v odvolaní žalobcu. Súd prvej inštancie správne posúdil danú vec a svoje právne závery dostatočne odôvodnil citovanými, správne aplikovanými v tom čase platnými a účinnými ustanoveniami zákonov. S ohľadom na to odvolací súd nemohol posúdiť odvolanie žalobcu ako opodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

29. S ohľadom na všetko vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu smerujúce voči žalovaným 1/ a 2/ je neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/ a 2/, a z tohto dôvodu im patrí aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s a . O výške týchto trov v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).