Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-51-2017.pdf
PDF · 76.79 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/51/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ilava, so sídlom Mierové námestie 1, 019 01 Ilava, zastúpeného JUDr. Mariánom Mackom, advokátom so sídlom Koceľova 2, 949 01 Nitra, proti žalovaným: 1/ Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, so sídlom Piesková 32, 949 01 Nitra, a 2/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 811 09 Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 16C/7/2005-488 zo dňa 27.02.2017 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy vo výške 100.000.000 Sk (3.319.391,89 eura). V odôvodnení rozsudku uviedol, že ak si žalobca uplatňuje nárok titulom nezákonného rozhodnutia štátu a nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nie sú žalovaní 1/, 2/ pasívne vecne legitimovaní. Keďže súd kvôli nedostatku pasívnej legitimácie žalobu zamietol, nezaoberal sa ani nárokom žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, uplatneným podľa § 13 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 14.08.2012 označil ako žalovaného 1/ Slovenskú republiku v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, avšak takýto účastník nebol nikdy do konania pribratý a ani žalobca nenavrhol, aby ho súd do konania pribral. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), a priznal úspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd vec nesprávne posúdil, znemožnil mu uskutočňovať jeho procesné práva, nevykonal navrhnuté dôkazy a porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie pre nesprávne označenie žalovaných. On však v priebehu konania podal návrh na pribratie Slovenskej republiky v zastúpení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky do konania. Ako vyplýva z uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 16C/7/2005-236 zo dňa 05.02.2010 a aj z uznesenia Krajského súdu Nitra č. k. 5Co/173/2013-336 zo dňa 31.05.2013, súdy konali so štátom Slovenská republika ako s účastníkom konania. Súd prvej inštancie vôbec nevyriešil zánik procesného postavenia Slovenskej republiky ako žalovaného 1/. R. žalobcu súd tiež opomenul, že uznesením č. k. 16C/7/2005-422 zo dňa 04.09.2015 konanie v časti o zaplatenie 557.657,84 eura zastavil, a rozhodoval o jeho pôvodnej žalobe. V postupe súdu došlo podľa neho k viacerým pochybeniam, lebo súd nedostatočne zistil skutkový a právny stav,
neustálil okruh strán a aj napriek tomu, že pripustil zmenu petitu, rozhodoval o pôvodnom petite, vypočul ho však len ku konkretizácii nároku a nie vo veci samej, ako malo dôjsť k samotnému porušeniu jeho práv a vzniku škody na majetku. Rozsudok z týchto dôvodov považuje za nepreskúmateľný. Súd tým, že nevykonal dokazovanie, znemožnil mu preukázať dôvodnosť jeho nároku.
3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre je len preddavkovou organizáciou, ktorá nemá právnu subjektivitu, a preto nemôže byť pasívne legitimovanou stranou. Od 01.01.2013 nie je samostatnou rozpočtovou organizáciou a nie je ani samostatnou právnickou osobou. Všetky jeho práva a záväzky ako rozpočtovej organizácie prešli na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
4. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Súd sa podľa neho vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, dôkazmi a tvrdeniami, predmetnú vec správne právne posúdil a aplikoval príslušné právne normy.
5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v nadväznosti na oboznámenie sa s celým obsahom spisu konštatoval, že rozsudok súdu prvej inštancie bol vydaný v dôsledku viacerých procesných pochybení, v dôsledku čoho žalobcovi odňal právo konať pred súdom. Navyše tento rozsudok nie je dostatočne zdôvodnený tak, aby zodpovedal náležitostiam upraveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého: „V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“ Daný rozsudok nevykazuje známky presvedčivosti a neobsahuje všetky podstatné prednesy žalobcu týkajúce sa špecifikácie predmetu konania a riadneho označenia strán sporu. Preto v odvolacom konaní neboli dané podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku.
7. Zo záhlavia napadnutého rozsudku je zrejmé, že žalovanými v tomto spore sú dva subjekty, označené súdom prvej inštancie ako: 1/ Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre a 2/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. V rozpore s týmto označením strán sporu na strane žalovaných vyznieva odôvodnenie súdu v bode 8. na strane 5 rozsudku, že práva a povinnosti prešli na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“) ku dňu 31.12.2012 z rozpočtových organizácií na MV SR, a preto zostal stranou sporu len žalovaný 2/. Výrokom o trovách konania rozhodol súd tiež len o jednom žalovanom. Rovnako v odôvodnení rozsudku v bode 25. súd uviedol, že žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. Označenie strán sporu v záhlaví a výrok rozsudku o trovách konania teda nekorešpondujú s odôvodnením rozsudku ohľadne počtu strán sporu na strane žalovaných. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v priebehu konania na základe výzvy súdu spresňoval svoje podania jednak ohľadne uplatneného nároku a jednak v označení strán sporu na strane žalovaných. Podaním zo dňa 05.05.2011 (č. l. 284 spisu) označil žalovaného 1/ Slovenskú republiku v zastúpení Ministerstva vnútra SR, žalovaného 2/ Prezídium Policajného zboru SR a žalovaného 3/ Krajské riaditeľstvo Policajného zboru SR. Rovnako označil strany sporu aj v podaní z 08.08.2012 (č. l. 303 spisu) ako aj v ďalších podaniach (č. l. 315, 317, 323, 354, 356 spisu), kde okrem troch žalovaných uviedol aj ďalšie strany sporu na strane žalovaných. Následne súdy vo svojich uzneseniach č. k. 16C/7/2005-312 a č. k. 5Co/173/2013-336 označili žalovaných 1/,2/,3/ rovnako ako žalobca vo svojich podaniach. Na pojednávaní konanom dňa 25.04.2014 už v zápisnici o pojednávaní súd označil ako žalovaných 1/, 2/ iné subjekty než v uvádzaných uzneseniach súdu. Z uvedeného konania súdu prvej inštancie nie je zrejmé, prečo menil označenie strán sporu na strane žalovaných, keď vtedy k tomu nebol žiadny procesný podnet zo strany žalobcu. Neobstojí tvrdenie súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 21., strana 9), že žalobca nepodal návrh na pribratie Slovenskej republiky v zastúpení
Ministerstva vnútra do konania. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 25.04.2014 navrhol, aby súd pribral na strane žalovaného do konania štát - Slovenskú republiku v zastúpení Ministerstva vnútra SR, a Prezídium Policajného zboru SR, pričom súd uznesením č. k. 16C/7/2005-362 rozhodol len o pribratí Prezídia Policajného zboru SR. Oba subjekty však už sám súd vo svojom uznesení č. k. 16C/7/2005-312 označoval ako žalovaných 1/,2/. Takýmto procesným postupom súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
8. Ďalšou skutočnosťou, s ktorou sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevysporiadal, je zostávajúci predmet konania v nadväznosti na čiastočné späťvzatie žaloby. Podaním zo dňa 24.04.2014 (č. l. 356 spisu) žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 2.771.232,17 eura späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Rovnako v zápisnici o pojednávaní zo dňa 25.04.2014 je uvedené, že žalobca berie žalobu v časti o zaplatenie 2.771.232,17 eura späť, pričom v zápisnici z pojednávania zo dňa 04.092015 je uvedené, že žalobca sa pridŕža čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 24.04.2014 (č. l. 411 spisu). Na strane 3. tejto zápisnice je však už uvedené, že žalobca berie žalobu v časti o zaplatenie 557.657,84 eura späť. Uznesením č. k. 16C/7/2005-422 zo dňa 04.09.2015 súd konanie v časti o zaplatenie 557,657,84 eura zastavil. Žalobca v odvolaní voči rozsudku uviedol, že žalobu zobral späť v časti 2.771.232,17 eura, a nie v časti 557.657,84 eura. Napriek zastaveniu konania v časti súd potom rozhodoval o celom nároku 100.000.000 Sk, ako to uviedol v bode 8. na strane 5. odôvodnenia rozsudku. Navyše súd prvej inštancie žalovanú sumu 100.000.000 Sk na menu v eurách prepočítal nesprávne, keď uviedol sumu 331.939,18 eura, hoci správny prepočet je 3.319.391,89 eura (100.000.000 Sk delené koeficientom 30,126). Takto súd svojím procesným postupom nedostatočne ustálil predmet konania a aj strany v konaní - žalovaných. Záver súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácii žalovaných je z toho dôvodu predčasný a v rozsudku nie je ani primerane odôvodnený.
9. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd posúdil odvolanie žalobcu ako opodstatnené s tým, že napadnutý rozsudok nie je riadne preskúmateľný, a teda je aj nepresvedčivý. Preto neboli dané podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku, a vzhľadom na to odvolací súd tento rozsudok musel zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom si súd prvej inštancie najskôr vyrieši, kto je v spore vlastne žalovaný, či bolo riadne rozhodnuté o všetkých navrhovaných zmenách žaloby vo vzťahu k označeniu žalovaných ako aj o čiastočnom späťvzatí žaloby, pričom sa vysporiada s právoplatnosťou uznesenia č. k. 16C/7/2005-422 zo dňa 04.09.2015, ktorým konanie v časti o zaplatenie 557,657,84 eura zastavil, a v konečnom dôsledku si ustáli, aká suma z pôvodnej žalovanej sumy ostala predmetom konania. Až po uvedenom zistení a po procesnej náprave týchto základných predpokladov umožňujúcich pokračovať v konaní, bude súd ďalej postupovať v súlade v platnými procesnými predpismi o vedení konania, vykoná navrhnuté dokazovanie, vo veci rozhodne a svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní, aby bolo dostatočne presvedčivé (§ 220 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne zároveň aj o trovách konania, vrátane konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 a § 255 a nasl. CSP).
10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).