Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/141/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu A. B. C. - autoCSport, so sídlom Vihorlatská 6, 080 01 Prešov, IČO: 41 344 316, proti žalovanému D. E. - TIMEX, so sídlom Bernolákova 6032/9, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 10 832 343, právne zastúpenému Hrčka - Sabó - Lukáč s. r. o., so sídlom Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, IČO: 51 433 842, o zaplatenie 800,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -320 zo dňa 5. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -320 zo dňa 5. mája 2025 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v odvolaní napadnutom rozsudku prvou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 800,-- Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 200,-- Eur od 20.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 200,-- Eur od 19.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 200,-- Eur od 23.01.2020 do zaplatenia, zo sumy 200,-- Eur od 19.02.2020 do zaplatenia, nahradiť náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Druhou výrokovou vetou žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa v predmetnej veci proti žalovanému domáhal úhrady istiny 800,-- Eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté služby žalovaného. Tieto žalovanému fakturoval faktúrami č. 20190065 zo dňa 05.11.2019, splatnou dňa 19.11.2019 v sume 200,-- Eur, faktúrou č. 20190069 zo dňa 04.12.2019, splatnou dňa 18.12.2019 v sume 200,-- Eur, faktúrou č. 20200004 zo dňa 08.01.2020, splatnou dňa 22.01.2020 v sume 200,-- Eur a faktúrou č. 20200006 zo dňa 04.02.2020, splatnou dňa 18.02.2020 v sume 200,-- Eur.

3. Súd prvej inštancie na predmetnú vec aplikoval ustanovenia , , (ďalej len „“).

4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto jej vyhovel v celom rozsahu.

5. Súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami nebolo spornou skutočnosťou, že žalobca poskytoval žalovanému služby na základe ústnej dohody, predmetom ktorých bolo písanie autorských príspevkov

na webovú stránku F., ktorej vlastníkom je žalovaný a za ktoré služby mu mal žalovaný uhrádzať sumu 200,-- Eur. O nespornosti tejto dohody svedčí i vyjadrenie samotného žalovaného v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, v ktorom uvádzal „Podotýkam, že išlo o prácu na základe dohody a fakturovanú na Ľubošovu firmu.“ I v podaní doručenom súdu dňa 17.01.2025 žalovaný uviedol, že poskytoval určité obdobie finančné plnenie žalobcovi za jeho činnosť, čo iní partneri vykonávali bezplatne, a to z dôvodu, že sa jedná o ich prezentáciu a takáto spolupráca je pre nich výhodná. Poukázal pritom na partnerov ako je A. A., A. D., A. G., H. D., I. D., C. J., K. A.. Od niektorých z nich súdu prvej inštancie predložil i čestné prehlásenia o tom, že podľa ich vyhlásenia pre žalovaného vykonávali činnosť obdobnú činnosti žalobcu, bezodplatne. Rovnako o dohode strán svedčí výrok žalovaného, že žalovaný zaplatil žalobcovi za všetko, čo si od neho objednal. Súd prvej inštancie mal preto za to, že strany sporu uzavreli zmluvu v súlade s ustanovením v ústnej forme, keďže dostatočne určili predmet záväzku. Týmto predmetom záväzku bolo písanie autorských článkov a tlačových správ na web žalovaného autosportfoto.sk. Uvedený predmet záväzku nepoprela žiadna strana, a preto ho súd prvej inštancie považoval za nesporné tvrdenie strán.

6. Za spornú skutočnosť súd prvej inštancie považoval, či uvedená spolupráca mala byť po celý čas odplatná, resp. po určitej dobe už bezodplatná. Žalobca v konaní tvrdil, že za predmetné marketingové služby mal žalovaný žalobcovi počas platnosti dohody uhrádzať mesačne sumu 200,- Eur, ktorú sumu požadoval od žalovaného v zmysle podanej žaloby aj za mesiace október, november, december 2019 a január 2020, v ktorých mesiacoch pre žalovaného tieto služby aj poskytoval. Svedčí o tom žalobcom spracovaný výber autorských článkov publikovaných na danej webovej stránke L. <M.> za mesiace október 2019 až január 2020. Rovnako súdu predložil i prehľad úhrad faktúr, ktoré žalovaný uhradil žalobcovi za obdobie od roku 2017 až do januára 2020, z ktorého vyplýva, že fakturácia služieb bola na mesačnej báze, v pravidelných mesačných sumách vo výške 200,-- Eur podľa vystavených faktúr, ktorých splatnosť bola 14 dní, avšak úhrada týchto faktúr bola žalovaným vykonaná nepravidelne s meškaním tak, ako to uviedol žalobca v tomto prehľade. Aj keď uvedený prehľad spracoval žalobca sám, svedčia o tom i ním doložené faktúry za rok 2019, ktoré žalovaný uhradil vrátane tých, ktoré sú predmetom tohto konania. Súd prvej inštancie zistil i z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu, že žalovaný naposledy uhradil žalobcovi faktúru za ním poskytnuté služby za mesiac september 2019 dňa 23.12.2019 a ďalšie faktúry už neuhradil vôbec. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný tiež v odpore proti vydanému platobnému rozkazu potvrdil, že so žalobcom spolupracoval na základe ústnej objednávky a služby, ktoré si objednal aj platil. Tvrdil však, že vzájomná spolupráca skončila v septembri 2019, kedy naposledy uhradil aj žalobcom vystavenú faktúru, o čom nepredložil žiaden dôkaz. V nasledovaných mesiacoch si od žalobcu neobjednal žiadne služby a nie je z jeho strany potvrdená žiadna objednávka po októbri 2019. Súd prvej inštancie k tejto skutočnosti poukázal na to, že žalovaný ani za zaplatené obdobie nepreukázal, ako si tieto služby objednával a za ktoré poskytnuté služby žalobcom i ním fakturovanú sumu uhradil. Žalobca pritom tvrdil, že dohoda zo strany žalovaného nikdy nebola zrušená a skončila sa až vtedy, keď prestal od februára 2020 písať pre žalovaného na daný web z dôvodu neuhradenej odmeny za mesiace október 2019 až január 2020. Spolupráca medzi stranami sporu podľa jeho tvrdenia fungovala i v tomto období, o čom svedčí ešte i e-mail zo dňa 20. novembra 2019, v ktorom žalovaný požadoval od žalobcu, aby nahodil nejakú prichádzajúcu správu. Rovnako o tom svedčia i telefonické správy, ktoré sa uskutočnili medzi stranami sporu, ktorých prehľad žalobca v jednotlivých mesiacoch súdu predložil. Uvedený prehľad hovorov svedčí o tom, že táto komunikácia bola rozsiahla, cca 20 až 30 hovorov za mesiac, pričom komunikácia medzi stranami sporu prebiehala do konca februára 2020 a v marci bola ukončená a nie skôr , ako to tvrdil žalovaný. Svedčí o tom tvrdenie žalobcu o tom, že až vo februári 2020 prestal komunikovať so žalobcom, kedy i v danom mesiaci prestal písať autorské články pre jeho web z dôvodu nevyplatenia odmeny zo strany žalovaného, čo možno zistiť aj z obsahu webovej stránky žalovaného. Netýka sa to tlačových správ, ktoré boli poskytované médiám bezplatne. Žalobca sám priznal, že komunikácia medzi nimi zlyhávala, ale z dôvodu neustálych výhovoriek žalovaného ohľadne uhradenia dlžoby až napokon úplne skončila. Avšak i po tomto období navrhol žalobca žalovanému komunikáciu e-mailom, čo odmietol. Žalobca súdu potvrdil a preukázal, že až po ukončení spolupráce medzi ním a žalovaným začal písať pre konkurenciu, a to pre webovú stránku A., spustenú 3. júna 2020, pričom prvý oficiálny článok vyšiel až 6. júna 2020. Žalobca pritom autorský článok na tomto novom webe uverejnil až dňa 20. júla 2020. Týmto spôsobom mienil poprieť tvrdenia žalovaného o jeho nelojálnosti k žalovanému počas ich spolupráce t.j. do februára 2020. O tej skutočnosti, že žalobca mal poskytovať predmetné marketingové služby v zmysle ústnej dohody odplatne, svedčí aj svedecká výpoveď svedka A. N. na pojednávaní uskutočnenom dňa 07.04.2025. Svedok potvrdil skutočnosť, že týmito službami bolo písanie autorských článkov na daný

web žalovaného, pričom svedok mal sám zaučiť žalobcu, ako sa s daným redakčným systémom webu narába pre plnenie jeho záväzku voči žalovanému. Svedok sa k uverejňovaniu autorských článkov v období október 2019 až január 2020 nemohol vyjadriť, keďže na prelome mája - júna 2019 už ukončil spoluprácu so žalovaným. Súdu prvej inštancie potvrdil, že i za jeho prácu poskytovanú žalovanému mu neboli uhradené všetky platby, o čom svedčia ním predložené výkazy prác a prehľad úhrad výkazov za prácu za obdobie od apríla 2016 do mája 2019. Z uvedeného prehľadu súd prvej inštancie zistil, že za mesiace február, marec, apríl a máj 2019 žalovaný svedkovi neuhradil sumu 515,55 Eur. Túto sumu však svedok od žalovaného nevymáhal súdnou cestou z vlastného rozhodnutia.

7. Aj keď žalovaný ohľadne bezodplatnosti vzťahov medzi ním a obdobnými spolupracovníkmi ako bol žalobca, resp. svedok, poukázal na predložené čestné prehlásenia A. A., K. A., ako i H. D. a A. G., súd prvej inštancie mal za to, že každý zmluvný vzťah je individuálny a zmluva je dohodou dvoch strán. V danom prípade mal súd prvej inštancie z tvrdení strán a predložených listinných dôkazov, najmä od žalobcu (prehľad uverejnených článkov a tlačových správ, vystavené a e-mailom doručené faktúry, ich úhrady, e-mailová komunikácia, výsluch žalobcu, výsluch svedka A. N.) za preukázané, že zmluvný vzťah založený na ústnej dohode medzi žalobcom a žalovaným bol odplatný. Žalovaný i vo svojej výpovedi sám nepoprel skutočnosť, že určité obdobie žalovanému i za poskytované služby uhradil odmenu, avšak žiadnym dôkazom nepreukázal, kedy a akým spôsobom mala byť táto odplatná spolupráca ukončená a mala ďalej pokračovať bezodplatne. Takýmto dôvodom nie je neuhradenie niektorej z faktúr vystavených žalobcom a jej nezaevidovanie do účtovníctva žalovaného. Žalovaný ukončenie odplatnej spolupráce medzi žalobcom a žalovaným ničím nepreukázal.

8. Žalobca naopak preukázal prerušenie spolupráce so žalovaným až v mesiaci február 2020, kedy prestal uverejňovať autorské články na webovú stránku, ktorá patrila žalovanému, ako i telefonicky komunikovať so žalovaným. Svedčí o tom i obsah e-mailových správ oboch strán zo dňa 15. júla 2020, ako i v marci 2020, nie skôr. Ani v jednej z nich žalovaný nenaznačil spoluprácu za ukončenú so žalobcom a týkali sa nevyrovnania platieb žalovaným za skoršie obdobie. Na základe tvrdení strán a predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie preto za to, že k ukončeniu spolupráce došlo vo februári 2020, kedy žalobca prestal písať pre žalovaného a následne za prácu vystavovať faktúry. Z dôvodu, že žalobca v konaní preukázal, že i v období október 2019 až január 2020 uverejňoval autorské články na webovej stránke žalovaného, za ktoré marketingové služby si strany sporu dohodli v čase uzatvárania spolupráce odplatu, mal súd prvej inštancie za to, že i za žalované obdobie žalobcom patrí žalobcovi odmena ním fakturovaná a doručená podľa dohody e-mailom žalovanému a vyčíslená v žalobe na sumu 800,-- Eur. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel, zaviazal žalovaného nielen k úhrade dlžnej istiny, ale aj príslušenstva k pohľadávke a paušálnej náhrady nákladov tak, ako si ich žalobca uplatnil v žalobe.

9. Súd prvej inštancie nemal preukázané tvrdenia žalovaného o tom, že v čase, za ktoré žalobca požaduje úhradu odmeny pracoval pre konkurenciu žalovaného. Vyplýva to aj z výpovede svedka A. N., z ktorej súd prvej inštancie zistil, že sa tak stalo až v júli 2020, kedy žalobca na webovej stránke svedka uverejnil prvú tlačovú správu. Žalovaný opäť na tieto svoje tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz Súd prvej inštancie ešte poukázal, že sa v odôvodnení žaloby zaoberal len podstatnými skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie vo veci samej napriek tomu, že strany sporu uvádzali vo svojich písomných podaniach aj skutočnosti, ktoré sa týkali ich osobných vzťahov a ich postavenia v rámci motoršportu a ktoré pre posúdenie dôvodnosti žaloby nemali význam.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením (ďalej len „“) tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania ako úspešnej strane voči žalovanému.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe čoho následne vec nesprávne právne posúdil. Namietal, že súd prvej inštancie nikdy nevzal do úvahy prvotný predmet ústnej dohody, na základe čoho vznikla vzájomná spolupráca medzi ním a žalobcom. Prvotným predmetom dohody bolo, že pomôže žalobcovi zabezpečiť potrebný príjem, nakoľko jeho situácia v danom období nebola dobrá. Žalobca odhadoval potreby získania príjmu na cca 600,-- Eur. Žalobca mal pre neho zabezpečiť získanie klientov, ktorí by si dali inzerciu na jeho webovej stránke, čím by sa zabezpečil príjem pre obe strany. Ako motiváciu, aby žalobca

mohol vykonávať svoju prácu mu žalovaný bol od začiatku ochotný pomôcť a vyplácať 200,-- Eur s tým, že je úplne jedno čo sa bude fakturovať. Žalovaný uviedol, že žalobca svoju úlohu nesplnil aj keď vytvoril všetky podmienky pre žalobcu, a to či už finančné vo forme finančnej výpomoci, alebo materiálne vo forme webovej stránky, ako aj kontaktov na motoristické tímy. Na základe týchto skutočností došlo po pár mesiacoch k vzájomnému rokovaniu a zo strany žalovaného bol plán ukončiť vzájomnú spoluprácu. Keď žalobca videl, že žalovaný má úmysel ukončiť spoluprácu, súhlasil s novým modelom získavania klientov, a to písanie tlačových správ pre klientov žalovaného za priamu odplatu klientmi, čo sa aj naplnilo. Žalovaný uviedol, že odovzdal žalobcovi všetky kontakty a oboznámil ho so systémom, ktorý pomáhal vytvárať sám žalovaný, na základe čoho sa žalobcovi podarilo dosiahnuť požadované finančné plnenie, čo bolo aj preukázané. Počas tohto obdobia žalobcovi stále poskytoval finančnú výpomoc vo výške 200,-- Eur na základe fakturácie, pričom nebolo podstatné, čo bolo na faktúre napísané. Cieľom takejto spolupráce malo byť, že žalobca ako odmenu pre žalovaného mal následne písať autorské články a vykonávať inú redakčnú činnosť. Poukázal na to, že nebol odkázaný len na žalobcu, nakoľko autorské články pre jeho stránku písali aj ostatní ľudia bezplatne ako svoju prezentáciu a za celé obdobie fungovania stránky ich bolo niekoľko sto, čo je preukázateľné a verejne dostupné. Uviedol, že o tejto skutočnosti doložil čestné vyhlásenia svedkov, s čím sa súd prvej inštancie oboznámil a ako dôkaz ho bral za postačujúci a netrval na ich osobnom predvolaní. Z uvedeného vyplýva, že neuzatvoril so žalobcom ústnu dohodu v zmysle , ktorej predmetom bolo písanie autorských článkov za úhradu 200,-- Eur mesačne, ako to tvrdil súd prvej inštancie.

12. K spornej otázke, či v danom prípade mala byť spolupráca medzi ním a žalobcom odplatná, resp. bezodplatná žalovaný v odvolaní považoval za potrebné upresniť a opätovne poukázať na skutočnosť, že z jeho strany sa jednalo o finančnú výpomoc - investíciu do žalobcu do doby, kým na základe spolupráce nedosiahne požadovaný finančný príjem, čo malo mať za následok následne poskytovanie služby žalobcom bezodplatne, čo z dlhodobej perspektívy považoval za výhodnú spoluprácu, ktorá však nenastala, nakoľko žalobca skopíroval systém a sám si následne vytvoril svoju vlastnú platformu čo je preukázané. Žalovaný uviedol, že toto bol jeden z dôvodov ukončenia spolupráce. To, že takýmto spôsobom žalobca ukončil spoluprácu bolo z jeho strany neetické a proti dobrým mravom. Zdôraznil, že fakturácia bola len forma, na základe ktorej mohla plynúť podpora žalobcovi, a to len do momentu, kým bude mať dostatok financií z tlačových správ. Žalovaný vyslovil, že práve v septembri prestal akceptovať ďalšie poskytnutie finančnej výpomoci na základe fakturácie, pričom poukázal na svoje tvrdenie počas dokazovania v tejto veci, že služby ktoré nezaplatil si neobjednal. Uviedol, že súd prvej inštancie tieto jeho tvrdenia nevzal do úvahy a nesprávne ich v rozsudku vyhodnotil. Vyslovil názor, že preukázané plnenie zo strany žalobcu znamená, že on vykonával činnosť, ktorú následne mal vykonávať bezodplatne.

13. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie mal za to, že nepreukázal, že si od septembra 2019 služby od žalobcu neobjednal, ako aj to, že nepreukázal túto skutočnosť aj za obdobie, keď vykonával ním tvrdené úhrady. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie bral do úvahy len skutočnosti, ktoré boli v jeho neprospech a nie tie, ktoré boli v jeho prospech. To, že žalobca ukončil spoluprácu s ním bolo podľa názoru žalovaného len z dôvodu, že nechcel plniť svoju časť dohody a celý biznis preniesol na svoju firmu, čo sám žalobca aj uviedol. Komunikácia medzi žalobcom a žalovaným do februára 2020 bola z dôvodu, že si vzájomne objasňovali podmienky spolupráce, čoho vyústenie bola nezhoda. Príčinou takejto nezhody bola príprava vlastného projektu žalobcu, o čom v danom momente nemal žiadnu vedomosť. Žalovaný mal za to, že svedok A. N. je v spore bezvýznamný, nakoľko tento pri jeho dohode so žalobcom nebol, a teda jeho tvrdenia sú len jeho dohadom a fikciou. Spolupráca s týmto svedkom bola ukončená a čiastka, ktorá mu nebola vyplatená bola z dôvodu, že bola porušovaná pracovná disciplína z jeho strany, čo aj sám na súde prvej inštancie v rámci dokazovania potvrdil, keď uviedol, že nedokázal nahadzovať správy v reálnom čase. Tiež považoval za potrebné uviesť, že sa jedná o osobu, s ktorou v súčasnosti už žalovaný nespolupracuje a práve so žalobcom tvoria tím. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil systém spolupráce žalovaného s partnermi, ktorí pre jeho stránku píšu. Považoval tiež za nelogické, ak vie preukázať, že jeho partneri pre neho píšu bezodplatne, aby túto skutočnosť menil práve v prípade so žalobcom. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že pokiaľ mala byť ukončená odplatná spolupráca tak nie je dôvodom na jej ukončenie neuhradenie niektorej z faktúr žalobcom. Súd prvej inštancie tiež nesprávne vyhodnotil situáciu, podľa ktorej žalobca v čase pracoval pre konkurenciu, a to z dôvodu, že príprava takéhoto projektu sa nedá uskutočniť za jeden mesiac a dôkaz, že pracoval pre konkurenciu bolo práve následné zverejnenie článku v júli 2020. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu

žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal mu voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 100 %.

14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne rozhodol a správne postupoval, pokiaľ vzal do úvahy ním tvrdené fakty a predložené dôkazy, pričom žalovaný v konaní uvádzal len vymyslené a nepodložené tvrdenia. Pokiaľ žalovaný disponoval dôkazmi, mohol ich podľa predložiť v priebehu tohto konania, čo však neurobil.

15. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu uvedenými vo vyjadrení a poprel ich v celom rozsahu. Žalobu a žalobné dôvody považoval za neoprávnené a nedôvodné. Zároveň uviedol, že svedkov nežiadal predvolať z dôvodu, aby v konaní nevznikali ďalšie prieťahy, nakoľko sám súd prvej inštancie sa uspokojil s dôkazom, a to čestným vyhlásením ako postačujúcim pre predmetné súdne konanie. V ostatnom v celom rozsahu zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a doložených dôkazoch, ako aj podanom odvolaní.

16. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný v konaní nič nepreukázal. Poukázal zároveň na to, že on v konaní presne zdokumentoval a doložil všetky fakty a dôkazy, ktoré sú priložené v súdnom spise a zdokumentované aj zvukovým záznamom na pojednávaní. Uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, z akého dôvodu nežiadal predvolať svedkov je v rozpore so skutočným konaním žalovaného, čo jednoznačne potvrdzuje samotný záznam z posledného pojednávania. Trval na uplatnení svojho nároku a uhradení všetkých záväzkov zo strany žalovaného.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa , prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné, a preto podľa dnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

18. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

21. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia . S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

22. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej obrany, ak si neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov ( , , , ).

23. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnej veci proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 800,-- Eur s príslušenstvom titulom zaplatenia za poskytnuté služby na základe ústnej objednávky od žalovaného za obdobie od októbra 2019 do januára 2020.

24. Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

25. Po preskúmaní veci sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci nebolo spornou skutočnosťou, že žalobca poskytoval žalovanému na základe ústnej dohody služby, ktorých predmetom bolo písanie autorských príspevkov na webovú stránku žalovaného F.. Odvolací súd mal uvedené rovnako, ako súd prvej inštancie preukázané z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise.

26. Odvolací súd sa zároveň stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že spornou skutočnosťou v predmetnom konaní bolo, či spolupráca na základe ústnej dohody uzavretej medzi stranami sporu bola po celý čas odplatná, alebo nie. Odvolací súd z obsahu spisu sumarizuje, že žalobca na základe ústnej dohody písal autorské príspevky na webovú stránku žalovaného L., za ktoré mu žalovaný platil odmenu 200,-- Eur mesačne. Uvedené žalobca preukázal predloženým výberom autorských článkov publikovaných na webovej stránke žalovaného za mesiace október 2019 až január 2020 a prehľadom úhrad faktúr za obdobie od roku 2017 do januára 2020, z ktorých vyplýva, že žalovaný žalobcovi platil mesačne odmenu po 200,-- Eur za poskytnuté služby - autorské príspevky, aj keď táto úhrada žalovaným bola vykonávaná nepravidelne, s omeškaním, t.j. po lehote splatnosti jednotlivých faktúr, pričom ako poslednú faktúru za poskytnuté služby uhradil žalovaný faktúru za mesiac september 2019 dňa 23.12.2019. Zároveň z prehľadu faktúr vyplýva, že žalovaný nezaplatil žalobcovi odmenu za napísané autorské príspevky za mesiace október 2019, november 2019, december 2019 a január 2020. Žalovaný sa v konaní pred súdom prvej inštancie bránil tvrdením, že za toto sporné obdobie medzi ním a žalobcom išlo už len o bezodplatnú spoluprácu. Žalovaný však túto skutočnosť žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, t.j. nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že spolupráca v odplatnej forme medzi stranami sporu bola v septembri 2019 ukončená. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaný poukazoval na obdobné vzťahy medzi ním a inými spolupracovníkmi a na predložené čestné prehlásenia A. A., K. A., H. D. a A. G., odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že každý zmluvný vzťah je individuálny a zmluva je dohodou dvoch strán. Keďže obsah zmluvných vzťahov medzi žalovaným a tretími osobami v obdobných právnych vzťahoch nepreukazuje obsah dohody uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, nie je možné z takto navrhnutých dôkazov dospieť k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným v období od októbra 2019 do januára 2020 bola dohodnutá bezodplatná spolupráca. Z listín predložených žalobcom do spisu vyplýva, že žalovaný žalobcovi na základe ústnej zmluvy platil mesačne odmenu vo výške 200,-- Eur za písanie autorských článkov na jeho webovú stránku už od roku 2017. Žalovaný v konaní tvrdil, že dohoda o odplatnej spolupráci medzi ním a žalobcom bola od októbra 2019 ukončená, resp. bola zmenená na formu bezodplatnej spolupráce. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že medzi stranami sporu došlo k ukončeniu dohody o odplatnej spolupráce od októbra 2019, resp. táto bola zmenená na formu bezodplatnej spolupráce, podľa názoru odvolacieho súdu bolo na žalovanom, aby relevantným spôsobom preukázal túto skutočnosť. Žalovaný v konaní svoju procesnú obranu týkajúcu sa ním tvrdenej skutočnosti žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, t.j. neuniesol svoje dôkazné bremeno v spore. Naproti tomu žalobca preukázal, že za sporné obdobie pre žalovaného napísal autorské články, ktoré žalovaný uverejnil na svojej webovej stránke, za ktorú vykonanú činnosť si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie dohodnutej odmeny vo výške 200,-- Eur mesačne. V zmysle uvedeného odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu rozhodol vecne správne, keď žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

27. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je dôvodný, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa vecne správny potvrdil.

28. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní

úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s v nadväznosti na ust. súd prvej inštancie.

29. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (/ až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).