Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/6/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudca spravodajca) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXXX/X, XXX XX A. A., proti žalovanému: Obec Malý Čepčín, so sídlom Malý Čepčín 14, 038 45 Malý Čepčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S2024/00200 zo dňa 19.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

Prvostupňové rozhodnutie

1) Obec malý Čepčín, prostredníctvom samostatnej referentky obce (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“ alebo „povinná osoba“) rozhodnutím č. S2024/00200 zo dňa 29.10.2024 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) v nadväznosti na žiadosť žalobcu o sprístupnení informácií zo dňa 22.10.2024 ako povinná osoba podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o slobode informácií“) rozhodla o sprístupnení informácií žalobcovi v čiastočnom rozsahu, a to nasledovne: 1. K bodu a) žiadosti – sprístupnenie prezenčnej listiny a zápisnice zo zhromaždenia obyvateľov obce Malý Čepčín zo dňa 18.10.2024 (ďalej aj len „zhromaždenie“): Prezenčnú listinu zo zhromaždenia obce Malý Čepčín, ktoré sa konalo dňa 18.10.2024 zaslala žalobcovi ako kópiu s anonymizovanými osobnými údajmi v súlade s osobitnými predpismi. Zápisnica z predmetného zhromaždenia nebola vyhotovená, t.j. táto informácia nespadá pod vecnú pôsobnosť zákona o slobode informácií. 2. K bodu b) žiadosti – sprístupnenie informácie koľko obyvateľov obce sa zúčastnilo zhromaždenia: Do prezenčnej listiny sa zapísalo 67 osôb. 3. K bodu c) žiadosti – sprístupnenie informácie obsahujúcej jednotlivo mená obyvateľov, ktorí vyjadrili svoj názor k pripravovanému projektu: Informácia nespadá pod vecnú pôsobnosť zákona o slobode informácií. 4. K bodu d) žiadosti – sprístupnenie informácie obsahujúcej jednotlivé vyjadrenia: Informácia nespadá pod vecnú pôsobnosť zákona o slobode informácií.

2) Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že dňa 22.10.2024 bola obci Malý Čepčín doručená žiadosť o sprístupnenie informácií, kde žalobca ako žiadateľ, v zmysle zákona o slobode informácií žiadal o sprístupnenie informácií a kópie dokumentov v súvislosti s doručenou

pozvánkou na zhromaždenie obyvateľov obce Malý Čepčín, ktoré sa konalo dňa 18.10.2024 o 19:00 hod. k problematike kanalizácie v obci Malý Čepčín. Zhromaždenie obyvateľov obce Malý Čepčín bolo zvolané obecným zastupiteľstvom v Malom Čepčíne v súlade s o obecnom zriadení (ďalej aj len „zákon o obecnom zriadení“) na deň 18.10.2024. Predmetom zhromaždenia bolo informovanie obyvateľov obce o stave prebiehajúceho územného konania vo veci umiestnenia líniovej stavby – verejnej kanalizácie v obci. Na zhromaždenia boli pozvaní všetci obyvatelia obce Malý Čepčín, vrátane žalobcu.

3) Vzhľadom na to, že formálne náležitosti zhromaždenia a povinnosti obecného zastupiteľstva vo veci konania zhromaždenia nie sú legislatívne upravené, zápisnica zo zhromaždenia nebola vyhotovená. Z uvedeného dôvodu žalobcovi v časti žiadosti vo veci zaslania kópie zápisnice z predmetného zhromaždenia nemohlo byť vyhovené.

4) Keďže v zmysle § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií: „Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby“ a obec Malý Čepčín nedisponuje písomným súhlasom dotknutých osôb, v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej aj len „Nariadenie“) ani nie je povinná takýto súhlas dodatočne získavať. Vzhľadom na uvedené, v záujme dodržania podmienok ochrany osobných údajov upravených osobitnými predpismi, bola žalobcovi sprístupnená prezenčná listiny s anonymizovanými osobnými údajmi.

5) Prezentácia obyvateľov obce, ktorí sa zúčastnili zhromaždenia bola dobrovoľná. Z toho dôvody bola žalobcovi sprístupnená informácia o počte zúčastnených obyvateľov len vo vzťahu k tým, ktorí sa zapísali do prezenčnej listiny. Tento počet však nemusí byť presný, nakoľko obec Malý Čepčín nedisponuje informáciou o počte osôb zúčastnených na zhromaždení, ktorí sa nepodpísali do prezenčnej listiny.

6) Vychádzajúc z toho, že informácie, ktoré odzneli na zhromaždení neboli zachytené na hmotnom nosiči, v listinnej alebo elektronickej podobe, žalobcom požadované informácie týkajúce sa názorov obyvateľov obce a ich jednotlivé vyjadrenia nespadajú pod vecnú pôsobnosť zákona o slobode informácií a teda nebolo možné ich sprístupniť.

Druhostupňové rozhodnutie

7) Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote dňa 06.11.2024 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. S2024/00200 zo dňa 19.11.2024 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, s poukazom na § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie obce Malý Čepčín č. S2024/00200 zo dňa 29.10.2024 potvrdil.

8) V odôvodnení rozhodnutia žalovaný, v zastúpení starostkou obce Malý Čepčín v prvom rade zosumarizoval priebeh administratívneho konania pred prvostupňovým správnym orgánom. Preskúmal zákonnosť prvostupňového rozhodnutia a celý priebeh vybavovania žiadosti v súlade s ustanoveniami zákona o slobode informácií a vnútornými predpismi obce. Žalobca ako žiadateľ v odvolaní namietal nezákonnosť, arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia a preto navrhol, aby odvolací orgán „rozhodol v rámci autoremedúry postupom podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku a odvolaniu žiadateľa v plnom rozsahu vyhovel, zrušil rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie, poprípade, aby tak postupom podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s ustanovením § 59 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku rozhodol odvolací orgán“.

9) Žalobca odkázal na § 12 zákona o slobode informácií s tým, že ak „teda požadované dokumenty obsahujú čo len niektoré čiastkové informácie, ku ktorým nie je podľa zákona vylúčený prístup, povinná osoba je tieto informácie povinná sprístupniť. Nie je možné zamietnuť prístup ku všetkým informáciám nachádzajúcim sa v dokumente z dôvodu, že iba niektoré informácie podliehajú ochrane.“ Žalobca v odvolaní ďalej uviedol: ,,Ak požadované informácie obsahujú osobné údaje, vylúčenie týchto informácií sa vykonáva anonymizáciou osobných údajov – t.j. tým, že sa znečitaleľní ten konkrétny údaj, pomocou

ktorého by bolo možné fyzickú osobu identifikovať (napríklad adresa bydliska alebo rodné číslo). Prax anonymizácie osobných údajov je v súlade s ústavnou požiadavkou minimalizácie zásahu do základného práva na informácie. Podobne v prípade dokumentu, ktorý obsahuje informácie, ktoré sú utajovanými skutočnosťami alebo obchodným tajomstvom, sa tieto informácie znečitateľnia.

10) Žalovaný konštatoval, že povinná osoba konala v súlade s predmetným ustanovením, keďže sprístupnila všetky informácie, ktoré mala k dispozícii okrem informácií, na ktoré sa vzťahuje osobitný zákon, a síce Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) a o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

11) K námietke žalobcu, že: „je zrejmé potrebné a nutné ju (pozn. žalovaného: zápisnicu) vyhotoviť, aby sa aj občania, ktorí sa daného zhromaždenia z nejakého dôvodu nezúčastnili, mali možnosť náležite s predmetom zhromaždenia za účelom ktorého boli obyvatelia Obce Malý Čepčín, vrátane mojej osoby pozvaní na predmetné zhromaždenie, oboznámiť“, žalovaný konštatoval, že povinnosť vyhotovenia, resp. nevyhotovenia zápisnice nie je predmetom zákona o slobode informácií. 12) K požiadavke žalobcu „uviesť celé mená prítomných obyvateľov ako aj ich názory, ktorí sa zúčastnili zhromaždenia zo dňa 18. októbra 2024, a ktoré bolo primárne iniciované poslancami , osobitne manželmi E. F. a E. G. F. /bod 10 Zápisnica zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva konaného dňa 16. septembra 2024 o 18.00 hod. v zasadačke Obecného úradu Malý Čepčín“, žalovaný konštatoval, že informácia, ktorá nespĺňa definičné znaky zákona o slobode informácií je v konaní v zmysle tohto zákona irelevantná.

13) Žalovaný ďalej poukázal na to, že vybavenie žiadosti samostatnou odbornou referentkou obce je v súlade s vnútornými predpismi povinnej osoby, najmä organizačným poriadkom a náplňou práce samostatnej odbornej referentky. Týmto postupom podľa názoru žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, ani vnútorných predpisov obce.

14) Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe relevantných a zákonných skutočností, postupom, ktorý je v súlade s platnými právnymi predpismi a vnútornými predpismi obce, bolo riadne odôvodnené a obsahovalo všetky náležitosti podľa zákona.

Správna žaloba – žalobné body

15) Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote dňa 28.01.2025 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia obce Malý Čepčín č. S2024/00200 zo dňa 19.11.2024 a vrátenia veci Obci Malý Čepčín na ďalšie konanie a rozhodnutie.

16) Z odôvodnenia správnej žaloby vyplýva, že žalobca je toho presvedčenia, že napadnuté rozhodnutie obce Malý Čepčín je nezákonné a postupom a rozhodnutím obce Malý Čepčín boli porušená základné ľudské práva a slobody žalobcu, jeho ústavné práva, ktoré mu garantujú zákony SR v spojení s Chartou základných práv EÚ a Dohovorom o ochrane ľudských práva a základných slobôd EÚ a preto žalobca žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, majúc za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu je okrem už uvedeného i v rozpore s právnou istotou a predvídateľnosťou rozhodnutia.

17) Podľa názoru žalobcu napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo k porušeniu práva žalobcu na prístup k informáciám vyplývajúceho zo zákona o slobode informácií.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe (duplika žalovaného)

18) Vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 23.05.2025 žalovaný uviedol, že plne rešpektujeme právo žalobcu na prístup k informáciám vyplývajúce zo zákona o slobode informácií. Poznamenal, že žalobca žiada Obec Malý Čepčín o sprístupnenie rôznych informácií niekoľkokrát do roka. Každá jeho žiadosť je vybavená s náležitou starostlivosťou, v zákonom stanovenej lehote, v súlade so zákonom o slobode informácií, Správnym poriadkom a všeobecne záväznými právnymi predpismi.

19) Žalovaný má za to, že si riadne plní povinnosti uložené zákonom o slobode informácií a plne rešpektuje princíp transparentnosti korešpondujúci s právom fyzických osôb na prístup k informáciám. Na strane druhej, obec je pri vybavovaní žiadostí podaných na základe zákona o slobode informácií povinná sprístupňované informácie prísne selektovať, aby nedošlo k poskytnutiu údajov, u ktorých to podľa osobitných zákonov nie je možné. V zmysle uvedených zásad bola podľa presvedčenia žalovaného vybavená aj žiadosť žalobcu zo dňa 22.10.2024. Žalovaný má za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti v zmysle Správneho poriadku, ako aj vyčerpávajúce odôvodnenie prečo žalobcovi neboli všetky žiadané informácie sprístupnené.

20) Vo svojom vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že zhromaždenie obyvateľov obce Malý Čepčín bolo zvolané na základe neustálych podaní žalobcu na rôzne štátne orgány ohľadom územného konania týkajúceho sa realizácie kanalizácie v obci. Z dôvodu viacerých obštrukcií obecné zastupiteľstvo obce Malý Čepčín zvolalo zhromaždenie obyvateľov obce, na ktoré bol pozvaný aj žalobca, aby verejne deklaroval svoje námietky. Žiadateľom o územné konanie je Turčianska vodárenská spoločnosť, a. s. E., ktorá vyšla žalobcovi v ústrety a prerobila projekt kanalizácie tak, aby vyhovel jeho žiadosti a cez pozemok žalobcu neviedla vetva kanalizácie. Napriek pozvánke, ktorú žalovaný zaslal žalobcovi v dostatočnom predstihu a ktorú si žalobca prevzal, sa zhromaždenia obyvateľov obce Malý Čepčín dňa 18.10.2024 nezúčastnil. Následne po konaní zhromaždenia žiadal o sprístupnenie informácií. Jeho žiadosti bolo vyhovené v rozsahu, ktorý žalovanému umožňuje zákon.

21) V závere svojho vyjadrenia žalovaný poznamenal, že tak žalobca, ako aj ostatní obyvatelia obce Malý Čepčín majú možnosť zúčastniť sa všetkých zhromaždení v obci, ako aj zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktoré sú verejné. Obec Malý Čepčín plne rešpektuje právo jej obyvateľov a iných oprávnených osôb podieľať sa na samospráve obce, vrátane práva na informácie.

Vyjadrenie žalobcu k duplike žalovaného (replika žalobcu)

22) Žalobca na dupliku žalovaného reagoval vo svojom podaní zo dňa 01.07.2025. Poukázal na to, že príslušným štátnym orgánom, napr. Krajskej prokuratúre Žilina v spojení s Okresnou prokuratúrou Martin adresoval podania, ktoré boli realizované v súlade so zákonom a z dôvodu podozrenia na možné porušenie právnych predpisov týkajúcich sa územného konania a zásahov do vlastníckych práv žalobcu. Uplatňovanie zákonných prostriedkov ochrany práv nemožno považovať za „obštrukcie“, ale za legitímny nástroj občana v právnom štáte a toto si žalovaný vykladá podľa názoru žalobcu svojvoľne.

23) Umiestnenie stavby podľa pôvodného rozhodnutia obce bolo vydané napriek existujúcim pochybnostiam o jeho súlade s platnou legislatívou, najmä vo vzťahu k vlastníckym právam dotknutých osôb a postupu v rámci územného konania. Prokurátor v proteste oprávnene namietal porušenie zákonnosti. Kanalizácia je nepochybne dôležitou investíciou pre obec, no jej realizácia musí rešpektovať zákonné postupy, práva vlastníkov a dotknutých strán. V právnom štáte nemožno uprednostňovať verejný záujem pred zákonom zaručenými právami, bez náležitého a zákonného odôvodnenia. Práve rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora potvrdzuje dôležitosť kontroly zákonnosti v rozhodovacej činnosti samosprávy. Na uvedenom príklade žalobca poprel tvrdenia obce Malý Čepčín, že konala transparentne a v súlade so všeobecnými právnymi predpismi.

24) To, že Turčianska vodárenská spoločnosť, a. s. upravila projekt kanalizácie tak, aby vetva neviedla cez žalobcove pozemky vyhodnotil žalobca ako pozitívny krok, ktorý má však len potvrdzovať opodstatnenosť jeho predchádzajúcich námietok. Žalobca však tvrdí, že mu doteraz nebol predložený finálny a oficiálne schválený projekt. 25) Žalobca potvrdil, že je pravdou, že bol na vyššie uvedené zhromaždenie obce pozvaný, no dôvody jeho neúčasti boli objektívne. Navyše, takéto zhromaždenie nemá právny charakter konania, v ktorom by bolo možné riešiť vecne územné rozhodnutia alebo právne nároky, a preto jeho výsledky nemajú záväzný charakter pre správny orgán a sú právne irelevantné. Z uvedených dôvodov žalobca nesúhlasil s vyjadrením žalovaného a považoval ho za účelové. Naďalej trval na dodržaní zákonného postupu v rámci územného konania, najmä pokiaľ ide o rešpektovanie vlastníckych práv, zásady proporcionality a ústavnosti projektu.

26) Ak žalobca ako vlastník pozemku odmietol udeliť súhlas so zásahom do svojho vlastníctva, napr. v podobe uloženia inžinierskej siete, uviedol, že koná plne v súlade so svojím právom vlastniť majetok, ktoré je garantované v a 3 SR. Žiadna fyzická alebo právnická osoba, vrátane obce, nemá nárok na zásah do cudzieho pozemku bez platného súhlasu vlastníka, pokiaľ nejde o zákonom ustanovené výnimky (napr. vyvlastnenie), ktoré musia prebehnúť za splnenia veľmi prísnych zákonných podmienok.

27) Ďalej žalobca poukázal na to, že starostka obce Malý Čepčín v októbri 2022 vydala publikáciu pre občanov obce s názvom „Čo sme urobili pre náš Malý Čepčín v rokoch 2015 – 2022“. V tejto publikácií uviedla: „V súčasnosti, čaká našu kanalizáciu fáza, pri ktorej bude zabezpečená projektová dokumentácia pre územie a tiež sa začne s vybavovaním stavebných povolení a majetko – právnymi vyrovnaniami pre zabezpečenie územného rozhodnutia“. Realita bola podľa vyjadrenia žalobcu taká, že si starostka obce zaumienila v roku 2023 konať nezákonne a chcela viesť trasovanie kanalizácie cez cudzie nehnuteľnosti bez majetkovo – právneho vyrovnania, dúfajúc, že si to dotknutých vlastníci nehnuteľností do právoplatnosti rozhodnutia nevšimnú. Takto starostka obce Malý Čepčín uplatňovala princíp „transparentnosti a zákonnosti“.

28) Zvolanie zhromaždenia obyvateľov na účel informovania o priebehu kanalizačného projektu je zákonné a v súlade s právom na informácie. Avšak, pokiaľ by sa takéto zhromaždenie využilo na verejné označovanie účastníkov konania za „prekážku“ či pôvodcu možnej straty financií, bez toho, aby bola daná možnosť vyjadriť sa a obhájiť svoje stanovisko, mohlo by dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces a vyvážené informovanie verejnosti.

29) Zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 16.09.2024 o 18.00 hod. v zasadačke Obecného úradu Malý Čepčín vyplynulo verejné označovanie občanov H. H. C. a A. B. C. za „prekážku“, ktorá „spôsobuje stratu 4 miliónov eur“. Takéto verejné označovanie môže mať podľa vyjadrenia žalobcu charakter neoprávneného zásahu do dobrej povesti fyzickej osoby, najmä ak:

- ide o nezákonné zverejňovanie subjektívneho hodnotenia konania účastníkov,

- dochádza k šíreniu informácií, ktoré sú neúplné, skreslené alebo vytrhnuté z kontextu,

- absentuje priestor na vyjadrenie druhej strany, čím je porušená zásada objektivity.

30) Opísané konanie obce Malý Čepčín môže byť v rozpore s a nasl. a môže zakladať nárok na ospravedlnenie, zastavenie šírenia, prípadne náhradu nemajetkovej ujmy. Starostka obce, vrátane obecného zastupiteľstva má síce právo informovať občanov o stave investičných akcií, avšak zhromaždenie obyvateľov nesmie byť zneužité na verejné znevažovanie alebo vytváranie nátlaku na jednotlivých vlastníkov, ktorí konajú v súlade so zákonom. V opačnom prípade by išlo o zneužitie verejnej moci. 31) Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že obecné zastupiteľstvo obce Malý Čepčín bolo zvolané na základe neustálych podaní žalobcu na rôzne štátne orgány ohľadom územného konania týkajúceho sa realizácie kanalizácie v obci. Toto tvrdenie žalovaného žalobca rázne poprel. Iniciátormi zhromaždenia, čo vyplýva zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 16.09.2024 o 18.00 hod. v zasadačke Obecného úradu Malý Čepčín bol poslanec E. F., ktorý uviedol výrok: „treba zavolať obyvateľov, ktorí nebudú mať v Diakovej možnosť napojiť sa na kanalizáciu, aby vedeli pravý dôvod, ich konanie nie je normálne“ a poslankyňa E. G. F. – zvolať treba všetkých občanov obce na schôdzu. Výrok „ich konanie nie je normálne“, ktorým poslanec E. F. komentoval konanie A. B. C. a H. H. C., predstavuje hodnotiaci úsudok, ktorý podľa žalobcu:

- má pejoratívny charakter,

- sa dotýka osobnej integrity dotknutých osôb,

- je vyslovený bez právneho základu, či dôkazu o protiprávnosti ich postupu,

- môže byť vnímaný ako spoločenské zneváženie či verejné očiernenie.

32) V zmysle a nasl. ide o zásah do čestného mena, osobnosti a spoločenskej vážnosti fyzických osôb. Takýto výrok, najmä ak je zaznamenaný v zápisnici obecného zastupiteľstva, môže slúžiť ako dôkaz v prípadnom občianskoprávnom spore o ochranu osobnosti. Zo zdroja min. 1 nemenovaného občana obce Malý Čepčín, ktorý sa osobne zúčastnil zhromaždenia obce Malý Čepčín dňa 18.10.2024, odzneli na tejto verejnej schôdzi na žalobcu nevyvážené až hanlivé a osočujúce vyjadrenia od konkrétnych osôb, ktoré účelovo a nezákonne nezaznamenala starostka žalovaného, či už písomne alebo zvukovo. Na základe uvedeného, žalovaný nesprístupnil žalobcovi

mená prítomných občanov obce Malý Čepčín v súvislosti s verejným zhromaždením a ich jednotlivé výroky. Žalobca je presvedčený, že žalovaný mu nesprístupnil požadované informácie v požadovanom rozsahu a spôsobom podľa zákona. Žalobca zdôraznil, že informácie musí povinná osoba žiadateľovi sprístupniť bez toho, aby žiadateľ musel uviesť, či preukázať dôvod, pre ktorý informáciu žiada, alebo preukázať oprávnenosť či opodstatnenosť žiadosti. Ide o princíp, ktorý je európskym štandardom. Povinná osoba teda nemôže podmieňovať sprístupnenie informácie podaním vysvetlenia, za akým účelom žiadateľ informáciu požaduje a tiež nie je oprávnená zisťovať dôvod žiadosti.

33) V závere svojho vyjadrenia žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prahe sp. zn. zo dňa 03. decembra 2002 podľa ktorého: „Povinné subjekty mají úplnou informační povinnost, to znamená, že okruh informací, z nehož musejí poskytovat, je úplný, musí poskytovat ze všeho, co mají nebo by měli mít.“ Ďalej na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 28. júna 2007 podľa ktorého: „...možno dospieť k záveru, že plná informačná povinnosť voči každému je z hľadiska namieste buď vtedy, keď ide o subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami, resp. nakladá s majetkom štátu alebo obcí, alebo vtedy, ak ide o subjekt, ktorý bol kreovaný zákonom alebo na základe zákona, ktorý patrí do oblasti verejného práva“, ako aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 5. januára 2001 podľa ktorého: „Pri uplatňovaní týchto základných práv ide o vytvorenie primeranej rovnováhy medzi právom na informácie na strane jednej a právom na súkromie toho (tých), o ktorom sa informácie získavajú, pričom sa uznáva, že u osôb verejného záujmu dochádza k zúženiu priestoru ich súkromnej sféry, v dôsledku čoho sa primerane znižuje aj úroveň ochrany ich osobnostných práv.

34) Na repliku žalobcu žalovaný ďalej nereagoval. Konanie pred správnym súdom

35) Správny súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne a miestne príslušný, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, pretože nezistil žiadny z dôvodov na nariadenie pojednávania podľa . Rozsudok bol dňa 11.12.2025 v súlade s vyhlásený vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od 03.10.2025 ( ).

36) Predmetom súdneho prieskumu je žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, keď povinná osoba konštatovala, že nesprístupnené informácie nespadajú pod vecnú pôsobnosť zákona o slobode informácií.

Relevantné zákonné ustanovenia

37) Podľa (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

38) Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

39) Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

40) Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

41) Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

42) Podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.

43) Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

44) Podľa § 4 ods. 3 zákona o slobode informácií, informáciou je akýkoľvek obsah v akejkoľvek forme zaznamenaný na akomkoľvek hmotnom nosiči, najmä obsah písomného záznamu v listinnej podobe, obsah písomného záznamu uloženého v elektronickej podobe alebo obsah záznamu v zvukovej, obrazovej alebo audiovizuálnej podobe.

45) Podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.

46) Podľa § 12 ods. 1 zákona o slobode informácií, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

47) Podľa § 14 ods. 1 zákon o slobode informácií, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

48) Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

49) Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. 50) Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

51) Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

52) Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

53) Podľa č. 26 ods. 4 SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby – podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

54) Na úvod správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi ( ). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.

55) Žalobca v správnej žalobe iba vo všeobecnej rovine namietal, že postupom žalobcu a žalobou napadnutým rozhodnutím boli porušené základné práva a slobody žalobcu, jeho ústavné práva garantované mu zákonmi SR, Chartou základných práv EÚ a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd EÚ.

56) Správny súd k vyššie uvedeným námietkam žalobcu obsiahnutým v správnej žalobe uvádza, že predmetné žalobné námietky žalobca formuloval natoľko všeobecne, že správny súd nemohol vykonať v tomto ohľade súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného. Podľa musí žalobca v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných bodov preto musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobca uvádza na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej žalobe namiesto žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať na daný prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu. Ak by tak správny súd urobil, nebol by už nestranným súdom, ale fakticky by prevzal, resp. suploval úlohu advokáta žalobcu, čo by bolo v hrubom rozpore nielen so základnými princípmi správneho súdneho konania, predovšetkým zásady podľa , podľa ktorej „konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania,“ ale predovšetkým zásady podľa , podľa ktorej „v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom,“ najmä však , podľa ktorého „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ V prípade, ak by správny súd za žalobcu sám dopĺňal všeobecne uplatnené žalobné dôvody, resp. ich sám konkretizoval a proaktívne vyhľadával z obsahu administratívneho spisu dôvody nezákonnosti rozhodovania a postupov orgánov verejnej správy, porušil by a negoval by princíp materiálneho právneho štátu, ktorý je povinná presadzovať a chrániť predovšetkým súdna moc.

57) Taktiež možno konštatovať, že podľa je potrebné považovať za osobitnú náležitosť správnej žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, resp. že žalobca sa so záverom orgánu verejnej správy nestotožňuje. Žalobca je povinný poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať napr. ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré mal orgán verejnej správy porušiť, a rovnako ani poukaz, resp. citáciu rozhodnutí súdov bez toho, aby závery vyplývajúce z citovaných rozhodnutí súdov boli konkretizované na daný prípad s jasnou a zrozumiteľnou argumentáciou vychádzajúcou z celkového kontextu citovaných rozhodnutí súdov (nemožno teda považovať za prípustné vytrhávať z kontextu rozhodnutí súdov len vybrané vety, ktoré sa samé o sebe môžu žalobcovi argumentačne hodiť, ak je celkový kontext poukazovaného rozhodnutia iný). Je pravda, že vymedzenie pojmu „žalobný bod,“ resp. „žalobná námietka“ nemožno chápať príliš zužujúco, avšak pre správny súd musí byť aspoň v hrubých rysoch možné dovodiť, prečo žalobca považuje rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné. Dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia musia byť vymedzené aspoň tak, aby správny súd pri aplikácii všeobecného pravidla, že súd pozná právo (curia novit iura), mohol dostatočne určiť, akým smerom bude zameraný jeho súdny prieskum.

58) Vzhľadom na uvedené je povinnosťou žalobcu v správnej žalobe jasným a zrozumiteľným spôsobom sformulovať, z akých dôvodov a v akej skutkovej alebo právnej otázke sa orgán verejnej správy mýli s uvedením konkrétneho následku na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo v danom prípade žalobca neučinil.

59) Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobcom v správnej žalobe všeobecne formulované žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť podstatné skutkové a právne závery žalovaného, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa . 60) O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na ich priznanie. Žalobca nemal v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí podľa a contrario. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by jej mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovanému nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať.

Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.