Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Ek-2142-2020.pdf
PDF · 98.46 KB
Case nature
Subarea
16Ek/2142/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36284831, proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom B. XXX/XXX, XXX XX C., o vymoženie 330,00 EUR, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivan Podhorec, so sídlom exekútorského úradu D. XX, XXX XX E., IČO: 42124603, pod sp. zn. 415EX 853/20, o zastavení exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy súdneho exekútora vo výške 73,80 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 16.10.2020, domáhal od povinného vymoženia 330,00 EUR, na základe exekučného titulu – rozkazu Okresného úradu Levice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, č. OU-LV-OCDPK-2017/015623 zo dňa 03.11.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2017, vykonateľnosť dňa 02.01.2018, a exekučného titulu – rozkazu Okresného úradu Levice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, č. OU-LV-OCDPK-2017/015622 zo dňa 03.11.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2017, vykonateľnosť dňa 02.01.2018 (ďalej spolu ako „exekučné tituly“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 17.12.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Ivan Podhorec, so sídlom exekútorského úradu D. XX, XXX XX E., IČO: 42124603 (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 415EX 853/20. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 17.12.2020. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia.
3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 17.10.2025 a doplňujúceho podania zo dňa 25.11.2025 predložil súdu uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 12D/195/2024, Dnot 314/2024 zo dňa 15.10.2025, vydané v dedičskej veci po poručiteľovi – povinnom, ktorý zomrel v priebehu exekučného konania dňa 25.11.2024, ktorým bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej dedičstvo po poručiteľovi nadobudol dedič: F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, G., bez povinnosti výplaty ustupujúcim spoludedičom. Predmetné rozhodnutie v dedičskej veci nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2025. Vzhľadom na uvedené súdny exekútor požiadal súd podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku o vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
4. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ,,Exekučný poriadok“) ak povinný počas exekúcie zomrie, exekútor odloží exekúciu do skončenia dedičského
konania. V exekúcii pokračuje na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie s dedičmi povinného alebo s orgánom spravujúcim dedičstvo, ktoré pripadlo štátu.
5. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku ak po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nastane skutočnosť, na základe ktorej dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bezodkladne túto skutočnosť oznámiť exekútorovi a jej vznik doložiť. Počas exekúcie je postúpenie vymáhaného nároku účinné iba vtedy, ak sa postúpi celý vymáhaný nárok. V pochybnostiach platí, že pôvodný oprávnený postúpil celý vymáhaný nárok. Ustanovenie § 36 ods. 2 sa použije rovnako.
6. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku súd na skutočnosť podľa odseku 1 prihliadne tak, že vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorý doručí exekútorovi; to platí aj vtedy, ak došlo k zastaveniu exekúcie vo vzťahu k niektorému z povinných. Ak tu nie sú dôvody na zmenu účastníka konania, súd podľa povahy veci exekúciu celkom alebo sčasti zastaví alebo oznámi exekútorovi, žena vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie nie je dôvod; v takom prípade sa v exekúcii pokračuje s pôvodnými účastníkmi konania.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.12. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 7 ods. 1 prvej vety a ods. 2 prvej vety zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
12. Exekučný súd v konaní v priebehu exekučného konania preskúmava jeho zákonnosť, ako aj prípadnú existenciu dôvodov pre ktorý exekúcie je nevyhnutne potrebné zastaviť a to či už na podnet účastníka exekučného konania na strane povinného alebo z úradnej povinnosti. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Základným materiálnym predpokladom pre vykonanie exekúcie je exekučný titul. Exekučný titul musí existovať nielen v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale až do ukončenia exekučného konania. Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Základným predpokladom, aby súd mohol vo veci konať a vydať rozhodnutie, je splnenie procesných podmienok, medzi ktoré patrí aj procesná subjektivita účastníkov exekučného konania, ich spôsobilosť na práva a povinnosti. Nedostatok tejto podmienky spôsobuje, že súd musí konanie zastaviť.
13. V zmysle Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu v prospech iného subjektu, než je označený v exekučnom titule iba ak sa preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie správnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu.
14. Exekučným titulom - rozkazom Okresného úradu Levice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, č. OU-LV-OCDPK-2017/015623 zo dňa 03.11.2017, bola uložená povinnému zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Správny poriadok“) pokuta vo výške 165 EUR za spáchaný správny delikt podľa § 107b ods. 1 písm. b) zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Exekučným titulom - rozkazom Okresného úradu Levice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, č. OU-LV-OCDPK-2017/015622 zo dňa 03.11.2017, bola uložená povinnému podľa Správneho poriadku pokuta vo výške 165 EUR za spáchaný správny delikt podľa § 107b ods. 1 písm. b) zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
15. S návrhom na zmenu účastníka konania na strane povinného predložil súdny exekútor na preukázanie prechodu práv a povinností uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 12D/195/2024, Dnot 314/2024 zo dňa 15.10.2025, vydané v dedičskej veci po poručiteľovi – povinnom, ktorý zomrel v priebehu exekučného konania dňa 25.11.2024, ktorým bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej dedičstvo po poručiteľovi nadobudol dedič: F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, G., bez povinnosti výplaty ustupujúcim spoludedičom.
16. V posudzovanom prípade možno konštatovať, že exekúcia sa vedie na podklade rozhodnutí uložených v režime tzv. správneho trestania. Treba podotknúť, že v oblasti správneho trestania je cieľom verejnej správy prioritne prevencia a ochrana spoločnosti pred protiprávnou činnosťou páchateľov správnych deliktov, uloženie spravodlivej sankcie, odstránenie dôslednej protiprávnej činnosti a potencionálnych páchateľov správnych deliktov odradiť od protiprávnej činnosti. Správnym deliktom je protiprávne a spoločensky škodlivé správanie fyzickej či právnickej osoby. Správne trestanie má veľa spoločných znakov so súdnym trestaním, ale správne trestanie tvorí súčasť výkonu verejnej správy, a preto správne delikty a ich postih sú predmetom regulácie noriem práva správneho a nie trestného práva. Nakoľko sa však jedná v oboch prípadoch o odvetvia verejného (nie súkromného) práva, možno pri uplatňovaní ich základných zásad a princípov nájsť viaceré paralely. V zmysle štrasburskej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva majú totiž priestupky trestnoprávny charakter, ktorý sa potom logicky vzťahuje aj na správne delikty (zo Zborníka z medzinárodnej vedeckej konferencie Univerzity Komenského, 2021 - Nová právna úprava správneho trestania).
17. Na správne trestanie (t. j. ukladanie sankcií v rámci správneho trestania) je potrebné použiť aj základné zásady trestného konania a ukladania trestov v trestnom konaní. Jednou zo zásad ukladania trestov je zásada personality trestu vyjadrená v ustanovení § 34 ods. 3 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona (ďalej len „Trestný zákon“), podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa. Trestná zodpovednosť fyzických osôb (na rozdiel od právnických osôb) je prísne individualizovaná, tzn. fyzická osoba zodpovedá iba za svoje vlastné protiprávne konanie. Teda trestnú zodpovednosť fyzickej osoby nie je možné „preniesť“ na inú fyzickú osobu a trestná zodpovednosť fyzickej osoby zaniká smrťou páchateľa. Na základe uvedeného exekučný súd konštatuje, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní nemá majetkovú povahu, ale osobnú povahu a je výlučne spojený s osobou povinného subjektu. Preto exekučný súd v prvom rade musí posúdiť, či povaha veci (v exekučnom konaní vymáhaného nároku) umožňuje pokračovať v exekučnom konaní s dedičom povinného alebo je potrebné exekučné konanie zastaviť (viď stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Snj 68/2018 zo dňa 22. mája 2019, R 1/2019).
18. Právna úprava dedenia vychádza zo zásady univerzálnej sukcesie, ktorá znamená, že dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov svojho právneho predchodcu v plnom rozsahu s výnimkou práv rýdzo osobnej povahy. Právna veda majetok fyzickej osoby na účely dedenia komplexne vymedzuje ako veci
hmotné, nehmotné statky (najmä predmety duševného vlastníctva), záväzky a pohľadávky majetkovej povahy a iné peniazmi oceniteľné hodnoty, ktoré majú majetkovú hodnotu a s ktorými je možné na základe právnych skutočností disponovať. Dedičstvo tvoria majetkové práva a povinnosti (aktíva a pasíva) poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli. Práva osobnej povahy zanikajú najneskôr smrťou resp. zánikom právnej subjektivity subjektu, ktorého sa týkajú, teda neprechádzajú smrťou na právnych nástupcov - dedičov. Medzi práva osobnej povahy možno zaradiť aj zodpovednosť za spáchaný správny delikt spočívajúci v povinnosti páchateľa správneho deliktu niesť zodpovednosť za právny následok spáchaného správneho deliktu, tzn. strpieť sankciu za spáchaný správny delikt.
19. Trestný zákon a rovnako ani zákon o priestupkoch neumožňujú prechod trestov, a to ani ešte nevykonaných, na právnych nástupcov páchateľa. Ani zo žiadneho ustanovenia zákona č. 40/1964Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“) nevyplýva, že sankcia za protiprávne konanie (napr. peňažný trest podľa Trestného zákona alebo pokuta podľa Zákona o priestupkoch) je súčasťou dedičstva a po smrti fyzickej osoby prechádza ako dedičstvo na dediča zomrelej fyzickej osoby. V prípade pokuty a sankcií za spáchaný správny delikt ide o osobný nárok, ktorý neprechádza na právnych nástupcov zomrelej fyzickej osoby (dedičov) (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 3 Ads 42/2008 zo dňa 30.04.2008, publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Českej republiky pod č. 1592/2008, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/58/2010 zo dňa 30.07.2014).
20. S poukazom na uvedené súd v danej veci aplikoval na výklad ohľadom možnosti právneho nástupníctva pri sankciách uložených v správnom konaní princípy správneho trestania v spojení s princípmi súdneho trestania. Sankcia uložená správnym orgánom má osobný charakter a je neoddeliteľne spojená s osobou delikventa. Výkon takejto sankcie nemôže v dôsledku smrti prejsť na inú fyzickú osobu - dediča. Nejedná sa o ani pohľadávku, ktorá by spadala do pasív dedičstva. Vzhľadom k tomu, že pôvodný adresát správnej (administratívnej) sankcie počas exekúcie zomrel, v exekučnom konaní nebola v dôsledku smrti páchateľa správneho deliktu, resp. priestupku splnená jedna z podmienok konania na strane účastníka. Napriek tomu, že nebohý povinný mal dediča, tento nevstúpil do jeho povinností viazaných výhradne k osobe nebohého, ktoré mu boli správnym orgánom uložené pred jeho smrťou. Nie je preto možné na podklade exekučných titulov viesť proti dedičovi poručiteľa exekúciu. Výkon takejto sankcie nemôže v dôsledku smrti prejsť na inú fyzickú osobu - dediča. Nejedná sa o ani pohľadávku, ktorá by spadala do pasív dedičstva. Vzhľadom k tomu, že pôvodný adresát správnej (administratívnej) sankcie počas exekúcie zomrel, v exekučnom konaní nebola v dôsledku smrti páchateľa správneho deliktu, resp. priestupku splnená jedna z podmienok pokračovania konania na strane účastníka.
21. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní nie je majetkovým právom, ale rýdzo osobným právom viazaným výlučne na osobu povinného, ktorý nie je predmetom dedenia a teda po smrti fyzickej osoby neprechádza na jeho právneho nástupcu
- dediča. Z uvedeného dôvodu nie je možné v tomto exekučnom konaní pokračovať s dedičom pôvodného povinného. Z uvedeného dôvodu nie je možné požadovať od dediča poručiteľa splnenie nároku priznaného exekučnými titulmi, pretože tento nárok má osobný charakter a je neoddeliteľne spojený s osobou poručiteľa, teda výkon sankcie neprešiel v dôsledku smrti na dediča. Vzhľadom na to, že toto exekučné konanie nie je možné považovať za konanie, ktoré má povahu konania o majetkovom spore, ale je výlučne spojené s osobou zomrelého povinného, je potrebné toto exekučné konanie zastaviť z dôvodu nedostatku procesnej podmienky, ktorú nie je možné odstrániť (§ 161 ods. 2 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku).
22. Súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že v predmetnej exekúcii nie je dôvod na vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, nakoľko bolo preukázané, že sú tu iné skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu (správnejšie nároku z exekučného titulu, pozn.), ktoré sú dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Dôvodom zastavenia exekúcie je neexistencia resp. strata hmotnoprávnej legitimácie povinného, pričom hmotnoprávna legitimácia patrí osobám v exekučnom titule uvedeným a ich právnym nástupcom. Vzhľadom na to, že v dôsledku smrti povinného nenastal prechod povinnosti z exekučného titulu na právneho nástupcu (dediča) povinného, je tu iná skutočnosť brániaca vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd z úradnej povinnosti exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
23. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
25. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
26. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
27. Podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho exekúcii.
28. Podľa § 30b Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška“) v exekučnom konaní začatom od 1. apríla 2017 do 31. decembra 2023, ktoré sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2023, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023.
29. Podľa § 21 ods. 1 prvá veta Vyhlášky v znení účinnom do 31.12.2023 exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
30. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky v znení účinnom do 31.12.2023 náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
31. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky v znení účinnom do 31.12.2023 exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
32. Nakoľko súd predmetnú exekúciu zastavil, rozhodoval v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku aj o trovách súdneho exekútora.
33. Súdny exekútor si na základe podania zo dňa 25.11.2025 uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie v celkovej výške 73,80 EUR, ktoré pozostávajú z paušálnej náhrady výdavkov vo výške 60 EUR a dane z pridanej hodnoty vo výške 13,80 EUR. Súdny exekútor upovedomil súd, že v priebehu exekúcie nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu nároku od povinného.
34. Na zdôraznenie správnosti výroku o zaviazaní oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie súd uvádza, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená Vyhláškou vo výške 60,00 EUR), ktorá sa zvyšuje o DPH v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom DPH za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom
práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor je za základe poverenie udeleného mu súdom povinný začať vykonávať exekúciu, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.
35. V danom prípade o náhrade trov súdneho exekútora rozhodol súd podľa ustanovenia § 199c ods. 1 v spojení s ustanovením § 198 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnému zaviazal oprávneného. Dôvod na zastavenie exekúcie nastal po uplynutí lehoty na podanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, keďže upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené uplynutím lehoty po zverejnení v Obchodnom vestníku SR (k zverejneniu došlo 01.06.2021). Z uvedených dôvodov tak podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky poverenému súdnemu exekútorovi patrí náhrada výdavkov vo výške 73,80 EUR, pričom táto suma pozostáva z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 60,00 EUR a DPH vo výške 13,80 Eur (23 % DPH). Súd vzhľadom na vyššie uvedené zaviazal na úhradu trov súdneho exekútora oprávneného, nakoľko sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako vymožením alebo splnením vymáhaného nároku a zároveň ide o dôvod, ktorý možno pričítať oprávnenému (tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.