Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Sa/14/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: O. Q. F., bytom K., XXX XX J., právne zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grosslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-51/2020 zo dňa 22.04.2020, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Správnu žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca bol v služobnom pomere policajta - starší referent - poverený policajt, Obvodného oddelenia PZ Lučenec, odbor poriadkovej polície, Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci, Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, služobný úrad Ministerstva vnútra SR.

2. Personálnym rozkazom č. 212 zo dňa 05.11.2019 bol žalobca na základe vlastnej žiadosti uvoľnený zo služobného pomeru dňom 31.12.2019.

3. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia (orgán verejnej správy prvého stupňa) č.p.: SPOU-OSZ-52398-1/2020- VZ zo dňa 27.01.2020 bol žalobcovi priznaný od 01.01.2020 výsluhový dôchodok vo výške 676,31 Eur mesačne podľa , , a v súlade s o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „“), o ktorý žalobca požiadal podľa

4. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na rozhodujúcu právnu úpravu a uviedol, že na výpočet výsluhového dôchodku bola žalobcovi podľa zhodnotená doba trvania služobného pomeru 21 rokov a 99 dní z toho 14 rokov a 280 dní do 30.04.2013. Podrobný rozpis doby trvania služobného pomeru a výpočet bol uvedený v prílohe rozhodnutia. Za túto dobu trvania služobného pomeru žalobcovi patrí výsluhový dôchodok vo výške 43 % základu určeného podľa Základom na výpočet výsluhového dôchodku bol priemerný mesačný služobný plat vo výške 1 572,80 Eur a z toho 43 % predstavuje 676,31 Eur mesačne, čo predstavuje výsluhový dôchodok žalobcu.

5. Proti uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktoré podal spoločne aj proti rozhodnutiu o priznaní odchodného. Žalobca namietal, že výpočet výsluhového dôchodku a odchodného bol nesprávny podľa retroaktívneho , ktorý zvýšil doby trvania služobného pomeru potrebné pre nárok na výsluhový dôchodok z 15 na 25 rokov s tým, že sa vyžaduje podľa dĺžky čiastočného uplynutia doby služobného pomeru pred 01.05.2013 splniť pomernú časť doby služobného pomeru po 01.05.2013. Žalobca namietal, že ide o pravú retroaktivitu, pretože sa zasahuje do vzniknutého nároku spätne. Namietal zásadu práva na pokojné užívanie majetku, zásah do práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a do práva na ochranu vlastníctva, a poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 13.02.2019.

6. Podľa žalobcu bolo nutné prehodnotiť sumu výsluhového dôchodku podľa Poukázal na to, že do služobného pomeru nastúpil 01.03.1999, preto jeho výsluhový dôchodok a odchodné je potrebné vypočítať a priznať podľa právnych noriem účinných v čase vzniku služobného pomeru, resp. pred novelou č. Podľa by výsluhový dôchodok činil 858,- Eur, čo je oproti priznanému výsluhovému dôchodku rozdiel o 181,69 Eur.

7. Žalobca namietal retroaktívne použitie Poukázal aj na zmenu v ust. v znení do 01.05.2013 a po 01.05.2013 vo vzťahu k určeniu základu pre výpočet výsluhového dôchodku. Namietal, že došlo k zhoršeniu pozície žalobcu ako čakateľa na výsluhový dôchodok, pretože základom pre výpočet odchodného a výsluhového dôchodku už nebol priemerný služobný plat v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných 10-tich ukončených kalendárnych rokov, ale priemerný služobný plat v príjmovo najlepších dvoch služobných rokoch služobného pomeru v rozhodujúcom období.

8. K nepriaznivým účinkom zmeny zákona na žalobcu došlo v období iba 10 mesiacov pred možnosťou získania priaznivejšieho základu pre výpočet výsluhového dôchodku. Toto tvrdenie žalobca v neskoršom svojom podaní žiadal opraviť v tom, že k 30.04.2013 mal absolvovaný služobný pomer vrátane doby základnej vojenskej služby v dĺžke 14 rokov a 7 mesiacov, t. j. chýbalo mu 5 mesiacov do dosiahnutia veku, kedy mohol odísť do výsluhového dôchodku, a nie 10 mesiacov.

9. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutia Ústavného súdneho dvora Rakúska, Spolkového ústavného súdu Nemecka a Ústavného súdu Poľska. Namietal, že v jeho prípade došlo k porušeniu zásady legitímnych očakávaní.

10. Žalobca ďalej v doplnení svojho odvolania predložil znalecký posudok č. 1/2019 P.. X.. V.. J. Q., V.., znalkyne z odboru Právne vzťahy k cudzine, odvetvie Európske právo zo dňa 05.03.2020 vo veci aplikácie práva Európskej únie pri implementácii , ktorým sa mení a dopĺňa

11. Žalobca poukázal na to, že podľa znaleckého posudku v odpovedi na 3. a 4. otázku je dôležité zistenie znalca, že v dôsledku aplikácie zásady ochrany legitímneho očakávania sa do rozporu s článkom 1 ods. 1 prvá veta SR dostáva jednak ust. a v znení účinnom od 01.05.2013, a jednak ustanovenia a v znení účinnom od 01.05.2013 a to z dôvodu, že na osoby, na ktoré pamätali spomenuté prechodné obdobia a ktoré sa nachádzali k 01.05.2013 veľmi blízko dobe odchodu do výsluhového dôchodku, sa v prípade zrušenia takýchto prechodných ustanovení musia aplikovať riadne ustanovenia, t. j. a , ktoré sú však extrémne prísne pre tieto osoby.

12. Uvedený dôsledok podporuje potrebu vykladať ust. v súlade s SR v zmysle článku 152 ods. 4 SR a v prípade nemožnosti iniciovania konania podľa článku 125 SR neuplatniť ustanovenia a , a (vrátane ) v znení účinnom od 01.05.2013 na žiadateľa, na ktorého je potrebné aplikovať znenie a v znení účinnom do 30.04.2013.

13. O odvolaní žalobcu rozhodol minister vnútra SR rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-51/2020 zo dňa 22.04.2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil.

14. Žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné. Uviedol, že výsluhový dôchodok bol priznaný vo výške predpokladanej právnou úpravou za zohľadnenia všetkých zákonom určených kritérií. V rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa je dostatočným spôsobom vysvetlený postup pri výpočte výsluhového dôchodku.

15. Na žalobcu sa nevzťahovala povinnosť zotrvať v služobnom pomere 25 rokov, čo dosvedčuje priznanie výsluhového dôchodku pri ukončených 21 rokov trvania služobného pomeru, pričom podľa zákona č . by mu vznikol nárok na výsluhový dôchodok už pri dosiahnutí započítateľnej doby 16 rokov služobného pomeru.

16. Žalobca sa rozhodol ukončiť služobný pomer po 21 skončených rokoch služobného pomeru, preto za nedôvodnú označil žalovaný argumentáciu o navýšení potrebnej doby trvania služobného pomeru po 01.05.2013.

17. Žalobca zotrval v služobnom pomere na základe vlastného rozhodnutia dlhšiu dobu ako v znení do 01.05.2013 by predstavoval taký istý pomer k vymeriavaciemu základu ako po 01.05.2013.

18. Dosiahnutím 16 rokov trvania služobného pomeru stratilo opodstatnenie posudzovanie nároku na výsluhový príspevok. Vzhľadom na dobu trvania služobného pomeru žalobcu k 30.04.2013 by sa žalobca nikdy nedostal do situácie, ktorú vo vzťahu k novelizácii výsluhového príspevku popisoval v odvolaní.

19. Žalovaný ďalej poukázal na to, že dňom 01.05.2013 nadobudol účinnosť , podľa ktorého bolo po posúdení podmienok na strane žalobcu rozhodnuté o priznaní výsluhového dôchodku. Žalovaný poukázal na dôvodovú správu k a podrobne rozobral inštitúty pravej a nepravej retroaktivity aj s odkazom na názory vyslovené Ústavným súdom SR v jeho rozhodnutiach. Uviedol ďalej, že len pravá retroaktivita je nezlučiteľná s princípmi právneho štátu. je prípadom nepravej retroaktivity, ktorá je v právnom poriadku SR prípustná.

20. uznáva práva nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu. Žalobcovi ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto právneho predpisu nárok na výsluhový dôchodok ešte nevznikol, pretože bol stále v služobnom pomere príslušníka PZ. Nárok na výsluhový dôchodok mu ani vzniknúť nemohol, pretože k 30.04.2013 bola doba trvania jeho služobného pomeru 14 rokov a 218 dní, čo ani pred účinnosťou nebolo postačujúce na priznanie výsluhového dôchodku. Od 01.05.2013 sa teda zaviedol smerom do budúcnosti nový režim a mechanizmus uplatňovania práv z výsluhového zabezpečenia príslušníkov PZ, pričom právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy zákonodarca odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy priznal nový obsah.

21. Úlohou služobných orgánov pri rozhodovaní o nároku zo sociálneho zabezpečenia nie je posudzovanie právnych predpisov z pohľadu ich súladu s SR, právnymi normami vyššej právnej sily alebo zásadami právneho štátu, ale ich dôsledná aplikácia na konkrétny prípad žiadateľa. Žalobcov služobný pomer vznikol pred 01.05.2013 a skončil po 30.04.2013. Žalobca mohol splniť podmienky vzniku nároku na výsluhový dôchodok v súlade s účinného do 30.04.2013 alebo v súlade s až po tom, čo bol skončený jeho služobný pomer. Služobná doba k 30.04.2013 trvala celkom 14 rokov a 218 dní, z čoho vyplýva, že nárok na výsluhový dôchodok s poukazom na žalobcovi do nadobudnutia účinnosti nevznikol a ani vzniknúť nemohol, pretože k 30.04.2013 jeho služobný pomer netrval 15 rokov. V jeho prípade takýto nárok zakladala až započítateľná doba služobného pomeru 16 skončených rokov, ako to vyplýva z Podmienky vzniku nároku policajta na dávku výsluhového zabezpečenia sa vždy posudzovali a posudzujú až po skončení služobného pomeru a podľa právnych predpisov účinných v čase skončenia služobného pomeru. Výsluhový dôchodok bol teda žalobcovi priznaný zákonne na základe splnenia účinnými právnymi predpismi predpokladaných podmienok trvania služobného pomeru ku dňu jeho

skončenia a v jeho prípade by táto dosiahnutá doba celkom 21 skončených rokov postačovala na vznik nároku na túto dávku bez ohľadu na nadobudnutie účinnosti

22. Pokiaľ žalobca poukazoval na časť nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 13.02.2019, žalovaný uviedol, že tieto závery nijako nesúvisia s prejednávanou vecou. Išlo o posudzovanie súladu ustanovení o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov s SR v oblasti vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Citovaná časť nálezu obsahuje iba konštatovanie o existencii a jeho vplyv na posudzovanie určitého druhu dôb podľa , avšak tu nie je vyjadrený právny názor Ústavného súdu SR na súlad tejto novelizácie s SR alebo ústavnými zákonmi, a nie je riešená ani otázka priamej aplikácie ustanovení pri priznávaní dávok výsluhového zabezpečenia policajtov.

23. Žalobcovi na základe vlastnej žiadosti skončil služobný pomer dňa 31.12.2019, teda viac ako 6 a pol roka po vyhlásení v Zbierke zákonov SR. Odvolateľ ku dňu skončenia jeho služobného pomeru nemohol oprávnene očakávať, že sa na posudzovanie jeho výsluhového dôchodku bude aplikovať viac ako 6 rokov neúčinná právna úprava. Pokiaľ ide o porovnanie znení do 30.04.2013 a od 01.05.2013 je potrebné vyjadriť súhlas, že je možné a vzhľadom na proces valorizácie a rôzne zmeny v platových náležitostiach konkrétneho príslušníka PZ aj pravdepodobné, že konečná suma výsluhového dôchodku bude podľa zákona účinného po 01.05.2013 pri uplatnení kritéria posudzovanie príjmovo najlepších dvoch skončených rokoch v porovnaní s príjmovo najlepším rokom rovnaká alebo nižšia. Závisí to od výšky dosiahnutého priemerného ročného príjmu v rozhodných kalendárnych rokoch a od počtu kalendárnych dní, za ktoré tento príjem patril. Skutočnosť, že výška výsluhového dôchodku vypočítaná v súlade s platným právnym stavom u žalobcu je nižšia, ako by to bolo v prípade neúčinného právneho predpisu, je spôsobená tým, že v roku 2019 došlo u žalobcu k nárastu priemerného mesačného príjmu v porovnaní s ostatnými 9-timi posudzovanými kalendárnymi rokmi. Je to plne v súlade s účelom novelizácie ako vyváženého právneho zásahu do očakávaných, avšak ešte nevzniknutých nárokov policajtov, ktorí boli ku 30.04.2014 v služobnom pomere podľa a ktorým nárok na výsluhový dôchodok pri skončení služobného pomeru ku uvedenému dňu ešte nemohol vzniknúť. Za nesprávne označil žalovaný aj tvrdenie žalobcu o tom, že výška jeho výsluhového dôchodku pri aplikácii právnej úpravy platnej a účinnej do 30.04.2013 by bola 858,- Eur mesačne. Podľa žalovaného aj pri aplikácii predošlej právnej úpravy by výsluhový dôchodok žalobcu činil 43 % zo základu na jeho výpočet. Základ pre jeho výpočet by ale bola suma 1 663,29 Eur, z čoho 43 % predstavuje 715,22 Eur mesačne a nie sumu 858,- Eur mesačne ako to namietal žalobca v odvolaní.

24. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nikdy nebol v právnej pozícii, kedy by sa zistenie základu na výpočet jeho výsluhového dôchodku mohlo spravovať v znení do 30.04.2013, pretože do 30.04.2013 jednak nedošlo k ukončeniu služobného pomeru žalobcu ako nevyhnutnej podmienky na to, aby sa mohli posudzovať jeho nároky, a jednak k tomuto dňu by ani v prípade skončenia služobného pomeru nárok na výsluhový dôchodok vôbec nevznikol, a preto by aplikácia účinného do 30.04.2013 vo vzťahu k výsluhovému dôchodku nebola vôbec možná.

25. Využitie výpočtu základu výsluhového dôchodku realizovateľné podľa nie je ani od 01.05.2013 možné, pretože toto ustanovenie bolo nahradené špeciálnym ust. , ktoré je pre žalobcu výhodnejšie.

26. Pokiaľ žalobca poukazoval na zhoršenie jeho právnej pozície v dôsledku aplikácie , žalovaný uviedol, že špecifikom osobitného sytému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov na rozdiel od všeobecného systému sociálneho zabezpečenia je, že tieto nároky nie sú viazané na dosiahnutie určitého fyzického veku osoby, ale nárok na dávky sa viaže na okamih skončenia služobného pomeru. Žiadnu z dávok výsluhového zabezpečenia nemožno poberať súčasne s trvaním služobného pomeru a ani po jeho obnovení, čo vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia neplatí. Aj v žalobcovom prípade teda nie je pri posudzovaní podmienok výpočtu rozhodujúce, kedy by mu mohol hypoteticky vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok, ale kedy mu tento nárok reálne vznikol, t. j. dňom nasledujúcim po dni skončenia služobného pomeru. V dôsledku aplikácie , ktorý bol zavedený ,

sa určité vstupné údaje pre výpočet žalobcovho výsluhového dôchodku mohli za istých okolností zmeniť, avšak táto zmena nebola zásadná a vzhľadom k zámeru novelizácie neprimeraná a náhla. Žalobca skončil zo svojej iniciatívy služobný pomer k 31.12.2019 a nie ako náhle mu mohol vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok, preto je jeho poukazovanie na „blízkosť“ možnosti konkrétnu dávku výsluhového zabezpečenia získať bezpredmetné. Celková dĺžka trvania služobného pomeru k 30.04.2013 a s tým súvisiaca skutočnosť, že žalobcovi do možného vzniku nároku na výsluhový dôchodok zostávalo v čase nadobudnutia účinnosti iba približne 5 mesiacov, sa prejavili v intenzite zmien, ktoré sa ho dotkli a ktoré boli v dôsledku prechodných ustanovení a miernejšie ako v prípade novo prijatých policajtov alebo policajtov, ktorí mali pred 01.05.2013 započítateľných menej ako 14 rokov služobného pomeru. Je teda nepopierateľné, že zmena vo výpočte dávok výsluhového zabezpečenia sa žalobcu dotkla, avšak v rozsahu, ktorý práve namietanú okolnosť jeho priblíženia sa k možnosti získania tejto dávky podľa predošlých právnych predpisov zohľadňuje a takáto zmena je okrem iného aj prostredníctvom prechodného ustanovenia vo vzťahu k žalobcovým nárokom proporcionálna, adekvátna, a tak v porovnaní s policajtmi k 30.04.2013 nedosahujúcimi takú dĺžku trvania služobného pomeru ako žalobca menej citeľná.

27. Pokiaľ žalobca zdôrazňoval jeho legitímne očakávanie v období iba 5 mesiacov pred možnosťou získania priaznivejšej výšky základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, žalovaný uviedol, že systém výsluhového zabezpečenia je nastavený tak, že služobný pomer je v prvom rade potrebné ukončiť a až následne možno pristúpiť k výpočtu tej ktorej dávky, čo bolo uplatňované tak pred 01.05.2013, ako aj v súčasnej dobe. Je potrebné vychádzať z kontextu tejto údajne krátkej doby (5 mesiacov) na vysporiadanie sa s takou zmenou a posudzovať, o koľko by bol žalobcovi výsluhový dôchodok v dôsledku zmeny zákona zmenšený práve v období, kedy mu naň prvýkrát mohol vzniknúť nárok, a teda v tejto podľa žalobcu neprimerane krátkej dobe na prispôsobenie svojich očakávaní. Posudzovanie reálneho stavu v kontexte žalobcových námietok totiž nemá význam, pretože obdobie viac 6 rokov nemožno považovať za neadekvátne na prispôsobenie sa novým, iba mierne modifikovaným podmienkam. Ak by žalobca ukončil služobný pomer ako náhle by mal možnosť poberať výsluhový dôchodok, a teda v situácii, kedy by jeho služobný pomer trval najmenej 16 rokov (napr. ku dňu 31.12.2014), predstavovala by výška jeho výsluhového dôchodku 350,63 Eur mesačne, avšak pri uplatnení právnej úpravy účinnej do 30.04.2013 by mu za rovnakých podmienok skončenia služobného pomeru (16 rokov) zahŕňajúcich známu výšku priemerného mesačného príjmu za rok 2014 (najlepší príjmový rok) prináležal výsluhový dôchodok vo výške 352,01 Eur mesačne. Pri hypotetickom poklese jeho nároku oproti možnému rozsahu nároku podľa pôvodnej právnej úpravy o 0,39 % je teda možné konštatovať určitý okamžitý pokles vo výške prípadného výsluhového dôchodku v dôsledku prijatia , avšak vzhľadom na to, že žalobcom namietané obdobie 5-tich mesiacov predstavuje približne 6,7 % dovtedy započítateľnej doby služobného pomeru (približne 14 rokov a 7 mesiacov), je takéto zníženie marginálne a z hľadiska žalobcom deklarovaných legitímnych očakávaní viac ako adekvátne. Pokiaľ by nedošlo k prijatiu a žalobca by plánoval ukončiť služobný pomer ako náhle by mu vznikol možný nárok na výsluhový dôchodok, predstavoval by tento za 15 rokov započítateľnej doby služobného pomeru do 30.04.2013 celkovo 327,36 Eur mesačne, čo je pokles oproti možnej výške výsluhového dôchodku po prijatí (avšak za 16 potrebných skončených rokov namiesto 15) o 6,64 % oproti sume výsluhového dôchodku, ktorú mohol získať pri prvom možnom okamihu skončenia služobného pomeru podľa aktuálne účinných právnych predpisov. Na konkrétnych údajoch je preukázané, že v dôsledku novelizácie by sa eventuálny nárok žalobcu (v prípade, že by sa rozhodol ukončiť svoj služobný pomer v danom čase) znížil zanedbateľne a vo vzťahu relatívnej krátkosti doby „čakateľstva“ na dávku výsluhového zabezpečenia dokonca menej ako je primerané.

28. Ak by žalobca mal legitímne očakávanie, že mu vznikne nárok na výsluhový dôchodok za 15 rokov trvania služobného pomeru ako tvrdí v podanom odvolaní a na základe takéhoto očakávania konal, nie je zrejmé z akého dôvodu by zotrvával v služobnom pomere viac ako 5 rokov po nastúpení možnosti vzniku tohto nároku, teda po splnení podmienky na túto dávku po dovŕšení započítateľnej doby 16 rokov. Je nespochybniteľné, že na základe vlastného rozhodnutia zotrval v služobnom pomere do 31.12.2019, a preto nie je pri zvýšení tejto doby v zmysle prechodného ustanovenia o jeden rok v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou namieste akákoľvek polemika o jeho údajných očakávaniach viažucich sa k tvrdenému krátkemu prispôsobovaniu sa novej právnej situácii, a už vôbec nie „vo vzťahu k dovŕšeniu veku odchodu do dôchodku“.

29. Žalobcom predostreté rozhodnutia súdnych orgánov iných štátov s posudzovanou vecou nijakým spôsobom nesúvisia, a to jednak z dôvodu už spomínaného diametrálne odlišného spôsobu posudzovania podmienok na vznik nároku na dávky výsluhového zabezpečenia policajtov oproti všeobecnému systému dôchodkového zabezpečenia v SR a v iných štátoch, a jednak z dôvodu, že ani údajná žalobcova ujma na výške výsluhového dôchodku sa nevymyká z rámca, ktorý predostreté rozhodnutia zahraničných súdnych orgánov pripúšťajú.

30. Žalovaný ďalej zdôraznil, že všetky prezentované rozhodnutia zahraničných súdnych orgánov vychádzajú z kritériá dôchodkového veku, teda konkrétneho vopred určeného okamihu, kedy sa určitý nárok alebo právo môže po prvýkrát vykonať. Na rozdiel od žalobcovho prípadu tak moment vzniku nároku alebo zásadné zníženie nároku, ktoré sa majú zásahom zákonodarcu zmeniť, sú v prípadoch predložených zahraničných súdnych rozhodnutí vopred známe a legislatívna zmena negatívne postihne jednak okamih vzniku nároku, ako aj výrazným spôsobom jeho rozsah. vychádza, a aj do 30.04.2013 vychádzal, z odlišných princípov ako je dovŕšenie dôchodkového veku a nároky výsluhových dávok viaže na okamih skončenia služobného pomeru. Žalobca neukončil svoj služobný pomer v dobe blízkej okamihu, kedy by mu mohol nárok na výsluhový dôchodok prvýkrát vzniknúť, ale až po ukončených 21 rokoch štátnej služby príslušníka PZ. Preto sú zavádzajúce jeho tvrdenia o nemožnosti pripraviť sa na nové podmienky založené Vzhľadom na skončených 21 rokov trvania služobného pomeru sa k jeho nároku z výsluhového zabezpečenia predĺženie doby výsluhy rokov z 15 na 16 rokov služobného pomeru nijako nedotklo. Taktiež k 01.05.2013 nebol čakateľom na predmetnú dávku ale mu reálne chýbalo k prvému dňu možnosti poberať výsluhový dôchodok 6 a pol roka (prvý rok mu nárok mohol vzniknúť 01.01.2020, teda dňom nasledujúcim po dni skončenia služobného pomeru). K účinnosti teda žalobca nemohol byť v postavení čakateľa nachádzajúceho sa blízko pred dosiahnutím určitého veku, čo do dovŕšenia konkrétnej doby, ako aj čo do výšky očakávanej dávky výsluhového zabezpečenia, keďže podmienky na jej priznanie boli splnené až 01.01.2020.

31. K predloženému znaleckému posudku žalovaný uviedol, že tento obsahuje viacero nepresností a je neúplný, a znalec nedostatky primárne odvodzuje od zmien v oblasti výsluhového príspevku a nie výsluhového dôchodku. Podľa žalovaného ale rozhodnutie nijako nevybočilo z kritérií legitímnych očakávaní, ochrany nadobudnutých práv a zásady efektivity pripustených ako primeraných zo strany samostatného znalca. Prípadný pokles reálnej výšky nárokovateľného a napadnutým rozhodnutím priznaného výsluhového dôchodku v porovnaní s protizákonne vypočítanou výškou výsluhového dôchodku podľa právnych predpisov účinných do 30.04.2013 predstavuje 5,44 %, teda v žiadnom prípade sa ani nepribližuje k hranici minimálneho poklesu o 20 % označenej znalcom ako základného predpokladu pre danosť jeho záveru o neprimeranosti vo vzťahu k legislatívnym očakávaniam v porovnaní s inými osobami (strana 37 znaleckého posudku). Rozdiel 5,44 % v prípade žalobcu predstavuje nadštandartný rozdiel spôsobený enormným nárastom priemerného mesačného príjmu žalobcu za rok 2019 v porovnaní s predchádzajúcimi kalendárnymi rokmi.

32. Znalec v znaleckom posudku pripustil porušenie zásady legitímneho očakávania iba od určitej striktne stanovenej minimálnej hranice očakávaného poklesu konkrétnej dávky v porovnaní s výškou dávky, ktorá by policajtovi patrila pred účinnosťou , pričom tento rozdiel sa v prípade žalobcu znalcom stanovenej hranici zďaleka nepribližuje. Ak teda znalec na jednej strane pripúšťa, že môže dôjsť k skráteniu dávky výsluhového zabezpečenia, a na druhej strane presne stanovuje mieru, od ktorej sa toto skrátenie považuje za neprimerané a dotýkajúce sa ochrany legitímneho očakávania, a ak následne od tejto hranice odvodzuje následky vo forme nesúladu s právnymi normami vyššej právnej sily, je potrebné v prípade žalobcových nárokov priznaných napadnutým rozhodnutím skonštatovať, že výška priznanej dávky nedosahuje neprimeranú mieru zníženia majúcu negatívny vplyv na ústavnosť v tých intenciách ako boli určené v žalobcom predloženom znaleckom posudku.

33. Odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa žalovaného bolo nielen v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi ale z pohľadu žalobcom predloženého znaleckého posudku ním nemohli byť negatívne dotknuté žalobcove legitímne očakávania. Keďže znalec odvodzoval od nedodržania tejto zásady aj ústavnoprávne dopady , nemohli byť porušené ani SR a medzinárodnými dokumentmi zaručené práva žalobcu z pohľadu znaleckého posudku. Ostatné oblasti,

ktorým sa znalecký posudok venuje, nemožno na žalobcov prípad aplikovať, pretože ide buď o rozdielny druh dávky výsluhového zabezpečenia - výsluhový príspevok (ktorému sa posudok venuje primárne) alebo sú v ňom popisované hraničné situácie, ktoré by mohli nastať v pomerne krátkom časovom období po nadobudnutí účinnosti , čo sa však nijakým spôsobom nedotýka právneho postavenia odvolateľa, ktorý sa rozhodol ukončiť svoj služobný pomer po 6 rokoch a 7 mesiacoch dňa 01.05.2013.

34. Vychádzajúc zo zásady prezumpcie ústavnosti právnych noriem a vzhľadom na to, že znalecký posudok konštatuje neústavnosť predmetných prechodných ustanovení iba za podmienky porušenia zásady legitímnych očakávaní, čo u žalobcu nebolo preukázané, nebolo podľa žalovaného možné žalobcovmu návrhu, aby predmetné ustanovenia boli zo strany odvolacieho orgánu svojvoľne neuplatnené, vyhovieť.

35. Ust. pri výpočte žalobcovho výsluhového dôchodku uplatnené nebolo a naopak bolo aplikované menej citeľné prechodné ust. Údajná extrémne prísnosť sa preto žalobcu nijako nedotýka a v predloženom znaleckom posudku sa prísnosť konštatovala iba v rámci úvah znalca de lege ferenda práve po prípadnom ním navrhovanom zrušení zmierňujúcich prechodných ust. a zo strany Ústavného súdu SR, a tak s podaným odvolaním nijako nesúvisí. Ust. sa vzťahuje na policajtov, ktorí boli v minulosti poberateľmi invalidného výsluhového dôchodku.

36. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, a ich zrušenia.

37. V správnej žalobe namietal, že žalovaný uviedol, že žalobca nemohol k 30.04.2013, keď nadobudol účinnosť , a keď mu chýbalo do dosiahnutia doby služobného pomeru, kedy by mohol odísť do výsluhového dôchodku (15 rokov), iba 5 mesiacov, byť čakateľom na výsluhový dôchodok nachádzajúci sa blízko pred určitým vekom čo do dovŕšenia konkrétnej doby ako aj čo do výšky očakávanej dávky výsluhového zabezpečenia, teda nemohol mať legitímne očakávanie zo skorého poberania dávky, pretože služobný pomer skončil až 01.01.2020, a preto uňho nedošlo k náhlej zmene posudzovania právne významnej skutočnosti, a preto ani k porušeniu zásady ochrany legitímnych očakávaní. Žalovaný uviedol, že ide o odlišný prípad, keď nárok na výsluhový dôchodok vzniká až splnením poslednej podmienky, ktorou je ukončenie služobného pomeru policajta okrem dosiahnutia zákonom predpísanej dĺžky služobného pomeru, čo sa líši od všeobecného dôchodkového zabezpečenia, kde na získanie nároku na starobný dôchodok postačí dosiahnutie dôchodkového veku a určený počet rokov príjmu.

38. Posúdenie žalovaného vyhodnotil žalobca ako účelové, aby ústavnoprávna argumentácia žalobcu týkajúca sa porušenia zásady ochrany legitímnych očakávaní práve v dôsledku náhlej zmeny v dĺžke vyžadovaného služobného pomeru, ktorý sa v čase, keď chýbalo žalobcovi 5 mesiacov a 19 dní (legisvakačná doba, uverejnenie bolo 19 dní pred jeho účinnosťou) do splnenia tejto podmienky získania nároku na výsluhový dôchodok, nemusela byť akceptovaná žalovaným ako dôvod porušenia článku 1 ods. 1 prvá veta SR, pretože žalobca je v porovnaní s policajtom, ktorý dosiahol dĺžku služobného pomeru 15 rokov o 5 mesiacov a 19 dní. Žalobca mal príliš krátku prípravnú dobu (5 mesiacov a 19 dní) na prispôsobenie sa zmenenej dĺžke služobného pomeru z 15 na 16 rokov (t. j. na predĺženie čakateľstva o 1 rok).

39. Žalobca žiadal, aby správny súd prerušil konanie o správnej žalobe a podal Ústavnému súdu SR návrh na vyslovenie nesúladu bodu 40. (v a sa slová „15 rokov“ nahrádzajú slovami „25 rokov“) a bodu 120. v časti týkajúcej sa paragrafového zavedenia ustanovenia do , , ktorým sa mení a dopĺňa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s článkom 1 ods. 1 prvá veta SR (ochrana legitímnych očakávaní patrí k zásade zákazu retroaktivity a tá patrí k zásade právnej istoty), a to z dôvodu, že predĺženie dĺžky služobného pomeru v prípade žalobcu o jeden rok, ak mu chýbalo len 5 mesiacov a 19 dní na splnenie jednej podmienky pre získanie nároku na výsluhový dôchodok, stále

veľmi tesne pre možným okamihom vstupu do výsluhového dôchodku, pričom tento okamih si určoval žalobca sám tým, že bolo v jeho dispozícii, či využije tento okamih alebo nie. Tým, že od 01.05.2013 po 5-tich mesiacoch pribudlo žalobcovi ešte ďalších 12 mesiacov, došlo k zjavnému porušeniu zásady ochrany legitímnych očakávaní žalobcu v jeho čakateľstve na výsluhový dôchodok. To, že musí splniť ešte ďalšiu podmienku, ktorou je odchod zo služobného pomeru, nemožno brať ako dôvod pre stratu postavenia čakateľa tesne pred dosiahnutím výsluhového dôchodku, a preto aj strate nároku na ochranu legitímnych očakávaní. V prípade zrušenia ust. v rámci bodu 120. dôjde k potrebe zrušenia bodu 40. , pretože by sa na žalobcu vzťahovala ešte prísnejšia a ochranu legitímnych očakávaní úplne popierajúca úprava. Iba týmto spôsobom je možné odstrániť porušovanie článku 1 ods. 1 prvá veta SR. Tento záver potvrdil aj znalecký posudok č. 1/2019 zákona z odvetvia Európske právo z 05.03.2020 v odpovedi na 3. otázku. Znalecký posudok sa nachádza v administratívnom spise.

40. Žalobca sa domáhal toho, aby po odstránení protiústavných ustanovení mu žalovaný správny orgán priznal výsluhový dôchodok spätne k okamihu, keď mal dosiahnuť 15 rokov služobného pomeru podľa pôvodnej právnej úpravy. Z tohto dôvodu navrhoval, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj ním potvrdené prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu.

41. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný uviedol, že s námietkami prednesenými v správnej žalobe nesúhlasí. Uviedol, že k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (). Nie každá retroaktivita je nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a v praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu právneho štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci.

42. Žalovaný ďalej poukázal na charakteristiku pravej a nepravej retroaktivity s tým, že nepravá retroaktivita nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a mení ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcnosti nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah.

43. Žalovaný ďalej poukázal na závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR vo vzťahu k nepravej retroaktivite, konkrétne na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. a na rozsudok sp. zn. zo dňa 12.09.2017, ako aj na závery v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 23.06.1999 a na závery v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 24.04.2001.

44. Uviedol, že dňom 01.05.2013 nadobudol účinnosť , ktorým sa mení a dopĺňa Z dôvodovej správy k návrhu vyplýva, že „cieľom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne predpoklady pre zníženie výdavkov na osobitný systém sociálneho zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a colníkov (ďalej len „“) a profesionálnych vojakov z osobitných účtov Ministerstva vnútra SR, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Ministerstva spravodlivosti SR, Ministerstva financií SR, Ministerstva obrany SR, ktoré tento systém spravujú. Ďalším nemenej dôležitým zámerom návrhu zákona je aj stabilizácia policajtov a profesionálnych vojakov v služobnom pomere v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojenom zbore, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe, v Národnom bezpečnostnom úrade a v ozbrojených silách. Návrh zákona preto primerane zachováva nároky už založené platným zákonom a nové opatrenia zavádza postupne a vyvážene z hľadiska potrieb úspory a stabilizácie.

45. V dôvodovej správe taktiež bolo uvedené, že sa navrhuje postupne zvýšiť minimálnu dobu trvania služobného pomeru potrebnú pre vznik nároku na výsluhový dôchodok z doterajších 15 na 25 rokov s tým, že u policajtov a profesionálnych vojakov, ktorí do dňa účinnosti návrhu zákona splnili alebo spnia doterajšiu podmienku najmenej 15 rokov trvania služobného pomeru, sa vzniknutý nárok zachováva. Pre policajtov a profesionálnych vojakov, ktorým doteraz nevznikol nárok na výsluhový dôchodok ku dňu nadobudnutia účinnosti novely zákona, sa bude doba trvania služobného pomeru pre vznik nároku na výsluhový dôchodok progresívne zvyšovať až na 25 rokov.

46. uznal práva nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu a zaviedol do budúcna nový režim a mechanizmus ich uplatňovania a právom nadobudnutým zo skoršej právnej úpravy priznal odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah.

47. Je jednoznačné, že je prípadom nepravej retroaktivity, ktorá je v právnom poriadku SR prípustná. Žalovaný ďalej poukázal na spôsob výpočtu výsluhového dôchodku žalobcu s odkazom na rozhodujúce ustanovenia s tým, že základom na výpočet výsluhového dôchodku žalobcu bol priemerný mesačný služobný plat vo výške 1 572,80 Eur a 43 % z tohto platu predstavuje výsluhový dôchodok v sume 676,31 Eur mesačne.

48. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.

49. Žalobca v podanej replike uviedol, že žalovaný sa vo vyjadrení k správnej žalobe len všeobecne vyjadril k návrhu žalobcu na prerušenie konania a na podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom SR. Podľa žalobcu tak ako nie každá retroaktivita je prípustná (pravá retroaktivita nie je prípustná), tak ani nie každá nepravá retroaktivita je prípustná (nepravá retroaktivita porušujúca zásadu ochrany legitímnych očakávaní).

50. Žalobca ďalej poukázal na závery filozofa Johna Rawlsa s tým, že doktrína ochrany legitímnych očakávaní vychádza zo sociálnej filozofie: „ak sú neisté hranice legitímnych očakávaní založené na zákone, je neistá aj sloboda“. Na rozdiel od ochrany nadobudnutých práv sa ochrana poskytuje právu, ktoré ešte nebolo nadobudnuté, ale dotknutý subjekt nadobudnutie tohto práva legitímne očakáva. Dotknutý subjekt legitímne očakáva, že jeho právna (skutková) situácia ostane v budúcnosti zachovaná alebo sa v budúcnosti zlepší. Ak nový právny predpis tieto legitímne očakávania negatívne zasiahne (situácia sa zhorší), je nový právny predpis retroaktívny. Porušenie tohto princípu nastáva, ak je retroaktívny predpis vydaný náhle a nečakane. Súdny dvor EÚ v prípadoch Mylum, Crispoltoni, Petridi, Meiko-Konservenfabrik a názoroch generálnych advokátov Tesaura v prípade SAFA a Mayrasa v prípade Union Malt konštatuje porušenie zásady legitímneho očakávania, „ak opatrný a dobre informovaný hospodár nemohol s vydaním retroaktívnej právnej úpravy počítať“. Ak nový právny predpis, ktorý negatívnym spôsobom zasiahne do právneho (skutkového) postavenia dotknutých subjektov, nebol nepredvídateľný, neporušuje zákaz retroaktivity.

51. Ústavný súdny dvor Rakúskej republiky z hľadiska komparatívneho výkladu ústavnej zásady ochrany legitímnych očakávaní považuje za dôležité, aby osoby, ktoré mali v okamihu účinnosti novej právnej úpravy blízko k dosiahnutiu veku odchodu do dôchodku, neboli znevýhodnené voči tým, ktoré dosiahli tento vek pred účinnosťou novej právnej úpravy prostredníctvom náhlych opatrení zákonodarcu intenzívne zasahujúcich do právneho postavenia poistenca - čakateľa. Žalobca odkázal na rozhodnutie Ústavného súdneho dvora sp. zn. zo dňa 28.06.2004 VfSLg. 17254. Odkázal aj na rozhodnutie Ústavného súdneho dvora Rakúska sp. zn. B1081/2013ua z 23.06.2014 VfSLg. 19884, v zmysle ktorého minimálny vek na nadobudnutie dôchodku vedie k predúčinkom v tom, že poistenci sa vo svojich životných plánoch zvýšene pripravujú na to, že od určitého veku môžu vystúpiť zo zárobkového života a očakávať príjem v určitom vzťahu k príjmu poberanému počas zárobkového života.

52. Ďalej žalobca poukázal na to, že zásada ochrany legitímnych očakávaní je známa aj v judikatúre Ústavného súdu SR, ktorá definuje legitímne očakávanie ako kategóriu právnej istoty, v ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali a v zmysle ktorej môže štát vertikálnym mocenským zásahom, napr. náhlou zmenou

pravidiel, na ktoré sa súkromné osoby spoliehali, porušiť legitímne očakávania účastníkov. Žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. a sp. zn. .

53. Žalovaný neposkytol kvalifikované námietky proti predloženiu spornej legislatívy na rozhodnutie Ústavnému súdu SR a žalobca má za to, že zrušenie spornej legislatívy má účinky ex tunc ( zo dňa 11.10.2006 - stanovisko vo veci zjednotenia právnych názorov senátov Ústavného súdu SR).

54. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie rakúskeho Ústavného súdneho dvora sp. zn. zo dňa 28.06.2004, sp. zn. B1081/2013ua zo dňa 23.06.2014, na uznesenie prvého senátu nemeckého Spolkového ústavného súdu sp. zn. zo dňa 27.02.2007, na nález Poľského ústavného súdu sp. zn. K 43/12 zo dňa 07.05.2014, na nález Poľského ústavného súdu sp. zn. K 5/99 zo dňa 22.06.1999, na rozhodnutie Ústavného súdu Maďarska sp. zn. zo dňa 23.09.2013.

55. Žalobca ďalej uviedol, že vyšiel v Zbierke zákonov dňa 11.04.2013 a už 01.05.2013 došlo k predĺženiu doby služobného pomeru ako podmienky vzniku nároku na výsluhový dôchodok u poistencov, ktorých doba služobného pomeru k 01.05.2013 bola takmer 15 rokov, a to o jeden rok. Nešlo o nepatrné zvýšenie nevyhnutnej doby služobného pomeru. Ak niekomu chýbal k 01.05.2013 jeden deň doby služobného pomeru, zvýšila sa mu doba služobného pomeru o jeden rok. Prípravná fáza (doba prispôsobenia sa) prakticky neexistovala (19 dní legisvakácie). Podľa Poľského ústavného súdu 6 mesačná doba legisvakácie je veľmi krátka doba prispôsobenia a je kompenzovateľná len krátkym zvýšením veku odchodu do dôchodku (napr. jeden mesiac až štyri mesiace). Doba legisvakácie 19 dní nie je kompenzovateľná zvýšením doby služobného pomeru o jeden rok. Rovnako to platí pri prípravnej dobe dlhej jeden rok a 19 dní, keď dochádza k zvýšeniu dĺžky služobného pomeru o 2 roky, keďže až 6 mesiacov po uplynutí tejto doby dôjde k dosiahnutiu 19 mesačnej hraničnej prípravnej doby na zmenenú dĺžku služobného pomeru.

56. Žalovaný sa vôbec nevyjadril k otázke zásady ochrany legitímnych očakávaní, ani k zisteniam zo znaleckého posudku č. 1/2019 znalkyne z odvetvia Európske právo z 05.03.2020, ktorý je súčasťou administratívneho spisu. Podľa žalobcu sú dané podmienky na prerušenie konania a na podanie návrhu na Ústavný súd SR na vyslovenie súladu právnych predpisov podľa článku 125 ods. 1 písm. a) a článku 144 ods. 2 SR, ktorého výsledkom bude odstránenie ustanovení, ktoré náhle zasiahli do legitímnych očakávaní žalobcu.

57. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť k vyjadreniu žalobcu (zaujať dupliku - ).

58. Správny súd nezistil dôvody pre prejednanie veci na pojednávaní podľa , preto rozsudok vo veci verejne vyhlásil postupom podľa v spojení s . Rozsudok bol verejnej vyhlásený dňa 15.07.2021.

59. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou fyzickej osoby v sociálnej veci, preto sa správny súd v rámci súdneho prieskumu neobmedzil iba na žalobné body a rozsah správnej žaloby, ale preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia aj nad rozsah správnej žaloby a žalobných bodov v nej uvedených v zmysle ust. a 203 ods. 2 . Správny súd dospel k záveru, že žalobné námietky prednesené v správnej žalobe nie sú dôvodné a nad rozsah žalobných bodov v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy nezákonnosť nezistil, preto správnu žalobu zamietol.

60. Podľa , ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

61. Podľa ; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

62. Podľa ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

63. Podľa ; (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

64. Podľa ; Správny súd konanie uznesením preruší, ak b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu,

65. Podľa , ; v poslednom znení; (1) Tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí a) nemocenské zabezpečenie, b) úrazové zabezpečenie, c) výsluhové zabezpečenie a d) služby sociálneho zabezpečenia. (2) Pod pojmom sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

66. Podľa , v znení do 30.04.2013; (1) , ktorý sa stane dočasne neschopným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania okrem prípadov uvedených v , má prvých desať dní nárok na služobný plat podľa osobitného predpisu určený zo služobného platu, ktorý mu patril v čase vzniku dočasnej neschopnosti, okrem príplatku za štátnu službu v noci, príplatku za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a príplatku za štátnu službu vo sviatok. 3a) Po uplynutí prvých desiatich dní dočasnej neschopnosti má , ktorý sa stane dočasne neschopným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania okrem prípadov uvedených v , nárok na náhradu služobného platu vo výške 100% zo sumy služobného platu určeného podľa prvej vety zníženej o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, najdlhšie však do uplynutia jedného roka od začiatku dočasnej neschopnosti (ďalej len "podporná doba"), ak ďalej nie je ustanovené inak. Takto zistený služobný plat sa zaokrúhľuje na eurocenty smerom nahor. (2) , ktorý sa stane dočasne neschopný z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 1, okrem prípadov uvedených v , má prvých desať dní nárok na služobný plat podľa osobitného predpisu okrem príplatku za štátnu službu v noci, príplatku za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a príplatku za štátnu službu vo sviatok. 3a) Po uplynutí prvých desiatich dní do 30. dňa dočasnej neschopnosti vrátane má , ktorý sa stane dočasne neschopný z iných dôvodov, než ako sú uvedené v odseku 1, okrem prípadov uvedených v , nárok na náhradu služobného platu vo výške 100% sumy určenej v . Od 31. dňa dočasnej neschopnosti má , ktorý sa stane dočasne neschopný z iných dôvodov, než ako sú uvedené v odseku 1, okrem prípadov uvedených v , nárok na nemocenské vo výške uvedenej v , najdlhšie do uplynutia podpornej doby.

67. Podľa v znení do 30.04.2013; a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov.

68. Podľa v znení do 30.04.2013; Výsluhový dôchodok alebo profesionálneho vojaka je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30% základu zisteného podľa . Za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2% základu zisteného podľa . Za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3% základu zisteného podľa . Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1% základu zisteného podľa , najviac však do 60% základu zisteného podľa .

69. Podľa v znení od 01.05.2013; a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 25 rokov.

70. Podľa v znení od 01.05.2013; Výsluhový dôchodok alebo profesionálneho vojaka je za 25 rokov trvania služobného pomeru 37,5% základu zisteného podľa . Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 30. skončeného roku trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2% základu zisteného podľa . Za 31. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 35. skončeného roku trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3% základu zisteného podľa . Za 36. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 0,5% základu zisteného podľa , najviac do 65% základu zisteného podľa .

71. Podľa , v znení od 01.05.2013; (1) Základ na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku sa zistí z priemerného mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru u podľa odseku 2 a u profesionálneho vojaka podľa odseku 4. (2) Priemerným mesačným služobným platom je podiel súčtu mesačných služobných platov, okrem súčtu služobných platov poskytnutých za obdobia dočasnej neschopnosti, ktoré mu patrili v príslušných kalendárnych rokoch podľa odseku 1, a celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré tieto služobné platy patrili; takto zistený podiel sa vynásobí koeficientom 30,417 a zaokrúhli sa na eurocent smerom nahor.

72. Podľa v znení od 01.05.2013; alebo profesionálny vojak, ktorého služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, má nárok na výsluhový dôchodok, ak jeho služobný pomer trval a) najmenej 15 rokov pred 1. májom 2013, b) najmenej 16 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 15 rokov, ale najmenej 14 rokov, c) najmenej 17 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 14 rokov, ale najmenej 13 rokov, d) najmenej 18 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 13 rokov, ale najmenej 12 rokov, e) najmenej 19 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 12 rokov, ale najmenej 11 rokov, f) najmenej 20 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 11 rokov, ale najmenej 10 rokov, g) najmenej 21 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 10 rokov, ale najmenej 9 rokov, h) najmenej 22 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 9 rokov, ale najmenej 8 rokov, i) najmenej 23 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 8 rokov, ale najmenej 7 rokov, j) najmenej 24 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 7 rokov, ale najmenej 6 rokov k) najmenej 25 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 6 rokov.

73. Podľa v znení od 01.05.2013; Výsluhový dôchodok a profesionálneho vojaka uvedeného v je za 16 rokov trvania služobného pomeru 32% základu zisteného podľa , za 17. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2% základu zisteného podľa , za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok

trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3% základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. b), za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 30. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1% základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. b), za 31. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 0,5% základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. b), najviac do 65% základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. b).

74. Podľa v znení od 01.05.2013; Základ na výpočet odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku a profesionálneho vojaka, ktorých služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, sa u zistí z priemerného mesačného služobného platu podľa a u profesionálneho vojaka z priemerného mesačného služobného platu podľa dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru (ďalej len "rozhodujúce obdobie na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia"), a to a) v príjmovo najlepšom skončenom kalendárnom roku služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer trval najmenej 15 skončených rokov, b) v príjmovo najlepších dvoch skončených kalendárnych rokoch služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer trval menej ako 15 skončených rokov, ale najmenej 14 skončených rokov, c) v príjmovo najlepších troch skončených kalendárnych rokoch služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer trval menej ako 14 skončených rokov, ale najmenej 13 skončených rokov, d) v príjmovo najlepších štyroch skončených kalendárnych rokoch služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer trval menej ako 13 skončených rokov, ale najmenej 12 skončených rokov, e) v príjmovo najlepších piatich skončených kalendárnych rokoch služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer trval menej ako 12 skončených rokov, ale najmenej 11 skončených rokov, f) v príjmovo najlepších šiestich skončených kalendárnych rokoch služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer trval menej ako 11 skončených rokov, ale najmenej 10 skončených rokov, g) v príjmovo najlepších siedmich skončených kalendárnych rokoch služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer trval menej ako 10 skončených rokov, ale najmenej 9 skončených rokov, h) v príjmovo najlepších ôsmich skončených kalendárnych rokoch služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer trval menej ako 9 skončených rokov, ale najmenej 8 skončených rokov, i) v príjmovo najlepších deviatich skončených kalendárnych rokoch služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer trval menej ako 8 skončených rokov, ale najmenej 7 skončených rokov, j) v desiatich skončených kalendárnych rokoch služobného pomeru pred dňom skončenia služobného pomeru na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer trval menej ako 7 skončených rokov.

75. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného o zamietnutí žalobcom podaného odvolania, ktoré bolo podané proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa o priznaní výsluhového dôchodku žalobcovi, a o potvrdení rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa.

76. Žalobca v správnej žalobe vyjadril nesúhlas s argumentáciou, ktorú orgány verejnej správy oboch stupňov prijali vo vzťahu k aplikovanej rozhodujúcej právnej úprave, ktorú žalobca považoval za nesúladnú s SR, konkrétne s , s ochranou legitímnych očakávaní, ktorá patrí k zásade zákazu retroaktivity, ktorá patrí k zásade právnej istoty. Správnemu súdu preto žalobca navrhol, resp. žiadal správny súd, aby konanie o správnej žalobe prerušil a podal Ústavnému súdu SR návrh na vyslovenie nesúladu bodu 40. ( a slová „15 rokov“ sa nahrádzajú slovami „25 rokov“) a bodu 120. v časti týkajúcej sa zavedenia ust. do , zákona č.

s článkom 1 ods. 1 prvá veta SR. Žalobca dôvodil, že aj keď bod 40. (stanovených 25 rokov služby) sa ho netýka, teda sa od neho nepožadovalo odslúžiť 25 rokov v služobnom pomere, na toto ustanovenie nadväzujú prechodné a záverečné ustanovenia, a v dôsledku tejto zmeny sa zmenili žalobcovi podmienky pre uplatnenie nároku na výsluhový dôchodok, konkrétne v dôsledku tejto právnej úpravy žalobca pre nárok na výsluhový dôchodok mal dosiahnuť 16 rokov služobného pomeru, z toho najmenej 14 rokov pred 01.05.2013, a zmenil sa aj spôsob výpočtu výsluhového dôchodku.

77. Správny súd je oprávnený a zároveň povinný prerušiť konanie z dôvodu iniciovania konania pre Ústavným súdom SR podľa ust. , v zmysle ktorého správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a v tom prípade podá Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu ( SR a o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že správny súd má iniciovať konanie pred Ústavným súdom o súlade právnych predpisov, ak sa domnieva, že určité ustanovenie právnej úpravy, ktoré sa aplikuje v prejednávanej veci, je ústavne nekonformné. V prejednávanej veci správny súd k záveru o nesúlade žalobcom namietanej právnej úpravy s článkom 1 ods. 1 SR nedospel, preto návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

78. došlo k zmene a doplneniu vo vzťahu k nárokom na výsluhový dôchodok policajtov (policajtom sa v zmysle rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.) a profesionálnych vojakov. Tento zákon stanovil nové podmienky pre vznik nároku na výsluhový dôchodok, konkrétne sa zmenila potrebná doba trvania služobného pomeru z 15 na 25 rokov a bol stanovený aj odlišný spôsob výpočtu výsluhového dôchodku. Požadovaná doba trvania služobného pomeru pre účely vzniku nároku na výsluhový dôchodok v rozsahu 25 rokov nebola zmenená „automaticky“ s okamžitou účinnosťou pre všetkých poistencov v osobitných systémoch dôchodkového zabezpečenia, a právna úprava v prechodných ustanoveniach zaviedla progresívne zvyšovanie potrebnej doby trvania služobného pomeru pre účely vzniku nároku na výsluhový dôchodok. Rovnako postupne bol zavedený aj zmenený spôsob výpočtu výsluhového dôchodku a určenia základu pre jeho výpočet. Je nepochybné, že v danom prípade ide o prípad nepravej retroaktivity, čo nerozporuje ani žalobca.

79. Vo vzťahu k retroaktivite, teda spätnej účinnosti právnych predpisov, správny súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný vo svojom rozhodnutí podrobne a dostatočne vysvetlil, aj s odkazom na príslušnú judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, prípady pravej a nepravej retroaktivity.

80. Žalobca bol v služobnom pomere príslušníka PZ a jeho nárok na výsluhový dôchodok sa spravoval Podľa tohto zákona v znení do 30.04.2013 by žalobcovi vznikol nárok na výsluhový dôchodok podľa ( v znení platnom a účinnom do 30.04.2013) vtedy, ak by mu skončil služobný pomer, ktorý trval najmenej 15 rokov. Spôsob výpočtu výsluhového dôchodku bol vymedzený v v znení do 30.04.2013 tak, že výsluhový dôchodok by predstavoval za 15 rokov služobného pomeru 30 % základu zisteného podľa v znení do 30.04.2013. Za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane by sa výmera výsluhového dôchodku zvýšila o 2 % základu zisteného podľa . Za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane by sa výmera výsluhového dôchodku zvýšila o 3 % základu zisteného podľa . Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru by sa výmera výsluhového dôchodku zvýšila o 1 % základu zisteného podľa , najviac však do 60 % základu zisteného podľa . Podľa v znení platnom a účinnom do 30.04.2013 základ na výpočet výsluhového dôchodku sa zisťoval z priemerného služobného platu v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných 10-tich ukončených kalendárnych rokov predo dňom skončenia služobného pomeru. Priemerný mesačný služobný plat predstavoval podiel súčtu mesačných služobných platov, okrem súčtu služobných platov podľa prvej vety, ktoré mu patrili v príslušnom kalendárnom roku, a celového počtu kalendárnych dní, za ktoré služobný plat v tomto

roku patril, okrem počtu kalendárnych dní, za ktorý mu patril služobný plat podľa § 6 ods. 2 prvej vety, vynásobený koeficientom 30,417.

81. Počas trvania služobného pomeru žalobcu, predtým ako splnil podmienku minimálnej doby trvania služobného pomeru pre vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa pôvodnej právnej úpravy (v znení do 30.04.2013), došlo k zmene právnej úpravy s účinnosťou od 01.05.2013. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu cieľom novej právnej úpravy bolo vytvoriť legislatívny rámec pre zníženie výdavkov na osobitný systém dôchodkového zabezpečenia ozbrojených, bezpečnostných a záchranných zborov, ako aj stabilizácia v týchto zboroch.

82. Žalobca počas platnosti a účinnosti v znení platnom a účinnom do 30.04.2013 nesplnil podmienku minimálnej doby trvania služobného pomeru v rozsahu 15 rokov pre vznik nároku na výsluhový dôchodok, teda nesplnil podmienky pre vznik nároku na výsluhový dôchodok. Túto by dosiahol o 5 mesiacov a 19 dní od nadobudnutia účinnosti

83. došlo k zmene v stanovení podmienok pre vznik nároku na výsluhový dôchodok. Podľa v znení od 01.05.2013 vznikne policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi nárok na výsluhový dôchodok vtedy, ak mu skončil služobný pomer, ktorý trval najmenej 25 rokov. Spôsob výpočtu výsluhového dôchodku je upravený v v znení od 01.05.2013 tak, že výsluhový dôchodok alebo profesionálneho vojaka je za 25 rokov trvania služobného pomeru 37,5% základu zisteného podľa . Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 30. skončeného roku trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2% základu zisteného podľa . Za 31. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 35. skončeného roku trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3% základu zisteného podľa . Za 36. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 0,5% základu zisteného podľa , najviac do 65% základu zisteného podľa . Základ pre výpočet výsluhového dôchodku sa zistí podľa v znení od 01.05.2013 z priemerného mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru u podľa odseku 2. Priemerným mesačným služobným platom je podiel súčtu mesačných služobných platov, okrem súčtu služobných platov poskytnutých za obdobia dočasnej neschopnosti, ktoré mu patrili v príslušných kalendárnych rokoch podľa , a celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré tieto služobné platy patrili; takto zistený podiel sa vynásobí koeficientom 30,417 a zaokrúhli sa na eurocent smerom nahor.

84. Vyššie uvedená nová právna úprava ustanovení , a nebola zavedená ihneď od 01.05.2013 vo vzťahu ku všetkým poistencom osobitných systémov sociálneho zabezpečenia, a preto sa nevzťahovala ani na žalobcu. Zákonodarca v ust. , a zaviedol postupné „zvyšovanie“ minimálnej doby trvania služobného pomeru u policajtov a profesionálnych vojakov, ktorých služobný pomer vznikol pred 01.05.2013 a skončil po 30.04.2013, a to v závislosti od toho, koľko trval služobný pomer pred 01.05.2013. Na žalobcu sa teda nevzťahovala podmienka trvania služobného pomeru pre vznik nároku na výsluhový dôchodok v minimálnom rozsahu 25 rokov, ale v zmysle (v znení od 01.05.2013) v trvaní najmenej 16 rokov, z toho pred 30.04.2013 menej ako 15 rokov, ale najmenej 14 rokov. Zároveň sa na neho vzťahoval spôsob výpočtu výsluhového dôchodku vymedzený v v spojení s v znení od 01.05.2013, a nie spôsob výpočtu stanovený v v znení platnom a účinnom od 01.05.2013. Takýmto postupom neboli nové a podstatne odlišné podmienky vzniku nároku na výsluhový dôchodok aplikované na všetky subjekty, ktoré začali vykonávať službu a profesionálneho vojaka pred 01.05.2013. Zákonodarca zvolil systém postupného „pridávania“ požadovanej doby trvania služobného pomeru, v ktorom sa taktiež odzrkadlil princíp zásluhovosti, ktorý je príznačný pre dávky výsluhového zabezpečenia. Rovnako postupne bol zavádzaný aj nový spôsob výpočtu výsluhového dôchodku.

85. Správny súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že v prejednávanej veci ide o prípad tzv. nepravej retroaktivity, ktorá je zlúčiteľná s princípmi právneho štátu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na názory v odbornej literatúre - napr. komentár k Ústave SR, Doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc.,

, Teória a prax, C.H.Beck, 2019, (str. 255.) Aj v zmysle týchto záverov zákaz retroaktivity v právnej úprave nemožno absolutizovať. V právnej teórii európskych krajín sa rozlišuje medzi pravou a nepravou spätnou účinnosťou právnych predpisov. Za pravú retroaktivitu sa považuje také konanie zákonodarcu, pri ktorom zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznali na základe predchádzajúceho zákona. Za nepravú retroaktivitu sa pokladá také konanie zákonodarcu, pri ktorom zákonodarca v novom právnom predpise uzná právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti skoršieho zákona, ale zároveň prinesie určité zmeny práv a povinností, ktoré vznikli na základe týchto skutočností alebo na ich základe zavedie aj nové práva a povinnosti. Nepravá retroaktivita umožňuje zákonodarcovi vstúpiť do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej úpravy a meniť ich režim. Nepravá retroaktivita teda nepripúšťa, aby neskoršia právna norma neuznala právne skutočnosti, na základe ktorých došlo k vzniku určitého právneho vzťahu podľa predchádzajúcej právnej úpravy, ale jednoznačne pripúšťa zmeny tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej úpravy.

86. Právna úprava zavedená je prípadom nepravej retroaktivity, ktorá je udržateľná aj z hľadiska zachovania legitímnych očakávaní. Výsluhový dôchodok je súčasťou osobitného systému sociálneho zabezpečenia a je založený na princípe zásluhovosti. Nejde o dávku všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, ktorej účelom je zabezpečenie v starobe alebo zabezpečenie pre osoby s nepriaznivým zdravotným stavom. Poberatelia výsluhových dôchodkov sú často ekonomicky aktívni aj po tom, ako ukončia služobný pomer. Taktiež sa často poberateľmi tejto dávky nestanú hneď, ako splnia jednu z podmienok, ktorou je trvanie služobného pomeru počas zákonom vymedzenej doby, ale zostávajú v služobnom pomere aj potom ako služobný pomer dosiahol zákonom predpokladanú dobu pre účely vzniku nároku na výsluhový dôchodok. Preto je podľa správneho súdu aj relatívne krátka legisvakačná doba, počas ktorej sa dotknuté subjekty mohli oboznámiť s novou právnou úpravou a pripraviť sa na nový režim, akceptovateľná. Aj v ustanovení zákonodarca postupne navýšil potrebnú dobu trvania služobného pomeru pre účely vzniku nároku na výsluhový dôchodok a prihliadol na počet rokov služobného pomeru pred 01.05.2013, ktorý alebo profesionálny vojak dosiahol. Zjednodušene sa dá povedať, že „čím vyšší počet rokov trvania služobného pomeru dosiahol alebo profesionálny vojak pred 01.05.2013, tým menšie bolo navýšenie potrebnej doby trvania služobného pomeru po 01.05.2013“. Rovnako postupne došlo k zavádzaniu odlišného spôsobu výpočtu výsluhového dôchodku v a odlišného spôsobu určenia základu pre výpočet výsluhového dôchodku v

87. Žalovaný v rozhodnutí podrobným a dostatočným spôsobom popísal spôsob výpočtu výsluhového dôchodku žalobcu podľa pôvodnej a novej právnej úpravy, porovnal výšky dávok a rozdiel vyhodnotil ako nie markantný, nedosahujúci ani ten rozdiel, ktorý bol znalkyňou v žalobcom predloženom znaleckom posudku označený ako predpoklad pre prípadný záver o neprimeranosti vo vzťahu k legitímnym očakávaniam v porovnaní s inými subjektami.

88. Žalobca v správnej žalobe predniesol návrh na prerušenie konania z dôvodu potreby podania návrhu na Ústavný súd SR na začatie konania o súlade právnych predpisov. Správny súd dôvody pre prerušenie konania nevzhliadol, preto tento návrh zamietol. V prejednávanej veci ide o prípad nepravej retroaktivity, ktorá nie je v rozpore s princípom legitímnych očakávaní. Zákonodarca zvolil cestu postupného zavádzania novej právnej úpravy, keď nové podmienky boli zavádzané postupne, reflektujúc aj princíp zásluhovosti.

89. V správnej žalobe žalobca okrem návrhu na prerušenie konania označil právne posúdenie prijaté žalovaným ako účelové. Ani túto žalobnú námietku správny súd neuznal ako dôvodnú.

90. Podľa ; na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

91. Podľa o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

92. Podľa § 47 ods. 1,2 a 3 Správneho poriadku; (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

93. Preskúmaním správnou žalobou napadnutých rozhodnutí správny súd zistil, že tieto obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti, orgány verejnej správy oboch stupňov uviedli skutkové okolnosti veci, úvahy, na základe ktorých hodnotili skutkové zistenia, ako aj právne posúdenie veci, vrátane úvah, na základe ktorých k právnemu posúdeniu dospeli. Žalovaný sa zároveň podrobne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu.

94. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou fyzickej osoby v sociálnych veciach. V prípade tohto druhu správnych žalôb správne súdy nie sú viazané rozsahom a dôvodmi žalôb ( a ). Správny súd vyhodnotil návrh na prerušenie konania a žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné, a mimo žalobných námietok v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy nezistil dôvody nezákonnosti, ktoré by viedli k potrebe zrušiť preskúmavané rozhodnutia. Aj napriek osobitnému charakteru správnej žaloby sa žiada uviesť, že žalobca bol v konaní pred správnym súdom zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom a v správnej žalobe predniesol skôr všeobecné a nekonkrétne námietky.

95. Neobstojí ani žalobná námietka, že žalovaný sa nevyjadril k záverom resp. zisteniam znaleckého posudku, ktorý žalobca v administratívnom konaní predložil. Žalovaný sa vysporiadal aj so závermi znaleckého posudku, na ktoré žalobca poukazoval a žalobca v konaní pred správnym súdom neuviedol, v čom konkrétne argumentáciu žalovaného nepovažuje za správnu. Nič konkrétne vo vzťahu k tejto námietke neuviedol.

96. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutia súdnych autorít iných štátov, správny súd považuje za potrebné uviesť, že systém sociálneho zabezpečenia je v krajinách, ktorých súdy rozhodnutia vydali, odlišný. Rozhodnutia súdnych autorít Maďarska, Poľska, Nemecka a Rakúska nie sú pre správny súd záväzné. Navyše je potrebné uviesť, že v prípadoch, na ktoré odkazoval žalobca, nešlo ani o príbuznú právnu úpravu právnej úprave aplikovanej v prejednávanej veci, kde navyše ide o dávku z osobitného a nie všeobecného systému sociálneho zabezpečenia.

97. Správny súd ešte odkazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.02.2018, kde Najvyšší súd SR poukázal na to, že na rozdiel od poberateľov starobných dôchodkov, kde sa už takmer nepredpokladá ekonomická činnosť ich poberateľov, v prípade poberateľov výsluhových dôchodkov je oprávnený predpoklad, že aj po priznaní výsluhového dôchodku budú dlhodobo vykonávať ekonomickú činnosť a je u nich predpoklad ďalšieho zvýšenia príjmov. Výsluhový dôchodok pred dovŕšením dôchodkového veku nemá charakter dávky v starobe. Zákonodarca môže pri posudzovaní nákladov na valorizáciu výsluhových dôchodkov posudzovať ekonomickú únosnosť takéhoto opatrenia vzhľadom na možnosti štátu, môže prihliadať na celkovú úroveň (výšku) zabezpečenia výsluhovou dávkou a nemusí upraviť valorizáciu výsluhových dávok spôsobom obdobným valorizácii starobných dôchodkov. Aj keď bola táto argumentácia uvedená vo vzťahu k valorizácii výsluhových dôchodkov, jej základné postuláty sú aplikovateľné aj v prejednávanej veci. Aj z týchto záverov vyplýva, že je podstatný charakter výsluhového dôchodku ako dávky osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá je založená na princípe zásluhovosti, preto aj náhľad na túto dávku je odlišný od náhľadu na dávky zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, najmä tých, účelom ktorých je poskytnúť zabezpečenie v starobe alebo v prípade nepriaznivého zdravotného stavu.

98. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).