Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/1/2025

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a sudkýň JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/ XX, XXX XX D., zastúpený: E. A. F., advokátom, so sídlom G. XX, XXX XX D. proti žalovanej: E. D., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX H., zastúpená: E. I. J., advokátom, so sídlom A. X, XXX XX D., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -370 zo dňa 10.4.2025 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k.: . k. -370 zo dňa 10.4.2025 v I. výroku bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobcu a žalovanej vyporiadal tak, že (a) do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal hnuteľné veci: vstavaná skriňa na chodbe + kuchynské linka, americká chladnička zn. K., plynové platnička zn. K.,v vstavané rúra zn. K., vstavaná mikrovlnka zn. K., montovaný digestor zn. K., kávovar zn. K., sedacia súprava, televízor zn. LG, dvojposteľ, 2x skriňa, 2 x posteľ, 2 x skriňa a police v detskej izbe s celkovou zostatkovou hodnotou súhrne vo výške 5.530,- eur a (b) motorové vozidlo OMV A. L. XXX – diesel, kúpené dňa 28.8.2013, so zostatkovou hodnotou vo výške 10.000,- eur a (c) do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal hnuteľné veci chladnička + mraznička zn. F., plynová pec zn. A., umývačka riadu zn. M., práčka + sušička zn. B., kuchynská linka a obývacia stena s celkovou zostatkovou hodnotou v súhrne vo výške 345,- eur, v II. výroku žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na úplné finančné vyrovnanie sumu 3.618,08 eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v III. výroku stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie v rámci zistenia skutkového stavu vychádzal z nesporných skutkových tvrdení aplikujúc zásadu sudcovskej koncentrácie konania a z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav:

- manželstvo medzi stranami vzniklo dňa 10.10.2009 a zaniklo rozvodom dňa 10.3.2021,

- k okamihu zániku BSM strany vlastnili hnuteľné veci - vstavaná skriňa na chodbe + kuchynské linka, americká chladnička zn. K., plynové platnička zn. K., vstavané rúra zn. K., vstavaná mikrovlnka zn. K., montovaný digestor zn. K., kávovar zn. K., sedacia súprava, televízor zn. B., dvojposteľ, 2x skriňa, 2 x posteľ, 2x skriňa a police v detskej izbe, chladnička + mraznička zn. F., plynová pec zn. A., umývačka riadu zn. M., práčka + sušička zn. B., kuchynská linka, obývacia stena

- zostatok hypotekárneho úveru k dňu 10.3.2021 bol vo výške 14.100,- eur, neskôr do rozhodnutia vo veci samej splatený žalobcom, žalovaná uhradila platby hypotekárneho úveru spolu vo výške 3.075,58 eur,

- v období od 8/2013 do 3/2021 boli z účtu F. vybrané peňažné prostriedky v celkovej výške 21.600,- eur a z účtu D. H. vybrané peňažné prostriedky v celkovej výške 27.889,- eur,

- motorové vozidlo v zostatkovej hodnote 10.000,- eur bolo kúpené ako nové dňa 28.8.2013 za sumu 25.000,- eur, formálne zaevidované na otca žalobcu, ktorému bola z načerpaného hypotekárneho úveru

ihneď poslaná suma vo výške 14.700,- eur a následne žalobca otcovi mesačne dával k rukám splátky vo výške 250,- eur,

- žalobca si zobral pôžičku v celkovej výške 5.000,- eur spolu s príslušenstvom a s výškou jednej splátky v sume 78,25, eur, pričom zostatok pôžičky ku dňu rozvodu predstavoval sumu 2.520,38 eur a počas trvania manželstva bolo uhradených spolu 59 splátok v celkovej výške 4.616,75 eur, žalovaná nie je na nej vedená ako spoludlžník a ani ako ručiteľ,

- bankové účty (Účet A. a Účet A.) založil pre deti žalobca, z ktorých dňa 3.11.2014 si na svoj účet previedol po 500,- eur, niečo vybral v hotovosti a zvyšné sumy (zostatky) po 13,33 eur mu boli vyplatené bankou po zrušení týchto sporiacich účtov dňa 17.12.2014.

- žalobca vo svojom výsluchu uviedol, že žalovaná používala jeho platobné karty, výbery boli realizované, keď on bol mimo Slovenska a peniaze nikdy neboli použité na domácnosť,

- žalovaná vo svojom výsluchu uviedla, že nikdy v živote nevyberala zo žalobcovho účtu žiadne finančné prostriedky, keďže mala svoj účet a žalobca prišiel zo zahraničia, tak jej ukázal veľa peňazí, tam bolo 3.200,- eur s tým, že jej povedal, že 500,- eur ide na hypotéku, 500,- eur ide na splátku auto, 200,- eur ostane a plus ešte rakúske rodinné prídavky a tak z toho fungovali a z jej rodičovského príspevku.

3. Súd na zistený skutkový stav aplikoval ust. , , , , , a poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR.

4. Čo sa týka hnuteľných vecí – nábytok a elektrospotrebiče súd prvej inštancie skonštatoval nespornosť ich spôsob vypopriadania, ako aj ich zostatkové hodnoty. Medzi hnuteľné veci patriace do BSM zaradil súd prvej inštancie aj motorové vozidlo so zostatkovou hodnotou 10.000,- eur, ktoré súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, nakoľko vozidlo je formálne evidované na jeho otca a žalobca vozidla užíva. Otázku vlastníctva a užívania vozidla mal súd prvej inštancie za vyriešenú aplikujúc (účinné nepopretie skutkových okolností) a tak návrh na doplnenie dokazovania výsluchom otca žalobcu považoval za nadbytočný (tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybnosti´ overene´), a preto tomuto návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovel.

5. K hypotekárnemu úveru súd prvej inštancie zistil, že počas konania došlo k jeho zániku jeho splatením, pričom nebolo medzi stranami sporu sporné, že k dňu zániku BSM bol hypotekárny úver vo výške 14.100,- eur, na ktorý žalovaná uhradila sumu v celkovej výške 3.075,58 eur a zvyšok 11.024,42 eur uhradil žalobca.

6. K pôžičke z D. H. mal súd prvej inštancie za preukázané, že túto si žalobca zobral sám, vystupuje v nej ako jediný dlžník a žalovaná o nej nevedela, tak nebola zahrnutá medzi pasíva patriace do BSM a z pôžičky je tak zaviazaný a oprávnený len žalobca. Keďže pôžička bola počas manželstva splácaná z peňažných prostriedkov patriacich do BSM, a to v ich úhrnnej výške 4.616,75 eur, žalovaná si uplatnila voči žalobcovi nárok na refundáciu nákladov vynaložených zo spoločného majetku na samostatný majetok druhého z manželov vo výške 2.308,38 eur, ktorý nárok súd prvej inštancie neuznal, pretože žalovaná ani len v rovine tvrdenia neidentifikovala majetok, na ktorý mal žalobca vynaložiť za trvania BSM prostriedky ako na jeho oddelený majetok. Žalobca tak mohol podľa súdu prvej inštancie požičané peňažné prostriedky použiť aj napr. na nákup bežných veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia jeho osobnej potrebe alebo výkonu povolania, prípadne na potreby rodiny.

7. Ďalej súd prvej inštancie sa zaoberal peňažnými prostriedkami na bankových účtoch a ich výbermi a spotrebovaním (ďalej uvádzané ako „Účet F. a Účet D.“). Súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami pritom nebolo sporné, že z bankových účtov bola v období od 8/2013 do 3/2021 vybraná suma v celkovej výške 49.489,- eur, pričom každá zo strán si voči druhej strane nárokovala vrátenie polovice, teda sumu v celkovej výške 24.744,50 eur. Súd prvej inštancie zistil, že relevantné výbery z účtov identifikované stranami boli v rozmedzí od 20,- eur do 1.000,- eur (50,- eur, 100,- eur, 200,- eur, 500,- eur a pod. pri jednom výbere) a boli zrealizované v období cca 8 rokov, pričom celkovo išlo o 154 výberov, čo v priemere na jeden výber zodpovedá sume cca 320,- eur, za rok sume cca 6.250,- eur a následné na jeden mesiac pripadá suma cca 520,- eur. Súd prvej inštancie tiež poukázal na príjmy strán sporu so záverom, že ak by sa vychádzalo len z príjmu žalobcu, tak predmetné výbery predstavujú 1/6 príjmov domácnosti patriacich do BSM. K peňažným prostriedkom na účte súd prvej inštancie poukázal na judikatúru - Uznesenie NS SR č. k. zo dňa 29. októbra 2018 a rozhodnutie NS SR sp. zn. so zdôraznením, že toho manžela, ktorý finančné prostriedky z účtu v peňažnom

vyberie, ťaží povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno týkajúce sa toho, akým spôsobom s takými prostriedkami naložil, pričom za „bežné veci“ sa s prihliadnutím na zaužívané pravidlá hospodárenia strán sporu ako bývalých manželov počas trvania manželstva, považujú najmä výbery, ktoré sú pri hospodárení s bežným účtom bežné a obvyklé, pravidelne sa opakujúce, a ktoré sa nevymykajú z rámca obvyklého hospodárenia medzi bývalými manželmi. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že predmetný spôsob hospodárenia s finančnými prostriedkami patriacimi do BSM predstavoval zaužívaný a obvyklý spôsob hospodárenia v domácnosti, ktorý si medzi sebou strany sporu zaviedli a dlhodobo akceptovali, a to aj vzhľadom na to, že počas celého manželstva sa žiadna zo strán nedomáhala na súde nárokov v zmysle . Jednotlivé tvrdenia strán, že práve tá druhá strana zrealizovala všetky výbery z bankových účtov, sa javila súdu prvej inštancie v rámci konania o vyporiadanie BSM ako účelová, pretože nie je objektívne možné, resp. je podstatne obťažne dokazovať, kto z manželov vybral pred 8 rokmi z bankomatu nie podstatnú sumu a zároveň žiadna zo strán nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov vo vzťahu k jednotlivým výberom, čo by však podľa súdu prvej inštancie bolo podstatne obťažne a nehospodárne. Záverom súd prvej inštancie dodal, že ku dňu zániku BSM peňažné prostriedky na predmetných bankových účtoch neexistovali, boli spotrebované za trvania manželstva a použité obvyklým a zaužívaným spôsobom, ktorý nezakladá povinnosť žiadnej zo strán ich do spoločného majetku nahradiť.

8. K bankovým účtom zriadeným v prospech detí (ďalej len ako „Účet A. a Účet A.“) súd prvej inštancie ustálil, že peňažné prostriedky z nich vybraté nemožno zahrnúť do masy BSM, nakoľko ide o účty zriadené v prospech detí, pričom práve deti boli majiteľmi jednotlivých účtov, ako aj peňažných prostriedkov tam nachádzajúcich sa. Ak ktorákoľvek strana vybrala z týchto účtov peniaze, podľa súdu prvej inštancie konala v zmysle oprávnení podľa o rodine ako súčasť rodičovských práv a povinností v zmysle správy majetku maloletého dieťaťa.

9. Čo sa týka úplného vyrovnania súd prvej inštancie ustálil, že vo vzťahu k hnuteľným veciam je žalobca povinný zaplatiť žalovanej sumu 7.592,50 eur, vo vzťahu k hypotekárnemu úveru je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.974,42 eur a po vykonaní vzájomného zápočtu je potom žalobca na úplne vyrovnanie podielov povinný zaplatiť žalovanej sumu 3.618,08 eur, pričom lehotu na plnenie súd prvej inštancie určil v zmysle veta druhá v dĺžke 30 dní, keďže žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanej sumu zodpovedajúcu cca 14 násobku sume životného minima platnej k dňu vyhlásenia rozsudku, pričom takúto lehotu považoval za primeranú.

10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s podľa zásady pomerného úspechu v spore s poukazom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 12. decembra 2023 a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 23. júna 2022 so záverom , že strany mali vo veci čiastočný úspech, ktorý je zložité určiť pomerom, nakoľko nie každej zo strán bolo vyhovené v plnom rozsahu, resp. súd prvej inštancie nevyhovel všetkým jej námietkam vo vzťahu k požiadavkám druhej strany, a tak ustálil, že ich úspech, resp. neúspech je 50/50, preto žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

11. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. / skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov ako a nesprávne právne posúdenie veci.

11.1 V I. bode odvolania žalobca uvádza, že do masy BSM nezaradil osobné motorové vozidlo, keďže toto podľa jeho názoru do masy BSM nepatrí, vzhľadom na to, že jeho vlastníkom je leasingová spoločnosť a leasingovým nájomcom je jeho otec, o čom žalobca na pojednávaní predkladal listinné dôkazy, no napriek tomu súd prvej inštancie uvedené motorové vozidlo zaradil do predmetu BSM, čo považuje žalobca za nesprávne skutkové zistenie. Žalobca zdôraznil, že na základe leasingovej zmluvy a faktúry je zrejmé, že prenajímateľom motorového vozidla je spoločnosť N. B. F., a. s. a leasingovým nájomcom je podnikateľský subjekt E. B. – J., a teda bez ohľadu na to, kto bol užívateľom osobného motorového vozidla je zrejmé, že uvedené vozidlo nebolo v BSM strán sporu. Napriek predloženým listinným dôkazom súd prvej inštancie uveril tvrdeniam žalovanej, že vozidlo patrí do BSM, a že ho platili strany sporu, avšak toto tvrdenie žalovanej je nepravdivé a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa súdu prvej inštancie je vozidlo len formálne vedené na otca žalobcu a žalobca uvedené vozidlo užíva, avšak skutočnosť, že vozidlo užíva žalobca nezakladá jeho vlastnícke právo, a ani neumožňuje prijať záver, že patrí do BSM. Podľa žalobcu samotné užívanie vozidla nevytvára vlastnícke právo

k vozidlu. Vzhľadom na nesprávne zaradenie vozidla do masy BSM je nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie aj čo do výpočtu vyrovnávacieho podielu.

11.2 V 2. bode žalobca namieta záver súdu prvej inštancie o tom, že pôžička od D. H. F., O., vo výške 5.000,- eur je výlučným záväzkom žalobcu, keďže podľa žalobcu vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pôžičku uzavreli obaja účastníci, a zostatok ku dňu 24.11.2022 bola suma 1.228,54 eur. Podľa žalobcu nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že o tejto pôžičke nevedela, keďže žalobca uviedol, že s ním bola priamo v banke, keď túto zmluvu uzatvárala, a tieto odovzdal žalovanej, ktorá ich použila na účely svojej rodiny. Preto podľa žalobcu mal súd prvej inštancie uvedenú pôžičku zaradiť do masy BSM.

11.3 V 3. bode odvolania žalobca namieta nesprávne právne posúdenie, ako aj nesprávne skutkové zistenia ohľadom výberu peňažných prostriedkov z bankových účtov žalobcu, ktoré výbery podľa žalobcu realizovala žalovaná samostatne, pričom podľa jeho názoru je zrejmé, že tieto peňažné prostriedky nemohli byť spotrebované na účely rodiny, nakoľko sa jednalo o výbery v sume 500,- eur každý deň alebo každý druhý deň. Žalobca zdôraznil, že žalovaná mala prístup k týmto účtom, a to na základe bankomatovej karty, alebo ako spoludisponent s účtami. Preto je žalobca toho názoru, že peňažné prostriedky v úhrnnej sume 49.489,- eur použila žalovaná na vlastnú výlučnú spotrebu, respektíve si ich zobrala ako rezervu pre prípad zániku manželstva, a preto je povinná vrátiť do BSM polovicu tejto sumy. Zároveň žalobca poukázal na závery uznesenia NS SR sp. zn. z 29.10.2018.

11.4 V 4. bode odvolania žalobca napáda právny názor súdu prvej inštancie o vlastníctve účtov maloletých detí, kde súd prvej inštancie uzavrel, že ak niektorí z rodičov vybral peňažné prostriedky z ich účtov a spotreboval ich, tak spotreboval majetok detí, a tieto účty nepatria a ani nepatrili do BSM. Žalobca poukázal, že išlo o bankové účty, ktoré len formálne boli vedené na maloleté deti a boli takto označené, avšak je zrejmé, že maloleté deti nemohli objektívne a platne nakladať s týmito peňažnými prostriedkami. Preto pokiaľ žalovaná vybrala tieto finančné prostriedky a nepreukázala, že by ich ako zákonný zástupca spotrebovala na maloleté deti, bola povinná nahradiť vybratú peňažnú sumu do BSM.

11.5 Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, respektíve, aby ho zmenil a sám vysporiadal BSM tak, že do masy BSM nezahrnie motorové vozidlo, a zároveň prikáže žalovanej na zaplatenie úplného finančného vyrovnania zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 34.155,32 eur.

12. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie aj žalovaná, a navrhla odvolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej vyrovnací podiel v správnej a v spravodlivej výške, a zároveň žiadala náhradu trov odvolacieho konania. Podľa žalovanej je rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne, pretože je založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12.1 Podľa žalovanej absolútne chybný a žalovanú ukracujúci je záver súd prvej inštancie o nepriznaní refundácie nákladov vynaložených zo spoločného majetku vo výške 2.308,38 eur, pretože žalovaná opakovane uviedla, že o pôžičke sa prvýkrát dozvedela až z podanej žaloby, dovtedy o nej nemala žiadne informácie ani vedomosti. Zároveň žalovaná poukázala, že výpisy z bankového účtu predložené samotným žalobcom vyvrátili jeho tvrdenia, že peniaze boli v deň poskytnutia pôžičky v celku vybraté, lebo o tom nesvedčí žiadna banková operácia. Už vo vyjadrení k žalobe žalovaná uviedla, že tieto finančné prostriedky žalobca použil nie pre rodinu, nadobudnutie spoločných vecí, ale ich spotreboval pre svoje účely (gamblovanie), preto je konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovaná ani len v rovine tvrdenia neidentifikovala majetok, na ktorý žalobca peniaze z pôžičky použil, nesprávne. Podľa žalovanej má súd rozhodovať podľa tvrdení a vykonaných dôkazov, a nie na základe domnienok. Žalovaná zdôraznila, že žalobca jej zatajil skutočnosť, že si berie pôžičku, a je zrejmé, že peniaze spotreboval pre seba. Žalovaná tiež zdôraznila, že listinami preukázala, že v období od 09.12.2016 do 21.02.2017 žalobca minul takmer 2.800,- eur na hry, ktorú skutočnosť žalobca potvrdil na svojom výsluchu na pojednávaní dňa 11.03.2025. Žalovaná tiež zdôraznila, že žalobca nepoprel tvrdenia žalovanej o spoločných sedeniach v neziskovej organizácií, kde sa žalobca priznal k tomu, že na hry minul viac ako 20.000,- eur, a že si kupoval aj kódy na platené služby.

12.2 Ďalším pochybením súdu prvej inštancie podľa žalovanej je to, že žalovaná požadovala vnos potvrdený žalobcom vysporiadať, avšak súd sa týmto nijako nezaoberal a nie je k tomu nič uvedené, čiže v tejto časti je nedostatočné a nepreskúmateľné, pričom súd prvej inštancie ukrátil žalovanú o položku vo výške 2.800,- eur.

12.3 Žalovaná taktiež namietala nesprávne právne posúdenie a nesprávne skutkové zistenia ohľadom výberov z účtu v období od 08/2013 do 03/2021 v celkovej výške 49.489,- eur. Podľa žalovanej žalobca v žalobe, ale aj v celom konaní vedome uvádzal nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia, ktoré žalovaná popierala. Žalovaná nikdy nevyberala peniaze z bankových účtov žalobcu, ani s týmito peniaze nedisponovala, nemala na to oprávnenie, nedržala ani vlastnú bankomatovú kartu k účtom žalobcu a žalobca jej svoju kartu nikdy nedal, preto všetky žalobcom označené výbery, realizoval výlučne žalobca. K uvedenému žalovaná poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. , taktiež na rozhodnutia NS ČR sp. zn. a sp. zn. , k čomu zdôraznila, že žalobca nepredložil dôkazy o tom, že žalovaná vyberala ním tvrdené výbery finančných prostriedkov cez bankomaty, pretože žalovaná mala svoj bankový účet, na ktorý jej chodili jej vlastné príjmy, ako aj príspevok od žalobcu podľa jeho rozhodnutia. Preto žalovaná zdôraznila, že žalobcovi vznikla povinnosť preukázať ako naložil s finančnými prostriedkami ním označenými v žalobe a v jej prílohách, ktoré zjavne vyberal on a použil ich na svoje vlastné účely. Žalovaná nevie preukázať, ako naložil žalobca s vybranými peniazmi, lebo o tom nemá žiadnu vedomosť, a preto v uvedenom rozsahu nemôže mať ani povinnosť tvrdenia. Podľa žalovanej žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť preukázať použitie prostriedkov v súlade s ust. a nasledujúcich , preto je povinný žalovanej uvedené financie nahradiť.

12.4 Žalovaná tiež poukázala, že v zápisnici z pojednávania došlo k nesprávnemu zápisu tvrdenia žalovanej o príjme žalobcu vo výške 3.200,- eur, pričom zo zvukového záznamu je celkom zrejmé, že žalovaná uviedla príjem žalobcu vo výške 1.200,- eur, čomu matematicky zodpovedá aj ďalšia odpoveď žalovanej, že jej žalobca povedal, že 500,- eur je na hypotéku, 500,- eur ide na splátku auta, 200,- eur im ostane + ešte aj rakúske rodinné prídavky. Žalovaná tiež vo vyjadrení k žalobe poukázala, že nemala vedomosť o tvrdenom celkovom príjme žalobcu vo výške 3.000,- eur mesačne, pretože ako opatrovateľ bol povinný sa starať o klienta 24 hodín denne, preto podľa žalovanej by nedokázal robiť ďalšie zamestnania. Preto je nesprávne zistenie súdu prvej inštancie o výške výberov, kedy súd prvej inštancie ustálil, že tieto predstavujú 1/6 príjmov domácností, avšak ak by vychádzal zo správneho príjmu žalobcu 1.200,- eur, išlo by takmer o polovicu príjmov, čo v žiadnom prípade nie je bežné, a obvyklé hospodárenie, či správa majetku zo strany žalobcu. Žalovaná ešte k uvedenému zdôraznila, že sa na financovaní domácnosti podieľala, pretože z jej účtu je zrejmé, že platila inkaso, poplatky za telefón, školu, škôlku, školskú družinu, stravu v škole, poistky.

12.5 Čo sa týka sporiacich účtov pre deti, žalovaná uviedla, že tieto účty založil žalobca a len on bol oprávnený z nich vyberať peniaze alebo ich zrušiť. Podľa žalovanej nešlo o peniaze detí, ale o spoločné peniaze patriace do BSM. Žalovaná dodala, že žalobca zavádzal žalovanú o presunutí peňazí do Rakúska, kde je lepší úrok, ale nič také nevykonal. Teda podľa žalovanej aj v tejto časti súd prvej inštancie ukrátil žalovanú o 1.000,- eur.

12.6 Podľa žalovanej výška vyrovnacieho podielu má byť 34.470,96 eur (= 7.592,50 eur - 3.974,42 eur + 2.308,38 eur + 2.800,00 eur + 24.744,50 eur + 1.000,00 eur).

13. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná uviedla, že odvolanie žalobcu je v celom rozsahu nedôvodné, pričom poukázala na svoje argumenty uvádzané vo svojom odvolaní, na ktorých zotrvala. Žalovaná zopakovala, že pôžička od D. H. zo dňa 05.05.2016 bola správne posúdená ako individuálny záväzok žalobcu, ona o tejto pôžičke nevedela, a k nej sa nedostali žiadne finančné prostriedky, ktoré použil výlučne žalobca pre svoje potrebu gamblovania. Taktiež čo sa týka výberu súm z bankových účtov žalobcu, tieto realizoval výlučne on sám. Žalovaná na to nemala oprávnenie, nedržala jeho bankomatovú kartu, a žalobca jej nikdy kartu ani nedal. K tvrdeniu, že tieto výbery vykonala žalovaná, žalobca nepredložil žiadne dôkazy, a taktiež nepreukázal ako naložil s vybranými prostriedkami. To isté sa týka aj argumentácie k finančným prostriedkom na účtoch maloletých detí, ktoré založil žalobca a s ktorými mohol disponovať len žalobca. Čo sa týka osobného motorového vozidla žalovaná poukázala, že žalobca nepoprel jej tvrdenia o tom, že uvedené vozidlo patrí do BSM včas v rámci lehoty na koncentráciu konania, a to ani v oneskorenej replike, preto sa stala položka nesporná a súd prvej inštancie ju

musel vysporiadať. Žalovaná k osobnému motorovému vozidlu zdôraznila, že na účet otca žalobcu bola prevedená akontácia vo výške 14.700,- eur, a taktiež zvyšnú časť ceny splácali žalobcovmu otcovi po 500,- eur mesačne, s ktorou vedomosťou žila počas manželstva, pričom ak sa žalobca so svojim otcom dohodol, že auto dajú na firmu J., išlo to mimo nej a dozvedela sa o tom, až s odstupom času. Žalovaná dodala, že auto riadne využívali, že zo začiatku ho využívala prevažne ona, a časom aj žalobca s týmto autom chodieval do práce v Rakúsku.

14. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca zotrval na svojich doterajších tvrdeniach, pričom zopakoval, že pôžička bola použitá na výlučnú osobnú potrebu žalovanej, že žalovaná o tejto pôžičke vedela, finančné prostriedky jej odovzdal, a tieto použila na účely svojej rodiny. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovanej, že do masy BSM je potrebné zahrnúť aj osobné motorové vozidlo. Taktiež nesúhlasil s názorom žalovanej o výberoch z bankových účtov, kedy zdôraznil, že tieto výbery vykonala len žalovaná, pretože mala bankomatové karty k obidvom účtom, teda k účtu v F. F., aj v D. H.. Žalobca zdôraznil, že chodil dlhodobo do J. na turnusy a doma sa zdržiaval len málo, týždeň alebo dva, a preto nemohol minúť takú sumu počas jeho pobytu v J., keďže sa malo jednať o výbery z bankomatov na Slovensku. Čo sa týka sporiacich účtov taktiež žalobca zotrval na svojom tvrdení, že to bola žalovaná, ktorá vybrala peňažné prostriedky z účtov detí, a nepreukázala, že by tieto financie spotrebovala pre maloleté deti. Preto podľa žalobcu žalovaná nemá v žiadnom prípade nárok na vyrovnávací podiel vo výške 34.407,96 eur, ale práve naopak, je to žalovaná, ktorá je povinná vyplatiť žalobcovi podiel vo výške 34.155,32 eur.

15. V ďalších vyjadreniach strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach a argumentoch. Žalobca navrhol, aby sa zosúladil postup Okresného súdu Prešov pri aplikácii sudcovskej koncentrácie konania v sporoch o vyporiadanie BSM. Žalovaná poukázala, že v konaní ohľadom detí bolo preukázané, koľko peňazí a kam smerovalo, pričom z účtov vyplynulo, že žalobca je gambler. Žalovaná tiež predložila kontakty na orgány v Rakúsku k preukázaniu príjmu žalobcu z daňových priznaní.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie obe strany sporu z dôvodu nedostatočného a nesprávne zisteného skutkového stavu a následne aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Odvolací súd uvádza, že nielen súdnou praxou, ale aj teóriou práva je ustálené, že dokazovanie v súdnom spore prebieha vo viacerých fázach - od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Ak však súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. (pozri nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 30.9.2010)

19. Odvolací dôvod podľa / sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, čo znamená, že zistenie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), a poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení o dokazovaní. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná

nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

20. K nesprávnemu právnemu posúdeniu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav; je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

21. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodoval o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov („BSM“). Žalobca podal návrh na jeho vyporiadanie a určil, čo považuje za predmet BSM. K návrhu žalobcu podala vyjadrenie žalovaná, ktorá taktiež uviedla, čo podľa jej názoru do BSM patrí. Súd prvej inštancie vzhľadom na pasivitu žalobcu (nepodania včasného vyjadrenia k vyjadreniu žalovanej - ) aplikujúc zásadu sudcovskej koncentrácie konania na ďalšie ním uvádzané skutočnosti a návrhy na dokazovanie vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej neprihliadal.

22. Vzhľadom na obsah odvolaní strán sporu, odvolací súd ustaľuje, že medzi stranami sporu nie je sporná masa BSM týkajúca sa hnuteľných vecí nábytku a elektrospotrebičov, spôsob ich vyporiadania a ich zostatková hodnota a taktiež nie je medzi nimi sporné započítanie spoločného záväzku strán sporu zo zaniknutého hypotekárneho úveru, ktorú má žalovaná žalobcovi nahradiť.

23. Sporné medzi stranami sporu ostalo, či motorové vozidlo patrí alebo nepatrí do BSM, vyporiadanie pasíva – pôžičky žalobcu od D. H. a refundácia polovice jej splateného zostatku žalovanej, nezohľadnený vnos žalovanej 2.800,- eur, refundácia polovice sumy spočívajúcej vo výberoch z bankových účtov žalobcu v období 08/2013 - 03/2021, použitie týchto výberoch z bankových účtov žalobcu v období 08/2013 - 03/2021, a či peniaze na sporiacich účtoch vedených na menách detí patria alebo nepatria do BSM, použitie týchto peňazí a ktorá strana má nárok na refundáciu polovice peňažných prostriedkov vybratých z bankových účtoch vedených na menách detí. K uvedeným položkám strany sporu namietajú nesprávne vyhodnotenie dôkazov a tvrdení strán sporu a ich následné nesprávne právne posúdenie.

24. Tak ako súd prvej inštancie posudzoval jednotlivé položky samostatne, aj odvolací súd k jednotlivým sporným položkám BSM uvádza nasledovné:

24.1 Motorové vozidlo A. – žalobca uvedené motorové vozidlo nepovažoval za súčasť BSM z dôvodu, že bolo kupované na leasing a leasingovým nájomcom bol jeho otec. Žalovaná žiadala zahrnúť motorové vozidlo do BSM vo vyjadrení k žalobe, k čomu uviedla, že bolo len formálne vedené na meno otca žalobcu, časť ceny platili strany sporu z načerpaného hypotekárneho úveru a zvyšnú časť splácali otcovi žalobcu 250,- eur mesačne. Keďže uvedené tvrdenia žalobca účinne a včas nepoprel, súd prvej inštancie považoval skutkové okolnosti ohľadom nadobudnutia motorového vozidla, jej zostatkovej hodnoty a osoby, ktorej ostal v užívaní za nesporný. Žalobca namietal, že k uvedenému súd prvej inštancie striktne aplikoval sudcovskú koncentráciu konaniu, k čomu neskôr dodal, že nie každých konaniach o vyporiadanie BSM sa sudcovská koncentrácia konania uplatňuje.

V žalobe je žalobca povinný uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označiť dôkazy na preukázanie týchto skutočností ( a ). Zo žaloby tak musí byť jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť, čo znamená, že žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Na to nadväzuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe, pričom ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka ( ).

Čo sa týka sudcovskej koncentrácie konania podľa ust. súd poučuje strany sporu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania ( ) pri postupe doručovania žaloby a vzájomných vyjadrení strán sporu. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi, najmä aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní. Práve preto upravil postup pred nariadením pojednávania tak, aby strany sporu svoju povinnosť tvrdenia a označenia dôkazov splnili v písomných podaniach (žaloba a vyjadrenia - ) a aby sa vo väčšine prípadov mohlo vykonať jedno pojednávanie, na ktorom sa aj rozhodne. Povinnosť tvrdiť a označiť dôkazy však strana sporu musí urobiť včas, pričom procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko) a ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Prostriedky procesnej obrany žalovanej strany ( riedky procesného útoku žalujúcej strany () sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa . Ak potom súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť, čo závisí od okolností konkrétneho prípadu.

V danom prípade žalobca k skutkovým tvrdeniam ohľadom motorového vozidla, nielenže vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej nepoprel skutkové tvrdenia žalovanej, neuviedol iné skutkové okolnosti, ale tiež uvedené vyjadrenie žalobcu bolo doručené po lehote ustanovenej zákonom, pričom žalobca v uznesení súdu podľa ust. bol o následkoch sudcovskej koncentrácii konania riadne poučený.

Preto námietky žalobcu ohľadom nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia ohľadom vyporiadania motorového vozidla v danom prípade nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 153 v spojení s ust. § 167 a vyvodil sankčné dôsledky omeškanému prostriedku procesného útoku žalobcu, tak že na neho neprizeral. Odvolací súd dodáva, že konania o vyporiadaní BSM nie sú zákonom vyňaté z aplikácie ustanovení o sudcovskej koncentrácie konania, a skutočnosť, že v iných súdnych konaniach sa ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania neaplikujú, neodôvodňujú opodstatnenosť námietok žalobcu v podanom odvolaní. Odvolací sú opätovnej zdôrazňuje, že aplikácia sudcovskej koncentrácie konania a vyvodenie sankčných dôsledkov z jej porušenia závisí od úvahy konajúceho súdu a okolností konkrétneho prípadu.

24.2 Vnos žalovanej vo výške 2.800,- eur – K uvedenému odvolací súd poukazuje, že absolútne nie je zrejmé, aký vnos žalovaná požaduje započítať, keďže prvá zmienka o uvedenom vnose sa nachádza až v podanom odvolaní, počas konania pred súdom prvej inštancie vnos žalovanej nebol prejednávaný a ani jeho existencia nebola dokazovaná.

Možnosť predložiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutkových tvrdení je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Keďže tvrdenia žalovanej o jej vnose sú strohé, odvolací súd poukazuje, že žalovaná nedokázala, že nové skutkové tvrdenia o vnose, ktoré uvádza „až teraz“, nemohla v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny, preto na uvedenú novotu odvolací súd neprihliadol.

24.3 Pôžička žalobcu z D. H. – odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie s vyhodnotením uvedenej pôžičky ako individuálneho záväzku žalobcu, avšak záver súdu prvej inštancie, že nie je možné žalovanej priznať nárok na refundáciu nákladov vynaložených zo spoločného majetku na samostatný majetok druhého z manželov vo výške 2.308,38 eur, je podľa názoru odvolacieho súdu predčasný. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v tomto smere nevychádzal zo

všetkých skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo a ktoré strany sporu v konaní uvádzali. Žalobca uvádzal ohľadom tejto pôžičky tvrdenia, ktoré sa objektívne preukázali ako nepravdivé (osobná účasť žalovanej v banke, výber súm z pôžičky), a k ich použitiu zotrval na tom, že ich odovzdal žalovanej pre potreby jej rodiny. Žalovaná tvrdila, že o uvedenej pôžičke nemala vedomosť a že túto použil žalovaný pre svoje potreby. Ak podľa súdu prvej inštancie žalovaná ani len v rovine tvrdenia neidentifikovala majetok, na ktorý mal žalobca vynaložiť za trvania BSM prostriedky ako na jeho oddelený majetok, uvedené konštatovanie nie je správne, pretože ak žalovaná nemala vedomosť o pôžičke, nemôže mať predsa vedomosť o tom, ako žalobca s pôžičkou naložil. Žalovaná k uvedenej pôžičke opakovane uvádzala, že túto použil žalobca nie pre rodinu, ale pre seba na gamblovanie. Taktiež domnienka súdu prvej inštancie, že žalobca mohol požičané peňažné prostriedky použiť aj napr. na nákup bežných veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia jeho osobnej potrebe alebo výkonu povolania, prípadne na potreby rodiny, nevychádza z tvrdení žalobcu, keďže ten opakoval, že požičané peniaze požičal pre rodinu žalovanej.

24.4 Výbery z bankových účtov žalobcu (v D. H. a F.) – Obe strany sporu namietali v tejto časti nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Obe strany sporu žiadajú, aby celková čiastka výberov 49.489,- eur bola v konaní vyporiadaná a každá strana sporu žiada od druhej zaplatenie polovice. Súd prvej inštancie vykonal priemer uskutočnených výberov a dospel k záveru, že predmetný spôsob hospodárenia s finančnými prostriedkami patriacimi do BSM predstavoval zaužívaný a obvyklý spôsob hospodárenia v domácnosti, ktorý si medzi sebou strany sporu zaviedli a dlhodobo akceptovali, a to aj vzhľadom na to, že počas celého manželstva sa žiadna zo strán nedomáhala na súde nárokov v zmysle . Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený právny názor je tiež nateraz predčasný, keďže neboli zohľadnené všetky skutočnosti, ktoré strany sporu pred súdom prvej inštancie uvádzali. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že nemohlo ísť o obvyklé výbery, pretože k niektorým dochádzalo vo väčších sumách deň za dňom, alebo v krátkej dobe pár dní. Potom sa treba skutočne zamyslieť, ktoré výbery je možné považovať za výber obvyklého spôsobu hospodárenia a ktorý výber sa vymyká z bežného rámca hospodárenia. Odvolací súd k tomu dodáva, že súd prvej inštancie nie je vyšetrovací orgán, nemal by sám vyhľadávať skutočnosti vyplývajúce z predložených dôkazov, keďže opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

Čo sa týka spornosti v osobe, ktorá výbery uskutočňovala, pričom žalovaná poprela, že by výbery uskutočňovala, tvrdila, že nemala žiadnu bankomatovú kartu k bankovým účtom žalobcu. Žalovaná tiež uviedla aj ďalšiu skutočnosť, s ktorou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, a to, že žalobca žalovanej zo svojho účtu na jej účet posielal pravidelne sumu 230,- eur. Uvedené žalovaná preukázala aj výpismi svojho bankového účtu, ktoré zároveň ako dôkaz predložila. K tomu je potrebné vyhodnotiť konanie žalobcu, prečo by žalovanej pravidelne posielal takúto čiastku, ak žalovaná mala mať neobmedzený prístup k jeho bankovým účtom. Žalobca naopak trval na tom, že všetky uvedené výbery realizovala žalovaná a použila ich pre svoju potrebu a potrebu svojej rodiny. Žalovaná však čo sa týka použitia peňazí pre rodiny preukázala opak. Odvolací súd poukazuje, že žalovaná k vyjadreniu k žalobe predložila množstvo listinných dôkazov, s ktorými sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Matka a sestry žalovanej v čestných vyhláseniach vyhlásili, že od žalovanej finančné prostriedky neprevzali, pričom matka žalovanú podporovala menšími finančnými čiastkami. Tiež žalovaná predložila potvrdenia o svojich príjmov – rodičovský príspevok a dávky zo sociálneho poistenia, prehľady o nákupoch hier (diamonds), výpis z jej bankového účtu, ako aj zvláštnu emailovú komunikáciu.

Vzhľadom na uvedené po ustálení všetkých rozhodujúcich skutočností bude preto opätovne potrebné vyhodnotiť vierohodnosť tvrdení strán k sporným otázkam. Ak sa nepreukáže, ktorá osoba namietané výbery z bankových účtov uskutočňovala, a ak táto osoba nepreukáže, že nešlo o míňanie spoločných prostriedkov len na jej osobnú potrebu, bude záver súdu prvej inštancie o zaužívanom spôsobe hospodárenia strán sporu správny.

Odvolací súd dodáva, že samotná skutočnosť o tom, že žiadna zo strán sporu sa počas trvania manželstva nedomáhala nárokov podľa ust. , neznamená, že niektorý z manželov nekonal tak, aby spoločné finančné prostriedky užíval výlučne pre svoju potrebu ukracujúc potreby rodiny, ak druhá strana o uvedenom konaní nemusela mať žiadnu vedomosť.

24.5 Výbery z bankových účtov vedených na meno detí strán sporu – aj k tejto položke obe strany sporu namietali nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie. Súd prvej inštancie finančné

prostriedky z týchto účtov nepoňal do masy BSM, keďže vyhodnotil, že bankové účty patrili deťom a teda aj peňažné prostriedky na nich uvedené patrili týmto deťom. Žalobca a žalovaná však zhodne uviedli, že finančné prostriedky deťom nepatrili a boli súčasťou ich BSM. Čo sa týka výberu a nakladania s týmito peňažnými prostriedky, argumentácia strán sporu bola rovnaká, ako pri výberoch z bankových účtov žalobcu. Ak teda obe strany sporu tvrdia, že peňažné prostriedky na účtoch vedených na mená ich spoločných detí sú peniazmi patriacimi do BSM, súd prvej inštancie ich bude vyporiadavať rovnako ako výbery z bankových účtov žalobcu, kde bude potrebné ustáliť, kto s finančnými prostriedkami disponoval a na čo ich použil.

25. Keďže neboli splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, čím mohlo dôjsť k nesprávnemu právnemu posúdeniu, ktoré porušenia dosahujú intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho stranám uskutočňovanie im patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, tento nedostatok nemohol byť napravený v konaní pred odvolacím súdom. Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd v zmysle rozsudok súdu prvej inštancie spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania zrušil a postupom podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní vychádzať z vyslovených právnych názorov odvolacieho súdu a z tohto hľadiska následne opätovne zhodnotí všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti a ustáli rozhodný skutkový stav. Súd prvej inštancie do skutkového stavu zahrnie aj skutočnosti, ktoré vyplývajú z listín predložených žalovanou, vyhodnotí tieto v kontexte doteraz ustáleného skutkového stavu a opätovne posúdi sporné položky vyporiadania BSM – refundácia polovice nákladov vynaložených na splatenie pôžičky žalobcu, refundácia polovice výberov z bankových účtov žalovaného a bankových účtov detí strán sporu. Následne vo veci znova súd prvej inštancie rozhodne, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v aj odôvodní.

27. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v inštruktívnej časti rozhodnutia ( ).

28. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania v zmysle ust. v spojení s ust. čom pri porovnaní úspechu strán sporu je potrebné zhodnotiť aj postoj strán sporu pri vedení konania.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( )

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - a )) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. nie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.