Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/262/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci osoby oprávnenej na výživné (navrhovateľky): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D. D. proti osobe podľa návrhu povinnej platiť výživné (otec): E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, A. G., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -197 zo dňa 2. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k. -197 zo dňa 2. júla 2025 rozhodol tak že: I. Povinný E. B., nar. XX.X.XXXX je povinný platiť oprávnenej A. B., nar. X.X.XXXX zvýšené výživné v sume 200,- € mesačne, splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám oprávnenej vopred počnúc dňom 15.8.2024. II. Zameškané výživné za obdobie od 15.8.2024 do 31.7.2025 je povinný E. B. povinný splácať v celkovej výške 1.270,35 € v pravidelných mesačných splátkach po 20,- € splatných spolu s bežným výživným III. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 07.06.2019 vo výroku o výživnom. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 08.08.2024 žiadala, aby súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca voči nej v sume 200 eur mesačne. 1.2 Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. súd zistil, že naposledy bolo určené výživné otca voči navrhovateľke ako maloletej rozsudkom zo dňa 07.06.2019 v rámci schválenej rodičovskej dohody a to v sume 90 eur mesačne. Podľa súdu od posledného rozhodnutia uplynula doba viac ako 6 rokov, za ktoré obdobie sa zvýšili životné náklady. V čase posledného rozhodnutia súdu mala navrhovateľka 17 rokov a bola študentkou strednej školy, a to Gymnázia v D. D.. Vznikali jej v tom čase náklady bežné na stravu, cestovné a podobne. Navštevovala kurz angličtiny, kde platila mesačne 25 eur. Toho času je navrhovateľka plnoletá. Navštevuje vysokú školu a to Jesseniovu lekársku fakultu UK v Martine. V danom prípade bolo možné konštatovať, že sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Ako študentka vysokej školy nie je schopná sama sa živiť a samostatne uspokojovať svoje životné potreby. Preto vyživovacia povinnosť voči nej trvá. V súčasnej dobe navrhovateľka ukončila 4. ročník vysokej školy. S tým sa samozrejme spájajú zvýšené náklady na zaobstarávanie učebníc, rôznych školských pomôcok, oblečenia na prax, náklady na internát 87 eur a na dopravu. Tiež navštevuje kurz nemčiny (mesačný poplatok 30 eur). Má náklady spojené s používaním mobilného telefónu 18 eur a bežné náklady na stravu, hygienu, ošatenie, kozmetiku, ktoré sú u dospelej ženy neporovnateľne vyššie ako

u dospievajúceho dievčaťa. Bez akýchkoľvek pochybností teda možno konštatovať, že náklady na strane navrhovateľky sa oproti poslednému rozhodnutiu zvýšili. Bolo preukázané, že navrhovateľka dosahuje istý príjem, nakoľko popri štúdiu pracuje na základe dohody o brigádnickej práci študenta v spoločnosti Martinus, s.r.o., kde dosahuje príjem cca 350 eur mesačne. Podľa jej vyjadrenia dôvodom nájdenia si práce bolo to, aby si mohla aspoň čiastočne prispievať na uspokojovanie základných životných potrieb, ako je napr. úhrada internátu alebo mobilného telefónu. Zdôraznila však, že práca popri štúdiu je čoraz náročnejšia. Súd konštatoval, že štúdium medicíny patrí medzi najnáročnejšie štúdium vôbec a nie každý študent alebo len malá časť študentov zvládne popri štúdiu aj brigádnicky pracovať, preto veľmi pozitívne hodnotil usilovnosť a snahu navrhovateľky napomôcť si samostatne pri zabezpečovaní svojich životných potrieb. Taktiež konštatoval, že návrh navrhovateľky nesmeroval voči matke ako druhému rodičovi z toho dôvodu, že táto si svoju vyživovaciu povinnosť voči nej plní tak, že jej prispieva sumou 140 eur mesačne a popri tom jej zabezpečuje stabilné bývanie, včetne energií a všetky mimoriadne výdavky súvisiace napríklad so štúdiom (zakúpenie študijného materiálu, oblečenia na prax) a voľnočasovými aktivitami. Otec nad rámec súdom určeného výživného žiadnym spôsobom neprispieva okrem toho, že posledné dva roky jej dal finančný dar na narodeniny, meniny a Vianoce v sume 50 eur. Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. súd zistil, že pôvodne bol otec zamestnaný v COOP Jednota A., kde jeho čistý mesačný príjem dosahoval sumu 556 eur. Tiež pracoval ako starosta obce F., kde jeho príjem od januára 2017 do januára 2018 bol v sume 466 eur mesačne. Ako výdavky uvádzal na domácnosť 150 eur a výživné pre 2 maloleté deti (vrátane navrhovateľky – poznámka odvolacieho súdu) 100 eur. Vo vzťahu k otcovi súd konštatoval, že naposledy dosahoval príjem v sume 556 eur. Jeho aktuálny príjem predstavuje sumu 869,41 eur, teda príjem vyšší o 313,41 eur. Okrem toho, v čase pôvodného rozhodnutia mal vyživovaciu povinnosť k 2 maloletým deťom, a to okrem navrhovateľky i k synovi H., ktorý je aktuálne plnoletý, neštuduje, je zamestnaný, pričom aj napriek tomu mu otec mesačne prispieva sumou 50 eur, sporadicky 70 eur. Podľa súdu vyživovaciu povinnosť voči tomuto synovi už otec nemá. Kým v čase posledného rozhodnutia uvádzal otec náklady na domácnosť 150 eur, aktuálne predložil doklady o nákupe palivového dreva na celú sezónu na rok v sume 1.182,30 eur (mesačne 98,52 eur) a keďže v spoločnej domácnosti bývajú dvaja dospelí pomerná časť na otca predstavuje sumu 49,26 eur, za televíziu a internet platí 23 eur, cestovné do práce 36,92 eur. Pokiaľ vo vyhlásení o osobných a majetkových pomerov uviedol náklady na energie v prepočte na mesiac 141,67 eur tieto žiadnym spôsobom napriek opakovanej výzve súdu nepreukázal. Takže je možné konštatovať, že náklady otca na domácnosť sú obdobné, ako boli v čase pôvodného rozhodnutia súdu. Z predložených dokladov vyplýva, že ešte nižšie. Pokiaľ otec uviedol náklady súvisiace so školným, nakoľko študuje externe na vysokej škole a má náklady súvisiace s dopravou do školy, tak súd zdôraznil, že s poukazom na ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „Zákona o rodine“ výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto tieto náklady nebral do úvahy. 1.3 Vychádzajúc zo zisteného stavu veci a z citovaných zákonných ustanovení (, , veta prvá, druhá, Zákona o rodine) súd dospel k názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť zvýšené výživné na navrhovateľku v sume 200 eur mesačne. 1.4 Navrhovateľka žiadala určiť výživné od 15.08.2024 aj keď návrh podala dňa 08.08.2024 ( Zákona o rodine). V čase rozhodovania súdu už bolo splatné výživné aj na mesiac júl 2025, teda zameškané výživné vzniklo za obdobie od 15.08.2024 do 31.07.2025 (určené výživné 200 eur odpočítajúc pôvodné výživné 90 eur = 110 eur x 11 mesiacov – 1.210 eur a za mesiac august 2024 - 60,35 eur (3,55 eur x 17 dní). Celkove je to suma 1.270,35 eur, ktoré zameškané výživné súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur splatných spolu s bežným výživným. 1.5 O trovách konania rozhodol podľa (ďalej len „“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal otec odvolanie došlé súdu dňa 19.08.2025 2.1 V odvolaní poukázal na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Napriek tomu sa súd v konaní zaoberal len jeho pomermi. Nezabezpečil si majetkové pomery matky, ktoré sa od roku 2018 zlepšili (je polovičnou vlastníčkou dvoch rodinných domov a ďalších nehnuteľností /poľnohospodárska pôda a lesné pozemky/) a má príjem zo závislej činnosti. U navrhovateľky si nezabezpečil dohodu o brigádnickej činnosti. 2.2 Podľa otca sa v rozsudku uvádzajú skutočnosti, ktoré vôbec nie sú v súlade s predloženými dokladmi. Pokiaľ ide o príjem navrhovateľky z brigádnickej činnosti z výplatných pások vyplýva, že tento predstavuje sumu 421 eur mesačne, pričom navrhovateľka na pojednávaní uviedla priemerný mesačný príjem v sume 300 eur a súd uviedol 350 eur. Výpisy predložené navrhovateľkou nemožno nazvať ani

výpisom, pretože nie je uvedené číslo účtu ani meno osoby, na ktorú je účet vedený. Pri výdavkoch navrhovateľky reagoval otec na stravovanie navrhovateľky v reštauráciách počas roka v sume 611,14 eur, ktoré je podľa neho nadštandardné. Pokiaľ ide o skriptá, študijné materiály navrhovateľka uviedla, že tieto financuje jej matka, pričom vo výpisoch uvádza úhrady zo „svojho“ účtu na nákup kníh 915 eur ročne (76 eur mesačne). Sú to preto len výdavky na hobby. Pokiaľ ide o oblečenie a šport spochybňoval výdavky v sume 60 eur mesačne a dovolenky do zahraničia (Berlín, Chorvátsko atď.) s tým, že on si túto možnosť z príjmu nemôže dovoliť. Vo výdavkoch na stravu sú uvedené nákupy, ktoré zabezpečuje navrhovateľka aj keď je u matky (D. D., C.) ale aj výdavky na stravu počas prázdnin. Navrhovateľka nepredložila doklad o úhrade jazykovej školy. Z výdavkov predložených navrhovateľkou nie je zrejmé, ktoré platí navrhovateľka a ktoré jej zabezpečuje matka. 2.3 Ďalej otec uviedol, že pokiaľ ide o jeho príjem, tak súd konštatoval, že od posledného určenia vyživovacej povinnosti v roku 2019 sa tieto zlepšili pričom vykonával dve práce a mal aj dva príjmy avšak súd uviedol len jeden príjem v sume 556 eur mesačne a nie aj príjem 466 eur mesačne, teda celkove 1.022 eur. Dnes jeho príjem predstavuje 900 eur mesačne, a teda je nižší oproti predchádzajúcemu obdobiu o 150 eur mesačne. Navrhovateľka tiež podľa súdu neuviedla do príjmu cca 300 eur ročne, ktoré dostáva od starej matky na meniny, narodeniny, Vianoce. Súd iba účelovo vykresľuje otca ako zlého a navrhovateľku ako tú starostlivú. Napriek tomu, že táto ho kontaktuje na sviatky, meniny, napíše SMS a neinformuje ho o výsledkoch v škole. On ako otec sa nikdy nevyjadril, že syn je samostatný. Býva samostatne od otca aj matky (so starou matkou), ale má príjem tiež iba z brigádnickej práce, a preto mu, keď môže, on posiela finančné prostriedky. Je len subjektívnym názorom súdu, že syn je schopný sa sám živiť keď vykonáva len brigádnickú činnosť. Ďalej otec uviedol, že ponúkal navrhovateľke aj domáce produkty (vajcia atď.), ktoré si však táto odmietla zobrať, taktiež aj vecné dary na Vianoce. Asi len preto, aby on nepovedal, že prispieva aj iným spôsobom na výživu. Navrhovateľka si zakúpila mobilný telefón za 900 eur, pričom z pohľadu súdu je to oprávnený výdavok. V rozsudku sú tiež nesprávne uvedené jeho výdavky, nakoľko on pre domácnosť zabezpečuje kúrenie, vykurovanie (palivové drevo) a jeho matka zabezpečuje plyn, vodu a elektrinu mesačne vo výške 150 eur. Na jeho osobu je preto potrebné pripočítať výdavky ešte v sume 75 eur mesačne. Mesačné výdavky za energie sú celkove pre neho v sume 173,50 eur. Platby za internet a telefón sú uhrádzané vo výške 33 eur mesačne (nie 23 eur). V rozsudku nie je spomenutá predložená faktúra na údržbu a opravu nehnuteľnosti. Z ním predložených dokladov vyplýva, že náklady na domácnosť sú vyššie ako boli v čase pôvodného rozhodnutia súdu a príjem nižší o 152 eur. Ďalej otec uviedol, že on navrhovateľke volá sporadicky, zaujíma sa o školu, ako sa jej darí, pričom ona mu vôbec nezavolala a keď príde k starej matke, tak vtedy, keď on nie je doma a nemá záujem, či je potrebné otcovi niečo pomôcť. Uvedené je v rozpore s dobrými mravmi. Matke však navrhovateľka chodí pomáhať či už v C. prípadne v druhej nehnuteľnosti (I.). Navrhovateľka zavolá iba vtedy keď chce riešiť peniaze, to je pre ňu priorita. 2.4 Následne v rámci tabuľky otec uviedol, aký bol príjem navrhovateľky v roku 2024 predstavujúci príjem z brigádnickej činnosti, od otca a matky (január 2024 – výplata v čistom po zdanení 651,69 eur, od otca 120 eur, od matky 120 eur, február 2024 – 541,48 eur od otca 90 eur, od matky 120 eur, marec 2024 – 738,98 eur od otca 90 eur, od matky 120 eur, apríl 2024 – 391,35 eur, od otca 90 eur, od matky 120 eur, máj 2024 – 56,50 eur, od otca 90 eur, od matky 120 eur, jún 2024 – 218,61, od otca 90 eur, od matky 120 eur, júl 2024 – 291,48 eur, od otca 90 eur, od matky 120 eur, august 2024 – 472,90 eur, od otca 90 eur, od matky 140 eur, september 2024 – 517,54 eur, od otca 90 eur, od matky 140 eur, október 2024 – 361,35 eur, od otca 140 eur, od matky 140 eur, november 2024 – 306,72 eur, od otca 90 eur, od matky 140 eur, december 2024 – 514,30 eur, od otca 140 eur, od matky 140 eur), spolu je to výplata v čistom po zdanení 5.062,90 eur, od otca 1.210 eur, od matky 1.540 eur. Ročný príjem navrhovateľky je tak 7.812,90 eur a priemerný príjem za mesiac 651,075 eur. V tejto súvislosti otec uviedol, že matka navrhovateľky je poberateľom rodinných prídavkov a daňového bonusu cca 110 eur mesačne, takže príspevok matky z jej príjmu navrhovateľke je 30 eur. Z návrhu navrhovateľky nie je vôbec zrejmé, aké výdavky jej uhrádza matka. Pokiaľ súd uvádzal, že matka navrhovateľke pomáha s nákupom študijného materiálu, oblečenia, tak navrhovateľka si ich uvádza ako vlastné výdavky. V tabuľke o výdavkoch, ktoré predložila táto súdu v januári 2025 uvádza ako výdavky strava, oblečenie, drogéria, hygienické potreby, hobby, internát, telefón. Ak sú to teda výdavky navrhovateľky, tak jej matka de facto neprispieva na žiadne ďalšie výdavky. Podľa otca sa u matky navrhovateľky výrazne zvýšili majetkové pomery od r. 2018 pričom táto nie je nikde spomenutá. 2.5 Všetky príjmy navrhovateľky prevyšujú príjem otca, ktorá je len študentkou. Brigádnickú činnosť vykonáva od 1. ročníka vysokej školy, tak nie je predpoklad, že by túto činnosť nezvládala aj počas ostatných ročníkov, nakoľko prvé dva ročníky vysokej školy sú najväčším náporom pre študenta. Navrhovateľka nie je schopná sa sama živiť a samostatne uspokojovať svoje životné potreby, pričom si

zakúpi mobilný telefón za 900 eur, niekoľkokrát do mesiaca ide do reštaurácie alebo si kúpi oblečenie cca 60 eur mesačne, pričom od otca odmieta domáce produkty aj nepeňažné dary. 2.6 Ďalej podľa otca súd rozhodol aj napriek tomu, že dňa 30.06.2025 podal návrh, aby vo veci rozhodol Okresný súd Zvolen pričom doposiaľ mu nebola doručená žiadna odpoveď na podaný návrh na zmenu súdu. Z uvedeného dôvodu podáva aj sťažnosť na konanie sudkyne. Matka navrhovateľky má priateľské väzby na pracovníkov Okresného súdu Martin. Sudkyňa konala počas celého konania diskriminačne. Do úvahy brala len subjektívny názor navrhovateľky, kde si má otec plniť len vyživovaciu povinnosť. Z uvedených a predložených výdavkov navrhovateľkou nie je evidentné, že matka navrhovateľky si plní vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľka ani nepredložila výpis z účtu, koľko matka navrhovateľky prispieva na výdavky. Určená vyživovacia povinnosť otca je v rozpore s jeho príjmom. Napokon sudkyňa nemala vo veci pojednávať, rozhodovať, pretože dňa 26.06.2025 e-mailom a dňa 30.06.2025 podal návrh, aby vo veci rozhodoval iný súd, o ktorom doposiaľ mu nebolo doručené vyjadrenie. Uvedený rozsudok možno považovať za nulitný.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení zo dňa 09.09.2025 uviedla, že považuje za bezdôvodné vyjadrovať sa k tvrdeniam nesúvisiacim s predmetom konania. V odvolaní je navyše uvedených niekoľko nepresných formácií a tvrdení zakladajúcich sa výlučne na domnienkach. V čase vyhotovenia tohto vyjadrenia je ona riadne zapísaná do 5. ročníka štúdia odboru všeobecné lekárstvo na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine a čoskoro jej začnú študijné povinnosti. Ako aj v rámci pojednávaní uviedla, cíti zvyšujúcu sa potrebu venovať sa štúdiu pre dosahovanie uspokojivých výsledkov. Bude mať teda menej voľného času na vykonávanie brigádnickej činnosti. Považuje preto zvýšenie výživného za nevyhnutné.

4. Otec v replike zo dňa 17.10.2025 uviedol, že navrhovateľka sa nevyjadruje konkrétne v tom, ktoré informácie sú pre ňu nepresné. On vychádzal z podkladov, ktoré predložila navrhovateľka k návrhu a z týchto je zrejmé, že má dostatočný príjem aj keď je študentka. Predložila aj výdavky, keď bola u matky a aj za knihy, kde tvrdila, že jej knihy do školy kupuje matka a pritom si tieto dala do výdavkov, čím si ich umelo navýšila. Otec považuje navštevovanie reštaurácií navrhovateľkou za nadštandardné. Podľa otca má matka navrhovateľky osobné kontakty na okresnom súde. Z tohto dôvodu podal návrh, aby vo veci rozhodoval iný súd. Uvedený návrh na zmenu súdu bol zo strany sudkyne úplne ignorovaný, pretože naň nereagovala a vo veci rozhodla. Taktiež boli ignorované aj ním predložené majetkové pomery matky. Majetkové pomery a príjmy matky navrhovateľky sú omnoho väčšie ako jeho. Ďalej priložil ako ďalšie výdavky na domácnosť za plyn 753 eur ročne a 571 eur ročne. Žiadal preto, aby bol rozsudok okresného súdu zamietnutý (zrušený).

5. Navrhovateľka na repliku otca písomne nereagovala.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( , , ďalej len „CSP“, / ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( , , ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu s ohľadom na rozsah odvolania ( ) a bez viazanosti dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), postupom podľa v spojení s rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil ( ).

7. V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného od otca, keďže je študentkou vysokej školy a doterajšie výživné nezodpovedá jej potrebám.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd rozhodol vecne správne keď napadnutým rozsudkom zaviazal otca prispievať na navrhovateľku zvýšeným výživným z doterajšej sumy 90 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne počnúc od 15.08.2024 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky.

9. Otec v odvolaní prvom rade vytýkal súdu, že rozhodol napriek tomu, že podal dňa 30.06.2025 návrh, aby vo veci rozhodol Okresný súd Zvolen pričom doposiaľ mu nebola doručená žiadna odpoveď. Sudkyňa preto nemala pojednávať, rozhodovať.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že otec podaním zo dňa 25.06.2025 doručeným súdu dňa 30.06.2025 adresoval súdu „Návrh na prikázanie sporu inému súdu“, v ktorom uviedol: „Nakoľko po poslednom pojednávaní nemám dôveru v rozhodovanie Okresného súdu Martin, podávam návrh, aby bol spor prikázaný Okresnému súdu Zvolen (nakoľko neexistujú relevantné dôvody na zvýšenie výživného). 10.1 Na pojednávaní dňa 02.07.2025, ktorého sa otec osobne nezúčastnil napriek tomu, že mu predvolanie bolo riadne a včas doručené (dňa 25.06.2025) a ktoré pojednávanie vykonal súd v neprítomnosti otca, súd reagoval na návrh otca, keď v rámci zápisnice o pojednávaní uviedol nasledovné: „Súd oboznámil s podaním povinného zo dňa 30.06.2025, datované 25.06.2025, kde povinný E. B. udáva, že nemá dôveru v rozhodovanie Okresného súdu Martin a podáva návrh, aby spor bol prikázaný Okresnému súdu Zvolen. Súd konštatuje, že toto podanie povinného vyhodnotil ako námietku zaujatosti a súčasne s poukazom na ods. súd uvádza, že v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitosti podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúci si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety súd neprihliada. V tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Súd konštatuje, že podanie povinného E. B. nespĺňa náležitosti podľa a preto naň súd prihliadať nebude“.

11. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že súd sa návrhom otca označeným ako „Návrh na prikázanie sporu inému súdu“ a to posúdiac ho s poukazom na ust. za námietku zaujatosti (otec nedôveroval Okresnému súdu Martin, resp. jeho sudcom), zaoberal. Správne konštatujúc, že námietka zaujatosti nemá zákonné náležitosti uvedené v ust. nemal okresný súd ani podľa odvolacieho súdu dôvod na námietku zaujatosti prihliadať a ani ju predkladať na rozhodnutie nadriadenému súdu. Okresný súd bol tak oprávnený vec prejednať a rozhodnúť.

14. Otec v odvolaní tiež uviedol, že sudkyňa konala počas celého konania diskriminačne keď do úvahy brala len subjektívny názor navrhovateľky kde si má otec plniť vyživovaciu povinnosť. V ďalšej časti uvádzal, že z uvedených a predložených výdavkov navrhovateľkou nie je evidentné, že matka navrhovateľky si plní vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľka ani nepredložila výpis z účtu, koľko matka navrhovateľky prispieva na výdavky. Určená vyživovacia povinnosť otca je v rozpore s jeho príjmom. Napokon sudkyňa nemala vo veci pojednávať, rozhodovať, pretože dňa 26.06.2025 e-mailom a dňa 30.06.2025 podal návrh, aby vo veci rozhodoval iný súd, o ktorom doposiaľ mu nebolo doručené vyjadrenie.

15. Podľa sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti

16. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému prístupu k stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní; zámerom je tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočností, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to: a/ k sporu, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia sporu alebo konania, b/ k stranám sporu, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, c/ k zástupcom strán sporu, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod b/ alebo d/ k osobám zúčastneným na konaní.

17. Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

18. Zákon výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci pričom postupom sa rozumejú procesné úkony súdu vrátane rozhodnutí, a to vo veci samej. V postupe sudcu pri prejednávaní konkrétneho sporu sa prejavuje samotný výkon súdnictva, preto tieto okolnosti nemôžu byť samy o sebe dôvodom zaujatosti sudcu.

19. Oboznámiac sa s obsahom vznesenej námietky zaujatosti otcom voči zákonnej sudkyni a skúmajúc subjektívne aj objektívne hľadiská nestrannosti, nebolo nadriadeným súdom zistené naplnenie predpokladov v zmysle ust. zakladajúcich dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti sudkyne. Samotné tvrdenie, že sudkyňa koná diskriminačne, nie je automaticky dôkazom jej zaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Otec ako dôvod uvádza len to, že sudkyňa brala do úvahy subjektívny názor navrhovateľky kde si má otec plniť vyživovať povinnosť a že nemala vo veci pojednávať a rozhodovať. Namietanie rozhodovacej činnosti sudkyne ( v spojení s ) nie je zákonom uznaným dôvodom spochybňujúcim nezaujatosť sudcu. Na to či záver alebo postup súdu je správny/nesprávny slúži len odvolanie. Napokon pokiaľ otec ešte poukazuje na to, že matka navrhovateľky má priateľské väzby na pracovníkov Okresného súdu Martin je potrebné uviesť, že uvedené za stavu, že táto nie je účastníčkou tohto konania, nebolo rozhodujúce.

20. V ďalšej časti odvolania otec namietal rozhodnutie vo veci samej a to v konkrétnostiach spochybňoval výdavky navrhovateľky, tvrdil, že jeho príjem je od posledného rozhodnutia o výživnom nižší a mal za to, že súd sa nezaoberal pomermi matky navrhovateľky.

21. Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery, možno vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže nastať zmena pomerov tak na strane detí v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na zabezpečenie ich odôvodnených potrieb ako aj na strane rodičov a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadne existenciou okolností, ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane či už rodičov alebo dieťaťa došlo. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania.

22. Zákon o rodine neurčuje konkrétnu výšku výživného (okrem minimálneho, ktoré je každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti a schopnosti povinný platiť), stanovuje iba kritériá, z ktorých má súd rozhodujúci o vyživovacej povinnosti povinného rodiča vychádzať. V § 62 ods. 1 Zákona o rodine je určený základ nároku dieťaťa na výživné od svojho rodiča až do doby, kým nie je schopné samé sa živiť a v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je určená rodičom povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov s výslovným zakotvením, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd prihliadať podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V § 62 ods. 5 prikazuje Zákon o rodine súdu, aby nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výšku výživného reguluje Zákon o rodine aj v § 75 ods. 1 odôvodnenými potrebami oprávneného. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoje vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.

23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a oboznámením sa s odvolaním otca dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav veci, porovnal pomery navrhovateľky a otca v čase posledného rozhodovania o výživnom a čase jeho rozhodovania. Zdieľa i právny záver súdu prvej inštancie vo veci, ktorým rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľke.

24. Ani odvolací súd nemal v prejednávanej veci pochybnosti o dôvodnosti zvýšenia výživného na navrhovateľku od rozhodnutia ktorého uplynula doba 5 rokov a preto vzrástli potreby spojené s jej vekom a hlavne štúdiom nakoľko navštevuje vysokú školu (internátne ubytovanie, cestovné, stravovanie) a nie je schopná živiť sa samostatne. Nastala aj relevantná zmena pomerov spočívajúca vo zvýšení príjmu na strane otca. Súd prvej inštancie rešpektoval preto zákonné kritériá rozhodujúce pre stanovenie rozsahu vyživovacej povinnosti a správne uložil otcovi prispievať navrhovateľke zvýšené výživné v sume 200 eur mesačne.

25. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca je potrebné uviesť, že tento vytýkal súdu, že ohľadom času poslednej úpravy pomerov v r. 2019 uviedol len jeden príjem v sume 556 eur a nie aj príjem v sume 466 eur mesačne, teda celkový v sume 1.022 eur, pričom jeho príjem v súčasnej dobe je nižší. Čo sa týka pomerov otca v čase posledného rozhodnutia o výživnom sa otec mýli pokiaľ uviedol, že jeho príjem bol v r. 2018 cca 1.022 eur mesačne. Z obsahu spisu Okresného súdu Martin sp. zn. vyplýva, že okresný súd po predchádzajúcom zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline č. k. -236 zo dňa 31.01.2019 rozhodol rozsudkom č. k. -305 zo dňa 06.06.2019 v spojení s opravným uznesením č. k. -305 zo dňa 26.06.2019 (právoplatný dňa 15.06.2019) schválením dohody rodičov podľa ktorej je otec povinný platiť pre maloletú A. (rozumej navrhovateľku) výživné vo výške 90 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 11.07.2018 pričom výživné na maloletého H. (rozumej syna otca dieťaťa) sa neurčuje s účinnosťou od 11.07.2019 (maloletý H. bol rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. -69 zo dňa 20.06.2019 na čas po rozvode zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 50 eur mesačne, vždy do príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva – poznámka odvolacieho súdu). Z obsahu spisu vyplýva, že otec v uvedenom čase pracoval u COOP Jednota A., spotrebné družstvo D. D.. Jeho pracovný pomer mal byť skončený z dôvodu nadbytočnosti dňa 31.05.2018. Bol skončený až 10.02.2019 nakoľko otec od 04.04.2018 do 10.02.2019 bol práceneschopný. Vo februári 2019 bola otcovi preplatená nevyčerpaná dovolenka a v 3/2019 odstupné 1.400,58 eur a doplatok prémií za r. 2018 – 3,33 eur. Od 11.02.2019 bol otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Bolo konštatované v správe, že spolupracuje s úradom práce, aj sám si aktívne hľadá prácu, nepoberal dávky v hmotnej núdzi. Dňa 10.12.2018 mu zanikla funkcia starostu obce F.. Takže v čase posledného rozhodovania súdu, keď sa otec v rámci rodičovskej dohody zaviazal prispievať na navrhovateľku ako v tom čase maloletú sumou 90 eur mesačne, nebol zamestnaný, bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Takže od posledného rozhodnutia o výživnom sa otcovi zvýšil príjem a ubudla mu, ako správne konštatoval i okresný súd, aj vyživovacia povinnosť k synovi H., ktorého podľa jeho vyjadrenia napriek tomu finančne podporuje.

26. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že matka navrhovateľky si vyživovaciu povinnosť voči nej plní tak, že jej prispieva sumou 140 eur mesačne a popri tom jej zabezpečuje stabilné bývanie, včetne energií a všetky mimoriadne výdavky súvisiace napríklad so štúdiom (zakúpenie študijného materiálu, oblečenia na prax) a voľnočasovými aktivitami. S týmto posúdením sa odvolací súd stotožňuje. Okrem toho je potrebné uviesť, že príjem matky je pre toto konanie sekundárny a nemôže byť rozhodujúcim kritériom pre určenie výšky vyživovacej povinnosti otca. Pokiaľ otec poukazuje hlavne na majetkové pomery matky navrhovateľky (ako vyplýva z listov vlastníctva je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré nadobudla kúpou v r. 2019 a dedením v r. 2020) rozhodne tieto neodôvodňujú záver, že uvedené by otca zbavovalo platením výživného pri rešpektovaní zásady uvedenej v ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine podľa ktorej obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

27. Námietky otca ohľadom výdavkov navrhovateľky nepovažoval odvolací súd za dôvodné. V tejto súvislosti pripomína, že odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy na

budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojenie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv atď.) ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Preto spochybňovanie nákladov navrhovateľky na oblečenie a šport ako i stravovanie v reštaurácii je vzhľadom na jej vek, keďže je dospelá, nenáležité. Čo sa týka jej dovoleniek do zahraničia treba uviesť, že navrhovateľka si doposiaľ podstatnú časť svojich potrieb hradila z príjmu z brigádnickej činnosti. Nedá sa preto konštatovať, že by výživné zvýšené zo sumy 90 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne bolo preto neprimerané. Je tiež pochopiteľné, že v súčasnej dobe, keď je vo vyššom ročníku vysokej školy, aj vzhľadom na náročnosť štúdia je nútená brigádnickú činnosť obmedziť. Okrem toho brigáda dieťaťa počas štúdia a jeho príjem z takejto práce nezbavuje rodiča platiť výživné a na takýto sporadický príjem dieťaťa sa neprihliada pri určovaní výživného povinného rodiča. Navyše by bolo nespravodlivé, ak by snaha oprávneného dieťaťa pracovať znižovala vyživovaciu povinnosť rodiča.

28. Otcom tvrdené správanie navrhovateľky (nezavolá otcovi, k starej mame príde keď on nie je doma, nezaujíma sa o to či je potrebné mu pomôcť) nepredstavuje rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Podľa judikatúry k ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti a tolerancie, poctivosti a dôvery. Zákon presne nešpecifikuje, kedy ide o rozpor s dobrými mravmi a kedy nie. Z dostupnej judikatúry možnosť usudzovať, že nestačí len obyčajná nevďačnosť, prípadne nezáujem dieťaťa o rodiča. Vyžaduje sa totiž také správanie, ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami je možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých mravov.

29. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu a to vrátane určenia začiatku poskytovania zvýšeného výživného (navrhovateľkou uplatňované od 15.08.2024, návrh bol podaný dňa 08.08.2024) čo je v súlade s ust. 77 ods. 1 Zákona o rodine ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. . Aj výška zameškaného výživného bola okresným súdom určená správne. Za súladný s ust. považoval aj výrok o trovách konania, ktorým bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s , , tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko návrh na náhradu trov konania nebol podaný. Neboli zistené ani dôvody pre aplikáciu ust. .

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, 2 ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a 2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).