Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10CoP-61-2018.pdf
PDF · 83.78 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/61/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. T., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, pracovisko Turčianske Teplice, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka - L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, a otec - M. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XX, o návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 9P/9/2018-76 zo dňa 28. mája 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o schválení rodičovskej dohody.
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e vo zvyšnej časti a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola maloletá O., nar. X.X.XXXX ponechaná v osobnej starostlivosti matky a súčasne si rodičia dohodli rozsah a súvisiace podmienky stretávania (sa) otca s maloletou. Konštatoval, že dohoda neodporuje Zákonu o rodine, vo výchovnom prostredí matky neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletá sama vyjadrila svoj názor, že nechce ďalej striedavú starostlivosť, ale chce byť zverená matke s tým, že sa s otcom chce naďalej stretávať. Zdôraznil, že do zásadnej miery prihliadol na predmetný názor dieťaťa a to s ohľadom na jeho vekovú a rozumovú vyspelosť, kedy už je spôsobilé samostatne posúdiť otázky týkajúce sa výkonu osobnej starostlivosti. Poukázal i na to, že otec nakoniec súhlasil so zverením dcéry matke. Rovnaký názor prezentoval aj kolízny opatrovník.
2.Nadväzne súd prvej inštancie stanovil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 90 eur mesačne a to s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. V dôsledku toho tiež deklaroval zmenu rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 19P/259/2015-69 zo dňa 20.6.2016, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7CoP/6/2017-151 zo dňa 22.2.2017 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej O.. Pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal najmä na skutočnosť, že maloletá už nebude v striedavej starostlivosti oboch rodičov. Rozsah starostlivosti otca sa teda podstatne zníži, keďže maloletá u neho nebude polovicu mesiaca, ale len približne 1 - inu (znížené náklady na stravu, bežné výdavky, hygienu, ošatenie a podobne). Sumu 90 eur považoval za dostatočnú s ohľadom na vek a záujmy dieťaťa. Maloletá navštevuje kurz angličtiny (náklady približne 25 eur mesačne), má výdavky spojené so školou (stravné, cestovné a podobne). Súčasne vykonáva brigádnickú činnosť, ktorou si vie z malej časti pokryť svoje náklady. Pokiaľ do súčasnosti postačovala suma 50 eur mesačne, zvýšená čiastka výživného zohľadňuje aj skutočnosť, že výdavky do školy a na anglický kurz bude platiť už len výhradne matka. 3.Záverom okresný súd dodal, že zohľadnil aj ukončenie pracovného pomeru otca v spoločnosti COOP Jednota Martin, pričom keby k ukončeniu nedošlo, určil by výživné vo vyššej sume. V spojitosti
s argumentom otca, že prišiel o značnú časť príjmu, a teda nebude mať na platenie výživného na maloletého P. (ostal v striedavej starostlivosti), ho súd poučil, že môže podať návrh na zmenu rozhodnutia o výživnom počas striedavej starostlivosti.
4.O trovách konania súd rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov tento procesný nárok nepriznal.
5.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej a domáhal sa určiť výživné v sume 30 eur mesačne. Okresnému súdu vytýkal, že neprihliadol na zásadnú skutočnosť, a to že k 31.5.2018 mu skončil pracovný pomer v spoločnosti COOP Jednota Martin z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Od 1.6.2018 je poberateľom len jedného príjmu z obce N., kde priemerný mesačný príjem je vo výške 477 eur. Pri striedavej starostlivosti mu bolo určené platiť výživné na každé dieťa po 50 eur mesačne, nakoľko mal príjem z dvoch pracovných pomerov. Aktuálne celkový príjem matky predstavuje 695 eur mesačne, k čomu by mala poberať výživné vo výške 140 eur, t.j. celkový jej mesačný príjem je vo výške 845 eur, zatiaľ čo mesačný príjem odvolateľa predstavuje 330 eur (po odpočítaní výživného). Rozdiel v príjmoch teda predstavuje 500 eur mesačne. Okrem toho maloletá O. vykonáva brigádnickú činnosť, ako sama uviedla na pojednávaní. Jej mesačný príjem je cca 150 eur mesačne. 6.Zároveň odvolateľ poukázal na to, že matka nepravdivo oznámila výdavky na stravu maloletej. U kolízneho opatrovníka uviedla 50 eur mesačne na obe maloleté deti, t.j. 25 eur mesačne na dieťa, zatiaľ čo na pojednávaní uviedla, že platí 20 eur na dieťa. Ani tieto výdavky nie sú pravdivé, keď 10 eur mesačne uhrádza on. Ďalej podotkol, že okrem určeného výživného uhrádzal aj cestovné, ošatenie, drogériu, náklady na školské aktivity. Maloletým deťom zakúpil počítače. Namietal, že anglický jazyk nie je súčasťou školského vyučovania, je to nadštandard. Uzavrel, že pri určovaní výživného sa zisťujú všetky majetkové a príjmové pomery povinných rodičov.
7.V písomnom vyjadrení k odvolaniu matka navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Upozornila na to, že všetky platby nevyhnuté spojené so štúdiom si plní včas pred splatnosťou termínov, na rozdiel od otca a jeho príležitostných úhrad po niekoľkonásobných výzvach. Ďalej zdôraznila, že momentálne je príjem otca relatívne nižší, otec pracuje polovicu fondu pracovného času, čo zodpovedá štyrom hodinám denne oproti matke neplnoletých detí. Tento prechodný stav sa môže kedykoľvek zmeniť vzhľadom na vysokú ponuku pracovných miest na trhu práce. Len neochota pracovať a vypočítavosť zo strany otca vedie k jeho prechodne zníženému príjmu. V prípade, že otec neplnoletých má problém si nájsť prácu v rozsahu 8 hodín denne, navrhuje, aby obe deti boli na prechodný čas zverené do starostlivosti matky a tým by mal otec po zaplatení výživného dostatok peňažných prostriedkov. 8.Pokiaľ ide o maloletého P., ktorý je v striedavej starostlivosti, matka uviedla, že otec by sa mal podieľať na financovaní školských a iných potrieb polovicou, čo už dlhodobo nie je reálne. Pokiaľ predložil odvolateľ bločky, tieto nie všetky boli určené pre deti, takmer polovica boli darčeky. Pobyty boli cielené na potreby otca, nie detí. Výdavky na stravu platil v roku 2015, 2016 a prvých 10 mesiacov 2017 platil len príležitostne bez konkrétneho harmonogramu. S platbami začal až potom, keď dcéra O. prostredníctvom matky žiadala zmenu úpravy rodičovských práv.
9.V následkom písomnom stanovisku otca k vyjadreniu matky, tento uviedol, že matka žiadne výzvy otcovi na úhrady neposielala. Úhradu na stravné musela matka vidieť, pretože objednáva obedy maloletej cez stravovaciu web stránku školskej jedálne. Maloletá O. v súčasnosti navštevuje len jazykovú školu a nemá žiadne iné záujmové krúžky, ktoré by vyžadovali finančnú podporu. Tvrdenia matky, že uhrádza výdavky na maloletú O. nemôžu byť brané do úvahy, nakoľko nepreukázala predmetné náklady. Poukázal na duplicitné zriadenie bankových účtov maloletej. 10.Otec zopakoval, že je nespochybniteľným faktom je aktuálne vyššia životná úroveň matky, nejde pritom o jeho vypočítavosť, keďže funkciu starostu vykonáva druhé volebné obdobie. Súčasne vykonával aj prácu na 8 - hodinový pracovný úväzok, pričom pracovnú ponuku musí zladiť so svojim polovičným pracovným úväzkom na obci. Pokiaľ matka navrhuje, aby boli deti na prechodný čas zverené do jej osobnej starostlivosti, súdne konanie sa týka len maloletej O.. Ani s jej zverením do osobnej starostlivosti matky nie je stotožnený, keďže matka maloleté deti necháva v starostlivosti svojich rodičov, čím využíva údajne chorých rodičov. Taktiež matka porušuje zákon o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, nakoľko otca neinformuje o zdravotnom stave maloletej. 11.Doplnil, že doklady predložené k odvolaniu sú pravdivé, boli pre deti. Darčeky pre deti nekupuje po celý rok. Pobyty absolvoval s deťmi, ktorým boli určené. Zdôraznil, že do odchodu matky zo spoločnej
domácnosti v júli 2015 sa matka žiadnym spôsobom nepodieľala na chode domácnosti. Uhrádzala len stravu deťom v školskej jedálni.
12.Napokon, v poslednom vyjadrení matka uviedla, že vyjadrenie otca je plné poprekrúcaných skutočností, poloprávd, klamstiev, subjektívnych domnienok a ohovárania. Stabilita medzi členmi rodiny môže byť len na základe konsenzu, namiesto striktného dodržiavania pravidiel a dobrej vôle, avšak komunikácia medzi otcom a deťmi neexistuje. V prílohe predložila stručný prehľad výdavkov na maloletých.
13.Dňa 28.12.2018 bolo krajskému súdu doručené oznámenie Obce N. o ukončení pracovného pomeru otca k 10.12.2018, t.j. k zániku funkcie starostu.
14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie podal účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP (z tohto titulu nedotknutým ponechal výrok o schválení rodičovskej dohody, voči ktorému nie je odvolanie prípustné) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a vec mu vrátil (§ 391 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15.V prípade súdom autoritatívne stanovovaného výživného ide síce o opakujúce sa dávky určované do budúcnosti, určujúcou je však podmienka nezmenených okolností (clausula rebus sic stantibus, t..j. veci ostanú, ako sú). Z uvedeného vyplýva, že pri kvalifikovanej zmene relevantných skutočností (zákonných kritérií), z ktorých súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal, možno pristúpiť k zmene výšky výživného. 16.Pravidlom v tejto spojitosti býva, že súd určuje výživné (resp. jeho zmenu) s účinnosťou odo dňa podania návrhu (návrhy sú totiž spravidla reakciou na rozhodné okolnosti, ktoré už nastali). V posudzovanej veci súd prvej inštancie vymedzil počiatok účinnosti zmeny vyživovacej povinnosti (až) momentom právoplatnosti dotknutého/predmetného rozsudku. Ani takéto určenie (počiatku účinnosti), ak korešponduje skutkovým okolnostiam prípadu, vo všeobecnosti neodporuje aplikovanej právnej úprave. 17. Odhliadnuc od skutočnosti, že okresný súd v rámci odôvodnenia rozsudku bližšie neosvetlil motív zvolenej úpravy účinnosti zmeny výšky výživného (ktorým sa môže javiť napr. skutočnosť, že by striedavá starostlivosť mala byť vykonávaná až do právoplatnosti rozsudku), je však potrebné konštatovať, že špecifické okolnosti súdenej veci spôsobujú predčasnosť záverov okresného súdu, ktorý okrajovo podotkol, že zohľadnil stratu príjmu otca v COOP Jednota. Tá nastala 3 dni po vyhlásení rozsudku, následne, hoci tu už bez objektívnej možnosti okresného súdu prihliadať na takúto skutočnosť, došlo aj k strate druhého príjmu otca (bod 13 tohto odôvodnenia). 18.Súhrn týchto okolností spôsobuje, že aktuálne - s ohľadom na okresným súdom zvolený režim počiatku zmeny výživného po právoplatnosti rozsudku - neexistuje riadne zistený skutkový stav v podobe ustálenia relevantných zákonných kritérií pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na čas po právoplatnosti rozsudku. Inými slovami, podmienky z ktorých by súd mal vychádzať (bod 15 tohto odôvodnenia) pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti nie sú preukázané, predovšetkým nie je vôbec zrejmé, či otec má nejaký príjem (z pracovného pomeru, dávok sociálneho poistenia), pokiaľ áno, aká je jeho výška. 19.Do úvahy následne môže prichádzať aj posúdenie otázky potencionality príjmu na strane otca (ako to naznačuje matka v prípade, že by bolo preukázané vyhýbanie sa zárobkovej činnosti otcom), možným/potrebným sa javí i diferenciácia výšky výživného podľa jednotlivých období rozdielneho príjmu dosahovaného otcom. S ohľadom na beznávrhový charakter tohto druhu konania je potrebné vyporiadať sa aj s tvrdením otca o nevyhnutnosti zmeny výšky vyživovacej povinnosti k mal. P.. Všetky uvedené okolnosti však ostávajú len v hypotetickej rovine, nakoľko, ako už bolo konštatované, z určujúceho hľadiska absentujú potrebné skutkové zistenia/závery, ktorých ustálenie presahuje rámec odvolacieho/ prieskumného konania, preto bude úlohou okresného súdu v ďalšom postupe.
20.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.