Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-8Sa/76/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. A., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, bytom B. X-X/XX, XXXX C., D. D., zastúpený advokátom Mgr. Romanom Kerakom, so sídlom Seberíniho 6/C, Bratislava, IČO: 42 357 675, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave I, Obvodné oddelenie PZ Staré mesto – stred, so sídlom Štúrova 15, Bratislava, o správnej žalobe vo veci správneho trestania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, evid. č. bloku A. XX XXXXXXXX z 19. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I – bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, evid. č. bloku A. XX XXXXXXXX z 19. júna 2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Dňa 19. júna 2021 bol žalobcovi vydaný blok na pokutu nezaplatenú na mieste Evid č. bloku: A. XX XXXXXXXX (ďalej len „bloková pokuta“), ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 200,- € za skutok spáchaný 19. júna 2021 o 19:45 zavineným porušením e-karantény, čím sa mal dopustiť priestupku podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). II. Žaloba 2. Žalobca podal voči blokovej pokute správnu žalobu, domáhajúc sa jej zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 3. Žalobca úvodom ozrejmil, že nie je slovenským štátnym občanom, slovenský jazyk neovláda na dostatočnej úrovni ani slovom ani písmom a jeho právne povedomie týkajúce sa slovenskej legislatívy je obmedzené. 4. V ďalšom skutkovo ozrejmil, že 19. júna 2021 pricestoval okolo polnoci z Viedne na územie Slovenskej republiky, do Bratislavy. Počas jeho pobytu v Bratislave bol toho istého dňa približne okolo piatej hodiny rannej obeťou fyzického napadnutia, ktorého následkom stratil vedomie a musel byť okamžite prevezený do nemocnice, kde bol ošetrený na chirurgickom a neurologickom oddelení. Po žalobcu prišli do nemocnice okolo obeda príslušníci Policajného zboru, ktorí ho vzali na Obvodné oddelenie Policajného zboru Staré Mesto stred, kde mal vypovedať ako poškodený vo veci napadnutia, ktoré sa odohralo v ten deň v skorých ranných hodinách. V zmienenej veci bolo začaté trestné konanie pre prečin výtržníctva a vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe. Predmetná trestná vec bola vedená Obvodným oddelením Policajného zboru Bratislava Staré Mesto - stred pod E.: F./G.. Uvedené trestné konanie bolo právoplatné skončené na základe trestného rozkazu sp. zn. dňa 21. júna 2021.

5. Žalobca ďalej ozrejmil, že na policajnej stanici čakal viac ako 5 hodín v zhoršenom zdravotnom stave a vo veľkých bolestiach. K jeho výsluchu bolo pristúpené až približne o 19:00. Počas žalobcovej prítomnosti na policajnej stanici podpísal viacero dokumentov a taktiež viacero dokumentov obdržal. Jedným z nich bola aj bloková pokuta. Podpis, ktorý sa na nej nachádza, je žalobcov a jej podpísanie nespochybňuje. Podpis bol však vynútený zo strany orgánu Policajného zboru, bol vykonaný pod nátlakom, v tiesni počas žalobcovho niekoľkohodinového zotrvania na policajnej stanici v zhoršenom zdravotnom stave a vo veľkých bolestiach. Nejedná sa o jeho vedomé rozhodnutie a preto absentuje jeho súhlas s blokovým konaním a taktiež mu nebolo vysvetlené, aké právne a faktické účinky následkom podpísania blokovej pokuty nastanú, slovenskému jazyku nerozumie a všetky dokumenty, ktoré podpísal boli po slovensky. Žalobca teda nemal vedomosť, že podpisom blokovej pokuty prejavuje svoj súhlas ako súhlas osoby v postavení páchateľa s takouto formou prejednania priestupku, respektíve jeho vyriešením v zrýchlenom blokovom konaní. Nebolo mu vysvetlené ani to, že proti pokute, ktorá mu bola uložená v blokovom konaní, nie je prípustný opravný prostriedok, respektíve, že jeho podpis znamená súhlas s peňažnou sankciou a aj s jej výškou. Blokovú pokutu považoval za podklad pre prejednanie veci pri ďalšom konaní. Pokutu na mieste pritom nezaplatil. 6. Žalobca s poukazom na o priestupkoch uviedol (ďalej len „“), že vydanie rozhodnutia v skrátenom blokovom konaní je podmienené súhlasom osoby, ktorá sa priestupku dopustila, pričom v prípade žalobcu takýto súhlas absentoval. 7. Počas žalobcovej prítomnosti na policajnej stanici sa preukázal svojimi dokladmi totožnosti a zároveň na požiadanie aj potvrdením z 19. apríla 2021, ktoré mal pri sebe, že prekonal ochorenie COVID-19 a spĺňal podmienku na jeho prítomnosť na území Slovenskej republiky bez povinnosti absolvovať povinnú karanténu podľa vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 218, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia a karanténnym povinnostiam osôb pri vstupe na územie Slovenskej republiky, uverejnenej 10. júna 2021, ročník 31 (ďalej len „Vyhláška“). Žalobca si nebol vedomý, že sa dopustil spáchania priestupku, pretože bol toho názoru, že sa naňho vzťahuje výnimka v zmysle uvedenej Vyhlášky. Žalobca sa úprimne snažil o dodržanie všetkých v tom čase platných pravidiel pre vstup a zotrvanie na území Slovenskej republiky, tieto preukázal a svojím konaním nikoho zdravotné neohrozil. Konaním žalovaného bol uvedený do omylu a nemohol preto využiť svoje práva. III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu a duplika žalovaného 7. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý úvodom zrekapituloval skutkové okolnosti danej veci, podľa ktorých sa mal žalobca dopustiť protiprávneho konania tým, že 19. júna 2021 nerešpektoval Vyhlášku a to konkrétne , podľa ktorého sú osoby vstupujúce na územie Slovenskej republiky povinné najneskôr bezprostredne pri vstupe na územie Slovenskej republiky sa zaregistrovať na webe http://korona.gov.sk/ehranica. 8. Žalobca v žalobe uviedol, že podpísanie blokovej pokuty bolo zo strany orgánu Policajného zboru vynútené, s čím sa žalovaný nestotožňuje, pretože v trestnom konaní, na ktoré poukázal sám žalobca, bol vypočutý ako „svedok - poškodený“ dňa 19. júna 2021 so začiatkom výsluchu v čase o 19:00 hod. a jeho ukončením v čase o 19:40 hod. za prítomnosti tlmočníka z jazyka slovenského - nemeckého H. I. J., ktorý je evidovaný v zozname znalcov a tlmočníkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pod číslom XXXXXX. Žalovaný sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že podpis na blokovej pokute nie je jeho vedomé rozhodnutie, pretože v takom prípade by bola spochybnená aj zápisnica o zmienenom výsluchu, ktorá bola ukončená len 5 minút pred podpisom blokovej pokuty. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením, že žalobcovi nebolo dostatočne vysvetlené, že jeho podpis znamená súhlas s peňažnou sankciou a s jej výškou, pretože po ukončení výsluchu v trestnom konaní a následnom uložení sankcie bol prítomný tlmočník, ktorý žalobcu oboznámil s výškou sankcie, porušením pandemických opatrení ako aj s poučením nachádzajúcom sa na blokovej pokute. Zo záznamu o predvedení osôb pritom vyplýva, že žalobca mal pri sebe hotovosť len vo výške 1,50 €, teda je zrejmé, že hotovosť na úhradu pokuty nemal, niežeby by pokutu zaplatiť nechcel. 9. Žalovaný poukázal na záznam zo 17. septembra 2021 spísaný npráp. H. K., z ktorého vyplýva, že tlmočník žalobcovi uviedol dôvody sankcie ako aj poučenie uvedené na blokovej pokute. Je nepravdepodobné, aby občan iného štátu podpísal úradný dokument bez vedomia, aby vedel, čo podpisuje. Žalobca bol sankciu ochotný uhradiť, ale nemal finančnú hotovosť vo výške 200,- €. 10. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že blok na pokutu na mieste nezaplatenú sa vydá iba páchateľovi, ktorý si je vedomý spáchania priestupku a ktorý je ochotný pokutu zaplatiť, ale nemá u seba dostatok finančnej hotovosti, čo potvrdí svojím podpisom na bloku. Žalovaný má teda za to, že boli splnené všetky podmienky blokového konania, a teda, že priestupok bol spoľahlivo zistený,

nepostačovalo dohováranie, a žalobca ako obvinený z priestupku bol ochotný uloženú blokovú pokutu zaplatiť. 11. V reakcii na vyjadrenie žalovaného zaslal žalobca správnemu súdu repliku, v ktorej označil za pravdivé tvrdenie žalovaného, že výpoveď žalobcu v postavení svedka - poškodeného trvala približne necelú hodinu avšak jeho prítomnosť bola vyžadovaná na obvodnom oddelení Policajného zboru Staré Mesto - stred už od obedňajších hodín. Žalobca pripomenul, že počas celého dňa bol vo veľmi zlom zdravotnom stave. Žalobca ďalej popísal priebeh jeho eskorty na príslušné obvodné oddelenie Policajného zboru a jeho čas strávený na oddelení pred poskytnutím výsluchu v trestnom konaní. Popri čakaní bol niekoľkokrát dopytovaný na prechod cez hranice a registráciu v systéme eHranica. Následne bol žalobca odprevadený na iné poschodie, kde bol vypočutý ako svedok - poškodený za prítomnosti tlmočníka v trestnom konaní. Po skončení výsluchu išiel späť na nižšie poschodie, aby sa doriešila situácia ohľadom registrácie pri vstupe na územie Slovenskej republiky, avšak bez tlmočenia. Príslušník Policajného zboru rozprával základnou nemčinou, avšak nepýtal sa ho žiadne okolnosti a dôvody neregistrovania sa a nevyžadoval žiadne vysvetlenie, len žalobcovi oznámil, že pokuta je zvyčajne vo výške 1000,- €, ale žalobcovi dá pokutu 200,- €. Následne spísal nejaký papier, ktorý žalobcovi podal na podpis, a na otázku žalobcu, či ho musí podpísať, mu príslušník Policajného zboru oznámil, že áno. Podpis nebol dobrovoľný, bol vynútený príkazom štátnej autority a žalobca príkaz počúvol. 12. Žalobca s ohľadom na vyššie uvedené nemá za to, že by svojim konaním súhlasil s uložením blokovej pokuty a že by ju prijal, a to aj vzhľadom na jeho fyzický a duševný stav. 13. Nemôžu obstáť ani tvrdenia žalovaného o akceptácii pokuty, hoci pri sebe hotovosť nemal, pretože žalobca mohol ísť do jedného z najbližších bankomatov, ktoré sú vzdialené približne 180 metrov a 240 metrov, z ktorých si hotovosť mohol vybrať a pokutu uhradiť, keďže mal pri sebe viaceré bankomatové karty. 14. Žalobca pripomenul, že prekonal ochorenie COVID-19 o čo mal pri sebe dňa 19. júna 2021 originál potvrdenia z 19. apríla 2021 a to aj v čase, keď sa nachádzal na Obvodnom oddelení Policajného zboru. Žalobca sa zároveň pokúšal vykonať oficiálnu registráciu pred plánovaným príchodom zo zahraničia na Slovensko, avšak elektronické registrovanie nefungovalo a systém vypisoval chybové hlášky, a to aj opakovane. 15. V duplike žalovaný poukázal na rozporné tvrdenia žalobcu, že nemohol rozumieť ošetrujúcemu personálu v nemocnici, pretože podľa jeho vlastných vyjadrení porozumel, že s ním chce rozprávať polícia. Žalobca opakovane poukazuje na jeho zlý fyzický aj psychický stav a že bol nútený čakať na úkony v trestnom konaní bez ďalšej zdravotnej starostlivosti, avšak z ambulantnej správy - nález z 19. júna 2021 vyplýva, že žalobca prípadnú hospitalizáciu odmietol, bola mu poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť, a po vytriezvení a zobudení normálne komunikoval, bol plne orientovaný a cítil sa dobre. 16. Vo vzťahu k pretlmočeniu spôsobu prejednania priestupku a uloženiu sankcie v blokovom konaní žalovaný zopakoval, že pokiaľ by žalobca nesúhlasil s blokovým konaním tento by uviedol policajtovi, ktorý podľa žalobcu rozprával základnú nemčinou, blok by nepodpísal, a jeho originál by neprevzal. Tu žalovaný poukázal na záznam zo 17. septembra 2021 spísaný L.. H. K.. 17. Žalovaný poukázal taktiež na zápisnicu z výsluchu žalobcu ako svedka - poškodeného z 19. júna 2021 v trestnom konaní, v ktorej nie je ani len zmienka, že by žalobca nebol schopný výsluchu. Ku argumentácii žalobcu, že za účelom zaplatenia pokuty mohol ísť do jedného z najbližších bankomatov žalovaný uviedol, že podľa interných predpisov Policajného zboru nie je možné priestupcu nútiť k úhrade sankcie v hotovosti. Začatie blokového konania nie je podmienené požiadavkou zaplatenia blokovej pokuty priamo na mieste, no postačuje prejavenie vôle pokutu zaplatiť. S konkretizáciou na prejednávanú vec blokové konanie riadne začalo a o priestupku sa riadne rozhodlo. Žalovaný ďalej ozrejmil podmienky za akých môže byť priestupok prejednaný v rámci blokového konania zdôrazňujúc, že to prelamuje princíp objektívnej pravdy. Na druhej strane sám priestupca disponuje možnosťou nariadiť začatie správneho konania za predpokladu, ak nepovažuje priestupok za spoľahlivo zistený alebo, ak nie je ochotný zaplatiť pokutu, ktorú musel správny orgán v blokovom konaní uložiť, a teda súhlas s prejednaním priestupku v blokovom konaní neudelí. 18. Záverom žalovaný dodal, že v zmysle Vyhlášky bol povinný registráciu uskutočniť spravidla pred vstupom na územie Slovenskej republiky, najneskôr bezprostredne pri vstupe na území Slovenskej republiky. Keďže účelom cesty žalobcu bola večerná zábava Bratislave, v prípade aj technických problémov, na ktoré žalobca poukazuje, nebol oprávnený vstúpiť na územie Slovenskej republiky bez registrácie. Taktiež je predpoklad, že cudzinec, ktorý vstupuje na územie štátu, o ktorom má vedomosť, že je povinná registrácia, si túto spravidla vykoná dostatočnom časovom predstihu. Žalobca

mal dostatočný časový priestor od vstupu na územie Slovenskej republiky po zistení priestupku požiadať opakovane o pomoc Call centrum alebo sa opakovane pokúsil zaregistrovať na eHranici, či požiadať o pomoc príslušníka Policajného zboru na ktoromkoľvek obvodnom oddelení Policajného zboru. IV. Skutkové a právne závery správneho súdu 19. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ktorým boli zriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie zároveň uvádza: „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave. 20. Predmetná vec bola na podklade podanej správnej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou . Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej konal a rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou . 21. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný [, v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“)] preskúmal žalobou napadnutú blokovú pokutu, vrátane postupu v skrátenom konaní ktorý jej vydaniu predchádzal, a to v rozsahu žalobných bodov vymedzených žalobcom ako aj z hľadísk uvedených v ustanovení až e) , keďže sa jedná o žalobu vo veciach správneho trestania ( a nasl. ), a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 22. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 18. decembra 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa . Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. Podľa v znení účinnom ku dňu rozhodovania správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté. Podľa , sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku. Podľa , za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu () zaplatiť. Podľa , priestupok možno vybaviť aj napomenutím, ak zaň podľa tohto zákona nemožno uložiť zákaz činnosti alebo prepadnutie veci alebo ak nejde o priestupok podľa druhého bodu. Napomenutie sa nepovažuje za sankciu. Podľa , proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania. Podľa , v blokovom konaní nemožno prejednať priestupky, o ktorých sa koná len na návrh. Podľa , bloky na ukladanie pokút (ďalej len „pokutové bloky“) vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Podľa , ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí. 23. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie resp. blok na pokutu nezaplatenú na mieste podpísaný žalobcom, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 200,- €, za spáchanie priestupku podľa , ktorého sa mal žalobca dopustiť zavineným konaním – porušením e-karantény dňa 19. júna 2021. 24. V administratívnom spise predloženom žalovaným sa nachádza pretlačená kópia blokovej pokuty (originál bol vydaný žalobcovi), opatrenie žalovaného E.: F./G. z 19. júna 2021, ktorým bol v trestnej veci prečinu výtržníctva a ublíženia na zdraví pribratý H. I. J. ako tlmočník z jazyka nemeckého do jazyka slovenského a naopak, výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky týkajúci sa žalobcu, zápisnica z výsluchu žalobcu E.: F./G. z 19. júna 2021 v trestnej veci a záznam spísaný L.. H. K. zo 17. septembra 2021.

25. Podstatou žalobných námietok uplatnených žalobcom v správnej žalobe bolo nesplnenie podmienok pre prejednanie priestupku v blokovom konaní, pretože jeho súhlas nebol udelený vedome v dôsledku zlého zdravotného stavu ako aj v dôsledku toho, že ako občan cudzieho štátu nerozumie slovenskému jazyku, pričom žalobca nebol o spôsobe a následkoch prejednania priestupku v blokovom konaní poučený v jazyku, ktorému rozumie. 26. Správny súd úvodom konštatuje, že prípustnosť súdneho prieskumu zákonnosti blokového konania zavŕšeného vydaním blokovej pokuty už k dnešnému dňu nie je sporná a je konštantne judikovaná tak Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky ako aj Ústavným súdom Slovenskej republiky (vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. januára 2013, sp. zn. ). Spôsobilým predmetom súdneho prieskumu môže byť tak blokové konanie ako procesný postup príslušného orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutie vydané v blokovom konaní a primeranosť uloženej sankcie. 27. Blokové konanie, ktoré je v upravené v ustanovení , je špecifickým druhom skráteného konania o priestupkoch a je možné v rámci neho prejednať priestupok uložením pokuty iba za predpokladu kumulatívneho splnenia všetkých podmienok tam uvedených. V prvom rade musí byť priestupok spoľahlivo zistený a to čo do skutkového stavu, osoby páchateľa ako aj všetkých štyroch znakov jeho skutkovej podstaty. Okolnosť, či je priestupok spoľahlivo zistený, je daná na posúdenie orgánu verejnej správy, ktorý v rámci voľnej správnej úvahy posúdi, či sú primárne dané podmienky na začatie blokového konania. Správny orgán však nie je zbavený povinnosti všetky vyššie uvedené okolnosti riadne posúdiť a takýto nedostatok nemôže byť zhojený ani prípadným súhlasom osoby priestupcu priestupok, ktorý mu je kladený za vinu, prejednať a vybaviť v blokovom konaní. 28. V druhom rade musí byť páchateľ priestupku ochotný blokovú pokutu zaplatiť, čím prejavuje jeho vnútorný postoj bez výhrad k spáchaniu priestupku ktorý sa mu kladie za vinu. Jeho súhlas nemožno vynucovať, musí byť slobodne daný a je preto na voľnej úvahe obvineného z priestupku, či sa uspokojí s prejednaním priestupku v blokovom konaní alebo naopak, bude iniciovať jeho prejednanie v rámci riadneho priestupkového konania a to dokonca aj v prípade, ak by bol sám toho názoru, že priestupok bol spoľahlivo zistený. 29. Treťou a štvrtou podmienkou je, že sa nejedná o priestupok o ktorom sa koná len na návrh podľa a že na vybavenie veci nepostačuje dohováranie. Výsledkom blokového konania je uloženie pokuty páchateľovi, ktorý pokutu na mieste buď zaplatí, alebo sa mu vydá blok na pokutu na mieste nezaplatenú, ktorú podpíše a uhradí dodatočne v stanovenej lehote. Uložením pokuty v blokovom konaní je konanie o priestupku skončené a proti uloženiu pokuty nie je možné podať odvolanie ani pripustiť obnovu konania. 30. Správny súd má za to, že splnenie prvej podmienky v zásade nebolo sporným, keďže z vyjadrení žalovaného ako aj žalobcu v časti, v ktorej neboli rozporné, bolo možné ustáliť, že žalobca skutočne opomenul splniť povinnosť vyplývajúcu mu z Vyhlášky, a teda registrovať sa na webe http://korona.gov.sk/ehranica najneskôr bezprostredne pri vstupe na územie Slovenskej republiky (hoci namieta, že k opomenutiu došlo v dôsledku objektívnej nemožnosti pre nefunkčnosť uvedenej webovej stránky), pričom výnimka uvedená v ustanovení Vyhlášky sa na túto povinnosť nevzťahovala (žalobca nebol povinný absolvovať iba izoláciu v domácom prostredí alebo karanténnom ubytovacom zariadení). 31. Neuniklo však pozornosti správneho súdu, že podľa blokovej pokuty bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa , avšak v uvedenom ustanovení zákonodarca vypočítava konkrétne nesplnenie nariadených opatrení podľa až d)na, pričom konkretizácia nesplnenia konkrétneho opatrenia žalobcom tu absentuje a na blokovej pokute sa nenachádza ani odkaz na Vyhlášky, ktorý žalobca nerešpektoval. Hoci sa na blokovej pokute nachádza aspoň to málo, že žalobca sa mal dopustiť porušenia e-karantény, správny orgán to nezbavuje povinnosť vymedziť priestupok s odkazom na konkrétne zákonné ustanovenia, ktorých porušenia sa dopustil. Splnenie tretej a štvrtej podmienky nebolo rozporované ani jedným z účastníkov konania a jedná sa o otázku čisto právnu. 32. Správnemu súdu preto zostalo posúdiť iba splnenie druhej podmienky a teda, či bol súhlas žalobcu s prejednaním veci v blokovom konaní skutočne daný. Správny súd pripomína, že z jeho vyjadrení totiž vyplýva, že súhlas udelil iba v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu a z dôvodu, že ako osoba cudzej štátnej príslušnosti neovládajúca slovenský jazyk neporozumel povahe prejednania priestupku v blokovom konaní a aké so sebou nesie právne a faktické účinky podpísanie blokovej pokuty. 33. Ako už správny súd konštatoval vyššie, zatiaľ čo spoľahlivé zistenie priestupku je primárnou podmienkou, ktorú napĺňa orgán verejnej správy, udelenie dobrovoľného súhlasu s prejednaním veci v blokovom konaní je podmienkou existujúcou na strane osoby ktorá sa mala priestupku dopustiť.

V prípade, že by ten, kto sa mal podľa názoru správneho orgánu priestupku dopustiť nepovažoval priestupok za spoľahlivo zistený, prípadne by z akéhokoľvek iného dôvodu nebol ochotný pokutu zaplatiť, bolo by potrebné skutkové a právne otázky týkajúce sa spáchania priestupku posúdiť a za týmto účelom vo veci vykonať dokazovanie. To by prebiehalo v riadnom priestupkovom konaní. Začatie takéhoto konania o priestupku je fakticky v dispozícii osoby, ktorá sa mala priestupku dopustiť, lebo práve tejto osobe je dané na výber, či využije svoje právo na to, aby spáchanie priestupku bolo správnym orgánom preukazované a aby bolo riadne realizované skutkové a právne hodnotenie jej konania. Ide teda o faktickú dispozíciu osoby obvinenej z priestupku. Ak táto osoba nepovažuje priestupok za preukázaný, a teda nesúhlasí so zaplatením pokuty, využíva svoje právo na začatie správneho konania o priestupku. Sú však situácie, kedy, orgán verejnej správy priestupok prejedná v blokovom konaní bez toho, aby existoval skutočne a dobrovoľne daný súhlas osoby, ktorá sa mala priestupku dopustiť, prípadne bol súhlas daný s výhradou, alebo súhlas nebol daný vôbec, čo vyplýva z absencie podpisu na bloku na pokutu neuhradenú na mieste. Napríklad práve vo vyššie zmienenom náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. januára 2013, sp. zn. došlo k situácii, kedy priestupca nielenže súhlasil s prejednaním priestupku v blokovom konaní ale pokutu za jeho spáchanie na mieste aj uhradil, avšak z okolností daného prípadu vyplynulo, že bol k tomu donútený objektívnymi skutočnosťami a správaním samotného orgánu verejnej správy (pokiaľ by pokutu uloženú v rámci blokového konania neuhradil, nemohol by ako vodič diaľkového autobusu plného cestujúcich pokračovať v ceste). Jeho súhlas teda nebolo možné považovať za skutočne daný. Práve zrozumiteľný prejav vôle osoby ktorá sa mala priestupku dopustiť vykonaný dobrovoľne, tzn. bez prvkov donútenia (nátlak fyzickou hrozbou či tieseň ako dôsledok psychického nátlaku), je hlavnou podmienkou pre platnosť dohody o vine a sankcii a pre riadne začatie blokového konania. Sú to práve tieto výnimočné situácie, kedy by mali správne súdy zbystrieť pozornosť a náležite pristúpiť k prieskumu zákonnosti blokového konania o priestupku. 34. Hoci sa tak žalobca ako aj žalovaný argumentačne primárne zamerali na zdravotný stav žalobcu, v dôsledku ktorého si (podľa jeho tvrdení) nemal uvedomovať, aký dokument a s akými následkami podpisuje, správny súd je toho názoru, že v prvom rade je potrebné zamerať sa na posúdenie námietky, že blokové konanie nebolo vedené v jazyku, ktorému by žalobca rozumel, a teda, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na tlmočníka podľa od čoho by sa odvíjalo porušenie jeho ďalších procesných práv. 35. Na tomto mieste správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. januára 2014, v ktorom riešil skutkovo obdobnú vec prejednania priestupku, ktorého sa dopustil občan cudzieho štátu neovládajúci slovenský jazyk, v rámci blokového konania. Najvyšší súd konštatoval, že: „Aj na zahraničného občana sa vzťahuje nevyvrátiteľná domnienka ustanovená v o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Podľa o Zbierke zákonov Slovenskej republiky o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Je celkom logické, že uvedená domnienka by bola veľmi obtiažne aplikovateľná na každý priestupok, resp. iný správny delikt spáchaný cudzincom, ak by slovenský právny poriadok naznačenú tvrdosť zákona nezmierňoval priznaním nasledujúcich osobitných procesných a základných práv takémuto cudzincovi. Medzi podstatné zmierňujúce prvky pre znalosť slovenského práva cudzincom patrí základné právo na tlmočníka pre každého, kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie aj priestupkové konanie (viď , ods. 4 SR), a toto predstavuje tiež výnimku z povinnosti komunikovať s orgánmi štátu v štátnom jazyku ( o štátnom jazyku Slovenskej republiky). Minimálne rovnaký rozsah procesných práv Slovenská republika prijatím Rezolúcie (77) 31 z 28. septembra 1977 o ochrane jednotlivca pred rozhodnutiami správnych orgánov deklarovala, že ako člen Rady Európy prostredníctvom svojho vnútroštátneho poriadku bude ponúkať tento minimálny štandard procesných práv každému subjektu v správnom konaní na všetkých úrovniach orgánov verejnej správy. Uvedený medzinárodnoprávny rámec bol Výborom ministrov Rady Európy v roku 1991 pre oblasť správneho trestania modifikovaný Odporúčaním č. (91) 1. Podľa článku 47 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie každý, koho práva a slobody garantované právom Únie sú porušené, má právo na efektívny opravný prostriedok pred súdom v súlade s podmienkami ustanovenými v tomto článku. V hore vymedzenom právnom rámci mohol potom žalobca ako cudzinec postihnutý správnym trestaním na území Slovenskej republiky v uvedenom priestupkovom konaní využiť svoje procesné práva, resp. poukazovať na skutočnosť, že konajúce správne orgány mu tieto práva nepriznali.“ Do uvedeného vnútroštátneho súboru patria najmä ústavné právo na tlmočníka v priestupkovom konaní (, ods. 4 SR), subsidiárne pôsobiace základné pravidlá konania vymenované v Správnom poriadku. Naopak do medzinárodnoprávnej ochrany cudzinca je nutné zaradiť najmä hore uvedené právne akty Rady Európy (Rezolúcia č. /77/ 31 o

ochrane jednotlivca pred rozhodnutiami správnych orgánov a Odporúčanie č. /91/ 1 o správnom trestaní) a Európskej únie (najmä Charta základných práv Európskej únie). Popri nich je tiež nutné zdôrazniť napríklad čl. 14, ods. 3 písm. a/ Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach“. 36. Hoci žalovaný vo vyjadrení ku žalobe argumentuje, že žalobcovi bolo v blokovom konaní tlmočníkom H. I. J., pretlmočené do nemeckého jazyka (ako jazyka, ktorému žalobca rozumie) oboznámenie so skutkom resp. priestupkom, ktorý sa mu kladie za vinu a bolo mu pretlmočené poučenie o vybavení priestupku v blokovom konaní ako aj následkov udelenia súhlasu s prejednaním priestupku takýmto spôsobom, v predloženom administratívnom spise sa nenachádza žiaden záznam o takomto postupe. V administratívnom spise sa nachádza opatrenie E.: F./G. z 19. júna 2021, ktorým bol zmienený tlmočník pribratý do konania o trestnej veci prečinu výtržníctva a ublíženia na zdraví a zápisnica o výsluchu žalobcu v pozícii svedka – poškodeného v uvedenej trestnej veci. Tieto listiny však v žiadnom smere nepreukazujú, že by bol tlmočník pribratý aj do blokového konania (opatrením), resp. že by v tomto konaní žalobcovi tlmočil, čo by potvrdil napríklad jeho podpisom na blokovej pokute, resp. iným vhodným a preukazným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Argumentácia žalovaného, že zápisnica o výsluchu žalobcu v trestnej veci pri ktorej bol prítomný aj zmienený tlmočník bola ukončená len 5 minút pred podpisom blokovej pokuty a teda tlmočník musel byť prirodzene prítomný aj v čase podpisu blokovej pokuty a tlmočenie v blokovom konaní vykonal, sú len neoveriteľnými tvrdeniami a domnienkami. Uvedené pochybnosti a vyššie zmienený nedostatok riadneho preukázania tlmočenia v blokovom konaní nemôže v danom prípade zvrátiť ani záznam spísaný L.. H. K. takmer tri mesiace neskôr. V prípade rozporných tvrdení tak orgánu preukazujúceho prejednanie priestupku a osoby z priestupku obvinenej (spochybňujúcej legalitu blokového konania), má neexistencia potrebných listinných dokladov v spise žalovaného osvedčujúcich priebeh blokového konania na následok vytvorenie nejasnej situácie, pri riešení ktorej sa musí správny súd v zmysle zásady „in dubio pro reo“ prikloniť v prospech argumentácie žalobcu. 37. Samotná bloková pokuta, síce podpísaná žalobcom, nepreukazuje, že by sa s ňou žalobca (ako osoba cudzieho štátu neovládajúca slovenský jazyk) oboznámil v jazyku, ktorému rozumie, resp. že by mu boli v blokovom konaní oznámené aj ďalšie informácie týkajúce sa prejednania jeho veci formou zrýchleného blokového konania, v dôsledku čoho by mohol prejaviť skutočný a vedomý súhlas s prejednaním priestupku v blokovom konaní. 38. S poukazom na vyššie uvedené konštatovania dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je dôvodná a blokovú pokutu je potrebné postupom podľa zrušiť z dôvodu podľa a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V novom konaní žalovaný v zmysle vyššie načrtnutého právneho názoru posúdi, či boli kumulatívne splnené všetky podmienky podľa , predovšetkým, či žalobca mohol skutočne a vážne prejaviť súhlas s prejednaním priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu, v blokovom konaní. Po prípadnom osvedčení všetkých podmienok opätovne rozhodne, prípadne s prihliadnutím na nové okolnosti, zvolí iný vhodný procesný postup. Podľa , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa a s poukazom na výsledok konania podľa , žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu. 40. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia [ v spojení s a ]. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok [ ]. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa Centrum právnej pomoci (