Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Csp/15/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman, PhD. v právnom spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, právne zastúpený: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 56 711 832, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., XXX XX B. C. D. E., o zaplatenie 53,99 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 53,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 53,99 eur od 17.10.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.03.2025 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 53,99 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

2. Žalobca podanú žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný dňa 17.12.2021 uzatvorili Poistnú zmluvu č. 6617331245 so začiatkom poistenia dňa 17.12.2021 s ročným poistným plateným štvrťročne splátkami so splatnosťou v termínoch 17.12, 17.03, 17.06, 17.09, odo dňa začiatku poistenia, s poistným obdobím jedného kalendárneho roka. Predmetná poistná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Pritom medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá splatnosť celého ročného poistného nezaplatením niektorej splátky, tak ako to vyžaduje ust. . Splatnosť ročného poistného sa preto vždy vzťahuje k poslednej splátke poistného v danom poistnom období. Žalovaný nárok sa týka posledného poistného obdobia Poistnej zmluvy, v trvaní od 17.12.2021 do 17.12.2022. V rámci posledného poistného obdobia bolo ročné poistné vo výške 92,56 EUR, platené splátkami štvrťročne vo výške 23,14 EUR so splatnosťou v termínoch 17.12 , 17.03 , 17.06 , 17.09. Žalobca riadne plnenie záväzku Žalovaného platiť poistné eviduje do 17.03.2022. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 18.09.2022, nakoľko splatnosť poslednej splátky ročného poistného v danom poistnom období bola dohodnutá v termíne 17.09.2022.Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky prostredníctvom upomienky obyčajnou zásielkou. Z dôvodu nezaplatenia poistného za poistné obdobie zaniklo poistenie dňa 16.10.2022 v súlade s ust. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o PZP). V prejednávanej veci nedošlo k v rámci rozhodného poistného obdobia k poistnej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, preto má Žalobca nárok na zaplatenie poistného do zániku poistenia. Na základe uvedeného v spojení s ust. zákona o PZP má poisťovateľ nárok voči Žalovanému na zaplatenie poistného vo výške 53,99 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do

omeškania s platením poistného, Žalobca si zároveň uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa ust. v spojení s ust. nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia a to vo výške 5,00% ročne z dlžnej sumy, počnúc odo dňa nasledujúceho po dni zániku poistenia, t. j. odo dňa 17.10.2022.

3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom (č.l. 26 spisu), ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo 11.06.2025 (č.l. 37 spisu) zrušil v celom rozsahu.

4. Žaloba spolu s prílohami a poučeniami bola žalovanému doručená postupom podľa zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu a to dňa 11.06.2025 (č. l. 38, 41 spisu), po splnení podmienok definovaných v . Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, nárok žalobcu v konaní neučinil sporným.

5. Podľa , súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd dospel k záveru, že sú splnené zákonom stanovené podmienky pre meritórne rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania, tak ako to predpokladá citované ustanovenie a na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.

7. Podľa , vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

8. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 24.10.2025, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.12.2025.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení.

10. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „OZ, alebo “), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

11. Podľa , poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

12. Podľa , ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

13. Podľa , poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Ak nebola výzva podľa predchádzajúcej vety doručená, poistenie zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

14. Podľa , poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

15. Podľa o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov účinného v rozhodnom období (ďalej aj ako „“), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

16. Podľa , poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžku poistného obdobia a poistného určujú všeobecné poistné podmienky.

17. Podľa , poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

18. Podľa Z.z, ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk.

19. Podľa , ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, a v tomto poistnom období dôjde ku škodovej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, má poisťovateľ právo na poistné až do konca tohto poistného obdobia.

20. Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

21. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol poistný vzťah na základe Poistnej zmluvy č. 6617331245, ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú so začiatkom poistenia dňa 17.12.2021. Žalovaný sa v zmysle tejto zmluvy zaviazal platiť ročné poistné vo výške 92,96 eur, pri štvrťročných splátkach vo výške 23,14 eur, ktoré bol žalovaný povinný splatiť v termínoch 17.12, 17.03, 17.06, 17.09.

24. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný platil poistné obdobie do 17.03.2022, pričom do omeškania sa dostal dňa 18.09.2022, nakoľko splatnosť poslednej splátky ročného poistného v danom poistnom období bola dohodnutá v termíne do 17.09.2022. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky prostredníctvom upomienky obyčajnou zásielkou. Z dôvodu nezaplatenia poistného za poistné obdobie zaniklo poistenie dňa 16.10.2022 v súlade s ust.

25. Nakoľko poistný vzťah trval do zániku poistenia, teda zanikol z dôvodu, že poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti (posledná splátka splatná dňa 17.09.2022), v zmysle Zákona o PZP, vzniklo žalobcovi, t.j. poisťovateľovi právo podľa o povinnom zmluvnom poistení na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie

zodpovednosti zaniklo. Tzn. žalobcovi vzniklo v konaní právo na zaplatenie dlžného poistného vo výške dvoch štvrťročných splátok splatných dňa 17.06.2022 a 17.09.2022 (suma 23,14 eur x 2), ako aj nárok na zaplatenie následného alikvotného poistného do zániku poistenia, t.j. do 16.10.2022, spolu suma 53,99 eur.

26. Uvedená skutočnosť nebola v konaní sporná, nakoľko žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel. Dôkazné bremeno úhrady poistného či neexistencie nároku zaťažuje výslovne žalovaného v rámci zásady negatívnej dôkaznej teórie, teda že žalobca nemôže preukázať nesplnenie povinnosti, túto skutočnosť môže len tvrdiť. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. , podľa ktorého: „Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“ S ohľadom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, súd konštatuje, že žalovaný neuniesol bremeno dôkazu ohľadom preukázania svojho tvrdenia, že dlh uhradil.

27. Súd preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie poistného do konca poistného obdobia v neuhradenej, dojednanej výške 53,99 eur (za obdobie od 18.03.2022 do 16.10.2022).

28. Vzhľadom na preukázané omeškanie žalovaného s úhradou peňažného dlhu a návrh žalobcu priznať úroky z omeškania až po ukončení poistného vzťahu (hoci s čiastočným plnením poistného bol v omeškaní skôr), súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne 17.10.2022 do zaplatenia.

29. S poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne závery súd považoval žalobu žalobcu za plne dôvodnú a zaviazal žalovaného na žalované plnenie tak , ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

30. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

33. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. O nároku na náhradu trov konania sú rozhodol v zmysle , a to s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci podľa tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %. Súd v konaní nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, žiadna zo strán ich sama netvrdila. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Okresný súd Žilina