Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoEk-83-2025.pdf
PDF · 111.79 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoEk/83/2025
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Zámocká 30, pod sp. zn. EX 30512/23, o vymoženie 236,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 05.02.2025, č.k. 14Er/751/2016-58 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Michalovce zo dňa 30.09.2025, č.k. 14Er/751/2016-94
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 05.02.2025, č.k. 14Er/751/2016-58 v spojení s opravným uznesením zo dňa 30.09.2025, č.k. 14Er/751/2016-94.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie uznesením zo dňa 05.02.2025 v spojení s opravným uznesením zo dňa 30.09.2025 označenými v záhlaví exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil (I. výrok) a rozhodol, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia (II. výrok).
2. V odôvodnení uviedol, že dňa 21.12.2016 mu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 09425/15 zo dňa 21.03.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.09.2016. Na základe takto podanej žiadosti súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. V priebehu exekúcie povinná doručila súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie a jej vyhlásenie za neprípustnú, v ktorom uviedla, že žiada v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), g), l) Exekučného poriadku, keďže rozhodcovský súd pri vydávaní rozhodcovského rozsudku pochybil, keď tento vydal v absolútnom rozpore so zákonom. Rozpor so zákonom pri vydávaní rozhodcovského rozsudku bol daný najmä tým, že konajúci súd napriek zákonom stanovenej povinnosti nevykonal kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (pôvodný veriteľ) a povinnou dňa 22.12.2008. Povinná ďalej uviedla, že z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že právo výberu akému súdu spor predloží spočíva na strane, ktorá podá žalobný návrh - teda v konečnom dôsledku ide o navrhovateľa, ktorý má eminentný záujem na tom, aby boli spory s povinnou riešené pred rozhodcovským súdom. Spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ani výber súdu, ani výber rozhodcu. Spotrebiteľskú zmluvu, ani všeobecné podmienky nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, nakoľko bola vopred pred formulovaná a v takomto znení predložená spotrebiteľovi. Nakoľko rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, došlo k neplatnosti
založenia právomoci rozhodcovského súdu. Postup oprávneného pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy bol účelový a nepreukazuje individuálnosť, ale len zjavne viditeľnú snahu oprávneného za každú cenu vylúčiť prípadné spory spod právomoci všeobecných súdov SR. Povinná trvala na tom, že rozhodcovskú zmluvu si individuálne nevyjednala, nemohla ovplyvniť jej obsah a nemala na výber, vzhľadom na to, že bola oprávneným predložená bez osobitného upozornenia spolu s ďalšími dokumentmi, a teda bez vedomosti povinnej o jej následkoch.
3. Následne súd prvej inštancie preskúmal spisový materiál a to najmä rozhodcovský rozsudok, Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.12.2008, rozhodcovskú zmluvu, dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a všeobecné obchodné podmienky a zistil, že dňa 27.09.2013 bola medzi účastníkmi konania uzavretá dohoda o uznaní záväzku ako aj rozhodcovská zmluva. Vzhľadom na skutočnosť, že povinná si neplnila svoje povinnosti splácať dlžnú sumu, oprávnený sa domáhal na Rozhodcovskom súde zriadenom pri Asociácii pre arbitráž vydania rozsudku a to na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Po citovaní § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1, § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd konštatoval, že právny vzťah medzi oprávneným (resp. jeho právnym predchodcom) a povinnou vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. Z uvedených dôvodov vzťah medzi účastníkmi konania súd posúdil ako spotrebiteľský. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej veci bola rozhodcovská doložka pôvodne upravená v záverečnej časti všeobecných obchodných podmienok k zmluve o pôžičke, avšak dňa 27.09.2013 bola medzi zmluvnými stranami uzavretá dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a zároveň aj rozhodcovská zmluva. Zo znenia rozhodcovskej zmluvy je nepochybné, že bola uzatváraná na základe dohody o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach, a že na základe tejto rozhodcovskej zmluvy sa budú spory riešiť pred rozhodcovským súdom. Na základe takto postavenej rozhodcovskej doložky, zakomponovanej do vopred pripravenej, formulárovej zmluvy zo strany oprávneného, založil rozhodcovský súd svoju právomoc.
4. Súd prvej inštancie následne preskúmal uzavretú rozhodcovskú zmluvu a dospel k záveru, že táto je formulárovou zmluvou, ktorú spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, musel ju spolu s dohodou o uznaní dlhu podpísať, pretože s ňou nepochybne priamo súvisí. Spotrebiteľ sa podpisom pod túto zmluvu reálne aj vzdal svojho práva na účinnú právnu ochranu a navyše, dodávateľ v tomto prípade zvolil konkrétny rozhodcovský súd. Oprávnený zároveň nepreukázal, že rozhodcovská zmluva bola dohodnutá individuálne, že spotrebiteľ bol riadne poučený v súvislosti s touto skutočnosťou a že bol riadne oboznámený s povahou rozhodcovského konania a rozdielmi medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom, a to pred podpisom zmluvy. Oprávnený sa uzavretím osobitnej rozhodcovskej zmluvy snažil navodiť dojem, že spĺňa zákonom predpísané náležitosti, avšak aj táto rozhodcovská zmluva je formulárovou zmluvou, s vopred predpísanými údajmi, pod ktorú sa spotrebiteľovi stačilo len podpísať. Občiansky zákonník v čase uzavretia nielen zmluvy o pôžičke, ale aj predmetnej rozhodcovskej zmluvy vyslovene zakotvuje medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami podľa § 53 ods. 4 písm. r) aj podmienku týkajúcu sa rozhodcovských doložiek, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Zo všeobecnej definície neprijateľných zmluvných podmienok je zrejmé, že ide o takú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a výrazne v prospech dodávateľa, ktorý si tieto podmienky prispôsobuje tak, aby boli pre neho výhodnejšie. Na základe uzatvorenej dohody o uznaní dlhu a o plnení dlhu v splátkach oprávnený využil nepozornosť spotrebiteľa a vnútil mu podpísať aj rozhodcovskú zmluvu a nedovolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a to postupom, ktorý je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a princípmi zásad poctivého obchodného styku, a ktorý je v rozpore s dikciou zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zo zákona o rozhodcovskom konaní nepochybne vyplýva skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený preskúmať rozhodcovský rozsudok ako taký, spôsobom, ako keby ani nebol právoplatný a či rozhodcovská doložka, bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami zákonným spôsobom. Okrem tejto skutočnosti je už v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku súd oprávnený skúmať, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodnúť, nakoľko rozhodcovská zmluva, na základe ktorej založil svoju právomoc, nebola platne dohodnutá a išlo o jednoznačne neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa a preto exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil. O trovách exekúcie si súd prvej inštancie vymenil rozhodnúť samostatným uznesením.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. uznesenie zmeniť tak, aby exekučné konanie ďalej prebiehalo.
6. Namietal, že pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom dokumente, obsahovo ako aj formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku. Povinná ju podpísala sama a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Povinná mala možnosť si rozhodcovskú zmluvu v pokoji prečítať, porozumieť jej obsahu a v prípade, ak mala záujem uzatvoriť zmluvu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou súhlas svojím podpisom a odovzdať oprávnenému, čo aj urobila. Povinná mala však zároveň možnosť ju aj odmietnuť, nepodpísať a neodovzdať ju podpísanú veriteľovi, ak s jej obsahom nesúhlasila. Oprávnený zastával názor, že závery o nedostatku vedomosti a vôle povinnej urobiť vyhlásenia obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve sú bez náležitého preskúmania vôle zmluvných strán a okolností uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy vylúčené a nepreskúmateľné. Oprávnený ďalej poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov SR ako aj Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR a konštatoval, že rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia a možnosť výberu má nielen dodávateľ, ale aj spotrebiteľ. Ďalej uviedol, že ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Oprávnený rovnako poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka ohľadom prípustnosti rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je zrejmé, že oprávnený splnil všetky podmienky stanovené zákonodarcom, preto nie je dôvod na to, aby exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Oprávnený bol tiež názoru, že rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne a bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia, nakoľko v predmetnom prípade bola rozhodcovská doložka uzatvorená v súlade s právnymi predpismi, vo veci rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie licencie podľa zákona.
7. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže vychádza zo správneho právneho posúdenia. Tvrdila, že rozhodcovskú zmluvu bola donútená podpísať a jej obsah jej nebol vôbec vysvetlený. S poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2024 navrhla, aby odvolací súd po dôkladnom preskúmaní aj v pôvodnom návrhu na zastavenie exekúcie uvedených skutočností a dôkazov odvolanie oprávneného ako nedôvodné zamietol, resp. aby rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
8. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
10. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
12. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
13. Oprávnený v odvolaní považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy.
14. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 09425/15 zo dňa 21.03.2016. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.09.2016 a vykonateľnosť dňa 16.09.2016. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala Rozhodcovská zmluva zo dňa 27.09.2013 uzavretá medzi oprávneným a povinnou.
15. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
16. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
17. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
18. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.
19. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
20. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej zmluvy, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09.02.2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 05.12.2012, sp. zn. 6Cdo/135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.
21. Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym názorom súdu prvej inštancie, že Zmluva o pôžičke (úverová zmluva) č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 22.12.2008 je spotrebiteľskou zmluvou, čo nenamietal ani oprávnený.
22. Dňa 27.09.2013 oprávnený s povinnou uzatvorili Rozhodcovskú zmluvu (číslo spisu XXXXXXX) ako aj Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (číslo spisu XXXXXXX), v zmysle ktorej povinná podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka uznala, čo do právneho dôvodu a výšky, záväzok voči oprávnenému, ktorý vznikol na základe Zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.12.2008 s pôvodným veriteľom (Consumer Finance Holding, a.s.).
23. Podľa čl. 2 bodu 2.1 rozhodcovskej zmluvy sa rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy rozumie a) Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, alebo b) Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Mlynská 2, 040 01 Košice, IČO: 36 577 928.
24. Podľa čl. 3 bodu 3.1 rozhodcovskej zmluvy sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu (ACC) ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Podľa čl. 3 bodu 3.2 sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 3.1 tohto článku zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.
25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013 (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
26. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
28. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky (zmluvy) osobitný, pretože v krízových situáciách a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.
29. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.2014, v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd má v danom prípade za to, že predmetnú zmluvu je nutné posúdiť ako neplatnú, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
30. Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená, nesvedčí ani o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp., že by si povinná osobitne vymienila jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú nemohla nijako ovplyvniť a mohla len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
31. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej zmluvy teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská zmluva neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
32. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
33. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinná z rozhodcovského rozsudku bola v rozhodcovskom konaní pasívna a nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012, princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
34. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené podmienky na vykonanie exekúcie.
35. Zároveň v danom prípade účastníci konania uzavreli rozhodcovskú zmluvu dňa 27.09.2013 podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nadobudol účinnosť až dňa 01.01.2015, pričom v zmysle § 73 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z. sa rozhodcovské zmluvy uzavreté pred 01. januárom 2015 spravujú predpismi účinnými v čase ich uzavretia, z ktorého dôvodu nebolo možné uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu posudzovať podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).