Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/78/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, právne zast.: AKNP LEGAL s. r. o., so sídlom Partizánske, Moyzesova 471/1, IČO: 57 187 894, proti žalovaným: 1/ E. F., 2/ C. G. 3/ H. F., všetci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom Bratislava Búdková 36, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. júna 2025 č. k. – 122, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie na základe návrhu zo strany žalobkyne zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam parcela registra „E“ č. 1176 o výmere 1144 m2 orná pôda, nachádzajúcom sa v okrese Partizánske, obec Veľký Klíž, k. ú. G. I., zapísaný na LV č. XXXX, a zároveň nehnuteľnosti citované vo výroku I. rozsudku prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne (výrok II.) a výrokom III. žalobkyňu zaviazal zaplatiť neznámym právnym nástupcom ostatných pozemnoknižných vlastníkov zastúpených Slovenským pozemkovým fondom, titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel spolu vo výške 18 eur, a to žalovanému 1/ vo výške 6,- eur žalovanému 2/ vo výške 6,- eur žalovanému 3/ sumu 6,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Slovenského pozemkového fondu. Výrokom VI. žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal (správne číslovanie výrok IV. pozn. odvolacieho súdu).

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § zák. č. 330/91 Zb. s tým, že nakoľko žalobkyňa požiadala o zrušenie existujúceho podielového spoluvlastníctva, pričom reálne rozdelenie predmetných nehnuteľností nie je možné vzhľadom na ich umiestnenie výmeru a účelné využitie veci ako aj s prihliadnutím na zákaz drobenia pozemkov v zmysle zák. č. 180/95 Z. z. zvolil druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, že spornú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Predmetom sporu potom bola výška primeranej náhrady za vyporiadanie parc. č. 1176, nakoľko žalovaný nesúhlasil s predloženým znaleckým posudkom. Žalobkyňa predložila znalecký posudok č. 27/2023, ktorým preukazovala, že cena 1m2 spornej nehnuteľnosti je 0,0309 eur/m2. Žalovaný tvrdil, že za primeranú náhradu považuje sumu 6,06 eur, pričom ako dôkaz predložil kúpnu zmluvu ako aj inzeráty z internetového portálu, kde realitná kancelária ponúkala stavebný pozemok v obci Veľký Klíž za cenu 33,- eur/m2. Súd prvej inštancie uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením žalovaných, že výsledky znaleckého dokazovania sú len jedným z viacerých podkladov, z ktorých má

súd pri určení primeranej náhrady vychádzať s tým, že znalec A. G. sa oboznámil s nehnuteľnosťou obhliadkou na mieste samom a v znaleckom posudku zohľadnil všetky skutočnosti, na ktoré bolo sporovými stranami poukazované, a to polohu s tým, že sa jedná síce o pozemok umiestnený v blízkosti intravilánu obce s prístupom po poľnej nespevnenej ceste bez viditeľného označenia hraníc. Zástupca žalovaných predložil kúpne zmluvy, z ktorých vyplýva, že sa jedná o zastavanú plochu a nádvorie spolu so záhradou, teda pozemky v intraviláne a je na nich prístup z verejnej komunikácie. V prípade Kúpnej zmluvy zo dňa 6. septembra 2019 sa jednalo o vyporiadanie pozemku pod rekreačnou chatou vo vlastníctve fyzickej osoby. Pozemok, ktorý je predmetom sporu sa nachádza v extraviláne obce, a nie je podľa vyjadrenia obce zahrnutý v územnom pláne obce na výstavbu, a tiež nie je priamo prístupný z verejnej komunikácie a prístup je len cez parcely tretích strán. V súčasnosti nič nenasvedčuje tomu, že na týchto pozemkoch sa bude v budúcnosti stavať. Preto súd uzavrel, že primeranou cenou náhrady je tá, ktorá bola stanovená znaleckým dokazovaním a túto stanovil na sumu 18,- eur za všetky nadobudnuté podiely na účet zástupcu žalovaných. Výška náhrady každého žalovaného bola vypočítaná ako násobok výmery pozemku zodpovedajúceho veľkosti spoluvlastníckeho podielu vo výške 0,0309 eur/m2. Čo sa týka trov konania o týchto bolo rozhodnuté podľa , kedy súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo sporových strán. Tieto videl v tom, že žalovaní sú neznámi nezistení vlastníci, a preto museli byť zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, pričom nemožno zákonného zástupcu označiť za osobu zodpovednú za prípadný neúspech žalovaných a zaviazať ho k náhrade trov konania.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie žalovaní, ktorí žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V prvom rade poukázali na tú skutočnosť, že podľa lustrácie na webovom portáli virtuálny cintorín získali informáciu, že v obci Veľký Klíž je na cintoríne pochovaný E. F. s dátumom úmrtia XX. XXXXXXXX XXXX spolu s manželkou J. F. rodinou G., s dátumom úmrtia XX. XXXXXX XXXX. Na základe týchto údajov je možné stotožniť osobu E. F. z listu vlastníctva č. XXXX ako žalovaného 1/ s E. F. zomrelým dňa 14.12.1986. Jedná sa teda zjavne o osobu zomretú, čo vedie k pochybnostiam vo veci právnej subjektivity účastníka konania a absencii splnení procesných podmienok pre vedenie konania. Ďalej namietal konštatovanie súdu prvej inštancie, ktorý stanovil cenu za 1m2 ako primeranú náhradu 0,0309 eur/m2. Poukázali v rámci vyjadrenia na ustálenú judikatúru slovenských súdov vo vzťahu k zisťovaniu primeranej náhrady za dané nehnuteľnosti. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj. 30/97, rozhodnutie , ako aj rozhodnutie Krajského súdu Trenčín . Poukázal na tú skutočnosť, že súdu predložili 3 kúpne zmluvy vrátane mapy, ktorá prehľadne ukazuje na umiestnenie pozemkov v rámci obce Veľký Klíž v porovnaní s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom tohto konania. Jedná sa o pozemky samostatne nevyužiteľné s malou výmerou, kde bola cena stanovená znaleckými posudkami a ceny sa pohybovali od 11,89 až 12,21 eur/m2. Tiež súdu predložili Kúpnu zmluvu zo dňa 6. septembra 2019, kde obec Veľký Klíž priviedla na kupujúci pozemok ďaleko od zastavaného územia obce v záhradkovej časti odčlenením jednej z veľkej „E“ parcely s bonitou trvalý trávnatý porast. Prvostupňový súd napriek predloženým zmluvám prihliadal výlučne na primeranú náhradu stanovenú podľa znaleckého posudku, ktorá neobsahuje ani hodnotu stanovenú , ktoré je určená v obci Veľký Klíž v sume 0,0312 eur/m2. Súd sa nevysporiadal s námietkami voči nedostatkom znaleckého posudku predloženého žalobcom. Keďže Slovenský pozemkový fond ako zákonný zástupca nezistených vlastníkov zo zákona týchto zastupuje a je povinný postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou, je odôvodnenie súdu prvej inštancie nedostatočné a nesprávne právne posúdené vo vzťahu k primeranosti náhrady za dané pozemky.

4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá zotrvala na svojich vyjadreniach a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Vo vzťahu k namietanej pasívnej legitimácii poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , z ktorého vyplýva, že zákonodarca Slovenskému pozemkovému fondu priznal právnu subjektivitu vytvorením osobitného subjektu neznámeho, resp. nezisteného vlastníka, ktorý je vybavený procesnoprávnou subjektivitou, a preto je potrebné sa prikloniť k potrebe žalobu prejednať a vecne a meritórne o nej rozhodnúť. Žalobkyňa nemá žiadnu zákonnú ani základnú povinnosť pátrať po identifikačných znakoch podielových spoluvlastníkov. Žalovaný má za to, že každý spoluvlastník, ktorý chce majetkovo právne vyporiadať spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, má v prípade neznámych spoluvlastníkov vykonávať aktívnu pátraciu činnosť po cintorínoch. Žalobkyňa postupovala v súlade so zákonom a relevantnou judikatúrou, keď žalovala žalovaných zastúpených Slovenským pozemkovým fondom, ktorý bol oprávnený konať v mene neznámych vlastníkov. Čo sa týka primeranosti náhrady

v prejednávanej veci neboli produkované iné dôkazy o porovnateľných nehnuteľnostiach okrem žalobkyňou predloženého znaleckého posudku. Poukázala na vyhl. č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Vyporiadavaná nehnuteľnosť je úzkeho dlhého tvaru o šírke cca 5m, jedná sa o zarastený pozemok bez prístupovej komunikácie, bez možnosti priameho napojenia na inžinierske siete, v extraviláne obce bez zahrnutia do územného plánu obce, s prístupom cez pozemok zapísaný na LV č. XXXX, kde je 479 spoluvlastníkov. Zákonný zástupca žalovaných predložil kúpne zmluvy, ktorých predmetom boli diametrálne odlišné pozemky. Adekvátne zmluvy týkajúce sa porovnateľných pozemkov by boli také, ktoré sú ťažko prístupné/neprístupné nachádzajúce sa v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, sú zatrávnené, neobrábané a reálne sa nevyužívajú. Bolo teda na žalovanom, aby reálne uniesol dôkazné bremeno, čo sa nestalo vo vzťahu k primeranosti ceny a porovnateľnosti pozemkov. Čo sa týka znalca A. E. G. jedná sa o osobu s príslušnou odbornou kvalifikáciou niekoľkoročnou praxou, ktorý je vedený v zozname znalcov. Obec nemá spracovaný a schválený územný plán obce a nevidí prekážku, aby sa parcela stala súčasťou intravilánu, avšak súčasťou súdneho spisu je i to, že so zástavbou na tomto pozemku obec neuvažuje, nakoľko by sa musel vyriešiť prístup, a teda vytvorením miestne komunikácie, na ktorú by museli vypustiť zo súkromných pozemkov ich vlastníci, pričom obec nemá spracovaný územný plán. K dnešnému nie je legálne možné na vyporiadavanom pozemku čokoľvek stavať, nakoľko nie je určený k výstavbe. Hodnota pozemku má byť posudzovaná podľa jeho stavu v čase rozhodovania a nie na základe hypotetickej úvahy, preto považovala cenu stanovenú súdom prvej inštancie za primeranú a spravodlivú.

5. Zástupca žalovaných v doplnenom vyjadrení poukázal na mapu umiestnenia porovnávaných nehnuteľností, z ktorej vyplýva, že obe parcely nie sú typickými stavebnými parcelami, a preto vyslovili domnienku, že takéto parcely môžu byť menej bonitné, pričom v oboch prípadoch sa jedná o kúpne zmluvy, ktorými obec Veľký Klíž odpredáva obecné pozemky. Zároveň predložili Kúpnu zmluvu zo dňa 23. októbra 2023, ktorou obec nadobudla porovnateľný pozemok k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu. Zároveň predložili Kúpnu zmluvu zo dňa 6. septembra 2019, ktorou obec predala parc. reg. „C“ za jednotkovú kúpnu cenu 6,06 eur/m2. Rovnako poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. Cpj. 30/97 s tým, že všeobecnou cenou nehnuteľnosti je trhová cena ako cena obvyklá. Za primeranú výšku náhrady považovali sumu 6,06 eur.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach odvolania to (, ) bez nariadenia pojednávania do zátvorky ( a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa sledovných dôvodov.

7. Odvolací súd po preskúmaní rozsahu a dôvodov vymedzených odvolaním žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal pri svojom rozhodovaní do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonaným dokazovaním preukázané, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil na daný skutkový stav a správne ho aj aplikoval. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie osvojuje si dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne v zmysle CSP odkazuje.

8. Odvolacie námietky v prejednávanej veci možnosť zhrnúť do dvoch základných okruhov. V prvom rade zástupca žalovaných Slovenský pozemkový fond namietal vecnú pasívnu legitimáciu, nakoľko mal za to, že lustráciou na virtuálnom cintoríne získal informáciu, že pozemnoknižný spoluvlastník, zapísaný na príslušnom liste vlastníctva je osoba, ktorá zomrela, s čím sa spochybňuje oprávnenie Slovenského pozemkového fondu vystupovať ako zástupcu neznámych vlastníkov. Z doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu SR (, ) vyplýva, že pojem nezistený vlastník je právna fikcia osoby, ktorej bola zákonom priznaná procesnoprávne subjektivita. Procesná právna subjektivita je priznaná fyzickým osobám (nezisteným vlastníkom), u ktorých možno vzhľadom na dátum ich narodenia logicky predpokladať, že už nežijú. Zákon vytvorením fikcie ich pretransformoval do samostatného procesného právneho subjektu nezisteného vlastníka, pri ktorom sa naďalej uvádza meno a priezvisko. Právna úprava vychádza z princípu, že procesnoprávna subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže podľa procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Fikcia nezisteného vlastníka

umožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu vlastníckeho vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti a zachovať veľkosť spoluvlastníckych podielov zapísaných v katastri nehnuteľností a súčasne umožňuje zabezpečovať procesnoprávnu subjektivitu nezisteného vlastníka ako subjektu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Zodpovednosť sporovej strany za správne označenie protistrany v prípade ešte tohto nezisteného vlastníka je oslabená povahou tohto osobitného subjektu vyplývajúceho zo zákona. Je pravdou, že povinnosťou súdu je skúmať splnenie procesnoprávnej podmienky konania spočívajúcej v existencii procesnoprávnej subjektivity sporu s tým, že v zmysle § 16 ods. 2 zák. č. 180/95 Z. z., ak je potrebné fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c). Toto ustanovenie zveruje fondu oprávnenie nakladať podľa tohto zákona a osobitných predpisov s pozemkami nezistených vlastníkov, ktorými sú pozemky, ktorých vlastník je známy alebo ktorého miesto trvalého pobytu, alebo sídlo nie je známe, alebo pozemky, ktorých vlastník nie je známy. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. vyplýva, že v konaní o určenie vlastníckeho práva, v ktorom boli niektorí žalovaní tzv. neznámymi vlastníkmi, v záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom bolo okrem iného ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu s pozemkami nezistených vlastníkov.

9. Zástupca žalovaných teda v prejednávanej veci v podanom odvolaní spochybnil svoju právomoc na zastupovanie neznámych vlastníkov v spore s poukazom na to, že mal za to, že sa jedná o osoby, ktoré ku dňu podania návrhu nežijú. Ako dôkaz predložil lustráciu z virtuálneho cintorína, z ktorého by malo byť zrejmé, že na cintoríne v obci Veľký Klíž sú pochovaní E. F. spolu s manželkou J. F., rodenou G.. Za stavu kedy na liste vlastníctva je zapísaný ako vlastník E. F. (manželka J. G.) bez udania dátumu narodenia, nemožno stotožniť, že sa jedná o osobu totožnú, na ktorú poukazoval vo svojom odvolaní žalovaný. Okrem toho odvolací súd vykonal lustráciu registra obyvateľov, v rámci ktorej bolo konštatované pri osobe E. F., že zadaným podmienkam vyhovuje viacero záznamov, ktorých počet prekročil obmedzenia na maximálny počet nájdených záznamov. Z toho teda vyplýva, že za daného skutkového stavu veci v prejednávanej veci nemožno konštatovať, že by osoba žalovaná nemala ku dňu podania návrhu právnu subjektivitu, nakoľko bola v čase podania návrhu mŕtva. Preto odvolacia námietka o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie z hľadiska zastupovania v prejednávanej veci zo strany zástupcu neznámych vlastníkov Slovenského pozemkového fondu neobstojí.

10. Ďalšou spornou otázkou konania bola výška náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaných, ktorej nesprávne vyriešenie zo strany súdu prvej inštancie namietal žalovaný vo svojom odvolaní, kedy nesúhlasil s tým ako sa súd prvej inštancie vysporiadal so súkromným znaleckým posudkom predloženým žalobcom, podľa ktorého bola hodnota predmetných pozemkov ocenená na sumu 0,0309 eur/m2.

11. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal všetko dokazovanie navrhnuté stranami sporu, zaoberal sa znaleckým posudkom, ktorý predložila v konaní žalobkyňa na preukázanie primeranej náhrady za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako aj s námietkami zástupcu žalovaných, ktorý žiadal určiť primeranú cenu náhrady vo výške 6,06 eur/m2. Faktom je, že podľa romný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

12. Vzhľadom na citované ustanovenie je zrejmé, že pri splnení stanovených náležitostí je súkromný znalecký posudok rovnocenný znaleckému posudku znalca ustanoveného z súdom. Súd prvej inštancie akceptoval závery súkromného znaleckého posudku, tento náležite podrobil prieskumu, a zároveň na základe návrhov strán sporu doplnil dokazovanie oboznámením stanoviska obce, v ktorej sa nachádza daná nehnuteľnosť a priklonil sa k tomu záveru, že závery znaleckého posudku sú správne, nakoľko znalec sa oboznámil s nehnuteľnosťou obhliadkou na mieste samom, v znaleckom posudku zohľadnil všetky skutočnosti, na ktoré bolo sporovými stranami poukazované, poloha a to, že je pozemok umiestnený v blízkosti intravilánu obce, s prístupom k poľnej nespevnenej ceste, bez viditeľného označenia hraníc ako aj so stanoviskom obce Veľký Klíž, ktorá uviedla, že sporná parcela sa nachádza v lokalite, ktorá je súčasťou extravilánu s tým, že obec síce nevidí prekážku, aby bolo parcela súčasťou intravilánu, no so zástavbou sa na týchto pozemkoch neuvažuje, nakoľko by sa musel vyriešiť prístup

vytvorením miestnej komunikácie, na ktorú by museli vypustiť zo súkromných pozemkov ich vlastníci. Obec nemá spracovaný schválený územný plán. Súd prvej inštancie sa rovnako zaoberal námietkami zo strany žalovaného, ktorý predložil v konaní kúpne zmluvy, ktoré mali podľa jeho názoru preukazovať inú primeranú cenu náhrady za sporné pozemky. Správne potom nakoniec uzatvoril, že je síce pravdou, že výsledky znaleckého dokazovania sú len jedným z viacerých podkladov, z ktorých má súd pri určení primeranej náhrady vychádzať, avšak všeobecná hodnota majetku je výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnotia majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou, opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Pokiaľ sa teda jedná o kúpne zmluvy, ktoré predložil v konaní zástupca žalovaných z týchto je zrejmé, že sa jedná buď o zastavanú plochu a nádvorie spolu so záhradou, teda pozemky v intraviláne, je na ne prístup z verejnej komunikácie, v ďalšie kúpnej zmluve sa jednalo o vyporiadanie pozemku pod rekreačnou chatou vo vlastníctve fyzickej osoby, a preto nebol v konaní predložený žiaden dôkaz, ktorý by vyvrátil závery znaleckého dokazovania a posudku, ktorý v konaní predložil práve žalobca. Rovnako ani inzercia realitných kancelárii nepreukazuje inú cenu za sporný pozemok, pretože až akceptáciou tejto hodnoty v reálne uzatvorenej kúpnej zmluve by mohlo dôjsť k prehodnoteniu záverov znaleckého dokazovania.

13. Odvolací súd zároveň uvádza, že aj pri dokazovaní výšky náhrady ustupujúcim spoluvlastníkom v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je súd limitovaný dôkaznými návrhmi strán sporu zmysle . Pokiaľ teda v prejednávanej veci nebol predložený žiaden relevantný dôkaz preukazujúci inú cenu nehnuteľnosti ako v konaní dokladoval žalobca, nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné ako rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

14. Obiter dictum zároveň odvolací súd dodáva, že ďalšie kúpne zmluvy, ktoré v konaní predložil žalovaný nebolo možné brať do úvahy s prihliadnutím na princíp koncentrácie konania, kedy všetky dôkazy a návrhy musia byť predložené pred súdom prvej inštancie. Preto sa týmito ďalšími dôkazmi a doplneným vyjadrením zo strany zástupcu žalovaných v odvolacom konaní odvolací súd ďalej nezaoberal.

15. Na základe vyššie uvedeného dospel v konečnom dôsledku odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, a to vrátane výroku o náhrade trov konania, kedy aj v tejto časti rozhodnutie súdu prvého inštancie vychádza zo správneho právneho záveru.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , kedy odvolací súd vychádzal z obdobných princípov ako súd prvej inštancie, kedy v zásade úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa z dôvodu, že zástupca žalovaných v prejednávanej veci obhajuje záujmy nezistených vlastníkov zo zákona, a preto jeho úlohou je v konaní dosiahnuť čo najvyššiu možnú výplatu pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a za tohto stavu nemožno zástupcu žalovaných označiť za osobu, ktorá je zodpovedná za prípadný neúspech žalovaných a zaviazať ho k náhrade trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).