Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-58-2025.pdf
PDF · 133.25 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/58/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov : 1/. J.. M. K., nar. XX. X. XXXX, bytom S. D. XX, B., 2. Z. K., nar. XX. X. XXXX, bytom S. D. XX, Senec, žalobcovia 1, 2 zastúpení : JUDr. Dušan Jovankovič, advokát s.r.o., Doležalova 5, Bratislava, IČO : 47 253 479, proti žalovaným : 1. J.. V. K., nar. XX. X. XXXX, bytom V. T. XX, K., zastúpená : JUDr. Andrej Gara, advokát, Štefánikova ul. 14, Bratislava, IČO : 30 850 436, 2. J.. V. K., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XX, B., o určenie vydržania práva vecného bremena, na odvolanie žalobcov 1, 2 proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 17. 3. 2025 sp. zn. 8C/59/2024 - 98, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaní 1, 2 m a j ú voči žalobcom 1, 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov 1, 2, ktorou sa voči žalovaným 1, 2 domáhali určenia, že sú spoločne a nerozdielne oprávnení z práva vecného bremena bezodplatne a výlučne užívať nehnuteľnosti, a to rodinný dom s. č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 200 m2, zapísaný na LV č. XXXX vedený Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre okres B., obec B., kat. úz. B., parcelu č. XXXX/XXX zastavanú plocha a nádvorie o výmere 200 m2 a parcelu č. XXXX/XX záhrada o výmere 520 m2 evidované na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre okres B., obec B., kat. úz. B.. Žalobcovia 1, 2 v žalobe poukazovali na to, že žijú spolu v jednej domácnosti v rodinnom dome; podľa údajov uvedených na predmetnom liste vlastníctva, je rodinný dom v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, ( v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome 1/5 k celku ) a žalovaných 1, 2 ( zvyšný spoluvlastnícky podiel vo výške 4/5 k celku je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných ). Parcela č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 200 m2, na ktorej je rodinný dom postavený, ako aj parcela č. 5400/58 záhrada o výmere 520 m2, sú evidované na liste vlastníctva číslo XXXX pre kat. územie Senec. Žalovaný 2 je synom žalobcov, pričom výstavbu tohto rodinného domu v celom rozsahu financovali žalobcovia spoločne a nerozdielne. V čase začiatku a aj v priebehu stavebných prác ( rok 2008 ) žili a pracovali žalobcovia v Kežmarku, pričom ich syn v čase začatia stavebného konania žil v Bratislave. Žalobcovia sa chystali, že na starobu budú žiť v blízkosti syna v Senci a rodinný dom bude vo výlučnom vlastníctve ich syna. Žalovaný 2 požiadal o stavebné povolenie, ktoré mu, ako stavebníkovi, bolo vydané príslušným stavebným úradom dňa 15.08.2008. Po vydaní stavebného povolenia sa začali práce na rodinnom dome, pričom vodorovné a zvislé nosné konštrukcie rodinného domu vrátane múrov (teda stavba ako taká) boli zhotovené do konca roku 2008. Užívanie stavby bolo povolené Rozhodnutím zo dňa 21.03.2011 rovnako výlučne na meno žalovaného 2. Následne bolo dňa 18.04.2011 vydané Mestom Senec Rozhodnutie o určení súpisného čísla, všetko výlučne na meno žalovaného 2. Žalobcovia žijú v dotknutom rodinnom dome
od počiatku, tj. od jeho zhotovenia, a výlučne ho užívajú, pričom aj uhrádzajú 100% prevádzkových nákladov na chod a údržbu tohto rodinného domu. Žalovaná 1 sa nepodieľa a nikdy sa nepodieľala na financovaní výstavby a ani prevádzky daného rodinného domu. Žalobcovia financovali celú stavbu z vlastných zdrojov, pričom všetky rozhodnutia vydané v stavebnom konaní ako aj vyjadrenia dotknutých orgánov boli vydané na meno ich syna, tj. žalovaného 2 len formálne. Žalovaná sa nepodieľala finančne ani na výstavbe a ani na chode tohto rodinného domu a i napriek tomu si naň vznáša nároky v súdnom konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spis. zn. B3-11C/47/2022 vedeného na Mestskom súde Bratislava IV. V minulosti žalobcovia opakovane žiadali syna, tj. žalovaného 2 o právne kroky smerujúce k ochrane ich majetku, on ich však uistil, že jeho manželka, tj. žalovaná 1 si je plne vedomá to, že tento dom do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí, lebo ho financovali výlučne žalobcovia a nebude vznášať žiadne nároky z tohto titulu, žiaľ opak sa stal pravdou. Žalobcovia, v zmysle ústnej dohody, ktorú dobromyseľne uzatvorili so žalovanými ako osobami blízkymi, majú právo rodinný dom, zastavaný pozemok a záhradu bezodplatne výlučne užívať a obývať ich ako aj povinnosť starať sa o ne, udržiavať ich a platiť úhrady za náklady spojené s ich užívaním ( voda, plyn, elektrická energia, poplatok za odvoz odpadu ). Preto toto právo bezodplatne výlučne užívať predmetné nehnuteľnosti vykonávajú právom a dobromyseľne. Žalovaní nikdy nevyzvali žalobcov na vypratanie nehnuteľností, ani nepožadovali od nich nájomné či vydanie bezdôvodného obohatenia za ich užívanie. Žalobcovia nikdy nepožadovali od žalovaných žiadne plnenie z titulu vykonávania údržby a starostlivosti nehnuteľností ani z titulu vynaložených plnení spojených s užívaním nehnuteľností. Žalobcovia sa nepretržite a výlučne o nehnuteľnosti starajú, vykonávajú na nich opravy, udržiavajú ich a sústavne ich bezodplatne a výlučne užívajú a to od zhotovenia rodinného domu v roku 2011 až doposiaľ a to jednak fakticky užívaním ( držba ) ako aj zriadením svojho jediného obydlia ( trvalým obývaním ) a to so súhlasom žalovaných v zmysle vzájomnej ústnej dohody. V zmysle uvedeného skutkového stavu, žalobcovia malú právo bezodplatne výlučne užívať nehnuteľnosti a toto právo vykonávajú dobromyseľne. Žalovaní sa voči žalobcom nikdy a to ani ústne ani písomne nedomáhali vypratania predmetných nehnuteľností.
2/ Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňovali žalobcovia 1, 2 tým, že žalovaná 1 má v úmysle rodinný dom speňažiť v rámci vyporiadania BSM, pričom hodnotu rodinného domu stanovila na cenu trhovú - bez prihliadnutia na vydržanie vecného bremena bezodplatného užívania rodinného domu žalobcami. Z vyššie uvedeného je evidentné, že žalovaná 1 právo vecného bremena bezodplatného užívania rodinného domu žalobcami neakceptuje. Žalobcovia majú právny záujem na určení práva vecného bremena, ktorý je daný spôsobilosťou rozsudku súdu byť podkladom pre zápis práva vecného bremena užívania v prospech žalobcov do katastra nehnuteľností na príslušný list vlastníctva. Právne postavenie žalobcov je v tejto situácii neisté a bez požadovaného určenia je ich výkon práva ohrozený.
3/ Žalovaný 2 sa k žalobe žalobcov vyjadril súhlasne.
4/ Žalovaná 1 so žalobou nesúhlasila, poukazovala na to, že zo subjektívnych požiadaviek za rozhodujúci treba považovať subjektívny vzťah ( presvedčenie ) osoby uskutočňujúcej činnosti zodpovedajúce vecnému bremenu v pomere k týmto činnostiam a to, že daná osoba je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu uvedené právo patrí. Pre naplnenie zákonného predpokladu nie je dostačujúce iba subjektívne presvedčenie, ale aj objektívna skutočnosť, a to „so zreteľom na všetky okolnosti“. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že nie je splnená základná podmienka vydržania práva vecného bremena spočívajúceho vo výlučnom užívaní nehnuteľnosti. Žalobcovia nie sú dobromyseľní, teda so zreteľom na všetky okolnosti nie sú a neboli v dobrej viere, že vykonávané právo je právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Nie sú pravdivé tvrdenia žalobcov, že financovali celú stavbu rodinného domu. Práve naopak, žalovaní ako manželia financovali stavbu rodinného domu. Žalobcovia, keď sa do rodinného domu presťahovali a predali svoj byt, dali žalovaným sumu, ktorá v tom čase zodpovedala 1/5 sumy celého rodinného domu. Z tohto dôvodu žalovaná 1 navrhla, aby sa 1/5 rodinného domu zapísala v prospech žalobcov, teda aby sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu o veľkosti podielu 1/5. Žalovaní žalobcom umožnili bývať v rodinnom dome. Strany sporu sa nedohodli na dobe a nechali žalobcom rodinným dom bezplatne užívať. Toto právo je teda žalobcami realizované z iného dôvodu alebo prípadne bez právneho dôvodu. Na základe vyššie uvedeného mala žalovaná 1 za to, že žalobcovia nemohli vydržať právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť presvedčený, že jemu, prípadne jeho právnym predchodcom, toto právo platne vzniklo, teda že mu patrí právo, ktoré vzniká na základe písomnej zmluvy, ku ktorej je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu. Oprávnená držba práva zodpovedajúca
vecnému bremenu sa nemôže opierať o samotnú skutočnosť, že obsah určitého práva dlhodobo fakticky vykonával. V neposlednom rade žalovaná 1 poukazovala na podľa nej účelovosť tohto konania; keď sa žalobcovia začali domáhať tohto práva až z dôvodu vyporiadania BSM žalovaných 1, 2. Na Mestskom súde Bratislava IV, pod sp. zn. B3-11C/47/2022 je vedené konanie o vyporiadanie BSM žalovaných ako bývalých manželov. Predmetom vyporiadania jej aj rodinný dom, ktorý je predmetom tohto konania. Žalovaný 2 približne 2 roky od podania žaloby prišiel s argumentáciou, že jeho rodičia - žalobcovia vydržali právo vecného bremena spočívajúce v užívaní rodinného domu. Ďalej žalovaný 2 uvádza, že z tohto dôvodu je hodnota rodinného domu pri vyporiadaní rovnajúca sa nule. Z tohto konania žalovaného 2 je zrejmé, že konanie je účelové s cieľom znížiť hodnotu rodinného domu z dôvodu vedenia súdneho konania o vyporiadanie BSM. Takýmto konaním - zriadením vecného bremena dôjde k zníženiu hodnoty rodinného domu a tým pádom k zníženiu masy BSM v časti aktíva. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaná 1 za to, že žalobcovia nikdy neboli v dobrej viere, že vykonávajú právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Ich správanie nemôže viesť k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Konanie žalobcov a najmä žalovaného 2 je účelové s cieľom znížiť hodnotu rodinného domu v konaní o vyporiadanie BSM.
5/ Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil na základe ust. § 137 písm. c/ CSP, ďalej podľa § 135c ods. 3, § 151o ods. 3, § 129 ods. 1, ods. 2, § 134 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 4 Obč. zák.
6/ V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vecné bremeno možno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať ( pati, facere, non facere ). Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na prospech určitej fyzickej alebo právnickej osoby, toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou ( obmedzenie vlastníka ) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe ( § 151n a nasl. Obč. zák. ). Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva, zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 Obč. zák. Vylúčené je vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve zákonom určených právnických osôb ( § 125 Obč. zák. ). Aj keď právna úprava vydržania je súčasťou právneho poriadku a spolu s ním podlieha zmenám zodpovedajúcim stupňu vývoja spoločnosti, možno vo všeobecnosti konštatovať, že zákonnými podmienkami vydržania boli oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania.
7/ V konaní bolo nespornou skutočnosťou, že, v súlade s údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností katastrálneho operátu vedeného Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom, sú žalobcovia ( 1/5 ) a žalovaní ( 4/5 ) podieloví spoluvlastníci rodinného domu s. č. XXXX, postavený na parcele č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 200 m2, zapísaný na LV č. XXXX vedený Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre okres B., obec B., katastrálne územie B., a výlučným vlastníkom parcely č. XXXX/XXX zastavanú plocha a nádvorie o výmere 200 m2 a parcelu č. XXXX/XX záhrada o výmere 520 m2, evidované na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre okres B., obec B., katastrálne územie B., je žalovaný 2. Nespornou skutočnosťou v konaní bolo, že predmetné nehnuteľnosti užívajú žalobcovia, uhrádzajú všetky povinné platby za nehnuteľnosti a riadne sa o tieto nehnuteľnosti starajú. Sporným v konaní bol užívací titul pre užívanie celej nehnuteľnosti, v zmysle ktorého, podľa tvrdenia žalobcov, boli splnené podmienky pre vydržanie užívacieho práva k celej nehnuteľnosti a súdnym rozhodnutím sa domáhali zosúladenia faktického a právneho stavu.
8/ Podľa rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 22Cdo 1568/2012, „Vlastníkovi pozemku, ktorý niekto používa k priechodu alebo prejazdu, musí byť dané najavo, že sa tak robí z titulu vecného bremena, a vlastník tento stav musí trpieť, inak nemôže ísť o držbu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ale len o správanie, ktoré by síce mohlo byť obsahom držby práva, avšak je realizované z iného právneho dôvodu ( napr. vyprosí, obligácie, verejné užívanie ), alebo bez právneho dôvodu. Takéto správanie teda nemôže viesť k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.“
9/ Podľa rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 1597/2011, „Cudziu nehnuteľnosť alebo jej časť možno užívať na základe rôznych právnych dôvodov; môže ísť napríklad o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu ( vlastník užívanie nehnuteľnosti inými osobami trpí bez toho, aby im k nim vzniklo nejaké právo ). Je tiež možné, že niekto užíva cudziu nehnuteľnosť preto, že sa domnieva, že je jej vlastníkom; potom nie je držiteľom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ale je držiteľom vlastníckeho práva. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ešte neznamená, že je držiteľom vecných práv. Predpokladom držby a vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je oprávnená držba tohto práva; držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že vykonáva práve právo zodpovedajúce vecnému bremenu.“ Podľa rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 32Cdo 4428/2009, „Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Predpokladom držby a vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je oprávnená držba tohto práva; držiteľ musí byť teda so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že vykonáva práve právo zodpovedajúce vecnému bremenu.“
10/ Podľa rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 22Cdo 1442/2004, „Ak nebola v dojednaní medzi vlastníkom a tým, komu bolo umožnené užívať cudziu vec, určená ani doba ani účel užívania, nevzniká skutočná zmluva, ale nezáväzná výprosa a vlastník môže kedykoľvek žiadať vrátenie požičanej veci. Vec prenechaná užívateľovi z dôvodu výprosy nemôže užívateľ vydržať.“
11/ Súd prvej inštancie poukazoval na to, že za držbu práva sa považuje aj jeho výkon po dobu vyžadovanú zákonom, ktorá spolu s naplnením subjektívnej stránky jej držiteľa a naplnenia objektívnych predpokladov, má právne dôsledky spočívajúce vo vydržaní práva a za splnenia ďalších podmienok uvedených v zákone, má za následok vydržanie vecného bremena, ktoré zaťažuje konkrétnu nehnuteľnosť, ku ktorej bolo právo vykonané. Držiteľ je oprávnený, teda vykonáva právo ( zodpovedajúce vecnému bremenu ) k cudzej veci pre seba a je presvedčený, že toto právo mu patrí. Nerušený výkon práva mu trvá po dobu 10 rokov. Nehnuteľnosť môže byť predmetom vlastníctva. Zo subjektívnych požiadaviek za rozhodujúci treba považovať subjektívny vzťah ( presvedčenie ) osoby uskutočňujúcej činnosti zodpovedajúce vecnému bremenu v pomere k týmto činnostiam a to, že daná osoba je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu uvedené právo patrí. Pre naplnenie zákonného predpokladu nie je dostačujúce iba subjektívne presvedčenie, ale aj objektívna skutočnosť, a to „so zreteľom na všetky okolnosti“. Súd prvej inštancie poukazoval na to, že nie je splnená základná podmienka vydržania práva vecného bremena spočívajúceho vo výlučnom užívaní nehnuteľnosti. Žalobcovia v tomto konaní nepreukázali dobromyseľnosť držby vo vzťahu k vecnému bremenu, teda so zreteľom na všetky okolnosti nie sú a neboli v dobrej viere, že vykonávané právo je právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Žalovaní majú užívacie právo k domu titulom ich podielového spoluvlastníctva. Žalovaní zároveň žalobcom umožnili bývať v rodinnom dome ( daná skutočnosť nebola v konaní sporná ). Strany sporu sa nedohodli na dobe a nechali žalobcom rodinný dom bezplatne užívať. Toto právo je teda žalobcami realizované z iného dôvodu, ako z práva vecného bremena. Na základe vyššie uvedeného má súd prvej inštancie za to, že žalobcovia nemohli vydržať právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
12/ Súd prvej inštancie tiež poukazoval na to, že oprávnený držiteľ práva zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť presvedčený, že jemu, prípadne jeho právnym predchodcom, toto právo platne vzniklo, teda že mu patrí právo, ktoré vzniká na základe písomnej zmluvy, ku ktorej je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu. Oprávnená držba práva zodpovedajúca vecnému bremenu sa nemôže opierať o samotnú skutočnosť, že obsah určitého práva dlhodobo fakticky vykonával. Vzhľadom na neexistenciu putatitívneho titulu preukazujúceho dobromyseľnosť nadobudnutia vecného práva a to práva užívania celej nehnuteľnosťami žalobcami, žalobcov 1 a 2 nemožno považovať za oprávnených držiteľov, a teda nie sú naplnené ustanovenia § 129, § 130 a § 134 Obč. zák. a v konaní nie je možné priznať právo zodpovedajúce vecnému bremenu žalobcom na základe vydržania.
13/ Rovnako mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovia 1 a 2 nepreukázali v konaní existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý je jednou z podmienok určovacej žaloby predpokladanou zákonom. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2010, sp. zn. 2 Cdo 110/2009, naliehavý právny záujem na určení nie je daný, ak sa práva, ktoré má byť ohrozené alebo neisté, dotýka ďalšia právna zmena. Rozhodujúci je preto stav daný v čase vyhlásenia rozsudku.
Naopak, naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) OSP je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť.
14/ Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia 1 a 2 nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodu, že ich spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti rodinného domu s. č.XXXX postavený na parcele č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 200 m2, zapísaný na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre okres B., obec B., katastrálne územie B., nie je žiadnym spôsobom ohrozené. Do výkonu ich užívacieho práva nikto nezasahuje. V konaní bolo nespornou skutočnosťou, že žalovaní súhlasia s ich nadužívaním spoločnej nehnuteľnosti a voči žalobcom si neuplatňujú žiadne nároky titulom spoluvlastníctva. Žalobcovia, ako jediní užívatelia nehnuteľnosti, uhrádzajú dane a vykonávajú jej riadnu údržbu. Vzhľadom na tieto skutočnosti by súdne rozhodnutie nezmenilo postavenie žalobcov a taktiež postavenie by sa bez takéhoto určenia nestalo neistým, nakoľko žalobcovia majú zabezpečený výkon svojho užívacieho práva a nie sú v ňom nikým rušení. Zároveň prípadný stav právnej neistoty je možné odstrániť aj iným právnym prostriedkom, ktorým je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu, kedy žalobcom priamo zo zákona vyplýva predkupné právo k podielom vo vlastníctve žalovaných.
15/ Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že u žalobcov nie sú splnené predpoklady vydržania práva vecného bremena podľa § 134 Obč. zák. a žalobcovia zároveň v konaní nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na určení existencie vecného bremena a preto súd žalobu zamietol.
16/ O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie na základe § 255 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP; v konaní úspešným žalovaným 1, 2 súd priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
17/ Uvedený rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia 1, 2, v celom rozsahu, domáhajúc sa zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukazovali na to, že sa žalobou domáhali voči žalovaným určenia, že sú spoločne a nerozdielne oprávnení z vecného bremena bezodplatne a výlučne užívať nehnuteľnosti a to rodinný dom s. č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/ XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 200 m2, zapísaný na LV č. XXXX vedený Okresným úradom Senec, kat. úz. B., parcelu č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 200 m2 a parcelu č. XXXX/XX záhrada o výmere 520 m2 evidované na LV č. XXXX vedeným Okresným úradom B., kat. odborom pre okres Senec, obec B., kat. úz. B.. Žalobcovia žijú v jednej spoločnej domácnosti v rodinnom dome súp. č. XXXX postavenom na parc. č. XXXX/XXX; podľa údajov na predmetnom liste vlastníctva je rodinný dom v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, v ktorých BSM je spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome 1/5 k celku a zvyšný spoluvlastnícky podiel vo výške 4/5 k celku je v BSM žalovaných. Parcela č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 200 m2 , na ktorej je postavený rodinný dom, ako aj parcela č. XXXX/XX záhrada o výmere 520 m2 sú evidované na LV č. XXXX vedený Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre okres Senec, obec B., kat. úz. B.. Žalovaný 2 je synom žalobcov, pričom výstavbu tohto rodinného domu v celom rozsahu financovali žalobcovia spoločne a nerozdielne. Na začiatku aj v priebehu stavebných prác ( rok 2008 ) žili a pracovali žalobcovia v Kežmarku, pričom ich syn v čase začatia stavebného konania žil v Bratislave. Žalobcovia mienili na starobu žiť v blízkosti syna v Senci a že rodinný dom bude vo výlučnom vlastníctve ich syna. Žalovaný 2 požiadal o stavebné povolenie, ktoré mu ako stavebníkovi bolo vydané príslušným stavebným úradom dňa 15. 8. 2008. Užívanie stavby bolo povolené rozhodnutím zo dňa 21. 3. 2011 rovnako výlučne na meno žalovaného 2. Následne bolo dňa 18. 4. 2011 vydané Mestom Senec rozhodnutie o vydaní súpisného čísla, všetko výlučne na meno žalovaného 2. Žalobcovia žijú v rodinnom dome od počiatku, t.j. od jeho zhotovenia a oni tiež platia 100 % prevádzkových nákladov na chod a údržbu rodinného domu. Žalovaná 1 sa nepodieľa a nikdy sa nepodieľala na financovaní výstavby ani prevádzky rodinného domu. Žalobcovia 1, 2 financovali stavbu rodinného domu z vlastných zdrojov, pričom všetky rozhodnutia vydané v stavebnom konaní boli vydané výlučne na meno ich syna len formálne. Napriek tomu si žalovaná 1 vznáša v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ( vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B3 - 11C/47/2022 ) vznáša nároky na nehnuteľnosť. Žalobcovia 1, 2 v minulosti žiadali syna, aby podnikol právne kroky na ochranu ich majetku, on ich ale vždy uisťoval, že jeho manželka, žalovaná 1 si je plne vedomá toho, že tento rodinný dom do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nepatrí, nakoľko ho financovali výlučne žalobcovia a že žalovaná 1 nebude vznášať žiadne nároky. 18/ Žalobcovia 1, 2 poukazovali na to, že v zmysle ústnej dohody, ktorú uzavreli dobromyseľne so žalovanými ako blízkymi osobami, majú právo rodinný dom, zastavaný pozemok a záhradu bezplatne výlučne užívať, obývať ich, ako aj povinnosť starať sa o ne, udržiavať ich a platiť úhrady za náklady spojené s ich užívaním ( voda, plyn, elektrická energia, poplatok za odvoz odpadu ). Žalovaní nikdy nevyzvali žalobcov na vypratanie nehnuteľností, nepožadovali od nich nájomné či vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností. 19/ Žalobcovia ďalej uviedli, že ich naliehavý právny záujem na požadovanom určení, spočíva v tom, že má žalovaná 1 v úmysle rodinný dom v rámci vyporiadania BSM speňažiť, pričom hodnotu rodinného domu stanovila ako trhovú cenu - bez prihliadnutia na vydržanie vecného bremena bezodplatného užívania rodinného domu žalobcami. Žalovaná 1 teda právo vecného bremena bezodplatného užívania rodinného domu žalobcami neakceptuje. Rozsudok súdu bude podkladom pre zápis práva vecného bremena užívania v prospech žalobcov do katastra nehnuteľností na príslušný list vlastníctva. Právne postavenie žalobcov je bez daného určenia neisté a výkon ich práva je ohrozený. Za podstatné okolnosti zakladajúce právo vecného bremena spočívajúceho v bezodplatnom užívaní predmetných nehnuteľností považujú žalobcovia nasledovné skutočnosti : Od začiatku išlo o jasný, určitý a zrozumiteľný prejav vôle spočívajúci vo výstavbe rodinného domu za účelom zabezpečenia bývania pre žalobcov, v rodinnom dome od počiatku bývali výlučne žalobcovia, v rodinnom dome okrem žalobcov nemá nikto iný trvalý a ani prechodný pobyt, ani sa v ňom nenachádzajú osobné veci iných osôb, čo vyplýva z ústnej dohody strán sporu a napokon, že žalovaní po celú dobu nespravili žiadny úkon smerujúci k vyprataniu žalobcov. So zreteľom na všetky okolnosti sú tak žalobcovia v dobrej viere, že vykonávajú právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Dobrú vieru žalobcovia preukazujú ústnou dohodou zakladajúcou im právo výlučného bezodplatného užívania nehnuteľnosti. 20/ Žalobcovia poukazovali na to, že majú naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení, z dôvodu potreby uviesť do súladu faktický ( výkon práva vecného bremena žalobcami ) so stavom právnym, pričom výsledkom sporu bude výrok súdu, na základe ktorého sa vykoná zmena v katastri nehnuteľností. V prípade, ak by v konaní o vyporiadanie BSM žalovaných 1, 2 pripadla nehnuteľnosť žalovanej 1, bolo by pokojné užívanie nehnuteľnosti žalobcami ohrozené, nakoľko žalovaná 1 právo vecného bremena žalobcov rozporuje, na rozdiel od žalovaného 2. Stanovisko súdu, ktorý rozhoduje o vyporiadaní BSM žalovaných 1, 2 je, že právo vecného bremena nemôže riešiť ako predbežnú otázku. 21/ Žalobcovia 1, 2 uviedli, že súd prvej inštancie zamietol ich návrh na doplnenie dokazovania, a to preskúmať všetky právne tituly, ktoré mali za následok zmenu vlastníckeho práva k rodinnému domu ako aj zdokladovať všetky zmeny vlastníckeho práva k rodinnému domu za účelom preukázania dobromyseľnej držby práva žalobcov. Súd prvej inštancie svoj postup odôvodnil nedostatkom naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Zároveň však v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že sporným v konaní bol užívací titul pre užívanie celej nehnuteľnosti, v zmysle ktorého podľa tvrdenia žalobcov, boli splnené podmienky pre vydržanie užívacieho práva k celej nehnuteľnosti a súdnym rozhodnutím sa domáhali zosúladenia faktického a právneho stavu. Konajúci súd však nesprávne a bez vykonaného dokazovania ustálil, že žalobcovia v tomto konaní nepreukázali dobromyseľnosť držby vo vzťahu k vecnému bremenu, teda so zreteľom na všetky okolnosti nie sú a neboli v dobrej viere, že vykonávané právo je právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Konajúci súd konštatoval, že žalovaní majú užívacie právo k domu titulom ich podielového spoluvlastníctva, čo je však iba jedným z titulov užívacieho práva, popri práve vecného bremena. Žalobcovia sa podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností stali až neskôr - rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva pod M. - XXXX/XX zo dňa 8. 6. 2011. Rodinný dom bol skolaudovaný výlučne pre stavebníka J.. V. K., žalovaného 2. Žalobcovia nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaní umožnili žalobcom bývať v rodinnom dome, pričom strany sporu sa nedohodli na dobe a žalobcom nechali rodinný dom užívať bezplatne; žalobcovia trvali na tom, že v skutočnosti bol rodinný dom postavený vyslovene pre žalobcov aby v ňom mohli bývať do konca svojho života. 22/ Rovnako nesprávne súd prvej inštancie ustálil, že žalobcovia v konaní nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V konaní bolo nesporné, že žalovaní súhlasia s nadužívaním spoločnej nehnuteľnosti Žalovaná 1 si síce priamo voči žalobcom neuplatnila žiadne nároky titulom spoluvlastníctva, avšak v konaní o vyporiadanie BSM navrhla prikázať spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu vo výške 4/5 k celku do výlučného vlastníctva žalovaného 2, za náhradu vo výške 226.000 eur, čím de facto núti žalovaného 2 uvedený spoluvlastnícky podiel kúpiť, aby užívacie právo žalobcov k rodinnému domu zostalo zachované. Je zrejmé, že bez požadovaného určenia vydržania vecného bremena bezodplatného a výlučného užívania je právne postavenie žalobcov neisté. Tvrdenie
súdu, že prípadný stav právnej neistoty je možné odstrániť aj iným právnym prostriedkom, ktorým je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu, kedy žalobcom priamo zo zákona vyplýva predkupné právo k podielom vo vlastníctve žalovaných, nezohľadňuje skutočnosti, že rodinný dom bol od začiatku postavený pre žalobcov, nikdy ho neužívali tretie osoby, nezohľadňuje zdravotný stav žalobcu 2 ( odkázaný na lôžko ), nezohľadňuje vek ani finančnú situáciu žalobcov, ktorí nedisponujú prostriedkami na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. 23/ Žalobcovia 1, 2 odvolanie opreli o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia 1, 2 vytýkajú súdu prvej inštancie, že nevykonal nimi navrhnuté dôkazy, a síce genézu vývoja vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ďalej súd nesprávne ustálil, že užívacie právo je žalobcami realizované z iného dôvodu ( spoluvlastníckeho práva ) než z práva vecného bremena, a preto ho žalobcovia nemohli vydržať a napokon, súd prvej inštancie prehliadol splnenie zákonných podmienok na vydržanie práva vecného bremena užívania nehnuteľností žalobcami ako aj skutočnosťou, že nerozpoznal naliehavý právny záujem. 24/ Na odvolanie žalobcov žalovaní 1, 2 vyjadrenie nepodali. 25/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu, bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania ( § 379 a § 380 ods. 1 CSP ), keď rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1, 2 nie je dôvodné. 26/ Samotní žalobcovia 1, 2 odôvodňovali existenciu naliehavého právneho záujmu na nimi požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c/ CSP tým, že jedine prostredníctvom tejto určovacej žaloby je možné dosiahnuť súlad medzi stavom, zapísaným v katastri nehnuteľností a skutočným stavom, keďže súdne rozhodnutie je podkladom pre zápis práva vecného bremena užívania v prospech žalobcov 1, 2 do katastra nehnuteľností na príslušný list vlastníctva. Podľa záveru súdu prvej inštancie, žalobcovia 1, 2 v konaní nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na nimi požadovanom určení, a to z dôvodu, že ich spoluvlastnícke právo k označenej nehnuteľnosti nie je žiadnym spôsobom ohrozené, keď do výkonu ich užívacieho práva nikto nezasahuje. Žalovaní 1, 2 súhlasia s ich nadužívaním spoločnej nehnuteľnosti a voči žalobcom si neuplatňujú žiadne nároky z titulu ich spoluvlastníctva. Súdne rozhodnutie by tak nijako nezmenilo postavenie žalobcov; navyše aj prípadný stav právnej neistoty možno odstrániť iným právnym spôsobom, a to zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, kedy tiež žalobcom z titulu ich spoluvlastníckeho práva patrí predkupné právo k podielom vo vlastníctve žalovaných. 27/ S právnym záverom súdu prvej inštancie o neexistencii naliehavého právneho záujmu na žalobcami požadovanom určení sa odvolací súd nestotožnil. 28/ Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a/ splnení povinnosti, b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. 29/ Podľa § 129 ods. 1, ods. 2, zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
30/ V súdenej právnej veci sa žalobcovia 1, 2 domáhajú určenia, že sú spoločne a nerozdielne oprávnení z vecného bremena spočívajúceho v bezodplatnom a výlučnom užívaní označených nehnuteľností, t.j. domáhajú sa určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem ( § 137 písm. c/ CSP ). V posudzovanej právnej veci je podmienkou úspechu žalobcov 1, 2 v konaní preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na nimi požadovanom určení, nakoľko nejde o prípad, kedy by naliehavý právny záujem vyplýval z osobitného predpisu. Súd prvej inštancie teda správne skúmal, či je táto podmienka splnená, ( keď preukázanie splnenia tejto podmienky zaťažuje žalobcov 1, 2 ), pričom ale dospel k nesprávnemu právnemu záveru o jej neexistencii. 31/ Právny názor žalobcov 1, 2, že na určení, že sú oprávnení z práva vecného bremena, spočívajúceho v bezodplatnom a výlučnom užívaní označených nehnuteľností ( v dôsledku vydržania tohto práva ) majú naliehavý právny záujem, nakoľko ich právne postavenie je neisté, je podľa odvolacieho súdu odôvodnený. Na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie Senec nie je v prospech žalobcov 1, 2 zapísané žiadne právo vecného bremena. Žalobcovia tvrdia, že takéto právo im patrí v podobe
práva bezodplatného a výlučného užívania tam vedených nehnuteľností, na základe ústnej dohody so žalovanými 1, 2 ( ako zvyšnými spoluvlastníkmi daných nehnuteľností ), a to v dôsledku vydržania tohto práva. Žalobcovia tvrdili, že rodinný dom užívajú od roku 2011 výlučne oni, so súhlasom žalovaných 1, 2, ktorým za nadužívanie nehnuteľnosti neplatia žiadnu finančnú protihodnotu; zároveň žalobcovia 1, 2 uhrádzajú všetky náklady spojené s užívaním nehnuteľností a žalovaní 1, 2 ich v užívaní nehnuteľností nijako nerušia. Žalobcovia 1, 2 sa teda predmetnou žalobou snažia dosiahnuť súlad medzi faktickým ( skutočným ) stavom v užívaní nehnuteľností a právnym stavom v katastri nehnuteľností, kedy v katastri nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva nie je v prospech žalobcov zapísané žiadne právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Za týchto okolností odvolací súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na žalobcami požadovanom určení je daný, lebo len na základe navrhovaného súdneho rozhodnutia v prospech žalobcov možno dosiahnuť zmenu stavu vedeného v katastri nehnuteľností ( týkajúceho sa práva vecného bremena ). 32/ Bez ohľadu na rozdielny právny názor odvolacieho súdu ohľadom preukázania existencie naliehavého právneho záujmu na žalobcami požadovanom určení, však súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcov vecne správne, keď túto zamietol, nakoľko súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne uzavrel, že žalobcovia 1, 2 v konaní nepreukázali dobromyseľnosť nadobudnutia tvrdeného práva vecného bremena, ( a to práva užívania celej nehnuteľnosti výlučne a bezodplatne ), vydržaním. 33/ Súd prvej inštancie dostatočne dôkladne preskúmal dobrú vieru ( dobromyseľnosť ) žalobcov ako predpoklad oprávnenej držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a správne poukazoval na to, že pre naplnenie dobrej viery nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa, že mu takéto právo prináleží, nakoľko takéto právo dlhodobo reálne vykonával. V judikatúre ako aj v literatúre panuje zhoda, že posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska ( osobného presvedčenia ) samotného účastníka a taktiež je potrebné vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej, normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu u každého požadovať, nemal resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu sporné právo patrí. 34/ Rozhodujúcim kritériom pre vyhodnotenie držby ako oprávnenej je práve dobromyseľnosť držiteľa. Z vymedzenia pojmu oprávnená držba vyplýva, že dobromyseľnosť ako subjektívny prvok, ako psychická vnútorná kategória sa má objektivizovať s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou ( alebo právom ) ako vlastnými. Z týchto okolností spravidla vyplynie, či držiteľ mohol alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo aj naozaj patrí. Oprávneným držiteľom nie je ten, u koho subjektívna stránka ( dobromyseľnosť ) nekorešpondovala so všetkými okolnosťami prípadu, ktoré majú objektívny charakter. Naopak, za neoprávneného držiteľa treba považovať každého, ktorý vec ovláda, užíva, inými slovami nakladá s ňou ako s vlastnou a pritom vzhľadom na všetky okolnosti nie je a ani nemôže byť dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, čo je podľa názoru odvolacieho súdu v zhode so záverom súdu prvej inštancie aj prípad žalobcov 1, 2. 35/ Ako správne argumentuje súd prvej inštancie, žalobcovia 1, 2 si museli byť od počiatku vedomí skutočnosti, že právo užívať nehnuteľnosť im vyplýva zo skutočnosti, že sú podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností. Oprávnených držiteľov práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ( spočívajúceho v bezodplatnom a výlučnom užívaní celej nehnuteľnosti ) zo žalobcov nerobí ani okolnosť, že zvyšní podieloví spoluvlastníci ( žalovaní 1, 2 ) sa rozhodli svoje užívacie právo ( plynúce im zo spoluvlastníckeho práva nehnuteľností ) nevyužívať a že s nadužívaním predmetných nehnuteľností žalobcami ( ktorí sú menšinovými podielovými spoluvlastníkmi ) súhlasia. 36/ Na tomto právnom závere by nič nezmenilo ani žalobcami navrhované doplnenie dokazovania
- genézou vývoja vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, t.j. preskúmaním všetkých právnych titulov, ktoré mali za následok zmenu vlastníckeho práva k rodinnému domu. Rozsah dokazovania vykonaný súdom prvej inštancie bol pre právne posúdenie veci a jej rozhodnutie postačujúci. 37/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( § 387 ods. 1 CSP ). 38/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1, 2 priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 39/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).