Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/109/2025

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu Austrotherm, s. r. o., so sídlom Magnetova 11, 831 04 Bratislava, IČO: 17 316 189, právne zastúpeného JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom, so sídlom Klincova 35, 821 08 Bratislava – Ružinov, proti žalovanému STAVEBNINY PRUSKÉ, s.r.o., so sídlom Pruské 2, 018 52 Pruské, IČO: 36 344 788, právne zastúpenému URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o zaplatenie 13.765,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn. XXXX/X/XXXX-XX zo dňa 2. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.zn. XXXX/X/XXXX-XX zo dňa 2. apríla 2025 z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 13.765,33 Eur a úrok z omeškania 12,50 % ročne zo sumy 8.724,43 Eur od 22.04.2023 do 20.12.2023 úrok z omeškania 12,50 % ročne zo sumy 7.664,43 Eur od 21.12.2023 do 22.01.2024 úrok z omeškania 12,50 % ročne zo sumy 6.164,43 Eur od 23.01.2024 do 22.02.2024 úrok z omeškania 12,50 % ročne zo sumy 5.800,-- Eur od 23.02.2024 do 01.03.2024 úrok z omeškania 12,50 % ročne zo sumy 5.300,-- Eur od 02.03.2024 do 11.03.2024 úrok z omeškania 12,50 % ročne zo sumy 4.800,-- Eur od 12.03.2024 do 19.03.2024 úrok z omeškania 12,50 % ročne zo sumy 4.600,-- Eur od 20.03.2024 do 28.03.2024 úrok z omeškania 12,50 % ročne zo sumy 4.300,-- Eur od 29.03.2024 do 12.04.2024 úrok z omeškania 12,50 % ročne zo sumy 4.000,-- Eur od 13.04.2024 do 19.04.2024 úrok z omeškania 12,50 % ročne zo sumy 3.700,-- Eur od 20.04.2024 do zaplatenia úrok z omeškania 12,75 % ročne zo sumy 5.824,42 Eur od 09.06.2023 do zaplatenia úrok z omeškania 13,00 % ročne zo sumy 2.701,19 Eur od 26.06.2023 do zaplatenia úrok z omeškania 13,00 % ročne zo sumy 1.539,72 Eur od 01.07.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 160,-- Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom sporu je žaloba, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáha zaplatenia istiny vo výške 13.765,33 Eur spolu s príslušenstvom titulom zaplatenia neuhradených faktúr.

3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie zistil, že žalobca vystavil žalovanému za dodaný tovar faktúru č. SI20001216 zo dňa 22.03.2023 na sumu 8.724,43 Eur splatnú dňa 21.04.2023; faktúru č. SI20002312 zo dňa 09.05.2023 na sumu 5.824,42 Eur splatnú dňa 08.06.2023; faktúru č. SI20002823 zo dňa 26.05.2023 na sumu 2.701,19 Eur splatnú dňa 25.06.2023; faktúru č. SI20002915 zo dňa 31.05.2023 na sumu 1.539,72 Eur splatnú dňa 30.06.2023. Listom zo dňa 25.10.2023 žalobca

prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie celkovej dlžnej sumy 29.793,12 Eur zo splatných faktúr. Žalovaný dňa 30.10.2023 odpovedal na výzvu žalobcu zo dňa 23.10.2023, podanú prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu, a to listom označeným ako "Záväzné úhrady pohľadávok - splátkový kalendár", v ktorom uviedol, že žiada o prijatie splátkového kalendára s tým, že dlžnú sumu bude uhrádzať v pravidelných týždenných splátkach po 1.500,-- Eur. Uviedol, že od polovice augusta spláca v pravidelných týždenných splátkach po 1.500,-- Eur, čo činí sumu 16.500,-- Eur. Poukázal na to, že do tejto situácie sa dostal z dôvodu neuhrádzania záväzkov zo strany jeho odberateľov.

4. Ďalej z výpisu účtu žalobcu súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v dňoch 20.12.2023, 22.01.2024, 22.02.2024, 01.03.2024, 11.03.2024, 19.03.2024, 28.03.2024, 12.04.2024, 19.04.2024 uhrádzal faktúry na účet žalobcu s uvedením variabilných symbolov totožných s číslami faktúr vystavených žalobcom.

5. Súd prvej inštancie na predmetnú vec aplikoval ustanovenia , , , a (ďalej len „“) a , (ďalej len „“).

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom sporu je žaloba, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáha zaplatenia istiny 13.765,33 Eur s príslušenstvom titulom neuhradenej splatnej faktúry.

7. Predmetný spor je sporom medzi obchodnými spoločnosťami, týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti, preto ho súd prvej inštancie posúdil ako spor obchodnoprávny. S poukazom na kontradiktórnosť civilného sporového konania považoval za potrebné zdôrazniť, že bolo na sporových stranách, aby v spore uvádzali relevantné skutkové tvrdenia a na ich preukázanie aby navrhli alebo označili dôkazy, ktoré má súd vykonať.

8. Skutkové tvrdenia žalobcu o existencii zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným neboli, podľa právneho názoru súdu prvej inštancie žalovaným účinne popreté, preto skutkové tvrdenie o existencii obchodnoprávneho záväzkového vzťahu považoval súd prvej inštancie toto skutkové tvrdenie medzi sporovými stranami za nesporné. Žalovaný existenciu vzájomného obchodnoprávneho vzťahu medzi ním a žalobcom výslovne nepoprel, spochybnil len skutočnosť, že žalobca v žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu) neuviedol presnú konkretizáciu zákonného ustanovenia, od ktorého odvodzuje žalobou uplatnený nárok.

9. Vychádzajúc z ustanovenia súd prvej inštancie mal za to, že medzi sporovými stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny záväzkový vzťah, keď na základe objednávky žalovaného dodal žalobca žalovanému tovar. Za spornú medzi stranami nepovažoval ani skutočnosť, že žalovaný čiastočne plnil svoj dlh voči žalobcovi a že žalovaný podpísal listinu označenú ako „Záväzné úhrady pohľadávok - splátkový kalendár“ zo dňa 30.10.2023.

10. Za spornú skutočnosť medzi sporovými stranami súd prvej inštancie považoval otázku, či žalovaný účinne uznal dlh voči žalobcovi.

11. Z obsahu listinného dôkazu označeného ako „Záväzné úhrady pohľadávok - splátkový kalendár“ zo dňa 30.10.2023 súd prvej inštancie zistil, že išlo o list žalovaného, ktorým odpovedal na výzvy žalobcu zo dňa 23.10.2023, v ktorom liste žalovaný uviedol, že žiada o prijatie splátkového kalendára s tým, že dlžnú sumu bude uhrádzať v pravidelných týždenných splátkach po 1.500,-- Eur a že od polovice augusta spláca v pravidelných týždenných splátkach po 1.500,-- Eur, čo činí sumu 16.500,-- Eur. Žalovaný poukázal na to, že do tejto situácie sa dostal z dôvodu neuhrádzania záväzkov zo strany jeho odberateľov. Súd prvej inštancie mal za to, že z obsahu tohto listu vyplýva, že žalovaný uznáva svoj záväzok, na zaplatenie ktorého bol žalobcom vyzvaný výzvou zo dňa 23.10.2023 a žiada o možnosť tento dlh uhradiť v splátkach.

12. Súd prvej inštancie považoval za dôvodnú argumentáciu žalobcu, ktorý poukazujúc na skutočnosť, že žalovaný čiastočne plnil svoj záväzok voči žalobcovi, týmto zvyšok svojho dlhu uznal v súlade s . Konštatoval, že existencia čiastočného plnenia splatných faktúr vystavených žalobcom žalovanému, ktorých zaplatenie je predmetom sporu, bola preukázaná

predloženými výpismi z účtu žalobcu. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný v dňoch 20.12.2023, 22.01.2024, 22.02.2024, 01.03.2024, 11.03.2024, 19.03.2024, 28.03.2024, 12.04.2024, 19.04.2024 uhrádzal faktúry na účet žalobcu s uvedením variabilných symbolov totožných s číslami faktúr vystavených žalobcom.

13. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade nastali v zmysle vo vzťahu k žalobou uplatnenej pohľadávke účinky uznania dlhu žalovaného voči žalobcovi.

14. S poukazom na záver, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal ním tvrdený, žalobou uplatnený nárok a súčasne vyvrátil tvrdenia žalovaného, súd prvej inštancie nepovažoval obranu žalovaného za dôvodnú. Súd prvej inštancie z dôvodu zachovania zásady hospodárnosti konania vykonal len dokazovanie listinnými dôkazmi; dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného súd prvej inštancie z dôvodu zachovania zásady hospodárnosti konania nevykonal.

15. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca preukázal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku čo do existencie i výšky, a to ako v časti istiny, tak i v časti úrokov z omeškania, keď bolo preukázané, že žalovaný je s plnením svojho záväzku voči žalobcovi v omeškaní. Súd prvej inštancie preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

16. Žalobcovi vznikol tiež nárok na uplatnenie náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, preto súd prvej inštancie i v tejto časti žalobe vyhovel a priznal žalobcovi v súlade s ustanovením právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 160,-- Eur (4 neuhradené faktúry x 40,-- Eur).

17. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa . Žalobca mal v spore úspech, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na zásadu úspechu má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z uvedeného dôvodu priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil ustanovením e s napadnutým rozsudkom sa nestotožňuje, považuje ho za nesprávny a nezákonný, nakoľko nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Závery súdu prvej inštancie považoval za predčasné a nesprávne. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s jeho procesnou obranou, najmä vo vzťahu k jeho námietke, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu absentoval opis rozhodujúcich skutočností v súlade s , pričom žalobca tento nedostatok neodstránil ani v písomnom vyjadrení k odporu. Zároveň uviedol, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Mal za to, že žalobca bol povinný vymedziť predmet konania po skutkovej stránke, uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok právne kvalifikoval. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť v civilnom sporovom konaní zaťažuje primárne žalobcu, ktorý je povinný pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a zároveň na preukázanie svojich tvrdení uviesť a označiť návrhy na vykonanie dôkazov. Preto zdôraznil, že dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku bolo v danom spore na žalobcovi, pričom žalobca doposiaľ nepredložil ani jeden relevantný dôkaz a neuviedol také skutočnosti, ktoré by preukazovali právny dôvod a výšku uplatneného nároku. Tiež namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkou, resp. sa s ňou nevysporiadal vôbec, a to, že žalobcom predloženú listinu ako dôkaz „Záväzné úhrady pohľadávok – splátkový kalendár zo dňa 30.10.2023“ nemožno považovať za uznanie záväzku z jeho strany. Podľa názoru žalovaného z tejto listiny uznávací prejav nevyplýva a túto nemožno za uznanie záväzku považovať, a to už len z dôvodu, že ide vyslovene o návrh splátkového kalendára, ktorý navrhol žalobcovi. Obsah listiny označenej ako „Záväzné úhrady pohľadávok – splátkový kalendár zo dňa 30.10.2023“ podľa názoru žalovaného nespĺňa požiadavku určitosti právneho úkonu, teda požiadavku, aby z neho bolo zrejmé, že žalovaný uznal svoj určitý záväzok proti žalobcovi. Pokiaľ žalobca v konaní poukazoval aj na jeho čiastočné úhrady, ktoré súd prvej inštancie uznal za jeho uznávací prejav, žalovaný uviedol, že žalobca účelovo opomenul, že vykonal úhradu faktúr, ktoré nie sú predmetom tohto konania a neviažu sa k žalobcom

uplatnenému peňažnému nároku. Mal za to, že pokiaľ dlžník v zmysle neoznámi veriteľovi svoj nesúhlas s výškou uplatnenej pohľadávky, nemožno z takejto skutočnosti vyvodiť, že dlžník uznáva aj zvyšok dlhu, resp. záväzku voči veriteľovi. Nakoniec žalovaný považoval napadnutý rozsudok za arbitrárny a nepreskúmateľný, nakoľko závery súdu prvej inštancie, ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil sú neúplné, alebo niektoré podstatné skutočnosti v odôvodnení rozhodnutia absentujú. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tak nespĺňa zákonné požiadavky náležite odôvodneného rozhodnutia, čím tiež dochádza k porušeniu jeho práv na spravodlivé súdne konanie a spravodlivé súdne rozhodnutie. V súvislosti s dôvodmi podaného odvolania namietal aj výrok napadnutého rozhodnutia o trovách konania. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a prizná mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň navrhol, aby mu súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

19. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti a skutkové tvrdenia, ktoré preukázal náležitými dôkazmi. Jeho skutkové tvrdenia o existencii zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným neboli žalovaným účinne popreté, nakoľko žalovaný neuviedol vlastné skutkové tvrdenia k otázke existencie záväzkového vzťahu, ani k jeho plneniu. Preto mal za to, že jeho skutkové tvrdenie o existencii obchodnoprávneho záväzkového vzťahu bolo medzi sporovými stranami nesporné. Uviedol, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s námietkou žalovaného, že list žalovaného zo dňa 30.10.2023 nie je možné považovať za uznanie záväzku, pričom poukázal na bod 42. a 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku. K uznaniu záväzku plnením žalobca uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bode 45. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že žalovaný nepoprel dlh v čase vykonania jednotlivých čiastočných úhrad dlhu, poprel ho až dodatočne, oneskorene a účelovo s cieľom oddialenia platobnej povinnosti. Uviedol, že žalovaný v dňoch 20.12.2023, 22.01.2024, 22.02.2024, 01.03.2024, 11.03.2024, 19.03.2024, 28.03.2024, 12.04.2024, 19.04.2024 čiastočne uhrádzal dlh, a to po doručení výzvy na úhradu zo dňa 23.10.2023. Žalovaný v čase vykonania úhrad nepoprel zostatok dlhu. Odpor a popretie dlhu teda bolo vykonané časovo až po čiastočných úhradách, keď žalovaný zistil, že vymáha dlh súdnou cestou. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že čiastočné úhrady založili domnienku pravosti a dôvodnosti pohľadávky. Dôkazné bremeno sa tým prenieslo na žalovaného, ak chcel preukázať nedôvodnosť nároku alebo jeho časti. Žalovaný ale ani len netvrdil inú – konkrétnu výšku dlhu, a teda vykonané uznanie nebol spôsobilý spochybniť ani vyvrátiť. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. XXXX XXX/XXXX. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

20. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že s vyjadrením žalobcu nesúhlasí a že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny a nezákonný. Zotrval v celom rozsahu na podanom odvolaní, ako aj na dôvodoch v ňom uvedených. Trval najmä na svojej námietke ohľadom posúdenia listiny – „Záväzné úhrady pohľadávok – splátkový kalendár zo dňa 30.10.2023“ zo strany súdu prvej inštancie ako jeho uznávacieho prejavu. Uviedol, že z tejto listiny uznávací prejav nevyplýva a túto nemožno za uznanie záväzku považovať, a to z dôvodu, že ide vyslovene o návrh splátkového kalendára a z dôvodu, že nespĺňa ani zákonom stanovené predpoklady uznania záväzku. K čiastočným úhradám, ktoré súd prvej inštancie uznal za jeho uznávací prejav žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že vykonal úhradu faktúr, ktoré nie sú predmetom tohto konania a neviažu sa k žalobcom uplatnenému peňažnému nároku. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, ako navrhol v podanom odvolaní.

21. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a preto podľa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnej veci proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 13.765,33 Eur s príslušenstvom. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovanému dodal tovar za ktorého dodanie mu vystavil faktúry. Žalovaný faktúry nezaplatil v lehote splatnosti, a preto

ho vyzval na úhradu dlhu. Žalovaný na základe jeho výzvy na úhradu následne navrhol uzatvorenie splátkového kalendára, ktorý žalobca akceptoval. Žalobca uviedol, že žalovaný uznal svoj záväzok, na preukázanie čoho predložil návrh na splátkový kalendár a splátkový kalendár. Žalovaný v zmysle splátkového kalendára plnil iba čiastočne, následne sa dostal do omeškania. Žalobca uviedol, že žalovaný neuhradil faktúru č. SI20001216 splatnú dňa 21.04.2023 vo výške 8.724,43 Eur; faktúru č. SI20002312 splatnú dňa 08.06.2023 vo výške 5.824,42 Eur; faktúru č. SI20002823 splatnú dňa 25.06.2023 vo výške 2.701,19 Eur; faktúru č. SI20002915 splatnú dňa 30.06.2023 vo výške 1.539,72 Eur. Nakoľko si žalovaný nesplnil povinnosť uhradiť kúpnu cenu, žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa a na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur za každú pohľadávku so splatením ktorej je v omeškaní, t.j. vo výške 160,-- Eur.

23. Odvolací súd poukazuje na znenie , podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

24. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné, právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( A. XX/XX, A. XXX/XX, A. XXX/XX, A. XX/XX, IV.ÚS XXX/XX ).

25. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Rozsudok okresného súdu je arbitrárny a nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nedostatočne vysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými tvrdeniami žalovaného vyslovenými v odpore proti platobnému rozkazu. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal najmä s námietkou žalovaného, ktorou žalovaný namietal, že v podanej žalobe absentuje opis rozhodujúcich skutočností v súlade s . V zmysle tohto ustanovenia žalobca je povinný v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Zároveň z odseku 2 tohto ustanovenia vyplýval, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

26. Odvolací súd zároveň z obsahu žaloby, ako aj vyjadrenia žalovaného mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že súd prvej inštancie predmetnú zmluvu posúdil ako nepomenovanú zmluvu podľa , podľa ktorého ustanovenia účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Odvolací súd má preto za to, že súd prvej inštancie zmluvu uzavretú medzi stranami sporu posúdil podľa nesprávneho ustanovenia . Súd prvej inštancie sa zároveň žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalovaného týkajúcou sa náležitostí kúpnej zmluvy a dohody o výške kúpnej ceny, resp. určenia spôsobu jej dodatočného určenia v zmysle ustanovenia . Nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd prvej inštancie uvedené skutočnosti namietané žalovaným v konaní posudzoval a v súlade s ustanovením skúmal, či kúpna zmluva uzavretá medzi stranami obsahuje všetky podstatné náležitosti ako aj dohodu o výške kúpnej ceny, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný.

27. Pokiaľ súd prvej inštancie dospeje k záveru, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy, až následne po tomto zistení opätovne bude skúmať, či námietka žalovaného o tom, že z jeho strany nedošlo k platnému uznaniu záväzku žalobcu na základe listiny „Záväzné úhrady pohľadávok – splátkový kalendár“ zo dňa 30.10.2023, ani k uznaniu podľa je dôvodná alebo nie.

28. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia musí dať odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetnom konania. To znamená, že odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľné tak, aby bolo z neho zjavné, ktoré skutočnosti súd považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

29. Z dôvodu, že nedostatok, alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie súdu spočívajúce v porušení práva na spravodlivý proces, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a podľa vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom opätovne rozhodne o žalobe žalobcu tak, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené a preskúmateľné v súlade s . Súd prvej inštancie sa zároveň v novom rozhodnutí vysporiada so všetkými vznesenými námietkami v konaní.

30. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

31. Uznesenie bolo schválené členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (/ až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).