Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Csp/65/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, v zast.: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 7325/14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: A. B., C. D.: XXXXXXXXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., o zaplatenie 60,48 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 60,48 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 60,48 EUR od 24.04.2023 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 30.05.2025 domáhal zaplatenia sumy 60,48 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 60,48 EUR od 24.04.2023 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný dňa 24.06.2022 uzatvorili poistnú zmluvu č.: XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia dňa 24.06.2022 s ročným poistným plateným štvrťročne splátkami so splatnosťou v termínoch 24.06, 24.09, 24.12, 24.03, odo dňa začiatku poistenia, s poistným obdobím jedného kalendárneho roka. Predmetná poistná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Pritom medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá splatnosť celého ročného poistného nezaplatením niektorej splátky, tak ako to vyžaduje . Splatnosť ročného poistného sa preto vždy vzťahuje k poslednej splátke poistného v danom poistnom období. Žalovaný nárok sa týka posledného poistného obdobia Poistnej zmluvy, v trvaní od 24.06.2022 do 24.06.2023. V rámci posledného poistného obdobia bolo ročné poistné vo výške 103,68 EUR, platené splátkami štvrťročne vo výške 25,92 EUR so splatnosťou v termínoch 24.06, 24.09, 24.12, 24.03. Žalobca riadne plnenie záväzku žalovaného platiť poistné eviduje do 24.09.2022. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 25.03.2023, nakoľko splatnosť poslednej splátky ročného poistného v danom poistnom období bola dohodnutá v termíne 24.03.2023. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky prostredníctvom upomienky obyčajnou zásielkou. Z dôvodu nezaplatenia poistného za poistné obdobie zaniklo poistenie dňa 23.04.2023 v súlade s o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako: „zákon o povinnom zmluvnom poistení“). Podľa o povinnom zmluvnom poistení má žalobca pri zániku poistenia pred koncom poistného obdobia nárok na zaplatenie poistného do konca poistného obdobia a alternatívne len do dňa zániku poistenia v závislosti od skutočnosti, či v rámci rozhodného poistného obdobia došlo k poistnej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu. V prejednávanej veci nedošlo k v rámci rozhodného

poistného obdobia k poistnej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, preto má žalobca nárok na zaplatenie poistného do zániku poistenia. Na základe vyššie uvedeného v spojení s § 11 zákona o povinnom zmluvnom poistení má poisťovateľ nárok voči žalovanému na zaplatenie poistného vo výške 60,48 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením poistného, žalobca si zároveň uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa v spojení s nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia a to vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy, počnúc odo dňa nasledujúceho po dni zániku poistenia, t. j. odo dňa 24.04.2023.

3. Žalobca v rámci svojej žaloby na preukázanie svojich tvrdení predložil poistnú zmluvu č.: XXXXXXXXXX zo dňa 24.06.2022 a oznámenie o zániku poistenia pre nezaplatenie poistného zo dňa 03.05.2023.

4. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Trnava vydal platobný rozkaz, sp. zn.: -19 zo dňa 12. augusta 2025 (ďalej len: „platobný rozkaz“), ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa však nepodarilo žalovanému platobný rozkaz doručiť do vlastných rúk, platobný rozkaz sa v celom rozsahu zrušil.

5. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote k žalobe žalobcu písomne vyjadril. Žaloba spolu s jej prílohami, výzvou na vyjadrenie a príslušným poučením bola žalovanému doručená postupom podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len: „“). Žalovaný sa v rámci stanovenej lehoty písomne k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nepoprel a neoznačil žiadne dôkazy.

6. Podľa platí, že: „spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

7. Podľa platí, že: „súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak: a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú c) sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.“

8. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len: „“) platí, že: „spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

9. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle veta druhá , keďže sa jedná o spotrebiteľský spor z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy podľa a nasl. a súčasne ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom skutkové tvrdenia strán sporu nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 EUR. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle , pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote. Strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

10. Podľa : „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

11. Podľa 191 ods. 1 : „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Z vykonaného dokazovania si súd ustálil nasledovný skutkový stav: žalobca a žalovaný dňa 24.06.2022 uzatvorili poistnú zmluvu č.: XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia dňa 24.06.2022 s ročným poistným plateným štvrťročne splátkami so splatnosťou v termínoch 24.06, 24.09, 24.12, 24.03, odo dňa začiatku poistenia, s poistným obdobím jedného kalendárneho roka. Predmetná poistná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Pritom medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá splatnosť celého ročného poistného nezaplatením niektorej splátky, tak ako to vyžaduje . Splatnosť ročného poistného sa preto vždy vzťahuje k poslednej splátke poistného v danom poistnom období. Žalovaný nárok sa týka posledného poistného obdobia Poistnej zmluvy, v trvaní od 24.06.2022 do 24.06.2023. V rámci posledného poistného obdobia bolo ročné poistné vo výške 103,68 EUR, platené splátkami štvrťročne vo výške 25,92 EUR so splatnosťou v termínoch 24.06, 24.09, 24.12, 24.03. Žalobca riadne plnenie záväzku žalovaného platiť poistné eviduje do 24.09.2022. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 25.03.2023, nakoľko splatnosť poslednej splátky ročného poistného v danom poistnom období bola dohodnutá v termíne 24.03.2023. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky prostredníctvom upomienky obyčajnou zásielkou. Z dôvodu nezaplatenia poistného za poistné obdobie zaniklo poistenie dňa 23.04.2023 v súlade s o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako: „zákon o povinnom zmluvnom poistení“). Podľa o povinnom zmluvnom poistení má žalobca pri zániku poistenia pred koncom poistného obdobia nárok na zaplatenie poistného do konca poistného obdobia a alternatívne len do dňa zániku poistenia v závislosti od skutočnosti, či v rámci rozhodného poistného obdobia došlo k poistnej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu. V prejednávanej veci nedošlo k v rámci rozhodného poistného obdobia k poistnej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, preto má žalobca nárok na zaplatenie poistného do zániku poistenia. Na základe vyššie uvedeného v spojení s zákona o povinnom zmluvnom poistení má poisťovateľ nárok voči žalovanému na zaplatenie poistného vo výške 60,48 EUR. K úhrade zo strany žalovaného však do dnešného dňa neprišlo. 13. Podľa platí, že: „záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.“

14. Podľa platí, že: „poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.“

15. Podľa platí, že: „osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).“

16. Podľa § 6 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení platí, že: „poistná zmluva okrem všeobecných náležitostí podľa osobitného predpisu obsahuje aj údaje o motorovom vozidle zapísané v osvedčení o evidencii vozidla podľa osobitného predpisu alebo údaje zapísané v technickom osvedčení vozidla pri motorových vozidlách, ktoré nepodliehajú evidencii vozidiel, alebo v obdobnom preukaze. “

17. Podľa § 8 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení platí, že: „poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.“

18. Podľa platí, že: „ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.“

19. Podľa § 6 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení platí, že: „poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.“

20. Podľa platí, že: „dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.“

21. Podľa platí, že: „ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „výška úrokov z omeškania je opäť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

23. Podľa 232 ods. 3 : „lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“ 24. Súd vec posúdil právne tak, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená poistná zmluva podľa a nasl. v spojení s zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktorá má súčasne charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle a nasl. . Medzi základné zákonné povinnosti žalovaného vyplývajúce z tejto poistnej zmluvy v zmysle okrem iného patrí aj povinnosť za poistné obdobie platiť poistné v stanovený termín splatnosti. Poistné obdobie bolo stanovené na obdobie jedného kalendárneho roka v súlade s zákona o povinnom zmluvnom poistení. Nakoľko si žalovaný nesplnil svoju zákonnú a zmluvnú povinnosť za poistné obdobie riadne a včas zaplatiť žalobcovi dlžné poistné v stanovenej výške, žalobca v súlade s zákona o povinnom zmluvnom poistení oznámil žalovanému, že poistná zmluva zanikla, pričom ho vyzval na zaplatenie dlžného poistného za uvedené poistné obdobie. Nakoľko žalovaný v stanovenej lehote dlžné poistné žalobcovi nezaplatil, žalobcovi vznikol zákonný a zmluvný nárok na zaplatenie dlžného poistného zo zmluvy o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla.

25. Podľa 151 ods. 1 platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“

26. K základnému rozloženiu dôkazného bremena (onus probandi) v civilnom sporovom konaní a k procesným následkom stavu non liquet sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.: zo dňa 09. júna 2020 platí, že: „civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.“

27. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 11.09.2011 platí, že.: „dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (tak napr. rozhodnutia sp. zn. a ).“

28. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť v zmysle . Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu v zmysle článku 8 . Skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami procesnej obrany. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, respektíve nesplnenie povinnosti „relevantne tvrdiť“ má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry v spore. Prejaví sa v rámci meritórneho rozhodnutia vo veci. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. V zásade platí, že každý má tvrdiť najmä tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. To, že chápe bremeno popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť, vyplýva z ustanovenia , ktoré upravuje procesné následky, resp. sankciu za jej nesplnenie. (Bližšie pozri: ŠTEVČEK, M. a kol.: Civilné právo procesné. Úvod do civilného procesu a sporové konanie. 1 vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, str. 245 a 246, ISBN: 978-80-7400-876-4.)

29. Žalovaný počas celého civilného sporového konania zostal pasívny. Nevyjadril sa k žalobe žalobcu, skutkové tvrdenia žalobcu v jeho žalobe nepoprel a neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by vylučovali existenciu uplatňovaného práva žalobcu v jeho žalobe. Z uvedeného dôvodu súd všetky tvrdenia žalobcu v jeho žalobe považoval za nesporné v zmysle . Na základe týchto skutočností a v zmysle vyššie citovanej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít v Slovenskej republike konajúci súd konštatuje, že žalovaný v civilnom sporovom konaní neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré by vylučovali existenciu uplatňovaného nároku žalobcu v tomto konaní, pričom žalobca existenciu svojho nároku uplatňovaného v tomto konaní náležite preukázal.

30. Nakoľko sa žalovaný sa dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania, žalobca si v súlade s uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po vzniku omeškania dlžníka s platením svojho dlhu, pričom ich výška 5,00 % ročne bola žalobcom správne určená v súlade s Nariadenia vlády. Je tomu tak preto, pretože v čase začiatku omeškania dlžníka s platením svojho peňažného záväzku bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00 %, ktorá sa v zmysle Nariadenia vlády zvyšuje celkovo o päť percentuálnych bodov (0,00 % + 5,00% = 5,00 % úrok z omeškania).

31. Súd v tomto prípade uložil žalovanému povinnosť zaplatiť dlžnú sumu žalobcovi spolu s úrokom z omeškania do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s .

32. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

33. Podľa : „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

34. Podľa : „súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

35. Podľa platí, že: „o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

36. Podľa platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

37. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa v zmysle zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v tak, že ich

náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu. V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %, z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( a ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa a nasl. zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.