Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoCsp/19/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyho a sudkýň Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Eriky Zajacovej v spore žalobcu: Porsche Finance Slovakia s. r. o., IČO: 31 341 438, so sídlom v Bratislave, Digital Park II, Einsteinova 3754/23, právne zastúpeného Lansky, Ganzger, Jacko & Partner, s. r. o., IČO: 36 851 710, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie č. 4, proti žalovanej: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v A., F. G. H. I. X v konaní o zaplatenie 1.566,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. júna 2025, č. k. - 82, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou žalobca žiadal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 1.566,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 1.566,54 eur od 23.12.2022 do zaplatenia. Vo svojej žalobe uviedol, že žalobca s poručiteľom žalovanej p. B. E., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX uzatvorili dňa 10.08.2021 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1130899. Poručiteľ svoj záväzok zo Zmluvy č. 1130899 neplnil riadne a včas a dostal sa do omeškania s plnením záväzku na základe čoho mu bol za opakované porušenie povinností vyplývajúcich zo Zmluvy č. 1130899 vyhlásený úver za predčasne splatný a stanovený zostatok úveru predčasne splatného v zmysle čl. VII. VZP č. 1130899, a to Oznámením o predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru zo dňa 12.12.2022. Následne žalobca dňa 14.12.2023 vyhotovil Finančné vyrovnanie predčasne ukončenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Celkový dlh poručiteľa po predčasnom zosplatnení zmluvy predstavoval sumu 1.566,54 eur. Z dôvodu úmrtia poručiteľa dňa 04.12.2021 bola Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.12.2022 v konaní vedenom pod sp. zn.: schválená dohoda dedičov, na základe ktorej práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1130899 nadobudla žalovaná.

2. Súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania vyhodnotil, že vzťah medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovanej je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský, a to s poukazom na . Medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovanej bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere na kúpu motorového vozidla. Zákon pre takúto zmluvu ustanovuje podstatné náležitosti, preto súd prvej inštancie skúmal, či dotknutá zmluva tieto náležitosti obsahuje. Na tomto mieste konštatoval, že predmetná zmluva bola uzavretá v predpísanej forme a obsahuje všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon. Súd prvej inštancie ďalej skúmal, či došlo k zosplatneniu úveru v súlade so zákonom. V tomto smere mal za preukázané, že žalobca listom zo dňa 12.12.2022

vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalobca súdu prvej inštancie neposkytol žiadne dôkazy o tom, že bol právny predchodca žalovanej v omeškaní a rovnako nijakým spôsobom nepreukázal, že by bol dodržaný postup podľa . Tento presnejším spôsobom špecifikoval aj Najvyšší súd SR vo svojej judikatúre a poukázal na rozhodnutie zo dňa 26.06.2024 sp. zn. . Rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie prijal záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom platnosti zosplatnenia úveru (súdu nebola preukázaná výzva pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru ako ani omeškanie právneho predchodcu žalovanej). Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že tento úver sa nestal splatným celkom ani v dôsledku uplynutia konečnej splatnosti, pretože táto ešte neuplynula ani ku dňu vyhlásenia rozsudku, keďže konečná splatnosť úveru nastane až v roku 2027. Súd prvej inštancie vychádzajúc aj zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.07.2011, sp. zn. , mal za to, že nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno o splnení podmienok pre zosplatnenie úveru, pričom súd musí rešpektovať ním vymedzený predmet konania, jeho žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa 255 ods. 1 , keď plne úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.

4. V zákonnej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Odvolanie žalobca odôvodnil v zmysle (ďalej aj „“) a to tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca má za to, že z uvedených dôkazov, konkrétne z Oznámenia o predčasnej splatnosti úveru Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1130899 zo dňa 12.12.2022, faktúry č. 22AK06915 zo dňa 12.12.2022 III, Výzvy na zaplatenie – predžalobná výzva zo dňa 12.04.2024 a podacieho hárku zo dňa 12.04.2024 jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalovanej bol v omeškaní so splácaním splátok, pričom táto informácia bola žalovanej riadne doručená. Súd prvej inštancie tým, že najskôr rozhodol platobným rozkazom v prospech žalobcu musel mať jednoznačne preukázané, že nárok žalobcu je dostatočne preukázaný, opodstatnený a nesporný, t. j. súd prvej inštancie nemal pochybnosti o tvrdeniach žalobcu, a to aj v kontexte toho, že išlo o nárok žalobcu voči spotrebiteľovi. Žalobca z toho dôvodu, mal za to, že jeho nárok je dostatočne preukázaný a legitímne očakával, že ten istý súd rozhodne v súlade so zásadou právnej istoty a prizná žalobcovi nárok v plnom rozsahu. Žalobca taktiež nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie v bode 14. rozsudku, ktoré znie nasledovne: „V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením a OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.“ Žalobca poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2024, sp. zn. . Žalobca má za to, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu nie je obligatórnou povinnosťou na platné predčasné zosplatnenie úveru v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaná sa počas celého konania nevyjadrila k tvrdeným skutočnostiam a nerozporovala dôkazy a tvrdenia žalobcu. Aj z toho dôvodu má za to, že jeho nárok je nesporný. Žalobca má za to, že v zmysle prejednacej zásady nie je prípustné, aby súd prvej inštancie suploval procesnú aktivitu žalovanej. V tomto prípade bolo výlučne na žalovanej, aby namietala alebo spochybnila tvrdenia a dôkazy žalobcu. Takýto prístup súdu prvej inštancie narúša princípy spravodlivého procesu a objektívneho rozhodovania, keďže úlohou súdu nie je hľadať pochybenia namiesto nečinných účastníkov konania. Žalobca má tiež za to, že je nesporné, že s právnym predchodcom žalovanej uzatvoril Zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol právnemu predchodcovi žalovanej úver a právny predchodca žalovanej sa zaviazal ho splácať v mesačných splátkach. Žalobca vstupoval do zmluvného vzťahu s dobrou vierou, plniť si svoje povinnosti v zmysle Zmluvy o úvere a jej neoddeliteľných častí, pri čom právny predchodca žalovanej porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvného vzťahu. To, že právny predchodca žalovanej porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvného vzťahu nemôže byť na škodu žalobcu, ktorý si svoje povinnosti plnil riadne. Žalobca navrhol, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu žalobcu a rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zmení.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba podľa ako vecne správny potvrdiť.

7. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie založil na záveroch, že žalobca nepreukázal platné zosplatnenie úveru. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , v ktorom NS SR dospel k záveru, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením a , pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu.

8. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná v tvrdení, že zákon neukladá žiadnu povinnosť veriteľovi označiť konkrétnu splátku pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru aj s poukazom na uznesenie NS SR, sp. zn. zo dňa 30.01.2024.

9. Žalobca tiež namietal nesprávnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa , podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

10. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z precízne zisteného skutkového stavu veci, keď vyvodil správne právne závery, vychádzajúc z ktorých posúdil predmetný návrh. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje ( ), aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie, len nad rámec odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie dopĺňa:

11. Podľa ust. , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

12. Podľa ust. , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

13. Odvolací súd sa v prípade uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ zosplatnil poskytnutý úver stotožňuje so závermi uvedenými v rozhodnutí NS SR, sp. zn. zo dňa 25.01.2024. Pokiaľ odvolateľ (žalobca) poukázal na uznesenie NS SR, sp. zn. zo dňa 30.01.2024, odvolací súd poukazuje na to, že po jeho vydaní došlo k zjednoteniu predmetnej otázky v rozhodovacej praxi NS SR (napr. uznesenie NS SR pod sp. zn. zo dňa 26.06.2024 alebo uznesenie NS SR zo dňa 25.09.2024). Od záverov uvedených neskorších rozhodnutí sa odvolací súd nemieni odkloniť. Predmetné rozhodnutie, ktorým argumentuje žalobca (uznesenie NS SR, sp. zn. zo dňa 30.01.2024) je rozhodnutím ojedinelým, na ktoré súdna prax Najvyššieho

súdu SR nenadviazala. Vzhľadom na vyššie uvedené ustálenie záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj odvolací súd prehodnotil svoju skoršiu rozhodovaciu prax v skutkovo obdobných veciach a vo vzťahu k výzve podľa uzavrel, že pre platné predčasné zosplatnenie úveru podľa a sa vyžaduje vymedzenie konkrétnej splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní a pre ktorú splátku dochádza k zosplatneniu úveru.

14. Odvolateľ tiež namietal, že žalovaná nijakým spôsobom nepoprela argumentáciu žalobcu, v konaní bola pasívna a súd prvej inštancie „suploval“ jej procesnú aktivitu. V tomto smere odvolací súd poukazuje na postavenie žalovanej - spotrebiteľa ako slabšej strany v spore s poukazom na postavenie súdu, ktorý pozná právo. Podľa súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu (ex officio) obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Predmetné ustanovenie (systematicky zaradené do druhej hlavy „Spory s ochranou slabšej strany“) predstavuje jedno z kľúčových ustanovení prelamujúce dispozičný princíp v civilnom procese s cieľom poskytnúť spotrebiteľovi čo najväčšiu mieru ochrany jeho práv garantovaných hmotným právom. Vyplýva z neho, že v spotrebiteľských sporoch súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016). Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením. Vykonávanie dôkazov aj bez návrhu by malo smerovať nielen k posúdeniu neprijateľnosti ustanovení spotrebiteľskej zmluvy alebo iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, na ktorých je založený nárok tvrdený v žalobe, ale malo by smerovať k posúdeniu všetkých okolností s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej spotrebiteľská zmluva závisí (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31. marca 2021).

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( ).

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a tak, že žalovanej, hoci bola v odvolacom konaní plne úspešná, trovy odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).