Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64C/137/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Zapletajovou, v spore žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, proti žalovanému: U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. G.Á.. X, K., o zaplatenie 1.359,64 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 1.359,64 eur a úrok z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 1.359,64 eur od 03.07.2024 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 02.07.2024 v upomínacom konaní a postúpenej Mestskému súdu Bratislava IV dňa 04.12.2024 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 1359,64 eur a úrok z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 1359,64 eur od 03.07.2024 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia a to z dôvodu, že žalovaný byt teda garzónku I. kategórie na P. F.. Z. K., orient. č. X, súp. č. XXX, č. XXX/VIII. poschodí.užíva bez právneho dôvodu aj po uplynutí doby nájmu (31.01.2012) a privlastňuje si úžitkovú hodnotu bytu, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje.

2. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vydal dňa 01.08.2024 platobný rozkaz sp. zn. -23. 3. Vzhľadom na nemožnosť zistenia skutočného pobytu žalovaného a nedoručenia v danej veci vydaného platobného rozkazu upomínací súd v zmysle o upomínacom konaní vyzval žalobcu, aby navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa (ďalej len „“). Žalobca v odpovedi na výzvu upomínacieho súdu navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde podľa . Následne upomínací súd postúpil, spis tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému podľa ust. dňa 04.12.2024.

4. Podľa , ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.

5. Podľa a žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa , je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného

pobytu žalovaného. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

6. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd zverejnil oznámenie o podaní žaloby na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 20.01.2025 a tým doručoval žalovanému žalobu s prílohami k žalobe a poučeniach strany sporu a zároveň poučil žalovaného o tom, že uvedená písomnosť sa bude považovať za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia tohto oznámenia, a to aj vtedy, ak adresát o tom nedozvie ( ). V danom prípade sa uvedené písomnosti súdu považovali za doručené dňom 04.02.2025.

7. Podľa pís. a) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

8. Podľa rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky, pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

9. Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuly súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

10. S poukazom na citované zákonné ustanovenie, bol vo veci dňa 18.12.2025 verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu a zverejnené na webovej stránke súdu dňa 04.12.2025.

11. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

12. Ustanovením bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. a . V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.

13. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel a v konaní bol nečinný.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a priloženými listinnými dôkazmi a to: výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXX pre okres K. T., obec K.-P., kat. územie: P. parc. č. XXX o výmere 1222 zast. plocha súp. č. XXX P. X, X. posch, číslo bytu XXX, Nájomná zmluva č. XX-XX-XXXX-XX- XX, Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2022, Upomienka č. F. zo dňa 15.11.2022, Upomienka č. XXXXXXXXX zo dňa 06.03.2023, Predžalobná upomienka č. F. zo dňa 12.01.2023, Predžalobná upomienka č. F. zo dňa 04.04.2023, Predžalobná upomienka č. F. zo dňa 10.01.2024.

15. Žalobca žalobu skutkovo a právne odôvodnil tým, že dňa 31.01.2011 žalobca uzavrel so žalovaným Nájomnú zmluvu č. XX-XX-XXXX-XX-XX. Predmetnou zmluvou žalobca, ako vlastník a prenajímateľ, prenechal žalovanému, ako nájomcovi, za nájomné do užívania byt, nachádzajúci sa v katastrálnom území P., na P.j ul. v K., orient. č. X, súp. č. XXX, byt -garzónku I. kategórie, č. XXX/VIII. poschodie. Z. súlade s čl. IV bod 2 tejto zmluvy bol žalovaný povinný uhrádzať mesačne najneskôr do 15.dňa

príslušného kalendárneho mesiaca prenajímateľovi nájomné ako aj zálohy na poskytovanie plnenia spojeného s užívaním bytu. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú - 1 rok, teda do 31.01.2012. Odo dňa skončenia nájomného vzťahu (od 01.02.2012) žalovaný naďalej užíva byt žalobcu bez zmluvného vzťahu. Žalobca eviduje v súvislosti s užívaním bytu žalovaným neuhradenú pohľadávku predstavujúcu odplaty za užívanie bytu za obdobie 01 - 12/2022 predstavujúce mesačne sumu 43,41 eur (12 x 43,41 eur = 838,72 eur) a náklady za služby spojené s užívaním predmetného bytu za obdobie roku 2022 vo výške 520,92 eur teda spolu vo výške 1359,64 eur, predstavujúce bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Nakoľko žalovaný po uplynutí doby nájmu predmetný byt naďalej užíva, pričom žalobcovi za jeho užívanie aj napriek opakovaným upomienkam neplatí úhrady riadne a včas, dochádza z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca určil ako výšku obvyklého nájomného a skutočné náklady za služby spojené s užívaním predmetného bytu v rozhodnom období.

16. Po právnej stránke súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledovných ustanovení:

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa 1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

17. Žalovaný skutkový stav nesporoval a v konaní bol nečinný. Súd preto posúdil iba podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, vychádzal z dôkazov, ktoré predložil a za preukázané považoval nasledovné skutočnosti:

18. Z výpisu z katastra nehnuteľností Úradu geodézie, kartografie a katastra SR na LV č. XXXX (č.l.9) pre okres Bratislava II, obec K.-P., kat. územie P. parc. č. XXX o výmere 1222 zast. plocha, so stavbou súp. č. XXX, P. Č.. X, X. posch, číslo bytu XXX mal súd preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

19. Z nájomnej zmluvy č. XX-XX-XXXX-XX-XX zo dňa 31.01.2011 (č.l.10) mal súd preukázané, že žalobca, ako vlastník a prenajímateľ, prenechal žalovanému ako nájomcovi, za nájomné do užívania predmetný byt - garsónku I. kategórie. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú na 1 rok teda od 31.01.2011 do 31.01.2012 so vznikom nájmu od 31.01.2011. V súlade s čl. IV bod 2 tejto zmluvy bol žalovaný povinný uhrádzať mesačne najneskôr do 15.dňa príslušného kalendárneho mesiaca prenajímateľovi nájomné ako aj zálohy za poskytovanie plnenia spojeného s užívaním bytu. Žalovaný podľa žalobcu byt po ukončení nájmu neuvolnil a tento nevypratal.

20. Súd v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní, pretože túto je povinný skúmať z úradnej povinnosti, aj keď to strana konania nenamieta. Podľa rozsudku najvyššieho súdu vo veci sp. zn. zo dňa 29. júna 2010 „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. Tým, že prvostupňový súd rozhodol v prospech žalobcu, ktorému právo na náhradu škody priznal,

implicitne rozhodol aj o tom, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby voči žalovanému, u ktorého súd dospel k záveru, že je pasívne vecne legitimovaný.“ 21. Aktívnu vecnú legitimáciu mal súd preukázanú vlastníctvom k predmetnému bytu žalobcom a to výpisom LV č. XXXX-čiastočný. 22. Pasívnu vecnú legitimáciu mal súd preukázanú nájomnou zmluvou č. XX-XX-XXXX-XX-XX zo dňa 31.01.2011 uzavretou medzi stranami sporu, ktorá zanikla dohodou uplynutím doby nájmu 31.02.2012. Žalovaný predmetný byt užíva doposiaľ, za jeho užívanie však neplatí odplaty riadne a včas.

23. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2022 (č.l.19) mal súd preukázanú výšku bezdôvodného obohatenia a to ako nájomné za užívanie bytu za obdobie 01 - 12/2022 predstavujúce mesačne sumu 43,41 eur (12x 43,41 eur = 520,92 eur) a skutočné náklady za služby spojené s užívaním predmetného bytu za obdobie roku 2022 vo výške 838,72 eur eur t.j. spolu vo výške 1359,64 eur.

24. Žalovaný aj napriek upomienkam a to Upomienkou č. F. zo dňa 15.11.2022, Upomienkou č. XXXXXXXXX zo dňa 06.03.2023, Predžalobnou upomienkou č. F. zo dňa 12.01.2023, Predžalobnou upomienkou č. F. zo dňa 04.04.2023 a Predžalobnou upomienkou č. F. zo dňa 10.01.2024 žalovanú sumu neuhradil. Žalobca doručoval žalovanému zásielky poštou, avšak tieto sa žalobcovi vrátili ako neprevzaté v úložnej dobe.

25. Súd po takto vykonanom dokazovaní zhodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a je potrebné jej vyhovieť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného neplatením platieb za jeho bezdôvodné užívanie, keď predmetný byt vo vlastníctve žalobcu užíva bez právneho titulu, nakoľko nájom bytu skončil uplynutím dohodnutej doby nájmu dňom 31.02.2012. Výšku bezdôvodného obohatenia súd považoval za primeranú, nakoľko táto bola primeraná a jej výška je viazaná na právne postavenie žalobcu ako prenajímateľa a preukázaná vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2022.

26. Ustanovenie vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa ktorej sa nikto nesmie bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je pritom chápané ako záväzok ( ), z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a tomu, na ktorého úkor k obohateniu došlo, právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia. O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením niekomu dostalo majetkovej hodnoty vyjadrenej tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív ( ) alebo k zníženiu pasív ( ). Vecnou legitimáciou (či už aktívnou alebo pasívnou) je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z . Je ním ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u ktorého nedošlo k zmenšeniu majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Tak je tomu preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia ( ) je ten, na ktorého úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

27. Užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie predstavuje všeobecné pojatie právneho princípu, ktorý je treba aplikovať na vopred bližšie neurčené prípady ( ). Pri posudzovaní veci je treba rovnako vychádzať zo všeobecného chápania vlastníckeho práva ako práva, ktoré môže byť obmedzené len so súhlasom vlastníka, inak len na základe zákona, čo je prípad v súdenej veci.

28. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, je rovnajúce sa výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase za porovnateľnú nehnuteľnosť, t.j. za obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022.

29. Súd konštatuje, že výkon subjektívneho práva nemôže požívať ochranu v neobmedzenom rozsahu a za každých okolností, bez ohľadu na danú konkrétnu situáciu a zúčastnené subjekty. V súkromnom práve je výkon práv a povinností vyjadrený v právnych normách a je limitovaný, napr. zákazom zneužitia práva, príkazom konať v súlade s dobrými mravmi, ochranou dobromyseľnosti atď., a tieto požiadavky na výkon

práva sú aj právnymi princípmi. Právny inštitút zákazu zneužitia subjektívneho práva je daný limitmi výkonu takéhoto práva a cieľom je, aby pri kolízii subjektívnych práv osôb, v dôsledku neobmedzeného uplatnenia subjektívneho práva určitou osobou nebola prekročená miera únosného správania, aby teda nevznikla ujma inej osobe, prípadne nenastal rozpor so spoločenským záujmom. Právo teda určuje hranice výkonu subjektívneho práva najmä kategóriami morálky, dobromyseľnosti, dobrých mravov.

30. Je potrebné potom súhlasiť s tvrdením žalobcu, že žalovaný užívaním bytu bez poskytovanej náhrady získal majetkovú hodnotu. V prejednávanej veci tak ide o plnenie bez právneho dôvodu t.j. užívanie bytu bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je vzhľadom na povahu plnenia schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme penažnej náhrady v zmysle .

31. Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie požiadal.

32. Podľa , splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

33. Podľa ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania a kde je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Žalovaný tým, že svoj dlh riadne a včas nesplnil, dostal sa podľa veta prvá do omeškania. Pretože ide o omeškanie so zaplatením peňažného dlhu má žalobca právo od žalovaného podľa požadovať aj úroky z omeškania vo výške určenej podľa nariadenia vlády SR č. . Žalobca žalobou požaduje úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po podaní návrhu dňa 02.07.2024 na vydanie platobného rozkazu do zaplatenia. Žaloba je preto aj v časti o zaplatenie úrokov z omeškania 9,25 % ročne z 1359,64 eur od 03.07.2024 do zaplatenia dôvodná.

36. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd podľa rozhodol aj o náhrade trov konania. Pretože žalobca bol v konaní celkom úspešný a strany netvrdili a ani súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa , pre ktoré by mu nemal nárok nepriznať, rozhodol, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania podľa v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach / / podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) / /.

Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.