Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/184/2025

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v právnej veci žalobcu: Bantom s.r.o., so sídlom Galvaniho 15/A, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 607 383, proti žalovanému: Obec Radošina, so sídlom Školská 416/3, 956 05 Radošina, IČO: 00 311 014, právne zast.: Mgr. Peter Hargaš, advokát, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 42 258 413, o zaplatenie 89.679,60 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti výroku IV. rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. -144 zo dňa 06.08.2025, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. -144 zo dňa 06.08.2025 v napadnutom výroku IV. o náhrade trov konania potvrdzuje.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. konanie v časti istiny vo výške 89 679,60 eur zastavil. Výrokom II. zaviazal žalovaného zaplatiť úroky z omeškania vo výške 0,01 % denne zo sumy 97.502,39 eur od 08.01.2025 do 09.01.2025, vo výške 0,01 % denne zo sumy 92.627,27 eur od 10.01.2025 do 14.01.2025, vo výške 0,01 % denne zo sumy 89.679,60 eur od 15.01.2025 do 13.02.2025 a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to do troch od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom IV. rozhodol, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva, a to s poukazom na ustanovenia , , , (ďalej len „“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 97.502,39 eur s príslušenstvom titulom úhrady faktúry č. 20240093 vystavenej na základe uzavretej zmluvy o dielo. Na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica bola súdu doručená oprava návrhu na vydanie platobného rozkazu. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 21.02.2025 platobný rozkaz č.k. . Žalovaný v podanom odpore uviedol, že časť istiny vo výške 7.822,79 eur bola uhradená pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu a zostatok vo výške 89.679,60 eur zaplatil žalovaný dňa 12.02.2025. Namietal, že žalobca opravil svoj návrh iba v časti istiny 7.822,79 eur napriek tomu, že istina bola zaplatená celá 12.02.2025. Ďalej namietal, že uplatnené príslušenstvo a nesúhlasil s priznaním paušálnej náhrady.

3. V ďalšej časti súd prvej inštancie zhrnul následné vyjadrenia strán a dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania ustálil, že nakoľko žalobca vzal žalobu späť v časti istiny 97.502,39 eur, ale predmetom konania bola po oprave žaloby istina 89.679,50 eur, konanie v časti istiny vo výške 89.679,50 eur zastavil. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z predloženej zmluvy o dielo mal za preukázané, že si

strany dohodli v článku XI bod 8 úroky z omeškania vo výške 0,01 % denne, priznal ich súd žalobcovi len v uvedenej výške a vo zvyšku uplatnených úrokov žalobu zamietol. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že mal preukázané, že tým, že sa žalovaný dostal s predloženou faktúrou do omeškania patrí mu paušálna náhrada vo výške 40,00 eur. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia . Pre toto rozhodnutie existovali podľa súdu prvej inštancie dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd konanie zastavil v časti žalovanej istiny. Žalobca žiadal zastavenie konania z dôvodu úhrady istiny žalovaným dňa 09.01.2025, 14.01.2025 a 13.02.2025. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca podal žalobu dňa 07.02.2025. Dňa 14.02.2025 vyzval Okresný súd Banská Bystrica žalobcu na opravu, nakoľko si žalobca uplatnil nárok na 97.502,39 eur, avšak z listiny pripojenej k návrhu bolo zrejmé, že 7.822,79 eur bolo zaplatených pre podaním žaloby. Oprava návrhu Okresnému súdu Banská Bystrica bola doručená dňa 20.02.2025, teda v čase, kedy už bola celá istina žalovaným uhradená. Nakoľko v čase podania žaloby nebola celá istina zaplatená, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaný však istinu zaplatil predtým, ako bola Okresnému súdu Banská Bystrica doručená oprava žaloby, a teda žalobca mal túto skutočnosť zohľadniť pri oprave žaloby. Nakoľko žalobca tak neurobil, spôsobil žalovanému vznik trov vo forme právneho zastúpenia za podanie odporu. Súd tak dospel k záveru, že obe strany mali rovnaký podiel na zastavení konania. Žalobca na pojednávaní navrhol, že nakoľko vzal žalobca žalobu v časti istiny späť až pre prvým pojednávaním dňa 30.07.2025, mal by súd priznať žalovanému náhradu trov konania za účasť právneho zástupcu na pojednávaní. Súd prvej inštancie však uviedol, že nakoľko vzal žalobca žalobu späť v časti istiny, nariadené pojednávanie by sa uskutočnilo, nakoľko medzi stranami ostal nedoriešený spor ohľadom úrokov z omeškania a paušálnej náhrady. Súd prvej inštancie mal teda za to, že obe strany čiastočne zavinili zastavenie konania.

4. Proti výroku IV. podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa riznať plnú náhradu trov žalovanému alebo minimálne za tri úkony právnej pomoci: prevzatie právneho zastúpenia, podanie odporu a zastupovania na pojednávaní dňa 06.08.2025. Z priebehu súdneho konania podľa žalovaného vyplynulo, že žalobca jednoznačne zavinil trovy konania na strane žalovaného súvisiace s nutnosťou podať odpor v súdnom konaní, a to s ohľadom na to, že v čase opravy návrhu na vydanie platobného rozkazu, t.j. dňa 20.02.2025 už bola celá istina uhradená, pretože k úhrade celej istiny prišlo ešte dňa 12.02.2025, pričom žalobca uvedené neuviedol vo svojej oprave návrhu zo dňa 20.02.2025. Pokiaľ by platobný rozkaz bol vydaný v súlade s aktuálnym skutkovým stavom k 20.02.2025, tak by platobný rozkaz znel výlučne na úroky z omeškania (bez povinnosti zaplatiť istinu), a teda žalobca by si nemusel zabezpečovať právne služby cez advokáta alebo vynaložiť na právne služby finančné prostriedky vo výške tarifnej odmeny zo sumy istiny 89.679,60 eur. Jediným účinným prostriedkom obrany voči platobnému rozkazu na neaktuálnu výšku istiny 89.679,60 eur bolo podanie odporu. Na základe uvedeného je evidentné, že trovy podania odporu boli spôsobené výlučne postupom na strane žalobcu, ktorý buď nepostupoval obozretne (postupoval nedbanlivo) alebo mohol konať úmyselne s cieľom podať návrh na výkon exekúcie. Výška istiny rozhoduje o výške tarifnej odmeny advokáta, čiže aj z tohto pohľadu žalobca svojím postupom zavinil trovy v tarifnej výške z istiny 89.679,60 eur, ktoré by inak neboli vznikli, ak by žalobca zobral svoj návrh čiastočne späť pred vydaním platobného rozkazu. V súvislosti s pojednávaním uskutočnením dňa 06.08.2025 žalovaný uviedol, že žalobca mal svoj návrh v časti istiny zobrať späť už v čase opravy návrhu a pred podaním platobného rozkazu, ďalej mohol zobrať návrh späť aj podľa o upomínacom konaní alebo ešte v návrhu na pokračovanie v konaní v máji 2025, kedy už bolo absolútne neprehliadnuteľné, že návrh žalobcu je nedôvodný v časti istiny, napriek tomu žalobca tak urobil až podaním zo dňa 30.07.2025, t.j. tesne pred termínom pojednávania, čo je nutné považovať podľa za zneužitie práva, ktorého dôsledkom má byť priznanie plnej náhrady trov konania žalovanému aj za pojednávanie uskutočnené dňa 06.08.2025. V súvislosti s pojednávaním uskutočneným dňa 06.08.2025 ďalej uviedol, že žalobca žiadal úrok z omeškania vo výške 12,15 % ročne, pričom súd mu priznal iba úrok z omeškania vo výške 3,65 % ročne, t.j. žalobca bol neúspešný z tohto pohľadu v takmer troch štvrtinách (3/4) svojho návrhu ohľadom úrokov z omeškania, čiže má za to, že aj z tohto pohľadu mali byť trovy konania za toto pojednávanie priznané žalovanému.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 07.10.2025, v ktorom uviedol, že keďže bola žaloba podaná dôvodne, správny by bol výrok o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi. Z dôvodu zastavenie konania bude žalobcovi vrátený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia žalobcovi nevznikli. Z toho dôvodu bolo podľa žalobcu nehospodárne, aby

žalobca podával odvolanie. Vzhľadom na uvedené, je možné akceptovať rozhodnutie súdu o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán. Nie je však možné priznať náhradu žalovanému. Žaloba bola podaná dôvodne a žalovaný nebol povinný podávať odpor, keďže aj keby existoval právoplatný platobný rozkaz, žalobca by v exekučnom konaní nebol úspešný.

6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu vyjadril podaním doručeným dňa 03.11.2025, v ktorom uviedol, že ak by žalobca viedol pri oprave skutočný stav veci, nebol by platobný rozkaz vydaný. Poukázal na . Žalobca v rozpore so skutkovým stavom podal návrh na pokračovanie konania v celkovej výške 89.679,60 eur. Poukázal na a uviedol, že ak by žalovaný odpor nepodal, žalobca by disponoval exekučným titulom. Žalovaný bol teda povinný podať odpor.

7. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.

8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku IV. o náhrade trov konania vecne správne.

9. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Žalovaný proti predmetnému rozsudku podal odvolanie výlučne proti výroku IV. o náhrade trov konania, pričom sa domáhal plnej náhrady trov konania, resp. aspoň priznania náhrady za tri úkony právnej pomoci.

14. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s obsahom napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a s obsahom odvolania žalovaného a vyjadreniami v odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje nedôvodnosť odvolacích námietok žalovaného.

15. Žalovaný v odvolaní namietal, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná istina bola uhradená žalovaným v plnom rozsahu pred doručením opravy žaloby v zmysle výzvy Okresného súdu Banská Bystrica a žalobca túto skutočnosť v oprave neuviedol, navrhol pokračovať v konaní a k späťvzatiu došlo až pred prvým pojednávaním, zavinil žalobca trovy konania na strane žalovaného v súvislosti s prevzatím zastupovania, podaným odporom, ako aj následné trovy v súvislosti s nariadeným pojednávaním. Uvedenú odvolaciu námietku odvolací vyhodnotil ako nedôvodnú. V konaní nebolo sporné, že žaloba bola vo výške 89.679,60 eur podaná dôvodne, nakoľko v čase podania žaloby predmetná výška istiny uhradená zo strany žalovaného nebola. Žalobca vzal žalobcu v predmetnej istine späť z dôvodu jej úhrady po podaní žaloby. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že je možné konštatovať, že žaloba bola podaná dôvodne a zavinenie za zastavenie konania v predmetnej časti je možné pričítať žalovanému. Súd prvej inštancie však následne dospel k záveru, že čiastočné zavinenie za zastavenie konania možno pričítať obom stranám a z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa a rozhodol v zmysle tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd spravuje dvoma základnými zásadami, a to zodpovednosťou za zastavenie konania a zásadou úspechu resp. kombináciou uvedených zásad alebo výnimočne dospeje k záveru, že sú to okolnosti hodné osobitného zreteľa tak ako to predpokladá ustanovenie . Uvedené ustanovenie predstavuje odchýlku od uvedených zásad. Za výnimočnú okolnosť považoval súd prvej inštancie skutočnosť, že k plneniu istiny došlo už pred podaním opravného návrhu žaloby. Uvedený záver súdu je v prospech žalovaného, a preto jeho preskúmavanie a prípadná zmena by bola v rozpore so zásadou zákazu

reformatio in peius, nakoľko žalobca odvolanie nepodal. Zo žiadneho tvrdenia žalovaného nevyplýva, že by bolo možné zavinenie za zastavenie konania pričítať žalobcovi. Medzi stranami totiž nebolo sporné, že k úhrade žalovanej sumy vo výške 89.679,60 eur došlo až po podaní žaloby.

16. Pokiaľ žalovaný uvádza v odvolaní, že žalobca svojim neskorým späťvzatím zavinil trovy súvisiace s neaktuálnou výškou istiny a s ňou súvisiacou výškou tarifnej odmeny právneho zástupcu žalovaného, odvolací súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Predmetom konania je tak celá žalovaná istina, a to až do rozhodnutia súdu. Z nijakého ustanovenia nevyplýva povinnosť, že by tak mal súd urobiť skôr ako v rozhodnutí vo veci samej. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Ak by žalobca urobil späťvzatie pred doručením žaloby žalovanému, súd by konal ďalej o zvyšku nároku bez rozhodnutia, nič by to však nemenilo na závere, že žalobca bol v žalovanej výške 89.679,60 eur úspešný, nakoľko k úhrade došlo až po podaní žaloby, a je teda nutné konštatovať, že žaloba bola podaná dôvodne.

17. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa trov súvisiacich s pojednávaním dňa 06.08.2025 sa odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že skutočnosť, že žalobca vzal žalobu v časti žalovanej istiny späť až pred prvým pojednávaním, nariadené pojednávanie nemala uvedená skutočnosť vplyv na nariadené pojednávanie, nakoľko sporný medzi stranami stále ostával úrok z omeškania, ako aj paušálna náhrada spojená s uplatnením pohľadávky. Odvolací súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané zavinenie vzniku trov konania, ktoré by inak neboli vznikli tak, ako to predpokladá ustanovenie . Ak by aj k späťvzatiu došlo bezodkladne po úhrade istiny, neznamenalo by to ukončenie konania, práve vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania ostávalo príslušenstvo žalovanej istiny. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa priznanej výšku úroku z omeškania oproti uplatnenej výške úrokov z omeškania odvolací súd uvádza, že vzhľadom ku skutočnosti, že príslušenstvom nebolo samostatným predmetom konania o podanej žalobe, nezapočítava sa do celkového pomeru úspechu.

18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním žalovaného dotknuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania je vecne správne, odvolacie dôvody naplnené neboli a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. o náhrade trov konania v zmysle ako vecne správne potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný.

20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (/, e/ ).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica ( -Exekučný poriadok).