Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Saz-2-2025.pdf
PDF · 156.35 KB
Case nature
Area
Subarea
20Saz/2/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Romanom Die, v právnej veci žalobcu: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Afganská islamská republika, paštúnska národnosť, bez dokladov totožnosti, adresa posledného trvalého pobytu v zahraničí v obci Bazaval – bez bližšieho určenia, obec Nangarhár, Afganistan, toho času miesto pobytu: Centrum pre deti a rodiny Medzilaborce, Kpt. Nálepku č. 369/5, 068 01 Medzilaborce, právne zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MU-PO-62-17/2025-Ž zo dňa 25.08.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Správnu žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
1. Správnou žalobou vo veci azylu, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 29.09.2025 sa žalobca domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-62-17/2025-Ž zo dňa 25.08.2025 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), zrušenia tohto rozhodnutia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a náhrady trov konania.
II. Administratívne konanie
2. Žalobca bol po svojom nelegálnom príchode policajnou hliadkou zadržaný na území Slovenskej republiky (ďalej aj ako „SR“), následne mu bol Mestským súdom Bratislava 2 ustanovený opatrovník (Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Stropkov), ktorý v žalobcovom mene požiadal dňa 11.04.2025 o udeleniu azylu alebo doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o jeho život pred militantným hnutím Taliban. Dňa 11.04.2025 bola za prítomnosti opatrovníka a tlmočníka do jazyka paštu spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia podľa § 17 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Žalobca v rámci podania vysvetlenia uviedol svoje meno, priezvisko a dátum narodenia s tým, že nemá pri sebe žiadny cestovný doklad, je moslim-sunit, má ukončených desať tried základnej školy, pracoval ako pouličný predajca kávy a čaju, rodičia a súrodenci (päť bratov a šesť sestier) žijú v Afganistane. Uviedol, že z Afganistanu vycestoval asi pred tromi mesiacmi s ďalšími osobami, a to trasou cez Pakistan – Irán – Turecko – Bulharsko – Srbsko – Maďarsko, s cieľom v Nemecku. Následne sa omylom ocitli na území SR, kde sa prihlásili na polícii. Uviedol, že na územie SR sa dostal za pomoci prevádzača, nemá žiadnu finančnú hotovosť, na Slovensku nemá žiadnych príbuzných, má bratranca v Nemecku, nebol členom žiadnej politickej strany, nebol trestaný, nebol vojakom, nebol prenasledovaný pre náboženstvo, ani pre
politické názory. Záverom uviedol, že sa jedná o jeho prvú žiadosť o azyl, ktorú odôvodnil obavou o svoj život, keďže ho chcel Taliban naverbovať do svojich radov.
3. Za účelom zdôvodnenia žiadosti o udelenie azylu bol so žalobcom dňa 13.05.2025 za prítomnosti tlmočníka a opatrovníka vykonaný vstupný pohovor. V rámci tohto pohovoru žalobca úvodom uviedol, že sa cíti dobre, môže vypovedať, tlmočníkovi rozumie a následne zopakoval svoje osobné údaje, resp. dosiahnuté vzdelanie (desať tried) s tým, že v štúdiu ďalej nepokračoval z bezpečnostných dôvodov, keďže v oblasti kde žil pôsobí teroristická organizácia islamský štát – ISIS-K (ďalej aj ako „ISIS“), ktorý ich chcel verbovať. Uviedol tiež, že býval s rodičmi a súrodencami, s bratom mali čajovňu, kde obsluhoval až do svojho odchodu a že vojakom nebol. V súvislosti s jeho naverbovaním uviedol, že ISIS verbuje mladých, slobodných a bezdetných ľudí, oznámili (prišli k nim domov a oznámili to jeho rodičom) jeho rodine, že majú takýchto členov rodiny vydať, aby šli trénovať a bojovať pre ISIS. Rodičia podľa žalobcu zástupcom ISIS oznámili, že sa poradia a neskôr im oznámia ako sa rozhodli, na čo mali zástupcovi ISIS reagovať, že o tri dni sa vrátia a vybraných členov rodiny zoberú na svoju základňu. Na vzniknutú situáciu rodina reagovala podľa žalobcových slov: „Rodičia hovorili, že s tým nesúhlasia, teda s ich politikou nesúhlasia. A ak by som šiel s nimi, určite by ma podľa rodičov poslali niekam do bojov a už ma nikdy neuvidia, kde zahyniem.“. Vo vzťahu k členom rodiny uviedol mená rodičov, ich približný vek s tým, že otec bol stavebný robotník, ale už nepracuje a matka bola v domácnosti. Žalobca uviedol mená všetkých piatich bratov a ich vek (33, 30, 25, 23 a 20 rokov) s tým, že najstarší a najmladší s ním pracovali v čajovni, ďalší z bratov pracuje na hydinovej farme, ďalší je vodičom autobusu, ďalší vyrába pirôžky, ktoré predáva a všetci žijú spoločne s rodičmi. Podľa slov žalobcu všetci bratia sú ženatí a v Afganistane nemali konkrétne problémy. Žalobca uviedol tiež mená šiestich sestier, z ktorých je päť vydatých, k týmto však vek uviesť nevedel a najmladšia má 15 rokov a žije spolu s bratmi a rodičmi. Podľa slov žalobcu všetci bratia sú ženatí a jeho súrodenci v Afganistane nemali konkrétne problémy. S rodinou je žalobca v kontakte cez whatsapp, rodina sa podľa slov žalobcu má dobre, avšak otravuje ich ISIS s tým, že kde sa nachádza on (žalobca), na čo rodina reaguje, že o ňom nemá informácie, že utiekol. Žalobca následne uviedol, že je slobodný, bezdetný, má 130 €, hnuteľný, ani nehnuteľný majetok nevlastní, nemá pas, doklad totožnosti, ani iný doklad pri sebe, ani v Afganistane. Žalobca následne opísal priebeh cesty z Afganistanu až na územie SR, obdobne ako 11.04.2025 pri podaní vysvetlenia. Uviedol, že cieľom cesty bolo Nemecko kde má bratranca ale nie je s ním v kontakte a nemá o ňom informácie. Uviedol tiež, že nebol trestne stíhaný a nebol ani politicky aktívny.
4. K samotnej žiadosti o udelenie azylu žalobca uviedol, že už skôr povedal, že v Afganistane je ohrozený jeho život z dôvodu verbovania jeho osoby zo strany ISIS. S rodičmi sa dohodol, že je to pre neho nebezpečné, že by v radoch islamského štátu zahynul, preto sa dohodli, že odíde do zahraničia. Podľa žalobcu ISIS teraz naberá mladých ľudí, pretože ich potrebuje z dôvodu, že vládne Taliban. Na otázku, či žalobca poznal niekoho z tých ľudí a či vedel, že to boli členovia islamského štátu žalobca uviedol, že od susedov mali informácie, že ISIS chodí zisťovať kde žijú mladí a slobodní ľudia. Žalobca uviedol, že v čase, kedy u jeho rodičov boli predstavitelia islamského štátu, bol on v čajovni a tým pádom konkrétnych ľudí nevidel, ale rodičia mu o tom povedali. Na otázku, či mal predtým v Afganistane nejaké problémy žalobca uviedol, že keď padla bývalá vláda, síce nedochádza k bojom, ale všetko je obmedzené, ženy nemôžu študovať a pracovať, mladých ľudí verbujú do ISIS a celkovo vládne nepriaznivá situácia. Na otázku, či žalobca osobne niekedy prišiel do kontaktu s predstaviteľom ISIS žalobca uviedol, že do priameho kontaktu nikdy neprišiel, ale videl, kde majú základňu a obec kde žil plne ovládal. Na otázku, či pred záujmom ISIS bolo všetko v poriadku žalobca odpovedal, že: „Mám info, že aj Taliban niekedy verbuje mladých ľudí, no ISIS ich asi predbehlo, kontaktovali nás prví.“ V tejto súvislosti žalobca uviedol že nepozná nikoho, koho by ISIS naverboval. Jeho situáciu by podľa žalobcu neriešilo ani presťahovanie v rámci Afganistanu, pretože by bolo len otázkou času, kedy by sa ho na inom mieste rozhodol naverbovať Taliban. Žalobca prejavil obavu z návratu do Afganistanu, keďže mal za to, že ISIS, by ho určite uniesol, alebo by ho zabili, keďže utiekol a hľadajú ho, návrat by bol pre neho nebezpečný. Žalobca prejavil záujem zotrvať na území SR, naučiť sa jazyk, študovať, pracovať. Žalobca záverom, napriek predchádzajúcemu zámeru dostať sa do Nemecka, prezentoval prosbu poskytnutia nejakej medzinárodnej ochrany, aby mohol ostať žiť v bezpečí, aj s ohľadom na to, že po tom ako rodičom prezentoval, že sa ocitol na území SR, tak s tým boli v poriadku, že je v bezpečí.
5. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia právny zástupca žalobcu predložil žalovanému písomné vyjadrenie k predmetnému azylovému konaniu žalobcu zo dňa 11.08.2025, v ktorom zhrnul obsah výpovede žalobcu a jeho dôvody podania žiadosti o udelenie azylu a poukázal na obsah polytematickej
správy o krajine pôvodu žalobcu, z ktorej uviedol konkrétne informácie na podporu opodstatnenosti žiadosti žalobcu o udelenie azylu, ktoré obdobným spôsobom použil neskôr v rámci žalobnej argumentácie. Záverom navrhol udelenie azylu žalobcovi z humanitných dôvodov.
III. Napadnuté rozhodnutie
6. Dňa 25.08.2025 vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým žalobcovi neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o azyle“) a poskytol žalobcovi doplnkovú ochranu podľa § 13a ods. 1 a § 20 ods. 4 Zákona o azyle. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí úvodom v krátkosti zhrnul skutkový stav a následne odôvodnil výrok napadnutého rozhodnutia o neudelení azylu, ako aj výrok o poskytnutí doplnkovej ochrany. V rámci tohto odôvodnenia uviedol, že za účelom objektívneho posúdenia žiadosti žalobcu boli okrem žalobcovej výpovede využité informácie z databázy migračného úradu ku krajine pôvodu Afganistan zo dňa 03.07.2025, informácie poskytnuté opatrovníkom, právnym zástupcom, ako aj ďalšie verejne dostupné informácie. Tieto informácie žalovaný hodnotil vo vzťahu k výpovedi žalobcu a dôvodom, kvôli ktorým opustil krajinu pôvodu a či tieto dôvody spĺňali kritériá prenasledovania. Žalovaný skonštatoval, že žalobca svoju žiadosť založil na obave o svoju bezpečnosť pred príslušníkmi hnutí ISIS a Taliban. V tejto súvislosti žalovaný zhrnul s odkazom na získané informácie o Afganistane bezpečnostnú situáciu v tejto krajine s tým, že moc v krajine je aktuálne v rukách hnutia Taliban, ktoré sa dostáva do stretov s hnutím ISIS, ktoré sa snaží získať kontrolu nad odľahlými časťami Afganistanu. V prípade ISIS ide o neštátneho aktéra možného prenasledovania, ktorý robí nábor nových príslušníkov najmä medzi osobami, ktoré zodpovedajú profilu žalobcu. V danom prípade však nábor, ako ho opísal žalobca nemožno považovať za prenasledovanie podľa § 2 písm. d) Zákona o azyle. Žalovaný skonštatoval, že v danom prípade žalobca neopísal žiadne fyzické ani psychické násilné správanie príslušníkov ISIS, bez prítomnosti vyhrážok s tým, že žalobca je s rodinou v kontakte a neuviedol, že by mala rodine akékoľvek problémy súvisiace s tým, že opustil krajinu. Z dostupných informácií pre žalovaného vyplynulo, že nábory ISIS sú prevažne dobrovoľné, motivované ideológiou, sociálnymi a ekonomickými faktormi, avšak vyskytujú sa aj nábory nútené, a to najmä v oblastiach, kde si ISIS potrebuje udržať vplyv. Následne žalovaný opísal aktivity ISIS a Talibanu pri vzájomných stretoch s tým, že Taliban má, napriek nestabilnej bezpečnostnej situácii, záujem chrániť územie Afganistanu a svojich obyvateľov pred hrozbami ISIS. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd“) sp. zn. 1Sža/45/2011 zo dňa 27.11.2011, podľa ktorého je prenasledovaním len taká situácia, kedy zo strany štátnych orgánov moci dochádza k systematickému odmietaniu poskytnutia ochrany jednotlivcom pred vyhrážkami či činmi súkromných osôb. Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/26/2024 zo dňa 23.09.2014 a vo väzbe na závery z tohto rozsudku skonštatoval, že v prípade žalobcu boli splnené zákonné podmienky na poskytnutie medzinárodnej ochrany vo forma azylu. Žalovaný mal za to, že v prípade žalobcu nebolo preukázané, že v krajine pôvodu by bol prenasledovaný. Motivácia hnutia ISIS o doplnenie svojich radov nie je motivovaná politicky, nábožensky, rasovo, národnostne, či v dôsledku príslušnosti k určitej sociálnej skupine, na základe čoho sa nejedná o prejav azylovo relevantného prenasledovania, ale o prejav vážneho bezprávia, ktoré bolo zohľadnené poskytnutím doplnkovej ochrany žalobcovi. Vo vzťahu k neudeleniu azylu žalobcovi z humanitných dôvodov žalovaný uviedol, že vzhľadom na poskytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi, neboli splnené podmienky na udelenie azylu z humanitných dôvodov.
7. V súvislosti s možnosťou náboru pre vládne hnutie Taliban, žalovaný uviedol, že hnutie Taliban je aktuálne v Afganistane štátnym aktérom bez toho, aby malo potrebu vykonávať nútený nábor, a to aj s ohľadom na vyžadovanú loajalitu k tomuto hnutiu. Nútený nábor Taliban využíval výnimočne v čase občianskej vojny a prevratu v auguste 2021. Verboval osoby prevažne s vojenským pôvodom a z madrás Afganistane a Pakistane a žalobca do tejto kategórie osôb nespadá. Uviedol tiež, že hnutie Taliban po prevzatí moci v krajine prestalo do svojich radov verbovať neplnoletých chlapcov a motivácie obyvateľov Afganistanu vstúpiť do radov hnutia Taliban sú prevažne sociálne a ekonomické. V prípade regrutovania žalobcu hnutím Taliban, by sa jeho rodina mohla obrátiť na radu starších, ktorá je tradičným orgánom v miestnych podmienkach a jednou z možností ako sa brániť proti verbovaniu maloletých, keďže historicky zohrávala významnú úlohu pri riešení sporov, avšak v danom prípade ide len o možnosť s neistým záverom v závislosti na konkrétnych okolnostiach.
8. Žalovaný tiež uviedol, že vzhľadom na maloletosť žalobcu zohľadňoval tiež najlepší záujem dieťaťa, žalobca bol umiestnený v centre (v Medzilaborciach) určenom pre maloletých, teda je v bezpečnom
prostredí špecializovaného zariadenia, kde je mu poskytovaná pomoc, podpora a služby ako iným maloletým v tomto centre. Vek žalobcu bol zohľadnený aj pri vedení pohovoru, ktorý bol vedený za účasti kvalifikovaného pracovníka špecializujúceho sa na prácu s maloletými. V tejto súvislosti však žalovaný tiež uviedol, že z ustanovení Dohovoru, ani Zákona o azyle, nevyplýva, že by vek žiadateľa, resp. jeho maloletosť alebo zraniteľnosť, mala byť oprávneným dôvodom na poskytnutie medzinárodnej ochrany.
9. Záverom tejto časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že na základe komplexného posúdenia žiadosti žalobcu a všetkých relevantných informácií dospel žalovaný k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na udelenie azylu na území SR podľa § 8 Zákona o azyle, keďže nebolo preukázané, že obava, pre ktorú žalobca odišiel z Afganistanu, by mala akúkoľvek súvislosť s jeho rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením alebo príslušnosťou k určitej sociálnej skupine, alebo s uplatňovaním politických práv a slobôd, na základe čoho žalovaný v prípade žalobcu nepristúpil k udeleniu azylu.
10. V ďalšom texte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný odôvodnil poskytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi.
11. Záverom žalovaný v napadnutom rozhodnutí reagoval na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 11.08.2025, ku ktorému v kratšej forme zhrnul odôvodnenie z predchádzajúcej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ohľadne neudelenia azylu a nad rámec uvedeného k tradícii C. C. uviedol, že žalobca nikdy nebol príslušníkom hnutia Taliban, s týmto konaním sa nestretol a ani počas pohovoru takúto obavu neprezentoval. Žalovaný uviedol, že poskytovanie medzinárodnej ochrany je založené na individuálnom princípe a ak vychádzal z toho, aké formy prenasledovania by mohli hroziť každému maloletému chlapcovi v Afganistane, musel by byť udelený azyl každému takémuto žiadateľovi čo by bolo v rozpore s individuálnym princípom poskytovania medzinárodnej ochrany.
IV. Správna žaloba
12. Žalobca podanou správnou žalobou vo veci azylu inicioval súdny prieskum napadnutého rozhodnutia a v podanej správnej žalobe úvodom zhrnul skutkový stav a obsah a dôvody napadnutého rozhodnutia žalovaného. Ďalej uviedol, že s napadnutým rozhodnutím vo vzťahu k časti o neudelení azylu nesúhlasí z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že na základe vykonaného dokazovania žalovaný dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca úvodom tejto časti podanej správnej žaloby citoval ustanovenia § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok (ďalej aj ako „Správny poriadok“) § 8 písm. a), § 2 písm. d) bod 1 a 6, § 19a ods. 1 písm. a) a c), § 19a ods. 2 a 6 a § 19a ods. 4 písm. d) Zákona o azyle, čl. 3 bod 1, čl. 6 bod 1 a 2, čl. 22 bod 1 a čl. 37 písm. a) Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 1, čl. 2 a čl 4 Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné a protirečivé. Žalovaný podľa žalobcu neodôvodnene spochybnil, že dochádza k násilnému regrutovaniu detí do ozbrojených konfliktov, hoci obsahom spisu sú aj informácie svedčiace o opaku. Žalovaný podľa žalobcu nehodnotil žalobcu ako maloletého a nezohľadnil jeho vek, mieru vyspelosti a ďalšie špecifiká s tým, že v prípade núteného regrutovania maloletých ide o formu prenasledovania. Mal za to, že závery žalovaného sú nesprávne, keďže žalobca pochádza z oblasti kde pôsobí ISIS a patrí do skupiny osôb, ktoré sú primárnym cieľom náborových aktivít tejto teroristickej organizácie. Náborové praktiky ISIS sa vyznačujú prvkami zastrašovania, donucovania, využívania sociálnej a ekonomickej zraniteľnosti, ako aj hrozieb voči rodinným príslušníkom osôb, ktoré odmietnu vstup. Nábor do ISIS nikdy nemožno chápať ako slobodné rozhodnutie jednotlivca, pretože odmietnutie so sebou nesie riziko odplaty vrátane fyzického násilia, či smrti. Podľa žalobcu už samotná existencia regrutácie zo strany teroristickej organizácie napĺňa znaky prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) Zákona o azyle, ako aj medzinárodných štandardov. Sám žalovaný nevylúčil možnosť násilnej regrutácie. Nesúhlasil so záverom, že hnutie Taliban vyvíja snahu chrániť obyvateľov Afganistanu, pretože samotné toto hnutie predstavuje pre žalobcu riziko regrutácie. Medzinárodné právo nepožaduje absolútnu ochranu každého jednotlivca, ale poskytnutie účinnej a dostupnej ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. Žalobca tiež spochybnil závery žalovaného ohľadne toho, že hnutie D. po prevzatí moci v krajine prestalo s násilným verbovaním maloletých. Podľa žalobcu bolo povinnosťou žalovaného skúmať aké formy vážnych porušení základných ľudských práv môžu postihovať osobitne deti. Žalovaný podľa žalobcu sám priznal, že k núteným náborom zo strany Talibanu dochádza, a preto je žalobca presvedčený, že jeho obava o to, že bude regrutovaný je objektívna, predstavuje opodstatnený strach a má oporu v objektívnej situácii v jeho domovskej krajine. Žalobca
tiež poukázal na špecifikum azylového konania, v ktorom sa uplatňuje zásada – v pochybnostiach v prospech žiadateľa. Poukázal tiež na princíp najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý vyžaduje, aby bola ujma hroziaca maloletému žiadateľovi o azyl, dieťaťu, posudzovaná z pohľadu dieťaťa. V tejto súvislosti uviedol špecifiká a väčší rozsah práv, ktoré patri deťom. Žalobca zopakoval, že medzi špecifické formy prenasledovania patrí aj regrutovanie.
13. Záverom žalobca zhrnul, že v krajine pôvodu mu bezpochyby hrozí regrutovanie a z tohto dôvodu aj utiekol zo svojej domovskej krajiny a požiadal o poskytnutie medzinárodnej ochrany na území SR. Záver žalovaného, ktorým mu o nebol udelený azyl je neodôvodnený, neopodstatnený a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca splnil dôvody pre udelenie azylu v zmysle § 8 Zákona o azyle, nakoľko bol prenasledovaný vzhľadom na špecifické okolnosti jeho prípadu. Žalovaný prijal záver, že u žalobcu nie sú naplnené dôvody pre splnenie zákonnej definície pojmu prenasledovania v podstate z jediného dôvodu, a to že prenasledovanie žalobcu nebolo uskutočňované z dôvodu politických, náboženských, či príslušnosti k určitej sociálnej skupine, s čím sa žalobca nestotožnil. Žalovaný vôbec nezohľadnil zákonné ustanovenie Zákona o azyle, v zmysle ktorého pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania. Maloletí žiadatelia o azyl zriedka vyslovene prejavujú svoje politické názory a presvedčenie, napriek tomu im môže byť prisudzované (tzv. imputované) zo strany prenasledovateľa. Napriek tomu žalobcovo odmietnutie byť bojovníkom ISIS a Talibanu je možné subsumovať pod prejav jeho politického presvedčenia ako nesúhlasu s militantnými aktivitami a „politikou“ hnutia Taliban a ISIS. Žalovaný túto skutočnosť vôbec nezohľadnil a preto vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca splnil všetky zákonné podmienky v zmysle § 8 Zákona o azyle pre udelenie azylu.
V. Vyjadrenia účastníkov konania
14. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 16.10.2025 v krátkosti zhrnul skutkový stav a dôvody na ktorých založil napadnuté rozhodnutie. V ďalšom texte vyjadrenia žalovaný reagoval na žalobnú argumentáciu žalobcu. Mal za to, že žalobca nesprávne navodzuje dojem, že rozhodnutie odmieta existenciu azylovo relevantného prenasledovania mladistvého žalobcu výlučne z dôvodu dobrovoľnosti náboru. Takáto interpretácia podľa žalovaného nezodpovedá skutočnosti. Dobrovoľnosť náborov je v rozhodnutí uvádzaná žalovaným na základe podkladov zo Správy o krajine pôvodu. Nenásilný charakter náboru, ktorý žalovaný v rozhodnutí konštatoval, a ktorý zodpovedá opisu žalobcu, predstavuje skutkové zistenie o povahe konkrétneho náboru žalobcu. Rozhodnutie o azyle vychádza výlučne z azylovo relevantných dôvodov podľa § 2 a § 8 Zákona o azyle. V prípade žalobcu sa podľa žalovaného nejednalo o prejav azylovo relevantného prenasledovania, ale o prejav vážneho bezprávia, ktoré je zohľadnené pri poskytnutí doplnkovej ochrany. Žalovaný si je vedomý, že podľa usmernení Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o zapájaní detí do ozbrojených konfliktov môže nútené verbovanie detí na účely ich priamej účasti v ozbrojených operáciách predstavovať formu prenasledovania. Samotná existencia takejto praxe na určitom území však automaticky nezakladá individuálny nárok na udelenie azylu. Vystavenie sa riziku možnej regrutácie, ako ho opisuje žalobca, a s tým súvisiaci strach o bezpečnosť, bez preukázania súvislosti s niektorým z dôvodov uvedených v § 8 Zákona o azyle (rasa, národnosť, náboženstvo, politické presvedčenie alebo príslušnosť k sociálnej skupine), nemožno považovať za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) Zákona o azyle a článku 1A ods. 2 Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že nezohľadnil, že teroristické hnutie ISIS počas náboru mladistvého prisudzovalo politické názory, a že jeho odmietnutie vstupu do hnutia predstavuje prejav politického presvedčenia. Počas pohovoru dňa 13.05.2025 žalobca uviedol, že ISIS, ktoré verbuje mladých, slobodných a bezdetných, oznámilo jeho rodine, že majú vydať slobodných a mladých, aby s hnutím išli trénovať a bojovať. Rodičia si vyžiadali čas na rozhodnutie, ktoré mali príslušníkom hnutia oznámiť o tri dni. Keďže nesúhlasili s politikou hnutia a obávali sa, že žalobca bude poslaný do bojov a už sa nevráti, rozhodli, že mladistvý žalobca opustí Afganistan. Z opisu skutkového stavu v súvislosti s regrutáciou žalobcu, ktorá sa mala realizovať prostredníctvom rodičov a pri ktorej sám osobne nebol prítomný, je zjavné, že rodičia chránili svojho syna, a že odmietavá reakcia mladistvého zúčastniť sa nebezpečných bojov bola prirodzená. Reakcia mladistvého žalobcu odráža bežnú snahu chrániť vlastný život a bezpečie a nemožno z nej vyvodiť politicky motivované konanie. Zo žalobcom uvádzaných okolností nie je možné vyvodiť, že mladistvý žalobca konal z politických dôvodov alebo na základe ideového či hodnotového presvedčenia, ktoré by bolo v takýchto okolnostiach prirodzené pre dospelú
osobu. Rovnako nemožno dospieť k záveru, že by mu ISIS prisudzovalo konkrétne politické alebo hodnotové presvedčenie. Zo samotného opisu udalostí vyplýva, že ISIS oslovuje osoby predovšetkým na základe ich dostupnosti a výkonnosti pre bojové účely a osobného stavu. Regrutácia osôb, ktoré by hnutie ISIS alebo Taliban považovalo za ideologických odporcov, by pritom bola v rozpore s ich vnútornou logikou a cieľom posilňovať vlastné rady o lojálnych a použiteľných bojovníkov. Žalovaný dospel k záveru, že tvrdenie žalobcu o imputovanom politickom presvedčení nemá skutkový základ a nemožno ho subsumovať pod dôvod podľa § 8 Zákona o azyle. Námietku žalobcu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že na základe vykonaného dokazovania dospel orgán k nesprávnym skutkovým zisteniam, žalovaný označil za nedôvodnú. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že Správa o krajine pôvodu zo zdroja MZV USA uvádza, že Taliban, ktorý je aktuálne pri moci, vydal Dekrét zakazujúci nábor osôb mladších ako 18 rokov a ich vstup do svojich síl hnutia. Vláda Spojeného kráľovstva v správe Politika krajiny a informačná poznámka: Deti bez sprievodu, Afganistan z novembra 2024 zase uvádza, že „po prevrate aj napriek príkazu vodcu Talibanu o vyradenie neplnoletých a zákazu ich náboru, sa občas tieto snahy objavili, avšak podľa z verejne dostupných informácií išlo o dobrovoľný vstup, motivovaný vstupom k Talibanu vysokou nezamestnanosťou a inými ekonomickými faktormi, z ktorých je zrejmé, že tlaky pôsobiace na osoby vstupujúce do Talibanu sú skôr sociálne a ekonomické. Pričom aj v takomto prípade boli neplnoleté osoby z radov Talibanu prepustené. Správa uvádza pokles náborov a využívania detí od septembra 2023 a možný nábor aj napriek Dekrétu a Dohodám Talibanu nie je systémovou chybou, ale individuálnym zlyhaním jednotlivca.“ Judikatúra Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok vo veci C-465/07, Elgafaji) a Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok vo veci N.A. v. Spojené kráľovstvo, F.H. v. Švédsko) podľa žalovaného uvádza, že správy MZV a medzinárodných ľudsko-právnych organizácií možno zaradiť medzi relevantné a dôveryhodné podklady pre hodnotenie rizika prenasledovania či zlého zaobchádzania. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa podľa žalovaného opiera o relevantné a dôveryhodné informácie štátnych a ľudsko-právnych inštitúcií zo Správy o krajine pôvode, a zdroje spĺňajú metodologické požiadavky kladené Európskou agentúrou pre azyl (EUAA) na objektívnosť, aktuálnosť, presnosť a transparentnosť informácií (EUAA COI Report Methodology, 2023). Pri opodstatnenosti uvádzaného strachu žalobcu pred hnutím ISIS a pred hnutím Taliban žalovaný nehodnotil prítomnosť objektívneho prvku tak, ako je uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžak/15/2019 „objektívny prvok je predstavovaný oprávnenosťou obáv žiadateľa pred prenasledovaním zo zastávania určitých náboženských alebo politických názorov, čo znamená, že jeho obavy, či strach musia mať oporu v istej objektívnej situácii v jeho domovskom štáte.“ V prípade žalobcu takáto objektívna situácia nebola preukázaná a subjektívny strach žalobcu pred hnutím ISIS a Taliban podľa žalovaného nestačí na existenciu opodstatnenej obavy, tak ako je stanovené v § 8 Zákona o azyle. Žalovaný mal za to, že žalobca nespĺňa podmienky na udelenie azylu, nakoľko nebolo objektívne preukázané, že by bol, alebo v prípade návratu mohol byť, prenasledovaný z rasových, národnostných či náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov, príslušnosti k sociálnej skupine alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd v zmysle § 8 Zákona o azyle. Najvyšší súd podľa žalovaného opakovane zdôraznil, že azyl je výnimočný inštitút určený len pre prípady prenasledovania z dôvodov taxatívne uvedených v Zákone o azyle a nemožno ho chápať ako všeobecný prostriedok ochrany pred porušovaním ľudských práv. V prípade žalobcu nebolo preukázané, že miera bezpečnostného rizika je taká, aby predstavovala prenasledovanie podľa § 8 Zákona o azyle. Záverom žalovaný uviedol, že dôsledne posúdil situáciu žalobcu a dostupné informácie o krajine pôvodu týkajúce sa politicko-bezpečnostnej situácie, pričom prihliadal na sporadické strety medzi ISIS a hnutím Taliban, ktoré sú prítomné v provincii Nangahár. Žalovaný dospel k záveru, že pri návrate žalobcu do krajiny pôvodu nemožno s istotou vylúčiť, že by mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia vo forme mučenia alebo neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, ako je definované v § 2 písm. f) bod 2 Zákona o azyle, na základe čoho žalovaný rozhodol o poskytnutí doplnkovej ochrany na území SR žalobcovi podľa § 13a Zákona o azyle. Napadnuté rozhodnutie považoval žalovaný za vecne správne a zákonné, a preto navrhol predmetnú správnu žalobu zamietnuť.
15. Žalobca sa po výzve správneho súdu písomným podaním zo dňa 27.10.2025 vyjadril k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe. V uvedenom písomnom podaní žalobca zotrval na svojej argumentácii a návrhoch uvedených v podanej správnej žalobe a zopakoval, že z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplývajú informácie, že k verbovaniu chlapcov vo veku 14 až 17 rokov zo strany D. dochádza neustále a že žalovaný nezohľadnil špecifiká postavenia žalobcu ako maloletej osoby.
16. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný svojim písomným podaním zo dňa 10.11.2025, v ktorom uviedol, že žalobca v replike doplnil ďalšie informácie o krajine pôvodu týkajúce sa verbovaní detí, žalovaný v tejto súvislosti pripomenul, že žalobca je aktuálne vo veku, kedy v priebehu 8 týždňov dosiahne plnoletosť (18 rokov). K existencii žalobcom uvádzaného rizika možného regrutovania v dôsledku jeho veku, žalovaný doplnil, že žalobca v blízkej budúcnosti už nebude mať postavenie maloletého, a preto je riziko z takéhoto dôvodu prenasledovania neaktuálne a absentuje opodstatnená obava z prenasledovania z prospektívneho hľadiska. Žalovaný tiež poukázal rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/48/2014 zo dňa 13.01.2015, podľa ktorého v konaní o medzinárodnej ochrane ide o prospektívne rozhodovanie, t. j. posudzovanie opodstatnenosti strachu z prenasledovania, či riziko vážneho bezprávia do budúcnosti. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že v prípade hypotetickej úvahy o návrate do krajiny pôvodu, by žalobca nebol identifikovaný ako dieťa. Žalovaný mal tiež za to, že okolnosti konkrétneho verbovania maloletého žalobcu zo strany ISIS, tak ako ich uviedol žalobca, posúdil žalovaný správne a nie sú prítomné znaky, ktoré by žalovaný mohol subsumovať pod prejav politického presvedčenia.
17. Na vyššie uvedené vyjadrenie žalovaného bez predchádzajúcej výzvy správneho súdu reagoval ešte žalobca písomným podaním zo dňa 20.11.2025, v ktorom uviedol, že s týmto argumentom žalovaného nesúhlasí, nakoľko úlohou žalovaného pri rozhodovaní o udelení azylu je skúmať podmienky a okolnosti v čase podania žiadosti o udelenie azylu, a teda rozhodujúci moment je dátum podania žiadosti o azyl. Pri takejto úvahe správneho orgánu, sa maloletý dostáva do nepriaznivej situácie, keď sa správny orgán spolieha na to, že maloletý v priebehu konania nadobudne plnoletosť a teda stratí privilégiá vyplývajúceho z jeho postavenia maloletého bez sprievodu. Takýto postup je v rozpore s princípom právnej istoty, keď žiadateľ nemá možnosť ovplyvniť dĺžku a priebeh azylového konania. V tejto súvislosti per analogiam poukázal žalobca na rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 12. apríla 2018 C-550/16
- A a S v Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie, kde ako hlavná právna otázka vyvstala: Ktorý moment sa má brať do úvahy pre určenie, či niekto je ,,unaccompanied minor - maloletý bez sprievodu" podľa smernice o zlúčení rodiny (Directive 2003/86/EC). V zmysle rozhodnutia SD EÚ je rozhodujúci moment dátum podania žiadosti o azyl. Tento rozsudok potvrdzuje, že zásada ,,best interests of the child“ je záväzná a musí byť aplikovaná systematicky v azylových postupoch, ak ide o maloletého žiadateľa.
VI. Vyhlásenie rozsudku
18. Keďže účastníci konania zhodne vo svojich písomných podaniach uviedli, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, rozhodol v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) postupom podľa § 137 ods. 4 SSP verejným vyhlásením rozsudku dňa 19.12.2025, ktorým správnu žalobu zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 19.12.2025 bolo zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli správneho súdu v súlade s § 137 ods. 4 SSP dňa 01.12.2025.
VII. Relevantná právna úprava
19. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej správnej žaloby podanej žalobcom správny súd na tomto mieste poukazuje na prislúchajúce ustanovenia Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. d/, § 206 a nasl.
20. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
21. Podľa § 2 Zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie a) medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, b) azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise, c) doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu, d) prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho
násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom, e) pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1. štát, 2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím, f) vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
22. Podľa § 8 Zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
23. Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ a b/ Zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
24. Podľa § 13a Zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 20 ods. 4 Zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. c).
26. Podľa § 19a ods. 1 Zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku, d) či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany, e) či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo.
27. Podľa § 19a ods. 2 Zákona o azyle, skutočnosť, že žiadateľ už bol prenasledovaný alebo utrpel vážne bezprávie alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania alebo vážneho bezprávia, je dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia, ak nie sú závažné dôvody domnievať sa, že prenasledovanie alebo vážne bezprávie sa už nebude opakovať.
28. Podľa § 19a ods. 3 Zákona o azyle, ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak a) žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu, b) žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa iných chýbajúcich náležitostí, c) vyhlásenia žiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu, d) žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo
v prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich medzinárodnú ochranu alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.
29. Podľa § 19a ods. 4 Zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že a) rasa zahŕňa najmä farbu pleti, pôvod alebo príslušnosť k etnickej skupine, b) národnosť zahŕňa predovšetkým príslušnosť k určitej skupine určenej jej kultúrnymi, etnickými alebo jazykovými znakmi, spoločným zemepisným alebo politickým pôvodom alebo jej vzťahom k obyvateľstvu iného štátu, pričom sa tento pojem neobmedzuje na štátnu príslušnosť, c) náboženstvo zahŕňa najmä zastávanie teistického, neteistického alebo ateistického presvedčenia, účasť alebo neúčasť na náboženských obradoch, iné náboženské úkony alebo vyjadrenie názorov alebo formu osobného alebo spoločenského správania založeného na náboženskom presvedčení alebo prikázaného náboženským presvedčením, d) politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal, e) skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu.
30. Podľa § 19a ods. 6 Zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.
VIII. Závery správneho súdu
31. Správy súd s poukazom na špeciálne ustanovenia správnej žaloby vo veciach azylu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná na základe čoho ju postupom podľa § 219 SSP zamietol.
32. Dôvodom neudelenia azylu žalobcovi bolo nesplnenie podmienok pre udelenie azylu podľa § 8 Zákona o azyle. Správny súd na tomto mieste považuje za nevyhnutné uviesť, že udelenie azylu je špecifickým dôvodom pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky a azyl je výnimočný inštitút konštruovaný primárne za účelom poskytnutia ochrany tomu, kto má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Z obsahu napadnutého rozhodnutia mal správny súd za preukázané, že v zmysle vyššie uvedeného bola žalovaným hodnotená aj žiadosť žalobcu o udelenie azylu. Zákon o azyle teda rozlišuje dve situácie, či podmienky, kedy žiadateľ má buď obavy z prenasledovania v krajine pôvodu alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný. Splnenie druhej podmienky, že žalobca by bol v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd nebolo v administratívnom konaní preukázané, čo žalobca v podanej správnej žalobe ani nerozporoval. Úlohou žalovaného teda bolo vyhodnotiť, či obavy z prenasledovania prezentované žalobcom sú opodstatnené. Významným bola v danom prípade najmä opodstatnenosť týchto obáv, ktorej vyhodnotenie bolo úlohou žalovaného, ale aj samotné dôvody, na ktorých mali byť tieto obavy založené.
33. Čo možno považovať za prenasledovanie pre potreby rozhodovania o udelení, či neudelení azylu upravuje Zákon o azyle v ustanovení § 2 písm. d). Musí ísť o závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení,
ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom a toto konanie spočíva či už v násilí rôzneho druhu, diskriminačných opatreniach, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní, potrestaní, či treste, prípadne v konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Ako už bolo uvedené, vyhodnotenie týchto aspektov bolo úlohou žalovaného.
34. Na tomto mieste považuje správny súd za nevyhnutné uviesť, že konanie o medzinárodnej ochrane má svoje špecifiká, a to vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľa a správny orgán. V mnohých prípadoch však musí správny orgán rozhodovať za dôkaznej núdze, teda v situácii, kedy žiadateľ ani správny orgán nie sú schopní preukázať, či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie presvedčivým dôkazom. V týchto prípadoch ostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď žiadateľa a táto sa stáva kľúčovým faktorom pre posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a jeho tvrdení, ktorá je neoddeliteľne spojená s následným vyhodnotením splnenia podmienok na udelenie azylu, v danom prípade opodstatnenosti obáv z prenasledovania. Keďže žalobca v rámci konania nepredložil žiadne dôkazy, žalovaný v danom prípade musel vychádzať len z výpovede žalobcu, ktorú musel vyhodnotiť vo vzťahu k informáciám o krajine pôvodu, ktoré zabezpečil a ktoré sú v podobe správy o krajine pôvodu súčasťou administratívneho spisu.
35. Podľa § 2 písm. b) zákona o azyle sa azylom rozumie ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise. Z charakteru prislúchajúcich ustanovení Zákona o azyle možno nepochybne dospieť k záveru, že sa jedná o ochranu pred prenasledovaním založenú na individuálnom princípe, t. z., že napr. samotná existencia javu akým je regrutovanie mladých ľudí v Afganistane, sám o sebe, bez individuálizácie v tom ktorom konkrétnom prípade, nepostačuje na prijatie záveru o splnení podmienok pre udelenie azylu. V opačnom prípade by podmienky na udelenie azylu podľa Zákona o azyle spĺňal každý slobodný a bezdetný štátny príslušník Afganistanu, čo nepochybne nie je v súlade so zmyslom a účelom azylu ako formy medzinárodnej ochrany prenasledovaných osôb. Správny súd má za to, že spomenutá individualizácia sa prejavuje najmä v konkrétnej forme prenasledovania, teda závažného alebo opakovaného konania spôsobujúceho vážne porušovanie základných ľudských práv alebo ako súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, spočívajúce v rôznom type prevažne násilného protiprávneho konania. Ale tiež v opodstatnenosti obáv z takéhoto prenasledovania, ktoré majú svoj podklad v rasových, národnostných alebo náboženských dôvodoch, v dôvodoch zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Preto podľa správneho súdu môže nastať napr. situácia, že v dvoch obdobných prípadoch štátnych príslušníkov Afganistanu v rovnakom veku, môže byť splnenie podmienok udelenia azylu, na základe žiadosti podanej v rovnakom čase, vyhodnotené rozdielne, a to s ohľadom na konkrétne okolnosti jednotlivého prípadu. Uvedené platí najmä pri aplikácii § 19a ods. 2 Zákona o azyle, ktorý predchádzajúcu skúsenosť s priamou hrozbou prenasledovania považuje za dôležitý znak opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania. Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, v prípade žalobcu bola jeho obava z prenasledovania založená výhradne na sprostredkovaných informáciách bez toho, aby v jeho prípade došlo k akémukoľvek priamemu kontaktu, či už to s príslušníkmi ISIS, ktorí mali osloviť rodičov žalobcu, prípadne s príslušníkmi D., možný kontakt s ktorými žalobca prezentoval bez akýchkoľvek konkrétnych súvislostí vo vzťahu k jeho osobe a svoje obavy založil výhradne na skutočnosti, že je toho času slobodný a bezdetný.
36. Pokiaľ žalobca v podanej správnej žalobe všeobecne argumentoval násilnými praktikami ISIS pri verbovaní nových príslušníkov tejto organizácie, z výpovede jeho samotného nevyplynulo, že by v prípade žalobcu došlo k týmto praktikám v minulosti, prípadne, že by k nim dochádzalo vo vzťahu k jeho rodinným príslušníkom potom, čo opustil krajinu pôvodu. Rovnako tak z výpovede žalobcu nevyplynula opodstatnená obava z možného prenasledovania hnutím Taliban formou náboru žalobcu do jeho radov, keďže žalobca túto obavu prezentoval bez akéhokoľvek základu majúceho súvis s jeho osobou, čo nemožno vyhodnotiť ako opodstatnenú obavu z prenasledovania založeného na dôvodoch uvedených v § 8 písm. a) Zákona o azyle. Vo vzťahu k bezpečnostnej situácii v Afganistane, ktorá je opísaná v polytematickej správe o krajine Afganistan, z ktorej vychádzal tak žalovaný, ako aj právny zástupca žalobcu pri svojej argumentácii, túto v súvislosti s verbovaním mladých mužov hnutiami ISIS a Taliban v podmienkach Afganistanu samozrejme možno interpretovať rôznym spôsobom, podľa toho, či sa informácie z tejto správy vyhodnocujú vo všeobecnej rovine, alebo vo vzťahu k jednotlivcovi, ktorým
je v tomto prípade žalobca. Pokiaľ žalobca neprezentoval dostatok konkrétnych dôvodov spočívajúcich v jeho osobe, na základe ktorých by informácie z polytematickej správy o krajine Afganistan potvrdzovali jeho obavy z prenasledovania založeného na dôvodoch podľa § 8 písm. a) Zákona o azyle, nebolo podľa správneho súdu v predmetnom prípade možné žalovanému vytknúť nesprávne právne posúdenie veci, ani závery, ktoré žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí, keďže tieto mali v dostatočnej miere oporu v skutočnostiach zistených žalovaným priamo od žalobcu, ako aj z polytematickej správy o krajine Afganistan, či verejných zdrojov.
37. Pokiaľ ide o žalobnú argumentáciu žalobcu vo vzťahu k jeho osobe, ako maloletému, správny súd sa stotožnil so závermi žalovaného prezentovanými v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorých bol tento status žalobcu zohľadnený v celkovom prístupe k žalobcovi, a to najmä jeho umiestnením v centre. Správny súd sa rovnako stotožnil so závermi žalovaného, že status žalobcu ako maloletej osoby nemá vplyv na posúdenie splnenia podmienok pre udelenie azylu podľa § 8 písm. a) Zákona o azyle. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že pokiaľ žalobca tvrdil, že už len tento status žalobcu v spojení s možným verbovaním jeho osoby postačuje pre prijatie záveru o prenasledovaní, s uvedeným bez ďalšieho nemožno súhlasiť, keďže pre konštatovanie o prenasledovaní sa vyžaduje určitá intenzita konania prípadného pôvodcu prenasledovania, ktorú Zákon o azyle určuje ako závažné alebo opakované konanie, čo v konkrétnom prípade žalobcu nebolo v konaní preukázané.
38. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalovaný správne právne vec posúdil a neboli zaznamenané ani žalobcom všeobecne tvrdené nedostatky v dokazovaní, na základe čoho správny súd neidentifikoval ani jeden z dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP, na základe čoho považoval napadnuté rozhodnutie za súladné so zákonom a správnu žalobu z tohto dôvodu postupom podľa § 219 SSP ako nedôvodnú zamietol.
39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.