Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
837/364868.6bb87b.pdf
PDF · 214.96 KB
No categories available
1Sža/45/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sža/45/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka
a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci
navrhovateľa: G., nar. X. v obci T., štátny príslušník Indie, t. č. Pobytový tábor Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky H., zastúpený Advokátskou kanceláriou Š., s.r.o. so sídlom M., proti
odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Migračný úrad, so sídlom Pivonková č.
6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-102-26/PO-Ţ-2010 zo dňa
26.1.2011, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
9Saz/12/2011-33 zo dňa 1. júna 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Saz/12/2011-33 zo dňa 1. júna 2011 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil
rozhodnutie ČAS: MU-102-26/PO-Ţ-2010 zo dňa 26.1.2011, ktorým odporca podľa § 13 ods. 1
a § 20 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom
znení (ďalej len zákon o azyle) neudelil navrhovateľovi azyl na území Slovenskej republiky
a podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu. O trovách
rozhodol krajský súd tak, ţe navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.
Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu
v rozsahu podaného opravného prostriedku a dospel k záveru, ţe rozhodnutie odporcu bolo vydané
v súlade so zákonom.
K námietke, ţe zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s obsahom spisu, uviedol,
ţe je nedôvodná. Odporca vo veci vykonal dva pohovory z obsahu ktorých tieţ vychádzal
pri posúdení navrhovateľovej ţiadosti. Obsah týchto pohovorov je zrejmý z odôvodnenia
rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ videl namietaný rozpor v tom, ţe i napriek ním prednesenému
údajnému dôvodu navrhovateľovho odchodu z Indie odporca vo veci nevydal kladné rozhodnutie,
takýto postoj odporcu nie je moţné kvalifikovať ako rozpor medzi zisteným stavom veci a obsahom
spisu.
K námietke nedostatočne zisteného stavu veci poukázal na skutočnosť, ţe zisťovanie stavu
veci (aj vyhľadávaním správ o krajine pôvodu ţiadateľa) sa v azylovom konaní vykonáva
v intenciách § 19a (ods. 1 písm. a/) zákona o azyle. Pre jeho rozsah je okrem iného rozhodujúci
aj obsah ţiadateľom prednesených dôvodov jeho ţiadosti o azyl.
Krajský súd poukázal na to, ţe navrhovateľ vycestoval z Indie v januári 2004
(z ekonomických dôvodov, ako to uvádzal v azylových konaniach v rokoch 2004-2005). V konaní
č. p.: MU-333/PO-Ţ/2006 uviedol, ţe o azyl ţiada kvôli otcovi (členovi strany Akali Dal), ktorý
mal problémy s členmi strany Kongres, ktorí sa mu v súvislosti s jeho členstvom v strane Akali Dal
vyhráţali. Tento dôvod navrhovateľ zopakoval v aktuálnom azylovom konaní, keď uviedol, ţe jeho
otec zomrel v dôsledku dopravnej nehody v roku 2008. Z uvedeného je podľa krajského súdu
zrejmé, ţe navrhovateľ v marci 2010 poţiadal o azyl kvôli otcovi (členovi Akali Dal), ktorý mal
problémy s členmi strany Kongres, ktorí sa mu vyhráţali v súvislosti s jeho členstvom v strane
Akali Dal, pričom v tom čase uţ jeho otec neţil. Teda o azyl poţiadal z dôvodu, ktorý k času
podania ţiadosti o azyl nejestvoval.
Preto podľa názoru krajského súdu dokazovanie, vykonané odporcom správami o krajine
pôvodu navrhovateľa v rozsahu, ktorý je zjavný z obsahu spisu je dostatočný, teda nebolo potrebné
špeciálne zamerať na vzťahy medzi spomenutými stranami.
K námietke navrhovateľa, ţe mu nie je známe, na základe čoho odporca dospel k poznatku,
ţe v Indii niet medzinárodného či vnútroštátneho konfliktu, krajský súd poukázal na v spise
odporcom zaloţené informácie o krajine pôvodu navrhovateľa. Z týchto totiţ nevyplýva,
ţe by v Indii takýto konflikt jestvoval. Pokiaľ navrhovateľ namietal, ţe v spise sa nenachádza
správa, spracovaná zastupiteľským úradom Českej republiky, súd uviedol, ţe správa sa nachádza
v spise odporcu na č. l. 131-144.
K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd uviedol, ţe táto námietka
nie je dôvodná. Vo vzťahu k neudeleniu azylu, poukázal na skutočnosť, ţe navrhovateľa
v aktuálnom azylovom konaní prezentoval dôvody svojej ţiadosti o azyl, ktoré sú totoţné
s dôvodmi, ktoré predniesol v konaní č. p.: MU-333/PO-Ţ/2006 (s upresnením, ţe jeho otec
medzičasom, v roku 2008 zomrel). Negatívne rozhodnutie odporcu vydané v rozhodnutí
č. p.: MU-333/PO-Ţ/2006 bolo predmetom súdneho prieskumu – v konečnom dôsledku jeho
preskúmavaním Najvyšším súdom SR (sp. zn. 8Sţa 43/2008 zo dňa 4.12.2008), ktorý napadnutý
rozsudok krajského súdu potvrdil.
Z uvedeného podľa krajského súdu logicky vyplýva, ţe za nezmeneného stavu veci
a za nezmenených dôvodov navrhovateľovej aktuálnej ţiadosti odporca nemal ani inú moţnosť,
ako navrhovateľovi azyl neudeliť.
Právne posúdenie vo veci azylu bolo podľa krajského súdu v súlade so zákonom, okrem
uvedeného súd poukázal na nedôveryhodnosť navrhovateľa, ktorá je zrejmá z porovnania ním
udávaných dôvodov odchodu z Indie v prvých azylových konaniach (kedy uvádzal výlučne
ekonomické dôvody) a aktuálnom resp. predchádzajúcom azylovom konaní.
Nedôveryhodnosť sama o sebe spôsobuje podľa krajského súdu v konečnom dôsledku
vydanie negatívneho rozhodnutia z dôvodu nepreukázania dôvodov - predpokladov udelenia azylu.
Aj preto je rozhodnutie odporcu podľa súdu vecne správne.
Okrem uvedeného súd poukázal na skutočnosť, ţe v prípade navrhovateľa neboli naplnené
ani predpoklady udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Navrhovateľ síce prezentoval obavy
zo svojho prípadného návratu do Indie, ktoré však objektívne nemohli nastať, resp. existovať v čase
podania ţiadosti o azyl (vzhľadom k argumentácii, týkajúcej sa smrti otca navrhovateľa a k dátumu
podania ţiadosti o azyl).
Navrhovateľ podľa súdu nepreukázal ani opodstatnenosť týchto, ním prezentovaných obáv,
nakoľko sám (a ani nikto z jeho rodiny) nebol objektom správania sa tretích subjektov, na základe
ktorých by bolo moţné konštatovať, ţe obavy sú opodstatnené. Navrhovateľ tieţ nebol objektom
perzekúcie v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle.
Ak následne z tohto dôvodu odporca navrhovateľovi azyl neudelil, jeho rozhodnutie
je podľa názoru krajského súdu v súlade so zákonom.
K neposkytnutiu doplnkovej ochrany krajský súd uviedol, ţe predpoklady poskytnutia
doplnkovej ochrany sú obsiahnuté v ust. § 2 písm. f) zákona o azyle. Navrhovateľ nebol v krajine
pôvodu trestne stíhaný a teda mu v prípade návratu nehrozí výkon ţiadneho trestu. Nebol nikdy
objektom neľudského či poniţujúceho správania. Zo správ o krajine pôvodu nevyplýva,
ţe by sa indickí navrátilci pri svojich návratoch stretávali so zlým zaobchádzaním. Preto niet
dôvodu sa domnievať, ţe by navrhovateľovi v prípade jeho návratu do Indie hrozilo bezpečnostné
riziko jeho návratu. Podľa krajského súdu zo správ o krajine pôvodu, v Indii niet medzinárodného
či vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, s poukazom na uvedené je výrok o neposkytnutí
doplnkovej ochrany tak isto zákonným.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu včas odvolanie,
z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) OSP, pretoţe rozhodnutie krajského súdu
vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Navrhovateľ v odvolaní uviedol, ţe sa cíti byť prenasledovaný z dôvodu zastávania určitých
politických názorov. Uviedol, ţe jasne prezentoval svoju obavu z členov a prívrţencov politickej
strany Kongres, nakoľko bol sympatizantom strany Akali Dal. Opustil Indiu, nakoľko jeho otec bol
členom strany Akali Dal a mal problémy s členmi strany Kongres. Príslušníci strany Kongres
sa vyhráţali zabitím navrhovateľa a to z toho dôvodu, ţe otec bol členom strany Akali Dal.
Odporcovi vyčítal, ţe sa nezaoberal tvrdeniami navrhovateľa a nezameral sa na dokazovanie
špeciálne zamerané na vzťahy medzi spomenutými stranami. Nezabezpečil dostatok informácií
na posúdenie toho, či navrhovateľovi v prípade návratu nehrozí váţna ujma. Vec bola zo strany
odporcu posúdená len formálne. Podľa navrhovateľa je povinnosťou správneho orgánu,
aby v pochybnostiach zhromaţdil všetky dostupné dôkazy, ktoré vierohodnosť výpovede
navrhovateľa o azyl vyvracajú či spochybňujú.
Rovnako krajskému súdu vyčítal, ţe nevykonal navrhnutý dôkaz, keď bez ďalšieho označil
posúdenie otázky vzájomných vzťahov strán Akali Dal a Kongres za nepotrebné. Podľa
navrhovateľa odporca vierohodnosť tvrdení navrhovateľa vo vzťahu k politickým stranám Akali
Dal a Kongres ani nespochybnil, ani nevyvrátil, preto vzhľadom na neskúmanie týchto otázok
nemohol rozhodnúť o tom, ţe mu nehrozí prenasledovanie.
Namietal, ţe odporca v rozhodnutí uviedol, ţe sa nikdy s ľuďmi, ktorí sa mu vyhráţali
smrťou nestretol, ani nevyvíjal činnosť, pre ktorú by mohol byť prenasledovaný. Poukázal na to,
ţe zákon nevyţaduje aby sa reálne niečo stalo ţiadateľovi o azyl v krajine pôvodu, nemal preto
povinnosť zotrvať v krajine pôvodu aţ dovtedy, kým by sa mu niečo stalo a nebolo moţné
to od neho ani očakávať. To, ţe sám nevyvíjal politickú činnosť tieţ podľa navrhovateľa
neznamená, ţe nespĺňa podmienky na udelenie azylu, dôleţité je, ţe dôvod jeho prenasledovania
je politický.
K neposkytnutiu doplnkovej ochrany uviedol, ţe uţ v opravnom prostriedku proti
rozhodnutiu ako na pojednávaní namietal ţe podkladom rozhodnutia odporcu v tejto otázke boli
informácie z www.stránok pravda.sk sme.sk, wikipedia.org, leccos.com. K relevantnosti správ
zaloţených v spise sa krajský súd nevyjadril.
Poukázal na to, ţe stránky pravda.sk a sme.sk môţu vychádzať z relevantných informácií,
nie však pôvodných. Odkazujú na rôzne zdroje, pričom tieto zdroje tieţ nemusia obsahovať
originálne informácie o krajine pôvodu navrhovateľa. Ich pouţitie ako podklad rozhodnutia
je podľa navrhovateľa sporné. Wikipedia je otvorenou internetovou encyklopédiou, do ktorej môţu
prispievať kaţdý. Zameranie stránky leccos.com nie je úplne zrejmé.
V spisovom materiáli sa nachádza „Správa o dodrţiavaní ľudských práv v krajine pôvodu -
India“, vydaná MZV USA, z ktorej je zrejmé, ţe krajina má obrovské problémy s korupciou
a nezávislým súdnictvom, ako aj správa Human Rihgts Watch 2009, India, z ktorej vyplýva,
ţe krajina nemá kapacitu na ochranu ľudských práv. Pokiaľ teda navrhovateľ namietal rozpor
medzi výrokom rozhodnutia odporcu a obsahom spisov mal na mysli rozpor medzi posúdením
zaloţených správ hovoriacich o Indii negatívne.
Pokiaľ teda súd napriek námietkam obsiahnutým v podanom opravnom prostriedku
rozhodnutie odporcu potvrdil, ukrátil tým navrhovateľa na jeho právach.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľ vyjadril tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok krajského
súdu potvrdiť. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci a právneho posúdenia uviedol,
ţe otázka vyhodnotenia prenasledovania členov Akala Dal členmi strany Kongres bola
len podruţného významu pre navrhovateľa nemala zásadný význam. V prípade navrhovateľa totiţ
išlo o šiestu ţiadosť o udelenie azylu, pričom v prvých štyroch ţiadostiach zakladal svoje ţiadosti
na ekonomických dôvodoch, ktorí pri piatej ţiadosti rozšíril o prenasledovanie členmi strany
Kongres, nakoľko jeho otec mal byť činný v minulosti pre stranu Akali Dal. Proti rozhodnutiu
č. p. MU-333/PO-Ţ/2006 sa odvolal na krajský súd a Najvyšší súd potvrdil rozsudok krajského
súdu. Z rozsudku najvyššieho súdu pritom vyplynulo, ţe súd neprihliadol na politické dôvody
uvádzané navrhovateľom, pretoţe odporovali jeho predchádzajúcim dôvodom ţiadosti, pričom
poukázal aj na fakt, ţe zmena dôvodov jeho ţiadosti bola účelová v snahe dosiahnuť
po predchádzajúcich neúspešných rozhodnutiach kladné rozhodnutie vo veci jeho ţiadosti o azyl.
K ostatnej ţiadosti o azyl odporca uviedol totoţné dôvody, pre ktoré navrhovateľovi azyl
neudelil. Zopakoval, ţe o azyl poţiadal z dôvodu, ktorý v čase podania ţiadosti o azyl nejestvoval,
v Indii nemal ţiadne problémy s členmi strany Kongres, preto posudzovanie doplnkovej ochrany
z dôvodov jeho údajného prenasledovania zo strany Kongres nemalo opodstatnenie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa
nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia
§ 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred
na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. septembra 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3
OSP).
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle.
Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne
uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané
opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov,
z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,
prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe
alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu
cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy
Slovenskej republiky).
Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
ţiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných
alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce
vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môţe udeliť azyl z humanitných dôvodov,
aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.
Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon
neustanovuje inak,
a) manţelovi azylanta, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a
azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.
(ods. 1)
Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území
Slovenskej republiky (ods. 2).
Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny
s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).
Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky,
ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).
Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa
podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ktorému
neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu
vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú
ochranu ak tento zákon neustanovuje inak,
a) manţelovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manţelstvo trvá
a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred
písomne súhlasí,
b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby
podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho
ako 18 rokov. (ods. 1)
Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území
Slovenskej republiky (ods. 2).
Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej
republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5
(ods. 3).
Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi,
ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí
azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tieţ, či cudzincovi poskytne
doplnkovú ochranu.
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok
krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi
na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší
súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami
navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil
zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní náleţité dokazovanie
procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu
(Súhrnná teritoriálna informácia - India, spracovaná zastupiteľským úradom Českej republiky
v Dillí ku dňu 7.10.2010, Správa o dodrţiavaní ľudských práv v krajine pôvodu - India, vydaná
MZV USA 11.3.2010, materiál „India - informácie o krajine pôvodu“ zo dňa 14.4.2009 vedený
pod č. p.: MU-87/ODZS-2008, z článku India sprísňuje bezpečnosť, obáva sa teroristických útokov
- SME 22.1.2010, z článku Voľby v Indii jasne vyhral Indický národný kongres - zverejnený
na www.akuálne.cz 16.5.2009, z článku Výsledky volieb spustili rally indických fondov –
www.trhy.mese.cz 28.5.2009 a z internetových stránok www.wikipedia.org, www.leccos.com),
z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu
so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ ţiadal o udelenie azylu.
Z administratívnych spisov vyplynulo, ţe navrhovateľ prvýkrát poţiadal o azyl na území SR
dňa 24.2.2004 z ekonomických dôvodov. Ţiadosť bola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.
Krajský súd navrhovateľom podaný opravný prostriedok odmietol, rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 5.11.2004.O druhej a tretej ţiadosti bolo rozhodnuté tak, ţe odporca konanie
zastavil.
Štvrtú ţiadosť o azyl podal dňa 5.12.2005, navrhovateľ dňa 31.1.2006 svojvoľne opustil
pobytový tábor, konanie bolo zastavené dňa 8.2.2006, nadobudlo právoplatnosť dňa 14.3.2006.
Piatu ţiadosť podal dňa 21.3.2006 z politických dôvodov. Odporca dňa 19.6.2006 rozhodol
o neudelení azylu a súčasne rozhodol, ţe sa na neho nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia
do Indie. Krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok
krajského súdu rozsudkom sp. zn. 8Sţa 43/2008 zo dňa 4.12.2008.
Z rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že u navrhovateľa neboli dané dôvody na udelenie
azylu na území Slovenskej republiky, pretože si hľadá v európskych krajinách lepšie životné
podmienky. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol prihliadnuť na údajné politické dôvody,
ktoré navrhovateľa viedli k požiadaniu o azyl, pretože si odporujú s predchádzajúcimi dôvodmi jeho
žiadostí. Navrhovateľ bol vždy vypočutý za prítomnosti tlmočníka, proti tlmočeniu nenamietal,
tvrdil, že tlmočníkovi rozumie. Stotožnil sa s názorom krajského súdu, že ak navrhovateľ
v poslednom konaní pred odporcom uviedol úplne odlišné dôvody jeho žiadosti, takýmto obsahom
svojej výpovede sa snaží dosiahnuť popredchádzajúcich neúspešných azylových konaniach kladné
rozhodnutie o jeho žiadosti o udelenie azylu.
Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľovi na území Slovenskej
republiky v ostatnej šiestej ţiadosti o azyl tým, ţe navrhovateľ ničím nepreukázal, ţe by mal
v krajine pôvodu dôvodnú obavu z prenasledovania. Navrhovateľ nesplnil zákonom ustanovené
podmienky pre udelenie azylu na území SR. Ako dôvod svojho odchodu z krajiny pôvodu uvádzal
obavu pred členmi strany Kongres, lebo jeho otec bol členom strany Akali Dal a členovia strany
Kongres sa mu mali vyhráţať, ţe mu zabijú syna. On osobne sa však s uvedenými ľuďmi nikdy
nestretol a jemu osobne sa nikdy nevyhráţali. Všetky informácie sa dozvedel od otca. Zároveň
nevyvíjal ţiadnu činnosť, pre ktorú by sa musel obávať členov strany Kongres. Odporca poukázal
na to, ţe v Indii je štandardná bezpečnostná situácia a pokiaľ mal obavy pred vyhráţkami členmi
nejakej politickej strany, tak mohol situáciu riešiť v rámci krajiny, mohol vyhľadať pomoc
na polícii, o čo sa údajne jeho rodina aj pokúsila. Ale nebolo to účinné. Nepokúsil sa o to však
navrhovateľ osobne, nevyuţil moţnosť vnútroštátnej ochrany svojej osoby.
Podľa odporcu obavy ţiadateľa o azyl nespadajú pod definíciu prenasledovania,
tak ako je uvedená v Ţenevskom dohovore a v zákone o azyle.
Nikto proti nemu nevyvíjal také správanie, ktoré by spadalo pod pojem prenasledovanie
a navrhovateľ ani nepreukázal, ţe by v prípade návratu takémuto správaniu musel čeliť. Navyše
v prípade obáv pred členmi politickej strany, hoci ide o vládnu stranu, ide o obavy pred neštátnym
subjektom. Zo správ o krajine pôvodu je zrejmé, ţe štát takéto správanie netoleruje. Navyše otec
navrhovateľa uţ neţije, zomrel pri autonehode v roku 2008. Politické problémy, ktoré mal mať
kvôli členstvu jeho otca v Akali Dal sa tým stávajú nepodstatnými, lebo navrhovateľ osobne
nie je členom strany Akali Dal a kvôli otcovej činnosti mu uţ problémy nehrozia.
Vzhľadom k tomu, ţe neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal,
či navrhovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona o azyle,
pričom v prípade navrhovateľa neboli zistené dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu
do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, tak ako to vyplýva zo zákona
o azyle. Navrhovateľ nebol a nie je trestne stíhaný v krajine pôvodu, nehrozí mu uloţenie trestu
smrti, nehrozí mu mučenie ani neľudské zaobchádzanie ani trest.
V Indii neprebieha vnútroštátny ani medzinárodný konflikt, bezpečnostná situácia v Indii
je štandardná. Samotné subjektívne obavy navrhovateľa, ktoré nie sú ničím podloţené, nemoţno
podľa odporcu povaţovať podľa definície zo zákona o azyle za reálnu hrozbu váţneho bezprávia,
lebo náhodný teroristický útok sa nedá povaţovať ani za mučenie, ani za neľudské zaobchádzanie
a ani za existenciu ozbrojeného konfliktu a s poukazom na štandardnú situáciu v Indii
nie sú dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany.
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom
odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe odporca riadne vyhodnotil
dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom
rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 aţ § 10 zákona
o azyle, resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ
v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno vyvodiť,
ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu
ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.
Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú
škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom
kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len
pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len
najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu
podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti
definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti,
a to v oboch prípadoch v dobe podania ţiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne
nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil s názorom odporcu aj krajského súdu,
ţe navrhovateľovi sa v poradí šiestej ţiadosti o azyl nepodarilo preukázať opodstatnenú obavu
z prenasledovania z dôvodov, ktoré navrhovateľ označil ako politické.
Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, ţe navrhovateľ uvádzal v predchádzajúcich
ţiadostiach o azyl (č. MU-1383/PO-Ţ/2004, MU-5535/PO-Ţ/2004, MU-5977/PO-Ţ/2004
a MU-3094/PO-Ţ/2005) ekonomické dôvody a aţ v piatej ţiadosti tvrdil, ţe jeho otec bol
vysokopostaveným členom politickej strany Akali Dal a v tej súvislosti sa mu členovia politickej
strany Kongres vyhráţali únosom. Uţ v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sţa 43/2008
zo dňa 4.12.2008 najvyšší súd vyjadril vzhľadom na rozdielnosť dôvodov v predchádzajúcich
konaniach pochybnosť o navrhovateľom tvrdených okolnostiach v poradí piatej ţiadosti o azyl,
keď uviedol, ţe nedôveryhodnosť osoby navrhovateľa podčiarkuje aj tvrdenie v súvislosti
s poukazom na správu Kanadskej imigračnej a utečeneckej rady zo dňa 23. decembra 2005
publikovanej pod názvom „India: The situation of members, supporters and activists of Akali Dal
(Mann), including their activities and treatment (2000-2005)“, z ktorej podľa navrhovateľa
vyplýva, že žiadosti vysokopostavených predstaviteľov strany Akali Dal o udelenie azylu
sú opodstatnené, môžu mať opodstatnené obavy z prenasledovania, mučenia, ponižujúceho alebo
neľudského zaobchádzania vedúceho k porušeniu článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských
právach. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s touto správou z Kanadskej imigračnej
a utečeneckej rady zo dňa 23. decembra 2005 č. IND100770.E oboznámil na webovej stránke
uvedenej organizácie http://www.irb-
isr.gc.ca/en/research/rir/index_e.htm?action=record.viewrec&gotorec=449757 a konštatuje,
že žiadne tvrdenia uvádzané navrhovateľom sa v nej neuvádzajú. Navrhovateľ si účelovo
prispôsobil, resp. vykonštruoval obsah tejto správy. Zo správy vyplýva, že politická strana Akali
Dal (Mann) bola založená v Pandžábe a je frakciou politickej strany Shiromani Akali Dal ako
hlavnej politickej strany zastupujúcej Sikhov v Indii. Predsedom je Simranjit Singh Mann, bývalý
príslušník pandžábskej polície. Politická strana Akali Dal (Mann) nezískala v parlamentných
voľbách v roku 2004 žiadne zastúpenie. V otázke zaobchádzania s členmi politickej strany Akali Dal
(Mann) sa správa odvoláva na stanovisko humanitárnej organizácie pôsobiacej v Indii (Ľudovej
únie pre občianske slobody - People´s Union for Civil Liberties), podľa ktorej proti predsedovi tejto
politickej frakcie ani jej členom nemajú občania žiadne predsudky. Štátna a federálna vláda
sa k členom politickej strany Akali Dal (Mann) správa primerane, aj keď sa niekedy môže vyskytnúť
podozrievanie jej členov. V prípadoch, keď sú jej členovia spojení s extrémizmom alebo
sú podozriví zo vzťahov s extrémistami, je s nimi zaobchádzané horšie. V správe sa následne
uvádzajú prípady zatknutia predsedu politickej frakcie Simranjit Singh Mann. Ďalšie informácie
o zaobchádzaní s členmi tejto strany neuvádza.
Odhliadnuc od uvedeného, najvyšší súd povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe navrhovateľ
v priebehu ostatného azylového konania nepreukázal, ţe by mal v krajine pôvodu dôvodnú obavu
z prenasledovania. Stotoţnil sa tak s názorom odporcu, ţe navrhovateľ nesplnil zákonom
ustanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. Ako dôvod svojho odchodu z krajiny
pôvodu uvádzal obavu pred členmi strany Kongres, lebo jeho otec bol členom strany Akali Dal
a členovia strany Kongres sa mu mali vyhráţať, ţe mu zabijú syna. On osobne sa však s uvedenými
ľuďmi nikdy nestretol a jemu osobne sa nikdy nevyhráţali. Všetky informácie sa dozvedel od otca.
Zároveň nevyvíjal ţiadnu činnosť, pre ktorú by sa musel obávať členov strany Kongres.
Pokiaľ teda odporca vychádzal z uvedených tvrdení navrhovateľa, nepochybil,
keď v navrhovateľom prezentovaných obavách nenašiel ţiadne znaky prenasledovania, tak,
ako sú definované v § 2 písm. d/ zákona o azyle.
Za prenasledovanie alebo odôvodnený strach z neho, ako dôvod pre poskytnutie
medzinárodnej ochrany je totiţ moţné povaţovať len takú situáciu, keby zo strany štátnych orgánov
štátnej moci dochádzalo k systematickému odmietaniu poskytnutia ochrany jednotlivcom
pred vyhráţkami či činmi súkromných osôb. (rozsudok Nejvyššího správního soudu
zo dňa 2.3.2005, č. j. 4 Azs 271/2004 – 58, publikovaný pod č. 1347/2007 Sb. NSS).
Prenasledovanie v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle by v takomto prípade bol
iba stav, kedy by ohrozovanie ţivota či slobody bolo pričítateľné štátnej moci, ktorá bola jeho
pôvodcom či jej podporovateľom, resp. by takýto stav tolerovala, prípadne by nebola schopná proti
nemu zakročiť.
Zo správ o krajine pôvodu zaloţených v správnom spise, týkajúcich sa ako všeobecných
otázok politickej i sociálnej situácie v Indii, tak i zo správ týkajúcich sa výhradne
politických nepokojov, nevyplynulo, ţe by štátna moc tieto nepokoje podporovala či tolerovala.
Naopak z predloţených dokumentov je zrejmé, ţe v Indii je politický systém slobodný a funkčný.
Vládnou stranou je Indický národný kongres, ktorý s prehľadom vyhral posledné parlamentné
voľby. Ide o štandardnú politickú stranu, ktorá datuje svoju históriu aţ do roku 1885, moţno
ju povaţovať za stranu sociálno-demokratického typu. Rovnako o štandardnú politickú stranu ide
v prípade Akali Dal. Ide o hlavnú sikhskú politickú stranu v štáte Pandţáb.
Najvyšší súd sa rovnako nestotoţňuje s tvrdením navrhovateľa, ţe výrok rozhodnutia
odporcu je v rozpore s obsahom spisu a ţe odporca nezhromaţdil dostatok podkladov
k rozhodnutiu.
Najvyšší súd overil, ţe odporca zhromaţdil dostatok správ o krajine pôvodu navrhovateľa
a pokiaľ aj pouţil informácie z verejne dostupných zdrojov (SME, Pravda), navrhovateľ
nespochybnil relevantnosť informácií, preto jeho námietka nebola vyhodnotená ako dôvodná.
Najvyšší súd sa stotoţnil s názorom navrhovateľa, ţe pouţitie informácií zo zdrojov
ako www.wikipedia je vzhľadom k tomu, ţe sa jedná o otvorenú internetovú encyklopédiu,
do ktorej môţu prispievať kaţdý v azylovom konaní neţiadúce.
Vzhľadom k tomu, ţe odporca zadováţil a do spisu zaloţil dostatok iných správ o krajine
pôvodu (konkrétne: (Súhrnná teritoriálna informácia - India, spracovaná zastupiteľským úradom
Českej republiky v Dillí ku dňu 7.10.2010, Správa o dodrţiavaní ľudských práv v krajine pôvodu -
India, vydaná MZV USA 11.3.2010, materiál „India - informácie o krajine pôvodu“ zo dňa
14.4.2009 vedený pod č. p.: MU-87/ODZS-2008), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú
politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu a jeho zistenia neboli v rozpore so obsahom spisu,
odvolací súd predmetnú námietku navrhovateľa vyhodnotil ako nedôvodnú.
Za správny a zákonný povaţoval odvolací súd záver odporcu, ţe neboli dané predpoklady
pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, pretoţe dôvody navrhovateľa
nebolo moţné povaţovať za také, pre ktoré by bol navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu
vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle.
Prvostupňový súd sa podľa názoru odvolacieho súdu vyjadril ku všetkým podstatným
námietkam obsiahnutým v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu. Odvolací súd sa s jeho
právnym názorom stotoţňuje a v podrobnostiach na dôvody obsiahnuté v rozsudku prvostupňového
súdu odkazuje.
Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto
odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k
ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, ţe navrhovateľovi, ktorý nemal úspech
vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 27. septembra 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová