Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/45/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka

a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci

navrhovateľa: G., nar. X. v obci T., štátny príslušník Indie, t. č. Pobytový tábor Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky H., zastúpený Advokátskou kanceláriou Š., s.r.o. so sídlom M., proti

odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Migračný úrad, so sídlom Pivonková č.

6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-102-26/PO-Ţ-2010 zo dňa

26.1.2011, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

-33 zo dňa 1. júna 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -33 zo dňa 1. júna 2011 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil

rozhodnutie ČAS: MU-102-26/PO-Ţ-2010 zo dňa 26.1.2011, ktorým odporca podľa § 13 ods. 1

a o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom

znení (ďalej len zákon o azyle) neudelil navrhovateľovi azyl na území Slovenskej republiky

a podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu. O trovách

rozhodol krajský súd tak, ţe navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.

Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu

v rozsahu podaného opravného prostriedku a dospel k záveru, ţe rozhodnutie odporcu bolo vydané

v súlade so zákonom.

K námietke, ţe zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s obsahom spisu, uviedol,

ţe je nedôvodná. Odporca vo veci vykonal dva pohovory z obsahu ktorých tieţ vychádzal

pri posúdení navrhovateľovej ţiadosti. Obsah týchto pohovorov je zrejmý z odôvodnenia

rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ videl namietaný rozpor v tom, ţe i napriek ním prednesenému

údajnému dôvodu navrhovateľovho odchodu z Indie odporca vo veci nevydal kladné rozhodnutie,

takýto postoj odporcu nie je moţné kvalifikovať ako rozpor medzi zisteným stavom veci a obsahom

spisu.

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci poukázal na skutočnosť, ţe zisťovanie stavu

veci (aj vyhľadávaním správ o krajine pôvodu ţiadateľa) sa v azylovom konaní vykonáva

v intenciách § 19a (ods. 1 písm. a/) zákona o azyle. Pre jeho rozsah je okrem iného rozhodujúci

aj obsah ţiadateľom prednesených dôvodov jeho ţiadosti o azyl.

Krajský súd poukázal na to, ţe navrhovateľ vycestoval z Indie v januári 2004

(z ekonomických dôvodov, ako to uvádzal v azylových konaniach v rokoch 2004-2005). V konaní

č. p.: MU-333/PO-Ţ/2006 uviedol, ţe o azyl ţiada kvôli otcovi (členovi strany Akali Dal), ktorý

mal problémy s členmi strany Kongres, ktorí sa mu v súvislosti s jeho členstvom v strane Akali Dal

vyhráţali. Tento dôvod navrhovateľ zopakoval v aktuálnom azylovom konaní, keď uviedol, ţe jeho

otec zomrel v dôsledku dopravnej nehody v roku 2008. Z uvedeného je podľa krajského súdu

zrejmé, ţe navrhovateľ v marci 2010 poţiadal o azyl kvôli otcovi (členovi Akali Dal), ktorý mal

problémy s členmi strany Kongres, ktorí sa mu vyhráţali v súvislosti s jeho členstvom v strane

Akali Dal, pričom v tom čase uţ jeho otec neţil. Teda o azyl poţiadal z dôvodu, ktorý k času

podania ţiadosti o azyl nejestvoval.

Preto podľa názoru krajského súdu dokazovanie, vykonané odporcom správami o krajine

pôvodu navrhovateľa v rozsahu, ktorý je zjavný z obsahu spisu je dostatočný, teda nebolo potrebné

špeciálne zamerať na vzťahy medzi spomenutými stranami.

K námietke navrhovateľa, ţe mu nie je známe, na základe čoho odporca dospel k poznatku,

ţe v Indii niet medzinárodného či vnútroštátneho konfliktu, krajský súd poukázal na v spise

odporcom zaloţené informácie o krajine pôvodu navrhovateľa. Z týchto totiţ nevyplýva,

ţe by v Indii takýto konflikt jestvoval. Pokiaľ navrhovateľ namietal, ţe v spise sa nenachádza

správa, spracovaná zastupiteľským úradom Českej republiky, súd uviedol, ţe správa sa nachádza

v spise odporcu na č. l. 131-144.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd uviedol, ţe táto námietka

nie je dôvodná. Vo vzťahu k neudeleniu azylu, poukázal na skutočnosť, ţe navrhovateľa

v aktuálnom azylovom konaní prezentoval dôvody svojej ţiadosti o azyl, ktoré sú totoţné

s dôvodmi, ktoré predniesol v konaní č. p.: MU-333/PO-Ţ/2006 (s upresnením, ţe jeho otec

medzičasom, v roku 2008 zomrel). Negatívne rozhodnutie odporcu vydané v rozhodnutí

č. p.: MU-333/PO-Ţ/2006 bolo predmetom súdneho prieskumu – v konečnom dôsledku jeho

preskúmavaním Najvyšším súdom SR (sp. zn. zo dňa 4.12.2008), ktorý napadnutý

rozsudok krajského súdu potvrdil.

Z uvedeného podľa krajského súdu logicky vyplýva, ţe za nezmeneného stavu veci

a za nezmenených dôvodov navrhovateľovej aktuálnej ţiadosti odporca nemal ani inú moţnosť,

ako navrhovateľovi azyl neudeliť.

Právne posúdenie vo veci azylu bolo podľa krajského súdu v súlade so zákonom, okrem

uvedeného súd poukázal na nedôveryhodnosť navrhovateľa, ktorá je zrejmá z porovnania ním

udávaných dôvodov odchodu z Indie v prvých azylových konaniach (kedy uvádzal výlučne

ekonomické dôvody) a aktuálnom resp. predchádzajúcom azylovom konaní.

Nedôveryhodnosť sama o sebe spôsobuje podľa krajského súdu v konečnom dôsledku

vydanie negatívneho rozhodnutia z dôvodu nepreukázania dôvodov - predpokladov udelenia azylu.

Aj preto je rozhodnutie odporcu podľa súdu vecne správne.

Okrem uvedeného súd poukázal na skutočnosť, ţe v prípade navrhovateľa neboli naplnené

ani predpoklady udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Navrhovateľ síce prezentoval obavy

zo svojho prípadného návratu do Indie, ktoré však objektívne nemohli nastať, resp. existovať v čase

podania ţiadosti o azyl (vzhľadom k argumentácii, týkajúcej sa smrti otca navrhovateľa a k dátumu

podania ţiadosti o azyl).

Navrhovateľ podľa súdu nepreukázal ani opodstatnenosť týchto, ním prezentovaných obáv,

nakoľko sám (a ani nikto z jeho rodiny) nebol objektom správania sa tretích subjektov, na základe

ktorých by bolo moţné konštatovať, ţe obavy sú opodstatnené. Navrhovateľ tieţ nebol objektom

perzekúcie v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle.

Ak následne z tohto dôvodu odporca navrhovateľovi azyl neudelil, jeho rozhodnutie

je podľa názoru krajského súdu v súlade so zákonom.

K neposkytnutiu doplnkovej ochrany krajský súd uviedol, ţe predpoklady poskytnutia

doplnkovej ochrany sú obsiahnuté v ust. § 2 písm. f) zákona o azyle. Navrhovateľ nebol v krajine

pôvodu trestne stíhaný a teda mu v prípade návratu nehrozí výkon ţiadneho trestu. Nebol nikdy

objektom neľudského či poniţujúceho správania. Zo správ o krajine pôvodu nevyplýva,

ţe by sa indickí navrátilci pri svojich návratoch stretávali so zlým zaobchádzaním. Preto niet

dôvodu sa domnievať, ţe by navrhovateľovi v prípade jeho návratu do Indie hrozilo bezpečnostné

riziko jeho návratu. Podľa krajského súdu zo správ o krajine pôvodu, v Indii niet medzinárodného

či vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, s poukazom na uvedené je výrok o neposkytnutí

doplnkovej ochrany tak isto zákonným.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu včas odvolanie,

z dôvodov uvedených v , a , pretoţe rozhodnutie krajského súdu

vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Navrhovateľ v odvolaní uviedol, ţe sa cíti byť prenasledovaný z dôvodu zastávania určitých

politických názorov. Uviedol, ţe jasne prezentoval svoju obavu z členov a prívrţencov politickej

strany Kongres, nakoľko bol sympatizantom strany Akali Dal. Opustil Indiu, nakoľko jeho otec bol

členom strany Akali Dal a mal problémy s členmi strany Kongres. Príslušníci strany Kongres

sa vyhráţali zabitím navrhovateľa a to z toho dôvodu, ţe otec bol členom strany Akali Dal.

Odporcovi vyčítal, ţe sa nezaoberal tvrdeniami navrhovateľa a nezameral sa na dokazovanie

špeciálne zamerané na vzťahy medzi spomenutými stranami. Nezabezpečil dostatok informácií

na posúdenie toho, či navrhovateľovi v prípade návratu nehrozí váţna ujma. Vec bola zo strany

odporcu posúdená len formálne. Podľa navrhovateľa je povinnosťou správneho orgánu,

aby v pochybnostiach zhromaţdil všetky dostupné dôkazy, ktoré vierohodnosť výpovede

navrhovateľa o azyl vyvracajú či spochybňujú.

Rovnako krajskému súdu vyčítal, ţe nevykonal navrhnutý dôkaz, keď bez ďalšieho označil

posúdenie otázky vzájomných vzťahov strán Akali Dal a Kongres za nepotrebné. Podľa

navrhovateľa odporca vierohodnosť tvrdení navrhovateľa vo vzťahu k politickým stranám Akali

Dal a Kongres ani nespochybnil, ani nevyvrátil, preto vzhľadom na neskúmanie týchto otázok

nemohol rozhodnúť o tom, ţe mu nehrozí prenasledovanie.

Namietal, ţe odporca v rozhodnutí uviedol, ţe sa nikdy s ľuďmi, ktorí sa mu vyhráţali

smrťou nestretol, ani nevyvíjal činnosť, pre ktorú by mohol byť prenasledovaný. Poukázal na to,

ţe zákon nevyţaduje aby sa reálne niečo stalo ţiadateľovi o azyl v krajine pôvodu, nemal preto

povinnosť zotrvať v krajine pôvodu aţ dovtedy, kým by sa mu niečo stalo a nebolo moţné

to od neho ani očakávať. To, ţe sám nevyvíjal politickú činnosť tieţ podľa navrhovateľa

neznamená, ţe nespĺňa podmienky na udelenie azylu, dôleţité je, ţe dôvod jeho prenasledovania

je politický.

K neposkytnutiu doplnkovej ochrany uviedol, ţe uţ v opravnom prostriedku proti

rozhodnutiu ako na pojednávaní namietal ţe podkladom rozhodnutia odporcu v tejto otázke boli

informácie z www.stránok pravda.sk sme.sk, wikipedia.org, leccos.com. K relevantnosti správ

zaloţených v spise sa krajský súd nevyjadril.

Poukázal na to, ţe stránky pravda.sk a sme.sk môţu vychádzať z relevantných informácií,

nie však pôvodných. Odkazujú na rôzne zdroje, pričom tieto zdroje tieţ nemusia obsahovať

originálne informácie o krajine pôvodu navrhovateľa. Ich pouţitie ako podklad rozhodnutia

je podľa navrhovateľa sporné. Wikipedia je otvorenou internetovou encyklopédiou, do ktorej môţu

prispievať kaţdý. Zameranie stránky leccos.com nie je úplne zrejmé.

V spisovom materiáli sa nachádza „Správa o dodrţiavaní ľudských práv v krajine pôvodu -

India“, vydaná MZV USA, z ktorej je zrejmé, ţe krajina má obrovské problémy s korupciou

a nezávislým súdnictvom, ako aj správa Human Rihgts Watch 2009, India, z ktorej vyplýva,

ţe krajina nemá kapacitu na ochranu ľudských práv. Pokiaľ teda navrhovateľ namietal rozpor

medzi výrokom rozhodnutia odporcu a obsahom spisov mal na mysli rozpor medzi posúdením

zaloţených správ hovoriacich o Indii negatívne.

Pokiaľ teda súd napriek námietkam obsiahnutým v podanom opravnom prostriedku

rozhodnutie odporcu potvrdil, ukrátil tým navrhovateľa na jeho právach.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľ vyjadril tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok krajského

súdu potvrdiť. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci a právneho posúdenia uviedol,

ţe otázka vyhodnotenia prenasledovania členov Akala Dal členmi strany Kongres bola

len podruţného významu pre navrhovateľa nemala zásadný význam. V prípade navrhovateľa totiţ

išlo o šiestu ţiadosť o udelenie azylu, pričom v prvých štyroch ţiadostiach zakladal svoje ţiadosti

na ekonomických dôvodoch, ktorí pri piatej ţiadosti rozšíril o prenasledovanie členmi strany

Kongres, nakoľko jeho otec mal byť činný v minulosti pre stranu Akali Dal. Proti rozhodnutiu

č. p. MU-333/PO-Ţ/2006 sa odvolal na krajský súd a Najvyšší súd potvrdil rozsudok krajského

súdu. Z rozsudku najvyššieho súdu pritom vyplynulo, ţe súd neprihliadol na politické dôvody

uvádzané navrhovateľom, pretoţe odporovali jeho predchádzajúcim dôvodom ţiadosti, pričom

poukázal aj na fakt, ţe zmena dôvodov jeho ţiadosti bola účelová v snahe dosiahnuť

po predchádzajúcich neúspešných rozhodnutiach kladné rozhodnutie vo veci jeho ţiadosti o azyl.

K ostatnej ţiadosti o azyl odporca uviedol totoţné dôvody, pre ktoré navrhovateľovi azyl

neudelil. Zopakoval, ţe o azyl poţiadal z dôvodu, ktorý v čase podania ţiadosti o azyl nejestvoval,

v Indii nemal ţiadne problémy s členmi strany Kongres, preto posudzovanie doplnkovej ochrany

z dôvodov jeho údajného prenasledovania zo strany Kongres nemalo opodstatnenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo

a jednomyseľne ( ) dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa

nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia

s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred

na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. septembra 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3

).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle.

Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne

uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané

opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov,

z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,

prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe

alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu

cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd ( prvá veta

Slovenskej republiky).

Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,

ţiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných

alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo

príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce

vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môţe udeliť azyl z humanitných dôvodov,

aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.

Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon

neustanovuje inak,

a) manţelovi azylanta, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a

azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.

(ods. 1)

Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území

Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny

s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).

Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky,

ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).

Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa

podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ktorému

neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu

vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú

ochranu ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manţelovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manţelstvo trvá

a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred

písomne súhlasí,

b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby

podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho

ako 18 rokov. (ods. 1)

Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území

Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej

republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5

(ods. 3).

Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi,

ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí

azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tieţ, či cudzincovi poskytne

doplnkovú ochranu.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok

krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi

na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší

súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie

odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami

navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil

zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní náleţité dokazovanie

procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu

(Súhrnná teritoriálna informácia - India, spracovaná zastupiteľským úradom Českej republiky

v Dillí ku dňu 7.10.2010, Správa o dodrţiavaní ľudských práv v krajine pôvodu - India, vydaná

MZV USA 11.3.2010, materiál „India - informácie o krajine pôvodu“ zo dňa 14.4.2009 vedený

pod č. p.: MU-87/ODZS-2008, z článku India sprísňuje bezpečnosť, obáva sa teroristických útokov

- SME 22.1.2010, z článku Voľby v Indii jasne vyhral Indický národný kongres - zverejnený

na www.akuálne.cz 16.5.2009, z článku Výsledky volieb spustili rally indických fondov –

www.trhy.mese.cz 28.5.2009 a z internetových stránok www.wikipedia.org, www.leccos.com),

z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu

so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ ţiadal o udelenie azylu.

Z administratívnych spisov vyplynulo, ţe navrhovateľ prvýkrát poţiadal o azyl na území SR

dňa 24.2.2004 z ekonomických dôvodov. Ţiadosť bola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.

Krajský súd navrhovateľom podaný opravný prostriedok odmietol, rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 5.11.2004.O druhej a tretej ţiadosti bolo rozhodnuté tak, ţe odporca konanie

zastavil.

Štvrtú ţiadosť o azyl podal dňa 5.12.2005, navrhovateľ dňa 31.1.2006 svojvoľne opustil

pobytový tábor, konanie bolo zastavené dňa 8.2.2006, nadobudlo právoplatnosť dňa 14.3.2006.

Piatu ţiadosť podal dňa 21.3.2006 z politických dôvodov. Odporca dňa 19.6.2006 rozhodol

o neudelení azylu a súčasne rozhodol, ţe sa na neho nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia

do Indie. Krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok

krajského súdu rozsudkom sp. zn. zo dňa 4.12.2008.

Z rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že u navrhovateľa neboli dané dôvody na udelenie

azylu na území Slovenskej republiky, pretože si hľadá v európskych krajinách lepšie životné

podmienky. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol prihliadnuť na údajné politické dôvody,

ktoré navrhovateľa viedli k požiadaniu o azyl, pretože si odporujú s predchádzajúcimi dôvodmi jeho

žiadostí. Navrhovateľ bol vždy vypočutý za prítomnosti tlmočníka, proti tlmočeniu nenamietal,

tvrdil, že tlmočníkovi rozumie. Stotožnil sa s názorom krajského súdu, že ak navrhovateľ

v poslednom konaní pred odporcom uviedol úplne odlišné dôvody jeho žiadosti, takýmto obsahom

svojej výpovede sa snaží dosiahnuť popredchádzajúcich neúspešných azylových konaniach kladné

rozhodnutie o jeho žiadosti o udelenie azylu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľovi na území Slovenskej

republiky v ostatnej šiestej ţiadosti o azyl tým, ţe navrhovateľ ničím nepreukázal, ţe by mal

v krajine pôvodu dôvodnú obavu z prenasledovania. Navrhovateľ nesplnil zákonom ustanovené

podmienky pre udelenie azylu na území SR. Ako dôvod svojho odchodu z krajiny pôvodu uvádzal

obavu pred členmi strany Kongres, lebo jeho otec bol členom strany Akali Dal a členovia strany

Kongres sa mu mali vyhráţať, ţe mu zabijú syna. On osobne sa však s uvedenými ľuďmi nikdy

nestretol a jemu osobne sa nikdy nevyhráţali. Všetky informácie sa dozvedel od otca. Zároveň

nevyvíjal ţiadnu činnosť, pre ktorú by sa musel obávať členov strany Kongres. Odporca poukázal

na to, ţe v Indii je štandardná bezpečnostná situácia a pokiaľ mal obavy pred vyhráţkami členmi

nejakej politickej strany, tak mohol situáciu riešiť v rámci krajiny, mohol vyhľadať pomoc

na polícii, o čo sa údajne jeho rodina aj pokúsila. Ale nebolo to účinné. Nepokúsil sa o to však

navrhovateľ osobne, nevyuţil moţnosť vnútroštátnej ochrany svojej osoby.

Podľa odporcu obavy ţiadateľa o azyl nespadajú pod definíciu prenasledovania,

tak ako je uvedená v Ţenevskom dohovore a v zákone o azyle.

Nikto proti nemu nevyvíjal také správanie, ktoré by spadalo pod pojem prenasledovanie

a navrhovateľ ani nepreukázal, ţe by v prípade návratu takémuto správaniu musel čeliť. Navyše

v prípade obáv pred členmi politickej strany, hoci ide o vládnu stranu, ide o obavy pred neštátnym

subjektom. Zo správ o krajine pôvodu je zrejmé, ţe štát takéto správanie netoleruje. Navyše otec

navrhovateľa uţ neţije, zomrel pri autonehode v roku 2008. Politické problémy, ktoré mal mať

kvôli členstvu jeho otca v Akali Dal sa tým stávajú nepodstatnými, lebo navrhovateľ osobne

nie je členom strany Akali Dal a kvôli otcovej činnosti mu uţ problémy nehrozia.

Vzhľadom k tomu, ţe neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal,

či navrhovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona o azyle,

pričom v prípade navrhovateľa neboli zistené dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu

do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, tak ako to vyplýva zo zákona

o azyle. Navrhovateľ nebol a nie je trestne stíhaný v krajine pôvodu, nehrozí mu uloţenie trestu

smrti, nehrozí mu mučenie ani neľudské zaobchádzanie ani trest.

V Indii neprebieha vnútroštátny ani medzinárodný konflikt, bezpečnostná situácia v Indii

je štandardná. Samotné subjektívne obavy navrhovateľa, ktoré nie sú ničím podloţené, nemoţno

podľa odporcu povaţovať podľa definície zo zákona o azyle za reálnu hrozbu váţneho bezprávia,

lebo náhodný teroristický útok sa nedá povaţovať ani za mučenie, ani za neľudské zaobchádzanie

a ani za existenciu ozbrojeného konfliktu a s poukazom na štandardnú situáciu v Indii

nie sú dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom

odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe odporca riadne vyhodnotil

dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom

rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 aţ § 10 zákona

o azyle, resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno vyvodiť,

ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu

ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.

Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú

škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom

kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len

pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len

najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu

podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti

definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti,

a to v oboch prípadoch v dobe podania ţiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne

nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil s názorom odporcu aj krajského súdu,

ţe navrhovateľovi sa v poradí šiestej ţiadosti o azyl nepodarilo preukázať opodstatnenú obavu

z prenasledovania z dôvodov, ktoré navrhovateľ označil ako politické.

Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, ţe navrhovateľ uvádzal v predchádzajúcich

ţiadostiach o azyl (č. MU-1383/PO-Ţ/2004, MU-5535/PO-Ţ/2004, MU-5977/PO-Ţ/2004

a MU-3094/PO-Ţ/2005) ekonomické dôvody a aţ v piatej ţiadosti tvrdil, ţe jeho otec bol

vysokopostaveným členom politickej strany Akali Dal a v tej súvislosti sa mu členovia politickej

strany Kongres vyhráţali únosom. Uţ v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn.

zo dňa 4.12.2008 najvyšší súd vyjadril vzhľadom na rozdielnosť dôvodov v predchádzajúcich

konaniach pochybnosť o navrhovateľom tvrdených okolnostiach v poradí piatej ţiadosti o azyl,

keď uviedol, ţe nedôveryhodnosť osoby navrhovateľa podčiarkuje aj tvrdenie v súvislosti

s poukazom na správu Kanadskej imigračnej a utečeneckej rady zo dňa 23. decembra 2005

publikovanej pod názvom „India: The situation of members, supporters and activists of Akali Dal

(Mann), including their activities and treatment (2000-2005)“, z ktorej podľa navrhovateľa

vyplýva, že žiadosti vysokopostavených predstaviteľov strany Akali Dal o udelenie azylu

sú opodstatnené, môžu mať opodstatnené obavy z prenasledovania, mučenia, ponižujúceho alebo

neľudského zaobchádzania vedúceho k porušeniu článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských

právach. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s touto správou z Kanadskej imigračnej

a utečeneckej rady zo dňa 23. decembra 2005 č. IND100770.E oboznámil na webovej stránke

uvedenej organizácie http://www.irb-

isr.gc.ca/en/research/rir/index_e.htm?action=record.viewrec&gotorec=449757 a konštatuje,

že žiadne tvrdenia uvádzané navrhovateľom sa v nej neuvádzajú. Navrhovateľ si účelovo

prispôsobil, resp. vykonštruoval obsah tejto správy. Zo správy vyplýva, že politická strana Akali

Dal (Mann) bola založená v Pandžábe a je frakciou politickej strany Shiromani Akali Dal ako

hlavnej politickej strany zastupujúcej Sikhov v Indii. Predsedom je Simranjit Singh Mann, bývalý

príslušník pandžábskej polície. Politická strana Akali Dal (Mann) nezískala v parlamentných

voľbách v roku 2004 žiadne zastúpenie. V otázke zaobchádzania s členmi politickej strany Akali Dal

(Mann) sa správa odvoláva na stanovisko humanitárnej organizácie pôsobiacej v Indii (Ľudovej

únie pre občianske slobody - People´s Union for Civil Liberties), podľa ktorej proti predsedovi tejto

politickej frakcie ani jej členom nemajú občania žiadne predsudky. Štátna a federálna vláda

sa k členom politickej strany Akali Dal (Mann) správa primerane, aj keď sa niekedy môže vyskytnúť

podozrievanie jej členov. V prípadoch, keď sú jej členovia spojení s extrémizmom alebo

sú podozriví zo vzťahov s extrémistami, je s nimi zaobchádzané horšie. V správe sa následne

uvádzajú prípady zatknutia predsedu politickej frakcie Simranjit Singh Mann. Ďalšie informácie

o zaobchádzaní s členmi tejto strany neuvádza.

Odhliadnuc od uvedeného, najvyšší súd povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe navrhovateľ

v priebehu ostatného azylového konania nepreukázal, ţe by mal v krajine pôvodu dôvodnú obavu

z prenasledovania. Stotoţnil sa tak s názorom odporcu, ţe navrhovateľ nesplnil zákonom

ustanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. Ako dôvod svojho odchodu z krajiny

pôvodu uvádzal obavu pred členmi strany Kongres, lebo jeho otec bol členom strany Akali Dal

a členovia strany Kongres sa mu mali vyhráţať, ţe mu zabijú syna. On osobne sa však s uvedenými

ľuďmi nikdy nestretol a jemu osobne sa nikdy nevyhráţali. Všetky informácie sa dozvedel od otca.

Zároveň nevyvíjal ţiadnu činnosť, pre ktorú by sa musel obávať členov strany Kongres.

Pokiaľ teda odporca vychádzal z uvedených tvrdení navrhovateľa, nepochybil,

keď v navrhovateľom prezentovaných obavách nenašiel ţiadne znaky prenasledovania, tak,

ako sú definované v § 2 písm. d/ zákona o azyle.

Za prenasledovanie alebo odôvodnený strach z neho, ako dôvod pre poskytnutie

medzinárodnej ochrany je totiţ moţné povaţovať len takú situáciu, keby zo strany štátnych orgánov

štátnej moci dochádzalo k systematickému odmietaniu poskytnutia ochrany jednotlivcom

pred vyhráţkami či činmi súkromných osôb. (rozsudok Nejvyššího správního soudu

zo dňa 2.3.2005, č. j. – 58, publikovaný pod č. 1347/2007 Sb. NSS).

Prenasledovanie v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle by v takomto prípade bol

iba stav, kedy by ohrozovanie ţivota či slobody bolo pričítateľné štátnej moci, ktorá bola jeho

pôvodcom či jej podporovateľom, resp. by takýto stav tolerovala, prípadne by nebola schopná proti

nemu zakročiť.

Zo správ o krajine pôvodu zaloţených v správnom spise, týkajúcich sa ako všeobecných

otázok politickej i sociálnej situácie v Indii, tak i zo správ týkajúcich sa výhradne

politických nepokojov, nevyplynulo, ţe by štátna moc tieto nepokoje podporovala či tolerovala.

Naopak z predloţených dokumentov je zrejmé, ţe v Indii je politický systém slobodný a funkčný.

Vládnou stranou je Indický národný kongres, ktorý s prehľadom vyhral posledné parlamentné

voľby. Ide o štandardnú politickú stranu, ktorá datuje svoju históriu aţ do roku 1885, moţno

ju povaţovať za stranu sociálno-demokratického typu. Rovnako o štandardnú politickú stranu ide

v prípade Akali Dal. Ide o hlavnú sikhskú politickú stranu v štáte Pandţáb.

Najvyšší súd sa rovnako nestotoţňuje s tvrdením navrhovateľa, ţe výrok rozhodnutia

odporcu je v rozpore s obsahom spisu a ţe odporca nezhromaţdil dostatok podkladov

k rozhodnutiu.

Najvyšší súd overil, ţe odporca zhromaţdil dostatok správ o krajine pôvodu navrhovateľa

a pokiaľ aj pouţil informácie z verejne dostupných zdrojov (SME, Pravda), navrhovateľ

nespochybnil relevantnosť informácií, preto jeho námietka nebola vyhodnotená ako dôvodná.

Najvyšší súd sa stotoţnil s názorom navrhovateľa, ţe pouţitie informácií zo zdrojov

ako www.wikipedia je vzhľadom k tomu, ţe sa jedná o otvorenú internetovú encyklopédiu,

do ktorej môţu prispievať kaţdý v azylovom konaní neţiadúce.

Vzhľadom k tomu, ţe odporca zadováţil a do spisu zaloţil dostatok iných správ o krajine

pôvodu (konkrétne: (Súhrnná teritoriálna informácia - India, spracovaná zastupiteľským úradom

Českej republiky v Dillí ku dňu 7.10.2010, Správa o dodrţiavaní ľudských práv v krajine pôvodu -

India, vydaná MZV USA 11.3.2010, materiál „India - informácie o krajine pôvodu“ zo dňa

14.4.2009 vedený pod č. p.: MU-87/ODZS-2008), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú

politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu a jeho zistenia neboli v rozpore so obsahom spisu,

odvolací súd predmetnú námietku navrhovateľa vyhodnotil ako nedôvodnú.

Za správny a zákonný povaţoval odvolací súd záver odporcu, ţe neboli dané predpoklady

pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, pretoţe dôvody navrhovateľa

nebolo moţné povaţovať za také, pre ktoré by bol navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu

vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle.

Prvostupňový súd sa podľa názoru odvolacieho súdu vyjadril ku všetkým podstatným

námietkam obsiahnutým v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu. Odvolací súd sa s jeho

právnym názorom stotoţňuje a v podrobnostiach na dôvody obsiahnuté v rozsudku prvostupňového

súdu odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa názoru

odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto

odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k

ods. 1 v spojení s a tak, ţe navrhovateľovi, ktorý nemal úspech

vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 27. septembra 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová