Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoPr/1/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: Technické služby mesta Humenné, so sídlom Sninská 27, 066 01 Humenné, IČO: 00 186 155, o náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. - 91 zo dňa 11.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu I. inštancie.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd I. inštancie“) rozhodol rozsudkom č.k. -91 zo dňa 11.11.2024 tak , že žalobu zamieta, nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.

2. Z odôvodnenia rozsudku súdu I. inštancie vyplýva, že zistil tento skutkový stav:

3. Žalobca bol dňa 18.06.1990 vymenovaný do funkcie riaditeľa žalovaného. Z obsahu predloženého menovacieho dekrétu (č.l. 20) vyplýva, že dňom ustanovenia do funkcie vzniká medzi ním a žalovaným pracovný pomer a kodifikuje sa uzatvorenie pracovnej zmluvy. Odvolaním z funkcie, ani vzdaním sa funkcie pracovný pomer sa neukončí, o skončení pracovného pomeru platia príslušné ustanovenia .

4. Keďže v čase uvedeného menovacieho dekrétu bol žalobca zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy, jeho ustanovením do funkcie došlo k úprave pracovnej zmluvy dňa 18.06.1990, čo nesporne vyplýva z predloženej listiny na č.l. 7.

5. Súdu I. inštancie bola predložená aj ďalšia pracovná zmluva uzatvorená medzi Mestským národným výborom v Humennom a žalobcom v súvislosti s jeho ustanovením do funkcie uzatvorenej 02.07.1990.

6. Dňa 12.06.1990 pod č. 10/91 bol žalobca primátorom Mesta Humenné odvolaný z funkcie v zmysle ust. § 13 ods. 2 písm. d) zákona č. 369/90 a dňa 19.06.1990 mal primátor mesta zrušiť uvedené rozhodnutie.

7. Z predloženého rozsudku Okresného súdu v Humennom zo dňa 08.06.1995 pod sp. zn. nesporne vyplýva, že na základe žaloby žalobcu rozsudkom Okresného súdu v Humennom pod sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.05.1994 bolo rozhodnuté, že odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa Technických služieb Mesta Humenné opatrením Mestského úradu v Humennom zo dňa 19.06.1991 je neplatné.

8. Dňa 24.06.1991 bola medzi stranami uzatvorená dohoda o zmene pracovnej zmluvy s uvedením, že od 24.06.1991 bude pracovník po dohode s organizáciou vykonávať druh práce a to konkrétne, funkciu vedúceho odborného technického pracovníka. Na žiadosť žalobcu bola medzi stranami sporu dňa 19.08.1991 uzatvorená dohoda o rozviazaní pracovného pomeru s účinnosťou od 20.08.1991 (č.l. 9).

9. Žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde v Humennom pod sp. zn. domáhal určenia neplatnosti dohody o zmene funkcie žalobcu, ako aj určenia, že je neplatná dohoda o rozviazaní pracovného pomeru a že jeho pracovný pomer trvá.

10. Z rozsudku Okresného súdu v Humennom zo dňa 08.06.1995 nesporne vyplýva, že súd určil, že dohoda zo dňa 24.06.1991 o zmene funkcie žalobcu je neplatná; zamietol žalobu o určenie, že je neplatná dohoda o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 19.08.1991, ako aj o určenie, že pracovný pomer trvá nepretržite od 18.06.1990 z dôvodu, že žaloba bola podaná po prekluzívnej lehote v zmysle ust. .

11. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 08.02.1996 pod sp. zn. s dátumom právoplatnosti 07.03.1996.

12. Z predloženého rozsudku Okresného súdu Poprad ďalej vyplýva, že žalobca opätovne podal žalobu o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru v konaní vedenom na Okresnom súde v Humennom pod sp. zn. , ktorý rozsudkom zo dňa 07.06.1999 žalobu zamietol a tento bol potvrdený rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.01.2000 pod sp. zn. , v ktorom sa konštatovalo, že návrh žalobcu ohľadom tvrdenia, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 19.08.1990 je neplatná, už bola právoplatne vyriešená.

13. Žalobca na Okresný súd v Poprade pod sp. zn. podal žalobu o náhradu mzdy voči Mestu Humenné s tvrdením, že je právnym nástupcom Mestského národného výboru v Humennom, s ktorým dňa 02.07.1990 uzatvoril pracovnú zmluvu na pozíciu riaditeľa Technických služieb (č.l. 8).

14. Okresný súd v Poprade rozsudkom zo dňa 09.02.2018 žalobu žalobcu zamietol a uvedený rozsudok bol potvrdený rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2019 pod sp. zn. . Aj z uvedených súdnych rozhodnutí vyplýva, že pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na ušlú mzdu s príslušenstvom je rozhodné ukončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 19.08.1991 u zamestnávateľa Technické služby Mesta Humenné k 20.08.1991. Žalobca tvrdené skutkové okolnosti o konkludentnom vzniku pracovného pomeru so žalovaným nepreukázal. Jednotlivé listinné dôkazy, na ktoré poukázal, konkrétne na podanie primátora žalovaného zo dňa 12.06.1991, ako aj na iné listinné dôkazy týkajúce sa jeho odvolania z funkcie riaditeľa, ďalej zrušenia uvedeného rozhodnutia, ako aj dohoda o zmene pracovnej zmluvy už boli právoplatne vyriešené rozsudkom Okresného súdu v Humennom pod spisovou značkou , preto nie je možné dospieť k záveru, že došlo k vzniku pracovného pomeru medzi stranami sporu. Žalobca nikdy nebol zamestnancom žalovaného, žalovaný, ktorý vznikol na základe nie je ani právnym nástupcom bývalého Miestneho národného výboru v Humennom a k prechodu kompetencií bývalého miestneho alebo mestského národného výboru došlo na obec len zákonom stanoveným spôsobom.

15. Žalobca opätovne žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 24.01.2024, t.č. vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. sa domáhal určenia, že pracovná zmluva uzatvorená medzi ním a žalovaným dňa 18.06.1990 je platná a žiadal žalovaného zaviazať na úhradu mzdy za mesiac máj 2021. Súd I. inštancie rozsudkom zo dňa 24.05.2024 žalobu zamietol a v súčasnej dobe prebieha odvolacie konanie na základe odvolania podaného žalobcom.

16. Na takto zistený skutkový stav súd I. inštancie aplikoval ust. , ého zákona, ého zákona, , , , citovaného zákona, , a .

17. Takto zistený skutkový stav právne posúdil : Na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného, ako aj oboznámením listinných dôkazov mal súd I. inštancie za jednoznačne preukázané, že žalobca na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18.06.1990 v spojení s menovacím dekrétom vykonával u žalovaného funkciu riaditeľa, pričom uvedený pracovný pomer bol s ním skončený dohodou zo dňa 19.08.1991 s účinnosťou od 20.08.1991. Otázka platnosti dohody o skončení pracovného pomeru s tým, či pracovný pomer žalobcu u žalovaného od 18.06.1990 naďalej trvá, bola už právoplatne vyriešená v konaní vedenom pred Okresným súdom v Humennom pod sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. s dátumom právoplatnosti 07.03.1996, ktorými bola zamietnutá žaloba žalobcu o určenie neplatnosti dohody o rozviazaní pracovného pomeru, ako aj určenie, že pracovný pomer u žalovaného žalobcovi nepretržite od 18.06.1990 trvá.

18. V zmysle ust. , právoplatnosť je vlastnosť, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia a preto je vylúčené, aby súd I. inštancie uvedenú otázku opätovne posudzoval. Súd v novom konaní preto musí rešpektovať prejudiciálny účinok právoplatného rozhodnutia u tých istých účastníkov (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR , , ).

19. Z obsahu uvedených rozhodnutí vyplýva, že súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov, pričom nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil. Klásť si takúto otázku je nielen zbytočné, táto otázka je úplne nepatričná a nemá byť prečo položená. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia je akékoľvek nové právne posudzovanie právoplatného súdneho rozhodnutia v inom konaní tých istých účastníkov vylúčené a neprípustné. Iné riešenie by znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú mu zákonodarcom v citovanom ust. . V prípadoch, kde súd spomenutý prejudiciálny účinok ignoruje t.j., ak nevezme za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah, dochádza k nerešpektovaniu záväzného súdneho rozhodnutia, čo je v rozpore aj so základným zákonom štátu.

20. Argumentácia žalobcu o existencii dvoch popri sebe existujúcich pracovných pomerov vo funkcii riaditeľa žalovaného uvedením, že jeden vznikol na základe menovacieho dekrétu a druhý na základe pracovnej zmluvy, nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky.

21. Žalobca nepoprel, že v čase jeho menovania do funkcie riaditeľa žalovaného bol jeho zamestnancom ako odborný technický pracovník. Z obsahu predloženého menovacieho dekrétu zároveň vyplýva, že dôjde ku kodifikácii, teda úprave jeho pracovnej zmluvy, vzhľadom na jeho menovanie do funkcie. V zmysle vyššie uvedeného potom medzi stranami sporu došlo aj k úprave skôr uzatvorenej pracovnej zmluvy tak ako to vyplýva z listiny na č.l. 7. Potom je nedôvodná argumentácia žalobcu, že tomuto vznikol pracovný pomer vo funkcii riaditeľa žalovaného nielen na základe menovacieho dekrétu, ale aj na základe ďalšieho právneho úkonu, ktorým je pracovná zmluva.

22. Pokiaľ pracovný pomer medzi stranami sporu skončil dohodou o rozviazaní pracovného pomeru uzatvorenej dňa 19.08.1991 s účinnosťou od 20.08.1991 a jej platnosť už bola právoplatne vyriešená rozhodnutiami súdov, potom je nárok žalobcu na náhradu mzdy podľa žaloby nedôvodný. Žalobca by mal nárok na náhradu mzdy v zmysle ust. iba v prípade, ak by si uplatňoval nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru, čo preukázané nebolo.

23. V čase trvania pracovného pomeru má zamestnanec nárok na náhradu mzdy za predpokladu, že mu nie je prideľovaná práca pre prekážky na strane zamestnávateľa. Pokiaľ žalobca od 20.08.1991 nie je zamestnancom žalovaného a už viac ako 30 rokov žiadnu prácu pre žalovaného nevykonával, potom je jeho nárok na náhradu mzdy aj v zmysle ust. nedôvodný a žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol.

24. Taktiež zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom žalovaného, keďže vykonanie uvedeného dôkazu by nemalo vplyv na zmenu právneho posúdenia žalobcom uplatneného nároku zo strany súdu. Aj zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 21/2017 vyplýva, že povinnosť uskutočniť výsluch strany civilného sporu nie je absolútna. Ak súd nevykonal dôkaz výsluchom sporovej strany, bez ďalšieho nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces.

25. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa tak, že nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. Žalobca bol v konaní neúspešný a úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil.

27. Proti rozsudku súdu I. inštancie podal odvolanie žalobca proti obom jeho výrokom. Odvolanie odôvodňoval odvolacími dôvodmi podľa s tým, že súd dostatočne zistil skutkový stav, a to že podľa bodu č. 7 napadaného rozsudku bol dňa 18.06.1990 vymenovaný menovacím dekrétom, ktorý vydal Mestský národný výbor v Humennom (ďalej len MsNV) č.l. 20 do funkcie riaditeľa žalovaného. V skutočnosti uvedený menovací dekrét bol vydaný až po 01.08.1990, a teda nemohol na jeho základe vzniknúť jeho pracovný pomer na riaditeľa žalobcu ku dňu 18.06.1990. Zdôrazňuje tú relevantnú skutočnosť, že žalovaný výslovne vôbec nepoprel jeho skutkové tvrdenie uvedené v jeho prípise zo dňa 03.07.2024, v prílohe ktorého žalobca zaslal a označil za dôkaz jeho doplnenie odvolania na str. 3 proti rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. , v ktorom uviedol, že žalovaný až dňa 01.08.1990 oznámil žalovanému, že pracovnú zmluvu zo dňa 18.06.1990 považuje za neplatnú a tú nahradí (logicky až po 01.08.1990) menovací dekrét. Žalobca poukazuje na to, že tento prípis zo dňa 16.04.2024 vo veci bol doručený žalovanému ešte pred pojednávaním dňa 24.05.2024, na ktoré žalovaný bez ospravedlnenia sa nedostavil a taktiež sa písomne k nemu vôbec nevyjadril ani pred pojednávaním dňa 24.05.2024. Na základe uvedeného je zrejmé, že menovací dekrét s dátumom 18.06.1990 je falzifikát a preto ako dôkaz ho nemal súd brať do úvahy pri zisťovaní skutkového stavu rozhodnutie vychádza z falzifikátu. Podľa bodu č. 8 napadaného rozsudku malo dôjsť k úprave pracovnej zmluvy z 18.06.1990 na základe uvedeného menovacieho dekrétu. Tento názor súdu považuje žalobca za právne neprijateľný - neudržateľný, lebo ako uviedol, tento menovací dekrét je výslovne falzifikát. Okrem uvedeného nepozná termín „ÚPRAVY“ pracovnej zmluvy z 18.06.1990 nejakým menovacím dekrétom (dokonca falzifikátom). pripúšťa písomnú zmenu pracovnej zmluvy zo dňa 18.06.1990 po dohode jej účastníkov, čo sa však nikdy nestalo. Žalobca zdôrazňuje tú právne relevantnú skutočnosť, že žalovaný nielen že ústne, ale aj písomne netvrdil na súde, že sa písomne dohodli na zmene pracovnej zmluvy z 18.06.1990 a to tak, že od 01.08.1990 bude žalobca na pracovnej pozícii riaditeľ žalovaného na základe uvedeného falzifikátu - menovacieho dekrétu s údajným dátumom vystavenia 18.06.1990. V tejto súvislosti poukazuje na tú relevantnú skutočnosť, že žalovaný nielen že netvrdil, ale ani nepredložil listinný dôkaz o tom, že žalobca vôbec ako zamestnanec žalovaného obdŕžal uvedený menovací dekrét a naviac, žalovaný v priebehu konania na súde ani netvrdil a ani nepredložil žiadny listinný dôkaz o súhlase na zmenu pracovnej zmluvy z 18.06.1990 na pracovný pomer podľa menovacieho dekrétu (falzifikátu ako to umožňuje ).

28. Žalobca zdôrazňuje tú právne relevantnú skutočnosť, že žalovaný v konaní tunajšieho súdu a ani v konaní výslovne (vôbec) nepoprel jeho skutkové tvrdenie, že ani on a ani žalovaný vo vzťahu k pracovnej zmluve z 18.06.1990 neurobili žiadne právne úkony, teda toto skutkové tvrdenie žalobcu sa podľa ust. stalo de jure nesporným, ktorým mal byť súd viazaný, čo sa nestalo, v dôsledku čoho došlo k porušeniu ústavných práv žalobcu na súdnu ochranu. Ak nedošlo zákonným spôsobom podľa k zmene, resp. skončeniu jeho pracovného pomeru na pracovnej pozícii riaditeľ žalovaného na základe pracovnej zmluvy z 18.06.1990 , tak je zrejmé, že jeho pracovný pomer ako riaditeľa žalovaného podľa tejto pracovnej zmluvy trvá dodnes a na základe uvedeného mu žalovaný má umožniť výkon tejto funkcie a za tento výkon aj dostávať ním požadovanú mesačnú mzdu 3.000 eur za obdobie od 01.06.2021 do 31.05.2024 uvedenej v žalobe zo dňa 27.05.2024, ktorej výšku žalovaný ani v konám a ani konaní nikdy nespochybnil, výslovne nepoprel.

29. V bode č. 35 napadaného rozsudku súd nedôvodne uvádza, že žalobca nepoprel, že v čase menovania do funkcie riaditeľa bol žalobca zamestnancom žalovaného ako odborný technický pracovník. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že žalovaný nikdy na súde neuviedol, že v čase menovania (po 01.08.1990) nebol riaditeľom žalovaného. V tejto súvislosti poukazuje na bod č. 11 a bod č. 12 napadaného rozsudku, kde sú uvedené právoplatné rozsudky Okresného súdu Humenné a Krajského sudu v Košiciach, že jeho odvolanie z funkcie riaditeľa žalovaného opatrením Mestského úradu Humenné z 19.6.1991 je neplatné. Preto sa žalobca pýta, komu to teda vlastne nepoprel túto údajnú

skutočnosť a zároveň uvádza, že menovací dekrét bol vystavený najskôr 01.08.1990 a neplatné preradenie na pracovnú pozíciu vedúci odborný technický pracovník bolo zrealizované až 24.06.1991 po jeho neplatnom odvolaní z funkcie riaditeľa žalovaného primátorom mesta Humenné po 19.06.1991. V tejto súvislosti poukazuje na bod č. 12 napadaného rozsudku. Je absolútne nelogické, aby žalobca ako riaditeľ žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18.06.1990 uzatvorenej so žalovaným mal nejaký dôvod súhlasiť s menovaním do tej istej funkcie riaditeľa žalovaného na základe menovacieho dekrétu (falzifikátu) vydaného po 01.08.1990, pričom ( až 67) (( bod č. 25 až 27 napadaného rozsudku )) neumožňuje, aby bez jeho písomného súhlasu so žalovaným a MsNV Humenné) mohlo dôjsť k platnej zmene pracovnej zmluvy z 18.06.1990 len preto, že nadriadený orgán žalovaného MsNV Humenné si účelovo vymyslí, že táto pracovná zmluva je neplatná, teda že túto zmluvu len z jeho nápadu platne nahradí uvedený menovací dekrét, ktoré je falzifikát a naviac, tento menovací dekrét mu ako zamestnancovi žalovaného ani nebol doručený a žalovaný ani nepreukázal žalobcovi jeho doručenie. Je preto zrejmé, že dodnes nedošlo k žiadnej zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 18.06.1990 a pracovný pomer žalobcu ako riaditeľa žalobcu sa dodnes riadi výhradne touto pracovnou zmluvou a nie irelevantným a sfalšovaným menovacím dekrétom vydaného MsNV Humenné najskôr 01.08.1990.

30. Žalobca poukazuje na tú právne relevantnú skutočnosť, že konanie vo veci Okresného súdu v Humennom č. k. v spojení s konaním na Krajskom súde v Košiciach č. nebolo konaním o trvaní pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy z 18.06.1990. Táto skutočnosť vyplýva z uvedeného rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. zo dňa 8.2.1996, kde sa v poslednom odseku na str. 1 uvádza pracovný pomer nie z pracovnej zmluvy z 18.06.1990, ale pracovný pomer na základe menovacieho dekrétu vydaného až po 1.8.1990. Z uvedeného je zrejmé, že v tomto uvedenom konaní Okresného súdu Humenné a Krajského súdu v Košiciach sa žalobca nedomáhal určenia trvania pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 18.06.1990, čiže uvedený rozsudok Okresného súdu Humenné vo veci sp.zn. zo dňa rozsudok Krajského súdu v Košiciach vo veci sp.zn. sa nevzťahuje na trvanie jeho pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 18.06.1990 a ani nemá žiaden vzťah ku konaniu č. , teda nejde o už rozsúdenú vec, ako to je uvedené v bode č. 30 napadaného rozsudku. Podľa jeho názoru, napadaný rozsudok nevychádza zo skutočností hore uvedených aj preto, že súd napriek tomu, že mu žalobca dňa 2.7.2024 v prípise zaslal dôkazy, ktoré potvrdzujú dôvodnosť tejto žaloby a to: zápisnica z pojednávania zo dňa 24.5.2024vo veci tunajšieho súdu, rozsudok vo veci 1 , jeho odvolanie proti tomuto rozsudku zo dňa 02.07.2024. Súd sa s týmito dôkazmi absolútne právne nevysporiadal a ani ich nezobral na vedomie, i keď z nich je zrejmé, že žalovaný v tomto konaní vôbec výslovne nepoprel žalobcom uvádzané právne skutočnosti preukazujúce dôvodnosť jeho nároku na mzdu za mesiac máj 2021. Žalobca zdôrazňuje tú právne relevantnú skutočnosť, že žalovaný v tomto konaní bol absolútne nečinný a nenamietal voči uvedeným právnym a skutkovým okolnostiam, na základe ktorých aj v konaní si uplatňuje žalobca nárok na mzdu za obdobie od júna 2021 do 31.05.2024. V súčasnosti prebieha odvolacie konanie ( bod č. 19 napadaného rozsudku).

31. Na základe uvedeného je zrejmé, že odôvodnenie napadaného rozsudku v ďalších bodoch po 8 bode podľa názoru žalobcu nie je v súvislosti na všetko hore uvedené relevantné pre rozhodnutie o jeho mzdových nárokoch podľa žaloby a preto verí, že odvolací súd vyhovie v celom rozsahu jeho odvolaniu.

32. K podanému odvolaniu žalobcu vyjadril sa žalovaný listom zo dňa 15.01.2025, v ktorom uviedol, že nepovažuje za potrebné sa vyjadriť a navrhol žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietnuť.

33. K vyjadreniu žalovaného vyjadril sa žalobca listom zo dňa 25.01.2025, v ktorom trval na dôvodnosti svojej žaloby.

34. Listom zo dňa 30.01.2025 rovnako žalovaný trval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

35. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca listom zo dňa 17.03.2025, v ktorom poukázal na konanie vo veci -44 zo dňa 24.05.2024, ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove -98 zo dňa 27.02.2025 zrušený. Uvedené plne súvisí s tu posudzovanou vecou.

36. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa , z nariadenia pojednávania podľa (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa rdil ako vecne správny. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmanie veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy, vyvodil z nich správne skutkové zistenia, dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a takto zistený skutkový stav aj náležite posúdil podľa relevantných právnych noriem vzťahujúcich sa na danú vec. Súd dal odpoveď na všetky podstatné otázky, ktoré sa vzťahujú k posúdeniu uplatneného nároku žalobcu.

37. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj napadnutým rozhodnutím okresného súdu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, rozhodnutie je nielen dostatočne podrobné a presvedčivé, ale i jasné a zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení a je aj v súlade s relevantnou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky, ako aj príslušnou judikatúrou. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť, alebo okolnosť tak ako to namieta žalobca vo svojom odvolaní. Naopak, okresný súd ich správnym spôsobom posúdil, a v celom rozsahu aj náležite vyhodnotil rešpektujúc formálnu logiku. Okresný súd sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami strán sporu a vo veci rozhodol spravodlivo a zákonne.

38. Z vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd za zákonný a správny aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý súvisel s úspechom žalovaného v konaní pred súdom I. inštancie, ktorý si však trovy konania neuplatnil a neúspechom žalobcu v konaní pred okresným súdom.

39. „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011 sp. zn. )

40. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006 sp. zn. ).

41. Na doplnenie rozsudku súdu I. inštancie k podstatným odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza:

42. Pre úspešnosť uplatneného nároku žalobcu na náhradu mzdy by bolo nevyhnutné ako predbežnú otázku posúdiť otázku platnosti jeho pracovného pomeru k žalovanému. Odvolací súd uvádza, že táto otázka bola súdmi právoplatne vyriešení v skončených súdnych konaniach. Vychádzajúc z uznesenia NS SR sp. zn. zo dňa 31.1.2012, uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 3/2013, že: „Ak už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením“. Pokiaľ žalobca uvádza, že vo vzťahu k žalovanému mal založené dva pracovné pomery, odvolací súd uvádza, že v citovaných predchádzajúcich súdnych konaniach ako aj v konaní pred súdom I.inštancie bola táto právna otázka vyriešené rozdielne s právnym názorom žalobcu. Pokiaľ sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, a to v konaní vedenom na Okresnom súde v Humennom pod sp.zn. , v spore nebol úspešný, lebo rozsudkom č.k. -24 zo dňa 8.6.1995 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -53 zo dňa 8.2.1996 bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí

žaloby o určenie, že je neplatná dohoda o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 19.8.1991 a o určenie, že pracovný pomer trvá nepretržite od 18.6.1990 s právoplatnosť od 7.3.1996. Navyše odvolací súd dodáva, že dôvodom zamietnutia žaloby žalobcu v uvedenom konaní bolo uplatnenie nároku na vyslovenie neplatnosti dohody o rozviazaní pracovného pomeru po uplynutí 2-mesačnej prekluzívnej lehoty vyplývajúcej z ust. platného v tom čase. O tejto otázke teda bolo právoplatne rozhodnuté, ktorá skutočnosť medzi stranami sporná nebola.

43. Rozsudkom Okresného súdu Poprad pod č.k. -100 zo dňa 12.09.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove bola rovnako zamietnutá žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady mzdy voči Mestu Humenné v obdobnej veci.

44. Rovnako je aj v súdnom spise založené rozhodnutie dovolacieho súdu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , v ktorej voči týmto rozhodnutiam súdov I. inštancie a odvolacieho súdu bolo odmietnuté dovolanie žalobcu dňa 26.10.2022.

45. Otázka platnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného s tým, či pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá bola už právoplatne vyriešená v iných súdnych konaniach. Žaloby žalobcu týkajúce sa určenia, že jeho pracovný pomer k žalovanému nepretržite od 18.06.1990 trvá boli právoplatne zamietnuté. Tieto právoplatne vyriešené otázky súdnymi výrokmi v jednotlivých súdnych rozhodnutiach sú záväzné tak pre účastníkov konania, ako aj pre všetky orgány, teda aj pre súdy. Súdy teda v novom konaní nemôžu ako predbežné otázky znovu riešiť to, čo už bolo právoplatne vyriešené v predchádzajúcich súdnych konaniach. S argumentáciou žalobcu o existencii dvoch popri sebe existujúcich pracovných pomerov vo funkcii riaditeľa žalovaného s uvedením, že jeden vznikol na základe menovacieho dekrétu a druhý na základe pracovnej zmluvy, s týmto sa argumentačne vysporiadal súd I. inštancie v dostatočnom rozsahu. Rovnako súd I. inštancie vo svojom rozhodnutí vysvetlil, prečo nemôže byť žalobca pri mzdových nárokoch na náhradu mzdy súvisiacich s ním tvrdeným trvaním pracovného pomeru úspešný, keďže nie je zamestnancom žalovaného už viac ako 30 rokov a žiadnu prácu pre žalovaného nevykonal, jeho nárok na náhradu mzdy s poukazom na právoplatne vyriešené predbežné otázky v iných právoplatne skončených súdnych konania nie je dôvodný.

46. Podľa uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. : „ Ak chce byť žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať. To isté platí aj pre žalovaného ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vznesie v rámci obrany voči žalobnému návrhu a ktoré odôvodňujú ním uplatnenú námietku. Uplatnenie námietky odporcu treba odlišovať od jeho obrany založenej na predložení protidôkazu. Za protidôkaz právna teória považuje dôkaz, ktorý vyvracia, resp. spochybňuje tvrdenia protistrany, nezakladá sa na nových skutočnostiach (ako námietka), ale na vyvrátení prípadne spochybnení skutkových tvrdení, na základe ktorých zakladá svoj nárok protistrana. Vzhľadom na to, že v civilnom práve Slovenskej republiky platí princíp voľného hodnotenia dôkazov, závisí od úvahy súdu, či žalobca poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, na ktorých zakladá svoj nárok, alebo či žalovaný poskytol plný dôkaz o skutočnostiach zakladajúcich námietku. To isté platí aj pri hodnotení protidôkazu, pričom by sa malo uplatňovať pravidlo, že ak jedna strana v dôsledku predloženia protidôkazu úspešne vyvráti alebo spochybní tvrdenie protistrany, nemôže súd považovať takéto tvrdenie vo svojom rozhodnutí za dokázané.

47. V súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, súd I. inštancie posúdil vykonané dôkazy tak, že priznal väčšiu dôkaznú váhu dôkaznému reťazcu pozostávajúceho z vykonaných dôkazov, predložených písomných listín, z ktorých kontextu bolo ustálené, že o existencii trvania pracovného pomeru z roku 1991 už bolo právoplatne rozhodnuté. Svoje úvahy o vyhodnotení dôkaznej situácie a zistenom skutkovom stave súd riadne odôvodnil, pričom zdôvodnil aj to, prečo týmto dôkazom uveril a vychádzal z nich pri ustálení skutkového stavu rozhodovanej veci.

48. Odvolací súd uvádza, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu (teda jeho procesný postup), pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení

dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

49. Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ().

50. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006 sp. zn. ).

51. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu I. inštancie, vrátane jeho výroku o trovách konania vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa potvrdil.

52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tieto si však neuplatnil a ani mu z obsahu spisu nevyplývajú, preto mu odvolací súd ich náhradu, s poukazom na základných princípov , nepriznal.

53. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).