Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-71-2020.pdf
PDF · 147.84 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/71/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: N.. T. W. - R., U. U. T. V. XX, XXX XX, T., N.: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom Kevickým, advokátom so sídlom P. Mudroňa 45, 036 01, Martin, IČO: 10 960 945, proti žalovanému: T. C., B.. XX.X.XXXX, X. W. H. X. XXX, XXX XX, P., právne zastúpenému JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou so sídlom Kollárova 35, 036 01, Martin, IČO: 36 138 606, v konaní o zaplatenie 5.343,12 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 4.742,90 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 30.1.2020 do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 78 %.
IV. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.10.2020 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 5.343,12 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 26.12.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že žalovaný dňa 13.12.2018 v lokalite W. H. X. P. P.O. spôsobil svojou nepozornosťou pri manévrovaní osobným vozidlom zn. Opel Vectra EČV: T.- XXXBU škodu žalobcovi na meracom prístroji, ktorý bol ľavým spätným zrkadlom auta zhodený a následne poškodený. Žalobca v uvedenej lokalite ako geodet vykonával meranie cesty a priľahlých pozemkov. Sporové strany priamo na mieste spísali záznam o spôsobenej škode, ktoré žalovaný z titulu povinného zmluvného poistenia motorového vozidla (PZP) č. XXXXXXXXXX predložil svojej poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Bratislava dňa 13.12.2018 za účelom uhradenia spôsobenej škody žalobcovi. Zástupca poisťovne dňa 14.12.2018 vykonal ohliadku škodovej udalosti, o čom svedčí zápis z obhliadky zo dňa 14.12.2018. Žalovaný po tomto oznámení nejavil záujem o komunikáciu so svojou poisťovňou za účelom vyporiadania škody prostredníctvom PZP, preto bol žalobca nútený kontaktovať uvedenú poisťovňu s cieľom úhrady škody, ktorá mu bola žalovaným spôsobená. Vzhľadom na skutočnosť, že poškodený merací prístroj bol nepoužiteľný, obrátil sa žalobca na autorizovaný servis (GEOTECH Bratislava, s.r.o.) za účelom jeho opravy (viď servisná správa zo dňa 14.2.2019) a zároveň na obdobie nevyhnuté požiadal o zapožičanie geodetického prístroja, čo žalobca preukázal faktúrou č. K. na sumu 4.323,12 € (servis a oprava prístroja) a faktúrou č. K. na sumu 1.020 € (prenájom geodetického prístroja). Uvedené faktúry boli žalobcom uhradené dňa 22.5.2019, čo žalobca preukázal výpisom z
banky. Poisťovňa listom zo dňa 4.6.2019 oznámila žalobcovi, že náhradu za uplatňovanú škodu nie je možné poskytnúť. Žalobca listom zo dňa 23.12.2019 vyzval žalovaného na úhradu škody v celkovej výške 5.343,12 € (4.323,12 € - servisné práce a materiál a 1.020 € - zapožičanie meracieho prístroja). Žalovaný si tento list v odbernej lehote neprevzal, čo žalobca preukázal podacím lístkom. Žalobca sa dňa 4.9.2020 dostavil do kancelárie svojho právneho zástupcu a predložil mu potrebné listinné dôkazy a zároveň mu udelil plnú moc. Dňa 18.9.2020 právny zástupca žalobcu predvolal žalovaného na deň 30.9.2020 za účelom pokusu o mimosúdne vyporiadanie. Žalovaný sa v uvedený deň do kancelárie právneho zástupcu žalobcu aj dostavil, avšak oznámil mu, že vzhľadom na výšku jeho dôchodku nie je schopný sumu uhradiť a nejavil záujem svoj dlh uhradiť ani formou splátok.
3. Žalobca k žalobe pripojil oznámenie o škodovej udalosti poisteným, záznam o dopravnej nehode, fotokópie dokladov o evidencii motorového vozidla, zápis z ohliadky škodovej udalosti, emailovú korešpondenciu medzi žalobcom a likvidátorom poistnej udalosti v zmluvnej poisťovni žalovaného, faktúru č. XXXXXXX, vystavenú firmou Geotech Bratislava, s.r.o., so sídlom v Bratislave a dodací list k tejto faktúre, faktúru č. XXXXXXX, vystavenú obchodnou spoločnosťou Geotech Bratislava, s.r.o., so sídlom v Bratislave a servisnú správu vystavenú touto obchodnou spoločnosťou zo dňa 14.2.2019, oznámenie o riešení škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.6.2019, adresované žalobcovi poisťovňou žalovaného, výzvu na náhradu škody - list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 23.12.2019, adresovaný žalovanému a kópiu nedoručenej zásielky, predvolanie kvôli dohode o urovnaní
- list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 18.9.2020, adresovaný žalovanému, výpis z účtu žalobcu preukazujúci úhradu faktúr firme Geotech Bratislava, s.r.o..
4. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.
5. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril podaním zo dňa 9.12.2020, z ktorého vyplynulo, že so žalobou nesúhlasí, navrhuje žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. Žalovaný v tomto podaní rozporoval jednotlivé tvrdenia uvedené žalobcom pre ich nepresnosť, nepravdivosť a účelovosť. Žalobca totiž nevychádzal zo skutočného skutkového stavu, prispôsobil ho svojím potrebám. Žalovaný pritom poukázal, že poisťovňa evidovala dve škodové udalosti a to pod č. XXXXXXXXXX ohľadne zapožičania prístroja a pod č. XXXXXXXXXX ohľadne škody na prístroji. Žalobca nepreukázal, akým spôsobom bola vybavená škodová udalosť - vo veci nájmu prístroja. Vo faktúre, ktorou bol vyúčtovaný nájom prístroja, chýba uvedenie obdobia, za ktoré bol nájom účtovaný. Žalovaný nepoprel, že dňa 13.12.2018 pri manévrovaní osobným vozidlom zhodil geodetický prístroj žalobcu, avšak poprel, že by žalobcovi vznikla škoda vo výške, ktorú uplatnil. Žalovaný poukázal na ust. § 415, § 441 Obč. zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.) a na ust. § 43 ods. 1 a ods. 3 Zákona o cestnej premávke. Žalovaný uviedol, že s poukazom na citované ustanovenia má za to, že žalobca žiadnym spôsobom neoznačil geodetický merací prístroj, ktorý bol ako prekážka umiestnený na komunikácii bez dozoru, či iného značenia, teda nebol zabezpečený takým spôsobom, aby sa predišlo vzniku škody. Podľa názoru žalovaného servisná správa vyhotovená firmou Geotech nepreukazuje, že by servisné práce a náhradné diely boli dodané v súvislosti so uvedenou škodovou udalosťou. Neuvádza sa v nej časti zistených chýb, ktoré chyby boli spôsobené pádom a aké časti geodetického prístroja bol poškodené pri škodovej udalosti. Niektoré servisné práce sú uvádzané opakovane - výmena nevyhnutných poškodených dielov, výmena všetkých poškodených dielov, kompletná demontáž a montáž prístroja - tieto tri úkony podľa presvedčenia žalovaného mali byť vykonané v rámci jedného servisného úkonu a nie je preukázané, že boli vykonané v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Servisné práce vyúčtované vo výške 2.640 € s DPH sú preto neprimerane vysoké a značne prevyšujú sumu dodaných náhradných dielov. Tiež nie je preukázané, ktoré náhradné diely museli byť vymenené ako dôsledok škodovej udalosti. Aj medzi položkami náhradných dielov sa niektoré položky opakujú, ako napr. panel klávesnice / 291,20 €, predný panel klávesnice vrátane zdroja / 291,20 €. Žalovaný zároveň poukázal, že šlo o 6 rokov starý merací prístroj, preto má žalovaný za to, že určité servisné práce a náhradné diely boli uskutočnené a dodané nie v dôsledku škodovej udalosti, ale z dôvodu veku daného geodetického prístroja.
6. Žalovaný uviedol, že z predloženej mailovej komunikácie medzi žalobcom a poisťovňou vyplýva, že nebolo preukázané, k akej konkrétnej škode došlo (viď mail osoby konajúcej v mene poisťovne adresovaný žalobcovi dňa 15.1.2019). Žalobca k žalobe priložil zápis z ohliadky škodovej udalosti zo dňa 14.12.2018, kde pri súpise škôd je uvedené - klávesnica prístroja prasknutá, rúčka odlomená, batéria prístroja rozbitá. Zápis neobsahoval bližšiu špecifikáciu rozsahu poškodenia geodetického prístroja. Žalobca do konania nepredložil fotodokumentáciu zachytávajúcu rozsah poškodenia geodetického
prístroja. Nakoniec žalovaný spochybnil tvrdenia žalobcu o tom, že nejavil záujem o spoluprácu pri riešení škodovej udalosti a uviedol, že o výzve zo dňa 23.12.2019, na ktorú sa odvolal žalobca, vedomosť žalovaný nemal. Doručené mu bolo až podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 18.9.2020. Žalovaný bez zbytočného odkladu kontaktoval poisťovňu a domáhal sa vybavenia škodovej udalosti. Poisťovňa však žalovanému oznámila, že to bol práve žalobca, ktorý neposkytoval poisťovni súčinnosť. K tomuto vyjadreniu žalovaný poskytol list poisťovne zo dňa 19.10.2020.
7. Žalobca reagoval replikou zo dňa 14.12.2020, kde uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje za účelové, zavádzajúce a zjavne nekvalifikované. Žalovaný si zjavne v predložených listinách nevšimol, že nájom prístroja bol stanovený na dobu opravy poškodeného geodetického prístroja, pričom ukončenie nájmu je totožné s dátumom dodania opraveného prístroja, tak ako je to deklarované vo faktúre za nájom a faktúre za opravu prístroja. Pokiaľ žalovaný spochybnil, že svojím konaním spôsobil škodu žalobcovi, vzniká otázka, za akým účelom si žalovaný uplatnil u svojho zmluvného partnera
- poisťovne KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Bratislava, nárok na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia motorového vozidla. Tento rozpor v jeho konaní a vyjadrení bolo potrebné ozrejmiť a vysvetliť. Pokiaľ žalovaný deklaroval nepreukázateľnosť výšky spôsobenej škody, opätovne je potrebné poukázať na obe faktúry vrátane dodacích listov so špecifikáciou jednotlivých položiek. K výške spôsobenej škody je potrebné poukázať na okolnosť, že žalovaný nie je osobou znalou v problematike geodetických prístrojov a nemá vedomosť o cenách jednak prístrojov a jednak o cenách náhradných dielov pri uvedenom type poškodeného stroja. Žalobca poznamenal, že servisná spoločnosť je jediným autorizovaným subjektom pre danú značku prístroja na území Slovenskej republiky. Ak mal žalovaný pochybnosť o výške cien jednotlivých náhradných dielov, príp. prác súvisiacich s opravou, mal možnosť poukázať na iný spôsob opravy daného stroja. Rozsah opravy poškodeného prístroja stanovila servisná spoločnosť na základe diagnostiky, ktorá bola potrebná na zistenie rozsahu poškodenia a ktorá je preukázaná v listinách predložených súdu. Ak bolo potrebné vysvetlenie za účelom objasnenia rozsahu poškodenia, ako aj cien jednotlivých položiek, žalobca navrhol súdu, aby zvážil predvolanie zodpovedného zástupcu servisnej spoločnosti za účelom objasnenia spochybneného dôkazu zo strany žalovaného. Žalobca sa domnieval, že žalovaný nie je kvalifikovanou osobou na spochybňovanie výšky cien za jednotlivé položky. V konečnom dôsledku si žalovaný mohol overiť cenové ponuky priamo na webovej stránke servisnej spoločnosti. Spochybňovanie konštatovania nezáujmu žalovaného je vyvrátené samotným stanoviskom poisťovne a jednak nulitnou mailovou komunikáciou žalovaného s poisťovňou. Tá sa začala až po návšteve v advokátskej kancelárii právneho zástupcu žalobcu. O tom, že žalovaný nevedel o výzve, iba dosvedčuje skutočnosť, že žalovaný si nepreberal poštu na známej adrese a teda nemohol vedieť pravdepodobne ani o jeho komunikácii s poisťovňou. Táto skutočnosť iba potvrdzuje, že z jeho strany nebola žiadna snaha o vyriešenie uplatneného poistného plnenia. Z listu žalovaného vyplývala ďalšia zaujímavá skutočnosť, keď na jednej strane tvrdil, že "nepopiera, že dňa 13.12.2018 pri manévrovaní osobným vozidlom došlo k zhodeniu geodetického prístroja", pričom následne konštatoval, že "škoda bola spôsobená v dôsledku zavinenia žalobcu". Tvrdenie, že merací prístroj nebol označený, bolo zjavne zavádzajúce a v súčasnej dobe účelové. Bolo potrebné poznamenať, že prístroj je vždy označený reflexnými prvkami, bol umiestnený mimo komunikáciu, pričom všetky motorové vozidlá sa mu dokázali vyhnúť, nakoľko bol viditeľne označený. Hoci žalovaný svojou nepozornosťou pri cúvaní, ktorú sám priznal v oznámení škodovej udalosti, škodu spôsobil, teraz svoje konanie spochybnil. Je pozoruhodné tvrdenie žalovaného po dvoch rokoch od vzniku škody, že prístroj nebol označený. Toto tvrdenie žalovaného bolo zjavne účelové. Spochybňovanie jednotlivých dôkazov bolo podložené iba na neurčitosti, nezrozumiteľnosti argumentov a nekvalifikovaných vyjadreniach. Žalobca bol toho názoru, že listinnými dôkazmi, aj samotným priznaním žalovaného, je preukázaná zodpovednosť žalovaného a oprávnenosť uplatneného nároku žalobcu. Iba principiálne spochybňovanie výšky škody bez toho, aby žalovaný preukázal nedôvodnosť uplatneného nároku, znamená iba to, že žalovaný sa nachádzal v dôkaznej núdzi a nevedel žiadnymi dôkazmi spochybniť okolnosti vzniku škody a jej výšky. Preto žalujúca strana na žalobe zotrvala.
8. Na toto podanie žalobcu reagoval žalovaný duplikou zo dňa 1.2.2021, v ktorej zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Uviedol, že doba nájmu geodetického prístroja nevyplýva zo žiadnej listiny, ktorú žalobca predložil a preto tvrdenia žalovaného ohľadne nároku žalobcu nie sú účelové, zavádzajúce, ani nekvalifikované. Faktúry, dodací list, ani servisná správa nepreukazujú zodpovednosť žalovaného, ani jeho povinnosť uhradiť sumy uvedené v týchto dokumentoch. Žalovaný totiž poprel, že by niesol plnú zodpovednosť za vzniknutú škodu a opätovne zdôraznil spoluzavinenie žalobcu. Ten totiž umiestnil geodetický prístroj na krajnicu komunikácie v časti príjazdu a výjazdu k nehnuteľnosti
žalovaného a o umiestnení geodetického prístroja žalovaný nemal vedomosť. Ak žalobca tvrdí, že geodetický prístroj bol označený reflexnými prvkami a umiestnený mimo komunikácie, pričom sa mu všetky motorové vozidlá dokázali vyhnúť, je jeho tvrdenie rozporné v tom, že ak by geodetický prístroj bol umiestnený mimo komunikácie, okolo prechádzajúce vozidlá nemajú dôvod sa mu vyhýbať. Žalovaný opätovne uviedol, že geodetický prístroj nebol žiadnym spôsobom viditeľne označený - opak žalobca do dnešného dňa nepreukázal a v jeho blízkosti sa nenachádzala žiadna zodpovedná osoba. Po vzniku škody žalovaný mal záujem privolať políciu za účelom spísania úradného záznamu a vyhotovenia fotodokumentácie, avšak syn žalobcu, ktorý na miesto prišiel až po zhodení prístroja, zrejme v dôsledku uvedomenia sa svojho pochybenia, keď geodetický prístroj nechal bez dozoru, nemal záujem vec riešiť prostredníctvom polície a reagoval tak, že geodetický prístroj je poistený. Tiež netrval ani na vyhotovení fotodokumentácie s odôvodnením, že sa nič nestalo a následne syn žalobcu odišiel. Žalovaný mal dôvodne za to, že vec je tým vybavená. V ten istý deň v neskorších hodinách prišiel žalobca sa žalovaným, aby spísali záznam o škodovej udalosti, s čím žalovaný súhlasil, avšak bez vyhotovenia fotodokumentácie, o ktorú rovnako ako jeho syn, záujem nemal. Žalobca k žalobe nepredložil dokumentáciu, ktorá by zachytávala rozsah poškodenia, ktoré malo byť spôsobené žalovaným. V záujme vyriešenia veci však žalovaný súhlasil s vyhotovením záznamu o škodovej udalosti, ktorý bol následne predložený poisťovni žalovaného. Žalovaný nebol ani žalobcom, ani poisťovňou vyzývaný na poskytnutie účinnosti a ani nemal vedomosť o tom, že žalobcovi nebolo poskytnuté poistné plnenie až do momentu, keď bol žalovanému doručený list právneho zástupcu žalobcu v septembri 2020. Žalobca takto nepreukázal nielen zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu, ale ani výšku škody, keďže nepreukázal rozsah poškodenia geodetického prístroja. Žalovaný preto žiadal žalobu zamietnuť.
9. V priebehu konania strany sporu pripojili do spisu ďalšie listiny a súd na ich návrh si vyžiadal kópiu spisu poisťovne Kooperatíva, ktorý bol založený touto poisťovňou pri vyšetrovaní poistnej udalosti zo dňa 13.12.2018.
10. Na pojednávaniach strany zotrvali na svojich stanoviskách.
11. Žalobca do spisu pripojil na prvom pojednávaní aj fotografiu miesta, kde mal byť v kritický deň 13.12.2018 umiestnený geodetický prístroj a uviedol, že prístroj je vysoký približne 1,8 metra, má tri nohy, je žltý farby a má reflexné prvky.
12. Žalovaný uviedol, že k poškodeniu prístroja došlo tak, že cúval zo svojho pozemku na hlavnú cestu, prístroj aj videl, teda vedel o ňom, avšak keď cúval, zasvietilo na neho slnko, ktoré ho oslepilo a prístroj zhodil nárazom do jeho nohy zadnou časťou motorového vozidla. Nevedel vysvetliť, prečo sa do oznámenia o škodovej udalosti poisteným, ktoré podpísal, dostal text, že prístroj bol zhodený ľavým spätným zrkadielkom. Neskôr uviedol, že prístroj potom, čo kolesom motorového vozidla zavadil o jeho nohu, padol na motorové vozidlo a poškodil mu spätné zrkadielko, preto sa on možno mylne domnieval, že prístroj zhodil spätným zrkadielkom, ktoré bolo mierne poškodené. Vo chvíli, keď prístroj zhodil, nenachádzala sa pri ňom žiadna osoba.
13. Žalobca naopak tvrdenia žalovaného ohľadne toho, že pri prístroji sa nikto nenachádzal, popieral. Na pojednávaní uviedol, že pri prístroji bol jeho syn, ktorý keď žalovaný cúval, tak uskočil, aby sa vyhol motorovému vozidlu a nie je pravdou, že by potom, čo došlo k zhodeniu prístroja, boli došli za žalovaným až po dvoch hodinách. On sám (žalobca) totiž nevie, čo by robil na tomto mieste dve hodiny s poškodeným prístrojom. V tento deň totiž uskutočňoval merania a informoval o nich žalovaného, teda žalovaný vedel, že v blízkosti jeho nehnuteľnosti pracujú geodeti. Po poškodení prístroja žalobcu jeho syn zavolal vysielačkou a spolu šli za žalovaným.
14. Žalovaná strana potom ešte s podaním právnej zástupkyne zo dňa 13.4.2021 pripojila do spisu na internete zverejnené cenníky firmy Geotech Bratislava, s.r.o.. Žalobca do spisu pripojil nájomnú zmluvu č. XXXX-X/XXXX zo dňa 11.1.2019 a prílohu č. 1 k tejto nájomnej zmluve, ako aj komunikáciu s obchodnou spoločnosťou Geotech Bratislava, s.r.o. v súvislosti s opravou prístroja a prenájmu náhradného prístroja.
15. V rámci dokazovania súd prečítal listiny pripojené do súdneho spisu a spis poisťovne Kooperatíva k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:
16. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako autorizovaný geodet dňa 13.12.2018 svojím geodetickým prístrojom Leica TS15 I 2 totálna stanica, vykonával geodetické merania v blízkosti domu žalovaného v lokalite W. H. X. P. P.. Medzi stranami bolo sporné presné umiestnenie tohto prístroja, pričom každá zo strán pripojila do spisu fotografie miesta, kde prístroj mal byť umiestnený v momente, keď do jeho nohy pri cúvaní zavadil žalovaný svojím osobným motorovým vozidlom Opel Vectra, EČ: T.-XXXBU. Žalovaný do spisu pripojil fotografiu na č.l. 199 - 200, kde označil miesto, na ktorom stál geodetický prístroj. Podľa tejto fotografie mal geodetický prístroj stáť už na hlavnej ceste - ulici W. H. X., na ktorú zo svojho pozemku na fotografii znázorneného ako štrkom vysypaná komunikácia medzi rodinnými domami, cúval žalovaný. Podľa fotografie, ktorú do spisu pripojil žalobca na pojednávaní dňa 7.4.2021 a ktorá je pripojená na č.l. 105 súdneho spisu, mal sa prístroj nachádzať na trávnatej ploche v mieste hranice križovatky medzi ulicou W. H. X. a prístupovou komunikáciou k domu žalovaného. Teda podľa tvrdení žalovaného prístroj vytváral prekážku na komunikácii na ulici W. H. X., podľa tvrdenia žalobcu nachádzal sa mimo obidvoch komunikácií na trávnatej ploche a takúto prekážku nevytváral. Presné umiestnenie prístroja sa nepodarilo zistiť ani zo spisu, ktorý pripojila poisťovňa Kooperatíva.
17. Nesporne však bolo preukázané, že prístroj nebol označený ako prípadná prekážka cestnej premávky v súlade s ust. § 43 ods. 3 Zákona č. 8/2009 Z.z.. Žalobca tvrdil, že na prístroji sa nachádzali reflexné prvky a celý prístroj je žltej farby, aby ho bolo dobre vidieť. Túto skutočnosť žalovaný namietal. Žalobca použitie reflexných prvkov na nožičkách prístroja ku dňu vzniku škodovej udalosti nepreukázal.
18. Pre zistenie zodpovednosti za škodu, ktorá nastala na prístroji potom, čo prístroj bol zhodený zadnou časťou cúvajúceho motorového vozidla vedeného žalovaným, bolo ale rozhodné vyjadrenie žalovaného na prvom meritórnom pojednávaní vo veci samej, kde žalovaný povedal, že pred manévrom cúvania prístroj videl, dokonca sa mu snažil vyhýbať, avšak v momente, keď sa priblížil k jeho úrovni, tak mu zasvietilo slnko do spätného zrkadielka a práve vtedy zachytil cúvajúcim motorovým vozidlom nohu prístroja. Súd uveril tvrdeniu žalovaného ohľadne zhodenia geodetickej totálnej stanice nárazom vozidla do nohy prístroja, nakoľko táto skutočnosť vyplývala aj z vyjadrenia žalovaného pre poisťovňu a to konkrétne z dotazníka pre účastníka poistnej udalosti, ktorý žalovaný podpísal 11.1.2019. V tomto smere žalovaný dokázal vysvetliť aj tú skutočnosť, prečo v oznámení škodovej udalosti poisteným, ktoré bolo spísané za prítomnosti žalobcu v Kooperatíve poisťovni, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, ale aj v zázname o dopravnej nehode uvádzal poškodenie ľavého spätného zrkadla. Žalovaný podľa presvedčenia súdu logicky zdôvodnil, že k poškodeniu spätného zrkadielka na jeho motorovom vozidle na strane vodiča nedošlo tým, že by bol spätným zrkadlom zavadil o prístroj, ale naopak, došlo k jeho poškodeniu pádom prístroja na toto spätné zrkadielko potom, čo doň žalovaný narazil zadnou časťou vozidla.
19. Zo spisu Kooperatíva poisťovne, a.s., Vienna Insurance Group, ktorý súvisel s vybavovaním škodovej udalosti, súd zistil, že žalovaný v čase škodovej udalosti 13.12.2018 na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, bol povinne zmluvne poistený ohľadne zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, EČ: T.-XXXBU práve u tejto poisťovne, ktorej ešte v ten istý deň v prítomnosti žalobcu poistnú udalosť oznámil. Z tohto spisu vyplynulo, že poisťovňa odmietla poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, o čom svedčí list z 15.7.2019 vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ako poškodený jednoznačne nepreukázal, že poškodenie jeho majetku bolo spôsobené vozidlom poisteného žalovaného a neboli doložené žiadne nové relevantné dôkazy, resp. dokumenty preukazujúce jednoznačné zavinenie predmetnej poistnej udalosti poisteným. Z poistného spisu totiž vyplynulo, že k prešetreniu poistnej udalosti vykonával šetrenie detektív, ktorého zistenia sú súčasťou poistného spisu a ktorý sa vo svojich záznamoch vyjadril, že s ním žalobca ako poškodený odmietol spolupracovať. Právny zástupca žalujúcej strany k tomu poskytol vysvetlenie a totiž, že osoba detektíva kontaktovala žalobcu telefonicky a svoje oprávnenia prešetrovať túto poistnú udalosť dostatočne žalobcovi nepreukázala. Aj zo záznamu detektíva v poistnom spise je ale zrejmé, že žalovaný menil svoje vyjadrenia a nedokázal detailne posúdiť okolnosti škodovej udalosti. Zo záznamu detektíva vyplýva, že žalovaný poskytol vysvetlenie, že prístroj nevidel, pretože mu pri cúvaní svietilo do spätného zrkadla slnko, ktoré ho oslepilo.
20. Poškodená geodetická totálna stanica bola ohliadnutá pracovníkom zmluvnej poisťovne žalovaného dňa 14.12.2018 a podľa zápisu z ohliadky škodovej udalosti (č.l. 104) pri prvotnej ohliadke bolo zistené prasknutie klávesnice prístroja, odlomenie rádio rúčky prístroja a rozbitie batérie prístroja. Uskutočnenie ohliadky dňa 14.12.2018 vyplýva aj z korešpondencie medzi žalobcom a poisťovňou (č.l. 14) s tým, že už 17.12.2018 oznámil žalobca poisťovni, že merací prístroj doručil na opravu do servisu, avšak nemá informáciu, v akom rozsahu je prístroj poškodený a nie je zatiaľ informovaný ani na možnosť dopravy náhradných dielov, ani na časovú náročnosť opravy. Žalobca však informoval poisťovňu, že mu bol ponúknutý náhradný prístroj po dobu opravy jeho prístroja v cene približne 400 - 500 € bez DPH na mesiac.
21. Tieto informácie žalobcu zodpovedajú potom aj cenníku obchodnej spoločnosti Geotech Bratislava, s.r.o. (č.l. 117), podľa ktorého požičiavanie geodetických totálnych staníc s kompletným príslušenstvom na jeden deň predstavuje 47 € bez DPH, na jeden týždeň 200 € bez DPH, na jeden mesiac 500 € bez DPH pri kaucii 2.656 €.
22. Z korešpondencie, ktorú pripojil žalobca (č.l. 127) vyplynulo, že hneď po ohliadke žalobca prístroj dňa 14.12.2018 odoslal obchodnej spoločnosti Geotech, ktorá mu ale až 11.1.2019 zaslala cenovú ponuku na test, nastavenie a opravu prístroja po páde (č.l. 126). Z tejto cenovej ponuky je zrejmé, že cena servisných prác by mala predstavovať sumu 2.200 € bez DPH, pričom z tejto cenovej ponuky vyplývajú zistené chyby prístroja a servisné práce by mali zahŕňať
a) sfunkčnenie prístroja za účelom diagnostiky chýb prístroja a výmenu nevyhnutných poškodených dielov, vstupný test prístroja podľa metódy výrobcu Leica Geosystems AG, kompletné nastavenie prístroja a následne po takomto sfunkčnení prístroja za účelom diagnostiky mala byť uskutočnená b) kompletná demontáž a montáž prístroja, výmena všetkých poškodených dielov a výstupný test prístroja podľa metodiky výrobcu Leica Geosystems.
23. Náhradné diely boli kalkulované v rozsahu 1.111,40 € bez DPH. Žalobca bol ešte poučený, že v prípade neodsúhlasenia cenovej ponuky budú mu fakturované servisné práce uvedené pod bodom a), teda tie, ktoré zahrňovali sfunkčnenie prístroja za účelom diagnostiky chýb prístroja a to v rozsahu 800 € bez DPH. Z tejto cenovej ponuky potom bolo pre súd zrejmé, že prístroj bol provizórne sfunkčnený za účelom jeho diagnostiky, pričom cena týchto servisných prác predstavovala 800 € bez DPH, ale za predpokladu, že by žalobca bol odsúhlasil cenovú ponuku, boli by uskutočnené ďalšie servisné práce, vedúce už k oprave všetkých poškodených dielov a k nastaveniu prístroja, teda práce uvedené bod bodom b). Celková cena servisných prác mala potom predstavovať sumu 2.200 € bez DPH a z toho cena diagnostiky za účelom zistenia, či prístroja sumu 880 € bez DPH.
24. Z emailovej korešpondencie žalobcu s pracovníkmi poisťovne žalovaného potom vyplýva, že 14.1.2019 zaslal žalobca likvidátorovi poisťovne Y. T. cenovú kalkuláciu opravy prístroja s tým, že prosí o informáciu, či môže objednať opravu prístroja. Likvidátor poisťovne Y. T. 15.1.2019 odpísal žalobcovi, že v prípade, ak za predmetnú škodu zodpovedá poistenec poisťovne, mal žalobca nárok z povinného zmluvného poistenia na opravu prístroja, a to v rozsahu uvedenia veci do pôvodného stavu, v rozsahu ohliadky vykonanej 14.12.2018. V prípade, že bolo servisnou firmou zistené poškodenie časti prístroja, ktoré nebolo prvotnou ohliadkou zistené, je potrebné požiadať o doohliadku a zdokumentovať poškodené časti prístroja.
25. Je zrejmé, že žalobca po takejto informácii si objednal opravu prístroja u firmy Geotech Bratislava, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ktorá túto opravu potom uskutočňovala do 14.2.2019, o čom svedčí obsah faktúry č. K. vystavenej 14.2.2019, splatnej 18.4.2019, celkovo na sumu 4.323,12 € s DPH. Z tejto faktúry vyplýva, že servisná firma účtovala tzv. jeden servisný výkon v hodnote 2.200 € bez DPH, čo je v súlade s vyššie uvádzanou cenovou ponukou, avšak pokiaľ ide o hodnotu použitého materiálu, ten účtovala v sume 1.402,60 € bez DPH. Prílohou faktúry bola tzv. servisná správa zo dňa 14.2.2019 (č.l. 22). Zo servisnej správy je potom zrejmé, že pokiaľ ide o servisné práce reálne uskutočnené a fakturované, tak tieto boli uskutočnené podľa cenovej ponuky v sume 2.200 €. Materiál bol použitý v sume 1.402,60 € s tým, že oproti cenovej ponuke bol naviac účtovaný predný panel klávesnice, vrátane zdroja GKL 341 za sumu 291,20 €, pričom panel klávesnice bol účtovaný duplicitne ako štvrtá položka v súpise náhradných dielov opäť za sumu 291,20 €.
26. V súvislosti s nezrovnalosťami v servisnej správe č. XXXX-X/XXXX zo dňa 14.2.2019, ktorá bola prílohou faktúry č. K. a v súvislosti s poukázaním súdu na tú skutočnosť, že pri súpise náhradných dielov bol dvakrát účtovaný panel klávesnice v hodnote 291,20 €, žalujúca strana nezdôvodnila dôvodnosť použitia dvoch panelov klávesnice pri oprave prístroja totálnej stanice a z toho dôvodu súd dospel k presvedčeniu, že je možné pri nákladoch za náhradné diely účtovať cenu náhradného dielu panela klávesnice v hodnote 291,20 € len jedenkrát a o ďalšiu sumu 291,20 € je nutné cenu náhradných dielov znížiť. Opravu totálnej stanice vyúčtovanú žalobcovi faktúrou č. FV1801419, zročnou 18.4.2019 v sume 4.323,12 € a žalobca zaplatil dodávateľovi opravy, teda firme Geotech Bratislava, s.r.o. dňa 22.5.2019 (viď výpis z účtu žalobcu na č.l. 31).
27. Žalobca si proti žalovanému uplatnil aj nárok na náhradu nákladov, ktoré vynaložil za prenájom náhradného prístroja totálnej stanice. Žalobca preukázal, že dňa 11.1.2019 uzavrel s obchodnou spoločnosťou Geotech Bratislava, s.r.o., nájomnú zmluvu na prenájom prístroja Leica TC 1500 totálna stanica v zostave uvedenej v článku 2 bod 1 nájomnej zmluvy (č.l. 124 - 125), pričom hodnota samotného predmetu nájmu predstavovala 4.480 € a cena nájmu za obdobie od 11.1.2019 do 14.2.2019 predstavovala 850 €. Prílohou nájomnej zmluvy bol aj protokol o odovzdaní a vrátení predmetu nájmu, pričom z tohto protokolu je zrejmé, že žalobcovi bol predmet nájmu odovzdaný 11.1.2019 o 14.15 hod. a žalobca ho vrátil 14.2.2019 o 15.00 hod.. Žalovaná strana spochybnila, či nájomná zmluva, ktorá mala byť uzavretá v písomnej forme 11.1.2019, vznikla aj tohto istého dňa, nakoľko bol v nej uvedený dátum 14.2.2019 ako dátum, kedy nájom prístroja končí, čo vzhľadom na vyššie uvedené zodpovedalo termínu ukončenia opravy pokazenej totálnej stanice a je ťažko predpokladať, že by servis, ktorý súčasne bol aj prenajímateľom náhradnej totálnej stanice žalobcovi, vedel už 11.1.2019 presne určiť, ktorý konkrétny deň opravu dokončí. Dohady žalovanej strany o antidatovaní nájomnej zmluvy zostali po vykonanom dokazovaní skutočne len dohadmi, pretože tak dodací list č. K. zo dňa 14.2.2019, ale aj faktúra č. K. zo dňa 1.3.2019, ktorou bola vyúčtovaná cena nájmu náhradného prístroja žalobcovi, sa odvolávajú na uzavretú nájomnú zmluvu. Súd v tejto súvislosti pripomína, že aj kedy žalobca so svojím dodávateľom - obchodnou spoločnosťou Geotech Bratislava, s.r.o., so sídlom v Bratislave, uzavrel nájomnú zmluvu na prenájom totálnej stanice v ústnej forme, nespôsobovalo by to neplatnosť nájomného vzťahu. Aj keď šlo o právny vzťah medzi dvomi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, na tento sa vzťahovala úprava Obč. zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.) a to vzhľadom na skutočnosť, že Obchodný zákonník (Zákon č. 513/1991 Zb.) nemá ustanovenia o nájomnej zmluve a preto na nájomné vzťahy je nutné v súlade s ust. § 1 ods. 2 Obch. zákonníka použiť úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku.
28. Občiansky zákonník v súvislosti s nájomnou zmluvou, ktorá sa týka hnuteľnej veci, vo svojich ustanoveniach a to v § 663 a nasl. nevyžaduje pre nájom hnuteľnej veci písomnú formu. Postačuje, ak sa zmluvné strany dohodli na tom, že sa vec prenecháva nájomcovi za odplatu, aby ju dočasne v dojednanej dobe užíval, alebo aby z nej bral úžitky (viď ust. § 663 Obč. zákonníka). Podľa presvedčenia súdu nebolo vyvrátené zo strany žalovanej, že by žalobca nebol mal k dispozícii prenajatú náhradnú totálnu stanicu v období kratšom, ako bolo obdobie od 11.1.2019 do 14.2.2019, o čom svedčí nakoniec aj protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu.
29. Podľa nájomnej zmluvy si servisná firma a žalobca dohodli cenu nájmu za obdobie od 11.2.2019 do 14.2.2019 v sume 850 € bez DPH. Takto dohodnutá cena je ale podľa vykonaného dokazovania v rozpore s cenníkom obchodnej spoločnosti Geotech Bratislava, s.r.o., ktorý do spisu pripojila strana žalovaná a šlo o cenník obchodnej spoločnosti Geotech Bratislava, s.r.o., zverejnený na internete, podľa ktorého nájomné za jeden deň bez DPH predstavovalo 47 €, za jeden týždeň bez DPH 200 €, za jeden mesiac bez DPH 500 €, pri kaucii 2.656 €. Aj keď v prípade žalobcu nebola dohodnutá kaucia, je nutné prihliadať na tú skutočnosť, že žalobca v servisnej firme na opravu ponechal svoj poškodený geodetický prístroj - totálnu stanicu. Keďže žalobca prístroj odovzdaný mu 11.1.2019, používal do 14.2.2019 jeden mesiac a tri dni, v zmysle cenníka obchodnej spoločnosti Geotech Bratislava, s.r.o., by mal za takýto nájom platiť spolu sumu 641 € (čo predstavuje 500 € za jeden mesiac + 3 x 47 € za tri dni). Spolu s 20 % DPH by potom nájomné predstavovalo sumu 769,20 €. Žalobca však v nájomnej zmluve dohodol vyššie nájomné, pričom jeho výšku, ktorá bola v rozpore s cenníkom prenajímateľa, súdu presvedčivo nezdôvodnil. V dôsledku tejto skutočnosti mu bolo nájomné za toto obdobie účtované faktúrou č. K., vystavenou 1.3.2019 a zročnou 18.4.2019, v sume 1.020 €. Túto faktúru žalobca zaplatil dňa 22.5.2019, o čom svedčí výpis z účtu žalobcu (č.l. 31).
30. Žalobca žalovaného požiadal o náhradu škody listom z 23.12.2019, kde požiadal o úhradu sumy 4.323,12 € a sumy 1.020 €, ktoré žiadal zaplatiť do 14 dní od doručenia listu na účet tam uvedený. Zásielka bola podľa fotokópie zásielky doručovaná ako doporučená zásielka s doručenkou určená do vlastných rúk, pričom podľa záznamov pošty bola zásielka dňa 27.12.2019 uložená a ako neprevzatá v odbernej lehote bola vrátená dňa 15.1.2020. Z toho vyplýva, že najneskôr do 15.1.2020 sa dostala dispozičnej sféry žalovaného, aj keď si ju tento neprevzal. Žalovaný mal potom od 15.1.2020 možnosť v 14-dňovej lehote nároky žalobcu uspokojiť a 15. dňom, čiže 30.1.2020 sa dostal do omeškania s náhradou škody žalobcovi.
31. Nároky žalobcu posudzoval súd v zmysle príslušných ustanovení o náhrade škody podľa Obč. zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.) a ustanovení Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.
32. Podľa § 415 Obč. zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
33. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
34. Podľa § 420 ods. 3 Obč. zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
35. Podľa § 427 ods. 1 Obč. zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
36. Podľa § 427 ods. 2 Obč. zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
37. Podľa § 428 Obč. zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
38. Podľa § 441 Obč. zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
39. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
40. Podľa § 442 ods. 3 Obč. zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do pôvodného stavu.
41. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) citovaného zákona vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
42. Podľa § 4 ods. 1 písm. g) Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene doplnení niektorých zákonov vodič je povinný pribrať potrebný počet spôsobilých osôb, ak to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky, a na tento účel ich náležite poučiť.
43. Podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona pri vchádzaní na cestu z pozemku ležiaceho vedľa cesty, areálu s obmedzeným prístupom, oploteného objektu, garáže, parkoviska, obratiska električiek a podobných miest, z poľnej cesty, z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny, alebo z pešej zóny vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste.
44. Podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona ak to vyžadujú okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad, vodič je povinný zaistiť bezpečný vjazd na cestu pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.
45. Podľa § 22 ods. 3 citovaného zákona pri otáčaní a cúvaní, ak to vyžadujú okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad, vodič je povinný zaistiť bezpečné otáčanie, alebo cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.
46. Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona kto spôsobí prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia.
47. Podľa § 43 ods. 3 citovaného zákona prekážka cestnej premávky sa označí tak, aby ju účastníci cestnej premávky mohli včas spozorovať. Prekážka cestnej premávky sa označuje najmä zábranou na označenie uzávierky, výstražným svetlom oranžovej farby, za zníženej viditeľnosti aj červeným svetlom, alebo reflexnou červenou zástavkou. Na označenie vozidla, ktoré je povinne vybavené prenosným výstražným trojuholníkom, platí § 24 ods. 3 citovaného zákona.
48. V tomto prípade nebolo presvedčivo preukázané a to tak šetrením detektíva poisťovne, ale ani vykonaným dokazovaním, kde presne sa nachádzal geodetický prístroj totálna stanica, patriaca žalobcovi v momente, keď do jej nohy zadnou časťou narazilo motorové vozidlo žalovaného. Podľa fotografie, ktorú pripojil žalobca, na ktorej označil krížikom miesto postavenia stanice, bol tento prístroj umiestnený na trávnatej časti nachádzajúcej sa vedľa križovatky medzi ulicou W. H. X. a výjazdovou komunikáciou používanou žalovaným od jeho obydlia. Naopak, podľa tvrdení žalovaného sa prístroj nachádzal neoznačený už na samotnej ulici W. H. X., na ktorú sa cúvaním doľava pokúšal od svojho rodinného domu po prístupovej komunikácii dostať žalovaný. Skutočnosť, kde bol prístroj postavený, nakoniec ale nebola z pohľadu skúmania možného spoluzavinenia žalobcu, rozhodná vzhľadom na výpoveď, ktorú žalovaný urobil na prvom meritórnom pojednávaní vo veci samej. Z tejto výpovede žalovaného pre súd vyplynul záver, že náraz do prístroja nevznikol v dôsledku tej skutočnosti a v príčinnej súvislosti s tým, že prístroj nebol označený, ale výlučne v príčinnej súvislosti s nedbanlivostným konaním žalovaného, ktorý cúvací manéver vykonával za pomoci spätných zrkadiel a udržal auto v prevádzke aj v momente, keď bočné spätné zrkadlo mu oslepilo slnko a on za seba nemal náležitý výhľad. Z výpovede žalovaného, ktorú urobil na pojednávaní dňa 7.4.2021 a súd ju považoval za najkomplexnejšie vyjadrenie žalovaného o okolnostiach nárazu do totálnej stanice (aj keď sa žalobca zrejme uvedomiac si dôsledky tejto výpovede, snažil svojimi ďalšími písomnými výpoveďami súd presvedčiť o iných skutočnostiach). Vyplynulo, že pri vykonávaní cúvacieho manévru žalovaný geodetický prístroj videl a dokonca sa mu snažil vyhýbať. Náhle mu však do spätných zrkadiel zasvietilo svetlo, prestal vidieť a pri pokračujúcom cúvaní zavadil zadnou časťou motorového vozidla o nohu prístroja, ktorý zhodil.
49. Z tohto vyjadrenia žalovaného pre súd vyplynulo, že prístroj nevytváral pre žalovaného náhlu prekážku, že žalovaný ho registroval pri cúvaní, avšak v momente, keď nemal náležitý rozhľad a prehľad, pretože bol oslepený slnkom, cúvací manéver neukončil, resp. neprerušil, ale napriek nedostatočnému prehľadu o situácii za sebou v ňom pokračoval. Za takých okolností je potom podľa názoru súdu irelevantné, či geodetický prístroj stál na trávnatej ploche, alebo na hlavnej ceste, teda ulici W. H. X., pretože je nutné uvedomiť si, že žalovaný sa správal určite nezodpovedne, ak bez toho, aby mal prehľad o situácii za sebou, cúval dokonca na hlavnú cestu, kde mohlo dôjsť k závažnejšiemu stretu, teda nielen stretu s geodetickým prístrojom, ale s iným motorovým vozidlom. Preto pre poškodenie prístroja nie je rozhodujúce, že prístroj označený nebol, nakoľko keby aj bol označený, žalobca by jeho poškodeniu nebol zabránil za situácie, ak žalovaný uskutočňoval cúvací manéver bez náležitého rozhľadu o situácii za motorovým vozidlom, aj keď prístroj predtým registroval. Je zrejmé, že žalovaný v momente zhodenia prístroja cúval doslova naslepo a o situácii za sebou nemal žiadny prehľad.
50. Vzhľadom na túto skutočnosť je súd názoru, že nie je možné aplikovať vyššie citované ustanovenie o spoluzodpovednosti poškodeného žalobcu na vzniku škody.
51. Keďže k nárazu došlo za situácie, keď žalovaný za seba vôbec nevidel (aj keď prístroj predtým registroval), a súčasne nebolo preukázané, že by sa prístroj nachádzal tam, kde uviedol žalovaný, teda na hlavnej ceste, je nezmyselné uvažovať na tom, či žalobca neporušil nejakú právnu povinnosť, napr. povinnosť označiť prekážku na cestnej komunikácii.
52. Súd preto dospel k presvedčeniu, že za škodu spôsobenú na prístroji žalobcu výlučne zodpovedá v zmysle ust. § 420 ods. 1 Obč. zákonníka žalovaný. Škodu totiž spôsobil prevádzkou svojho motorového vozidla v dôsledku porušenia právnej povinnosti uloženej mu ustanovením § 4 ods. 1 písm. c) Zákona č. 8/2009 Z.z.. Žalovaný totiž pri prevádzke motorového vozidla - jeho cúvaní - nesledoval situáciu v cestnej premávke a vykonával cúvací manéver vo chvíli, keď o situácii za sebou nemal rozhľad. Len
takéto konanie žalovaného bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody na prístroji žalobcu prevádzkou motorového vozidla žalovaného. Vzniku škody mohol žalovaný zabrániť tým, že by cúvanie prerušil v momente oslepenia, keď situáciu za sebou nemohol kontrolovať, prípadne pribratím náležite poučenej osoby, ktorá by ho pri cúvacom manévri navigovala (§ 4 ods. 1 písm. g), § 22 ods. 3 Zákona č. 8/2009 Z.z.).
53. V zmysle ustanovenia § 444 ods. 1 Obč. zákonníka žalovaný, ktorý zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi, je povinný uhradiť mu skutočnú škodu v peniazoch. Za túto skutočnú škodu je nutné považovať jednak účelne vynaložené náklady na opravu poškodenej totálnej stanice, ale aj účelne vynaložené náklady na nájom náhradného prístroja totálnej stanice. Je totiž nutné konštatovať, že poškodený prístroj slúžil výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu a je plne akceptovateľné, aby žalobca v momente, keď pre poškodenie vlastného prístroja zavinením inej osoby nemôže tento používať, mal právo prenajať si iný náhradný prístroj. Avšak aj pri prenájme náhradného prístroja musia byť prostriedky na nájom vynaložené účelne, dĺžka prenájmu musí byť adekvátna a zodpovedajúca dobe, po ktorú oprava trvá. Aj keď žalovaná strana namietala dĺžku opravy, je nutné si uvedomiť, že k poškodeniu prístroja došlo 13.12.2018 v predvianočnom období a preto je pochopiteľné, že servisná firma, ktorá je jediná na Slovensku (žalovaná strana toto tvrdenie žalobcu nevyvrátila), v predvianočnom období bola zaťažená do tej miery, že diagnostiku prístroja dokázala ukončiť až 11.1.2019, keď pripravila pre žalobcu cenovú ponuku opravy. Keďže ju žalobca odsúhlasil, tak momentom 11.1.2019 si prenajal náhradný prístroj. Nájomné, ktoré ale bolo dohodnuté v nájomnej zmluve, bolo ale v rozpore s cenníkom firmy a preto podľa presvedčenia súdu prostriedky na prenájom náhradného geodetického prístroja účelne vynaložené neboli. Súd je totiž toho presvedčenia, že žalovaný, aj keď zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi vynaložením nákladov na opravu poškodenej veci a vynaložením nákladov na prenájom náhradnej veci počas doby opravy, nemôže niesť ťarchu prípadných excesov v dohode medzi žalobcom a jeho zmluvným partnerom - servisom. Preto podľa presvedčenia súdu cenníkom servisnej firmy pri dĺžke prenájmu prístroja žalobcovi zodpovedá nájomné vo výške 769,20 € s DPH a pokiaľ ide o náklady na opravy prístroja, len suma 3.973,70 € s DPH, teda suma znížená o 291,20 € za duplicitne účtovaný náklad na náhradný diel panela klávesnice. Celkovo takto žalobcovi patrí náhrada škody vo výške 4.742,90 €.
54. Popri istine súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania, avšak inak, ako ich žalobca požadoval. Žalobca požadoval úroky z omeškania z dlžnej istiny 5.343,12 € od 26.12.2019 do zaplatenia. Takáto požiadavka bola priamo v rozpore s textom výzvy žalobcu zo dňa 23.12.2019, kde dlžníkovi - žalovanému, žalobca určil prostredníctvom svojho právneho zástupcu lehotu 14 dní od doručenia listu na zaplatenie dlhu - poskytnutie náhrady škody žalobcovi. Dlh vzniknutý v dôsledku zodpovednosti za škodu je totiž dlhom, ktorého zročnosť nie je určená rozhodnutím súdu, dohodnutá stranami a preto je takýto dlžník v zmysle ustanovenia § 563 Obč. zákonníka povinný plniť prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Ak teda sa list žalobcu z 23.12.2019 dostal do poznávacej sféry žalovaného najneskôr dňom 15.1.2020, 14-dňová lehota na plnenie žalovanému uplynula 29.1.2020, čo bola streda a dňom 30.1.2020 sa žalovaný dostal do omeškania s náhradou škody vo výške 4.742,90 €. Preto až od tohto dňa súd žalobcovi v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. priznal nárok na úroky z omeškania.
55. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
56. Výška úroku z omeškania je o 5 %-uálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
57. Vo zvyšku uplatneného nároku potom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
58. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. a náhradu trov konania pomerne krátil v závislosti od pomeru úspechu a neúspechu strán sporu. Žalobca bol, pokiaľ ide o uplatnenú istinu, neúspešný. Pokiaľ ide o priznanú istinu vo vzťahu k celkovo uplatnenému nároku, žalobca bol úspešný v rozsahu 89 % a neúspešný v rozsahu 11 %. Rozdiel medzi úspechom a
neúspechom žalobcu predstavuje 78 %. Preto len v takomto rozsahu súd žalobcovi, ktorý bol v konaní prevažne úspešný, priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.