Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/8/2026

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobkyne: F. V., O.. XX.X.XXXX, Z. V. E. XXX/XX, F., právne zastúpenej: JUDr. Lýdia Rácková, advokátka, so sídlom Pionierska 551, Sládkovičovo, IČO: 42 415 004, proti žalovanému: G. Y., O.. XX.X.XXXX, Z. V. D. XXX/X, právne zastúpenému: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. -26 zo dňa 16. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa nakladania so svojim spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/3 k celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese Senec, obec Senec, katastrálne územie F., evidovanými Okresným úradom Senec, katastrálny odbor na liste vlastníctva Č.. XXXX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X vo výmere 177 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X vo výmere 99 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X vo výmere 48 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X vo výmere 18 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X vo výmere 190 m2, druh pozemku záhrada, parc. č. XXXX/X vo výmere 8 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavby súpisné číslo XXX na parc. č. XXXX/X, druh stavby rodinný dom, popis stavby rodinný dom, súpisné číslo XXX na parc. č. XXXX/X, druh stavby: iná budova, popis stavby: sociálne zariadenie, súpisné číslo XXX na parc. č. XXXX/X, druh stavby iná budova, popis stavby prístavba rodinného domu, súpisné číslo XXX na parc. č. XXXX/X, druh stavby iná budova, popis stavby záhradný domček (ďalej len ako „Nehnuteľnosti“) tak, aby svoj podiel na daných nehnuteľnostiach, ani ich časť, nepredal, nedaroval, nezamenil, ani inak nescudzil, nedal do nájmu alebo bezplatného užívania, nevložil ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, nezaťažil ho právami v prospech tretích osôb záložným právom, zabezpečovacím prevodom práva, podzáložným právom, vecným bremenom, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu v konaní o nahradení prejavu vôle žalovaného uzatvoriť so žalobkyňou kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckych podielov k predmetným nehnuteľnostiam. Výrokom II. uložil súd prvej inštancie žalobkyni povinnosť podať voči žalovanému v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť so žalobkyňou kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckych podielov na Nehnuteľnostiach, podiel žalovaného 1/3 k celku. Výrokom III. súd prvej inštancie žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami , , a ecne tým, že žalobkyňa osvedčila existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami, a to skutočnosť, že ako podielová spoluvlastníčka Nehnuteľností má zákonné predkupné právo v prípade, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza. Žalobkyňa výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. F., osvedčila, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou UNIKUS, s. r. o. kúpnu zmluvu (plomba vyznačená na základe X.-XXXX/XXXX), predmetom ktorej je prevod jeho spoluvlastníckeho podielu. Tým súd prvej inštancie považoval podmienku osvedčenia nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, za splnenú. Je nepochybné, že žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu, ktorou predal svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach inej osobe, a uskutočnil kroky smerujúce k prevodu svojho podielu. V tomto štádiu konania nie je potrebné, aby nárok žalobkyne bol jednoznačne preukázaný, postačuje jeho osvedčenie. Nárok žalobkyne na uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným bude predmetom dokazovania a následného právneho posúdenia v konaní vo veci samej. Za splnenú považoval súd prvej inštancie aj podmienku osvedčenia naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Vo veci samej sa žalobkyňa bude domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť so žalovaným kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckych podielov na Nehnuteľnostiach v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/3 k celku. Z výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že prebieha konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, teda že žalovaný svoj podiel už previedol na ďalší subjekt. Nariadeným neodkladným opatrením dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a umožní sa nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej. Zároveň tým nedôjde ani k obmedzeniu či ohrozeniu práv žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu, nakoľko žalovaný nebude žiadnym spôsobom obmedzovaný v ich bežnom užívaní. Na druhej strane nariadením neodkladného opatrenia žalobkyni nevznikne neprimeraná výhoda. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde. Obmedzenie dispozície s nehnuteľnosťami bude dočasného charakteru, a to do skončenia konania vo veci samej. Nariadením neodkladného opatrenia sa bude realizovať aj jeho preventívna funkcia a v konečnom dôsledku ochrana strán sporu a prípadne aj tretích osôb a jeho nariadenie je realizáciou primeranej opatrnosti v danom právnom vzťahu a predchádzania vzniku ďalších možných súdnych sporov. Súd prvej inštancie časovo obmedzil trvanie neodkladného opatrenia do skončenia konania vo veci samej. V súlade s žil žalobkyni podať žalobu vo veci samej, v opačnom prípade bude neodkladné opatrenie zrušené.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s tak, že úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalovanému prizná voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie a ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil podľa súhlasil, že žalobkyňa osvedčila dôvodnosť svojho nároku. Poprel skutkové tvrdenia žalobkyne v rozsahu, že uzatvorením kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je prevod jeho spoluvlastníckeho podielu na uvedených nehnuteľnostiach, porušil zákonné predkupné právo žalovanej. Žalovaný si riadne splnil svoju ponukovú povinnosť voči žalobkyni, a to listom zo dňa 11.6.2025. Žalobkyňa si zásielku v odbernej lehote neprevzala. Zásielka bola žalovanému vrátená dňa 25.6.2025, od kedy žalobkyni začala plynúť zákonná dvojmesačná doba na uplatnenie predkupného práva. Keďže žalobkyňa si v uvedenej dobe predkupné právo neuplatnila, jej predkupné právo v zmysle ustanovenia zaniklo. Následne žalovaný s rovnakými podmienkami, aké stanovil v ponuke zo dňa 11.6.2025, uzatvoril Kúpnu zmluvu so spoločnosťou UNIKUS, s. r. o. Napadnuté uznesenie je v rozpore s ustanovením , podľa ktorého neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V prípade, ak by došlo k porušeniu predkupného práva, môže sa oprávnený domáhať určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy alebo sa domáhať proti nadobúdateľovi, aby mu ponúkol podiel na kúpu za rovnakých podmienok, za akých ho kúpil od spoluvlastníka, alebo sa uspokojiť s predkupným právom proti novému spoluvlastníkovi. Zmyslom týchto možností je náprava protiprávneho stavu v dôsledku porušenia predkupného práva. V tomto duchu súd formuloval aj druhý výrok napadnutého uznesenia. Tento výrok je však za daných skutkových okolností prakticky nevykonateľný, resp. splnenie uloženej povinnosti nemôže viesť k zmene faktického stavu,

pretože žalobkyňa by sa mohla domáhať nahradenia prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu len voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu (v prípade, ak by už k porušeniu predkupného práva došlo), ale nie voči žalovanému. V prejednávanej veci s poukazom na v spojení s o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) k prevodu vlastníckeho práva na kupujúceho doposiaľ nedošlo. Súd tak napadnutým uznesením neprimerane zasiahol do vlastníckeho práva žalovaného, keď ho obmedzil nakladať so svojim majetkom do ukončenia konania, v ktorom žalobkyňa z vyššie uvedených dôvodov nemôže byť úspešná.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá s ním nesúhlasila. V čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemala a ani nemohla mať vedomosť, že jej bola daná akákoľvek ponuka predkupného práva. To bol aj dôvod podania návrhu, náhodne na katastrálnom portáli zistila, že je plomba na liste vlastníctva č. 1530 a keďže prejavovala záujem o kúpu tohto spoluvlastníckeho podielu, cítila sa právom dotknutá na svojom zákonnom predkupnom práve. Hrozilo, že orgán katastra vklad vlastníckeho práva do katastra povolí napriek porušeniu jej zákonného predkupného práva. Situácia bola naliehavá už tým, že žalobkyňa nedostala ponuku predkupného práva a hrozilo, že dôjde k povoleniu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Dočasné zastabilizovanie pomerov bolo naliehavé. Žalovaný v tejto súvislosti tiež namietal, že súd prvej inštancie neskúmal, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalovaného nad nevyhnutnú mieru. Aj túto námietku žalovaného považovala, žalobkyňa za nedôvodnú, až navrhovaný rozsah obmedzení mohol dôsledne splniť sledovaný účel. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením, že žaloba o nahradenie prejavu vôle môže podaná len voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu. nemá takéto obmedzenie. Pokiaľ súd rozhodol o povinnosti žalobkyne podať žalobu o nahradenie prejavu vôle voči žalovanému, takáto žaloba je prípustná aj voči spoluvlastníkovi, ktorý už uzavrel kúpnu zmluvu, súc ešte nezavkladovanú.

6. K ponuke predkupného práva žalobkyňa vo svojom vyjadrení bližšie uviedla, že o nej nemohla vedieť a žalovaný, ak ju urobil, neurobil ju riadne a naopak, správal sa tak, aby sa o ponuke predkupného práva nedozvedela a nemohla na ňu včas reagovať. Žalobkyňa sa o údajnej ponuke predkupného práva dozvedela až z korešpondencie s katastrom a následne aj z predmetného odvolania žalovaného. Z listinných dôkazov pripojených k odvolaniu vyplýva, že P. Y., ako zákonný zástupca vtedy ešte maloletého žalovaného, listovú zásielku s ponukou predkupného práva žalobkyni doručoval poštou na adresu jej bývalého trvalého pobytu na F. H. XX X. F.. Žalovaný, resp. jeho otec však vedel, že na tejto adrese žalobkyňa nebýva, ale že býva na adrese Nehnuteľností tvoriacich predmet sporu, t. j. na E. H. XX X. F., kde si prehlásila svoj trvalý pobyt od 19.3.2025. Ani na jednu z týchto adries však žalobkyňa zásielku, ani informáciu o jej uložení, neobdržala, podľa vyjadrenia príbuzných žijúcich na E. H. XX X. F. žiadne oznámenie o uložení zásielky v poštovej schránke nebolo. Dopytom na pošte v Senci žalobkyňa zistila, že v tom čase bol ukončený pracovný pomer s doručovateľkou, s ktorej prácou nebola spokojnosť, čo však nevedela preukázať. Medzi stranami v prvej polovici roka 2025 prebiehala komunikácia týkajúca sa ich podielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam tvoriacim predmet tohto sporu, bolo tiež dohodnuté stretnutie v advokátskej kancelárií právneho zástupcu žalovaného na deň 27.5.2025, ktoré však bolo zrušené vzhľadom na skutočnosť, že vtedajší zákonný zástupca žalovaného SMS správou žalobkyni oznámil, že vec sa bude riešiť, až keď žalovaný nadobudne plnoletosť. Žalobkyňa preto čakala do septembra 2025. V čase od 15.6.2025 do 21.6.2025 bola s rodinou na dovolenke v Turecku. Žalovaného zákonný zástupca v rozpore so svojou SMS o venovaní sa otázke až v septembri urobil za žalovaného ponuku predkupného práva a túto odoslal poštou s poznámkou o úložnej dobe 7 dní, hoci klasická úložná doba je 18 dní. Keby bolo v poštovej schránke, ktorú kontrolujú príbuzní žalobkyne, oznámenie o uložení zásielky, ktorá bola prevzatá na doručenie dňa 17.6.2025, mala by žalobkyňa hypoteticky čas na prevzatie zásielky po návrate z dovolenky reálne iba v dňoch 23.6. a 24.6. Všetky tieto okolnosti sú jednoznačným dôkazom, že žalovaný nemal záujem na tom, aby sa žalobkyňa o ponuke predkupného práva dozvedela. Rovnako ako skutočnosť, že zákonný zástupca žalovaného odkázal žalobkyňu na riešenie veci na september, kedy však už dňa 2.9.2025 mal uzavretú kúpnu zmluvu s treťou osobou.

7. K vyjadreniu žalobkyne podal žalovaný repliku, v ktorej zotrval na názore, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci neboli splnené. Prvým dôvodom je to, že žalovaný preukázal, že si svoju ponukovú povinnosť vyplývajúcu mu z voči žalobkyni riadne splnil. Žalovaný ponuku na uplatnenie predkupného práva žalobkyni zaslal

doporučeným listom na jej adresu uvedenú v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva, na ktorom sú predmetné nehnuteľnosti zapísané. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení tvrdí, že od 19.3.2025 má trvalý pobyt evidovaný na adrese E. H. XX X. F.. Žalobkyňa si evidentne nesplnila svoju povinnosť, ktorá je vyplýva z § 19 písm. a) Katastrálneho zákona. Navyše, v korešpondencii so žalovaným po dátume 19.3.2025 uvádza svoju adresu pobytu na F.Z. H.. XX X. F.. Žalovaný v čase uskutočnenia ponukovej povinnosti nemal, a ani nemohol mať vedomosť o zmene adresy trvalého pobytu žalobkyne. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení tiež uvádza, že poštové zásielky na adrese F. XX X. F. riadne preberá. Predmetnú zásielku si teda mohla prevziať aj po návrate z dovolenky v dňoch 23.6.2025 alebo 24.6.2025. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.1.2011). Žalobkyňa vo vyjadrení ďalej uviedla, že od poštového doručovateľa neobdržala oznámenie o uložení zásielky žalovaného. Toto tvrdenie však nepreukázala. Na predmetnej listovej zásielke je ako deň uloženia zásielky uvedený dátum 17.6. (2025). Tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaný, jeho otec, resp. aj právny zástupca žalovaného, sa správali tak, aby sa žalobkyňa o listovej zásielke obsahujúcej ponuku predkupného práva včas nedozvedela, je účelové a ničím nepodložené. Žalovaný sa má plné právo domnievať, že žalobkyňa úmyselne nepreberá listové zásielky, čo sa následne snaží využiť vo svoj prospech. K predchádzajúcej komunikácií strán žalovaný uviedol, že jeho vtedajší zákonný zástupca vzhľadom na predchádzajúce negatívne skúsenosťami s rodinou žalobkyne trval na tom, aby odplata za spoluvlastnícky podiel žalovaného na predmetných nehnuteľnostiach bola pred uzatvorením zmluvy zložená do notárskej úschovy. Keďže žalobkyňa s touto podmienkou nesúhlasila, k žiadnej dohode nedošlo. Otec žalovaného ale našiel iného záujemcu, ktorý s takýmto spôsobom úhrady kúpnej ceny súhlasil, pričom sa dohodli na vyššej kúpnej cene ako ponúkala žalobkyňa. Ak by žalobkyňa ponuku predkupného práva prijala, uzatvoril by žalovaný kúpnu zmluvu za rovnakých podmienok s ňou. Záverom žalovaný dodal, že napadnuté uznesenie vo svojom II. výroku je prakticky nevykonateľné, pretože ukladá žalobkyni povinnosť podať zjavne nedôvodnú žalobu. Aj v prípade, že by si žalovaný voči žalobkyni nesplnil svoju ponukovú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia , čo v danom prípade preukázané nebolo, žalobkyňa by sa do nadobudnutia účinnosti zmluvy, ktorou by došlo k porušeniu jej zákonného predkupného práva, nemohla domáhať na súde nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu. Uvedené vyplýva z ustanovenia , v spojení s . Uvedené ustanovenie pri porušení predkupného práva stanovuje primárne všeobecné pravidlo, ktorým je oprávnenému daná možnosť na nadobúdateľovi domáhať sa buď ponúknutia veci na kúpu alebo toho, aby mu zostalo zachované predkupné právo. Sekundárnym oprávnením z porušenia predkupného práva je právo oprávneného na reparáciu protiprávneho stavu, t. j. navrátením do pôvodného stavu, k čomu slúži inštitút dovolania sa relatívnej neplatnosti ( ). Obe možnosti sa však vzájomne vylučujú.

8. K replike žalovaného podala žalobkyňa dupliku. Uviedla, že v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani ku dňu nariadenia neodkladného opatrenia, žalovaný nepreukázal, že by si splnil svoju ponukovú povinnosť. Neurobil to ani voči žalobkyni, ani voči Okresnému úradu Senec, katastrálny odbor. Žalovaný až v odvolaní predložil dôkazy o údajnom splnení si ponukovej povinnosť, ktoré však žalobkyňa nepovažovala za dôkazy, z ktorých by vyplývalo riadne uskutočnenie ponuky. Žalobkyňa nepovažuje ponuku za riadne urobenú z toho dôvodu, že žalovaný ju urobil zámerne takým spôsobom, aby sa o nej naozaj nedozvedela, v prípade žalobkyne nenastala objektívna možnosť sa so zásielkou oboznámiť. Žalovaný dobre vedel, že reálne, a to už dávno pred prehlásením svojho trvalého pobytu, žalobkyňa bývala na E. XX X. F. a napriek tomu zásielku jej na túto adresu nedoručoval. Relevantným je hlavne to, že túto ponuku jej posielal v čase jej dovolenky v Turecku, aj to iba s minimálnou úložnou dobou 5 dní a nielenže neurobil žiaden iný úkon (telefonát, SMS, e-mail a pod.) smerujúci k tomu, aby sa o listovej zásielke s ponukou predkupného práva vôbec dozvedela, ale predovšetkým to, že sa správal zámerne tak, aby z možnosti využitia jej predkupného práva s čo najväčším predpokladom vylúčil, a teda obišiel jej predkupné právo. Žalovaný dobre vedel, že žalobkyňa má záujem o odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu, dohodnuté stretnutie zákonný zástupca žalovaného zrušil pod zámienkou vyčkania na plnoletosť žalovaného, na čo žalobkyňa vyčkala a pri následnom pokuse kontaktovať žalovaného telefonát zrušil, lebo bol už v tichosti dohodnutý na predaji svojho spoluvlastníckeho podielu spoločnosti UNIKUS, s.r.o. Žalobkyňa odmietla aj tvrdenie žalovaného, že nesúhlasila s kúpnou cenou a s jej zložením do notárskej úschovy, keďže o vyššej kúpnej cene a takom spôsobe jej úhrady nikdy nerokovali, ak by to týchto žalovaného podmienkach vedela, pristúpila by na ne.

9. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

10. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami

14. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa vrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

16. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Účelom neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní je predovšetkým dosiahnutie okamžitej úpravy pomerov strán. Okrem riadne podaného návrhu spĺňajúceho všeobecné i osobitné náležitosti podania tohto druhu sú predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. V konaní musí byť aspoň osvedčená dôvodnosť a trvanie práva, resp. právneho vzťahu medzi stranami, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana. Tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Samotné navrhované neodkladné opatrenie musí predstavovať účinný prostriedok na dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorý pri zachovaní svojho účelu len v nevyhnutnej miere obmedzí stranu, voči ktorej smeruje. V súlade s princípom proporcionality nemožno nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bola poskytnutá ochrana právu oprávnenej osoby spôsobom neprimerane zasahujúcim do práv povinnej osoby. Neodkladným opatrením dočasnej povahy nesmie byť vytvorený trvalo nezvratný stav. Napokon tiež platí, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zrýchlený spôsob konania o nariadenie neodkladného opatrenia neumožňuje súdu vykonať plnohodnotné dokazovanie. Z tohto dôvodu jeho navrhovateľa zaťažuje iba povinnosť osvedčiť existenciu skutočností rozhodujúcich pre jeho nariadenie.

19. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pretože v posudzovanej veci podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené.

20. Žalobkyňa predovšetkým neosvedčila dôvodnosť a trvanie práva, resp. právneho vzťahu medzi stranami, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana. V konaní bolo osvedčené a nie je v tomto jeho štádiu ani sporné, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi Nehnuteľností, ako ani to, že došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného na spoločnosť UNIKUS, s.r.o. Spornou skutkovou okolnosťou je medzi stranami to, či si žalovaný riadne splnil povinnosť uskutočniť ponuku na realizáciu predkupného práva voči žalobkyni tak, ako mu to v zmysle ustálenej súdnej

praxe, ako aj právnej doktríny, ukladá v tejto prípade analogicky ( ) uplatňované ustanovenie .

21. Vyriešenie vyššie uvedenej spornej skutkovej otázky (a to ani vo forme provizórneho priklonenia sa súdu na stranu toho, kto hodnovernejšie osvedčil svoje skutkové tvrdenia), ktorej spornosť bola nastolená až v odvolacom konaní, však pre rozhodnutie o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo potrebné. Aj v prípade, že by bol súdom prijatý za osvedčený názor žalobkyne, že ponuková povinnosť nebola žalovaným voči nej riadne splnená, nezakladalo by to žalobkyni voči žalovanému bez ďalšieho žiadne subjektívne právo, na ochranu ktorého by sa mohla dôvodne neodkladným opatrením domáhať uloženia povinnosti žalovanému, ktorá sa dá zhrnúť ako nenakladanie so svojim spoluvlastníckym podielom (a už vôbec nie povinnosti zdržať sa hospodárenia s vecou, ktorej uloženia sa neodkladným opatrením v podstate taktiež žalobkyňa domáhala).

22. V prípade, že dôjde k porušeniu zákonného predkupného práva podielového spoluvlastníka ustanoveného v , daný právny úkon sa v súlade s považuje iba za relatívne neplatný. Znamená to, že tento právny úkon je platný až dovtedy, kým sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu musí byť realizované v tomto prípade voči obom jeho účastníkom, takéto hmotnoprávne účinky možno priznať aj žalobe (a eventuálne aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) od vtedy, keď bola doručená všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Do návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani do žiadneho iného podania v tomto konaní, však žalobkyňa takýto hmotnoprávny úkon nezahrnula a nemožno ho z nich ani vyvodiť. Žalobkyňa doposiaľ ani neuviedla, ktorého z nárokov, ktorej vznikajú v súvislosti s porušením predkupného práva, sa mieni vo veci samej domáhať, svoj návrh koncipovala ako neodkladné opatrenie vo veci samej, hoci je zrejmé, že ním v tomto prípade nie je možné trvalo upraviť pomery strán. Uvedené je ale vedľajšie popri tom, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeroval v tomto prípade iba voči subjektu, ktorý spoluvlastnícky podiel previedol a nie aj voči druhému účastníkovi potencionálne relatívne neplatného právneho úkonu, teda v tomto konaní sa žalobkyňa nemohla relatívnej neplatnosti právneho úkonu účinne dovolať. V konaní nebolo nielen osvedčené, ale ani tvrdené, že by sa žalobkyňa relatívnej neplatnosti právneho úkonu voči obom jeho účastníkom dovolala iným spôsobom.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené, právny úkon - kúpnu zmluvu, na podklade ktorej sa vedie vkladové konanie na Okresnom úrade Senec, katastrálny odbor, pod č. X.-XXXX/XXXX, je potrebné aspoň podľa skutkového stavu osvedčeného v tomto konaní považovať v zmysle doposiaľ za platný právny úkon. Nie je preto žiaden dôvod nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého účelom je v konečnom dôsledku (hoci len dočasne) zabrániť vkladu vlastníckeho práva na podklade danej zmluvy. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetnú zmluvu nepodrobil bližšiemu skúmaniu z hľadiska jej prípadnej neplatnosti z iných dôvodov, pretože na tomto nebol skutkovo založený návrh žalobkyne.

24. Ako už bolo uvedené, žalobkyňa neuviedla, ktoré oprávnenie vyplývajúce z porušenia predkupného práva si mieni uplatňovať. Okrem práva dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa má podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, právo domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo sa môže uspokojiť s tým, že mu zostane predkupné právo zachované ( ). V oboch prípadoch upravených v by rovnako nebol žiaden dôvod čo aj len dočasne upraviť pomery strán neodkladným opatrením. V prípade, ak by sa mienila žalobkyňa domáhať ponúknutia veci na predaj, toto právo jej vzniká voči nadobúdateľovi a k jeho praktickej realizácií môže dôjsť iba vtedy, ak sa nadobúdateľ skutočne stane vlastníkom Nehnuteľností, čo je možné až na základe vkladu jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak by sa žalobkyňa uspokojila s tým, že jej zostane predkupné právo zachované, prirodzene žiadna ingerencia súdu nie je potrebná.

25. V tejto súvislosti je vhodné okrajom poznamenať, že odvolateľ správne namietal, že súd prvej inštancie uložil žalobkyni podať žalobu vo veci samej, ktorá by bola zjavne nedôvodná. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právo podielového spoluvlastníka domáhať sa voči inému podielovému spoluvlastníkovi, ktorý previedol svoje spoluvlastnícky podiel v rozpore s predkupným právom, nahradenia prejavu vôle uzavrieť s ním kúpnu zmluvu. Odvolací súd už uviedol, že právo domáhať sa ponúknutia veci na predaj má podielový spoluvlastník iba voči nadobúdateľovi, nie voči

tomu, kto svoj spoluvlastnícky podiel previedol. V každom prípade má potom podielový spoluvlastník právo nezotrvať vo vzťahu podielového spoluvlastníctva proti svojej vôli, absencia súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov so zrušením tohto vzťahu sa však nerieši nahradením ich prejavu vôle, ale žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa , pričom ale nie je garantované, že vec bude prikázaná do vlastníctva žalobcu.

26. Nesplnenie prvej z dvoch základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia je samo o sebe dôvodom na zamietnutie návrhu. Pokiaľ ide o potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ako druhý zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, možno preto len v stručnosti uviesť, že ani táto nebola v konaní osvedčená. Žalobkyňa ju odvodzovala v podstate od toho, že prebieha vkladové konanie na Okresnom úrade Senec, katastrálny odbor, a teda bezprostredne má dôjsť k zapísaniu vlastníckeho práva nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu. Vzhľadom na skutočnosť, že je tu prítomná stále platná zmluva (resp. zmluva, ktorej prípadná neplatnosť nebola v konaní osvedčená), nepredstavuje eventuálne zavkladovanie vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa žiadne porušenie práv žalobkyne. Žalobkyňa má k dispozícií vyššie uvedené právne nástroje či už na ochranu svojho predkupného práva alebo na zrušenie podielového spoluvlastníctva (čo bol podľa vyjadrenia žalobkyne jej konečný zámer), ktoré však aspoň podľa skutkového stavu tak, ako bol osvedčený v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, nevyužila a pre úplnosť možno dodať, že ich využitie netvrdila ani v odvolacom konaní. Neuplatnenie zákonom predpokladaných prostriedkov ochrany svojich práv nemožno obchádzať návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

27. Napokon odvolací súd ešte poukazuje na to, že súd prvej inštancie nezakázal žalovanému so svojim spoluvlastníckym podielom len nakladať, ale okrem iného aj dať ho do nájmu alebo bezplatného užívania, čiže hospodáriť s vecou. V konaní nebolo pritom osvedčené, že by žalovaný s Nehnuteľnosťami mienil akokoľvek hospodáriť, navyše o hospodárení so spoločnou vecou rozhoduje väčšinový spoluvlastník, ktorým je v tomto prípade žalobkyňa ( ).

28. Odvolací súd z uvedených dôvodov, teda preto, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ( ).

29. O náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . V odvolacom a tým aj v celom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu vznikol voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd preto žalovanému priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).