Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Ps-1-2026.pdf
PDF · 102.79 KB
Case nature
Subarea
41Ps/1/2026
Uznesenie
Mestský súd Košice v právnej veci osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E., D. F. E., toho času Geria s.r.o. – Liečebňa dlhodobo chorých, G. X, H., zastúpenej procesným opatrovníkom JUDr. Vladimírom Babčákom, zamestnancom Mestského súdu Košice, na podnet Mesta Košice, Tr. F. X, C., v konaní o ustanovenie opatrovníka, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie vo veci samej o ustanovenie opatrovníka z a s t a v u j e. II. Z a č í n a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia. III. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým dočasne ustanovuje za opatrovníka A. B., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 37Ps/1/2010-86 zo dňa 2.4.2012 Mesto Košice, Tr. F. X, C., a to na účel získavania informácií o jeho zdravotnom stave, udeľovanie súhlasu resp. nesúhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, rozhodovania o jeho umiestnení v zariadeniach zdravotnej starostlivosti a zariadeniach sociálnych služieb. IV. Navrhovateľovi ukladá povinnosť bezodkladne oznámiť súdu zmenu pomerov alebo odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo toto neodkladné opatrenie nariadené. VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 13.5.2024 Mesto Košice podalo podnet na Okresný súd Trnava v záujme ochrany práv osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, ktorým žiadalo, aby súd v konaní o ustanovenie opatrovníka vykonal potrebnú lustráciu a ustanovil osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony opatrovníka s cieľom zabezpečiť účinnú ochranu jej práv a právom chránených záujmov.
2. Svoj podnet Mesto Košice odôvodnilo tým, že osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony toho času nemá súdom ustanoveného opatrovníka. Mesto C. tak postupovalo na základe podania Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice zo dňa 22.12.2025, z ktorého vyplýva, že osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony je od 19.12.2025 hospitalizovaná v UNLP Košice, pracovisko II. Chirurgická klinika, E. XX, C., pričom nesúhlasí s navrhovanou chirurgickou liečbou, a teda je plánované jej prepustenie, čo však bez súhlasu opatrovníka nie je možné realizovať.
3. Vec bola tunajšiemu súdu z Okresného súdu Trnava postúpená dňa 15.1.2026.
4. Súd z predmetného spisu vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 41Ps/1/2026, ako aj z pripojených spisov Okresného súdu Trnava sp.zn. 13Ps/12/2023, sp.zn. 31Ps/5/2018, sp.zn. 37P/6/2013 a sp.zn. 37Ps/1/2010, ako aj z lustrácie osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony v Registri obyvateľov SR zistil nasledovné:
5. Zo spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 37Ps/1/2010 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 37Ps/1/2010-86 zo dňa 2.4.2012 súd pozbavil spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.X.XXXX a ustanovil I. B., nar. X.X.XXXX, jeho matku, za jeho opatrovníčku,. 6. Zo spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 37P/6/2013 súd zistil, že osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony sa od 17.2.2011 zdržuje na neznámom mieste a od 23.4.2012 je vedená ako nezvestná osoba, pričom posledná informácia o opatrovancovi je približne z januára 2013, kedy bola táto kontrolovaná políciou v Nemecku. Zo spisu tiež vyplýva, že dôchodok bol osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony pozastavený Sociálnou poisťovňou dňa 22.1.2013. 7. Zo spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 37P/6/2013 súd tiež zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 37P/6/2013-24 zo dňa 22.4.2013 súd ustanovil za opatrovníka osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony C. B., nar. X.X.XXXX, jeho otca. 8. Zo spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 31Ps/5/2018 súd zistil, že súdom ustanovený opatrovník C. B., nar. X.X.XXXX zomrel dňa XX.X.XXXX, pričom brat osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony v podaní zo dňa 17.7.2018 uviedol, že o bratovi nemá žiadne správy od roku 2012. J. B., nar. X.X.XXXX v predmetnom podaní tiež uviedol, že nesúhlasí s ustanovením za opatrovníka bratovi, o ktorom nemá žiadne informácie, nevie kde sa nachádza, nahlásil si pobyt v Kolíne nad Rýnom, nie je mu vyplácaný ani dôchodok, keďže sa nenachádza na území SR, s tým, že nepozná nikoho, kto by bol schopný a ochotný vykonávať funkciu opatrovníka, nakoľko aj sestra je čiastočne invalidná.
9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 23.1.2019 nachádzajúcej sa v spise 31Ps/5/2018 súd zistil, že osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony nepoberá žiadne dávky od roku 2004. Zo správy Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 24.1.2019 súd zistil, že osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony bol poistencom VšZP do 30.6.1996. Zo správy Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. zo dňa 30.1.2019 vyplýva, že posledná vykázaná zdravotná starostlivosť osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony bola uhradená dňa 20.3.2012.
10. Zo spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 13Ps/12/2013 súd zistil, že uznesením sp.zn. 13Ps/12/2013 zo dňa 19.12.2023 súd začal konanie o ustanovenie opatrovníka neodkladným opatrením na základe podnetu Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Štokholme na účel podania žiadosti o vydanie osvedčenie o štátnom občianstve SR a žiadosti o vydanie cestovného pasu, a to do doby schválenia žiadosti o vydanie cestovného pasu pre opatrovanca.
11. Súd šetrením v UNLP Košice dňa 27.1.2026 zistil, že pozbavený nesúhlasí s liečbou a nemá súdom ustanoveného opatrovníka, aktuálne sa nachádza v liečebni dlhodobo chorých v Trebišove, kde však môže ostať iba do 3.2.2026, následne nebude možné jeho situáciu riešiť, vzhľadom na absenciu zákonného zástupcu.
12. Súd na základe horeuvedených vykonaných lustrácií zistil, že pozbavený sa dlhodobo nezdržiaval na území Slovenskej republiky, pričom jeho obvyklým pobytom je mesto Kolín nad Rýnom v Nemecku, tak ako to vyplýva z Registra obyvateľov SR, nakoľko z trvalého pobytu na ul. Šafárikova 10 v Trnave bol odhlásený dňa 4.2.2011. Opatrovník taktiež nebol poistencom zdravotnej poisťovne na Slovensku, nepoberal žiadne sociálne ani iné dávky.
13. Podľa § 42 ods. 1 a 2 zákona č. 97/1963 Zb. zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj v poručníckych a opatrovníckych veciach je daná právomoc slovenských súdov, ak má osoba obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Ak právomoc slovenského súdu podľa odseku 1 nie je daná, slovenský súd urobí len opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo jej majetku a upovedomí o tom príslušný orgán štátu obvyklého pobytu osoby. Opatrenia prijme súd podľa slovenského hmotného práva.
14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa čl. 11 ods. 1 CMP súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
16. Podľa § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
17. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
18. Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
19. Podľa ust. § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
20. Ako bolo konštatované vyššie, nakoľko nie je preukázané, že by bola naplnená požiadavka obvyklého pobytu osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony na území Slovenskej republiky, súd dospel k záveru, že nie je daná právomoc slovenských súdov na konanie v tejto veci. Z uvedeného dôvodu súd konanie vo veci samej o ustanovenie opatrovníka v súlade s § 9 CMP v I. výroku tohto uznesenia zastavil.
21. Podľa § 23 ods. 1 a 2 CMP konanie sa začína na návrh. Ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.
22. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
23. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
24. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.
25. Podľa ust. § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
26. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
27. Podľa ust. § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
28. Podľa ust. § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
29. Podľa ust. § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
30. Podľa čl. 2 ods. 1 základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku / ďalej iba CMP / každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené.
31. Podľa čl. 3 ods. 1 CMP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
32. Podľa ust. § 272 CMP súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
33. Podľa ust. § 274 ods. 2 CMP v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.
34. Podľa ust. § 275 CMP súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu.
35. Podľa ust. § 22 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „Občianskeho zákonníka“), zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
36. Podľa ust. § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
37. Podľa ust. § 26 Občianskeho zákonníka, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia.
38. Podľa ust. § 27 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadnej jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom (§ 18 ods. 1).
39. Podľa ust. § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
40. Podľa § 29 Občianskeho zákonníka súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.
41. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy.
42. Podľa ust. § 4 ods. 3 písm. p) zákona č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy najmä plní úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu.
43. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych, nie len faktických pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, a boli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť, len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či, a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu.
44. Rozhodovanie o osobnom stave posudzovanej osoby, a zároveň určenie osoby opatrovníka nie je v zásade možné neodkladným opatrením bez rozsiahleho dokazovania, príznačného pre daný typ konania a bez následného náležitého vyhodnotenia a zistenia skutkového stavu. Preskúmaním doručeného podnetu Mesta Košice však súd dospel k záveru, že predmetný podnet na ustanovenie opatrovníka je dôvodný. Súd má za to, že v danom prípade vzhľadom na zistené skutočnosti vec neznesenie odklad, pričom sú dostatočne zistené a osvedčené skutočnosti, na to, aby mohol aspoň v nevyhnutnom rozsahu v danej veci zasiahnuť formou neodkladného opatrenia. Súd musí v prvom rade sledovať záujem dotknutej osoby. Po oboznámení sa z obsahom návrhu, vyššie uvedenými súvisiacimi spismi a ich prílohami je zrejmé, že osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony sa ocitla v kritickej situácii, v ktorej je ohrozený jej život i zdravie, pričom bez zákonného zástupcu nie je možné danú urgentnú situáciu riešiť. Osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony sa po dlhoročnom pobyte v zahraničí aktuálne
nachádza na Slovensku ako bezdomovec, pričom súdu nie je zrejmé kedy, za akých okolností a z akých dôvodov sa ocitol v Košiciach (resp. toho času prechodne v Trebišove). Osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony nie je schopná zabezpečiť si potrebnú zdravotnú starostlivosť, je v zhoršujúcom sa zdravotnom stave, zdržiava sa na ulici a rodinní príslušníci odmietajú prevziať funkciu zákonného zástupcu. Taktiež po jej prepustení bude potrebné zabezpečiť jej potrebnú starostlivosť. Ustanovenie zákonného zástupcu, ktorý by mu túto starostlivosť zabezpečoval a vykonával nad opatrovancom dohľad, považuje súd za nevyhnutné, preto rozhodol neodkladným opatrením aj bez návrhu, a to v súlade s ust. § 361 CMP, podľa ktorého súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem, a tiež v súlade s ust. § 360 ods. 1 CMP, podľa ktorého neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. V danom prípade konanie o ustanovení opatrovníka je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu. Podľa § 29 OZ súd ustanovuje opatrovníka osobám, ktorých pobyt nie je známy, ak je to potrebné na ochranu ich záujmov alebo ak si to vyžaduje verejný záujem. Za tých istých podmienok iné závažné dôvody, ktoré vedú k ochrane záujmov fyzických osôb ustanovením opatrovníka, posúdi na základe konkrétnych okolností prípadu súd. Súd preto analogicky poukazom na ustanovenie § 29 v spojení s čl. 2 a 3 CMP ustanovil osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony opatrovníka na účel získavania informácií o jej zdravotnom stave, udeľovanie súhlasu resp. nesúhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, rozhodovania o jej umiestnení v zariadeniach zdravotnej starostlivosti a zariadeniach sociálnych služieb, nakoľko vzhľadom na okolnosti je potrebné prostredníctvom opatrovníka vykonať právne úkony, ktoré neznesú odklad a sú nevyhnutné pre ochranu jej práv a právom chránených záujmov.
45. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ustanovenie opatrovníka z okruhu osôb v príbuzenskom pomere má zásadne prednosť pred inou alternatívou. U týchto osôb je predpoklad, že medzi nimi existujú určité bližšie osobné, citové a emotívne väzby, založené na príbuzenskom alebo inom obdobnom blízkom či rodinnom pomere, povinnosť i oprávnenie vykonávať funkciu opatrovníka je tak ponímané osobnejšie, a je preto aj v záujme spoločnosti, aby plnením funkcie opatrovníka, za predpokladu, že je vykonávaná zodpovedne a svedomito, bola v prvom rade poverená fyzická osoba blízka osobe obmedzenej spôsobilosti na právne úkony. Pre naplnenie účelu inštitútu opatrovníctva a jeho riadny a zodpovedný výkon treba však predpokladať, že opatrovník s výkonom tejto funkcie súhlasí, čím bude naplnený účel funkcie opatrovníka. V prejednávanom prípade však nikto z príbuzných s ustanovením za opatrovníka osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony už v minulosti nesúhlasil, a to práve z dôvodu absencie bližších osobných, citových a emočných väzieb medzi príbuznými.
46. Ustanovenie právnickej osoby za opatrovníka má mať v zásade len výnimočný charakter, a to až v prípade, ak žiada fyzická osoba nie je schopná alebo ochotná túto funkciu zodpovedne vykonávať alebo nemá na to vytvorené všetky predpoklady. Pri ustanovení právnickej osoby do tejto funkcie ide o tzv. verejného opatrovníka, ktorý vykonáva svoju funkciu prostredníctvom svojich pracovníkov na základe rozhodnutia súdu a v súlade s vymedzením úloh miestnej štátnej správy a jej zariadení. Rozhodnutie, ktorým je jednotlivec pozbavený, resp. v súčasnosti obmedzený spôsobilosti na právne úkony predstavuje obmedzenie jeho základných práv garantovaných v Listine základných práv a slobôd. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je teda vždy rozhodnutím štátu, ktorým štát vstupuje do autonómneho priestoru jednotlivca, pričom je to práve štát, ktorý nesie plnú zodpovednosť za to, že za trvania tohto obmedzenia sa žiadnym spôsobom nezhorší postavenie jednotlivca. Z uvedeného možno vyvodiť, že je to štát, ktorý nesie primárnu povinnosť vykonávať opatrovníctvo osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony tam, kde nie je možné nájsť vhodnú osobu z okruhu príbuzných opatrovanca, či ďalších súkromných osôb, ktoré by boli ochotné dobrovoľne túto funkciu prevziať a s náležitosťou starostlivosťou ju vykonávať. Ustanovenie § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 ods. 1, prvá veta zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení predstavuje subsidiárnu možnosť ustanoviť obec za tzv. verejného opatrovníka osobe, ktorá ho musí mať ako zákonného zástupcu, ak neexistuje iná osoba, ktorá by spĺňala podmienky na ustanovenie opatrovníka. Sám zákonodarca zvolil obec, vychádzajú z toho, že medzi obcou a jej obyvateľom existuje špecifický vzťah, ktorý zahŕňa starostlivosť o potreby obyvateľov obce. Súd vychádzal z toho, že ,,orgánom miestnej správy” je obec, ktorá opatrovnícku funkciu vykonáva ako ,,organizačnú súčasť štátu“. Úlohou obcí je okrem iného starostlivosť o potreby jej obyvateľov v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorá môže poskytovať podpornú sociálnu službu spočívajúcu v pomoci pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností (§ 12 ods. 1 písm. e) bod 2, § 55 a § 80 písm. g) zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách). Uvedené úlohy, ktoré sú zákonom zverené mestám a obciam možno svojou
povahou považovať za blízke povinnostiam vyplývajúcim z funkcie opatrovníka osoby obmedzenej spôsobilosti na právne úkony.
47. Súd pri rozhodovaní o konkrétnom verejnom opatrovníkovi zvolil ako kritérium skutočnosť, že Mesto Košice riešilo situáciu osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, pričom táto sa nachádzala v nemocnici a práve z dôvodu absencie zákonného zástupcu jej nemohol byť vykonaný chirurgický zákrok a v danej situácii nebolo možné postupovať inak, než ju preložiť do zariadenia, ktoré bolo ochotné ju prijať. V prípade existencie zákonného zástupcu bude s najväčšou pravdepodobnosťou udelený súhlas na uskutočnenie potrebného zákroku, resp. na umiestnenie osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony v príslušnom sociálnom zariadení. V danom prípade sa jedná o veľmi špecifickú situáciu a pre krátkosť času nie je možné zisťovať ďalšie možnosti, keď z príslušného zariadenia v H. bude osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony prepustená dňa 3.2.2026 a ocitne sa na ulici bez zákonného zástupcu neschopná obstarať si záležitosti dennej potreby, čo rozhodne nie je v jej záujme. Za takýchto okolností si Mesto Košice môže plniť funkciu opatrovníka, nakoľko má reálnu možnosť kontaktu s opatrovancom, čo je v súlade so záujmami opatrovanca. Ustanovenie Mesta Košice ako opatrovníka nesvojprávneho je teda voľbou najvhodnejšej alternatívy aj z hľadiska teritoriálnej blízkosti a prístupu v súvislosti so zabezpečením ochrany záujmov opatrovanca. Podľa zásad doterajšej súdnej praxe, pre ustanovenie za opatrovníka nie je rozhodujúca okolnosť, či v tomto zariadení sú vytvorené všetky organizačné predpoklady na výkon funkcie opatrovníka a či orgán štátnej alebo miestnej správy má pre to vytvorené podmienky. Súd má za to, že organizačnú štruktúru mesta je možné prispôsobiť výkonu funkcie opatrovníka, a to napríklad poverením (splnomocnením) určenej osoby s uvedením rozsahu splnomocnenia, ktorá bude vykonávať vopred určené úkony v mene opatrovníka v záujme nesvojprávneho, čím sa uľahčí výkon funkcie opatrovníka a nebude potrebné čakať v každom jednotlivom prípade na pokyn štatutárneho orgánu mesta (primátora). Ustanovenie orgánu miestnej správy za opatrovníka občana nie je ani viazané na súhlas tohto orgánu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na judikát číslo E. X/XXXX, v zmysle ktorého je povinnosťou súdu, aby neodkladne ustanovil opatrovníka občanovi obmedzenému spôsobilosti na právne úkony, ak sa nepodarilo nájsť vhodného občana pre túto funkciu, orgán miestnej štátnej správy alebo jeho zariadenie, pokiaľ toto má právnu subjektivitu. Súd na tomto mieste poznamenáva, že v zmysle ust. § 8 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z. poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby nemôže byť ustanovený za opatrovníka prijímateľa sociálnej služby v zariadení, v ktorom prijímateľovi sociálnej služby poskytuje sociálnu službu. Obmedzenie podľa prvej vety neplatí, ak štatutárny orgán poskytovateľa sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby je blízka osoba prijímateľa sociálnej služby. Ustanovenie orgánu miestnej správy, za opatrovníka je síce krajným riešením, avšak v prejednávanej veci plne opodstatneným. Nie je potrebné, aby ustanovený opatrovník zabezpečoval faktickú osobnú starostlivosť o opatrovanca, resp. za týmto účelom, aby s ním musel byť v pravidelnom a častom kontakte.
48. Na základe uvedeného súd vydal neodkladné opatrenie aj bez návrhu v tom znení, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a ustanovil osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony za opatrovníka Mesto Košice, ktorý je oprávnený za neho vykonávať uvedené úkony. Navrhovateľovi zároveň súd uložil povinnosť bezodkladne oznámiť zmenu pomerov alebo odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo toto neodkladné opatrenie nariadené.
49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti II. IV. a V. výroku tohto rozhodnutia odvolania nie je prípustné ( § 357 CSP a contrario).
Proti I., III., a VI. výroku tohto rozhodnutia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 365 ods. 1 a 2 Z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.